Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoCsp/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8618202102
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8618202102.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: L.. I. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX F. XX, štátny občan Z., zastúpeného JUDr. Ing. Adriánom Cupákom, advokátom, so sídlom
Dr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 288,78 eura s

príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 6Csp/102/2018-50
zo dňa 26.11.2019 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanémupovinnosťvydaťžalobcovibezdôvodné
obohatenie vo výške 288,78 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 06.04.2019 do

zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 17 eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe zo dňa 31.12.2018, ktorou sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného vydať mu

bezdôvodné obohatenie vo výške 288,78 eur s príslušenstvom. Nárok odvodzoval od spotrebiteľskej
Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 22.07.2018 vo výške 60.000 Sk (1.991,64 eur), uzavretej so
žalovaným, z ktorého úveru žalovanému uhradil sumu 2.280,42 eur. Poukazoval na hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočívajúci v tom, že žalovaný
si nárokoval aj poplatky za úkony, ktoré spotrebiteľovi neboli vopred známe, pritom výška poplatku bola
závislá od výšky požičanej sumy. S poukazom na § 4 ods. 2 až 4 z. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch uviedol, čo všetko okrem všeobecných náležitostí musí zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovať, lebo inak sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. V zmysle ods. 4 citovaného
ustanovenia nie je možné od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú v zmluve o
spotrebiteľskom úvere uvedené. Žalovaný sa v zmysle § 451 ods. 1, 2 OZ tak na jeho úkor obohatil o
rozdiel medzi platbami 2.280,42 eur a výškou úveru 1.991,64 eur, teda o sumu 288,78 eur. O uvedenom
sa žalobca dozvedel od Združenia v mesiaci október 2018, kedy bol informovaný o tom, že zmluvy

žalovaného nemajú náležitosti predpísané zákonom a sú úžernícke.

3. Žalovaný sa vo veci vyjadril tak, že poprel spotrebiteľský charakter Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo
dňa 22.07.2008 uzavretej stranami sporu, s poukazom na § 497 a nasl. z. č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka. Nie je preto možné žalobcu považovať za spotrebiteľa a zmluvu o úvere za bezúročnú a
bez poplatkov.4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 2 písm. a); § 4 ods. 1 - 3 z. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch; § 2 z. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa; § 52 ods. 1, 2; § 53
ods. 1 - 3, 5; § 54 ods. 1 a 2; § 451 ods. 1, 2; § 458 ods. 1 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka; §

3 Nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z.z., ktorým sa mení Nariadenie č. 87/1995 Z.z. zistil, že žalovaný
poskytol žalobcovi úver na základe uzavretej úverovej zmluvy. Na tento úverový vzťah je potrebné
aplikovať ustanovenia ObZ, ale len pokiaľ neodporujú Smernici Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ustanoveniam § 53-54 Občianskeho zákonníka
(ďalejlenOZ)ospotrebiteľskýchzmluvách,ustanoveniamzák.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaa

ustanoveniamzák.č.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaozmeneadoplnenízákonaSlovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len
ZoSÚ), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, keďže súd mal z vykonaného dokazovania za
preukázané,žeúverbolposkytnutýžalobcoviakofyzickejosobe-spotrebiteľovinaosobnúpotrebuanie
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a preto úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou.
Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie toho, že žalobcovi poskytol úver na podnikanie.

Na podporu svojho záveru poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.02.2010 č.
k. 10CoE/5/2010-46, z ktorého vyplýva, že pri pochybnostiach obsahu zmlúv je treba aplikovať výklad
priaznivejší pre spotrebiteľa, a preto dôkazné bremeno na preukázanie toho, či úver bol poskytnutý na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania ťaží toho, kto to tvrdí, čiže veriteľa.

5. V ďalšom uviedol, že sa zaoberal aplikáciou ustanovení právnych predpisov uvedených vyššie. V
zmysle citovaných ustanovení žalovaný je právnická osoba, ktorá okrem iného poskytuje spotrebiteľské
úvery z vlastných zdrojov v rámci svojej činnosti tak, ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra a
súčasne vystupuje v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ a žalobcovi poskytla spotrebiteľský úver
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a súčasne je ho potrebné aj v zmysle

ustanovenia § 52 ods. 4 OZ považovať za spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že uzatvorenou úverovou
zmluvou sa žalovaný zaviazal poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvereformouúveruažalobcaakospotrebiteľsazaviazaltietovrátiťauhradiťcelkovénákladyspojenéso
spotrebiteľským úverom, úverová zmluva spĺňa fundamentálne náležitosti spotrebiteľského úveru podľa
ustanovenia § 2 písm. a), písm. b) ZoSÚ. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah je nevyhnutné

posudzovať podľa ZoSÚ ako vzťah spotrebiteľský, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi
generali, podľa ktorej špeciálna úprava, a to ustanovenia ZoSÚ a ustanovenia § 52 - § 54 OZ, účinné
v čase uzatvorenia zmluvy, majú prednosť pred ObZ.

6. Po preskúmaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere z pohľadu § 4 ods. 2 ZoSÚ súd dospel k záveru,

že zmluva o spotrebiteľskom úvere v tomto konkrétnom prípade neobsahuje obligatórne náležitosti
podľa § 4 ods. 2 uvedeného zákona, a to adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť (§ 4 ods. 2 písm. d), výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i), priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 písm. k). V zmluve

je uvedená len schválená výška úveru 60.000 Sk, zvýšená o poplatok 8.400 Sk, celkom čiastka 68.400
Sk a dvojtýždňové splátky po 34.200 Sk. Zmluva neobsahuje splátkový kalendár, ktorým by sa mal riadiť
žalobca pri riadnom a včasnom splácaní úveru. V zmluve je uvedená len suma dvojtýždňovej splátky,
ale nie je uvedené, koľko z tejto splátky bude splátka istiny, koľko splátka úroku z úveru a koľko splátka
poplatkov. Aj keď zmluva o úvere neobsahuje podstatné náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. d), i) a k),

ale na jej základe žalobcovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver a ten ho čerpal, zmluva o spotrebiteľskom
úvere je v zmysle § 4 ods. 3 ZoSÚ platná, avšak v zmysle § 4 ods. 3 posledná veta ZoSÚ poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca je preto povinný zaplatiť žalovanému iba sumu,
ktorú mu žalovaný vyplatil. Z predložených listinných dôkazov ako aj z nesporných tvrdení strán vyplýva,
že žalovaný schválil žalobcovi úver vo výške 1 991,64 eura, ktorý mu aj skutočne vyplatil. Žalobca uhradil

žalovanému sumu 2.280,42 eura. Vedomosť o tom, že zmluva neobsahuje zákonné náležitosti, žalobca
mal získať od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS dňa 10.12.2018

7. Keďže súd prvej inštancie predmetnú úverovú zmluvu považoval za bezúročnú a bez poplatkov z
dôvodu absencie základných zákonných náležitostí a žalobca na predmetnom úvere zaplatil aj úroky

a poplatky, ide o bezdôvodné obohatenie žalovaného z titulu zaplatenia sumy bez právneho dôvodu.
Preto zaviazal žalovaného vrátiť žalobcovi 288,78 eur, o ktoré žalobca zaplatil na úrokoch a poplatkoch
viac (2.280,48 eur - 1.991,64 eur = 288,78 eur). K priznanej istine priznal aj 5 % ročný úrok z omeškania
odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, a to do zaplatenia. Keďže žalovaný bol vomeškaní, uložil mu povinnosť úrok z omeškania zaplatiť od 06.04.2019, nakoľko žaloba mu bola
doručená 05.04.2019.

8.Výrokotrováchkonaniaodôvodnilust.§255ods.1a§262ods.2CSPaúspešnémužalobcovipriznal
plnú náhradu trov konania s tým, že o ich výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením.

9. Výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok odôvodnil tým, že žalobca bol v konaní

oslobodený v zmysle § 4 ods. 2 písm. u) z. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Podľa § 2 ods. 2
citovaného zákona vznikla poplatková povinnosť neúspešnému žalovanému, ktorého zaviazal zaplatiť
súdny poplatok vo výške 17 eur, podľa položky 1a Sadzobníka súdnych poplatkov (6 % zo sumy 288,78
eur).

10. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Odvolanie

odôvodňoval podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP tvrdiac, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Tvrdil, že Zmluva uzavretá so žalobcom dňa 22.07.2018 č. XXXXXXX, na
základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver na výkon podnikania, čo je uvedené aj v zmluve a aj
to, že peňažné prostriedky budú použité na tento účel. V zmluve je ako dlžník uvedený obchodným

menom O. s.r.o, ako fyzická osoba podnikateľ s IČOm: XX XXX XXX a prostriedky boli poskytnuté
na účel podnikania. Ide o vzťah obchodnoprávny a nie spotrebiteľský. Žalobca má ku dnešnému
dňu aktívnu živnosť. Preto právna kvalifikácia povahy poskytnutého úveru vyplýva z prejavov vôle
uvedenej v zmluve. Poukázal na názor vyslovený v uznesení Okresného súdu v Trebišove zo dňa
25.11.2010 č. k. 6Er/699/2009-113. Aj pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru

druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto
osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01). Aj keď spotrebiteľ predstiera,
že je podnikateľom (uvedie dodávateľa do omylu), je potrebné takúto obligáciu charakterizovať ako
obchod a nie spotrebiteľský záväzok. Predmetná zmluva preto nespadá pod režim spotrebiteľských
zmlúv a nie je možné skúmať obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V ďalšom tvrdil

s poukazom na § 451 Občianskeho zákonníka, že v zmluve o úvere nenastala ani jedna z foriem
bezdôvodného obohatenia, lebo žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola
právoplatne vyhlásená za neplatnú a rovnako neodpadol právny dôvod na plnenie z nej a žalovaný
nezískal majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. Poukázal tiež na § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, týkajúci sa premlčania bezdôvodného obohatenia za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený

dozvie, že k nemu došlo a kto sa na jeho úkor obohatil. Pritom znalosť práva sa nevyvrátiteľne
predpokladá. Vedomosť o tom, že zmluva o úvere neobsahuje údaj v zmysle Zákona je potrebné
viazať okamihom podpisu zmluvy o úvere. V ďalšom poukazuje na „3.bod“ rozhodnutia Krajského
súdu v Trenčíne so záverom, že dlžník sa musí dozvedieť o tom, že poukazuje veriteľovi platby
nad rámec poskytnutej istiny okamihom, kedy uhradil splátku, ktorou je plnené nad poskytnutú istinu.

Tiež nie je správne konštatované, že žalobca sa dozvedel o bezdôvodnom obohatení pri návšteve
svojho právneho zástupcu. Tvrdenie, že žalobca získal vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia
od právneho zástupcu Krajský súd v Trenčíne nepovažoval za správny. Uvedený právny názor
vyplýva z rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/372/2015 zo dňa 27.04.2016 a sp. zn.
17Co/315/2017 zo dňa 06.09.2017. Uvedené rozhodnutia sa nestotožnili s tvrdením o vzniku vedomosti

o bezdôvodnom obohatení okamihom porady žalobcu so svojim právnym zástupcom. Vo vzťahu k
úmyselnému bezdôvodnému obohateniu, ktorého podstatu Občiansky zákonník nevymedzuje je treba
vychádzať z právnej úpravy zavinenia v trestnom práve. Zavinenie je budované na vedomostnej a
vôľovej zložke a pri vôľovej zložke sa rozlišuje úmysel priamy a nepriamy. Na preukázanie úmyslu
získania bezdôvodného obohatenia nepostačuje všeobecné tvrdenie o zaužívanej praxi žalovaného pri

uzatváraní zmluvy o úvere, ale je nutné v jednotlivom prípade poukazovať na okolnosti uzatvorenej
úverovej zmluvy a preukázať, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia vedel alebo aspoň
bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Nároky z titulu bezdôvodného obohatenia nie sú
spotrebiteľským vzťahom a nemôžu zohľadňovať záujem slabšej strany, ale je potrebné zachovávať
rovnosť strán. Okolnosti uzavretia zmluvy o úvere nedokazujú úmysel žalovaného získať bezdôvodné

obohatenie. Žalovaný v čase uzavretia zmluvy o úvere nemohol mať vedomosť ani predpokladať to, že o
niekoľko rokov neskôr môže byť predmetná zmluva o úvere posudzovaná ako zmluva o spotrebiteľskom
úvere, ktorá neobsahuje podstatné náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Navrhol pretorozsudok zmeniť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil
náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania.

11. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

13. Z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ
domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen
vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok

odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať, nemusí byť pritom daná odpoveď na každú námietku alebo argument
v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/78/05).

14. Keďže žalovaný v odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v
napadnutom rozsudku, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd
nepoužil správny, t.j. náležitý právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. Odvolací sú v prejednávanej veci má za to, že prvoinštančný súd z doteraz vykonaného dokazovania
správne ustálil, že právny vzťah strán sporu, vyplývajúci z Úverovej zmluvy č. XXXXXXX zo dňa
22.07.2008 je vzťahom spotrebiteľským v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ. Z obsahu uvedenej zmluvy totiž

nie je možné jednoznačne ustáliť, aby žiadateľom o úver bol podnikateľ, nie spotrebiteľ, keďže na prvom
mieste ako dlžník je uvedený L. I. L., s adresou bydliska, a číslom jeho občianskeho preukazu., aj s
rodným číslom, a až následne je uvedené obchodné meno O. s.r.o a IČO: XX XXX XXX. Z uvedeného
je možné jednoznačne usúdiť, že takéto označenie dlžníka vyvoláva veľké pochybnosti o tom, kto ním
je. Preto aj odvolací súd, v súlade s ust. § 54 ods. 2 OZ v prípade pochybností o tom, kto je žiadateľ

o úver, má za to, že ide o spotrebiteľa a spotrebiteľský vzťah. Sám žalobca vo svojom výsluchu na
pojednávaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že úver nebral ako podnikateľ, ale na svoje živobytie,
osobnú spotrebu, nie na podnikanie, čo žalovaný nevyvrátil. Preto bolo na mieste na predmetný právny
vzťah aplikovať všetky predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa tak, ako to správne zrealizoval aj sú
prvej inštancie.

16. Je nutné zdôrazniť, že v prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu má dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce
pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj
nie spotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim

odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len prípadné označenie dlžníka jednak
ako fyzickej osoby, a tiež označenie firmy s IČOm, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny
súvis s (údajnou) podnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. S poukazom
na interpretačné ust. § 54 OZ je na mieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší
pre spotrebiteľa, t.j. preukázanie toho, že ide o povolanie alebo podnikanie, čo je na žalovanom (ako

veriteľovi). Žalovaný v predmetnom konaní však nepreukázal, že žalobca si mal úver skutočne brať v
súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou sú pochybností, či zo strany žalovaného nedošlo k „zneužitiu“
toho, že žalobca je aj podnikateľom, aby sa tak vyhol predpisom na ochranu spotrebiteľa. Súdu z
jeho činností sú známe prípady, keď veritelia pri podobnom type zmlúv úmyselne pôsobili, dokonca
až nútili, spotrebiteľov, aby v zmluve vyznačili ako účel poskytnutia úveru povolanie či zamestnanie, aj

keď si boli dobre vedomí toho, že ide o úver spotrebiteľský. K vylúčeniu zmluvy o úvere spod režimu
právnej úpravy spotrebiteľských úverov môže dôjsť len v prípade, keď je jednoznačne preukázané,
že povolanie spotrebiteľa patrí do skupiny povolaní vykonávaných v tzv. podnikateľskom režime (resp.
do skupiny iných povolaní), ako aj po náležitom vyhodnotení zhody zmluvou proklamovanej okolnosti- poskytnutia úveru naozaj na výkon povolania so skutočnosťou. V prípade predmetnej zmluvy však
nedošloktakémutovyhodnoteniu,apretobolúverposkytnutýžalobcovi,bezďalšiehosubsumovanýpod
úpravu Občianskeho zákonníka, lebo inak by došlo k zhoršeniu jeho postavenia vo vzťahu k zvýšenej

právnej ochrane zabezpečenej právnym režimom zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na
vyššie uvedené aj odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uzavrel, že predmetná zmluva
o úvere uzavretá stranami sporu dňa 22.07.2008 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 OZ.
Pokiaľ sa žalovaný v odvolaní dovoláva ochrany dobrej viery, s ktorou vstupoval do právneho vzťahu
so žalobcom, tak je potrebné dodať, že žalovaný vzhľadom na oblasť, v ktorej poskytuje služby, mal

postupovať s vyššou mierou obozretnosti, starostlivosti, keďže mu muselo byť zrejmé, že spotrebiteľ nie
je natoľko zdatný v oblasti, ktorej sa žalovaný venuje profesionálne.

17. Odvolací súd preto má za to, že odvolacie námietky žalovaného, týkajúce sa nespotrebiteľského
charakteru predmetnej zmluvy nie sú dôvodné.

18. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov (§ 451 ods. 1, 2 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ďalej len OZ).

19. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor
koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu (§ 456 OZ).

20. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa toho zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z

omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 OZ).

21. Bezdôvodné obohatenie je v právnej civilnej teórii vymedzené na jednej strane ako záväzok,
obsahom ktorého je povinnosť subjektu, ktorý sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, takéto obohatenie
vydať, a na druhej strane ako právo toho, na úkor tohto bezdôvodné obohatenie vzniklo na jeho vydanie.

V ust. § 451 ods. 2 OZ sú upravené okolnosti, za ktorých tá - ktorá forma bezdôvodného obohatenia
vzniká. Úlohou súdu preto je zisťovať, či objektívne došlo k niektorej zo skutočností vymedzených v
§ 451 ods. 2 OZ a či ten, kto sa domáha nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia má aktívnu
vecnú legitimáciu na uplatnenie tohto práva. V súvislosti s posúdením uplatneného práva na vrátenie
bezdôvodného obohatenia v prípade plnenia bez právneho dôvodu, je nevyhnutné vymedziť, či došlo

k plneniu bez právneho dôvodu, čo súd prvej inštancie aj správne ustálil, že v danej veci na strane
žalovaného nebol právny dôvod na prijatie plnenia od žalobcu nad sumu poskytnutého úveru. Z dôvodu,
že predmetná úverová zmluva neobsahovala zákonné údaje ( napr. RPMN), správne bola vyhodnotená
ako bezúročná a bezpoplatková tak, ako to ustálil aj súd prvej inštancie, a tiež aj to, že na strane
žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu na úrok žalobcu.

22. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 - § 110). Na
premlčacie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 OZ).

23. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr
sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné
bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 1, 2 OZ).

24. Z vyššie uvedeného vyplýva, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa teda môže premlčať
tak v subjektívnej lehote (§ 107 ods. 1 OZ), ako aj v objektívnej lehote (§ 107 ods. 2 OZ). Ak sa
povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného
obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.

25. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, týkajúcej sa namietaného premlčania nároku a
nepreukázania úmyselného vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, odvolací súd
poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/238/2017 a sp. zn. 4Cdo/212/2019 zo
dňa 21.10.2020, z ktorých vyplýva záver, že skutočnosť o profesionálnom podnikateľskom postaveníveriteľa v oblasti poskytovania úverov sama o sebe nemôže bez ďalšieho zakladať nepriamy úmysel
tohto subjektu - veriteľa. Je nutné skúmať vôľu a vedomostnú zložku zavinenia aplikujúc analógiu
podľa trestného práva hmotného pri právnom posúdení formy zavinenia, a to s dôrazom na čas

konania protiprávneho úkonu, resp. získania bezdôvodného obohatenia. Je preto dôležité zistiť, kedy k
obohateniu došlo z objektívneho hľadiska a v tom čase preukázať úmysel veriteľa, resp. jeho zavinenie,
aby bolo možné jednoznačne posúdiť, či je potrebné aplikovať trojročnú alebo desaťročnú premlčaciu
lehotu. V prvom rade je treba správne právne posúdiť, z akého dôvodu došlo k bezdôvodnému
obohateniu v zmysle § 451 ods. 2 OZ. Rôzna situácia nastáva pri bezdôvodnom obohatení bez právneho

dôvodu, ako aj pri bezdôvodnom obohatení z neplatného právneho úkonu z časového hľadiska, kedy k
obohateniu reálne došlo. Až po správnom určení okamihu, kedy k obohateniu došlo, je nutné pristúpiť ku
skúmaniu zavinenia veriteľa, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Žalobca musí preukázať, že
v čase, kedy došlo k obohateniu, mal žalovaný úmysel získať bezdôvodné obohatenie na jeho úkor. V
prípade nepreukázania úmyslu žalovaného (vedomostnej aj vôľovej zložky úmyslu) musí byť aplikovaná
všeobecná trojročná objektívne lehota. V prípade, ak veriteľ koná nekorektne a neuvedie do úverovej

zmluvyvšetkyzákonompredpísanéúdaje,jetotojehokonaniezozákonasankcionovanétým,žezmluva
sa stáva bezúročnou a bezpoplatkovou. Znamená to, že spotrebiteľ je povinný vtedy zaplatiť veriteľovi
len samotnú istinu úveru. Táto skutočnosť má za následok automatickú neplatnosť tých častí zmluvy,
ktoré sa týkajú práve odplaty a úrokov za poskytnutý úver. Je preto dôležité správne posúdiť, či je zmluva
platná s výnimkou časti o úrokoch a odplate alebo má ešte také (iné) vady, že je ako celok neudržateľná,

a preto v celosti neplatná. Uvedené má dopad na posúdenie, z akého dôvodu bezdôvodné obohatenie
vzniklo, čo následne determinuje tak okamih bezdôvodného obohatenia (keby k obohateniu došlo), ako
aj začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie nároku z bezdôvodného obohatenia.

26. Odvolací súd preto považoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvej inštancie

sa nedôsledne zaoberal otázkou, či k bezdôvodnému obohateniu došlo úmyselným konaním na strane
žalovaného. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že iba konštatovanie, že z prehlásenia Združenia na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 10.12.2018 vyplynulo, že pracovníčka uvedeného združenia
odporučila žalobcovi obrátiť sa na posúdenie právnej stránky predmetnej úverovej zmluvy na advokáta
a informovala ho, že súdy posudzujú zmluvy so žalovaným za bezúročné a bezpoplatkové, a ak uhradil

vyššiu sumu ako bol poskytnutý úver, došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, a že
má právo domáhať sa jeho vydania, vzhľadom na vyššie uvedené nepostačuje na riadne vyhodnotenie
toho, že žalovaný získal bezdôvodné obohatenie úmyselne.

27. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a

vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie postupom podľa § 389 ods. 1 písm.
c) CSP, v spojení s § 391 ods. 2 CSP s tým, že je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

28. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude náležite posúdiť nárok žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia s poukazom na okamih vzniku bezdôvodného obohatenia a začiatku plynutia

lehôt na uplatnenie nároku z bezdôvodného obohatenia tak, ako je to uvedené vyššie. Až po náležitom
vyhodnotení vyššie uvedeného bude možné rozhodnúť o žalobe žalobcu. Úlohou súdu prvej inštancie
bude v novom rozhodnutí toto odôvodniť postupom podľa § 220 ods. 2 CSP tak, aby zodpovedalo
uvedenému ustanoveniu. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne aj o všetkých trovách
konania.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP).