Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 28, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/327/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809202663
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7809202663.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov

JUDr. Angely Čechovej a JUDr. Ľuboša Kunaya vo veci žalobcu K. F., nar. X.X.XXXX, bytom Q., Z. XX,
zast. JUDr. Kristínou Piovarčiovou, advokátkou, Košice, Štúrova 20, proti žalovaným: 1. L I. s.r.o., so
sídlom Q. Y., N. XXX, IČO: 36 599 701, zast. JUDr. Martinom Breznenom, advokátom, Košice, Štúrova
7, 2. S.. O. H., nar. XX.X.XXXX, bytom T., Y. XXX a 3. R.. F. H., bytom T., Y. XXX, zastúpeným Mgr.
Petrom Kavuličom, advokátom, Humenné, Námestie slobody 2, o náhradu škody vo výške 7.987,44 € s
prísl., o odvolaniach žalovaných proti medzitýmnemu rozsudku 6C 46/2009-297 z 15.7.2011 Okresného
súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovaným náhrady škody na zdraví a škody spôsobenej na
osobnom motorovom vozidle zn. Y. 206, F.: KE XXX CL na tom skutkovom základe, že dňa 14.6.2008
sa zúčastnil automobilovej súťaže I. slalom XXXX, organizovanej žalovaným v 1. rade, počas ktorej
žalovaný v 2. rade motorovým vozidlom zn. P. O F.: SV XXX, prevádzateľom ktorého je žalovaná v 3.
rade, narazil do motorových vozidiel pred ním stojacich, medzi inými aj do jeho motorového vozidla zn.
Y. 20X F.: KE XXX CL, na ktorom spôsobil škodu, a spôsobil mu aj škodu na zdraví, pričom on nemal
žiadny podiel na vzniku škody, keďže svoje motorové vozidlo odstavil na mieste určenom organizátorom

súťaže, vypol motor a bezpečnostný pás a z motorového vozidla nestihol vystúpiť, keď žalovaný v 2.
rade doň narazil, preto sa domáhal náhrady škody proti žalovaným v plnej výške.

Súd prvého stupňa rozhodol vo veci medzitýmnym rozsudkom, ktorým určil, že žalovaní v 1., 2. a 3. rade
zodpovedajú za škodu vzniknutú žalobcovi dňa 14.6.2008 v priebehu automobilovej súťaže I. slalom do
výšky 100 % vzniknutej škody spoločne a nerozdielne.

Rozhodol tak o základe uplatnených nárokov, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že
žalovaný v 1. rade zodpovedá žalobcovi za škodu vzniknutú počas automobilovej súťaže konanej v
dňoch 14. - 15.6.2008 v zmysle § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), v dôsledku
zanedbania preventívnej povinnosti ako organizátor súťaže, keď predmetom jeho činnosti podľa výpisu
z obchodného registra je okrem iného aj usporiadanie športových podujatí a ako organizátor súťaže bol
uvedený aj v Zvláštnych ustanoveniach súťaže Rožňavský L I. slalom XXXX, ktorá sa uskutočnila na
základe povolenia T. asociácie motoristického športu (T.) a v spolupráci s J. autoklubom I.. Vychádzajúc

z ust. § 415 OZ súd prvého stupňa konštatoval, že Občiansky zákonník preventívnu povinnosť
ukladá každému, fyzickým osobám ako aj právnickým osobám a jej porušenie je dôvodom vzniku
všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že
počas automobilovej súťaže motorové vozidlá po absolvovaní slalomovej skúšky sa zhromažďovali zaoznačením STOP, teda za traťou určenou pre slalomovú súťaž, avšak ešte v mieste vyhradenom pre
súťaž a ohraničenom bielou páskou, vymedzujúcou časť miestnej komunikácie, na ktorú sa vzťahovalo
zvláštne užívanie, pričom v tomto priestore sa nenachádzali iba motorové vozidlá, ktoré absolvovali

slalomovú skúšku, ale aj iné vozidlá - zn. Z. P. modrej farby a zn. Z. XXX žltej farby. Bol toho názoru,
že žalovaný v 1. rade zanedbal svoju preventívnu povinnosť tým, že účastníkom súťaže bol daný pokyn
zoskupovať sa po absolvovaní slalomovej skúšky na mieste ním označenom nachádzajúcom sa na
uzavretej ceste vyhradenej pre danú automobilovú súťaž za označením STOP, keď po zhromaždení
piatich motorových vozidiel tieto v sprievode sprievodného vozidla sa mali premiestňovať znova na štart

za účelom absolvovania ďalšej slalomovej skúšky, pričom toto nariadenie organizátora je v rozpore
s bodom 3 rozhodnutia Mesta Rožňava o povolení zvláštneho užívania miestnych komunikácií z
27.5.2008 a čl. 10 bodu 5 Zvláštnych ustanovení I. L I. slalomu, v ktorých sa uvádza, že vozidlá po
absolvovaní slalomovej skúšky sa jednotlivo a okamžite po absolvovaní predchádzajúcej slalomovej
skúšky premiestnia znova na štart. Zdôraznil, že žalovaný v 1. rade, ktorý slalomovú súťaž organizoval
nie prvýkrát, mohol a mal predvídať možnosť, že niektorý z pretekárov nezastaví na označení STOP,

preto nebolo vhodné, aby sa motorové vozidlá zhromažďovali v priestore za označením STOP miestnej
komunikácie vyhradenej na zvláštne užívanie pre danú súťaž. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov
dospel k záveru, že za škodu vzniknutú žalobcovi zodpovedá tiež žalovaný v 2. rade podľa § 420 ods.
1 OZ, ktorý zo subjektívnych dôvodov nezvládol riadenie osobného motorového vozidla a nezastal na
označení STOP, čím porušil športové predpisy, konkrétne ust. čl. 10 bod 5 Zvláštnych ustanovení pre

Rožňavský slalom XXXX a v dôsledku toho spôsobil škodu iným osobám, medzi inými i žalobcovi tým, že
narazil do jeho odstaveného motorového vozidla a spôsobil mu aj škodu na zdraví. Tvrdenie žalovaného
v 2. rade, že po nehode došlo k posunutiu cieľa a predĺženiu vzdialenosti medzi cieľom a stopom,
vykonaným dokazovaním (výpoveďami svedkov - účastníkov súťaže I. L. a R. L. a osôb činných pri
zabezpečení slalomovej súťaže, ako aj so zreteľom na označenie cieľa nielen prenosnou tabuľou, ale

aj žltou farbou na asfalte vozovky) nemal preukázané. Taktiež nemal preukázané tvrdenie žalovaného
v 2. rade, že v dôsledku znečistenia trate a cesty za označením STOP nemohol ubrzdiť motorové
vozidlo, nakoľko z vykonaných dôkazov i samotnej výpovede žalovaného v 2. rade mu vyplynulo, že
ním riadené motorové vozidlo nemalo žiadnu technickú poruchu a nedošlo ani k zlyhaniu bŕzd, ako
to žalovaný tvrdil po nehode vo svojej výpovedi pred policajným orgánom. Na základe uvedených

skutočností dospel k záveru, že protiprávne konanie žalovaného v 2. rade je v príčinnej súvislosti
so vznikom škody na motorovom vozidle žalobcu a škodou na jeho zdraví, a mal tak preukázané
splnenie základných predpokladov zodpovednosti žalovaného v 2. rade za vzniknutú škodu, teda
protiprávne konanie spočívajúce v porušení športových predpisov, vznik škody a príčinnú súvislosť
medziprotiprávnymkonanímavznikomškodypodľa§420ods.1OZ.Povykonanomdokazovanídospel

tiež k záveru, že je daná zodpovednosť aj žalovanej v 3. rade za vzniknutú škodu, ako prevádzkovateľky
motorovéhovozidla,atonazáklade§427OZupravujúcehozodpovednosťzaškoduvyvolanúosobitnou
povahou prevádzky dopravného prostriedku, ktorá je objektívnou zodpovednosťou bez ohľadu na
zavinenie, pričom medzi osobitnou povahou prevádzky a spôsobenou škodou je daná príčinná súvislosť.
Vykonaným dokazovaním mal tiež preukázané, že účastníci automobilovej súťaže pred začatím súťaže

podpísali prehlásenie zo 14.6.2008 o tom, že súťaže sa zúčastnia na vlastnú zodpovednosť a na vlastné
nebezpečenstvo a náhradu prípadnej vzniknutej škody si nebudú uplatňovať voči usporiadateľovi.
Vychádzajúc z ust. § 527 ods. 2 OZ toto prehlásenie, podpísané aj žalobcom pred vznikom škody,
považoval za neplatné vzhľadom na to, že žalobca sa ním vzdal práva na náhradu škody, ktoré právo mu
mohlo vzniknúť v budúcnosti, a z tohto dôvodu vzdanie sa práva na náhradu škody prehlásením žalobcu

zo 14.6.2008 je neplatné podľa § 39 OZ. Keďže v posudzovanom prípade nemal preukázané, že škoda
bola spôsobená aj zavinením poškodeného - žalobcu, ktorý sa riadil pokynmi organizátora, rozhodol vo
veci najskôr o základe uplatneného nároku a medzitýmnym rozsudkom určil, že je daná zodpovednosť
žalovaných v 1., 2. a 3. rade za vzniknutú škodu, za ktorú zodpovedajú spoločne a nerozdielne v plnej
výške.

Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalovaní v 1., 2. a 3. rade.

Žalovaný v 1. rade podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci, t.j. odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. V odvolaní citoval
ust. § 415, § 420 ods. 1 OZ, § 80 písm. b/ O.s.p. a §§ 120 ods. 1, 125 a 153 ods. 1 O.s.p. a bol
toho názoru, že jeho zodpovednosť za spôsobenú škodu v zmysle § 415 OZ nie je daná, lebo na
zodpovednosť v zmysle tohto ustanovenia je potrebné predovšetkým skúmať okrem preukázania škodya protiprávneho konania, aj existenciu (vzťah) príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti
a škodou (kauzuálny nexus), ktorým sa v právnej teórii označuje priama väzba javov (objektívnych
súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti

ide vtedy, ak je medzi porušením povinnosti predchádzať škodám a škodou vzťah príčiny a následku,
pričom ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Uviedol,
že atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo
(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho, preto vzťah príčiny a následku musí priamy,
bezprostredný a neprerušený; nestačí ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba

preto škodu „izolovať“ od všeobecných súvislostí a skúmať len to, ktorá príčina ju vyvolala, pričom nie je
rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku (porovnaj R 21/1992). Zdôraznil,
že pre záver o existencii príčinnej súvislosti nestačí pravdepodobnosť; príčinná súvislosť musí byť vždy s
istotoupreukázaná(bezpečnezistená),pričomdôkaznébremenovtomtosmerezaťažujepoškodeného.
Na základe uvedeného bol toho názoru, že medzi príčinou vzniku škody a samotným následkom nie je
priama súvislosť. Tvrdil, že ako organizátor slalomovej súťaže v súlade s národnými a medzinárodnými

predpismi pre slalomové preteky a skúšky zostavil trať, ktorá bola schválená osobami zodpovednými
za organizáciu, hlavným bezpečnostným komisárom trate H. H. a J. H. ako delegátmi bezpečnostného
výboru T., a preto - ak došlo k schváleniu trate aj delegátom T., teda organizácie, ktorá zastrešuje
motoristický šport a povoľuje podobné podujatia na území SR, považoval za nepochopiteľné, aby nebola
aj táto organizácia zaviazaná ako zodpovedná za spôsobenú škodu žalobcovi, nakoľko bez jej súhlasu

a schválenia by sa samotné preteky nemohli konať. Bol toho názoru, že rozhodne neporušil prevenčnú
povinnosťvzmysle§415OZ,čojepreukázanéajustanovenímčl.10.8ZvláštnychustanoveníI.slalomu,
ako aj samotným zostavením a schválením súťažnej trate, ktorá pozostávala zo štyroch jazdných pruhov
(dvoch po pravej a dvoch po ľavej strane) s celkovou šírkou vozovky 14 metrov, pričom podľa nákresu
mimoriadnej udalosti a aj podľa zadováženej fotodokumentácie k nárazu vozidla žalovaného v 2. rade do

vozidla žalobcu došlo na úrovni 4 metrov od ľavej strany vozovky, celkovo teda zostávalo ešte 10 metrov
vozovky voľných v smere trate, teda jazdy pretekárov a za označením STOP, na ktorom mal povinnosť
každý zo zúčastnených pretekárov zastaviť (čo sa aj všetkým zúčastneným súťažiacim s výnimkou
žalovaného v 2. rade podarilo !), bola ešte voľná dojazdová plocha pre prípad, že by sa tak nebolo
stalo, a to zo strany ktoréhokoľvek súťažiaceho. Takto rozhodne si splnil svoju prevenčnú povinnosť

v zmysle § 415 OZ, nakoľko predvídal, že v prípade neubrzdenia vozidla ktoréhokoľvek súťažiaceho
na označení STOP, mal tento možnosť ešte pokračovať v smere jazdy a následne vozidlo ubrzdiť a
zastaviť bez ohrozenia divákov tohto slalomu a bez možného spôsobenia škody či už na zdraví alebo na
majetku.Podľajehonázoruanizhromažďovanievozidielaichodchodpoukončeníslalomovejskúškydo
priestoru štartu pretekov za sprievodným vozidlom nebol v rozpore so Zvláštnymi ustanoveniami, ani s

rozhodnutím Mesta I., nakoľko sa tak dialo za asistencie polície a hlavne kvôli bezpečnosti súťažiacich a
divákov, pretože mnohé zo súťažných áut nemali riadne evidenčné čísla, a preto sa nemohli samostatne
pohybovať po miestnych komunikáciách, lebo na takýto pohyb neboli spôsobilé v súlade so zákonom
o premávke na pozemných komunikáciách. Uviedol, že v záujme bezpečnosti osôb (tak jazdcov, ako aj
divákov) zvolil presun súťažných vozidiel na štart za sprievodným vozidlom, a to v súlade s rozhodnutím

Mesta I. z 27.5.2008 o povolení zvláštneho užívania miestnych komunikácií (bod 3), v ktorom sa
ustanovuje, že presun vozidiel bude síce jednotlivo, ale v súlade s ustanoveniami zákona č. 315/1996
Z.z., pričom jazda vozidiel po miestnych komunikáciách bez opatrenia evidenčným číslom je podľa
ustanovenítohtozákonanepovolená.PoukázalnaodôvodnenierozhodnutiaR.I.z27.5.2008opovolení
uzávierky miestnych komunikácií, v ktorom je uvedené, že organizátorom súťaže bolo aj R. I., preto

ak má zodpovedať za škodu ako organizátor tejto športovej súťaže, potom podľa jeho názoru rovnakú
zodpovednosť by malo niesť aj R. I. ako spoluorganizátor a malo byť pribraté do konania na strane
žalovaného z úradnej moci v súlade s § 94 ods. 2 O.s.p., a následne by tu mala byť aj zodpovednosť
J. autoklubu v I., ktorému bol vyrubený poplatok v sume 10.406,- Sk za zápis do kalendára Z. a T..
Vytýkal súdu prvého stupňa, že si osvojil tvrdenia svedkov L. a L., avšak nevysporiadal sa s ostatnými

svedeckými výpoveďami, ktoré ako dôkazný prostriedok majú rovnakú dôkaznú a výpovednú hodnotu.
Konkrétne poukázal na výpoveď svedka Y. na pojednávaní 24.9.2010, ktorý okrem iného uviedol, že v
r. 2008 im polícia dala podmienku pri organizovaní súťaže, že motorové vozidlá po absolvovaní trate
sa budú zhromažďovať a v sprievode sprievodného vozidla sa budú premiestňovať znova na štart, a
to z bezpečnostných dôvodov, pretože v tom čase sa uskutočňovala stavba nákupného centra pri tejto

križovatke a čiastočne bola uzavretá cesta, autá po zastavení na označení stop sa mali zhromažďovať
po 5 v ľavej časti štvorprúdovej cesty v časti, kde sa odbočuje do križovatky a následne boli v sprievode
sprievodného vozidla prepravované do štartu, pričom za označením STOP sa nachádzala voľná cesta
a pokiaľ by niekto nevedel zastaviť na tomto označení, mal možnosť zastaviť na ďalšom úseku, keďza označením STOP sa nachádzalo ešte 400 metrov vozovky, na ktorej mohol zastať hoci aj tak, žeby
prerazil bielu pásku označujúcu priestor vyhradený pre preteky, preto k porušeniu pravidiel v danom
prípade čl. 10 podľa jeho názoru nedošlo, keďže tieto autá nestáli na trati, ale mimo trate. Poukázal tiež

na výpoveď svedka S.. J. H. na pojednávaní 20.5.2011, ktorý uviedol, že trať schválil, pretože vykazovala
všetky znaky, že môže byť bezpečná pre pretekárov, ako aj pre divákov, spolu s traťou schválil aj
bezpečnostný plán vyhotovený organizátorom, že pokiaľ pretekár nevedel dobrzdiť a nevedel zastať
na označení STOP, mal možnosť ďalej pokračovať v jazde, lebo mal únikovú cestu, ktorá pokračovala
ďalej v dvoch prúdoch vozovky tým, že by presekol pásku a ďalej by pokračoval v jazde. Na otázku

právnej zást. žalobcu svedok H. uviedol, že podľa bodu 11 odsek 9 pravidiel súťaže je povinnosťou
pretekára zastaviť na označení STOP a pokiaľ sa nepodarí zastaviť z rôznych dôvodov, má ešte únikovú
zónu, v danom prípade pretekár mal pokračovať v pravej časti vozovky v dvoch prúdoch preseknutím
bielej pásky, ktorou sa označovala časť vozovky (zóna) využívaná pre dané preteky, a ďalej po pravej
strane vozovky až do zastavenia vozidla a nebol ničím nútený k tomu, aby zastavoval alebo pokračoval
v jazde v ľavej časti v mieste, kde sa zhromažďovali motorové vozidlá, ktoré už prešli trať. Z uvedených

svedeckých výpovedí mu vyplynulo, že z jeho strany nedošlo k porušeniu prevenčnej povinnosti v
zmysle § 415 OZ, nakoľko aj v prípade predvídanej možnej kolízie súťažiach vozidiel bola vytvorená pre
ktoréhokoľvek súťažiaceho úniková cesta tak, aby neohrozil či už majetok alebo zdravie a životy tretích
osôb - divákov, medzi príčinou a následkom v tomto konaní o náhradu škody neexistuje z jeho strany
kauzálny nexus, teda svojím hoc aj nedbanlivostným konaním či opomenutím nespôsobil žalobcovi

žiadnu škodu. Vzhľadom na uvedené, navrhol rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie, eventuálne pri splnení podmienok v zmysle
§ 220 O.s.p. rozsudok zmeniť a žalobu voči nemu zamietnuť a žalobcovi uložiť povinnosť nahradiť trovy
konania.

Žalovaní v 2. a 3. rade podané odvolanie odôvodnili tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Boli toho názoru, že žalobcovi za vzniknutú škodu zodpovedá podľa § 415 a § 420
OZ v celom rozsahu žalovaný v 1. rade ako organizátor automobilového slalomu, ktorý v konaní
nepreukázal, že škodu nezavinil, a teda sa svojej zodpovednosti nezbavil. Žalovaný v 1. rade totiž

nezvládol organizáciu I. L I. slalomu, keď neprispôsobil trať povahe preteku, štartovému poľu pretekárov
a ani všeobecným predpisom pre slalom. Považoval za nepochybné, že ak by žalovaný v 1. rade ako
organizátor nezanedbal svoju prevenčnú povinnosť a zabezpečil by priestor na bezpečné zastavenie
vozidiel pretekárov, k žiadnej škode by nedošlo. Mali za to, že žalovaný v 2. rade za vzniknutú škodu
žalobcovi nemôže zodpovedať, lebo neporušil právnu povinnosť ako takú, ale porušil športový predpis

tým, že nezastavil pri tabuli STOP, s čím spája tento predpis ako sankciu iba diskvalifikáciu v samotných
pretekoch, žalovaný v 2. rade vznik škody svojím konaním priamo nezavinil, pretože sa riadne zúčastnil
slalomového preteku a po prejdení letmého cieľa začal intenzívne brzdiť, avšak napriek jeho snahe
sa mu s vozidlom nepodarilo zastaviť na mieste označenom tabuľou STOP a pre nedostatok miesta
na dobrzdenie a zastavenie vozidla narazil do vozidiel pretekárov pred ním stojacich, ktorí už svoju

slalomovú skúšku absolvovali a ktorí sa na pokyn žalovaného v 1. rade zhromažďovali v miestach
za slalomovou traťou na uzatvorenej ceste. Uviedol, že pretekov sa zúčastnil ako pretekár - amatér s
vozidlom, ktoré bolo v 100 % stave, a riadil sa pokynmi organizátora, a absolvoval i prehliadku trate pred
pretekom, ktorá však bola robená v pomalej rýchlosti a nemohla tak dať reálny obraz o podmienkach
a rýchlostiach dosahovaných v samotnom preteku, i napriek tomu nedokázal svoje vozidlo bezpečne

zastaviť na mieste označenom tabuľou STOP, a to pre vysokú rýchlosť dosiahnutú v letmom cieli,
krátku vzdialenosť na zabrzdenie a bezpečné zastavenie vozidla, a takisto pre mierne znečistenie trate
prachom z neďalekého staveniska, jedná sa teda o objektívne dôvody vzniku škody, za ktoré nemôže v
žiadnom prípade niesť zodpovednosť. Domnievali sa, že takisto žalovaná v 3. rade nemôže zodpovedať
za vzniknutú škodu podľa § 427 a nasl. OZ, keďže sa nejednalo o klasickú prevádzku dopravného

prostriedku, ale o športové automobilové podujatie, organizované žalovaným v 1. rade a uskutočnené
na uzatvorenej trati a uzatvorenej ceste, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o premávke na pozemných
komunikáciách, ani povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu, jedná sa teda o špeciálny
prípad, kedy prevádzkovateľ motorového vozidla nezodpovedá za škodu týmto vozidlom spôsobenú.
Vzhľadom na uvedené boli toho názoru, že za škodu vzniknutú žalobcovi môže zodpovedať jedine

organizátor I. slalomu, teda žalovaný v 1. rade, resp. osoby zodpovedné za bezpečnosť trate a priebeh
automobilového slalomu, alebo žalobca sám, ktorý v zmysle čl. 7 bodu 7.2.2 Zvláštnych ustanovení
pre I. slalom, sa tejto súťaže zúčastnil na vlastnú zodpovednosť a podpísal písomné prehlásenie, že
organizátor nezodpovedá pretekárom za straty alebo škody, ktoré im vznikli. R. uviedli, že v konaníbolo preukázané nezvládnutie organizácie I. slalomu v r. XXXX, ktorý bol aj posledným ročníkom tejto
súťaže, poukázali na Národné športové predpisy pre automobilový slalom 2008 nachádzajúce sa v
súdnom spise a tvrdili, že úsek trate medzi letmým cieľom a tabuľou STOP bol neprimerane krátky,

neumožňujúci bezpečné zastavenie tak silnému automobilu ako je P. Z4, že za tabuľou STOP bol povrch
cestnej komunikácie znečistený prachom a v smere jazdy stáli na ľavej strane autá pretekárov, ktorí už
absolvovali prvú slalomovú skúšku, čo je ďalšou chybou organizátora, pretože v záujme bezpečnosti i
podľa uvedených predpisov tieto autá tam nemali stáť a mali sa pripravovať na ďalšiu v poradí druhú
slalomovú skúšku. V konaní bolo preukázané, že súťažiaci končili slalomovú skúšku približne v strede

štvorprúdovej komunikácie ( podľa fotodokumentácie a výpovedí svedkov T. i L.), pričom za stopom
v strednom ľavom jazdnom pruhu bolo už v čase nehody zhromaždených viacero áut a zopár áut
sa nachádzalo aj v pravých jazdných pruhoch, preto nebolo možné pravú časť vozovky použiť bez
väčších problémov ako tzv. únikovú zónu (nehovoriac o zmieňovanom pretínaní bielej pásky, za ktorou
sa mohli nachádzať jednak ľudia, iné automobily alebo hocijaké iné prekážky). Tvrdili, že po absolvovaní
slalomovej skúšky nebolo bezpečné, aby sa pretekári zhromažďovali v ľavej časti vozovky až ku stredu

a ďalej doprava hneď za stopkou, ale mali plynule prechádzať späť ku štartu a tam sa zhromažďovať na
parkovisku, lebo pokiaľ by tomu tak bolo (ako v r. 2007), rozhodne by k nehode nebolo došlo. Poukázali
tiež na výpoveď svedka H., člena bezpečnostného výboru SAMŠ, ktorý uviedol, že na podmienku
stanovenú v národných športových predpisoch pre automobilový slalom 2008 v bode 2.1, podľa ktorej
musí byť za cieľom rovný úsek trate s dĺžkou, ktorá sa rovná minimálne dvojnásobku dĺžky trate medzi

poslednou zmenou smeru a cieľom a má mať rovnaký povrch ako trať, sa pri stavaní trate a posudzovaní
jej bezpečnosti neprihliadalo, pričom napriek tomu svedok tvrdil, že tam bolo dosť miesta na zastavenie
vozidla, a to aj keby pretekár pokračoval ďalej po pretrhnutí bielej pásky. Mali za to, že žalovaný v 1. rade
ako organizátor súťaže spolu s osobami zodpovednými za bezpečnosť trate a priebeh automobilového
slalomu svoju úlohu a povinnosti nezvládli riadne a následkom ich pochybení došlo k nehode a škode

žalobcu, preto navrhli, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, alternatívne aby zaviazal žalovaného v 1. rade k zaplateniu celej žalovanej sumy s prísl., ako
aj k náhrade trov konania a žalobu voči ním v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných v 2. a 3. rade navrhol napadnutý medzitýmny

rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Tvrdenie žalovaného v 2. rade, že
neporušil právnu povinnosť, ale len športový predpis, a preto nemôže zodpovedať za vzniknutú škodu,
považoval za nesprávne. Uviedol, že v zmysle § 420 ods. 1 OZ porušenie právnej povinnosti spočíva
v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, k porušeniu právnej povinnosti
môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom

vykonané, uskutočnený úkon je teda protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej
povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca
zachovávať, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, prípadne i z porušenia preventívnej povinnosti v
zmysle ust. § 415 OZ. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný v 2. rade nerešpektoval
športové predpisy pre automobilový slalom v Rožňave v r. 2008 a nezastavil na značke STOP, aj keď

mal tak urobiť za každých okolností, preto nie je rozhodujúce, že sa tak nestalo z dôvodu neprimeranej
rýchlosti, technickej poruchy - zlyhanie bŕzd alebo z iných dôvodov. Poukázal na to, že žalovaný v 2.
rade pred orgánmi polície sám priznal, že nezastavil z dôvodu zlyhania bŕzd, ktorá skutočnosť sa však
nepreukázala, lebo pred začiatkom pretekov jeho motorové vozidlo prešlo technickou kontrolou a bol
oboznámený s traťou a poznal predpisy, preto podľa jeho názoru zodpovednosť žalovaného v 2. rade je

jednoznačná v zmysle § 420 ods. 1 OZ. Žalovaná v 3. rade ako prevádzkovateľka motorového vozidla
zn. P. Z4 F.: SV XXX AN zodpovedá za vzniknutú škodu v zmysle § 427 OZ, keďže je jednoznačne
preukázané,žeškodabolavyvolanáosobitnoupovahouprevádzkymotorovéhovozidla,sčímjesplnený
základný predpoklad vzniku zodpovednosti podľa tohto ustanovenia. Skutočnosti uvádzané žalovaným
v 2. rade v odvolaní, že nemohol zastaviť, pretože mal výkonovo silné vozidlo, že za značkou cieľ nebol

dostatočný rovný úsek, sú podľa jeho názoru len prejavom snahy vyhnúť sa zodpovednosti za škodu,
ktorú zavinil. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle a podrobné dokazovanie
vo všetkých smeroch, presne a úplne zistil skutkový stav veci, takže žiadne ďalšie dokazovanie už nie
je možné vykonávať, pretože nič nové by sa nepodarilo zistiť, rovnako vec správne právne posúdil a
dospel k správnemu záveru o zodpovednosti žalovaných v 1., 2. a 3. rade za vzniknutú škodu.Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 21.3.2012 v súlade s § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3
O.s.p. a po prejednaní odvolaní žalovaných v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk

uplatnených odvolacích dôvodov, rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Žalovaní v 1., 2. a 3. rade podané odvolania odôvodnili odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm.
d/ a f/ O.s.p., t.j. tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení, sa
týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným

dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav
a vyvodzuje zo skutkových zistení právne závery o právach a povinnostiach účastníkov. Nesprávnym
právnym posúdením veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak

súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale
ho nesprávne vyložil, príp. ak právny predpis na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval alebo ak
z preukázaných skutočností vyvodil nesprávne právne závery.

Skutočnosti uvedené v odvolaniach žalovaných nie sú spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a

právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvého stupňa a vecnú správnosť napadnutého rozsudku
z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, preto odvolania žalovaných nemožno považovať za
opodstatnené.

Tzv. medzitýmnym rozsudkom podľa § 152 ods. 2 druhá veta O.s.p. môže súd rozhodnúť za
predpokladu, že je účelné, aby sa najskôr rozhodlo o základe veci a otázka rozsahu (výšky) nároku sa
prenechala ďalšiemu rozsudku. Medzitýmny rozsudok rieši teda len otázku základu nároku, ktorým sa
rozumie posúdenie všetkých otázok vyplývajúcich z uplatneného nároku s výnimkou okolností týkajúcich
sa výšky nároku. V konaní o náhradu škody, základ veci zahrňuje posúdenie všetkých predpokladov

zodpovednosti za vzniknutú škodu podľa príslušného právneho predpisu.

Súd prvého stupňa rozhodol o základe prejednávanej veci medzitýmnym rozsudkom v súlade s § 152
ods. 2 druhá veta O.s.p. a uvedenými zásadami. Úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky
rozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéavyplynulizprednesovúčastníkov,

resp. vyšli počas konania najavo a vykonané dôkazy správne a úplne vyhodnotil podľa svojej úvahy v
súlades§132anasl.O.s.p.Nazistenýskutkovýstavaplikovalsprávneprávnepredpisy,ktoréajsprávne
vyložil a dospel k správnemu záveru o preukázaní základu uplatneného nároku a splnení základných
predpokladov zodpovednosti žalovaných v 1. a 2. rade podľa § 420 Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“) a zodpovednosti žalovanej v 3. rade podľa § 427 ods. 1 OZ za škodu spôsobenú žalobcovi na

zdraví a poškodením osobného motorového vozidla zn. Y. XXX, F.: KE XXX CL.

Žalovaný v 1. rade v odvolaní v rámci vytýkaných nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho
právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa, ktoré uplatňuje ako odvolacie dôvody, namietalpredovšetkýmsprávnosťzáveruoporušeníprávnej(preventívnej)povinnostipodľa§415OZaexistencii
príčinnej súvislosti medzi zisteným porušením právnej povinnosti a vznikom škody na strane žalobcu
dňa 14.6.2008 počas ním organizovanej automobilovej súťaže I. slalom 2008.

Uvedené námietky odvolací súd nepovažuje za opodstatnené a stotožňuje so správnym záverom
súdu prvého stupňa, že žalovaný v 1. rade ako organizátor automobilovej súťaže porušil všeobecnú
preventívnu povinnosť ustanovenú v § 415 OZ a v príčinnej súvislosti s porušením tejto právnej
povinnosti vznikla žalobcovi škoda, za ktorú žalovaný v 1. rade zodpovedá podľa § 420 ods. 1 a 2

OZ. Porušením právnej povinnosti právnickej osoby je aj zanedbanie povinnosti počíňať si tak, aby sa
nikomu neškodilo, teda aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku iného, na prírode a životnom
prostredí, ktoré (porušenie) môže byť dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa §
420 OZ. Ďalšími predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka (okrem
porušenia právnej povinnosti) sú: vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a
v niektorých prípadoch aj zavinenie (v prípade všeobecnej zodpovednosti za škodu zákon v § 420 ods. 3

OZ zavinenie škodcu predpokladá). Jedným z nevyhnutných predpokladov zodpovednosti je existencia
vzťahu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti (právnou skutočnosťou, za ktorú sa
zodpovedá)aškodou,atobezohľadunato,čiideozodpovednosťzaloženúnaprincípeprezumovaného
zavinenia (§ 420 OZ) alebo zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie (§ 427 OZ). O vzťah príčinnej
súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom protiprávneho úkonu škodcu, prípadne následkom

škodnej udalosti, teda ak je preukázané, že nebyť protiprávneho úkonu či škodnej udalosti, ku škode
by nedošlo. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti súd skúma, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do
úvahy ako príčiny škody existuje skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník spája zodpovednosť v danom
prípade. Ak niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z
určitého záväzkovo-právneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú zákonom) a porušením tejto povinnosti

spôsobil inej osobe škodu, zodpovedá za vzniknutú škodu a je povinný škodu nahradiť. Príčinou vzniku
škody je každé konanie alebo opomenutie, či iná okolnosť, bez existencie ktorej by k škodnému následku
nedošlo, pričom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí, ak ide o jednu z príčin, ktoré sa podieľali na
nepriaznivom následku, o odškodnenie ktorého ide, a to o príčinu podstatnú. Ak je príčin, ktoré z
časovéhohľadiskapôsobianásledne(ideotzv.reťazecpostupnenastupujúcichpríčinanásledkov)viac,

musíbyťichvzťahkuvznikuškodynatoľkoprepojený,žeužzpôsobeniaprvotnejpríčinymožnodôvodne
usudzovať vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. Ak nepriaznivý následok (vznik škody) je
výsledkom viacerých príčin alebo okolností (nielen jednej príčiny) na strane viacerých účastníkov, a
pokiaľ jedna okolnosť bez druhej by k spôsobeniu škody neviedla, je odôvodnený záver, že na vzniku
škody sa podieľali (spolupôsobili) obidve (viacero) okolností (príčin) a v takom prípade môže vzniknúť

(spolu)zodpovednosť viacerých subjektov (škodcov) za škodu (§ 438 OZ).

V posudzovanom prípade žalovaný v 1. rade ako organizátor súťaže nesplnil povinnosti ustanovené
na zabezpečenie riadneho priebehu automobilového slalomu v čl. 10 bod 10.5 Zvláštnych ustanovení
I. L I. slalomu z 15.6.2008 a v rozhodnutí R. I. z 27.5.2008 o povolení zvláštneho užívania miestnych

komunikácií (bod 3) tým, že súťažiacim bol daný pokyn, aby súťažné vozidlá po absolvovaní slalomovej
skúšky a zastavení na označení STOP sa zhromažďovali po piatich na vyhradenej časti cesty a
následne v doprovode sprievodného vozidla (teda nie jednotlivo) sa presunuli z cieľa do priestoru
štartu na nasledujúcu slalomovú skúšku. Porušil tak preventívnu povinnosť pri zabezpečení priebehu
automobilovej súťaže dbať na to, aby v priebehu súťaže nedošlo ku škodám na majetku alebo

zdraví súťažiacich či tretích osôb. Nemožno mať pochybnosti o tom, že práve uvedené porušenie
povinností žalovaného v 1. rade ako organizátora súťaže uložených súťažným poriadkom bolo jednou
z podstatných príčin, bez ktorej by ku vzniku škody na strane žalobcu nebolo došlo. Neobstojí preto
námietka žalovaného v 1. rade, že neporušil preventívnu povinnosť v zmysle § 415 OZ, ani námietka o
neexistencii príčinnej súvislosti medzi jeho protiprávnym konaním spočívajúcom v porušení preventívnej

povinnosti a vznikom škody. Uvedené platí bez ohľadu na to, že možno prípadne uvažovať aj o
zodpovednosti iných subjektov, lebo povinnosť náhrady škody, ktorá postihuje zodpovednú osobu, nie
je vylúčená prípadnou spoluzodpovednosťou inej osoby. Preto ak žalovaný v 1. rade argumentuje v
odvolaní,žesamotnásúťažnátraťbolavsúladesnárodnýmiamedzinárodnýmipredpismipreslalomové
preteky a skúšky a bola schválená aj delegátom SAMŠ, teda organizácie, ktorá zastrešuje motoristický

šport a povoľuje podobné podujatia na území SR, príp. že spoluorganizátorom súťaže bolo R. I., smerujú
tieto odvolacie námietky k prípadnej spoluzodpovednosti ďalších subjektov (T., príp. R. I.), nemôžu však
nič zmeniť na zodpovednosti žalovaného v 1. rade za škodu spôsobenú žalobcovi jeho zavineným
protiprávnym konaním, voči ktorému sa žalobca podanou žalobou domáha náhrady škody.Ani tvrdenie žalovaného v 1. rade, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku sa
nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré vyplynuli z výpovedí svedkov J. Y. a Ing. Jána H., nie je dôvodné.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku totiž vyplýva, že súd prvého stupňa všetky vykonané dôkazy
vyhodnotil podľa svojej úvahy v súlade s § 132 a nasl. O.s.p., pričom neopomenul žiadnu z rozhodujúcich
skutočností, ktoré mu vyplynuli z vykonaných dôkazov či tvrdení účastníkov alebo vyšli počas konania
najavo, a taktiež z obsahu výpovede svedka J. Y. vzal do úvahy tie skutočnosti, ktoré považoval
za rozhodujúce (právne významné) pre správne posúdenie uplatneného nároku. Ostatné skutočnosti

uvedenévovýpovediachsvedkovJ.Y.aS..J.H.,naktoréžalovanýv1.radepoukazujevodvolaní,podľa
názoru odvolacieho súdu nemajú v prejednávanej veci žiadny právny význam, preto nebolo potrebné pri
rozhodnutí k nim prihliadnuť. Tvrdenie žalovaného v 1. rade i uvedených svedkov, že organizátor súťaže
predvídalmožnosťkolíziesúťažiacichvozidielavprípade,pokiaľbypretekárnevedelzastaviťsvozidlom
na označení STOP, bola vytvorená tzv. úniková zóna za týmto označením a súťažiaci mali možnosť
pokračovať v jazde po pravej strane vozovky tým, že by presekli bielu pásku, nemá oporu v zistenom

skutkovom stave. Odhliadnuc od toho, taký postup (úniková zóna za bielou páskou, ktorá ohraničovala
priestor uzavretej cesty vyhradenej pre preteky) podľa názoru odvolacieho súdu by bol v priamom
rozpore so súťažnými pravidlami, ako aj so všeobecnou preventívnou povinnosťou (organizátora súťaže
i samotných súťažiacich) predchádzania hroziacim škodám ustanovenou v § 415 OZ. Neobstojí ani
obranažalovanéhov1.rade,žesúťažnémotorovévozidlásamaliprepravovaťzasprievodnýmvozidlom

z cieľa na opätovnú slalomovú skúšku na štart na základe pokynu polície až po zhromaždení viacerých
vozidiel, lebo z vykonaného dokazovania vyplýva, že pokyn na zhromažďovanie viacerých (najviac
piatich) vozidiel po absolvovaní slalomovej skúšky na určenom mieste bol vydaný v rámci súťažných
pravidiel žalovaným v 1. rade ako organizátorom súťaže.

Žalovaní v 2. a 3. rade (ďalej len „žalovaní“) v odvolaní uviedli skutočnosti, ktoré nie sú spôsobilé
spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov prijatých súdom prvého stupňa vo vzťahu k nim,
preto ani odvolanie žalovaných z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov nie je opodstatnené.

Súd prvého stupňa po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k správnemu právnemu záveru o

(spolu)zodpovednosti žalovaného v 2. rade podľa § 420 ods. 1 a 3 OZ za vzniknutú škodu, ktorý
ako vodič súťažného vozidla zn. P. Z4 F.: SV XXX AN v dôsledku porušenia súťažných pravidiel
(nezastavením s vozidlom na označení STOP) poškodil motorové vozidlo žalobcu a spôsobil mu škodu
na zdraví. Pritom je nepochybné, že uvedené zavinené porušenie právnej povinnosti žalovaným v 2.
rade bolo priamou (bezprostrednou) a podstatnou príčinou vzniku škody žalobcu (spolu s porušením

právnej povinnosti a okolnosťami na strane žalovaného v 1. rade), lebo - nebyť tohto porušenia,
ku škodnému následku (vzniku škody) by nedošlo, a žalovaný v 2. rade v konaní nepreukázal, že
vzniknutú škodu nezavinil. Zo zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil správny právny
záver aj o zodpovednosti žalovanej v 3. rade ako prevádzkovateľa motorového vozidla zn. BMW Z4
F.: SV XXX AN za škodu spôsobenú žalobcovi, ktorá zodpovedá za škodu objektívne v zmysle §

427 ods. 1 OZ. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v
§ 427 a nasl. OZ je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na
princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie,
preto zodpovedná osoba sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti tvrdením o nedostatku zavinenia.
Zodpovednosť prevádzkovateľa je vylúčená len pri splnení tzv. liberačných dôvodov podľa § 428 OZ

(podľa tohto ustanovenia svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlozabrániťaniprivynaloženívšetkéhoúsilia,ktorémožnopožadovať).Liberáciaprevádzkovateľa
(oslobodenie spod objektívnej zodpovednosti) prichádza do úvahy len v prípade, keď škoda nebola
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke a ak prevádzkovateľ preukáže, že sa škode

nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať, pričom vynaložením
všetkého úsilia treba rozumieť všetku objektívnu starostlivosť, ktorá sa mohla vynaložiť na zabránenie
vzniku škody. Pretože prevádzkovateľ zodpovedá za škodu objektívne, zodpovedá aj za škodu, ktorú
sám nezavinil, ak došlo k stretu vozidiel napr. zavinením jeho vodiča.

V posudzovanom prípade aj podľa názoru odvolacieho súdu sú splnené základné predpoklady v zmysle
§ 427 ods. 1 OZ zodpovednosti žalovanej v 3. rade ako prevádzkovateľa motorového vozidla zn. BMW
O F.: SV XXX AN za škodu vzniknutú žalobcovi, keďže škoda bola spôsobená osobitnou povahou
prevádzky dopravného prostriedku (pritom je nepodstatné, že išlo o prevádzku motorového vozidla primotoristických pretekoch) a medzi osobitnou povahou prevádzky a škodou je daná príčinná súvislosť.
Vzhľadom na uvedené, keďže žalovaná v 3. rade nepreukázala existenciu liberačných dôvodov v zmysle
§ 428 OZ a v konaní nebolo preukázané ani zavinenie poškodeného (žalobcu) na vzniku škody, treba

považovať za správny záver, že žalovaní v 2. a 3. rade zodpovedajú za vzniknutú škodu spoločne so
žalovaným v 1. rade, a to solidárne podľa pravidla ustanoveného v § 438 ods. 1 OZ, podľa ktorého pri
spoločnej zodpovednosti sú viacerí škodcovia zásadne solidárne (spoločne a nerozdielne) zodpovední
za škodu, ktorú spôsobili.

Tvrdenie žalovaných v 2. a 3. rade, že za vzniknutú škodu nezodpovedajú, lebo dôvody vzniku škody
sú objektívne a za škodu zodpovedá v celom rozsahu žalovaný v 1. rade ako organizátor súťaže,
nemá oporu v zistenom skutkovom stave ani v zákone, a je tak zjavne nesprávne. Zodpovednosť
žalovaných nie je vylúčená ani (spolu)zodpovednosťou žalovaného v 1. rade a zistením, že príčinou
vzniku škody bolo tiež jeho protiprávne konanie, či opomenutie pri zabezpečení a organizácii riadneho
priebehu súťaže, lebo iba samotné protiprávne konanie žalovaného v 1. rade spočívajúce v porušení

všeobecnej preventívnej povinnosti by k spôsobeniu škody (škodnému následku) neviedlo. Rovnako ani
prípadná spoluzodpovednosť iných subjektov za vzniknutú škodu nemôže nič zmeniť na zodpovednosti
žalovaných v 2. a 3. rade za škodu spôsobenú (vzniknutú) žalobcovi. Napokon námietka žalovanej v
3. rade, že na daný prípad (keďže ide o škodu vzniknutú pri motoristických pretekoch), sa nevzťahuje
povinné zákonné poistenie zodpovednosti za škodu podľa zák. č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších

predpisov, nemá v prejednávanej veci žiadny právny význam.

Z uvedených dôvodov bol napadnutý (medzitýmny) rozsudok ako vecne správny potvrdený.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, lebo o náhrade trov konania, vrátane trov tohto

odvolacieho konania, rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí o veci (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Rozhodnutieboloprijatésenátompomeromhlasov3:0(§3ods.9zák.č.757/2004Z.z.vzneníúčinnom
od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.