Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 27, 2020

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 5Csp/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120230021
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slavomír Podhorský

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2020:6120230021.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudcom Mgr. Slavomírom Podhorským, v právnom spore žalobcu EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného
spoločnosťou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 39, proti
žalovanému R. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX G. U. XXX, adresa na doručovanie: Č. Č..
XX, XXX XX T., právne zastúpený JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou so sídlom Čučmianska
dlhá 7, 048 01 Rožňava, o zaplatenie 2.895,26 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie 50,-Eur z a s t a v u j e .

II. Žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou v upomínacom konaní (upravené zákonom č. 307/2016 Z.z.), doručenou
Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 30.01.2020, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.895,26
Eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 2.088,81 Eur od 18.12.2018 do 27.02.2019,
s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 2.038,81 Eur od 28.02.2019 do 26.04.2019, s
úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.938,81 Eur od 27.04.2019 do 27.05.2019, s úrokom

z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.881,81 Eur od 28.05.2019 do 17.10.2019, s úrokom z
omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.788,81 Eur od 18.10.2019 do zaplatenia a náhrady trov
konania.

2. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa
§ 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, zo dňa 17.12.2018 medzi postupcom
Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „postupca“) a

žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.

3. Žalobca ďalej konštatoval, že postupca uzatvoril so žalovaným dňa 12.05.2010 zmluvu č. 382842405
(ďalej len „zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov
(ďalej len „VOP“). Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky
čerpaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkysplácaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkyprineplnení
zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo VOP. Žalobca bol toho názoru, že

zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia §
497až507zákonač.513/1991Zb.Obchodnéhozákonníkaazákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ao iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný
neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, a tak postupca
podaním zo dňa 23.11.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 22.11.2017, pričom vyzval

žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu
postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 3.195,26 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške
2.088,81 Eur, z riadneho úroku vo výške 928,23 Eur, z úroku z omeškania vo výške 178,22 Eur a
z poplatkov vo výške 0,00 Eur, v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca
deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým

systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný podľa žalobcu
po postúpení pohľadávky do dnešného dňa vykonal úhrady vo výške 50,-Eur dňa 27.02.2019, 100,-
Eur dňa 26.04.2019, 50,-Eur dňa 27.05.2019 a 100,-Eur dňa 17.10.2019. Žalovaná suma predstavuje
sumu vo výške 2.895,26 Eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 1.788,81 Eur, z
neuhradenéhoriadnehoúrokuvovýške928,23Eur,zneuhradenéhoúrokuzomeškaniavovýške178,22
Eur a z neuhradených poplatkov vo výške 0,-Eur. Žalobca si v tomto konaní zároveň uplatňuje úrok

z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, počnúc
dňom 18.12.2018, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

4. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „upomínací súd“) v upomínacom konaní dňa 19.02.2020
vydal platobný rozkaz v súlade s ustanovením § 265 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej ako CSP).

5. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil upomínaciemu súdu odpor proti
platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že z prehľadu úhrad priložených k zmluve vyplýva, že zo strany
žalovaného došlo k čerpaniu čiastky 2.627,01 Eur dňa 12.05.2010 a nie čiastky, ktorá bola ako istina

dohodnutá podľa zmluvy, nakoľko od jej výšky bol odpočítaný administratívny poplatok vo výške 72,99
Eur, čím bola obmedzená možnosť žalovaného čerpať úver riadne v plnej dohodnutej výške. Výška
RPMNuvedenávzmluveprinastavenýchsplátkach,pozohľadneníspracovateľskéhopoplatkuvovýške
71,99 Eur a poplatkov za správu úveru 1,99 Eur mesačne po dobu 119 mesiacov (t.j. 236,81 Eur),
predstavuje hodnotu 22,05% p.a., čím je údaj o RPMN v zmluve znejúci na hodnotu 19,66% podľa

žalovaného nesprávny, uvedený v neprospech žalovaného. Zavadzajúcim je podľa jeho názoru taktiež
údaj o celkových nákladoch spojených s úverom vo výške 3.009,53 Eur, nakoľko po prepočte výšky
splátok spolu s mesačným poplatkom za správu úveru v hodnote 50,56 Eur, ich vynásobení počtom
dohodnutých splátok, pripočítaním splátky vo výške 25,84 Eur a spracovateľského poplatku, reálne
náklady, ktoré mal žalovaný za poskytnutý úver uhradiť predstavujú 3.415,47 Eur.

6. Žalovaný uviedol, že ako cenu služby právneho predchodcu žalobcu znejúce na poskytnutie úveru,
mal žalovaný zaplatiť až o 126,50% viac ako je dohodnutá výška úveru. Odplata je podľa jeho názoru
neprimerané vysoká, v rozpore s dobrými mravmi a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach žalovaného, ako spotrebiteľa. Žalovaný podľa zmluvy nevedel koľko za predmetný úver

skutočne zaplatí, resp. za jeho poskytnutie preplatí. Konštatoval, že z vyššie uvedených skutočností je
zrejmé, že zmluva nespĺňa obligatórne náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Z.z.,
ktorých absencia je sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou v zmysle § 4 ods. 3 zákona
č. 258/2001 Z.z.. Žalovaný taktiež poukázal na tú skutočnosť, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru nie je v súlade so zákonnými predpokladmi v § 565 Občianskeho zákonníka, nakoľko právny

predchodca žalobcu právo na zosplatnenie nestihol uplatniť do termínu splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky úveru. Lehota na zosplatnenie uplynula k 10.11.2017, keď tento vyhlásil mimoriadnu splatnosť
oznámením zo dňa 23.11.2017 k termínu 22.11.2017. Konštatoval, že zároveň mu nie je zrejmé,
kvôli ktorej splátke, resp. splátkam, toto právo právny predchodca žalobcu využil. Žalovaný považuje
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky za právne neúčinné, nakoľko nedošlo k dodržaniu

zákonných podmienok na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Ak by súd nevyhodnotil predmetnú
zmluvu v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. a s prihliadnutím na neúčinnosť mimoriadnej
splatnosti úveru, vzniesol námietku premlčania. Zároveň z výpisu priloženého žalobcom /platobná
história/ považoval za zrejmé, že istinu úveru dohodnutú podľa zmluvy na hodnotu 2.700,-Eur uhradil
k 10.12.2014 a prostriedky, ktoré mal možnosť skutočne čerpať, t.j. len 2.627,01 Eur, právnemu

predchodcovi žalobcu vrátil už k 06.11.2014. Záverom poukázal na vylúčenie kumulácie zmluvných
úrokov a úrokov z omeškania a v prípade, ak súd bude mať za to, že nárok žalobcu je aspoň sčasti
dôvodný požiadal o možnosť uhradiť priznanú pohľadávku v splátkach v rozsahu maximálne 100,-Eur
mesačne.7. Upomínací súd upovedomil a vyzval žalobcu v súlade s § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o
upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZoUK) aby v lehote do 15 dní navrhol

pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na
prejednaní veci podľa Civilného sporového poriadku. Poukázal na skutočnosť, že právny predchodca
žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu stanovuje ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB. V tejto súvislosti

poukázal na to, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči
banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym
predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok a to: 1/ výzvami zo dňa
12.08.2014 a 22.08.2016, 2/ výzvou označenou ako „oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“
zo dňa 23.11.2017, ku ktorej žalobca pripojil kópiu doručenky, ktorá preukazovala doručenie tejto výzvy
žalovanému. Žalobca pre úplnosť v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že má za to, že ust. §

92 ods. 8 ZoB ukladá banke podmienky, ktoré je zo strany banky potrebné splniť, aby sa banka voči
svojmu klientovi nedopustila porušenia bankového tajomstva. Konkrétne toto ustanovenie vyžaduje,
aby bol dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní (čo bolo v danom prípade v konaní preukázané jednak prílohou č. 1 k
Zmluve o postúpení pohľadávok ako aj predloženými výzvami právneho predchodcu žalobcu) a aby bol

bankou vyzvaný na zaplatenie aspoň časti svojho peňažného záväzku (toto bolo v konaní preukázané
predloženými výzvami právneho predchodcu žalobcu). Za kvalifikovanú výzvu právneho predchodcu
žalobcu pritom možno podľa žalobcu považovať nielen výzvy zo dňa 12.08.2014 a 22.08.2016, ale aj
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23.11.2017, ku ktorému žalobca pripojil kópiu
doručenky. Na základe uvedeného považuje za nesporné, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol

včasepostúpeniapohľadávkynapriekpísomnejvýzvebankyvomeškanísosplnenímčolenčastisvojho
peňažnéhozáväzkuvočibankenepretržitedlhšieako90kalendárnychdníatedabolopreukázané,žezo
strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 ZoB a porušeniu bankového
tajomstva.

9. Žalobca zastával názor, že aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 ZoB,
nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže
norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 ZoB, nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi
banky, v tomto prípade žalovanému, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou
Slovenska podľa § 50 ods. 1 ZoB. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB,

podľa žalobcu nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred
postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia
pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť
spojené lensankcievyplývajúcezo ZoB.Snedoručenímtakejtovýzvytedanemôžebyťspojenásankcia
v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo ZoB, konkrétne

zodpovednosť banky v zmysle ust. § 50 ods. 1 ZoB. V ďalšom žalobca chcel upriamiť pozornosť súdu na
skutočnosť,ževsúladesprílohouč.1kZmluveopostúpenípohľadávok,bolžalovanýkudňupostúpenia
pohľadávky v omeškaní po dobu 915 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaného so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Vzhľadom k dikcií ust. § 92 ods.
8 ZoB, s poukazom na to, že omeškanie žalovaného trvalo nepochybne viac ako rok zastával názor,

že právny predchodca žalobcu by konal v súlade ust. § 92 ods. 8 ZoB (a teda by neporušil bankové
tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovanému nezasielal.

10. Ďalej žalobca poukázal na tú skutočnosť, že nakoľko ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách,
pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení daného zákona, pokiaľ

zákon predmetnú odchýlku nevylučuje, pričom ustanovenie § 92 ods. 8 predmetného zákona nevylučuje
odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchýlne od
predmetného zákona. Vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
úverovej zmluvy si zmluvné strany dohodli možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom
dní omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy. Vzhľadom na uvedené možno podľa jeho názoru

konštatovať, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Zároveň žalobca nesúhlasil ani s tým, že
by predmetné ustanovenie spôsobovalo nevyvážené postavenie zmluvných strán, nakoľko predmetné
ustanovenie je v súlade s ustanovením § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zákon o bankáchumožňuje zmluvným stranám upraviť si vzájomné vzťahy odchylne od predmetného zákona, pričom
predmetné ustanovenia obchodných podmienok je v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

11. Žalobca poukázal na to, že mimoriadna splatnosť úveru bola postupcom vyhlásená podaním zo
dňa 23.11.2017, pričom postup, ktorý postupca pri vyhlasovaní mimoriadnej splatnosti úveru zvolil, je
plne v súlade s odbornou literatúrou, v ktorej možno nájsť odpoveď ohľadom výkladu ust. § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Postupca v posudzovanom
prípade využil svoje právo zosplatniť pohľadávku a podaním zo dňa 23.11.2017 upozornil žalovaného,

že si toto právo uplatňuje. Zároveň žalovaného týmto podaním vyzval v lehote 15 dní k dobrovoľnej
úhrade pohľadávky, t.j. k zosplatneniu úveru prišlo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie v zmysle
ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Postupca toto svoje právo využil v súlade s ust. § 53 ods. 9
OZ, pre nesplnenie splátky, ktorá využitiu tohto práva predchádzala po dobu 3 mesiacov. Na základe
uvedeného mal žalobca za to, že v konaní bolo preukázané účinné zosplatnenie úveru zo strany
postupcu, v dôsledku ktorého sa všetky splátky úveru splatné do budúcna stali splatnými, ak v tomto

prípade došlo k vyhláseniu splatnosti pohľadávky podaním zo dňa 23.11.2017 je nutné považovať
splátku splatnú dňa 10.11.2017, ako splátku predchádzajúcu zročnosti celého dlhu a teda od tejto splátky
začína plynúť premlčacia doba. V zmysle uvedeného pôvodný veriteľ využil svoje právo a vyhlásil
mimoriadnu splatnosť podaním zo dňa 23.11.2017. Trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva teda
uplynie dňa 24.11.2020. Keďže žaloba bola podaná dňa 30.01.2020 nemohlo dôjsť k premlčaniu. Z

uvedených dôvodov je zrejmé, že v prípade, ak žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním
zo dňa 23.11.2017 - toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka, pre
nezaplatenie splátky splatnej dňa 10.11.2017 a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3
mesiace. Vzhľadom na uvedené žalobca zastával názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy

spolu s príslušným úrokom z omeškania, nakoľko nárok uplatnený žalobou nemožno podľa jeho názoru
považovať za premlčaný.

12. Po návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 14 ods. 1 ZoUK,
upomínací súd dňa 18.06.2020 postúpil vec tunajšiemu súdu na jej prejednanie.

13. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odporu vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to
podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.07.2020. Žalovaný uviedol, že výslovne namieta splnenie
zákonných podmienok zo strany právneho predchodcu žalobcu na zosplatnenie úveru. Predmetné
zosplatnenie svojimi vadami podľa jeho názoru zakladá jeho právnu neúčinnosť. Pokiaľ žalobca vo

svojom vyjadrení k odporu tvrdí, že k zosplatneniu malo dôjsť na základe neuhradenej splátky za mesiac
11/2017 sám svojím tvrdením podporuje skutočnosť, že žalovanému pred zosplatnením riadne a v čas
neoznámil túto skutočnosť v lehote 15 dní vopred, keď sa odvoláva na oznámenie datované dňom
05.10.2017, ktoré predchádza trojmesačnej lehote trvania omeškania, keď za splátku ktorá podmienila
zosplatnenie považuje splátku za mesiac november 2017. Tvrdenie žalobcu, že zosplatnenie nastalo

kvôli splátke v novembri 2017, keďže s touto nemohol byť žalovaný v čase zosplatnenia, ktoré sa malo
uskutočniť tiež v novembri v omeškaní tri mesiace, podľa žalovaného vybočuje zo základov logického
uvažovania.

14. Žalobca tvrdí, že žalovaný sa spôsobom označenia splátky, kvôli ktorej došlo k zosplatneniu

označením splátky v mesiaci november 2017, snaží len umelo navodiť skutočnosť, že došlo k
zosplatneniu včas, t.j. v lehote do jedného mesiaca od splnenia kumulatívnych zákonných požiadaviek
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Podľa žalovaného je evidentné, že podmienky zosplatnenia
mohli byť naplnené najskôr kvôli neuhradenej splátke v mesiaci jún 2017, kedy by právo na zosplatnenie
vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu k dátumu nasledujúcom po splatnosti splátky v mesiaci

september 2017, t.j. k 11.09.2017, čo by predstavovalo trojmesačné omeškanie so splátkou za mesiac
jún 2017 a v takom prípade mohol právny predchodca žalobcu uplatniť právo na zoplatnenie k
11.10.2017 s tým, že do tejto doby by bol povinný splniť si informačnú povinnosť minimálne 15 dní
pred zosplatnením, čo by naplnené nebolo s odvolávaním sa na výzvu zo dňa 05.10.2017. V druhom
prípade, ak by odôvodňoval žalobca, že jeho právny predchodca využil právo na zosplatnenie kvôli

neuhradenej splátke za mesiac júl 2017, s touto by sa dostal do omeškania po dobu 3 mesiacov k
dátumu 11.10.2017, ale ani tu by nesplnil všetky podmienky na zosplatnenie odvolávajúc sa na výzvu
na upozornenie ohľadne zosplnenia zo dňa 05.10.2017, keďže k 05.10.2017 by nebol v omeškaní po
dobu troch mesiacov so splátkou za mesiac júl 2017. Za splátku, kvôli ktorej došlo k zosplatneniupodľa názoru žalovaného nemožno označiť splátku za mesiac november 2017. Takáto úvaha žalobcu
je viac ako rozporuplná s právnou úpravou inštitútu zosplatnenia a vybočuje principiálnej logike
veci. Žalovaný poukázal aj na nejasnosť obsahu výzvy na zosplatnenie zo dňa 23.11.2017, ktorý je

neurčitý, nezrozumiteľný a svojím vyjadrením žalobca sa len snaží zhojiť už neodstrániteľné vady
tohto bezúčinného právneho úkonu, keď tvrdí (na strane 5 vyjadrenia), že podaním zo dňa 23.11.2017
upozornil žalovaného, že si toto právo uplatňuje a zároveň žalovaného vyzval k dobrovoľnej úhrade,
napriek tomu, že sám vo výzve uvádza, že k zosplatneniu došlo k 22.11.2017, t.j. ešte pred datovaním
výzvy, nehovoriac o tom, že mal najprv povinnosť informovať žalovaného na to, že došlo k splneniu

zákonných požiadaviek na zosplatnenie, a že keď v dodatočnej lehote žalovaný neuhradí záväzok, tak
zosplatní úver, a nie priamo v podaní znejúce na to, že k zosplatneniu už došlo, sa snaží zhojiť si lehotu
oznamovacej povinnosti. Takáto výzva je podľa žalovaného neurčitá, nezrozumiteľná a jednoznačne v
neprospech spotrebiteľa, nezakladá mu žiadnu právnu istotu predpokladanú § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, ktorá úprava bola do zákona preklenutá práve z dôvodu zabezpečenia istoty a ochrany
spotrebiteľa pred svojvôľou veriteľov a zabrániť tak primárnemu výkonu práva bez poskytnutia dlhšej

lehoty na možnosť riešiť prípadnú druhotnú nemožnosť plnenia voči veriteľom, napríklad aj z titulu
neočakávanej zhoršenej životnej situácie. Vyjadrenie žalobcu evokuje podľa žalovaného účelovosť, s
cieľom vyhnúť sa riadnemu prieskumu zmluvy ako takej v zmysle zákonných požiadaviek. Bez ohľadu
na vyššie uvedené, žalovaný námietku premlčania nespája s právnym úkonom zosplatnenia, resp.
opierajúc sa o právnu otázku týkajúcu sa zosplatnenia. Žalovaný námietku premlčania jednoznačne

v podanom odpore odôvodňoval práve skutočnosťou vadnosti zmluvy v línii podstatných náležitostí,
ktoré zmluva postráda, a preto predmetný úver zo zmluvy považuje za bezúročný a bezpoplatkový,
s vplyvom práve na uplatňovaný nárok, keďže žalovaný svoj záväzok zo zmluvy znejúci na čiastku,
ktorú mohol reálne čerpať len vo výške 2.627,01 Eur a nie vo výške stanovenej v zmluve, uhradil k dňu
10.12.2014. Z uvedeného je žaloba v celom rozsahu nedôvodná, titul, z ktorého vyplýva je vadný a tým

celý uplatňovaný nárok premlčaný. V ostatnom odkázal na obsah svojho odporu zo dňa 27.04.2020.
Žalovaný zároveň požiadal konajúci súd, aby predmetný zmluvný záväzok podrobil riadnemu ex offo,
súdnemu prieskumu neprijateľnosti zmluvných dojednaní a vzhliadol na ním namietané nedostatky
zmluvy odôvodňujúce bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, na ktoré v podanom odpore
poukázal a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

15. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 09.11.2020 poukázal
na skutočnosť, že pri dohode o plnení dlhu v splátkach môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len splnenie
príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou). Každá zo splátok tak predstavuje samostatné
plnenie a preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka,

samostatne. Občiansky zákonník ďalej v ustanovení § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli,
že ak sa nesplní niektorá splátka, môže veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie celého dlhu (tzv. strata
výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu, avšak toto svoje právo
môže uplatniť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, v opačnom prípade toto právo zaniká. Ak
toto právo veriteľ uplatní, trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo

dňasplatnostisplátky,prenesplneniektorejdošlokvyhláseniusplatnosticeléhodlhu.Akvšakveriteľtoto
právo nevyužije a ďalšia splátka sa stane splatnou, potom toto právo zaniká a vzniká mu až v prípade, ak
dlžník nezaplatí ani túto, ďalšiu splátku dlhu. V súvislosti s premlčaním nároku žalobca na tomto mieste
zdôrazňuje, že neuplatnenie práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky spôsobuje zánik tohto práva veriteľa. V posudzovanom prípade bolo preukázané,

že žalovaný bol v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (podanie zo dňa 23.11.2017) v omeškaní
s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, tak ako je uvedené aj vo výzve zo dňa 05.10.2017.
Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky,
potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť podľa žalobcu v posudzovanom prípade vyhlásená pre
prvú nezaplatenú splatnú splátku. Oprávnenie žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie

tejto splátky totiž zaniklo v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka, splatnosťou ďalšej splátky
úveru. Zároveň je potrebné uviesť, že ak by žalobca pre nesplnenie tejto splátky vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru, potom by porušil ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný nebol v
tom čase v omeškaní po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Taktiež by bol takýto postup žalobcu v rozpore s
dobrými mravmi, nakoľko by odňal žalovanému možnosť prípadného douhradenia omeškanej splátky.

Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v prípade, ak žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním
zo dňa 23.11.2017 - toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka, pre
nezaplatenie splátky splatnej dňa 10.11.2017 a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3mesiace. V posudzovanom prípade teda došlo v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka, k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenie splátky splatnej
dňa 10.11.2017. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 10.11.2017 tak začala v súlade s ust.

§ 103 Občianskeho zákonníka, plynúť od zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru (v posudzovanom prípade od splátky splatnej dňa 10.11.2017) a uplynula
by najskôr dňa 10.11.2020. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 30.01.2020, žalobca mal za to, že
svoj nárok uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby.

16. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 16.11.2020 uviedol,
že dňa 17.12.2018 pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu vyššie uvedenú pohľadávku v celkovej výške
3.195,26 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2.088,81 Eur, z riadneho úroku vo výške 928,23 Eur,
z úroku z omeškania zmluvného vo výške 31,15 Eur a úroku z omeškania zákonného vo výške 147,07
Eur, pričom uvedené položky aj podrobne rozpísal. Zároveň konštatoval, že žalovaný dňa 21.08.2013
čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 2.700,-Eur a z poskytnutého úveru žalovaný uhradil sumu

vo výške 4.068,31 Eur, pričom taktiež podrobne rozpísal úhrady vykonané žalovaným. Žalobca zároveň
konštatoval, že žalovaný dňa 29.01.2020 vykonal úhradu vo výške 50,-Eur, pričom predmetná úhrada
bola vykonaná pred podaním návrhu na začatie konania a nebola v návrhu zohľadnená. Vzhľadom na
uvedené zobral žalobca návrh na začatie konania čiastočne späť v časti uplatnenej istiny vo výške 50,-
Eur a navrhol, aby súd vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanému povinnosť do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 2.845,26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo
sumy 2.088,81 Eur od 18.12.2018 do 27.02.2019, s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy
2.038,81 Eur od 28.02.2019 do 26.04.2019, s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.938,81
Eur od 27.04.2019 do 27.05.2019, s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.888,81
Eur od 28.05.2019 do 17.10.2019, s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.788,81 Eur

od 18.10.2019 do 29.01.2020, s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.738,81 Eur od
30.01.2020 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania.

17. Nakoľko žalobca podaním doručeným súdu dňa 16.11.2020 vzal žalobu v časti istiny vo výške 50,-
Eurspäť,očiastočnomspäťvzatížalobysúdrozhodolpodľa§144a§145ods.2CSPatotak,žekonanie

v časti o zaplatenie 50,-Eur zastavil. Vzhľadom na tú skutočnosť, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby
došlo ešte pred nariadením predbežného prejednania sporu súdom, súhlas žalovaného s čiastočným
späťvzatím sa nevyžadoval.

18. Na prejednanie sporu nariadil súd dňa 27.11.2020 pojednávanie. Právny zástupca žalobcu a právny

zástupca žalovaného sa osobne zúčastnili nariadeného pojednávania.

19. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podanou žalobou, zmluvou o postúpení pohľadávok,
zmluvou o splátkovom úvere č. 0382842405 zo dňa 12.05.2010, oznámením o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru, všeobecnými obchodnými podmienkami, obchodnými podmienkami Slovenskej

sporiteľne, a.s., sadzobníkom poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne, a.s., výzvami na splatenie dlhu,
oznámením o postúpení pohľadávky, platobnej histórie úverového účtu žalovaného, pokusom o zmier,
ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

20. Právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s., uzatvoril dňa 12.05.2010 so žalovaným

zmluvu o splátkovom úvere č. 0382842405 (ďalej len ,,zmluva“), predmetom ktorého bolo poskytnutie
úveru žalovanému vo výške 2.700,-Eur. Žalovaný sa ho zaviazal splatiť spolu v 120 mesačných
splátkach, pričom jedna mesačná splátka mala byť vo výške 25,84 Eur a 119 mesačných splátok po
48,57 Eur. V zmluve bola uvedená fixná úroková sadzba vo výške 15,90%, termín konečnej splatnosti
10.04.2020, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) 19,66%, priemerná hodnota RPMN

19,11 %. Celková čiastka spojená s úverom bola uvedená v zmluve vo výške 3.009,53 Eur. Žalovaný
sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky. Žalovaný si svoje povinnosti
splácať úver riadne a včas neplnil, preto žalobca vyhlásil dňa 22.11.2017 úver za predčasne splatný.

21. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje sumu vo výške 2.895,26 Eur s príslušenstvom, pričom právny

predchodca žalobcu postúpil na žalobcu vyššie uvedenú pohľadávku v celkovej výške 3.195,26 Eur,
ktorá pozostávala z istiny vo výške 2.088,81 Eur, z riadneho úroku vo výške 928,23 Eur, z úroku z
omeškania vo výške 178,22 Eur a z poplatkov vo výške 0 Eur.22. Žalovaný k dnešnému dňu z poskytnutého úveru vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej výške
2.700,-Eur a z poskytnutého úveru žalovaný uhradil sumu vo výške 4.068,31 Eur /ako vyplýva z
vyjadrenia žalobcu zo dňa 13.11.2020 z č.l. 223, platobnej histórie úverového účtu žalovaného z č.l.

68-90/.

23. Pred podaním žaloby vyzval žalobca opätovne listom zo dňa 10.01.2020 žalovaného k zaplateniu
dlžnej sumy s upozornením, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí, bude vo veci podaná
žaloba.

24. Podľa ust. § 52 ods. 1 - 4 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

26. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

27. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon

o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

28. Podľa ust. § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa

rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

29. Podľa ust. § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch, celkovými nákladmi spotrebiteľa

spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumie všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú
spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru

alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb

bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené

veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,30. Podľa § 4 ods. 2 písm. i), j) zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať tieto náležitosti:

- výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
- ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

31. Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je

zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe:
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

32. Súd danú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, keď žalobca mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa,
pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka - žalovaného
vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva bola pripravená na formulári, ktorý vopred zo strany

žalobcu bol pripravený bez možnosti žalovaného meniť obsah a text uvedenej zmluvy, pričom do textu
zmluvy sa dopisovali iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného. Súd preto posudzoval právny vzťah
medzi stranami sporu ako spotrebiteľský a aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, upravujúce
spotrebiteľské zmluvy. Súčasne zo strany žalobcu išlo aj o poskytnutie zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa zákona č. 258/2001 Z .z. o spotrebiteľských úveroch.

33. Súd preskúmaním zmluvy z hľadiska ochrany spotrebiteľa zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a to konkrétne v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2
písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. V predmetnej zmluve o splátkovom úvere je totiž uvedená iba mesačná splátka sumou

25,84 Eur od prvého čerpania úveru do 31.05.2010, mesačná splátka 48,57 Eur od 10.06.2010 a je tam
uvedený počet splátok 119 od 10.06.2010 s mesačnou periodicitou splátok a so splatnosťou splátok
určenou k 10. dňu v kalendárnom mesiaci.

34. Vo Všeobecných obchodných podmienkach, v článku 7.3 Splácanie úveru, je v bode 7.3.2. Splácanie

splátkového úveru, uvedené, že pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčastí a príslušenstva
spláca klient pravidelnými splátkami s periodicitou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy
o úvere. Článok 7.4 Všeobecných obchodných podmienok upravuje úročenie poskytnutého úveru
tak, že v zmysle bodu 7.4.1. zmluva určí výšku úrokovej sadzby, t.j. sadzby, na základe ktorej sa
vypočítajú úroky, ktoré je klient povinný platiť banke počas trvania úrokového obdobia, pričom v zmysle

bodu 7.4.2. sa úver úročí denne odo dňa poskytnutia úveru (vrátane) do dňa predchádzajúceho dňu
splateniu úveru (vrátane). Podľa bodu 7.4.3. sa úroky počítajú na základe presného počtu uplynulých
dní úrokového obdobia a úrokovej sadzby (sadzieb) platnej pre príslušné úrokové obdobie, vrátane
prvého a posledného dňa úrokového obdobia. Z uvedeného však nevyplýva výška jednotlivých zložiek
mesačnej splátky, t.j. aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok

ďalších poplatkov. Právny predchodca žalobcu do zmluvy o splátkovom úvere uviedol len celkovú
splátku, z ktorej nie je možné zistiť jej jednotlivé zložky. Osobitne bola uvedená iba splátka poplatku
za správu úveru. Spotrebiteľ tak v čase uzatvárania zmluvy o splátkovom úvere ani v priebehu trvania
zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom, z akých položiek, v akej výške pozostáva navýšenie úveru.
Súd považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú podmienku a ako

takú za neplatnú, v zmysle citovaného ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Navyše súd
poukazujenaustanovenie§4ods.3zákonaospotrebiteľskýchúveroch,zktoréhovyplýva,žeakzmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2, okrem iných aj písm. i) a to výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

35. Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v zmluve o splátkovom úvere o tom, z akých položiek
pozostáva navýšenie úveru, ako aj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
a tiež vzhľadom na to, že žalovaný úver čerpal, súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medziprávnym predchodcom žalobcu a žalovaným považoval za platnú, avšak poskytnutý úver považoval
podľa citovaného ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, za bezúročný a bez
poplatkov.

36. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutia Súdneho dvoru EÚ (napr. vo veci Home Credit
Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej a iné), kde v rámci prejudicionálnych otázok súdny dvor rozhodol,
že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, sa majú vykladať v tom

zmysle,žezmluvaoúverenadobuurčitústanovujúcaamortizáciuistinyposebenasledujúcimisplátkami
nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie
tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice, bránia tomu, aby členský štát
stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Podľa názoru súdneho dvora a rovnako
aj názoru generálnej advokátky, nemusia informácie o splátkach, ako náležitosť zmluvy, obsahovať tie
isté údaje ako amortizačná tabuľka, ktorú je spotrebiteľ oprávnený získať na požiadanie kedykoľvek

počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedená otázka bola riešená aj Najvyšším súdom
SR, napr. rozhodnutie 6Cdo/113/2018, kde eurokonformným výkladom dospel k záveru, predmetné
ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva obsahovala číselné vyjadrenie
toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. S uvedeným priamo korešponduje § 9
ods.2písm.l)zákonač.129/2010Z.z.(vzneníúčinnomod11.06.2010),ktorýzakladáprávospotrebiteľa

vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z uvedeného dôvodu by bolo nadbytočné a duplicitné požadovať v
zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzavretých podľa zákona č. 129/2010 Z.z., osobitne údaje, ktoré
vyplývajú z amortizačnej tabuľky, ktorú si mal možnosť spotrebiteľ bezplatne a kedykoľvek počas doby

trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžiadať. V predmetnej veci však zmluva o spotrebiteľskom
úvere bola uzatvorená podľa zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý však explicitne neobsahuje oprávnenie
žalovaného vyžiadať si uvedenú amortizačnú tabuľku a na druhej strane nestanovuje ani povinnosť
žalobcuamortizačnútabuľkuvydaťspotrebiteľovikedykoľvekpočasdobytrvaniazmluvynajehožiadosť.
Z uvedeného dôvodu má súd za to, že u zmlúv uzavretých podľa zákona č. 258/2001 Z.z., uvedené

nebráni súdu v predmetnej veci posudzovať rozpor s ustanovením § 4 ods. 2 písm. i) zákona o
spotrebiteľských úveroch, teda že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov a uvedené nie je v rozpore s rozhodnutiami súdneho dvora ani ustálenou judikatúrou
Najvyššieho súdu SR.

37. Súd mal z vykonaného dokazovanie tiež za preukázané, že v predmetnej zmluve nie je správne
uvedený údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom v rozpore s
ustanovením § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, resp. tento údaj vo výške uvedenej v
zmluve o splátkovom úvere nevyplýva z iných údajov, ktoré boli uvedené v obsahu predmetnej zmluvy. V
zmluvejetentoúdajuvedenývovýške3.009,53Eur. Údajocelkovýchnákladochspotrebiteľaspojených

so spotrebiteľským úverom predstavuje jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa. Uvedený údaj
zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú
spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou poplatkov, sankcií a členských príspevkov,
ktoré sú výslovne uvedené v § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch. Je preto najlepším
indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Bez správne uvedeného údaju, resp. všetkých

údajov potrebných na jeho vyčíslenie však spotrebiteľ nemôže preveriť správnosť jeho výpočtu ako
jednej z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd má za to, že v zmluve absentujú
všetky potrebné údaje pre výpočet hodnoty celkových nákladov spojených s úverom, resp. je tento
údaj v zmluve uvedený nesprávne v hodnote nižšej ako sú skutočné náklady, ktoré musí spotrebiteľ
za úver reálne uhradiť. V zmluve je uvedená výška úveru 2.700,-Eur, výška spracovateľského poplatku

72,99 Eur, mesačná splátka v sume 25,84 Eur od prvého čerpania úveru do 31.05.2010, a mesačná
splátka 48,57 Eur od 10.06.2010, pričom je tam uvedený počet splátok 119 od 10.06.2010 s mesačnou
periodicitou splátok a so splatnosťou splátok určenou k 10. dňu v kalendárnom mesiaci a taktiež poplatok
za správu úveru 1,99 Eur mesačne. Pri aritmetickom vynásobení počtu splátok a ich výšky (25,84 Eur x
1 + 48,57 Eur x 119), tak ako je to uvedené v zmluve, dostaneme sumu 5.805,67 Eur po prirátaní sumy

72,99 Eur z titulu spracovateľského poplatku a poplatku za správu úveru 1,99 Eur x spolu 120 splátok,
t.j. 238,80 Eur dostaneme spolu sumu 6.117,46 Eur (5.805,67+72,99+238,8), pričom po odpočítaní
žalobcom poskytnutého úveru vo výške 2.700,-Eur dostaneme celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom v sumu 3.417,46 Eur, ktorá nezodpovedá tomuto údaju uvedenému v zmluve(3.009,53 Eur). Spotrebiteľ by pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal mať možnosť overiť
si výhodnosť úveru a správnosť výšky údaju o celkových nákladoch spojených s úverom. V predmetnej
veci tomu takto nebolo, nakoľko má súd za to, že hodnota celkových nákladov spojených s úverom

uvedená právnym predchodcom žalobcu v zmluve nie je správna. Súd preto dospel k záveru, že v
predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba povinný údaj v zmysle § 4 ods. 2 písm. j) zákona o
spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spočívajúci v neuvedení správnej
hodnoty celkových nákladov spojených s úverom, čo má za následok, že v zmysle § 4 ods. 3 zákona o
spotrebiteľských úveroch, sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

38. Vzhľadom na to, že súd považuje predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov a
žalovaný k dnešnému dňu z poskytnutého úveru vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 2.700,-
Eur, pričom z poskytnutého úveru žalovaný uhradil sumu vo výške 4.068,31 Eur /teda sumu, ktorá je
vyššia ako poskytnutý úver právnym predchodcom žalobcu/, po právnom posúdení veci v zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a je potrebné

ju v celom rozsahu zamietnuť.

39. Nakoľko súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby a túto zamietol, považoval za
nadbytočne sa venovať ďalším námietkam žalovaného, ktoré by viedli k rovnakému právnemu
následku (k zamietnutiu žaloby). Z uvedeného dôvodu už ďalšie námietky žalovaného (napr. platnosť

mimoriadneho zosplatnenia úveru a iné) z dôvodu hospodárnosti konania neposudzoval.

40. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto

odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.
11. 2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011)

41. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

43. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak,
že plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
O výške trov konania sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré

vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Rožňava v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t.j. zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti).