Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Friday, July 31, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415214144
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1415214144.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek
senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: K. U., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. Adlera XXXX/X, XXX XX B., (adresa žalovaného, uvedená v návrhu na
vyhlásenie konkurzu žalovaným: I. X XXX/XX, XXX XX V. pri F.), v konaní o zaplatenie 2.187,77 eur s

príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, v Bratislave, zo dňa
12.10.2017, č.k. 10C/560/2015-100, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 2.411,83 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.408,46 eur od
10.07.2013 do zaplatenia a to formou pravidelných mesačných splátok vo výške 60,- eur, splatných
vždy k 20 - temu dňu toho ktorého dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v
ktorom nadobudne právoplatnosť toto rozhodnutie. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 497, ustanovenia § 499 a § 369
Obchodného zákonníka, v spojení s ustanovením § 502 a § 503 ods. 1 - 3 Obchodného zákonníka a
ustanovenia § 504 a § 506 Obchodného zákonníka. Zároveň poukázal na ustanovenie § 52 ods. 1 -
3 Občianskeho zákonníka, ako aj na ustanovenie § 2, § 3 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení, účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie konštatoval,
že strany sporu uzavreli dňa 05.10.2012 úverovú zmluvu č. XXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému peňažné prostriedky vo výške 3 200 eur, ktoré sa žalovaný zaviazal platiť v pravidelných
mesačných splátkach do 15.11.2022. Žalovaný po tom, čo vyčerpal poskytnutý úver, porušil svoje
zmluvné povinnosti a preto bol žalobcom, listom zo dňa 17.06.2013 vyzvaný na predčasné splatenie

úveru. Pohľadávka žalobcu, voči žalovanému ku dňu predčasného zosplatnenia ku dňu 09.07.2013
predstavovala 3 431 eur a pozostávala z istiny vo výške 3 140,97 eur, úrokov vo výške 220,69 eur, ktoré
bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného splatenia.
Zároveň išlo o úroky z omeškania vo výške 3,37 eur (každá dlžná splátka bola odo dňa nasledujúceho po
splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 8% ročne), poplatkov vo výške 65,97 eur. Žalovaný
po zosplatnení úveru, uhradil žalobcovi splátku vo výške 953,20 eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že

uzatvorená zmluva spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v zmysle § 1 ods. 2, v spojení s §
2 písmeno a), písmeno b) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže žalovaný neuhrádzal dlžné splátky,žalobca pristúpil k zosplatneniu, čo žalovanému oznámil listom zo dňa 17.06.2013. Žalobca si uplatnil
sumu, pozostávajúcu z istiny 2 187,77 eur, nezaplatené úroky vo výške 220, 69 eur od 10.07.2013 do
zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 3,37 eur, úrok vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo

výške 3 140,97 eur od 10.07.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej
istiny vo výške 3 140,97 eur a nezaplatené úroky vo výške 220,69 eur od 10.07.2013 do zaplatenia, ako
aj náhradu trov konania, titulom neuhradeného zostatku, poskytnutého úveru.

3. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.06.2015, sp.

zn. 6Co/190/2014, v zmysle ktorého splácanie úveru v splátkach, na strane veriteľa vyvoláva stav
absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne a to v splátkach vracia a spláca a za tento stav
nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok predstavuje cenu peňazí, v zmysle ceny obetovanej
príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať
zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok, splácaný spolu v rámci splátky úveru, v režime
dojednaného záväzku. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde

veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných
ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojim právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom
má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho
strane odpadá obmedzovanie jeho práva na dispozíciu z istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania
s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Nastupuje tu stav, v ktorom by mal

mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie, ktoré smeruje ku skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny
prostriedok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia
jednorazovo zosplatnané pohľadávky. Teda ak nastane stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať
peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré
by mu patrili výhrade za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by

bol spotrebiteľ vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ
by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Tým by sa popreli
účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene
záväzku nedošlo, zatiaľ čo spotrebiteľ by nemal garantované žiadne práva, ktoré by mu plynuli zo
zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd by podporoval stav, v ktorom veriteľ nie je

nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti,
resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však
neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a preto niet dôvodu na inkasovanie
odplatných úrokov. Navyše súd prvej inštancie uviedol, že ak napriek tomu existuje zmluvná úprava,
ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky, patriace len v právne súladnom stave, je táto

právna úpravy na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchýlna od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa
§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a ods. 5 Občianskeho zákonníka robí
absolútne neplatnou.

4. Keďže si žalovaný svoje povinnosti nesplnil, súd prvej inštancie ho zaviazal na zaplatenie sumy vo

výške 2 411,83 eur, z toho istina 2 187,77 eur, úrok z úveru ku dňu zosplatnenia úveru vo výške 220,
69 eur a úrok z omeškania vo výške 3,37 eur a to formou pravidelných mesačných splátok vo výške 60
eur, splatných vždy k 20. dňu toho ktorého dňa v mesiaci, počnúc mesiacom, nasledujúcim po mesiaci,
v ktorom nadobudne právoplatnosť toto rozhodnutie. Súd prvej inštancie prihliadol na osobné pomery
žalovaného a na množstvo veriteľov, voči ktorým má žalovaný povinnosť úhrady. Zároveň prihliadol aj

na fakt, že žalovaný svoj dlh uznal, a požiadal, aby ho súd zaviazal splácať „oprávnený dlh“ formou
pravidelných mesačných splátok. Zároveň ho zaviazal na zaplatenie žalobcom uplatnených úrokov z
omeškania vo výške 8 % ročne, zo sumy 2 408,46 eur od 10.07.2013 do zaplatenia. Súd vychádzal pri
priznaní výšky úrokov z omeškania, v súlade s ustanovením § 3 a § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. - k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba v Európskej centrálnej banke 0,75

% plus 8 percentuálnych bodov.

5. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku a to proti zamietnutej časti predmetného rozsudku a v časti výroku, ktorým

súd povolil žalovanému uhradiť dlh v mesačných splátkach podal žalobca, v zákonom stanovenej lehote
odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a
vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a zároveň, aby žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho
konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.7.Žalobcauviedol,žerozhodnutiesúduprvejinštancie,vjehonapadnutejčastivychádzaznesprávneho
právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písmeno h) CSP. Uviedol, že v zmysle § 502 ods. 1

Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť úroky v
dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške, ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona.
Taktiež v zmysle § 503 ods. 3, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou,
určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu, od poskytnutia, do vrátenia peňažných
prostriedkov. Z podstaty úroku, ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že

povinnosť dlžníka platiť úrok, trvá až do doby vrátenia úveru. V tom zmysle upravuje trvanie povinnosť
platiť úrok aj ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, pričom strany si môžu vznik a zánik
povinnosti platiť úroky, t.j. dobu, počas ktorej má dlžník platiť úroky, v zmluve o úvere dojednať odchýlne.
Pri úverovej zmluve ide o plnenie peňažného záväzku v dvoch rovinách a to vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky úveru v dohodnutej lehote, ako aj zaplatiť požadovanú úroky. Ak dlžník v oboch prípadoch
nesplní svoju povinnosť včas, dostane sa do omeškania. Vzhľadom k tomu, že ide o dva rozdielne

inštitúty, ktoré sa odlišujú tak svojou podstatou, ako aj funkciami, treba vychádzať z toho, že pri omeškaní
s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok, jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z
omeškania podľa § 369 ods. 1 CSP. Úprava úroku z omeškania, ako aj úroku z úveru je podporná, má
dispozitívny charakter, a preto je rozhodujúca ako sa správne dohodli v zmluve. Vzhľadom na vyššie
uvedené, tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté

peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch. Obchodný zákonník priznáva veriteľovi právo
na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom stanovuje len moment vzniku tohto
nároku,momentjehozánikunestanovuje.Obsahomzáväzkudlžníkaniejevrátiťlenposkytnutépeňažné
prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za
poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník je povinný ich platiť od okamihu

ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote, alebo v omeškaní.
Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá
vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Žalobca
poukázal i na ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka, toto ustanovenie upravuje špecifický prípad
odstúpenia od zmluvy veriteľom pri omeškaní dlžníka, ktoré môže veriteľ využiť, ak je dlžník v omeškaní

s vrátením viac, než dvoch splátok, alebo jednej splátky po dobu dlhšiu, ako tri mesiace. Toto odstúpenie
nespôsobuje zánik záväzku ex tunc. Naďalej totiž trvá právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu
s úrokmi, táto povinnosť odstúpením od zmluvy nezaniká. Ide o právny inštitút, určený na ochranu
veriteľa a jeho využitím sa veriteľ nemôže dostať do horšieho právneho postavenia, v akom bol pred
odstúpením od zmluvy, situácia totiž nastala pre neplnenie povinností dlžníka. Základnou zásadou

spotrebiteľského práva je ochrana pred neprijateľnými podmienkami, to však neznamená vylúčenie
aplikácie ustanovení na ochranu veriteľa pri neplnení si povinnosti dlžníka. Odstúpením od zmluvy,
v zmysle § 506 Obchodného zákonníka, zmluva od počiatku nezanikla a naďalej trvá právo veriteľa
a k tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka vrátiť dlžnú sumu, spolu s úrokmi z úveru, tým nie je
dotknutý nárok veriteľa na zákonný úrok z omeškania. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu ČR, v rozhodnutí č.k. 33Cdo/212/2014, zo dňa 21.08.2014.

8. K rozhodnutiu o povolení splácať dlh v splátkach, žalobca uviedol, že priznanie možnosti plnenia dlhu
v splátkach, postupoval súd v rozpore so zákonom. Žalovaný si neplnil svoje zmluvné povinnosti a teda
žalovaný bol touto formou za porušenie zmluvy „odmenený“ a žalovaný získal možnosť splácať úver za

obdobných podmienok, ako mal dohodnuté v zmluve. Takýto výkon práva, ktorý motivuje k neplneniu
si zmluvných povinností, nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených práv, zakotvenou CSP.
Žalobca poukázal na rozsudky Krajského súdu v Trnave, č.k. 24Co/322/2016-80, zo dňa 01.07.2017,
uznesenie Krajského súdu v Žiline, č.k. 7Co/33/2017-62, zo dňa 22.02.2017, ak i na rozsudok
Krajského súdu v Žiline, č.k. 11Co/91/2017-138, zo dňa 16.05.2017, prípadne 7Co/154/2017-223, zo

dňa 13.09.2017, ako i uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 15Co/185/2017-136, zo dňa
27.09.2017.

9. Súd prvej inštancie na adresu žalobcu zaslal odvolanie žalobcu z č.l.107, s výzvou na vyjadrenie sa
k odvolaniu žalobcu v lehote 10 dní od doručenia predmetnej výzvy. Výzva sa vrátila späť súdu prvej

inštancie dňa 20.12.2017 s tým, že zásielka nebola v odbernej lehote prevzatá.

10. Ešte predtým, ako odvolací súd rozhodol o odvolaní žalobcu, žalobca písomným podaním zo dňa
19.06.2018 súdu prvej inštancie oznámil, že vzhľadom na vyhlásený konkurz voči žalovanému, mážalobca za to, že konanie by malo byť v súlade s ustanovením § 167e Zákona č. 7/2005 Z.z. zastavené.
S poukazom na § 11 ods. 8 Zákona č. 71/1992 Zb. žalobca žiada o vrátenie súdneho poplatku v celej
výške.

11. Vec bola súdom prvej inštancie predložená Krajskému súdu v Bratislave dňa 11.01.2018.

12. Odvolací súd podanie žalobcu zo dňa 19.06.2018 zaslal žalovanému s výzvou, aby sa k tomuto
podaniu písomne vyjadril, zároveň odvolací súd zisťoval, či voči žalovanému: K. bol vyhlásený konkurz,

ak áno, kedy.

13. Informačné centrum konkurzného oddelenia Okresného súdu Bratislava I, odvolaciemu súdu
oznámilo dňa 04.10.2018, že dňa 16.05.2018 bol na Okresný súd Bratislava I podaný návrh
na vyhlásenie konkurzu osobou: K. U., nar. XX.XX.XXXX, ktorej bola pridelená spisová značka:
37OdK/185/2018 stým, že adresa žalovaného je I.

14. Na výzvu odvolacieho súdu, či žalobca naďalej trvá na odvolaní voči zamietajúcej časti, resp. či celú
žalobu voči žalovanému neberie v celom rozsahu späť, žalobca v písomnom podaní zo dňa 14.07.2020
uviedol, že vzhľadom na vyhlásený konkurz voči žalovanému, má žalobca za to, že konanie by malo byť
v súlade s ustanovením § 167e zákona č. 7/2005 Z.z. zastavené a žiadal o vrátenie súdneho poplatku
v celej výške. Zároveň uviedol, že netrvá na podanom odvolaní voči zamietajúcej časti rozsudku. Na

výzvu odvolacieho súdu, či naďalej trvá na odvolaní v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie povolil
splátky, žalobca písomný podaním zo dňa 28.07.2020 oznámil, že navrhuje, aby odvolací súd odvolacie
konanie zastavil.

15. Podľa § 369 ods. 1 CSP dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ

vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
16. Podľa § 369 ods. 2 CSP ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého
rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho
konania.

17. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.
18. Späťvzatie odvolanie je dispozitívnym úkonom, ktorý strana sporu stráca právo opätovne podať
odvolanie. Na účinné späťvzatie odvolania sa nevyžaduje ani súhlas druhého účastníka ani súhlas
súdu. Preto, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, odvolací súd nemá inú možnosť, než odvolacie

konanie zastaviť, a strana sporu, ktorá vzala účinne odvolanie späť, nemôže zrušiť svoj procesný úkon
späťvzatia, a nemôže ho ani podať znova.

19. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral svoje odvolanie voči zamietajúcej časti rozsudku ako aj v časti
výroku, ktorým súd prvej inštancie povolil žalovanému uhradiť dlh v mesačných splátkach, účinne späť,

keď žiadal, aby súd odvolacie konanie zastavil, odvolací súd postupoval v súlade s ust § 369 ods. 3
CSP a odvolacie konanie zastavil.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § ust. 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. §
256 ods. 1 CSP, v zmysle, ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu

trov konania protistrane. V danom prípade, však žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný
nevznikli žiadne trovy odvolacieho konania, a preto odvolací súd vyslovil, že žalovanému sa nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).