Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 27, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/307/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915214252
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7915214252.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudkýňJUDr.

Andrey Galdunovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. R. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Q., D. XXX/XX,
2. I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Q., Q. XXXX/X, o zaplatenie 1.358,80 € s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 27.02.2018 sp.zn. 6C/559/2015 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 30.10.2019 sp.zn. 6C/559/2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Trebišov zo dňa 27.02.2018 č.k. 6C/559/2015-111 v spojení

s opravným uznesením zo dňa 30.10.2019 č.k. 6C/559/2015 - 170.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 27.02.2018
č.k. 6C/559/2015-111 zamietol žalobu a žalovaným náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 1358,80 € s úrokom z omeškania
titulom dlhu z úverovej zmluvy, ktorú žalovaný 1. uzavrel s právnym predchodcom žalobcu (Slovenská
sporiteľňa, a.s.), pričom pohľadávka bola postúpená na žalobcu.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že dňa 18.03.2005 uzavreli Slovenská sporiteľňa, a.s.
ažalovaný1.zmluvuosplátkovomúvere,predmetomktorejboloposkytnutieúveruvovýške1659,70eur
(50.000,- Sk), ktorý úver sa žalovaný 1. ako dlžník zaviazal vrátiť spolu s príslušenstvom v mesačných
splátkach po 766,- Sk (31,60 €) splatných k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, pričom konečná splatnosť
úveru bola určená dňom 20.02.2015. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 11,60 % ročne. V ten
istý deň došlo medzi Slovenskou sporiteľnou, a.s. a žalovanou 2. ako ručiteľkou k uzavretiu dohody
o ručení. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2012 Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca

postúpila žalobcovi ako postupníkovi svoju pohľadávku voči žalovaným titulom vyššie uvedenej úverovej
zmluvy. Zostatok pohľadávky ku dňu postúpenia predstavovala 2.809,89 €, z toho istina úveru 2352,81€.
Slovenská sporiteľňa, a.s. listom zo dňa 18.07.2012 oznámila žalovaným postúpenie pohľadávky voči
nim na žalobcu. Žalobca listom zo dňa 18.07.2012, označeným ako „Výzva k úhrade a oznámenie o
vyhlásenímimoriadnejsplatnostiúveru“oznámilžalovanému 1.vyhláseniemimoriadnejsplatnostiúveru
ku dňu 18.07.2012 a vyzval ho na okamžité uhradenie dlžnej čiastky do 28.07.2012 v celkovej výške
2972,06 €. Rovnaký list s dátumom 16.07.2012 žalobca zaslal aj žalovanej 2. Listom zo dňa 16.07.2015

žalobca vyzval žalovaného 1. na zaplatenie sumy 2892,73 € najneskôr do 23.07.2015 s tým, že ak
nedôjde k úhrade, bude pohľadávka uplatnená na súde.4. Právne posudzoval vec podľa ust. § 52, § 53, § 524, § 525 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ),
podľa §§ 1, 2, 3 a 4 zák. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa § 497 Obchodného zákonníka
a podľa § 2, § 92, § 7 a § 92 ods. 8 zák. 483/2001 Z.z. o bankách.

5. Uzavrel, že predmetom konania je pohľadávka zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú Slovenská sporiteľňa,
a.s. zmluvou zo dňa 27.06.2012 postúpila na žalobcu. Pred postúpením pohľadávky však nedošlo z jej
strany k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a na žalobcu tak bol postúpený „živý úver“. Mimoriadna
splatnosť úveru bola vyhlásená až samotným žalobcom, a to listom zo dňa 16.07.2012. S odkazom na
ust. § 92 ods. 8 zák. 483/2001 Z.z. o bankách konštatoval, že pohľadávka banky môže byť postúpená (aj

jej časť) ak je splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky
nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Nesplnenie týchto zákonných predpokladov má
pritom za následok neplatnosť právneho úkonu. V prejednávanej veci pritom súd zistil, že Slovenská
sporiteľňa, a.s. neukončila záväzkovoprávny vzťah so žalovanými, nevyhlásila mimoriadnu splatnosť
úveru, zmluva nebola vypovedaná a nedošlo ani k odstúpeniu od zmluvy a žalobca nedisponuje
žiadnymi dôkazmi, ktoré by preukázali ukončenie zmluvy. K predčasnému ukončeniu zmluvy došlo až zo

strany žalobcu oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 16.07.2012. Keďže ku dňu
postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver, Slovenská sporiteľňa, a.s. nebola oprávnená postúpiť
svoju pohľadávku z úverovej zmluvy žalobcovi a zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2012 je
neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ. Žalobcovi tak v spore chýbala aktívna vecná legitimácia.
Konštatoval tiež, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu písomnej výzvy banky žalovaným na

splnenie peňažného záväzku, s ktorým boli žalovaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v
omeškaní, pričom uskutočnenie takejto výzvy je v zmysle § 92 ods. 8 zák. o bankách predpokladom
preto, aby banka svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku mohla postúpiť inej
osobe. Zo všetkých týchto dôvodov žalobu zamietol.
6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a hoci úspešným žalovaným

vznikol nárok na náhradu trov konania, vzhľadom na to, že žiadne trovy im v konaní nevznikli, žalovaným
náhradu trov konania nepriznal.
7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. § 365 ods.
1 písm. h/ CSP a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd jeho žalobe v celom rozsahu
vyhovie, alternatívne navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.Poukázalnaznenie§92ods.8a§89ods.1zák.483/2001Z.z.obankáchanazneniebodu
19.16 Všeobecných obchodných podmienok, v zmysle ktorých klient výslovne súhlasí s tým, že banka je
oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky na tretiu osobu. Keďže v danom prípade si
strany dojednali odchýlnu úpravu, čo umožňuje ust. § 89 ods. 1 zák. o bankách, žalobca zastáva názor,
že skúmanie splnenia podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách v konaní nebolo potrebné

a tak súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne
právne posúdil, ak skúmal splnenie týchto podmienok. Vychádzajúc z odchýlnej dohody zmluvných
strán došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Argumentoval ďalej tým, že ust. § 92 ods. 8 zák. o
bankách treba vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nielen časť,

s ktorou je dlžník v omeškaní. Banka tak môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku. Podľa jeho
názoru ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciu žalobcu ako postupníka
pohľadávky. Účelom tohto ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o
podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k
porušeniu bankového tajomstva. Zároveň poukázal na skutočnosť, že oznámenie postupcu žalovanému

o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom, preukazuje odoslanie tejto písomnosti žalovanému,
ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd
je povinný z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a
platnosť zmluvy o postúpení. Zo všetkých týchto dôvodov navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť a
priznať mu náhradu trov celého konania.

8. Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúceho z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a dospel k záveru, že

odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
10. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25.08.2020 o 09.45 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutiaboli zverejnené dňa 18.08.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 CSP.
12. Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
13. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na

správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.
14. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.
15. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel

k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver, rozsudok náležite odôvodnil a nebolo zistené žiadne porušenie
procesných práv ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolacie námietky
žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné
závery.

17. Odvolací súd sa stotožňuje so správnym záverom súdu prvej inštancie o nedostatku
aktívnej legitimácie žalobcu, ktorý vyplýva z tej skutočnosti, že zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa
26.07.2012 je neplatná v zmysle § 39 OZ pre rozpor so zákonom, konkrétne pre nedodržanie podmienok
pre postúpenie pohľadávky banky tretej osobe v zmysle § 92 ods. 8 zák. 483/2001 Z.z. o bankách,
ako to správne a výstižne uviedol súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorá skutočnosť má za

následok zamietnutie žaloby.
18. Predmetom konania v prejednávanom spore je zaplatenie sumy 1358,80 € s prísl. titulom dlhu
žalovaných zo zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej s právnym predchodcom žalobcu (Slovenská
sporiteľňa, a.s.), pričom žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje zo zmluvy o postúpení pohľadávok,
uzavretej so Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 27.06.2012. Žalobca je pritom nebankovým subjektom.

Správne preto súd skúmal splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle ust. § 92
ods. 8 zák. 483/2001 Z.z. o bankách, t.j. správne skúmal platnosť zmluvy o postúpení žalobou uplatnenej
pohľadávky z hľadiska tohto zákonného ustanovenia.
19. Podľa § 92 ods. 8 zák. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo

len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

20. Uvedené zákonné ustanovenie stanovuje predpoklady postúpenia bankovej pohľadávky inému
subjektu, a to aj nebankovému subjektu bez súhlasu klienta, pričom musí ísť o postúpenie písomnou

zmluvou, postúpená môže iba tá časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu a ktorá je
splatná a podmienkou postúpenia je aj omeškanie dlžníka nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní
so splnením čo len časti peňažného záväzku voči banke, a to napriek písomnej výzve banky. Danépredpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené
v čase postúpenia pohľadávky.
21. Súdna prax je vzácne jednotná v závere, že v prípade nesplnenia týchto osobitným zákonom

stanovených predpokladov pre postúpenie bankovej pohľadávky na nebankový subjekt ide o postúpenie
v rozpore so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ zakázané (vylúčené).
Ide teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ, keďže zmluva o postúpení pohľadávok je v rozpore
so zákonom o bankách v prípade nesplnenia stanovených podmienok (viď uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 24.4.2018 sp.zn. 1 Cdo 147/2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2018 sp.zn.

7 Cdo 26/2017, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.11.2019 sp.zn. 1Obdo/92/2018 etc).
22. Splnenie podmienok stanovených v § 92 ods. 8 (do 31.12.2008 ods.7) zák. 483/2001 Z.z. o bankách
je teda potrebné pre platné postúpenie pohľadávky banky na inú osobu, a iba v prípade splnenia týchto
zákonných podmienok je daná aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie bankovej pohľadávky.
23. V prípade nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, o aký ide aj v prejednávanej veci, súd je povinný ex offo
skúmať, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 (do 31.12.2008 ods.7)

zák. 483/2001 Z.z. a či je žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby.
24.Zcitovanéhozákonnéhoustanoveniavyplýva,žebankaakoúčastníkzmluvyoúveremáobmedzené
možnosti postúpenia svojej pohľadávky voči svojmu klientovi zo zmluvy o úvere a to v tom, že môže
postúpiť bez súhlasu klienta iba splatnú pohľadávku, resp. jej splatnú časť. Postúpením nesplatnej
pohľadávky inému subjektu ako je banka by totiž došlo k neprípustnému vstupu iného subjektu do

aktívneho právneho vzťahu, ktorého účastníkom v zmysle zákonnej úpravy zákona o bankách môže
byť iba banka. Z uvedeného zároveň vyplýva, že mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru nemôže
úspešne uplatniť iný subjekt ako banka (na základe zmluvy o postúpení pohľadávky), keďže tomu bráni
vyššie uvedená prekážka v možnosti postúpiť nesplatnú pohľadávku.
25. Rozborom ustanovenia ust. § 92 ods. 8 (do 31.12.2008 ods.7) zák. 483/2001 Z.z treba dospieť k

záveru, že jednoznačne definuje podmienky, za akých (ne)možno postúpiť pohľadávku patriacu banke
buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou. Prvá veta cit. ust. definuje dve takéto podmienky
(nad rámec písomnej formy zmluvy o postúpení a nepotrebnosti súhlasu klienta s takýmto krokom, ktoré
predpokladá už § 524 ods. 1 OZ), z ktorých prvou je písomná výzva banky, uvažujúcej o postúpení riadne
nesplácanej úverovej pohľadávky, klientovi, aby pohľadávku splnil, a druhou je nepretržite viac než 90

dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku, zodpovedajúceho
pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje úpravu situácie, v ktorej (napriek splneniu podmienok
postúpenia) banka nebude môcť uplatniť právo postúpiť pohľadávku, a to vtedy, ak klient ešte pred
postúpením svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva, splní; okrem
nej ale tiež prípad, v ktorom práve zmienené obmedzenie banky existovať nebude - vtedy, ak súčet

všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku trval viac než jeden
rok. Tretia veta cit. ust. vymedzuje povinnosť odovzdania postupníkom postupcovi dokumentácie o
záväzkovomvzťahu,nazákladektoréhovzniklapostúpenápohľadávkaaúpravutýkajúcusasamotného
bankového tajomstva a jeho prelomenia.
26. V danom prípade žalobca ako postupník v konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno na preukázanie

svojej aktívnej legitimácie, teda vlastníctva pohľadávky, z ktorej odvodzuje svoj nárok.
27. K odvolacím námietkam žalobcu považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že ust. § 92 ods. 8
zák. 483/2001 Z.z. považuje žalobca za dispozitívne s odkazom na bod 19.16 obchodných podmienok.
Dispozitívnosť ust. § 92 ods. 8 cit. zák. ďalej žalobca odôvodnil v súvislosti s potrebou aplikácie ust. §
89 ods.1 cit. zák., ktoré v tretej vete upravuje, že „banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim

klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného
predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení
nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť; takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú
zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka alebo pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej
preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, najneskôr pri uzavretí

obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods.1“. V konaní nebola preukázaná a nebola ani
predmetom dokazovania existencia žiadnej dohody medzi bankou a klientom, vylučujúca aplikáciu § 92
ods. 8 zák. o bankách.
28. Odvolaciemu súdu sa žiada povedať, že v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Cdo
147/2017 z 24.4.2018, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskejrepubliky(R60/2018)dovolacísúduviedol,žeosobitnépredpisymôžuupravovaťpostúpenie
pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné podmienky, ktorých
splnenie je na platné postúpenie pohľadávky potrebné. Podmienky vyplývajúce z § 92 ods. 8 zák.
483/2001 Z.z. dovolací súd označil za špeciálne zákonné podmienky, ktoré musia byť splnené v prípadepostúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je
špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Tie isté podmienky musia byť splnené aj
pri prelomení bankového tajomstva (porovnaj § 92 ods. 8 tretia veta zákona o bankách), aby nedošlo k

jeho porušeniu. Uvedené spolu úzko súvisí, avšak vzájomne sa nevylučuje. Dovolací súd konštatoval,
že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta zák. o bankách pri postúpení
bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto
prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ vylúčené
(zakázané). Išlo by teda o neplatný právny úkon podľa § 39 OZ. Na absolútnu neplatnosť postúpenia

musí prihliadnuť súd aj bez námietky (z úradnej povinnosti). Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky,
ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť.
29. K žalobcovej argumentácii ohľadom námietky, že § 92 ods. 8 zákona o bankách upravuje výnimky z
bankového tajomstva a nie podmienky pre platné postúpenie pohľadávky, dovolací súd v prejednávanej
veci uviedol, že aj keď je uvedené ust. § 92 zákona o bankách systematicky zaradené do štrnástej
časti právneho predpisu s názvom „Bankové tajomstvo“, nemožno len na základe tohto zaradenia

bez ďalšieho usudzovať, že zákonodarca pri úprave postúpenia pohľadávky bankou na nebankový
subjekt mal zámer riešiť výlučne len otázku (ne)porušenia bankového tajomstva. Pokiaľ by bolo uvedené
cieľom, nič by nebránilo tomu, aby to v znení zákona výslovne uviedol. Podmienky platného postúpenia
pohľadávky banky a podmienky možnosti prelomenia bankového tajomstva sa vzájomne nevylučujú,
ale sa práve naopak prekrývajú.

30. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že na základe vykonaného dokazovania
dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na podanie
žaloby voči žalovaným, lebo pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s. zo zmluvy o splátkovom úvere voči
žalovaným mu nebola platne postúpená vzhľadom na nesplnenie podmienok vyžadovaných § 92 ods.
8 zákona o bankách.

31. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej
inštancie, odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.
32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto
mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešným žalovaným v tomto konaní

preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, a preto odvolací súd v súlade s článkom 17 Základných
princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).