Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 17Csp/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917209058
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2019:7917209058.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobkyne: R. N., nar. XX.XX.XXXX,

bytom F. XXXX/XX, XXX XX A., právne zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o.,
Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, v konaní o zrušenie zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že zmluva o úvere č. 901301627 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 25.04.2013
je bezúročná a bezpoplatková.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa pôvodne podanou žalobou domáhala, aby súd zrušil platnosť zmluvy o úvere č.
901301627 a považoval tento úver v súčinnosti s predchádzajúcim úverom č. 901 301 011 za vyplatený.
Podanie žaloby odôvodnila tým, že dňa 30.05.2012 uzatvorila so žalovaným zmluvu o úvere č. 901 301
011 na sumu 350 Eur, pričom vrátiť mala 696 Eur. Po roku splácania sa dostala do problémov, preto
jej bol ponúknutý nový úver v sume 350 Eur na doplatenie predchádzajúceho. Tento úver si zobrala a
predchádzajúci zaplatila v plnej výške 696 Eur, teda aj s úrokmi a poplatkami. Novú úverovú zmluvu č.

901301627 na sumu 350 Eur + 322 Eur úroky a poplatky podpísala 25.04.2013. Uhradila dve splátky
po 56 Eur, t. j. spolu 112 Eur. Poskytnuté úvery možno považovať za bezúročné pre porušenie zákona,
konkrétne § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. a sú zároveň aj bez poplatkov, konkrétne podľa § 11 ods. 1
cit. zákona, preto by mala vrátiť len sumu, ktorú si požičala. Prvý úver preplatila o 346 Eur, z druhého
zaplatila iba dve splátky v sume 112 Eur, spolu je to 458 Eur, teda obidva úvery preplatila o 108 Eur, teda
jej záväzok voči žalovanému je vyrovnaný. Zarážajúce sú pre žalobkyňu iné skutočnosti a to, že úverovú
zmluvu č- 901301627 podpisovala na adrese prechodného bydliska v Košiciach. Po niekoľkých dňoch

ju pozvali do pobočky za účelom podpísania zmluvy znova, pretože tam bola chyba. Kópia tejto novej
zmluvy sa k žalobkyni dostala až neskôr, keď v roku 2015 začala spoločnosť vymáhanie prostredníctvom
rozhodcovského súdu. Spoločnosť Pohotovosť jej zaslala výzvu, aby si vybrala sídlo rozhodcovského
súdu prostredníctvom internetu. Keďže tento nemá, preto si žalovaný sám vybral rozhodcovský súd.
Odtiaľ dostala uznesenie, v prílohe ktorého bola aj kópia opravenej zmluvy, rozhodcovská zmluva, o
ktorej nevedela a ktorú podpísal niekto iný. Keď si porovnala opravenú zmluvu s pôvodnou zistila, že
v pôvodnej chýbalo množstvo údajov, mimo iného aj RPMN, priemerná hodnota RPMN. Najviac ju

šokovalo, že druhý podpis na zmluve nebol jej, podpísal to tiež niekto iný. Pri podpise zmluvy žalovaný
požadoval uviesť kontaktnú osobu, u ktorej by sa informovali o zmene adresy alebo telefónneho čísla, čo
však využili nato, že na adresu syna žalobkyne, ktorého uviedla ako kontaktnú osobu, zaslali upomienku
- výzvu, aby v súčinnosti s dlžníkom zabezpečili úhradu dlhu vo výške 1.136,86 Eur do 14. kalendárnychdní, alebo dlžníkovi vo vlastnom záujme odovzdali informácie o ponuke spotrebiteľského úveru na
vyrovnaniedlhu.Synžalobkynepritomnebolaniručiteľom,anispoludlžníkom,pretožalobkyňanechápe,
prečo mu informáciu o výške jej úveru zasielali. Toto považuje za neprijateľné. Keď žalobkyňa požiadala

žalovaného, aby jej konkrétne rozviedli podľa jednotlivých položiek sumu 1.136,85 Eur tak jej napísali,
že je to istina, úroky a poplatky, ale koľko pripadá na jednotlivé položky to neuviedli. Tiež nevie, ako jej
žalovaný môže ponúkať nový úver, keď od decembra 2016 ukončili poskytovanie úverov.

2. K žalobe žalobkyňa priložila zmluvu o úvere č. 901301011, oznámenie o splatení úveru zo dňa

02.05.2013, zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 901301627, rozhodcovskú zmluvu zo dňa 25.04.2013,
výšku úhrad úveru č. 901301627, upozornenie na neuhradenú splátku, upomienku.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu 19.09.2017, v ktorom uviedol, že žalobkyňa
uzatvorila so žalovaným dňa 29.5.2012 zmluvu o úvere č. 901301011, na základe jej poskytol úver vo
výške 350 Eur a táto sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 346

Eur, t. j. celkovo zaplatiť sumu vo výške 696 Eur do 08.07.2012. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným
dňa 25.04.2013 zmluvu o úvere č. 901301627, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 350
Eur a tento sa zaviazala vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 322 Eur, t. j. celkovo zaplatiť
sumu vo výške 672 Eur do 20.04.2014. Žalobkyňa uzatvorila toho istého dňa so žalovaným dohodu
o plnení v splátkach, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala úver, ktorý bol poskytnutý na základe

Zmluvy č. 2 vrátiť v 12. pravidelných mesačných splátkach vo výške 56,- EUR, vždy k 20. kalendárnemu
dňu v mesiaci počnúc dňom 20.05.2013. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným na samostatnom liste
papiera rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola uzatvorená ako nevýhradná - t. j. oprávňovala zmluvné
strany riešiť svoje spory zo Zmluvy č. 2 pred všeobecným súdom alebo pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom: Karloveské rameno 8, 841

04 Bratislava, Slovenská republika, identifikačné číslo: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, v oddiele: Sro, vo vložke číslo: 3530/B. Žalovaný popiera tvrdenie
žalobkyne, že Rozhodcovská zmluva bola podpísaná inou osobou. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným
v rokoch 2006 až 2013 celkovo 8 zmlúv a podrobnom preskúmaní je zrejmé, že žalobkyňa používa
aj podpis, ktorý žalobkyňa namieta, že nie je jeho. V prípade, ak žalobkyňa tvrdí uvedené, mohla v

predmetnej veci podať návrh na určenie neplatnosti Rozhodcovskej zmluvy a nie Zmluvy ako celku.
Skúmanie predmetných skutočností navyše považuje žalovaný za bezpredmetné, pretože platnosť
zmlúv a rozhodcovských zmlúv sa posudzuje vždy samostatne. Žalovaný poukazuje aj na rozsudok
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19.12.2007 pod sp. zn. 29 Odo 1222/2005: „„Platnost rozhodčí smlouvy,
i když má podobu jen rozhodčí doložky, je tak nutno vždy posuzovat jako smlouvu zcela samostatnou,

jen technicky vloženou do textu jiné smlouvy". Jelikož „platnost rozhodčí smlouvy nemůže být závislá
na platnosti základní smlouvy" a „platnost rozhodčí smlouvy je nutno vždy posuzovat zcela nezávisle na
platnosti smluv, ze kterých spor, jenž má být posouzen, vyvěrá", vyhodnotil odvolací súd rozhodcovskú
zmluvu ako platnú. Žalovaný ďalej poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7 Cob
43/2010 zo dňa 31.05.2011, kde bola vyjadrená legitimita a legalita rozhodcovského rozsudku na

základerozhodcovskejdoložky.Vdanomprípade,nemožnohovoriťonedostatkuvážnostivôlenastrane
žalobkyne, ktorá bola pri uzavieraní Zmluvy č. 2 dobre informovaná avšak ľahostajná. Uvedenému
konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu určením absolútnej neplatnosti Zmluvy č. 2. Žalovaný
má za to, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem, ktorý je nevyhnutným predpokladom
úspešnosti určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem nie je v žalobe dostatočne preukázaný a strohé

konštatovanie „bez tohto určenia je moje právo žalobcu ohrozené a bez tohto určenia je moje právne
postavenie neistým“ žalobkyne je bezpredmetné. Naliehavý právny záujem nemôže byť založený len na
subjektívnom pocite žalobcu, že uzavretá Zmluva č. 1 a Zmluva č. 2 sú pre neho nevýhodné. V zmysle
ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít určovacia žaloba nie je opodstatnená najmä v prípadoch,
keď možno podať žalobu na plnenie. „Určovacia žaloba má preventívny charakter, bude opodstatnená

najmä v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo. Len čo je porušenie subjektívneho práva
dokonané, možno spravidla žalovať priamo na plnenie, reparáciu škodlivých právnych následkov zo
strany žalovaného. Preto v takýchto prípadoch nebude daný naliehavý právny záujem na určovacej
žalobe.“ (z rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 11Co/173/2013 z 21.05.2014). Žalobca má za
to, že v danom prípade nie je daný stav objektívnej právnej neistoty, pretože Žalobca uhradil záväzky

vyplývajúce zo Zmluvy č. 1. Okrem žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu sa Žalobca domáha
aj určenia, že Zmluvy č. 1 a Zmluva č. 2 sú vyplatené. Žalovaný má za to, že ani tejto časti žalobného
návrhu nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov:- Zmluvu č. 1 nie je potrebné opakovane súdom vyhlásiť za uhradenú (neexistencia naliehavého
právneho záujmu), pretože aj žalovaný ju ako uhradenú eviduje, nakoľko bola uhradená ku dňu
29.04.2013. Vzhľadom na uvedené nie je postavenie žalobcu neisté. Zmluvu č. 2 nie je možné vyhlásiť

za uhradenú, pretože žalobkyňa doposiaľ uhradila žalovanému len dve splátky vo výške 56 Eur, (dokopy
112 Eur), čo nepokrýva ani len istinu poskytnutého úveru vo výške 350 Eur.
Určovacia žaloba netvorí prekážku litispendencie pre žalobu na plnenie. Naproti tomu žaloba na plnenie
zásadne tvorí prekážku litispendencie pre určovaciu žalobu (kladnú i zápornú). Žalovaný uviedol, že
vzhľadom na to, že žalobkyňa neplnila svoje záväzky zo Zmluvy č. 2 riadne a včas, žalovaný uplatnil

svoje nároky pred príslušným rozhodcovským súdom dňa 18.11.2015 a žalobkyňa nijakým spôsobom
nenamietala právomoc rozhodcovského súdu. Žalovaný ďalej poukázal na zásadu ne ultra petitum
vyjadrenú v ust. § 216 ods. 1 CSP - súd nesmie navrhovateľovi prisúdiť niečo iné, než je predmetom
žalobného nároku vyjadreného v petite. Žalovaný má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že sú dané
dôvody na zamietnutie návrhu.

4. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla, že rozhodcovská zmluva nie je platne uzavretá v
zmysle § 22 ods. 2 OZ, nakoľko bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára a preto nemohla
ovplyvniť jej obsah. Pretože splnomocnenec bol vopred stanovený záložným veriteľom, nie je zjavné,
že skutočne hájil jej záujmy, čo podľa žalobkyne tiež spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu
v zmysle § 39 OZ. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení bola dlžníkom podpísaná v ten istý deň

ako úverová zmluva, nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním
dohody o splnomocnení a je otázne, či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody v znení
na vopred pripravenom formulári, bez možnosti dlžníka meniť jej podmienky. Dňa 12.09.2017 bolo
žalobkynedoručenérozhodcovskéuznesenie,vzmyslektoréhorozhodcovskýsúdkonaniezastavil.Ako
dôvod uviedol, že nebolo hodnoverne preukázané, že došlo medzi žalobcom a žalovaným k platnému

uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy.

5. Žalovaný v podaní doručenom súdu 05.02.2018 uviedol, že rozhodcovská zmluva sa nachádza
na samostatnom liste papiera, kde je veľkými písmenami určené, že sa jedná o Rozhodcovskú
zmluvu. V prípade žalobkyne nešlo o prvú zmluvu o úvere uzatvorenú so žalovaným a teda nie je

na mieste poukazovať na žalobkyninu nevedomosť a nedostatok skúseností, nakoľko žalobkyňa má
lepšiu vedomosť v porovnaní s bežným občanom, nakoľko sú jej dobre známe práva a povinnosti
ako aj náležitosti zmlúv o úvere. V prípade osoby žalobkyne má žalovaný zároveň za to, že sa jedná
o osobu, ktorá má rozumové schopnosti na úrovni primerane spôsobilej osoby schopnej vnímať a
posúdiť zmysel a účel konania ako i jazykové vyjadrenia právnych úkonov obsiahnutých v listinách, ktoré

podpísala (obdobne o tom hovorí i čl. 11 ods. 2 CSP). Žalobkyňa navyše žiadnym spôsobom nebola k
podpisu Rozhodcovskej zmluvy donútená a podpisy činila bez akéhokoľvek psychického či fyzického
nátlaku. Žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobkyne o celkovej neplatnosti zmluvy o úvere je mylné.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky
zákonník“) platí, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. To

znamená, že súd môže určiť za neplatné jednotlivé neprijateľné podmienky, avšak toto ustanovenie
neumožňuje súdu určiť neplatnosť celej zmluvy pre existenciu neprijateľných podmienok. Navyše,
podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Ďalej uviedol,

že z hľadiska výkladu právneho úkonu je v zmysle judikatúry ústavného súdu potrebné uprednostniť
výklad zachovávajúci platnosť právneho úkonu, a nie výklad, ktorý platnosť právneho úkonu popiera.
Úmyslom zmluvných strán každej zmluvy je totiž uzavrieť platnú zmluvu a tento úmysel je potrebné
pri výklade právneho úkonu chrániť. V súvislosti s návrhom na vyslovenie neplatnosti zmluvy o úvere
ako celku, žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vydaného dňa 15.3.2012

v prejudiciálnom konaním vo veci C-453/10 Pereničová, Perenič proti SOS financ, spol. sr.o., ktorý
je plnom rozsahu aplikovateľný aj na predmetný spor. Súdny dvor Európskej únie sa v rozsudku
zaoberal dvoma prejudiciálnymi otázkami Okresného súdu Prešov. Pričom prvá prejudiciálna otázka
sa vzťahovala k rámcu ochrany spotrebiteľa podľa Smernice Rady 93/13/EHS z5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a to vtom zmysle, či čl. 6 ods. 1 Smernice pri zistení nekalých

zmluvnýchpodmienokvspotrebiteľskejzmluve,umožňujeurobiťzáver,žezmluvaakocelokspotrebiteľa
nezaväzuje, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie. Súdny dvor Európskej únie vo vzťahu k prvej
prejudiciálnej otázke rozhodol nasledovne: „Článok 6 ods. 1 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že
pri posudzovaní otázky, či zmluva uzavretá medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ktoráobsahuje jednu alebo viacero nekalých podmienok, môže bez uvedených podmienok naďalej existovať,
sa súd, ktorý o veci rozhoduje, nemôže opierať len o prípadnú výhodnosť vyhlásenia neplatnosti
dotknutej zmluvy ako celku pre jednu zo zmluvných strán, v tomto prípade spotrebiteľa.“ Súdny dvor

Európskejúnievrozsudkuzároveňuviedol,žecieľomsledovanýmnormotvorcomÚnievrámciSmernice
je nastoliť rovnováhu zmluvných strán, pričom sa má v zásade zachovať platnosť zmluvy ako celku, a
nie vyhlásiť za neplatné všetky zmluvy, ktoré obsahujú nekalé podmienky.“ Vzhľadom na uvedené má
žalovaný za to, že vyhlásenie neplatnosti celej zmluvy o úvere ako celku tak, ako to navrhuje žalobca
nemá žiadnu oporu v ustanoveniach vnútroštátneho a ani európskeho práva. Žalovaný trvá na tom, že

zmluvy o úvere nemôžu byť určené za absolútne neplatné tak, ako tvrdí žalobkyňa.

6. Žalobkyňa dňa 21.03.2018 doručila prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrenie k vyjadreniu
žalovaného, kde uviedla, že svojou žalobou zo dňa 31.05.2017 sa domáha zrušenia platnosti úverovej
zmluvy č. 901301627 najmä z dôvodu, že:
Ad 1) K absencii obligatórnych náležitostí

Podľa zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách (platného a
účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy):
§ 9 ods. 2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka, musí obsahovať tieto náležitosti:
písm. b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,

priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o
fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná
prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu
údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru,
písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
písm. y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú
k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny
štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský

úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení
priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci
kalendárny štvrťrok.
§ 11 ods. 1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

písm. b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
Z povahy samotnej úverovej zmluvy nesporne vyplýva, že v prejednávanom prípade ide o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, ktorá musí obsahovať všetky náležitosti vyžadované ustanovením § 9 ods. 2)
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva v pôvodnom znení (poznámka:
po uzatvorení úverovej zmluvy bolo žalobcovi doručené ďalšie vyhotovenie predmetnej úverovej zmluvy,

ktoré obsahovalo už aj údaje o RPMN a údaje o priemernej hodnote RPMN) viacero z týchto náležitostí
neobsahuje, pričom príkladmo ide o údaje o viazanom finančnom agentovi, ktorý uzatváral úverovú
zmluvu so žalobcom (§ 9 ods. 2 písm. b), údaj o dobe trvania zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. f), údaj o
ročnej percentuálnej miere nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j), údaje o výške, počte a termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k), či údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej

miere nákladov (§ 9 ods. 2 písm. y). Absenciu týchto náležitostí samotný zákon vo svojom ustanovení
§ 11 ods. 1 písm. b) sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Nakoľko
predmetná úverová zmluva ako v jej pôvodnom znení, tak aj v opravenom znení neobsahuje hneď
niekoľko takýchto obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na jej základe veriteľ nemá
nárok na akékoľvek plnenie na rámec istiny poskytnutých finančných prostriedkov, a to z dôvodu

bezúročnéhoabezpoplatkovéhocharakterupredmetnejúverovejzmluvypríslušnýchustanovenízákona
o spotrebiteľských úveroch.
Ad 2) K nesprávne uvedenej hodnote RPMNAk by sa však vo veci konajúci súd nestotožnil tvrdeniami žalobcu, obsiahnutými v čl. II tohto podania,
týkajúcimi sa absencie údaju o hodnote RPMN a údaju o hodnote priemernej RPMN v predmetnej
úverovej zmluvy, je potrebné poukázať na to, že hodnota RPMN v opravenej verzii predmetnej úverovej

zmluvy je uvedená nesprávne a v neprospech spotrebiteľa, čo odôvodňujeme nasledovne. V opravenej
verzii predmetnej zmluvy žalovaný uvádza, že hodnota RPMN predstavuje v prípade predmetného
úveru úroveň 92 %. Predmetné ustanovenie je však potrebné považovať za nekalú praktiku žalovaného,
nakoľko v skutočnosti výška RPMN dosahuje hodnotu horibilných 281,64 % (viď výpočet skutočnej
úrokovej sadzby a skutočnej RPMN k zmluve č. 901301627). Podľa názoru žalobcu žalovaný úmyselne

vo svojich zmluvách, ktoré predkladá neinformovaným spotrebiteľom, uvádza nižšie hodnoty RPMN,
nakoľko neinformovaný spotrebiteľ bez príslušného vzdelania ich výšku nevie posúdiť a výhodnosť
poskytovaných úverov posudzujú práve podľa takýchto údajov. Ak by žalovaný v predmetnej zmluve
uviedol skutočnú výšku RPMN (v prejednávanom prípade vo výške 281,64 %), mnoho spotrebiteľov by
s ním zmluvu neuzavrelo. Takýmito praktikami sa žalovaný snaží účelne získať majetkový prospech od
svojich klientov.

Podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (plateného a účinného v čase uzavretia
zmluvy):
§ 9 ods. 2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
§ 11 ods. 1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
písm. d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa.

Žalobca opätovne poukazuje na to, že v predmetnej zmluve o úvere (v opravenej verzi) sa uvádza,
že hodnota RPMN dosahuje úroveň 92 %. V skutočnosti, však hodnota RPMN z predmetnej zmluvy
dosahuje úroveň 281,64 %, čo znamená, že údaj o RPMN v predmetnej zmluve o úvere je uvedený
nesprávne a v neprospech spotrebiteľa, čo ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských
úveroch taktiež sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru.

čl. III
K neplatnosti úverovej zmluvy
Ad 1) K rozporu s dobrými mravmi
Vzhľadom na povahu a obsah uzavretej zmluvy, je zrejmé že ide o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko
žalobca pri uzatváraní a plnení tejto spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca poukazuje na to, že na základe predmetnej úverovej
zmluvy sa žalobca zaviazal žalovanému v pravidelných mesačných splátkach vrátiť istinu úveru spolu s
odplatou za poskytnutie úveru, t. j. súhrne sa zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 672,- EUR. Ročný úrok
tak dosahuje hodnotu 96,22 % (viď výpočet skutočnej hodnoty úrokovej sadzby a skutočnej RPMN k
zmluve č. 901301806). Máme za to, že výšku dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru v miere 91,99 %

za poskytnutý úver je potrebné považovať za neplatný právny úkon pre jeho priamy rozpor so zákonom
ako aj dobrými mravmi (§ 39 a § 53 ods. 6) Občianskeho zákonníka).
Zároveň, vychádzajúc z ustálenej praxe súdov je potrebné považovať dohodu o výške ročnej odplaty v
miere91,99%zposkytnutýchfinančnýchprostriedkovzadohodu,ktorájevrozporesdobrýmimravmi,a
ktorá je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa, a to aj napriek tomu, že nie sú stanové limity na výšku úrokov pri úveroch a
finančných pôžičkách a ich hodnota je ponechaná na dohodu zmluvných strán, ich konečná výška nie
je neobmedzená. Uvedené potvrdzujú súdy pri svojej rozhodovacej činnosti napr.:
- Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.09.2011, vydané pod sp. zn.: 3Co/3/2011, v
ktorom krajský súd „...posúdil dohodu o výške úrokov medzi nebankovou spoločnosťou a spotrebiteľom

prevyšujúcu úroky požadované v bankách (13,84 % p.a.) pre rozpor s dobrými mravmi za absolútne
neplatnú. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver poskytnutý za neprimerané protiplnenie
pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážnosti spotrebiteľa. Pri tzv. civilno-právnej úžere je podľa názoru
krajského súdu úverová zmluva absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho
zákonníka). Krajský súd uviedol, že ak by nešlo o nadvládu veriteľa nad spotrebiteľom (tieseň, čiastočná

ľahkomyseľnosť) boli by pri nebankovej spoločnosti akceptovateľné vyššie úroky, rozhodne však nie o
100 % vyššie oproti priemeru bánk, pričom zohľadniť sa musia vždy aj osobitosti prípadu. Krajský súd
uzavrel, že má poznatky, že úverovanie nebankoviek je pridrahé a pre sociálne slabšie obyvateľstvo
to spôsobuje nezanedbateľné ťažké životné situácie. Námietka, že spotrebiteľ bol oboznámený súverovýmipodmienkamineovplyvnízáveroneplatnostiúrokov,keďžedôležitýjestavnúdzespotrebiteľa
a súčasne neprimeraná výška úrokov.“
Žalobkyňa zároveň poukazuje na to, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy priemerná hodnota

ročnej úrokovej sadzby za poskytnutie úveru dosahovala úroveň 9,14 % (viď prehľad priemerných
úrokových mier za rok 2013 vydávaný Národnou bankou Slovenska), čo znamená, že v prejednávanom
prípade hodnota ročnej úrokovej miery niekoľkokrát prevyšuje úroveň priemerných úrokových mier za
poskytnutie úverov poskytovaných na finančnom trhu v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere, na
základe čoho je tak potrebné takúto dohodu považovať za neplatnú pre jej rozpor so zákonom i dobrými

mravmi.
V súvislosti s uvedeným je potrebné upriamiť pozornosť na tú skutočnosť, že:
Podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka:
§ 41 Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ
z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva,
že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Z povahy predmetnej úverovej zmluvy nesporne vyplýva, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou
odplatnou, ktorá zakladá synalagmatický právny vzťah, z ktorého sú si strany súčasne navzájom
oprávnené aj povinné. Odplata za poskytnutie úveru je tak v prejednávanom prípade takou súčasťou
zmluvného vzťahu, bez ktorej samotný zmluvný vzťah i úverová zmluva by stratili jednu zo svojich
charakteristických čŕt. Z uvedeného tak vyplýva, že v prejednávanom prípade dohodu o odplate za

poskytnutie úveru nie je možné odčleniť od samotnej úverovej zmluvy, na základe čoho je potom
potrebné dospieť k záveru, že ak je dohoda o výške odplaty za poskytnutie úveru neplatná pre rozpor
dobrými mravmi i so zákonom, potom v zmysle ustanovenia § 41 poslednej vety Občianskeho zákonníka
sa tento dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon - zmluvu o úvere.
Na základe vyššie uvedených skutočností tak aj naďalej máme za to, že dohoda o výške odplaty za

poskytnutie predmetného úveru je pre jej rozpor s dobrými mravmi ako aj so zákonom neplatná, čo
zakladá aj neplatnosť samotnej úverovej zmluvy, na základe čoho žalobca nemá nárok na akékoľvek
plnenie predstavujúce úroky za poskytnutie úveru.
Podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v čase uzavretia
úverovej zmluvy):

§ 4 ods. 1) Veriteľ alebo finančný agent je povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím
zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím ponuky o spotrebiteľskom úvere poskytnúť
spotrebiteľovi v súlade so zmluvnými podmienkami ponúkanými veriteľom alebo požiadavkami
spotrebiteľa informácie o
písm. c) celkovej výške, konkrétnej mene ponúkaného spotrebiteľského úveru a podmienkach jeho

čerpania,
písm. d) dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru,
písm. g) celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a o ročnej percentuálnej miere nákladov
znázornenej pomocou reprezentatívneho príkladu, v ktorom sa uvedú všetky predpoklady použité na

výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov; pri poskytovaní týchto informácií je veriteľ povinný
zohľadniť
Podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase uzavretia úverových
zmlúv):
§ 39 Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza

alebo sa prieči dobrým mravom.
V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1) zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase
uzavretia predmetnej úverovej zmluvy je jednou zo základných povinností veriteľa vopred informovať
spotrebiteľa o zmluvných podmienkach pred uzavretím zmluvy o úvere. Žalobca poukazuje na
to, že k takému informovaniu spotrebiteľa zo strany dodávateľa pred uzavretím zmluvy nedošlo,

nakoľko samotné uzatváranie zmluvy prebiehalo tak, že zo strany dodávateľa bola spotrebiteľovi
predložená vopred predformulovaná úverová zmluva spolu s inými listinami k tejto zmluve, pričom
spotrebiteľovi nebol poskytnutý dostatočný priestor na jej preštudovanie, oboznámenie sa s jednotlivými
parametrami úveru a vyhodnotenie výhodnosti tohto úverového produktu. Máme zato, že takéto konanie
žalovaného je nutné považovať za závažné porušenie ustanovenia § 4 ods. 1) zákona č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko žalovaný nielenže neinformoval spotrebiteľa o základných
náležitostiach úverov spotrebiteľa vopred a včas, ale daný priestor na preštudovanie si podmienok mu
neposkytol ani pri samotnom uzatváraní zmluvy.Vzhľadom na to je zrejmé pochybenie veriteľa, ktorý nedodržal jeho základnú povinnosť umožniť
spotrebiteľovi byť informovaný o podmienkach právneho vzťahu, ktorý má vzniknúť, a teda veriteľ porušil
najzákladnejšie právo spotrebiteľa, a to právo spotrebiteľa na informácie, čo je v jednoznačnom rozpore

so zákonom a v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka je nevyhnutné vyvodiť záver o
absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere.

6. Žalobkyňa sa pôvodne podanou žalobou domáhala, aby konajúci súd po vykonanom dokazovaní
vydal takéto rozhodnutie: Súd ruší platnosť zmluvy č. 901301627 a považuje tento úver, v súčinnosti s

predchádzajúcim úverom č. 901301011 za vyplatený. Žalobca v zmysle ustanovenia § 139 Civilného
sporového poriadku navrhol, aby konajúci súd pripustil zmenu žaloby, a to tak, že namiesto pôvodného
znenia petitu podanej žaloby bude konajúci súd rozhodovať o takejto žalobe:
Určuje sa, že Zmluva o úvere č. 901301627, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 25.04.2013 je
bezúročná a bezpoplatková, eventuálne
Určuje sa, že Zmluva o úvere č. 901301627, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 25.04.2013 je

neplatná a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

7. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne, ktoré obsahovalo aj návrh na zmenu petitu žaloby zaslal vyjadrenie
doručené súdu 25.04.2018, v ktorom uviedol, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorili dňa 25.04.2013
zmluvu o úvere č. 901301627, ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi sumu vo výške 350 Eur, ktorú sa

dlžník zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 322 Eur. Zákon č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“) považuje zmluvu za bezúročnú a
bez poplatkov v prípade, ak dôjde k naplneniu dôvodov, ustanovených v § 11 ods. 1. Nakoľko nedošlo
k naplneniu dôvodov, nemožno zmluvu o úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Všetky

obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené priamo na prednej strane zmluvy o
úvere. Nedôvodné sú tvrdenia žalobcu ohľadne absencie údaju o finančnom agentovi, nakoľko tento je
identifikovaný riadne, hneď pod označením veriteľa -žalovaného na prednej strane zmluvy o úvere. V
zmluve o úvere sa na prednej strane v bode 2.ďalej uvádza nasledovné:
„Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 672 Eur, ak nie je dohodnuté inak do 20.04.2014 na

účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v
hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 20.04.2014.“
Z vyššie uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov ani o údaji o dobe trvania zmluvy o úvere. Dlžník sa zmluvou o úvere

zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 672 Eur s termínom splatnosti dňa 20.04.2014. Ako je
v texte zmluvy o úvere na prednej strane špecifikované, splátka vo výške 672 Eur pozostáva zo
sumy istiny vo výške 350 Eur z administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o
úvere spolu so všetkou administratívou stým spojenou vo výške 184,97 Eur a úroku vo výške 137,03
Eur v prípade splatenia úveru v dohodnutej lehote, čím je zároveň zachovaná zákonom ustanovená

povinnosť uvádzať obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere - výška, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník požiadal v deň uzatvorenia zmluvy o úvere o možnosť
využitia splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach. Dlžník bol dňa 25.04.2013 s predmetnou
Dohodou oboznámený, na znak čoho ju podpísal, a preto mal vedomosť aj o existencii náležitosti, ktoré
v nej následne boli uvedené. Žalobca sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných

splátkach vo výške 56 Eur, vždy k20. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.05.2013. Žalobca
prejavil slobodnú vôľu tým, že uzatvoril so žalovaným aj Dohodu o plnení v splátkach, v zmysle ktorej
sa zaviazal zaplatiť celkovú sumu v mesačných splátkach (podobne aj Rozsudok Okresného súdu
Bratislava III zo dňa 03.10.2017, sp. zn. 11Csp/5/2017-38). Pokiaľ by žalobca nemal záujem plniť
pohľadávku prostredníctvom mesačných splátok za podmienok uvedených v Dohode, žalovaného by

ojej uzatvorenie nepožiadal.
Ročná percentuálna miera nákladov je stanovená v zmluve o úvere vo výške 92,00%. RPMN je v zmluve
o úvere uvedená správne a vypočítaná v zmysle platných právnych predpisov. Výška RPMN je taktiež v
dokumente Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, s ktorým bol klient oboznámený
pred poskytnutím úveru, čo potvrdil aj svojím vlastnoručným podpisom a je rovnaká ako v samotnej

zmluve o úvere. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. poskytla klientovi pred podpísaním zmluvy o úvere
a následne pri podpísaní zmluvy pravdivé, riadne a úplné informácie. Vzorec výpočtu RPMN je naviac
jasne a zreteľne uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. V zmluveo spotrebiteľskom úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na
poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania zmluvy o úvere je vo výške 36,73%.
Podľa Dohody žalobca vzal na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN)

sa vypočíta v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. Dohoda o splátkach oprávňuje spotrebiteľa plniť v
splátkach (nie jednorazovo, tak, ako je to ustanovené v zmluve o úvere), na základe ktorých logicky
vzrastá aj RPMN. To znamená, že RPMN stanovená v zmluve o úvere je hodnota vypočítaná pre
prípad splatenia úveru v jednej splátke. Naproti tomu výška RPMN obsiahnutá v Dohode (t.j. 281,64 %),

predstavuje RPMN vypočítanú v prípade dlžníka, ktorý požiadal o plnenie v splátkach tak, ako je tomu
aj v predmetnom prípade. Vzorec výpočtu RPMN je naviac jasne a zreteľne uvedený vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. Žalobca nesie dôkazné bremeno a jeho úlohou je
preukázať v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje, a teda bol by to
jediný dôvod prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu o úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Výška RPMN
je vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca platného a účinného

v čase uzatvorenia zmluvy s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené na zmluve.

8. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty.
Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014. Znamená to, že pokiaľ bola

spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie
výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu

spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutia peňažných prostriedkov a
lehotu splatnosti. K uvedenému žalovaný poukázal na aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého
u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného
bankami. Podľa Vrchného súdu v Prahe je u nebankových subjektov potrebné postupovať inak. V týchto
prípadoch sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by pôžičku či úver od banky

nedostalipreistérizikospojenésosoboudlžníka.Jenutnévziaťdoúvahy,ževprípadetýchtopeňažných
prostriedkov je požadované v porovnaní s bankami menšie zabezpečenie a požiadavky klientov sú
vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva u konzervatívnejších bánk, čo je ale vzhľadom na ich
zameranie pochopiteľné. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky
požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky.

Ak teda žalobkyňa namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znášajú
v tomto smere dôkazné bremeno a musia preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo
o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými
subjektami poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov (tak ako žalovaný). Pokiaľ ide o samotnú
výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia zmluvy o úvere dlžníkovi vyhovoval, keďže nič voči

jeho výške nenamietal, zmluvu o úvere uzatvoril a peňažné prostriedky od žalovaného prostredníctvom
obchodného zástupcu prevzal. Teda bolo na dobrovoľnom rozhodnutí dlžníka či na dané podmienky
úverovej zmluvy pristúpi alebo nie. Žalobca v prípade, že po podpise zmluvy o úvere nadobudol pocit,
že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká,
mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy

o spotrebiteľskom úvere.

9. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu doručila súdu dňa 03.07.2018 vyjadrenie, v ktorom
uviedla, že žalovaný sa v zmluve o úvere účelovo snažil o rozdelenie celkových nákladov spotrebiteľa
za poskytnutý úver na časť úrokov vo výške 137,03 Eur, t. j. 39,15% a na administratívny poplatok

vo výške 184,97 Eur. Žalovaný tým sledoval snahu o zdanlivé zníženie výšky úroku požadovaného
za poskytnutý úver. Z objektívneho posúdenia zmluvy, ale aj poznajúc prax žalovaného v obdobných
prípadoch úverových zmlúv, je preukázateľné, že v prípade administratívneho poplatku ide o umelo
vykonštruovanú položku, ktorá má za cieľ v sebe zahrnúť aj časť úrokov. Administratívny poplatok
žalovaný za poskytnutie úveru neurčuje jednotne pre každý spotrebiteľský úver, naopak jeho výšku

priamo úmerne zvyšuje s výškou poskytnutého úveru. Takéto konanie je nekalé, klamlivé, ktoré je v
rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Žalobca trvá na právnom posúdení výšky odplaty za poskytnutý
úver, ktoré uviedol v predchádzajúcom podaní, v zmysle tohto sme toho názoru, že výšku odplaty
možno kvalifikovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a je ju nutné posúdiť ako neplatnú v zmysle§ 39 Občianskeho zákonníka. Celkové náklady vo výške 91,99 % ročne predstavujú preukázateľne
neprimerane vysokú odplatu, ktorá je v rozpore so zákonom ako aj dobrými mravmi. Poukazujeme na
tú skutočnosť, že žalovaný v predmetnej zmluve o úvere ani neuvádza skutočnú výšku ročnej úrokovej

miery, pritom právna úprava chrániaca spotrebiteľa výslovne vyžaduje uvedenie ročnej úrokovej miery
a iných údajov. Samotný Občiansky zákonník v §53 ods. 6 hovorí o výške odplaty za poskytnutie úveru,
ktorá nesmie byť neopodstatnene vyššia ako odplata požadovaná v sledovanom období na finančnom
trhu. Žalobca má za jednoznačne preukázané, že v roku 2013 predstavovala požadovaná odplata za
poskytnuté spotrebiteľské úvery bankami niečo viac ako 8,52 %. Aj pri zohľadnení miery rizika a toho,

že žalovaný je nebankovým subjektom, je ním požadovaná odplata neprimerane vysoká (viac ako 10-
násobne vyššia). Ide o konanie žalovaného v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, ktoré je v zmysle
§39 Občianskeho zákonníka taktiež nutné hodnotiť ako neplatný právny úkon. Odplata za poskytnutý
úver nebola vyjadrená dostatočne určito, a to najmä s poukazom na jej účelové rozdelenie na úrok
a administratívny poplatok, pričom tento nebol nijakým spôsobom spotrebiteľovi charakterizovaný a
jeho výška sa odvíja od výšky poskytnutého úveru (charakter úroku a nie fixne určeného poplatku za

administratívu).
V ďalšom poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov SR, ktoré sa týkajú posudzovania odplaty
žalobcu v jeho spotrebiteľských zmluvách:
K neuvedeniu rozčlenenia výšky splátok, úrokov a iných poplatkov a termínov ich splatnosti:
Zákonodarca pri procese vytváraní právneho predpisu (zákon o spotrebiteľských úveroch) vychádzal

z postavenia/pohľadu spotrebiteľa, na základe toho zákonodarca posúdil túto náležitosti za tak
podstatnú a nevyhnutnú, že jej neuvedenie v písomnej forme zmluvy sankcionuje bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou ako sankciu pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje
nerovnému postaveniu. Významom náležitosti je v podstate informovanie spotrebiteľa zrozumiteľným
spôsobom, aby spotrebiteľ samostatne vedel aj z tejto náležitosti posúdiť valutu spotrebiteľského úveru z

vizuálneho vnímania, ktorým by dokázal rozlíšiť jednotlivé časti jeho splátok, ktoré sa uhrádzajú na účet
istiny a na účet úrokov a poplatkov súhrne predstavujúce odplatu pre dodávateľa. Práve uvedomenie
si významu tejto informácii môže spotrebiteľovi vnuknúť vedomosť o výhodnosti úveru. Žalovaný, ktorý
vníma len svoj zisk z poskytovaných úveroch sa týmto nechce zaoberať aj keď má zákonnú povinnosť
to uvádzať aj z dôvodu, že takýmto zreteľným rozdelením zložiek splátok by mohlo dôjsť k odradeniu

potencionálneho spotrebiteľa od uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
V zmysle platnej právnej úpravy, ale aj judikatúry súdov SR nutné aplikovať na túto zmluvu o úvere
ustanovenia príslušných zákonov na ochranu práv spotrebiteľov a to najmä ustanovenia zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Samotná

formulárová zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným neobsahuje hneď
niekoľko obligatórnych náležitostí vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch údaj o dobe trvania
zmluvy, údaj o výške ročnej úrokovej sadzby uvedený v zmluve je nesprávny a jeho výška je v rozpore
s dobrými mravmi, údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny a údaje o ročnej percentuálnej miere
nákladov a priemernej hodnote RPMN sú uvedené v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ustanovenia §

11 ods. 1 písm. b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch absencia týchto náležitostí v spotrebiteľskej
zmluve ma za následok bezúročný a bezpoplatkový charakter takéhoto úveru, na základe čoho mal
žalovaný právo len na vrátenie výšky poskytnutých finančných prostriedkov bez úrokov a poplatkov.
Z povahy predmetnej zmluvy nepochybne vyplýva, že predmetná zmluva je zmluvou odplatnou, ktorá
medzi účastníkmi tejto zmluvy zakladá synalagmatický vzťah, z ktorého sú si strany súčasne navzájom

oprávnené a povinné. Odplata za poskytnutie úveru je tak v prejednávanom prípade takou súčasťou
zmluvného vzťahu bez ktorej samotný zmluvný vzťah i úverová zmluva by stratili jednu zo svojich
charakteristických čŕt. Z uvedeného tak vyplýva, že v prejednávanom prípade dohodu o odplate za
poskytnutie úveru nie je možné odčleniť od samotnej úverovej zmluvy, na základe čoho je potom
potrebné dospieť k záveru, že ak je dohoda o výške odplaty za poskytnutie úveru neplatná pre rozpor s

dobrými mravmi i so zákonom, potom v zmysle ustanovenia § 41 poslednej vety Občianskeho zákonníka
sa tento dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon - zmluvu o úvere. Dohoda o výške odplaty
za poskytnutie predmetného úveru je pre jej rozpor s dobrými mravmi ako aj so zákonom neplatná,
čo zakladá aj neplatnosť samotnej úverovej zmluvy, na základe čoho strany si musia vrátiť všetko
čo si plnili a tzn. že žalovaný nemá nárok na akékoľvek plnenie predstavujúce úroky za poskytnutie

úveru. Súčasťou práva na spravodlivý proces je právna istota účastníkov ktorá znamená aj to, že súdy
v identických prípadoch rozhodujú rovnako. Uvedené vyplýva aj zo zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v ktorom je právna istota uvedená v základných princípoch, ktoré majú vyjadrovať
a obhajovať základné hodnoty v uvedených právnych vzťahoch, ktoré sa zákonodarca prijatím tohtozákona usiluje chrániť: Čl. 2 ods. 2) Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že
jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak
takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor

bude rozhodnutý spravodlivo.

10. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 25.09.2018 uviedol, že žalobkyňa so žalovaným
uzatvorili dňa 25.04.2013 zmluvu o úvere č. 901301627, ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi sumu vo
výške 350 Eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 322 Eur. V

zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka: ,,Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“ Občiansky zákonník
spája neplatnosť právneho úkonu na prvom mieste správnym úkonom, ktorý svojim obsahom či účelom
odporuje zákonu (t.j. Občianskemu zákonníku alebo inému zákonu). Z hľadiska absolútnej neplatnosti
právneho úkonu je dôležitý efekt (výsledok) tohto konania, t.j. nedovolenosť právneho úkonu (rozpor so
zákonom). Nakoľko dohoda o úrokovej sadzbe spĺňa všetky náležitosti ustanovené zákonom, nemožno

ju považovať za právny úkon absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný má
za to, že dohoda o úrokovej sadzbe nie je v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy, vzhľadom na ich
zapracovanie v civilnom kódexe do základných princípov (§ 3 Občianskeho zákonníka), ako aj v časti
týkajúcej sa platnosti právnych úkonov (§ 39 Občianskeho zákonníka), predstavujú, popri kogentných
zákonných ustanoveniach jeden z limitov, teda ohraničenie autonómie právnych subjektov v súkromnom

práve.Za dobré mravy nikdy nebude možné považovať normy správania a za konanie v súlade s
dobrými mravmi nebude možné považovať konania, vrátane uzatvorenia právnych úkonov, ktoré sú v
rozpore s akýmkoľvek platným všeobecne záväzným právnym predpisom. Konaním v rozpore s dobrými
mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a
ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji

výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán
a porušovanie zmluvnej slobody." Veriteľ si požadoval len takú výšku pohľadávky, ktorú si dohodol so
samotným dlžníkom v rámci kontraktačného procesu. Nakoľko nebola veriteľom naplnená ani jedna
z požiadaviek, ktorú definícia dobrých mravov obsahuje, nemožno vzťah posúdiť ako nesúladný s §

39 Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného má žalovaný za to, že nebol daný žiadny dôvod na
to, aby sa Zmluva v časti zmluvného úroku považovala za neplatnú a v rozpore s dobrými mravmi.
Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov v prípade,
ak dôjde k naplneniu dôvodov, ustanovených v § 11 ods. 1. Nakoľko nedošlo k naplneniu dôvodov,

nemožno zmluvu o úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Všetky obligatórne náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené priamo na prednej strane zmluvy o úvere. K tvrdeniam
žalobcu týkajúcich sa absencie údaju o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
žalovaný poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo
dňa 22.02.2018. Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9

ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací
súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej
ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte,
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým

neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom
a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a
iné poplatky.“ Žalovaný má v zmysle vyššie uvedeného za to, že predmetná úverová zmluva obsahuje
všetky obligatórne náležitosti a z uvedeného dôvodu ju nemožno určiť za bezúročnú a bez poplatkov.

11. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalovaný, ktorý svoju neprítomnosť
ospravedlnil.

12. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a zistil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

13. Žalobkyňa so žalovaným uzavreli dňa 25.04.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný sa
v zmysle Zmluvy zaviazal žalobcovi poskytnúť úver v sume 350 Eur. Žalobkyňa sa zaviazala úver
vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými so spotrebiteľským úverom vo výške 322 Eur. t.j. celkovosa zaviazala vrátiť 672 Eur. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom boli
tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavovalo sumu 137,03
Eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu

so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 184,97 Eur (ďalej v Zmluve označované ako
administratívny poplatok). Žalobkyňa ako spotrebiteľ sa zaviazala celkovú sumu 672 Eur vrátiť do
20.04.2014. RPMN bola v Zmluve určená ako 92%. Priemerná RPMN ako 96,73%. Dňa 25.04.2013
žalobkyňa uzavrela so žalovaným Dohodu o plnení v splátkach, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal
zaplatiť sumu 672 Eur v12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 56 Eur. K Zmluve a Dohode bol

priložený splátkový kalendár. K Zmluve bola pripojená rozhodcovská zmluva.

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pritom

istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí
zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou
vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom
nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi

účinkami.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

19. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od

spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy (ďalej len „z. č. 129/2010 Z. z.“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským

úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

23. Podľa § 2 písm. a) a b) z. č. 129/2010 Z. z. sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná

v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.24. Podľa § 2 písm. d) z. č. 129/2010 Z. z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

25. Podľa § 7 ods. 1 z. č. 129/2010 Z. z. Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne

aj účel spotrebiteľského úveru.

26. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

27. Podľa § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1,
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

30. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
právneho predpisu.

31. Za určovaciu žalobu považuje súdna prax aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ako jeden
z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti
právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým
so zreteľom na ciel sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovanéh

orozhodnutia. Pri skúmaní podmienok uvedených v § 137 písm. c/ CSP, umožňujúcich riešenie práva
súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v
spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych
spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava), pretože potrebuje mať vyriešenú

otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej
neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude
vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi.

32. Naliehavý právny záujem na podaní tohto návrhu na súd je v tomto prípade daný vyššie citovanými

ustanovenia zákona (najmä zákona na ochranu spotrebiteľa) a tým, že žalobkyňa má záujem na zistení,
aký je jej dlh a v akej výške. Takáto žaloba podľa súdu slúži potrebám praktického života žalobcu -
spotrebiteľa. Takáto žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným.

33. Na základe uvedeného súd uzavrel, že naliehavý právny záujem na tejto žalobe je daný a je tu

právny základ na rozhodnutie o žalobe v zmysle § 137 písm. c) CSP.

34. Eventuálnym petitom môže žalobca žiadať, aby bol žalovaný zaviazaný na určité plnenie a pre
prípad, že nastane určitá situácia, aby poskytol iné plnenie. Eventuálny petit je teda taký, keď žalobcapožaduje uloženie určitej povinnosti resp. prisúdenie určitého plnenia (primárny petit) s tým, že pre
prípad, ak tento prvý (primárny petit) bude zamietnutý (napr. pre nemožnosť plnenia) súčasne požaduje,
aby bolo rozhodnuté o druhom (eventuálnom) petite. Ako príklad možno uviesť reivindikačnú žalobu.

Eventuálny petit môže znieť na povinnosť vydať hnuteľnú vec a v prípade, ak to nebude možné, na
relutárnu (nepeňažnú) náhradu. Eventuálnym petitom sa preto žalobca primárnym petitom domáha na
žalovanom najskôr vlastného, nepeňažného plnenia, až pre prípad, že súd zistí nemožnosť vlastného
plnenia, tak prichádza do úvahy plnenie vyjadrené v peniazoch. Nemožno však za eventuálny petit
považovať takú žalobu, ako urobila žalobkyňa, aby súd rozhodol o určení, že zmluva o úvere je neplatná

alebo zároveň určenia že úver je bezúročný a bez poplatkov.

Obidva výroky či už primárny alebo eventuálny vychádzajú z rovnakej skutkovej okolnosti, skutočnosti
(napr. uzatvorenie zmluvy), z rovnakého posúdenia tejto zmluvy (napr. platne uzatvorená zmluva,
neplatne uzatvorená zmluva). Eventualita prichádza do úvahy až v štádiu plnenia na základe týchto
skutočností a ich posúdenia, pričom spočíva v tom, že buď bude žalovanému uložená povinnosť vydať

vec alebo v prípade neexistencie tejto veci, povinnosť zaplatiť jej peňažný ekvivalent. V eventuálnom
výroku žalobkyňa žiadala určiť, že úver je bezúročný a bez poplatkov, čo predpokladá platnosť zmluvy o
úvere. Primárnym výrokom však žalobkyňa žiadala určiť zmluvu o úvere za neplatnú ako celok. Takáto
požiadavka žalobkyne nezodpovedá eventuálnemu petitu. Súd preto o jej návrhoch rozhodoval ako o
dvoch samostatných návrhoch. (podobne aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

5 Cdo 195/2008 zo dňa 8.10.2008).

35. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným
bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o úvere č. 901301627 zo dňa 25.04.2013, na základe
ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi sumu 350 Eur, pričom dlžník sa veriteľovi zaviazal zaplatiť mu okrem

poskytnutej sumy aj náklady - poplatok vo výške 322 Eur, teda všetko vo výške 672 Eur za podmienok
uvedených v zmluve a VPPÚ za použitia Obchodného zákonníka.

36. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka
viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc

z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno
tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje.
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné
právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a

naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Z
ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke,
že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred
druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky zákonník
v§ 52 v znení od 1.4.2004 vymedzoval zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne ( išlo o užší

výpočet ako je úprava v práve EÚ ). Aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už súladná s právom
EÚ - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom ( § 52 ods. 1 OZ ). Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,

neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

37. Súd sa zaoberal ďalej vecou samou a dospel k záveru, že uzavretá zmluva o úvere je zmluva
spotrebiteľská a zároveň zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z.. Súd

v tomto prípade poukazuje na nedostatky zmluvy o úvere a to najmä, že v zmluve absentuje uvedenie
údajov vyžadovaných zákonom o spotrebiteľských úveroch a to najmä v ust. § 9 ods. 2 písm. c) - adresu
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, písm. f ) dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, písm. i) - úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru.

Dôsledkom neuvedenia podstatných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 11 ods.1
písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. je, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.38. Na základe uvedeného súd žalobe v časti vyhovel a určil, že úver zo zmluvy o úvere zo dňa
25.04.2013, č. 901301627 je bezúročný a bez poplatkov. Uvedené je v záujme ochrany spotrebiteľa-
žalobkyne, nakoľko je v jej záujme ustáliť prípadne vzniknutý dlh vyplývajúce zo vzniknutého zmluvného

vzťahu. Čo sa týka námietky res iudicata, súd poukazuje na skutočnosť, že rozhodcovský súd zriadený
pri Asociácii pre arbitráž Bratislava rozhodcovským uznesením zo dňa 30.08.2017 zastavil konanie v
právnej veci žalobcu: Pohotovosť, s.r.o. proti žalovanej R. o zaplatenie 531,36 Eur z dôvodu, že nebolo
preukázané, že došlo medzi žalobcom a žalovanou k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy.

39. V časti o určenie neplatnosti zmluvy o úvere súd žalobu zamietol. Súd je toho názoru, že predmetnú
Zmluvu nemožno z dôvodu neplatnosti dojednania o odplate určiť za neplatnú ako celok. Význam
ochrany spotrebiteľa je chrániť slabšiu stranu a z toho vyplýva zásah normotvorcu, ktorý nekalé
dojednania vyhlasuje za neplatné (nezáväzné). V zásade ide o výnimku a čl. 6 smernice 93/13/EHS
preferuje čiastočnú neplatnosť pred neplatnosťou celej zmluvy, ak zmluva môže ďalej existovať. Otázka,
či zmluva môže ďalej existovať, by sa však nemala posudzovať na základe subjektívneho kritéria,

či celková neplatnosť je pre spotrebiteľa výhodnejšia. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na názor
Generálnej advokátky vyjadrený v rámci rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci N. a N. v. S.O.S.
financ, spol. s r. o. (C-453/10) "normotvorca smernice zamýšľal nariadiť neplatnosť celej zmluvy iba pre
ohraničené výnimočné prípady". Účelom smernice je v tejto súvislosti „odstrániť nekalé podmienky z
týchto zmlúv“ „Jej cieľom ale nie je, ako už bolo konštatované, vyhlásiť zmluvy na základe nekalých

podmienok, ktoré obsahujú, za neplatné. Cieľ, ktorý sleduje normotvorca smernice, spočíva výlučne
v nastolení rovnováhy, nie však v odstránení zmluvy ako celku. Vyhlásením neplatnosti celých zmlúv
v závislosti od záujmu spotrebiteľa by sa nenastolila rovnosť medzi zmluvnými stranami. Opravným
zásahom na nastolenie rovnováhy zmluvy uzatvorenej pri výkone zmluvnej autonómie oboch strán samá
táto zmluva práve opraviť a nie zničiť." S uvedeným názorom sa súd v celom rozsahu stotožňuje.

Podstatou zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným bolo dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov. K tomu nesporne smeroval úmysel oboch strán. Žalobkyňa pristúpila k zmluvnému vzťahu
z dôvodu, že mala úmysel získať peňažné prostriedky a úmyslom žalovaného v rámci tohto zmluvného
vzťahu zas bolo tieto peňažné prostriedky žalobkyni dočasne poskytnúť. V tejto časti teda súd považuje
Zmluvumedzistranamizaplatnedojednanú.Tedažalobkyňajeajnaďalejzmluvneviazanáťčposkytnuté

peňažné prostriedky žalovanému vrátiť. Žalobkyňa v žalobe žiadala určiť Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere za neplatnú ako celok z dôvodu neprimerane vysokých nákladov spojených s úverom a z dôvodu
veľkého počtu neprijateľných zmluvných podmienok. Zmluva podľa nej je neplatná ako celok aj z dôvodu
rozporu s dobrými mravmi.

40. Ak aj zmluva obsahuje nejaké neprijateľné zmluvné podmienky, alebo nespĺňa náležitosti tohto
typu zmlúv v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., nespôsobuje to neplatnosť právneho úkonu ako celku.
Zákon s uvedenými nedostatkami spája iný druh sankcie, a to v zmysle § 11 ods. 1 z. č. 129/2010 Z. z.
bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Pokiaľ teda žalobkyňa žiadala určiť celú Zmluvu
za neplatnú, súd žalobe nemohol vyhovieť.

41. Súd dodáva, že nie je povinnosťou súdu reagovať na každý argument strany sporu. Povinnosťou
súdu je však vysporiadať sa s relevantnými argumentmi, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci
samej. Pokiaľ sa jedná o ďalšie námietky žalobcu súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 03. júla 2003: „Všeobecný súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z
tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“.

42.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.2CSP,podľaktoréhoakmalastranavoveciúspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo. V tomto konaní súd rozhodoval o dvoch nárokoch žalobkyne, pričom žalobe
v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru vyhovel a v časti o určenie neplatnosti zmluvy

žalobu zamietol. Z uvedeného vyplýva, že úspech žalobkyne a žalovaného bol v podstate rovnaký, preto
o trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

43. Rozsudok bol vypracovaný v predĺženej lehote podľa § 223 ods. 3 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.