Rozsudok Judgement was issued on Monday, May 21, 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/51/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109203224
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8109203224.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.EvouFarkašovouvprávnejvecinavrhovateľaJ.E.,nar.X.X.XXXX,

bytom G. XX, J., právne zastúpený JUDr. Jánom Garajom, advokátom so sídlom v Prešove, Floriánova
2, proti odporcom 1. A.. H. D., nar. XX.X.XXXX, bytom Ľ. Š. X, R., 2. Ľ. F., nar. X.X.XXXX, bytom J. R.
XX, Prešov, 3. F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. R. XX, J., 4. H.. G. P., nar. X.X.XXXX, bytom F. XX, J.,
5. A.. H. F., nar. XX.X.XXXX, bytom J. R. XX, J., 6. A.. H. P., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXXX/X, J., všetci
právne zastúpení PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., so sídlom v Prešove,
ul. Masarykova 13, v konaní o náhradu za užívanie nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

návrh zamieta,

o trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 23.2.2009 domáhal, aby súd určil náhradu za užívanie
nehnuteľnosti, na ktorých je postavený obytný dom, ktorého jednotlivými vlastníkmi bytov sú odporcovia
v 1. až 6. rade a to za obdobie od 23.2.2007 do 31.12.2007 a od 1.1.2008 do 20.2.2009 vo výške
jednotlivých spoluvlastníckych podielov.

Navrhovateľ dňa 9.3.2009 žiadal, aby súd pripustil zmenu žalobného návrhu, čo súd uznesením zo dňa
27.7.2009 aj urobil, žalobný návrh znel:
„Odporca v 1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1 366,52 Eur spolu so 6% ročným úrokom z
omeškania od 23.2.2009 do zaplatenia,
odporca v 2. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1 747,55 Eur spolu so 6% ročným úrokom z
omeškania od 23.2.2009 do zaplatenia,
odporca v 3. rade a odporca v 4. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 1 747,55

Eur spolu so 6% ročným úrokom z omeškania od 23.2.2009 do zaplatenia,
odporca v 5. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1 747,55 Eur spolu so 6% ročným úrokom z
omeškania od 23.2.2009 do zaplatenia,
odporca v 6. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi 381,04 Eur spolu so 6% ročným úrokom z
omeškania od 23.2.2009 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporcovia v 1. - 6. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne trovy konania a to
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“

Odporcovia s návrhom nesúhlasili.

Súd svojim rozsudkom zo dňa 31.01.2011 návrh navrhovateľa zamietol.Voči rozsudku podal odvolanie navrhovateľ.

Krajský súd svojim uznesením zo dňa 20.02.2012 rozsudok zrušil a vrátil vec súdu I. stupňa na ďalšie
konanie.

Krajský súd vo svojom rozsudku uviedol:

Odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej oprávnenosť stavbe je treba
posudzovať podľa právnej úpravy platnej v čase jej vzniku, zatiaľ čo vyporiadanie medzi vlastníkom
stavby a vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba postavená, podľa platnej právnej úpravy v dobe
rozhodovania súdu o neoprávnenej stavbe. Treba prisvedčiť odvolateľovi, že názor vyslovený súdom
prvého stupňa, podľa ktorého neoprávnenou stavbou nemôže byť stavba postavené pred 1.1.1992
organizáciou (rovnako R č. 13/2000) bol následnou súdnou praxou prekonaný a došlo v tomto smere

k ustáleniu záveru formulovaného následovne: „ Pokiaľ však postup pri zriadení stavby tzv. soc.
organizáciou na cudzom pozemku bol od počiatku neoprávnený je potrebné vykonať jej vyporiadanie
podľa § 135c Občianskeho zákonníka ( porovnaj aj R č. 23/2006). Keďže navrhovateľ už v samotnom
návrhu poukazuje na to, že dokiaľ nedôjde k vyrovnaniu vzťahov k neoprávnenej stavbe podľa § 135c
Občianskeho zákonníka a to na základe rozhodnutia súdu o vyporiadaní práv, dovtedy je užívanie

pozemku odporcami takým zásahom do práv navrhovateľa, ktorý je v rozpore s Listinou základných práv
a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd je potrebné zo strany súdu prvého
stupňa sa s uvedeným tvrdením v odôvodnení svojho rozhodnutia náležitým spôsobom vyporiadať.
Takáto vecná argumentácia navrhovateľa nemôže byť dostatočne vysvetlená len s poukazom na § 23
zákona o vlastníctve bytov bez náležitého objasnenia nároku navrhovateľa na náhradu za obmedzenie

vlastníckeho práva vlastníka pozemku zriadením zákonným vecným bremenom, ktorá má nepochybne
aj ústavnú relevanciu ( pozri čl. 20 ods. 4 Ústavy, porovnaj IV ÚS 70/2011 - 46).Keďže súd prvého stupňa
sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyporiadal s podstatnými tvrdeniami navrhovateľa uplatnenými
v návrhu ako aj v priebehu konania je toto rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Odporcovia po zrušujúcom rozsudku krajského súdu trvali na tom, že žalobu je nutné zamietnuť a
to s poukazom na to, že zákonom 182/93 došlo k vyporiadaniu daného vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným, resp. právnymi predchodcami žalobcu zo zákona, teda zákonným spôsobom a duplicitne
riešiť predmetné vyporiadanie súdnym rozhodnutím, ako toto žiada žalobca, už nie je potrebné. Keďže
bolo zákonom zriadené vecné bremeno, nie je užívanie pozemku pod bytovým domom zásahom do práv

navrhovateľa a v rozpore s Ústavou alebo Listinou základných práv a slobôd. Zároveň právny zástupca
odporcov poukazoval už na právoplatné skončenia obdobných vecí susedných parciel pod bytovými
domami J. R. Y. J..

Navrhovateľ zotrvával na podanom návrhu a argumentoch, ktoré v konaní dal, ako aj na skutočnosť,

že voči právoplatným skončeným veciam uvádzaných zo strany odporcu podával žalobu na Európsky
súd pre ľudské práva.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, priloženými
znaleckými posudkami, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXXX, okrem iného aj parcely
KN C XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2. Na tejto nehnuteľnosti sa nachádza
bytový dom, súpisné č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, ktorého spoluvlastníkmi sú odporcovia v 1. až
5. rade, odporca v 6. rade odpredal byt odporcovi v 1. rade. Vklad bol povolený 22.8.2007. Odporcovia

v 2. až 6. rade nadobudli vlastníctvo k bytom a k spoločným častiam na zariadení bytového domu na
základe zmlúv o prevode vlastníctva družstevného bytu s Bytovým družstvom v J..

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že odporcovia užívajú jeho nehnuteľnosť bez primeranej náhrady.
Poukázal na svoje písomné vyjadrenia vo veci a na to, že sa opiera o článok 1, dodatkového protokolu

číslo 1, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a že týmto dodatkom je viazaná aj
Slovenská republika. Podľa jeho názoru zákon o vlastníctve bytov č. 182/93 Z.z. je v rozpore s týmto
článkom 1 dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, podľa ktorého
každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviťjeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné
zásady medzinárodného práva. Navrhovateľ má za to, že síce na základe zákona č. 182/93 Z.z. vzniklo
vlastníkom bytov vecné bremeno k predmetnej nehnuteľnosti, myslí si však, že je to v rozpore práve

s týmto dodatkom.

Navrhovateľ uviedol, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je od roku 2007, nadobudol ju v súlade
so zákonom. Je pravdou, že vedel, že na tejto nehnuteľnosti stojí obytný dom a kupoval predmetnú
nehnuteľnosť s tým, že sa bude perspektívne s vlastníkmi súdiť, ale na druhej strane podotkol, že aj

odporcovia vedeli, keď si kupovali tieto byty, že je tam nevysporiadaný pozemok pod bytovým domom, a
že nie sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Čo sa týka nájomného za užívanie nehnuteľnosti, resp.
bezdôvodné obohatenie, vypočítal si ho na základe priloženého znaleckého posudku znalcov A.. E. O. a
A.. H. Y.. Následne na základe jednotlivých podielov vlastníkov vypočítal alikvotné nájomné. Vychádzal
zo základnej výmery XXX m2, čo je zastavaná plocha obytného domu. Úrok z omeškania si uplatňuje
od podania žaloby. Navrhovateľ poukázal na to, že vlastníkom ponúkal odkúpenie tejto nehnuteľnosti

listami, ale ani jeden z nich na túto ponuku nereflektoval.

Odporca v 1. rade A.. H. D. uviedol, že nesúhlasí so žalobou a poukazoval na vyjadrenie ich právneho
zástupcu. Je vlastníkom bytu v bytovom dome od roku 2007. Keď tento byt kupoval, vedel, že pozemok
nie je vysporiadaný, ale keďže bral na kúpu bytu hypotekárny úver a pre banku to nebol problém, keďže

je tam zriadené vecné bremeno k pozemku, nebral to ako príťaž. Je pravdou, že navrhovateľ ho oslovil
listom o odpredaji pozemku, ale nereflektoval na to. Poukázal na to, ako boli tieto pozemky kúpené, že
pán E. vedel, keď si tieto pozemky kupoval, že tam stojí bytový dom a poukazoval na to, že jediný v
tomto bytovom dome byt kúpil. Ostatní sú tam pôvodní vlastníci, ktorým boli byty pridelené ešte za čias
socializmu, keď sa tieto problémy neriešili.

Odporca v 2. rade H.. Ľ. F. uviedol, že tam býva od roku 1973, kedy bol jeho rodičom pridelený byt. V
roku 2005 rodičia darovacou zmluvou previedli byt na jeho osobu. Vedel o zriadení vecného bremena a
o tom, že sú tam nevyporiadané pozemky, ale nevidel v tom problém. Keď pozemky získal navrhovateľ,
oslovil ich a teda aj jeho listom, aby pozemok odkúpil, ale vzhľadom na cenu nereflektoval túto ponuku.

Nepamätá si presne aká to bola cena, ale bola neprimeraná. Poukazoval na to, že navrhovateľ vedel,
keď kupoval nehnuteľnosť, že je tam zriadené vecné bremeno v prospech vlastníkov bytov.

Odporca v 5. rade A.. H. F. uviedol, že v byte býva od roku 1972. So žalobou nesúhlasí, oni neporušili
žiaden zákon a bývajú tam legálne.

Právny zástupca navrhovateľa trval na svojich argumentoch v písomných podaniach. Navrhovateľ
nadobudol nehnuteľnosť, ktorú užívajú odporcovia v súlade so zákonom a tí ju užívajú bez primeranej
náhrady. Poukazoval jednak na článok 1 dodatku a protokolu č. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd, listinu základných práv, Ústavu Slovenskej republiky, a že zriadením vecného bremena nedošlo

podľa § 23 ods. 5 zák. č. 182/93 Z.z. k vyrovnaniu vzťahov medzi vlastníkom neoprávnenej stavby -
odporcami a vlastníkom pozemku - navrhovateľom. Poukazoval na to, že funkcia vlastniť majetok a
jeho ochrana spočíva v tom, aby sa vlastníkovi poskytla súčasne aj trvalá, garantovaná právna istota,
že vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol, súhlasí s platnými zákonmi, nemôže obmedziť alebo
využiť bez právneho dôvodu. Poukazoval na to, že navrhovateľ je neoprávnenou stavbou bytového

domu obmedzený proti svojej vôli. Navrhovateľ nemôže užívať jemu patriaci pozemok, pretože ten slúži
výlučne odporcom, keďže na ňom stojí bytový dom.

Právny zástupca odporcu považoval žalobu za nedôvodnú a poukazoval na to, že výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do

práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Poukazoval na to,
že nedochádza k bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľa. Pozemok o výmere XXX m2, na
ktorom je postavený bytový dom užívajú odporcovia v súlade so zákonom a nie bez právneho dôvodu.
K úvahám navrhovateľa poukázal na to, že ide o prinajmenšom rovnocenné práva, teda vlastnícke
právo navrhovateľa k pozemku a vlastnícke právo odporcov k ich bytom, pričom odporcovia majú za

to, že vlastnícke právo navrhovateľa k pozemku nemôže byť preferované pred vlastníckym právom
vlastníkov bytov. Listina základných práv a slobôd platí pre všetkých rovnako, všetci majú rovnaké
práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká ochrana. Zákonodarca zriadil špeciálnou právnou normou
zákonné vecné bremeno v prospech pozemkov nachádzajúcich sa pod bytovým domom, ako aj kpriľahlýmasúvisiacimpozemkom.Pretojepotrebnéposudzovaťprávnevzťahypodľašpeciálnejprávnej
úpravy - zákon o vlastníctve bytov, ktorý chráni vlastníka bytu v nerušenom užívaní bytu. Z dôvodu
právnej istoty vzniesli aj námietku premlčania, keďže vecné bremeno bolo zriadené zo zákona v roku

1993 a tento nárok mohol byť odvtedy uplatnený.

Na parcele KN C XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 je postavený rodinný dom
súpisné č. XXXX, ktorého vlastníkmi sú odporcovia. Tento bytový dom bol postavený začiatkom 70-tych
rokov Bytovým družstvom v J.. Stavebné povolenie bolo vydané MsNV odborom výstavby v J..

Navrhovateľ predložil súdu znalecké posudky. Zo znaleckého posudku A.. H. Y. č. XXX/XXXX vyplýva
všeobecná hodnota nehnuteľnosti a následne vypočítané nájomné za rok 2007 vo výške 12,08 Eur za
m2. Navrhovateľ predložil aj znalecký posudok č. XXX/XXXX A.. E. O. zo dňa 2.10.2008, v ktorom znalec
stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti a vypočítal výšku nájomného za rok 2008 14,77 Eur na m2.

Navrhovateľ po zrušujúcom uznesení krajského súdu trval na podanom návrhu a podporne predložil
napríklad nájomné zmluvy na základe ktorých Technické služby Mesta J. prenajímajú pozemky
nachádzajúce sa na L. X3, pričom ich cena prenájmu je podstatne vyššia ako uplatňovaná cena
navrhovateľom voči odporcom v tomto konaní, pričom pozemky na L. sú podľa navrhovateľa ako
pozemky J. R.. Poukazoval aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo X/XXXX o užívaní cudzej

veci bez právneho dôvodu, kde Najvyšší súd poukázal na to, že užívateľ cudzej veci bez právneho
dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou rozsah ktorého plnenia je vyjadrený
peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnuté vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné
užívanie prenajatej veci. K argumentom odporcu, že k vyporiadaniu právnych vzťahov došlo zo zákona
182/93 navrhovateľ uviedol, že tento zákon hovorí len o tom, že navrhovateľ sa nemôže domáhať

odstránenia stavieb stojacich na pozemkoch v jeho vlastníctve, to však neznamená, že odporcovia
majú právo užívať pozemok vo vlastníctve navrhovateľa bezodplatne a poukazoval pritom na dodatkový
protokol k Dohovoru o ochrane ľudských právd a slobôd. Taktiež vo svojich vyjadreniach poukazoval aj
na nálezy Ústavného súdu SR.

Podľa § 23 ods. l Zákona č. 182/93 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov, prvá veta citovaného zákona, s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome
je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom
postavený a k priľahlému pozemku.

Podľa § 23 ods. 5 citovaného zákona, ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.

Podľa § 151o ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím

príslušného orgánu alebo zo zákona.

Podľa § 221 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991, ak zriadi na pozemku stavbu občan,
ktorý nie je oprávnený pozemok užívať, alebo ktorý je oprávnený užívať k inému účelu, súd na
návrh národného výboru alebo organizácie, ktoré majú pozemok v správe alebo organizácie, ktorá je

vlastníkompozemku,alebonanávrhtoho,ktomákpozemkuzriadenéprávoosobnéhoužívania,prikáže
stavbu za náhradu navrhovateľovi, iba ak by tomu bránili dôvody hodné osobitného zreteľa, najmä že
stavebník bol v dobrej viere, že stavbu zriaďuje oprávnene.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že predmetná parcela KN C XXXX

o výmere XXX m2 je vo vlastníctve navrhovateľa na základe kúpnej zmluvy z roku 2007. Súd mal
preukázané, že na tejto parcele je postavený bytový dom, ktorý bol v 70-tych rokoch postavený
Bytovým družstvom J. a v tomto prípade sa v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 221 ods. 1
Občianskeho zákonníka platného do 31.12.1991 nemohlo jednať o neoprávnenú stavbu, keďže tú moholpred rokom 1992 zriadiť len občan. Keďže v tomto prípade stavbu organizovala organizácia Bytové
družstvo J., nejde o neoprávnenú stavbu, preto nie je možné vyporiadať vzťahy medzi vlastníkom stavby
a pozemku ako pri neoprávnenej stavbe podľa aktuálneho znenia Občianskeho zákonníka § 135c.

Odporcovia na základe kúpnych zmlúv s bytovým družstvom nadobudli do svojho vlastníctva byty,
spoločné priestory nachádzajúce sa v bytovom dome súpisné č. XXXX tak, ako sú uvedené v súčasnosti
na LV č. XXXX kat. úz. J.. Súd chce poukázať na ust. § 23 ods. 5 zák. č. 182/93 Z.z., že pokiaľ vlastník
bytového domu nebol aj vlastníkom pozemku, vzniklo k pozemkom právo zodpovedajúce vecnému

bremenu. Toto právo vzniklo zo zákona a je zapísané v katastri nehnuteľnosti. V tomto prípade sa
teda nemôže jednať podľa názoru súdu o neoprávnené užívanie nehnuteľnosti zo strany odporcov.
Na užívanie ich oprávňuje vecné bremeno, ktoré vzniklo zo zákona. Nie je teda možné pokladať
užívanie tejto nehnuteľnosti ako bezdôvodné obohatenie, keďže sa nejedná o neoprávnené užívanie. S
poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol.

Ak sa navrhovateľ dovoláva ochrany svojho vlastníckeho práva treba poukázať na tú skutočnosť, že
pri kúpe tejto nehnuteľnosti vedel, že na pozemku je zriadené vecné bremeno zo zákona. Argument
navrhovateľa, že aj odporcovia vedeli, že kúpou bytu nekupujú nehnuteľnosť pod obytným domom, nie
je podľa názoru súdu na mieste, nakoľko odporcovia vedeli, že na túto nehnuteľnosť je zo zákona od
roku 1993 zriadené vecné bremeno na užívanie tejto nehnuteľnosti, a ako samy vo svojich výpovediach

uviedli, nikdy s užívaním nehnuteľnosti nebol žiadny faktický ani právny problém až do času, kedy
nehnuteľnosť kúpil navrhovateľ. Konanie navrhovateľa sa potom môže javiť ako špekulatívne. V roku
2007 kúpil túto nehnuteľnosť s vedomím, že je na nej zo zákona zriadené vecné bremeno a takéto
konanie sa môže verejnosti ale aj súdu javiť v rozpore so zásadou dobrých mravov podľa § 3
Občianskeho zákonníka (výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie

bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi).

Súdďalejchceuviesť,žemajetkovýmprávomvtomtoprípadejefinančná náhradazazriadenievecného
bremena a vzťahuje sa na vlastníka pozemku zaťaženého stavbou, ale vznik tohto nároku nie je možné

posudzovať samostatne u každého nového vlastníka zaťaženého pozemku a podľa názoru súdu sa
toto vzťahuje len na pôvodnú vlastníčku predmetných nehnuteľnosti. Za rozpor s dobrými mravmi súd
považuje aj to, že nový majiteľ zaťaženého pozemku by získal na nižšej kúpnej cene pre vecné bremeno
na príslušnom pozemku a zároveň by mal nárok aj na finančnú náhradu za toto vecné bremeno a táto
skutočnosť by bola podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi. Ak si navrhovateľ uplatňoval tento

nárok ako bezdôvodné obohatenie, ako bolo už vyššie uvedené, toto podľa názoru súdu neobstojí,
pretože hlavným znakom bezdôvodného obohatenia je to, že odporcovia by museli užívať pozemok
navrhovateľa bez právneho dôvodu, avšak odporcovia tento právny dôvod majú a to práve už vyššie
uvedené zákonné vecné bremeno s poukazom na § 151 n) ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Ak navrhovateľ poukazuje vo svojich podaniach na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných
slobôd vrátane dodatkového protokolu č. 1, treba poukázať na to, že je nesporné, že vyvlastnenie, alebo
nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to
na základe zákona a za primeranú náhradu. Je nesporné, že k vzniku zákonného bremena vo vzťahu k
nehnuteľnosti došlo, avšak nie v čase vlastníctva navrhovateľa, ale v čase jeho právnej predchodkyne,

keďže navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo v roku 2007 a zákon, ktorý zriadil toto vecné bremeno je
z roku 1993. Nie je preto v rukách navrhovateľa domáhať sa takejto ochrany, pretože podľa názoru súdu
vyvlastnenie, alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva na základe Dohovoru o ochrane ľudských
práv a slobôd, alebo Ústavy Slovenskej republiky, je aktuálne ak by bol vlastníkom navrhovateľ v čase
daného zriadenia vecného bremena a teda obmedzenia vlastníckeho práva, čo ale v tomto prípade

nie je. Je však potrebné zdôrazniť s poukazom práve na Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd a
Ústavu Slovenskej republiky, že nie len navrhovateľ má právo domáhať sa ochrany na súde, ale je tu
dôležitosť rovnováhy Ústavou garantovaných práv ochrany vlastníckeho práva, ktoré majú aj odporcovia
ako fyzické osoby, preto súd nepovažoval za relevantné poukazovať na tieto citované ústavné zákony.

Vo svojom súhrne súd na záver uvádza, že návrh ako nedôvodný - s poukazom na vyššie uvedené -
zamietol.

O trovách konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda
a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.