Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 16, 2020

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6Csp/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219200152
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2020:8219200152.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD., v spore žalobcu: BNP PARIBAS

PERSONAL FINANCE SA so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika,
zapísaný v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej
republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky,
Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr.
Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanému:
O. A., D.. XX.XX.XXXX, N. XX.V. XXX/X, XXX XX N., o zaplatenie 255,64 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 126 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne

zo sumy 12,60 eur od 15.2.2016 do zaplatenia,
zo sumy 12,60 eur od 15.3.2016 do zaplatenia,
zo sumy 12,60 eur od 15.4.2016 do zaplatenia,
zo sumy 12,60 eur od 15.5.2016 do zaplatenia,
zo sumy 12,60 eur od 15.6.2016 do zaplatenia,
zo sumy 12,60 eur od 15.7.2016 do zaplatenia,
zo sumy 12,60 eur od 15.8.2016 do zaplatenia,

zo sumy 12,60 eur od 15.9.2016 do zaplatenia,
zo sumy 12,60 eur od 15.10.2016 do zaplatenia,
zo sumy 12,60 eur od 15.11.2016 do zaplatenia,
do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňaXX.X.XXXXdomáhalvočižalovanémuzaplatenia
255,64 eur s úrokmi vo výške 22 % ročne zo sumy 208,63 eur do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 222,64 eur od 1.2.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že je právnym
nástupcom spoločnosti CETELEM Slovensko a.s., ktorá so žalovaným uzavrela dňa X.X.XXXX zmluvu
o spotrebiteľskom úvere. Ďalej uviedol, že obsahom úverovej zmluvy bol záväzok Cetelemu poskytnúť
žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 252 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u
predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s

dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou 20 mesačných splátok vo výške 15,16 Eur, so splatnosťou
prvej splátky 15.4.2015. Podľa bodu 1.4. Časti 1. Úverovej zmluvy žalovaný súhlasil s tým, aby Cetelem
poukázal peňažné prostriedky z úveru predajcovi, ktorý žalovanému predal tovar opísaný v základných
podmienkach úverovej zmluvy. Na základe tohto súhlasu Cetelem poskytol žalovanému úver tak, že dňa20.3.2015 uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu, čo potvrdzuje Výpis z úverového
účtu žalovaného a Potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov. Žalovaný svoj záväzok splácať
poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Ku dňu podania žaloby uhradil časť dlžnej sumy vo výške 60,64

eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného Cetelem vypovedal zmluvu a
vyhlásil ku dňu 1.3.2016 mimoriadnu splatnosť úveru. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má
žalovaný podľa žalobcu k dnešnému dňu neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške
255,64 Eur (208,63 Eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 14,01 Eur z titulu dlžných úrokov z úveru;
33 eur z titulu z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky;). Dlžná suma bola vyčíslená ku

dňu 19.11.2015, tzn. ku dňu vstupu prípadu do právneho vymáhania v informačnom systéme žalobcu.
Okrem toho žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť mu úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 22,00 %
ročne zo sumy 208,63 eur od 20.11.2015 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 222,64 eur od 1.2.2016 do zaplatenia.

2. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 29.5.2019, avšak k tejto sa nevyjadril.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom sp. zn. 6Csp/8/2019 zo dňa 25.10.2019, pričom žalobu zamietol a
žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Prvoinštančný súd vec posúdil ako spotrebiteľskú vec
podľa § 52 ods. 1,2, podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 a 9 Občianskeho zákonníka, ďalej podľa § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka. Aplikoval aj ust. § 1 ods. 2, § 2 písm a),

b), § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. V prejednávanej
veci vychádzal aj z ust. § 54a Občianskeho zákonníka, z ust. § 875v Občianskeho zákonníka a z ust.
§ 100, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca
žalobcu (CETELEM SLOVENSKO a.s.) uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na
základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 252 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 20

mesačných splátkach po 15,16 eur. Žalovaný doposiaľ zaplatil 60,64 eur. Prvoinštančný súd sa zaoberal
okolnosťou, či žalobca si uplatňuje nárok z premlčaného dlhu, resp. či takémuto nároku je možné
poskytnúť ochranu. V tejto súvislosti zistil, že žalovaný sa pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru
dostal do omeškania so splácaním úveru minimálne splátkami splatnými dňa 15.08.2015, 15.09.2015,
15.10.2015. Žalovanému bola zasielaná výzva so žiadosťou o úhradu dlžnej sumy, s upozornením na

možnosť zosplatnenia celého úveru. Skonštatoval, že žalobca bol oprávnený žiadať zaplatenie celého
úveru najskôr po uplynutí 3 mesiacov od splatnosti prvej omeškanej splátky a po doručení upozornenia,
teda najskôr ku dňu 15.11.2018. K jednostrannému zosplatneniu úveru právnym predchodcom došlo
dňa 03.01.2016 kedy bol žalovaný v omeškaní najmenej 3 mesiace, a to so splátkou splatnou dňa
15.08.2015. V zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka začala premlčacia lehota plynúť odo dňa

zročnosti tej splátky, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace a pre ktorú k zosplatneniu došlo. Na
základného uvedeného považoval nárok žalobcu za premlčaný, pretože premlčacia lehota začala plynúť
dňa 15.08.2015 a uplynula dňa 15.11.2018. Keďže žalobca podal žalobu až 25.01.2019, v tom čase už
bol jeho nárok premlčaný. Prvoinštančný súd posúdil nárok za premlčaný podľa § 54a Občianskeho
zákonníka, tento nárok už nie je možné vymáhať, a preto súd žalobu zamietol. Prvoinštančný súd

poukázal vo vzťahu k svojmu právnemu názoru aj na obdobnú rozhodovaciu prax odvolacieho Krajského
súdu v Prešove a iných odvolacích súdov. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods.
1, 2 CSP v spojení s čl. 4 a čl. 17 všeobecných princípov CSP.

4. Proti tomuto rozsudku v rozsahu 151,60 eur s príslušenstvom podal v zákonnej lehote odvolanie

žalobca. Namietal rozhodnutie prvoinštančného súdu, keď sa nestotožnil, že premlčanie celého zvyšku
dlhu nie je viazané na okamih využitia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ale na
okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. Podľa žalobcu ust. § 565 Občianskeho
zákonníka predstavuje právo veriteľa, nie povinnosť veriteľa, na zosplatnenie dlhu v celej výške do
splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Ak by veriteľ nevyužil svoje právo na splatenie celého zvyšku

dlhu, naďalej by bol oprávnený požadovať len zaplatenie už splatných splátok. Premlčacia doba by
plynula každej splátke samostatne. Ustanovenie § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka stanovuje
podmienky, za akých môže veriteľ uplatniť svoje právo na zosplatnenie celej pohľadávky, t.j. až po
uplynutí troch mesiacov s omeškaním splatnej splátky. Uvedené ustanovenia však nemajú žiaden
vplyv na premlčanie a plynutie premlčacej doby. Do momentu predčasného zosplatnenia dlhu, teda do

31.01.2016 sa jednotlivé mesačné splátky premlčiavajú samostatne. Až ku 21.01.2016 sa mohli stať
splatnými zvyšné splátky splatné po 15.02.2016 až 15.11.2016. Žalobca poukázal na existujúcu súdnu
prax a rozhodnutia odvolacích súdov. Žalobca vypovedal zmluvu o úvere dňa XX.XX.XXXX, čím sa stal
dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Výpoveď nadobudla účinnosť 31.01.2016 a žalobca moholsvoje právo uplatniť prvý raz na súde nasledujúci deň, t. j. 02.01.2016. Žalobný návrh bol na súd podaný
XX.XX.XXXX,t.j.vzmysle§101Občianskehozákonníkasinárokžalobcauplatnilvtrojročnejpremlčacej
dobe minimálne v rozsahu splátok zosplatnených k 31.01.2016. Preto sa žalobca nestotožňuje s

prvoinštančným rozhodnutím. Súd mal správne priznať žalobcovi uplatnený nárok minimálne v rozsahu
151,60 eur s prísl., predstavujúceho splátky splatné po mimoriadnom zosplatnení úveru. Žalobca si
uplatnil trovy prvoinštančného a odvolacieho konania a žiadal, aby odvolací súd prvoinštančný rozsudok
zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Súd druhej inštancie zrušil uznesením sp. zn. 17CoCsp/8/2020 zo dňa 21.5.2020 rozsudok súdu prvej
inštancie s odôvodnením, že z obsahu spisového materiálu a z dôvodov rozhodnutia prvoinštančného
súduodvolacísúdzistil,žeprvoinštančnýsúdpodrobneneskúmal,čiveriteľsvojepovinnostivyplývajúce
z ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka splnil a či upozornenie spotrebiteľa na využitie práva podľa §
565 Občianskeho zákonníka veriteľ doručil do dispozičnej sféry dlžníka. Žalobca síce na výzvu súdu zo
dňa 31.07.2019 reagoval a v podaní doručeným súdu dňa 13.08.2019 uviedol, že bol dodržaný postup v

zmysleust.§53ods.9Občianskehozákonníka,danétvrdenievšaknepreukázalžiadnymdôkazom.Súd
prvej inštancie na vyjadrenie žalobcu poukázal, avšak s otázkou platnosti resp. neplatnosti vyhlásenia
mimoriadnejsplatnostiúverusanáslednerelevantnýmspôsobomnevysporiadal,takabytozodpovedalo
požiadavkám odôvodnenia rozhodnutia vyjadreným v ust. § 220 ods. 2 CSP. Pokiaľ neboli splnené
uvedené podmienky, nebolo možné pristúpiť k platnému zosplatneniu dlhu. Pokiaľ tieto podmienky boli

riadne splnené, v takom prípade je potrebné skúmať, či podľa § 565 Občianskeho zákonníka došlo
k riadnemu zosplatneniu dlhu, pričom toto zosplatnenie dlhu jednak musí byť náležite koncipované,
jednoznačne musia byť v ňom uvedené dôvody zosplatnenia dlhu a dátum splatnosti dlhu. Aj právny
úkon zosplatnenia ako jednostranný adresovaný úkon veriteľa musí byť doručený do dispozičnej sféry
dlžníka. Opäť z obsahu spisového materiálu tieto okolnosti nevyplývajú a prvoinštančný súd sa týmito

okolnosťami ani nezaoberal. Len ak budú všetky podmienky vyplývajúce z ust. § 53 ods. 9 a § 565
Občianskeho zákonníka riadne naplnené a dlh bude riadne zosplatnený, v takom prípade je možné
uvažovať pri aplikácii ust. § 54a Občianskeho zákonníka z ust. § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka
a vyhodnotiť, či všeobecná premlčacia doba plynie pre celý dlh od zosplatnenia pohľadávky, a od tohto
momentu je potrebné počítať potom včasnosť uplatneného nároku alebo len od zročnosti nesplnenej

splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu dlhu. Ak však nedošlo k riadnemu zosplatneniu dlhu je potrebné
skúmať premlčanie nároku žalobcu vo vzťahu k jednotlivým splátkam samostatne v zmysle ust. §
103 Občianskeho zákonníka. Prvoinštančný súd pri posudzovaní ust. § 54a Občianskeho zákonníka
nevyhodnotil svoju úvahu o premlčaní uplatneného nároku naznačeným spôsobom žalobcom. Preto v
dôsledku dôvodného odvolania žalobcu odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než napadnutý rozsudok

prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Úlohou prvoinštančného súdu vo vzťahu k posudzovaniu, či uplatňovaný nárok žalobcu
nie je premlčaný, podľa § 54a Občianskeho zákonníka vyhodnotiť, či došlo k riadnemu zosplatneniu
pohľadávky veriteľa. Pokiaľ k zosplatneniu pohľadávky nedošlo, premlčuje sa každá splátka samostatne
a každú splátku samostatne je potrebné vo vzťahu k ust. § 54a Občianskeho zákonníka vyhodnotiť podľa

§ 103 veta prvá OZ. Pokiaľ došlo k riadnemu zosplatneniu dlhu, v takom prípade je potrebné skúmať
premlčanie uplatneného nároku podľa § 103 veta druhá OZ. Až potom bude môcť prvoinštančný súd po
náležitom vyhodnotení, či nárok žalobcu je alebo nie je premlčaný, pristúpiť v prípade, pokiaľ nedôjde k
premlčaniu uplatneného nároku, k meritórnemu prejednaniu veci. Podľa § 396 ods. 3 CSP prvoinštančný
súd v konečnom rozhodnutí o veci rozhodne aj o trovách celého konania.

6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 19.6.2020 uviedol, že trvá na tom, čo uviedol v podanom odvolaní zo
dňa 29.11.2019 a žiada priznať sumu 151,60 eur s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 22 % ročne
zo sumy 15,16 eur od 15.2.2016 do zaplatenia,
zo sumy 15,16 eur od 15.3.2016 do zaplatenia,

zo sumy 15,16 eur od 15.4.2016 do zaplatenia,
zo sumy 15,16 eur od 15.5.2016 do zaplatenia,
zo sumy 15,16 eur od 15.6.2016 do zaplatenia,
zo sumy 15,16 eur od 15.7.2016 do zaplatenia,
zo sumy 15,16 eur od 15.8.2016 do zaplatenia,

zo sumy 15,16 eur od 15.9.2016 do zaplatenia,
zo sumy 15,16 eur od 15.10.2016 do zaplatenia,
zo sumy 15,16 eur od 15.11.2016 do zaplatenia,
a úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročnezo sumy 15,16 eur od 15.2.2016 do zaplatenia,
zo sumy 15,16 eur od 15.3.2016 do zaplatenia,
zo sumy 15,16 eur od 15.4.2016 do zaplatenia,

zo sumy 15,16 eur od 15.5.2016 do zaplatenia,
zo sumy 15,16 eur od 15.6.2016 do zaplatenia,
zo sumy 15,16 eur od 15.7.2016 do zaplatenia,
zo sumy 15,16 eur od 15.8.2016 do zaplatenia,
zo sumy 15,16 eur od 15.9.2016 do zaplatenia,

zo sumy 15,16 eur od 15.10.2016 do zaplatenia,
zo sumy 15,16 eur od 15.11.2016 do zaplatenia,
a zároveň žiadal nahradiť trovy konania.

7. Vzhľadom na ustanovenie § 391 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak
bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu, súd prvého stupňa postupoval na základe tohto právneho názoru a na základe
zisteného skutkového stavu po tom, čo strany sporu žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemali,
vec posúdil tak ako to v odôvodnení rozhodnutia uviedol odvolací súd.

8. Všetky dôkazy predložené stranami boli vykonané pred súdom prvého stupňa, resp. známe

odvolaciemu súdu pri rozhodovaní o odvolaní, preto prvostupňový súd za nezmeneného skutkového
stavu vec právne posúdil rešpektujúc názor odvolacieho súdu. Vychádzajúc z rozhodnutia odvolacieho
súdu nebol zo strany žalobcu dodržaný postup v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
preto nedošlo k platnému zosplatneniu dlhu a pri posudzovaní premlčania, premlčuje sa každá splátka
samostatne a každú splátku samostatne je potrebné vo vzťahu k ust. § 54a Občianskeho zákonníka

vyhodnotiť podľa § 103 veta prvá OZ. Nakoľko žaloba bola podaná na súd až dňa 25.1.2019,
premlčanými sú vychádzajúc z uvedeného splátky 1-10 splatné do 15.1.2016. Pokiaľ sa jedná o zvyšné
splátky č. 11-20 splatné 15.2.2016, 15.3.2016, 15.4.2016, 15.5.2016, 15.6.2016, 15.7.2016, 15.8.2016,
15.9.2016, 15.10.2016, 15.11.2016 tieto rešpektujúc názor odvolacieho súdu premlčané neboli, preto
sa súd zaoberal dôvodnosťou tejto časti požadovaného nároku.

9. Zo skutkových zistení je zrejmé, že dňa X.X.XXXX uzatvorili žalobca CETELEM SLOVENSKO
a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783 , ktorého právnym nástupcom sa z
dôvodu cezhraničného zlúčenia stala spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom
Boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzsko, a žalovaný Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej

aj „zmluva 1“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver na nákup
spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve, za ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť
v 20 mesačných splátkach vo výške 15,16 EUR. Dlžník sa zaviazal vrátiť poskytnutý spotrebiteľský
úver s úrokom 22 % ročne, v mesačných splátkach vo výške 15,16 Eur, so splatnosťou mesačnej
splátky15.deňvmesiaci,sosplatnosťouprvejmesačnejsplátky15.4.2015,konečnousplatnosťouúveru

15.11.2016, výškou RPMN 24,31 %, priemernou RPMN 34,42 %, celkovej čiastke k zaplateniu 303,20.

10. Podľa časti v závere pri texte zmluvy (Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov § 551
Občianskeho zákonníka v platnom znení) (čl. 12 spisu), dlžník výslovne a neodvolateľne súhlasí, aby
mu v prípade, že sa omešká so splácaním úveru viac ako 1 mesiac, t.j. nezaplatí minimálne dve po

sebe nasledujúce splátky úveru, uskutočnil platca mzdy mesačne zrážky zo mzdy, a to až do splatenia
čerpaného úveru/revolvingového úveru v celom rozsahu vrátane príslušenstva a aby zrazenú sumu
poukazoval na účet spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s..

11. Z výpisu z úverového účtu žalovaného vyplýva, že z poskytnutého spotrebiteľského úveru uhradili

celkovo sumu 60,64 Eur.

12. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I spoločnosti CETELEM SLOVENSKO
a. s. súd zistil, že spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a. s. bola ku dňu 30.06.2016 vymazaná z
obchodného registra v dôsledku cezhraničného zlúčenia so spoločnosťou BNP PARIPAS PERSONAL

FINANCE SA, akciovou spoločnosťou, zapísanou v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902
RCS Paris, so sídlom na adrese 1 Boulevard Haussmann 75009 Paríž.

13. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákona :14. Právny vzťah medzi stranami založený zmluvou o úvere je potrebné posudzovať podľa zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym

obchodom (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) - vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat
lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava (ktorou v danom prípade je zákon č. 129/2010 Z.
z., ako i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), má prednosť pred všeobecnou právnou
úpravou (Obchodný zákonník) je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých stranou
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23Cdo/1750/2010
spotrebiteľské právo je právom založeným na výnimkách zo všeobecného práva. Ak na výklad výnimky

z právnej normy nestačí jazykový výklad, pri výklade takejto výnimky treba postupovať reštriktívne.

17. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky

upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

20. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická

osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

22. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

23. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

24. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

25. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla
nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"). Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských
zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (cit. ust. § 53 ods. 5 OZ).
Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere,
že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z
hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.

26. Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci P. B. I. Z. (spojené prípady C-240/98
až C-244/98) z úradnej moci (ex officio) preskúmal opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho

súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že nárok je dôvodný len čiastočne.

27. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí totiž okrem všeobecných náležitostí povinne obsahovať
aj osobitné náležitosti podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z.. Zákon absenciu niektorých náležitostí
vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu

(úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver je potrebné posudzovať
ako bezúročný a bez poplatkov.

28. Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je podľa ustanovenia § 9 ods.
2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, celkovej čiastky,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť s uvedením všetkých predpokladov použitý na výpočet tejto ročnej
percentuálnejmierynákladov.Vprípade,akzmluvaospotrebiteľskomúveretietonáležitostineobsahuje,
podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

29. Za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov,
pretože táto zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším
indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany
slabšej zmluvnej strany spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi stanovil prísne obligatórne
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnila aj tým, že pri údaji o RPMN sa uvedú všetky

predpoklady použité na jej výpočet. Je pritom nepochybné, že v zmluve spomínaný údaj chýba, napriek
tomu, že je tam uvedená hodnota RPMN, čo však v zmluve podľa citovaného zákonného ustanovenia
nepostačuje. Súd preto musel dospieť k záveru, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba
povinný údaj v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) spočívajúci v uvedení všetkých predpokladov
použitých pre výpočet RPMN.

30. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov
sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve ospotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za
kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na
úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady

na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné
transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je
dobrovoľné a náklady na

účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek

inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

31. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľskýmúveromsúvšetkynáklady,vrátaneúrokov,provízii,daníapoplatkovakéhokoľvekdruhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patrí aj náklady na doplnkové služby

súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver, alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok.

32. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že v zmluve je nesprávne uvedená hodnota priemernej

RPMN a to v neprospech spotrebiteľa. Údaj o priemernej RPMN je informatívny údaj, ktorého úlohou
je poskytnúť spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere okamžitú informáciu o tom,
či úver, ohľadom ktorého sa chystá uzavrieť úverovú zmluvu s ohľadom na jeho RPMN (ktorá musí byť
súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako jej obligatórna náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona
č. 129/2010 Z.z.) je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu s úvermi výhodný alebo

nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácii podmienok navrhovaných
dodávateľom. Dodávateľ musí v zmysle citovaného § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z.
uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere údaj o priemernej RPMN, ktorý je v zmysle citovaného
ustanovenia zverejnený podľa § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Ministerstvom financií SR zo
súhrnných údajov poskytnutých veriteľmi za príslušný kalendárny štvrťrok, resp. ak je zmluva uzavretá

do 15 kalendárnych dní od takéhoto zverejnenia, tak za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Predmetná
zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá dňa 9.3.2015, pričom údaje o priemernej RPMN za
4. štvrťrok r. 2014 boli zverejnené MF SR dňa 31.12.2014. Podľa citovaného ustanovenia § 9 ods.
2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z. je priemernou hodnotou RPMN priemerná hodnota RPMN za 4.
štvrťrok 2014 (údaje zverejnené ku dňu 31.12.2014). Vychádzajúc z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom

úvere žalovanému bol poskytnutý úver 252 EUR so splatnosťou 20 mesiacov. Súčasťou zmluvy je aj
prehláseniedlžníka,že„výslovneaneodvolateľnesúhlasí,abymuvprípade,žesaomeškásosplácaním
úveru viac ako mesiac, t.j. nezaplatí minimálne dve po sebe nasledujúce splátky úveru, uskutočňoval
platca mzdy mesačné zrážky zo mzdy, a to až do splatenia čerpaného úveru v celom rozsahu vrátane
príslušenstva, a aby zrazenú sumu poukazoval na účet Cetelemu.“ Dohoda o zrážkach zo mzdy a z

iných príjmov je zabezpečovací inštitút podľa § 551 Občianskeho zákonníka (5. oddiel 1. hlavy 8. časti
OZ - zabezpečenie záväzkov), preto sa jedná o „Zabezpečenú pohľadávku“. Podľa MF SR zverejnených
údajov o priemernej RPMN za 4. štvrťrok 2014 bola priemerná hodnota RPMN pri spotrebiteľských
úveroch so zabezpečením alebo lízing vo výške do 1.500 eur vrátane so zmluvnou splatnosťou od 1
do 5 rokov 19,37 %. Žalobca v zmluve uviedol, že priemerná hodnota RPMN je 34,42 %, čo je zjavne

údaj nesprávny.

33. Pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.
nepostačuje len samotné nesprávne uvedenie hodnoty RPMN, ale kumulatívne musí byť naplnená aj
druhá podmienka a to tá, že RPMN musí byť uvedená v zmluve nesprávne v neprospech spotrebiteľa.

Tu súd poznamenáva, že pri hodnotení toho, či je údaj o priemernej hodnote RPMN v neprospech
spotrebiteľa, platí opačný princíp ako pri hodnotení nesprávne uvedeného údaju o RPMN predmetného
úveru. Kým nesprávne uvedená RPMN úveru je v neprospech spotrebiteľa vtedy, keď je v zmluve
uvedená nižšia, ako v skutočnosti je (tzn. ak spotrebiteľ v skutočnosti ročne "preplatí" viac, ako deklaruje
dodávateľ v zmluve), nesprávne uvedená priemerná RPMN je v neprospech spotrebiteľa vtedy, keď je v

zmluveuvedenávyššia,akovskutočnostije(tzn.akdodávateľvzmluvedeklaruje,žepriemernáhodnota
RPMN obdobných úverov na trhu je vyššia, ako v skutočnosti). V tomto prípade dodávateľ (žalobca) v
zmluve deklaroval, že priemerná hodnota RPMN obdobných úverov na trhu bola v rozhodnom období
34,42 %, avšak tá bola vo výške 19,37 %, čo zavádza spotrebiteľa v tom, že obdobné úvery natrhu (teda aj úvery poskytované konkurenciou) sú o 1/2 nevýhodnejšie ako v skutočnosti. V zmluve
bola teda nesprávne uvedená priemerná RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo je dôvod, pre ktorý je
potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatku (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č.

129/2010 Z.z.). Pre úplnosť súd poznamenáva, že aj keď citované ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b)
zákona č. 129/2010 Z.z. výslovne hovorí o "nesprávne uvedenej RPMN" a nie o priemernej RPMN,
podľa názoru súdu aj priemerná ročná percentuálna miera nákladov je ročnou percentuálnou mierou
nákladov. Navyše ak zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 11 ods. 1 písm. b) sankcionuje
neuvedenie RPMN bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, nesprávne uvedenie priemernej RPMN

v neprospech spotrebiteľa môže z hľadiska posudzovania výhodnosti/nevýhodnosti úveru spotrebiteľom
pôsobiť dokonca negatívnejšie ako neuvedenie RPMN. Ako je vyššie konštatované, zmyslom uvádzania
priemernej RPMN v zmluvách o spotrebiteľských úveroch je to, aby mohol spotrebiteľ pri uzatváraní
zmluvy jednoducho porovnaním RPMN jeho úveru a priemernej RPMN obdobných úverov na trhu
vyhodnotiť, či predmetný úver je alebo nie je preňho výhodný. Pokiaľ by zmluva obsahovala len údaj
o RPMN (a nie údaj o priemernej RPMN), mohol by si spotrebiteľ vyhodnotiť len to, aké sú jeho

celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky
spotrebiteľského úveru, avšak nie jeho výhodnosť/nevýhodnosť v porovnaní s priemerom na trhu s
úvermi. Ak ale zmluva obsahuje aj údaj o RPMN a aj údaj o priemernej RPMN, ktorá je v zmluve
uvedená v neprospech spotrebiteľa (tzn. ak je uvedená vyššia ako v skutočnosti), spotrebiteľ je pri
takomto porovnaní zavádzaný v tom smere, že v dôsledku tohto nesprávneho údaju môže nadobudnúť

presvedčenie, že obdobné úvery sú na trhu poskytované v priemere s vyššou RPMN a teda že úver,
ktorý mu má byť poskytnutý na základe navrhovanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je v porovnaní
s konkurenciou na trhu výhodnejší ako v skutočnosti je. To môže mať rozhodujúci vplyv na akceptáciu
dodávateľom navrhnutých podmienok úveru.

34. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem
iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 zákona č. 129/2010
Z.z. je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri
poskytovaní úverových služieb, tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý
je nezrozumiteľný, neurčitý, pre spotrebiteľa komplikovaný, keď mnohé z nich sú doslova skryté v

textoch všeobecných podmienok, túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor
spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany.

35. Z uvedených dôvodov je potrebné Zmluvu, z ktorej si žalobca uplatňuje žalovaný nárok, považovať
podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročnú a bez poplatku. Žalobca tak nemá

nárok na uplatnený úrok úveru a ani poplatky ale len na vrátenie nesplatenej časti istiny a taktiež úroky
z omeškania, ktoré sú nárokom vyplývajúcim priamo zo zákona (nie zo zmluvy). Keďže nepremlčanými
boli splátky 11-20, súd priznal žalobcovi uvedené splátky bez úrokov a poplatkov (teda požičanú sumu
bez úrokov a poplatkov 252 eur vydelil počtom 20 splátok = 12,60 eur/ 1 splátka), teda nárok na
zaplatenie 10 splátok bez úrokov a poplatkov spolu so zákonným úrokom z omeškania a v prevyšujúcej

časti žalobu zamietol.

36. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

37. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

38. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“) výška úrokov z

omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona súd dospel k záveru, že
nárok žalobcu je dôvodný iba sčasti. V konaní síce bolo preukázané, že strany sporu dňa X.X.XXXX

uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca žalovanému poskytol úver vo výške
252 EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 20 mesačných splátkach, avšak zmluva neobsahovala
všetky obligatórne náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., preto bolo nutné
postupovať podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Vzhľadom na to, že časť splátok(1-10) podliehala premlčaniu, nakoľko súd je povinný v zmysle § 54a OZ na premlčanie prihliadať ex
offo, bolo dôvodným priznať len nárok na zaplatenie 10 splátok bez úrokov a poplatkov z úveru. Zároveň
súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania z jednotlivých nepremlčaných splátok a v prevyšujúcej

časti žalobu zamietol.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

43. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 255,64 EUR (100 %), súd mu priznal 126 eur (49,30
% zo žalovanej sumy), vo zvyšku (50,70 % zo žalovanej sumy) žalobu zamietol. Vzhľadom na obdobnú
mieru úspechu a neúspechu strán sporu súd v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku okrem výroku I. môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok
vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom
súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku

nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o

samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o
príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak

sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým

protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva

voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon

rozhodnutia.