Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 24, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 6T/47/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118011506
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Filo

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2118011506.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Fila a členov senátu Anny

Gunišovej a Pavlíny Kramárovej, v trestnej veci obžalovanej W. V. pre zločin týrania blízkej a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák., na hlavnom pojednávaní dňa 24.07.2018

r o z h o d o l :

Obžalovaná:
W. V., nar. XX.XX.XXXX, t. č. Ú. Y., G. Z. V.K. XXX/XX Č.,

sa uznáva za vinnú, že

od presne nezisteného obdobia zimných mesiacov roku 2015 v Č., v rodinnom dome na ulici V. Č..
XXX/XX fyzicky a psychicky napádala svoju matku W. V. tým, že minimálne jedenkrát týždenne ju
bezdôvodne sácala, ťahala za vlasy, opakovane ju udierala otvorenou dlaňou do oblasti tváre, chrbta,
vulgárne jej nadávala, preklínala, ťahala po podlahe, pričom agresivita obžalovanej voči poškodenej
mala gradujúci charakter, dňa 11.10.2017 stiahla poškodenú za ruky z kresla, v dôsledku čoho jej
spôsobila pomliaždenie sedacieho svalu vpravo so zakrvácaním vyžadujúce si liečbu spojenú s
práceneschopnosťou v trvaní 14 dní a dňa 08.03.2018 svoju matku, ktorá sa utiekla skryť do svojej

spálne opätovne vulgárne urážala, zaprela sa o sklenenú výplň dverí na spálni, ktorá praskla, následne
ju fyzicky napadla do oblasti hlavy a ľavého ramena, pričom jej spôsobila pomliaždenie ramena
vľavo a pomliaždenie hlavy, vyžadujúce si liečbu spojenú s práceneschopnosťou v trvaní 7 dní, čo u
poškodenej W. V. viedlo k neurotizácii jej osobnosti so stredne ťažkým stupňom depresie s prejavmi v
oblasti afektivity, somatiky a sociobility, čo prežívala ako ťažké príkorie s ťažkým stupňom hrubosti a
bezohľadnosti,
t e d a

blízkej osobe spôsobila fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu a čin spáchala zaváženejším spôsobom - po dlhší čas.

č í m s p á c h a l a

zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s
použitím ustanovenia § 138 písm. b) Tr. zák.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 39
ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaná W. V. na hlavnom pojednávaní, po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 4, ods.
5, ods. 8 Tr. por., urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., teda, že je vinná zo spáchanie

skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 14.06.2018, sp. zn. 2Pv/163/18.
Vzhľadom k vyhláseniu obžalovanej, predseda senátu postupom podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f),
g), h) Tr. por. položil obžalovanej tam uvedené otázky, na ktoré obžalovaná odpovedala „áno“. Keďže
prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava a poškodená navrhli vyhlásenie obžalovanej prijať, súd podľa §
257 ods. 7 prijal vyhlásenie obžalovanej o tom, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe
Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 14.06.2018, sp. zn. 2Pv/163/18 a následne súd podľa § 257 ods.

8 Tr. por. vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaná priznala spáchanie skutku nevykoná
a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Vo vzťahu k predmetu dokazovania, so súhlasom strán, súd postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por.
oboznámil znalecký posudok č. 26/2018 znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria a

sexuológia W.. X. Š., z ktorého v podstate vyplýva, že obvinená netrpí duševnou chorobou ani poruchou,
ktorá by mala vplyv na jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Bola jej zistená zmiešaná porucha
osobnosti - emočne instabilné a dissociálne rysy, pričom však nejde o duševnú poruchu v pravom slova
zmysle, ale súbor povahových vlastností. Emočne instabilné rysy sa prejavujú sklonmi k výbuchom zlosti
alebo zúrivosti s následným explozívnym konaním, nestálou a nevypočítateľnou náladou, tendenciou

k neznášanlivému chovaniu a konfliktom s ostatnými - najmú ak je jedinec kritizovaný alebo jeho
konanie prerušené. Dissociálne rysy sa u menovanej prejavujú nedostatkom citu a nezáujmom o
cítenie prežívanie iných, egocentrizmom, bezohľadnosťou voči okoliu, neschopnosťou pociťovať vinu,
chýbaním ľútosti a svedomia, výraznou tendenciou zvádzania viny na iných, nízkou toleranciou k záťaži
a nízkym prahom pre uvoľnenie agresie vrátane násilia; trvalou nezodpovednosťou voči okoliu - žije

parazitickým spôsobom života - cca 20 rokov nezamestnaná, bez finančného príjmu, jej životné náklady
hradí matka. Tieto povahové vlastnosti menovanej sú trvalou a nemennou výbavou jej osobnosti a
predstavujú odchýlku od spôsobu ako priemerný jedinec v danej kultúre vníma, myslí, cíti a najmä
uzatvára vzťahy k druhým. Takéto vzorce chovania sú stabilné a liečbou neovplyvniteľné.

Postupom podľa § 269 Tr. por. sa súd oboznámil i s relevantnými listinnými dôkazmi a to:
- s odpisom registra trestov obžalovanej, z ktorého je zrejmé, že menovaná doposiaľ nebola súdom
trestaná,
- s výpisom registra priestupkov obžalovanej, z ktorého súd zistil, že menovaná nebola doposiaľ
priestupkovo riešená,

- s hodnotením obžalovanej z ÚVV Leopoldov, z ktorého v podstate vyplýva, že menovaná sa vo výkone
väzby správa na požadovanej úrovni.

Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka, Trestný zákon poskytuje ochranu spoločnosti pred páchateľmi
trestných činov v podobe trestov. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Pri voľbe druhu trestu a jeho výmery treba mať vždy na pamäti, že dosiahnutie
cieľa spočívajúceho v zabránení v páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa i cieľ ochrániť spoločnosť
pred kriminalitou.

Pri úvahe o druhu a výmere trestu, pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to predpokladá
ustanovenie § 34 Tr. zák., prihliadol súd na spôsob spáchania činu úmyselným konaním obžalovanej,
jehonásledokvpodobeporušeniaobjektuchránenéhoTrestnýmzákonom,zavinenievoformepriameho
úmyslu (§ 15 ods. 1 písm. a) Tr. zák.), pohnútku, pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností,

pričom prihliadol i na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jeho nápravy.

Zo skutkovej vety tohto rozsudku je zrejmé, že obžalovaná z hľadiska zavinenia, konala jednoznačne
úmyselne, pričom objektom voči ktorému smerovalo jeho protiprávne konanie bol záujem štátu
(spoločnosti) na ochrane blízkych osôb pred domácim násilím. U obžalovanej súd vzhliadol dve

poľahčujúce okolnosti a to, že k spáchaniu skutku sa na hlavnom pojednávaní priznala a tento i úprimneoľutovala a to, že doposiaľ nebol súdom trestaná. S poukazom na uvedené súd upravil u obžalovanej
trestnú sadzbu v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák.

Priúvaheodruhutrestuajehokonkrétnejvýmeresúdneopomenulprihliadnuťaninaosobuobžalovanej,
jej pomery a možnosť jej nápravy, pričom v tomto smere majú nepochybný význam najmä skutočnosti
vyplývajúce zo znaleckého posudku znalkyne MUDr. Š. č. 26/2018, pričom súd prihliadol i na skutočnosti
vyplývajúce z odpisu registra trestov menovanej a výpisu evidencie jej priestupkov. Obžalovaná sa na
hlavnom pojednávaní ku skutku priznala a tento nielen formálne oľutovala, pričom je treba zdôrazniť

i to, že ku skutku sa priznávala i v prípravnom konaní. V tomto smere je preto vhodné poukázať na
rozhodnutie č. 44 publikované v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017,
podľa ktorého: „analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok
trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje
medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému
ustanoveniu. Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste

mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred
dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a
pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny
podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ
(procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho,

aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“

S poukazom na § 39 ods. 4 Tr. zák. je možné znížiť trest odňatia slobody o 1/3 pod dolnú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zo samotnej podstaty konania o dohode o vine a treste vyplýva,
že dohoda by mala byť výhodná tak pre štát (prokurátora) ako i pre páchateľa za súčasného dodržania

požiadavky spravodlivosti, efektívneho účelu trestu a jeho úmernosti vo vzťahu k spáchanej trestnej
činnosti. Pri úvahe o primeranosti / neprimeranosti trestu súd zhodnocuje, či záujem spoločnosti a
záujem páchateľa pri výške konkrétneho trestu sú dostatočne vyvážené a či (dohodnutý) trest je schopný
dosiahnuť jeho účel podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. za súčasného zohľadnenia zásad na ukladanie trestov,
najmä podľa § 34 ods. 4 Tr. zák.

p
Vzhľadom k vyššie uvedenému odôvodneniu, vychádzajúc z účelu trestu vyjadreného v § 34 ods.
1 Tr. zák., rešpektujúc požiadavku individuálnej a generálnej prevencie, ako aj zásad pre ukladanie
trestu v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák., tiež požiadavky na spravodlivé potrestanie páchateľa podľa § 1
Tr. por., dospel súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a najmä na uvedomenie si závažnosti

a celospoločensky negatívnych dôsledkov svojho konania v rámci tak individuálnej prevencie ako aj
z hľadiska výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti je na obžalovanú potrebné
pôsobiť trestnom odňatia slobody vo výmere 5 rokov. S poukazom na požiadavku primeranosti trestu
a jeho individualizácie nepovažoval súd za potrebné pôsobiť na obžalovanú dlhším trestom odňatia
slobody. Naopak, práve trest odňatia slobody uložený v takejto výmere považuje súd po zohľadnení

všetkých okolností prípadu a osoby obžalovanej za zákonný, spravodlivý a za primeraný na dosiahnutie
jeho účelu.

Súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia tak,
ako si to vyžaduje ustanovenie § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.