Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/170/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118223501
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7118223501.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci navrhovateľky W. T. nar.
X.X.XXXX bývajúcej v Košiciach na J. ul. č. XX zastúpenej advokátskou kanceláriou Pančišinová &
Partners s.r.o. IČO: 52 772 497 sídliacej v Košiciach na Rázusovej ul. č. 49 proti povinnému Ing. H. T. nar.
XX.X.XXXX bývajúceho v G. - A. na F. ul. č. XX zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou advokátkou so
sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 za účasti matky navrhovateľky L. N. nar.
XX.X.XXXX bývajúcej v G. na J. ul. č. XX zastúpenej advokátskou kanceláriou Pančišinová & Partners
s.r.o.IČO:52772497sídliacejvKošiciachnaRázusovejul.č.49konaníozvýšenievýživnéhooodvolaní

navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 18P/158/2018 - 87 zo dňa 29.7.2019 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I č.k.
22P/114/2013-191 zo dňa 27.11.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k.
7CoP/49/2015-256 zo dňa 30.7.2015 tak, že vyživovaciu povinnosť otca na bežnom výživnom zvýšil
zo sumy 250 Eur mesačne na sumu 350 Eur mesačne počínajúc dňom 3.12.2018 do budúcna. V
prevyšujúcej časti návrh na zvýšenie výživného zamietol. Zároveň súd prvej inštancie vypočítal aj dlžné
výživnézaobdobieod3.12.2018do31.7.2019vsume593,38Eur,ktorézaviazalpovinnéhootcazaplatiť

do 10 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka. Keďže
navrhovateľka bola v čase podania návrhu maloletou, návrh za ňu podala matka, maloletá bola
zastúpená kolíznym opatrovníkom. V priebehu odvolacieho konania navrhovateľka dovŕšila plnoletosť.
Svojímzastupovanímsplnomocnilaprávnuzástupkyňuazároveňsapripojilaknávrhu,akoajpodanému

odvolaniu. Odvolanie podala z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala aj
nedostatočné hájenie jej záujmov kolíznym opatrovníkom. Kolízny opatrovník by mal vo svojej správe
podrobne opísať skutočnosti, ktoré sa od poslednej úpravy výživného zmenili a či podmienky, v akých
dieťa žije, sú primerané jeho potrebám, či financovanie týchto potrieb matkou je za súčasnej situácie
možné alebo je nevyhnutná väčšia podpora zo strany povinného otca v rámci vyživovacej povinnosti.
Podľa jej názoru súd aj z dôvodu nízkej výpovednej hodnoty správy kolízneho opatrovníka nedostatočne

zistil a vyhodnotil skutkový stav, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym záverom, čo malo dopad aj
na úpravu vyživovacej povinnosti vo výroku napadnutého rozsudku. Poukázala na rozpor vo výpovedi
povinného, keď na jednej strane uvádzal, že z dôvodu splácania hypotéky nerieši žiadne úspory, na
druhej strane uviedol, že mesačne je schopný ušetriť 400,- Eur. Vypovedal, že jeho čistý mesačný príjemje 1.600,- Eur. Z vyžiadaného mzdového listu od zamestnávateľa však vyplýva, že jeho čistý mesačný
príjem v období od marca 2018 do februára 2019 bol 2.287,12 Eur. Namietala jeho tvrdenie, že výdavky
matky na navrhovateľku sú nadhodnotené, pretože povinný s ňou nežije v spoločnej domácnosti, nemá

prehľad o jej potrebách ani o reálnej výške tomu zodpovedajúcich výdavkov. Poukázala aj na to, že v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie navštevovala tretí ročník strednej školy, s tým sú spojené rôzne
kurzy doučovania, v rámci prípravy študentov na maturitu, či prijímacie konanie na vysokú školu. Tomu
úmerne zodpovedá aj zvýšenie nákladov na vzdelávanie navrhovateľky. Z vykonaného dokazovania
bolo nepochybné, že životná úroveň povinného ako otca navrhovateľky je neporovnateľne vyššia ako

životná úroveň jej matky. Vzhľadom na uvedené je možné určiť vyživovaciu povinnosť aj nad rámec
reálne vynaložených nákladov na bežné potreby navrhovateľky, a teda zabezpečiť jej určité výhody
tak, aby životná úroveň navrhovateľky bola porovnateľná so životnou úrovňou povinného. Navrhla, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že bežné výživné zo sumy 250,- Eur mesačne
zvýši na sumu 650,- Eur mesačne.

3. Povinný otec sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.

4.KonaniavoveciachvýživnéhoplnoletýchosôbsaprejednávajúarozhodujúpodľaZákonač.161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu

možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

7. Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

11.Podľa§78ods.3Zákonaorodineprizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.

12. Odvolací sú preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 65 a § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne
zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine v súlade s § 191 CSP
vyhodnotil dôkazy, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci,
preto je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie o zvýšení výživného presvedčivé a s jeho závermi
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s námietkami

navrhovateľky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej skutkové tvrdenia už v priebehu konania na
súde prvej inštancie a navrhovateľka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné
skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd je toho presvedčenia, že v
priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne preukázané všetky okolnosti podstatné pre
rozhodnutie o zvýšení výživného, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti

rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo
účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,
a teda za porušenie tohto zákonného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu
v konaní. Odvolací súd tiež poznamenáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolenéúčastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne
vykonal dokazovanie, zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové

a právne závery zjavne nie sú svojvoľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by
poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

13. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dôsledne porovnal pomery účastníkov v
čase predchádzajúcej úpravy výživného so súčasnými pomermi a stotožnil sa so záverom súdu

prvej inštancie, že preukázateľné výdavky na strane, v tom čase maloletej navrhovateľky, sa
oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu zvýšili. K zmene pomerov došlo z dôvodu samotného veku
navrhovateľky, pričom výživné bolo naposledy upravené v roku 2015, kedy bola žiačkou na druhom
stupni základnej školy. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie mala 17 rokov, navštevovala 3.
ročník strednej zdravotnej školy. K zmene pomerov došlo predovšetkým z dôvodu samotného veku
navrhovateľky, ako aj jej prechodom zo základnej školy na strednú školu.

14. Odvolací súd poukazuje na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý vyžaduje, aby k zmene pôvodného
rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili
podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, a teda o zmenu, ktorá sa výraznejším
spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov konania. Za zmenu, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného

rozhodnutia o výživnom je potrebné považovať aj nárast odôvodnených potrieb oprávnenej, ku ktorým
môže dôjsť buď ihneď, napríklad v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu, nástupu do školy atď. alebo
aj postupne v dôsledku vyššieho veku dieťaťa. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú
zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto prípade ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona
o rodine. Z uvedených ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že základnými kritériami určenia rozsahu

vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery
rodičov. Odôvodnenými potrebami dieťaťa nie sú len potreby na zabezpečenie výživy vo vlastnom slova
zmysle, ale aj šatstvo, obuv, náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním
vzdelania dieťa, rôznymi jeho záujmami a so zdravotným stavom. Ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o
rodine stanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, preto ak je životná

úroveň rodičov vyššia, je v záujme dieťaťa, aby sa na tejto úrovni podieľalo a malo z nej úžitok aj
v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v takomto prípade určená tak, aby zodpovedala aj
zvýšeným potrebám dieťaťa.

15. Po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo

odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým
zisteniam. Pri rozhodovaní nevychádzal len zo správy kolízneho opatrovníka, jeho správa bola jedným
z viacerých vykonaných dôkazov. V predchádzajúcom konaní vedenom na Okresnom súde Košice
I pod sp. zn. 22P 114/2013 matka vyčíslila náklady na navrhovateľku v sume 522 Eur mesačne.
V konaní vedenom pod sp.zn. 18P 158/2018 vyčíslila jej mesačné náklady sumou 561 Eur. Nárast

teda predstavoval 39 Eur. V tomto smere teda nedošlo k výraznej (podstatnej) zmene na strane
navrhovateľky. Ako však súd prvej inštancie správne konštatoval, pri určovaní konkrétneho rozsahu
výživného je potrebné prihliadať aj na potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania
dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky
nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Za podstatnú zmenu je

potrebné považovať prechod navrhovateľky zo základnej školy na strednú školu, na ktorej študovala už
v predmaturitnom ročníku. Správne súd prvej inštancie ustálil, že od posledného súdneho rozhodnutia
došlo k podstatnej zmene aj na strane matky, ktorá sa zamestnala. Podstatné zmeny nastali aj na
strane povinného, a to tým, že sa oženil, ako aj tým, že sa zvýšila jeho priemerná čistá mesačná mzda
približne o 600 Eur. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť jednak poskytovaním osobnej starostlivosti

o navrhovateľku, ako aj poskytovaním vecného plnenia, t.j. zabezpečuje jej bývania, stravovanie. Otec
sa na starostlivosti navrhovateľky podieľa iba plnením vyživovacej povinnosti. Pribudla mu hypotéka a
lízing na auto, ale na tieto náklady súd prvej inštancie neprihliadal, pretože tieto záväzky sa odrážajú
vo zvýšení jeho majetku a záväzky rodiča nemajú prednosť pred výživným. Tým, že sa oženil, všetky
náklady súvisiace s domácnosťou znáša spoločne s manželkou. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,

že životná úroveň povinného je podstatne vyššia ako životná úroveň matky navrhovateľky, a preto
navrhovateľka má zákonom upravené právo podieľať sa na tejto vyššej životnej úrovni povinného
ako svojho otca. Z uvedeného je zrejmé, tak ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, že v
danom prípade sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom, keďže došlo k zvýšeniuodôvodnených potrieb navrhovateľky. Odvolací súd však v tejto súvislosti zdôrazňuje, že určené výživné
musí zodpovedať nielen odôvodneným potrebám navrhovateľky, ale aj schopnostiam, možnostiam a
majetkovým pomerom povinného rodiča tak, aby odzrkadľovali jeho schopnosti a možnosti, pretože len

takto určené výživné je zákonné, správne a zohľadňuje všetky zákonné podmienky nevyhnutné pre
rozhodnutie o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie o zvýšení bežného výživného zo strany otca zo sumy 250 Eur mesačne na sumu
350 Eur mesačne považoval za primerané okolnostiam prejednávanej veci. Spolu so sporivou časťou
výživného 50 Eur mesačne povinný je schopný platiť výživné v sume 400 Eur mesačne zo svojho príjmu

a takto stanovená výška výživného zodpovedá aj odôvodneným potrebám navrhovateľky so zreteľom
na jej právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, a to aj s prihliadnutím na príjem matky, ktorý
je vyšší ako v dobe predchádzajúcej úpravy a jej zákonnú povinnosť participovať a dopĺňať so svojím
príjmom zdroj výživy navrhovateľky, teda podieľať sa na jej výžive nielen výkonom osobnej starostlivosti,
keďže navrhovateľka je už dospelá a je schopná samostatne si zabezpečovať osobné potreby na rozdiel
od detí v útlom veku. Pre úplnosť je potrebné dodať, že dovŕšením plnoletosti navrhovateľky sa táto stala

spôsobilou v plnom rozsahu disponovať aj výživným na tvorbu úspor (§ 63 ods. 3 Zákona o rodine),
z ktorého si môže uhrádzať aj ďalšie potreby vyhodnotené súdom prvej inštancie ako nadhodnotené
(nadštandardné) podľa vlastného uváženia.

16. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie zvýšil výživné zo strany povinného, vzniklo mu dlžné výživné

za obdobie od dátumu podania návrhu, t.j. od 3.12.2018 do konca mesiaca, v ktorom súd prvej inštancie
o zvýšení výživného rozhodol, t.j. do 31.7.2019. Súd prvej inštancie za dané obdobie správne vypočítal
dlžné výživné, od ktorého odpočítal plnenia povinného. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu
prvej inštancie o splatnosti dlžného výživného vzhľadom na majetkové pomery povinného, ako aj na tú
skutočnosť, že ani samotný povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti nenapadol.

17. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie zákonne rozhodol o zvýšení výživného rešpektujúc pritom
zákonné kritériá rozhodujúce pre stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti a správne ustálil aj
dlh na výživnom, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. §
387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

18.Rozhodnutieboloprijatéodvolacímsenátomvpomerehlasov3:0(ust.§393ods.2druhejvetyCSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).