Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 2, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14Er/8/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107200462
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Belašičová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2107200462.5

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti povinnému: Z.
G., Q.. X.XX.XXXX, Y. XX, XXX XX W.N.G., pre vymoženie sumy 605,46 eur s príslušenstvom, trov
predchádzajúceho konania vo výške 170,45 eur a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

Žiadosť oprávneného o zmenu súdneho exekútora sa zamieta.

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 045870 zo dňa 11.1.2007 bol súdny exekútor JUDr.
Ľubomír Pekár poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu-
vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave, č.k. SR 2691/06 zo dňa

17.7.2006.

V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Primárny právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol na základe Zmluvy o úvere dňa
13.12.2005 (ďalej len “zmluva o úvere“).

Zmluva o úvere je zmluvným typom upraveným v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a v zmysle §
261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka sa radí medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná
pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov.

V čase uzavretia zmluvy o úvere dňa 13.12.2005 Občiansky zákonník obsahoval úpravu problematiky
spotrebiteľských zmlúv v znení, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo

iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Z Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere by teda izolovaným
výkladom nezohľadňujúc iné ustanovenia právnych predpisov bolo možné vyvodiť, že zmluva o úvere

spotrebiteľskou zmluvou nie je, a to aj napriek definíciám spotrebiteľa a dodávateľa v § 52 ods. 2 a 3,
ktoré možno jednoznačne aplikovať na účastníkov zmluvy o úvere (vychádzajúc z označenia povinnéholen na základe osobných údajov, predmetom činnosti oprávneného je pritom poskytovanie bankových
služieb, tento predmet podnikania má riadne zapísaný v Obchodnom registri).

Je však nutné poukázať na § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
do 30.6.2007, v zmysle ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje.

Citovaným verejnoprávnym predpisom bol pojem spotrebiteľská zmluva podľa Občianskeho zákonníka
rozšírený takým spôsobom, že spotrebiteľskými zmluvami sú aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného
zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo
viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Z rozhodovacej praxe súdu, ako aj po preskúmaní zmluvy o úvere (predtlačená, formulárová zmluva,
ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú nemenné zmluvné dojednania) má súd za to, že v tomto prípade

ide jednoznačne o zmluvu typovú, a to aj napriek jej obchodnoprávnej povahe, ktorú si zmluvné strany
dohodli. Z uvedeného vyplýva, že je právne irelevantný prameň práva, podľa ktorého sa príslušná
zmluvaspravujeaustanoveniaObčianskehozákonníkatýkajúcesaspotrebiteľskýchzmlúvjenevyhnuté
aplikovať aj v tomto prípade.

Úpravu zmluvného typu v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka je teda v tomto prípade potrebné
doplniť o derogujúce a dopĺňajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka ako lex generalis v zmysle § 1
ods. 2 Obchodného zákonníka. Do tejto kategórie noriem je nutné okrem iného zaradiť aj ustanovenia
na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách (§ 52 až 53
Občianskeho zákonníka). V prípade práva na ochranu pred neprimeranými podmienkami je úprava

jednotná a spoločná bez ohľadu na to, či ide o obchodno-právnu alebo občiansko-právnu zmluvu.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

V zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Predmetomúpravycitovanýchustanovenísúprávetypovézmluvyužpredtlačenénaformulároch,obsah
ktorých už spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť, má možnosť návrh zmluvy len prijať en bloc alebo k

uzatvoreniu zmluvy vôbec nedôjde. Takýto postup pri uzatváraní zmlúv už len svojou povahou vytvára
zjavnú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami, ktorú je nutné za účelom dodržania zásady vyslovenej
v § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka skorigovať aplikáciou zásady dobrých mravov, táto korekcia pritom
môže spočívať aj vo vyhlásení právneho úkonu za neplatný. Právny režim spotrebiteľských zmlúv
zvyčajne zneužíva nerovné postavenie dodávateľa - profesionála a spotrebiteľa - laika a účelovo spája

podmienku masovosti uzavierania spotrebiteľských zmlúv s neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

V článku 12 všeobecných podmienok zmluvy o úvere je zakotvená rozhodcovská doložka, v
zmysle ktorej akékoľvek spory vzniknuté medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s
ustanoveniami zmluvy budú riešené cestou Stáleho rozhodcovského súdu zriadeným spoločnosťou

Rozhodcovská, a.s..

Súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v zmysle extenzívneho a eurokonformného výkladu § 53 ods. 1 až ods. 4
Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007. V odseku 3 sú demonštratívnym výpočtom uvedené

neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. S účinnosťou od 01.01.2008 boli medzi neprijateľné
podmienky zavedené aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní (ods. 4 písm. r) v
aktuálnom znení). Doplnenie výpočtu zákonodarcom je reakciou na nesprávnu aplikačnú prax s cieľom
dosiahnuť jej zjednotenie so smernicou č. 93/13/EHS. Na základe uvedeného je zrejmé, že zákonodarca

pri koncipovaní § 53 ods. 1 až 4 mal zjavne na mysli i takéto okolnosti, t.j. založenie výlučnej príslušnosti
rozhodcovského súdu/rozhodcu. Na základe eurokonformného výkladu je teda jasné, že doplnenie
výpočtu nie je zmenou či rozšírením platnej legislatívy, ale len jej spresnením, resp. výkladom.Z uvedených dôvodov je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul neúčinný, čím je daný jeho
rozpor so zákonom. V súlade s uvedeným súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku
zastavuje.

Z toho istého dôvodu musí súd zamietnuť návrh na zmenu súdneho exekútora, nakoľko takéto
rozhodnutie by bolo s ohľadom na aktuálny právny stav nadbytočné.

S ohľadom na naliehavý právny záujem povinného z dôvodu odstránenia rizík spojených s neprípustnou

exekúciou, súd rozhodne o trovách osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu

vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne
sudca.