Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 13, 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16C/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318200130
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Muziková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4318200130.5

Uznesenie

OkresnýsúdLevicevsporežalobcu:I..T.S.,M..XX.XX.XXXX,Q.U.XXX,XXXXXU.,protižalovanému:
Okresná prokuratúra Levice, so sídlom Šafárikova 7, 934 01 Levice, o ochranu osobnosti a o náhradu
majetkovej a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Návrh žalovaného na prerušenie konania zamieta.

III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 08.01.2018 a doplnenou dňa 16.02.2018 sa žalobca domáhal ochrany
osobnosti podľa § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka - zdržania sa protiprávneho konania žalovaného,

ospravedlnenia a náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy od žalovaného vo výške 1.000.000,00 eur.
Žalobca uviedol, že žalovaný mu spôsobuje zásadnú ujmu na zdraví, ohrozuje ho na živote, spôsobuje
mu nemalé materiálne a morálne škody. Žalobca uviedol, že žalovaný koná protizákonne, neriadi sa
platnými zákonmi SR, porušuje jasne Ústavu SR, Trestný zákon, Trestný poriadok, Dohovor o ochrane
ľudských práv a základných slobôd ako aj právo EÚ. Žalobca tvrdí, že v dôsledku tejto trestnej činnosti
žalovanéhobolananehopodanáobžalobadňa08.02.2016podčíslom2Pv199/13/4402-28bolapodaná

na základe neexistujúceho rozsudku, je protizákonná, podaná v rozpore s Trestným poriadkom SR a tým
mu žalovaný spôsobil zásadnú ujmu na zdraví, cti a priamo ho ohrozovala a ohrozuje na živote a zdraví a
spôsobovala mu veľké materiálne škody. Uviedol, že v trestnej veci konanej na OS Levice v obžalobe nie
je dobre, správne a presne a jednoznačne vyčíslená škoda, teda bol porušený Trestný poriadok. Tým,
je preukázaná trestná činnosť námestníka GPSR v spore s STV, žalobca podotkol, úmyselne konal, tak
je jasné, že v zmysle platného práva všetky právne akty a úkony po tomto neplatnom právnom úkone sú

neplatné. Poukázal na to, že trestné stíhanie jeho osoby je nezákonné, ktoré bolo začaté protizákonne
v rozpore so zmyslom Trestného poriadku ako aj v rozpore s § 196 ods. 1. V zmysle pokynu prokurátora
vydaného dňa 25.01.2013, doručené na OOPZ Levice 30.01.2013 mal policajt začať trestné stíhanie
jeho osoby žalobcu najneskôr do 16.02.2013, čo sa nestalo. Trestné stíhanie ako aj obžaloba ako aj
vydaný trestný rozkaz sú neplatné a protizákonné, teda svojvoľné.

2. Súd uznesením č. k. 16C/2/2018-92 zo dňa 16.04.2018 právoplatným dňa 18.06.2018 priznal
žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril v písomnom podaní zo dňa 13.07.2018 doručenom súdu
dňa 13.07.2018, pričom navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný uviedol, že na Okresný
súd Levice bola podaná obžaloba voči žalobcovi (obvinenému) sp. zn. 2Pv 199/13/4402-28 pre prečin

poškodzovania veriteľa v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona k § 239 ods. 1, ods. 3
písm. a) Trestné zákona. Žalovaný uviedol, že na tunajšom súde prebieha súdne konanie pod sp.zn. 4T/22/2016. Žalovaný uviedol, že skutočnosť podania obžaloby a jej následného zastupovania v
konaní pred súdom nemožno považovať v žiadnom prípade za zásah do práva na ochranu osobnosti
žalovaného, pretože ide o výkon úradnej povinnosti prokurátora. Ďalej žalovaný uviedol, že konanie

na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 4T/22/2016 nie je právoplatne skončené a o tom, či je
obžaloba dôvodná má rozhodnúť nezávislý a nestranný súd. Ak bolo voči fyzickej osobe v súlade s
podmienkami stanovenými zákonom vznesené obvinenie z trestného činu a následne proti nej podaná
obžaloba a ak i všetky ďalšie úkony orgánov činných v trestnom konaní sú vykonávané v medziach
zákona, nepredstavuje vznesenie obvinenia, podanie obžaloby ani ďalšie úkony orgánov činných v

trestnom konaní voči obvinenej fyzickej osobe neoprávnený zásah do osobnostných práv, chránených
ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka a to ani v prípade, ak neskôr príde k jej oslobodeniu spod
obžaloby súdom. Konanie žalovaného nespĺňa znaky neoprávneného zásahu do osobnosti žalobcu.
Žalovaný k záveru svojho vyjadrenia uviedol, že postupoval v súlade s Trestným zákonom a Trestným
poriadkom a akékoľvek námietky voči obžalobe je potrebné použiť ako obranu obžalovaného v súdnom
procese, čo je právom obžalovaného sa k obžalobe vyjadriť a predložiť alebo navrhnúť dôkazy na jeho

obranu.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v písomnom podaní zo dňa 06.08.2018 doručenom
súdu dňa 14.08.2018. Uviedol, že do dnešných dní mu nebola doručená nijaká výpoveď z STV (teraz
RTVS). Žalovaný uviedol, že v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/130/98 súd rozhodol na základe

neplatného právneho úkonu, pričom ide o absolútnu neplatnosť a z nepráva nemôže vzniknúť právo.
Ďalej uviedol, že žalovaný mu poprel základné ľudské práva a spôsobil veľké škody na zdraví, živote,
cti a materiálne škody. Žalobca tvrdí, že žalovaný začal aktívnu trestnú činnosť tým, že bez preverenia
podstaty, preverenia hmotnej podstaty vecí, čo taxatívne nariaďuje aj Trestný zákon a Trestný poriadok
začala šikana jeho osoby a týranie vďaka núdzi a hrubému nátlaku. Poprel v plnom rozsahu celý obsah

spisu Okresného súdu sp. zn. 4T/22/2016 ako dôkaz žalovaného, v plnom rozsahu poprel podanú
obžalobu zo dňa 08.02.2016 na jeho osobu na Okresnom súde Levice vedenú ako spisová značka 2
Pv 199/13/4402-28. Uviedol, že nijaký prečin nespáchal. Žalobca uviedol, že Trestný zákon a Trestný
poriadok jednoznačne určuje spoľahlivé zistenie skutkového stavu či policajtom, či prokurátorom, či
sudcom ako napr. v 353 ods. 1 Trestného poriadku a nenariaďuje trestnú činnosť prokurátorovi. Žalobca

uviedol, že popiera všetky skutkové tvrdenia a vyjadrenia žalovaného v celom rozsahu. Mal za to, že
boli poručené jeho práva a bolo zasiahnuté do jeho osobných práv, cti, zdravotného stavu, spôsobu
života a jeho zdravia.

5. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu v písomnom podaní zo dňa 21.08.2018 doručenom súdu

dňa 22.08.2018. Uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia zo dňa 13.07.2018. Na žalobcu podal prokurátor
Okresnej prokuratúry Levice obžalobu pre prečin poškodzovania veriteľa v štádiu pokusu podľa § 14
ods. 1 Trestného zákona k § 239 odsek 1, odesk 3 písmeno a) Trestného zákon a to pod sp. zn. 2 Pv
199/13/4402-28. Na základe tejto obžaloby prebieha aktuálne súdne konanie na Okresnom súde Levice
vedené pod sp. zn. 4T/22/2016, ktoré nie je právoplatne skončené. Obžaloba bola podaná v súlade

so zásadou oficiality a legality a rovnako v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku a
Trestného zákona, keď prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvie. Skutkový
stav veci bol zistený v prípravnom konaní v rozsahu postačujúcom na podanie obžaloby a preto táto
bola podaná a súdom prijatá. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že podľa žalobcu má byť celé jeho trestné
stíhanienezákonné,pretožemuuznesenieovzneseníobvineniabolodoručenéaždňa19.03.2015,teda

po uplynutí zákonom stanovenej 48 hodinovej lehoty. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že podľa § 206
ods. 1 Trestného poriadku je 48 hodinová lehota na doručenie uznesenia o vznesení obvinenia určená
na jeho doručenie prokurátorovi. Žalovaný navrhol, aby súd pristúpil k výzve žalobcu na späťvzatie
žaloby podľa 138 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
CSP). Zároveň žalovaný uviedol, že ak súd nebude realizovať postup podľa § 138 CSP, tak navrhuje,

aby súd realizoval postup podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP, pričom žalovaný poukázal na § 193 CSP.
ŽalovanýohľadomvyjadreniažalobcuknedoručeniuvýpovedezSTVuviedol,žetietovyjadrenianemajú
s prejednávanou vecou súvis a neuvádza relevantné pripomienky k vyjadreniu žalovaného doručené
súdu dňa 13.07.2018. Na záver žalovaný navrhol žalobu zamietnuť vo všetkých jej častiach a navrhol,
aby súd zaviazal žalobcu k náhrade trov konania.

6. Dňa 29.11.2018 zaslal súdu žalovaný podanie s názvom - námietka nedostatku procesnej podmienky
konania. Žalovaný tvrdí, že nemá pasívnu legitimáciu v konaní a navrhuje konanie zastaviť pre
neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Žalovaný tvrdí, že okresné prokuratúry sú preddavkovéorganizácie. Žalovaný poukázal na § 22 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách
verejnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 523/2004 Z. z.), na § 18 ods. 1 a
ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ), na §

38 ods. 1 a 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č.
153/2001 Z. z.) a ďalej žalovaný poukázal na § 60, 61 a 62 CSP. Na záver svojho podania žalovaný
uviedol, že procesná subjektivita sa odvíja od spôsobilosti mať práva a povinnosti, právnické osoby
procesnú subjektivitu majú pri splnení zákonom predpokladaných náležitostí. Žalovaný ďalej uviedol, že
nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania,

pre ktorý je potrebné konanie zastaviť. Žalovaný ďalej uvádza, že Okresná prokuratúra Levice nie je
právnická osoba, nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti a rovnako ani spôsobilosť na právne úkony
a teda nemá procesnú subjektivitu byť stranou konania. Žalovaný uviedol, že nedostatok procesnej
subjektivityjeneodstrániteľnýmnedostatkompodmienkykonania,prektorýjepotrebnékonaniazastaviť.

7. Podľa § 60 zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), stranami sú žalobca a

žalovaný.

8. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva
a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

9. Podľa § 62 Civilného sporového poriadku, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

10. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek
počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len
„procesné podmienky“).

11. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

12. Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické

osoby.

13. Podľa § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Právnickými osobami sú:
a) združenia fyzických alebo právnických osôb,
b) účelové združenia majetku,

c) jednotky územnej samosprávy,
d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

14. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, zriaďovateľ určí, ktoré vnútorné organizačné jednotky v

rámci rozpočtovej organizácie v jeho pôsobnosti budú hospodáriť iba so zvereným preddavkom ako
preddavkové organizácie. Zriaďovateľ zároveň určí výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje,
prípadne na to splnomocní rozpočtovú organizáciu, na ktorej rozpočet je preddavková organizácia
hospodáriaca s preddavkom zapojená. Rozpočtová organizácia, z ktorej rozpočtu sa preddavok
poskytuje, zúčtuje príjmy a výdavky týchto preddavkových organizácií najneskôr do konca rozpočtového

roka. Preddavkové organizácie nie sú právnickými osobami. Preddavok preddavkovej organizácii v
zahraničí, ktorej zriaďovateľom je Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej
republiky, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
alebo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, sa poskytuje z rozpočtu zriaďovateľa prostredníctvom
osobitného preddavkového účtu na iný účet preddavkovej organizácie v zahraničí alebo v hotovosti do

pokladne preddavkovej organizácie v zahraničí. Zostatky prostriedkov na týchto účtoch koncom roka
neprepadajú.

15. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, prokuratúru tvoria tieto štátne orgány:
a) generálna prokuratúra, ktorej osobitnou súčasťou s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej

republiky je Úrad špeciálnej prokuratúry (§ 55b až 55l),
b) krajské prokuratúry,
c) okresné prokuratúry.16. Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, krajské prokuratúry sú rozpočtové
organizácie, ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na štátny rozpočet prostredníctvom
rozpočtovej kapitoly generálnej prokuratúry. Okresné prokuratúry sú preddavkové organizácie zapojené

na rozpočet krajských prokuratúr.

17. Spôsobilosť byť stranou sporu, označovaná aj ako procesná subjektivita, je jednou zo základných
procesných podmienok civilného konania a spočíva v existencii spôsobilosti určitého subjektu mať
procesné práva a povinnosti. Táto podmienka konania musí byť splnená tak na strane žalobcu, ako

i na strane žalovaného, a to v priebehu celého súdneho konania, preto ju súd skúma ex offo nielen
po začatí konania, ale kedykoľvek počas konania. V prípade nedostatku tejto podmienky konania
ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky, preto je potrebné, aby súd po zistení tejto
skutočnosti konanie zastavil. Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti;
inak len ten, komu ju zákon priznáva. (§ 61 Civilného sporového poriadku). Z citovaného zákonného
ustanovenia vyplýva, že procesnou subjektivitou disponuje buď subjekt, ktorý má hmotnoprávnu

subjektivitu, alebo subjekt, ktorému procesnú subjektivitu zákon vyslovene priznáva. Nakoľko okresné
prokuratúry nespadajú pod druhú z týchto možností, procesnú subjektivitu im podľa tohto ustanovenia
priznať nemožno. Pokiaľ ide o hmotnoprávnu subjektivitu, tú treba skúmať z hľadiska hmotnoprávnych
predpisov. Občiansky zákonník za účastníkov občianskoprávnych vzťahov označuje jednak fyzické
osoby, jednak právnické osoby. Keďže okresné prokuratúry nie sú fyzickými osobami, je treba skúmať,

či ich nemožno považovať za právnické osoby, ktoré majú (hmotno) právnu subjektivitu vždy (§ 18
ods. 1 Občianskeho zákonníka). Právnickými osobami sú združenia fyzických alebo právnických osôb,
účelové združenia majetku, jednotky územnej samosprávy alebo iné subjekty, o ktorých to ustanovuje
zákon (§ 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Okresné prokuratúry nie sú ani združeniami osôb, ani
účelovými združeniami majetku či jednotkami územnej samosprávy, preto je v ďalšom treba skúmať,

či ich osobitný zákon za právnické osoby nepovažuje. V súčasnosti postavenie okresných prokuratúr
upravuje zákon č. 153/2001 Z. z., podľa ktorého sú okresné prokuratúry preddavkové organizácie
zapojené na rozpočet krajských prokuratúr. Pochybnosti o tom, či okresné prokuratúry majú alebo
nemajú právnu subjektivitu, resp. či sú právnickými osobami, však jednoznačne odstraňuje ustanovenie
§ 22 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z., podľa ktorého preddavkové organizácie, ktorými sú i okresné

prokuratúry, nie sú právnickými osobami. Nadväzujúc na vyššie uvedené, zákon teda nielenže okresné
prokuratúry za právnické osoby neoznačuje, ale ich tohto statusu dokonca vyslovene zbavuje, čo
znamená, že okresné prokuratúry by nebolo možné považovať za právnické osoby, aj keby disponovali
takými atribútmi, ktorými by sa právnickým osobám približovali.

18. Na základe vyššie uvedené súd prebiehajúce konanie zastavil z dôvodu nesplnenia procesnej
podmienky na strane žalovaného - nedostatku procesnej subjektivity žalovaného, pričom tento
nedostatok nie je možné odstrániť. Súd navyše dodáva, že ak by v danom spore pokračoval a meritórne
by rozhodol, jednalo by sa o také závažné porušenie procesných ako aj hmotnoprávnych predpisov,
ktoré by zakladalo odvolací a aj prípadne dovolací dôvod v zmysle Civilného sporového poriadku (§ 365

ods. 1 písm. a), § 420 písm. b).

19. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku, súd konanie preruší, ak rozhodnutie
závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

20. Podľa § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd
rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

21. Keďže žalovaný navrhol v písomnom podaní zo dňa 21.08.2018 prerušenie konania podľa § 162
ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku, súd tento návrh zamietol, majúc pritom za to, konanie trpí

nedostatkom procesnej podmienky, v dôsledku čoho je zastavené, preto by bolo nadbytočné, aby súd
konanie prerušoval. Naviac, súd nevzhliadol ani dôvod na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm.
a) CSP, nakoľko súd poukazuje na to, že v ustanovení § 162 ods. 1 písm. a) CSP sa rieši otázka, ktorá
konaniu predchádza a preto vychádzajúc z dikcie zákona nie je dôvod na prerušenie konania podľa §
162 ods. 1 písm. a) ako navrhol žalovaný.

22. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.23. V danom konaní zapríčinil zastavenie konania žalobca, nakoľko podal žalobu voči žalovanému, ktorý
nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti premietnutú v práve procesnom do procesnej subjektivity
a preto musel súd konanie zastaviť. Vzhľadom na to, že žalovaný je preddavkovou organizáciou bez

hmotnoprávnej ako aj procesnoprávnej subjektivity, nemožno priznať nárok na náhradu trov konania
takémuto subjektu, ktorý nemá vyššie spomenuté subjektivity. Súd preto žalovanému nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

24. Na základe vyššie uvedeného a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené

vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Levice písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.