Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 11, 2021

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 7Csp/76/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119241601
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2021:6119241601.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiari nad Hronom na pojednávaní konanom dňa 11.1.2021, sudcom JUDr. Petrom

Lukáčom, v právnej veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československej
armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, ČR, IČO : 247 851 99, zastúpeného Advokátska kancelária Gallo,
s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO : 367 153 52, proti žalovanej H. E., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom Y. Č.. XXX, XXX XX Ž., o žalobe na úhradu sumy 399,08 € s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu na úhradu sumy 399,08 € s prísl. z a m i e t a .

II. Súd žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 11.3.2019 v zmysle Zákona
č. 307/2016 Z. z. domáhal od žalovanej úhrady sumy 399,08 € s príslušenstvom. Žalobu zdôvodnil
skutočnosťou, že právny predchodca žalobcu so žalovanou uzatvoril dvojstranný právny úkon, na
základektoréhoposkytolžalovanejistinuvoformebezúčelovéhoúveruvovýške700€.Žalobcavžalobe
ďalej uviedol, že žalovaná porušením zmluvnej povinnosti a to neuhrádzaním pravidelných splátok,
tvoriacich súčasť splátkového kalendára dvojstranného právneho úkonu, spôsobila dlh voči žalobcovi
v aktuálnej výške 399,08 €.

2. V zmysle § 8 ods. 1 Zákona č. 307/2016 Z. z. došlo v priebehu konania k zastaveniu časti uplatneného
nároku a to v časti príslušenstva pohľadávky pôvodne uplatnenej v pôvodnej žalobe.

3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol Platobným rozkazom č. k. XXUp/XXX/XXXX zo dňa
23.5.2019.

4. Proti Platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica v zákonom stanovenej lehote podala
žalovaná dňa 20.6.2019 odpor. Vo svojom odpore namietala nesplnenie podmienok pre rozhodnutie vo
veci platobným rozkazom, konštatovala okolnosť, že dvojstranný právny úkon, ktorý je základom pre
uplatnenie nároku žalobcu je spotrebiteľským dvojstranným právnym úkonom, tento nenapĺňa dikciu
zákona v zmysle Zákona 129/2010 Z. z. a to jednak z dôvodu absencie kogentných ustanovení zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a jednak existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré predmetná
zmluva obsahuje. Z opatrnosti vzniesla taktiež do uplatneného nároku námietku premlčania. V odpore,

ako i v písomných vyjadreniach týkajúcich sa uplatneného nároku, ďalej namietla nedostatok aktívnej
legitimácie na strane žalobcu.5. Okresný súd Banská Bystrica v zmysle § 14 Zákona č. 160/2015 Z. z. postúpil vec miestne
príslušnému Okresnému súdu Žiar nad Hronom.

6. Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci rozhodol Rozsudkom sp. značky XCsp/XX/XXXX-XX zo
dňa 9.9.2019. Proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom v zákonom stanovenej lehote podala
opravný prostriedok žalovaná.

7. Krajský súd Banská Bystrica Uznesením č. k. XXCocsp/XX/XXXX-XXX zo dňa 2.11.2020 rozsudok

prvostupňového súdu zrušil a vec tomuto vrátil na ďalšie konanie; v odôvodnení uznesenia sa
stotožnil s argumentáciou žalovanej v odvolaní smerujúcom k namietanému nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie samotného žalobcu, v tomto smere vyslovil právny názor o povinnosti prvostupňového
súdu skúmať aktívnu vecnú legitimáciu na strane žalobcu; v prípade preukázania tejto, sa zaoberať
namietanou otázkou existencie neprijateľných zmluvných podmienok v samotnej zmluve, resp.
absenciou kogentných ustanovení v zmysle platnej právnej úpravy Zákonom č. 129/2010 Z. z..

8. V zmysle intencií Krajského súdu Banská Bystrica vyjadrených v Uznesení XXCocR. súd vykonal vo
veci ďalšie dokazovanie v naznačenom smere.

9. Súd zistil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť J. O., R..K..S.., so sídlom H. X. Č..

XX, L., uzatvoril so žalovanou dňa 5.11.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere registrovanú pod
číslom XXXXXXXXX. Na základe dvojstranného právneho úkonu poskytol právny predchodca žalobcu
žalovanej bezúčelový úver vo výške 700 €. Peňažné prostriedky boli v danom prípade na základe
zmluvného vzťahu poskytnuté na účet predplatenej platobnej karty odovzdanej žalovanej do vlastnú
rúk. Záväzok žalovanej z dvojstranného právneho úkonu spočíval v pravidelných úhradách vo forme

týždenných splátok poskytnutých finančných prostriedkov v celkovom počte dojednaných á 60 splátok,
pričom prvá splátka bola splatná siedmy kalendárny deň po poskytnutí peňažných prostriedkov, t. j. 20-
ty kalendárny deň po podpísaní zmluvy, t. j. 25.11.2014 a posledná splátka splatná ku dňu 30.12.2015.

10. Žalovaná sa za poskytnutie úver zaviazala uhradiť náklady spojené s poskytnutím úveru v celkovej

výške 119,68 €, ktoré zahŕňali v sebe zmluvný úrok dojednaný podľa spotrebiteľskej zmluvy a poplatok
zagarantovanúslužbu.Súčasnesozmluvouospotrebiteľskomúverežalovanásprávnympredchodcom
žalobcu uzatvorila dňa 5.11.2014 zmluvu o poskytnutí služby Komfort za zmluvne dojednanú odmenu vo
výške á 360,50 €. Táto zmluvná odmena plynúca z dvojstranného právneho úkonu nebola predmetom
uplatneného nároku samotnou žalobou a súd preto v tejto veci dokazovanie nevykonal.

11. Čo sa týka aktívnej legitimácie, túto žalobca proklamoval v samotnej žalobe, existenciou
uzatvoreného dvojstranného právneho úkonu a to zmluvy o postúpení pohľadávky medzi pôvodným
veriteľom a spoločnosťou J. O., R..K..S.., ako postupcom a spoločnosťou F. Č. C. R. K., R..K..S..,
R. R. Č. C. XXX/X, P. F., Č., ako postupníkom, uzatvorenou v zmysle § 524 a nasledujúcich

Občianskeho zákonníka. Oznámenie o postúpení pohľadávky žalobca proklamoval písomnými
dôkaznými prostriedkami (podacie hárky č. l. 23, č. l. 24 spisu).

12. V zmysle právneho názoru vysloveného Krajským súdom Banská Bystrica sa súd prednostne
zaoberal otázkou existencie aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.

13.Aktívnouvecnoulegitimáciousarozumietakéhmotno-právnepostavenie,zktoréhovyplývasubjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotno-právny nárok
uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou

každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy, aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa s ňou v konaní nezaoberal (K. R. XCdo XXX/XXXX zo dňa 29.6.2010).

14. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť

písomnou zmluvou inému.15. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo pokiaľ
postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

16. Pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou (Ustanovenie § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka),
na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ
(postupník). Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky, bez ďalšieho zakladá
aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia

vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.
Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
alebo jej neexistencie. Dlžník by sa mohol dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej
neexistencie len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník (RNS
SR 119/2003). K postúpeniu pohľadávky upravenému v Ustanoveniach § 524 až § 530 Občianskeho
zákonníka dochádza na základe písomnej zmluvy uzatvorenej medzi veriteľom, ako postupcom a treťou

osobou, ako postupníkom, pričom jej platnosť nie je podmienená súhlasom dlžníka. Voči nemu sa
postúpenie pohľadávky stáva účinným buď od doručenia oznámenia jeho pôvodného veriteľa, že došlo k
postúpeniu pohľadávky alebo od preukázania postúpenia novým veriteľom. Zákonodarca teda rozlišuje,
či sa dlžník o postúpení pohľadávky dozvie od postupcu alebo od postupníka. Ak dlžníkovi postúpenie
oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať od neho preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení

pohľadávkyapretosanemôžeaniúčinnedovolávaťneplatnosti,čineexistencietakejtozmluvyvsúdnom
konaní, v ktorom sa postupník domáha proti dlžníkovi zaplatenia postúpenej pohľadávky.

17. Preskúmaním obsahu spisu súd zistil, že obsahom spisu nie je zmluva o postúpení pohľadávky
a zároveň súd zistil, že napriek proklamovanému tvrdeniu v samotnej žalobe, žalobca tento dôkazný

prostriedok do konania, ako strana sporu nepredložil. Keďže žalobca v tomto smere žiadnym spôsobom
nepreukázal súdu, že medzi žalobcom a tvrdeným právnym predchodcom žalobcu došlo k postúpeniu
pohľadávky a už vôbec nepreukázal súdu eventuálnou prílohou, obsahujúcou identifikáciu postúpenej
pohľadávky a ich nominálnu hodnotu, súd nemohol vo veci inak rozhodnúť, len žalobu zamietnuť a to z
dôvodu, že žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore nijako nepreukázal.

18. Súd v ďalšom konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani v súvislosti s ďalšou
podstatnou náležitosťou svedčiacou k existencii aktívnej legitimácie na strane žalobcu a to oznámenie
postúpenia pohľadávky zo strany proklamovaného právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. Žalobca
v tomto smere produkoval do spisového materiálu ako oznámenie o postúpení pohľadávky listinu

proklamovaného právneho predchodcu spoločnosti J. O., R..K..S.. zo dňa 16.12.2016 a v náväznosti na
túto skutočnosť podacie hárky na č. l. 23, resp. č. l. 24 spisového materiálu. Z týchto skutočností však
vyplýva pre súd okolnosť, že právny predchodca žalobcu komunikoval so žalovanou vo forme poštového
styku. Žiadnym spôsobom však tieto hárky nepreukazujú, čo bolo obsahom týchto zásielok a v žiadnom
prípade pozitívnym spôsobom nepreukazuje, že obsahom týchto poštových zásielok bolo oznámenie

o postúpení pohľadávky. Súd takéto podacie hárky nepovažuje za dostatočný dôkaz na preukázanie
tvrdenia žalobcu v samotnej žalobe, že toto oznámenie bolo skutočne žalovanej doručené a že takéto
oznámenie o postúpení pohľadávky obsahovala práve zásielka dokladovaná v spisovom materiály.

19. Súd okrajom konštatuje, že samotný žalobca bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, pričom

UznesenieKrajskéhosúduBanskáBystricasp.zn.XXCocsp/XX/XXXXL.tomutodoručované.Žalobcovi
bol teda bez pochybností známy právny názor vyslovený odvolacím súdom v tomto uznesení.

20. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa názoru súdu žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoju
aktívnu legitimáciu pre uplatnenie nároku, teda okolnosť, že tento by bol nositeľom práva uplatneného

samotnou žalobou, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Z tých istých dôvodov súd ďalej neskúmal
existenciu, resp. neexistenciu kogentných zmluvných podmienok, resp. neprijateľných zmluvných
podmienok zodpovedajúcich Zákonu č. 129/2010 Z. z., nakoľko pri uplatnenom nároku sa jedná
jednoznačne o nárok plynúci zo spotrebiteľskej zmluvy.

21. O nároku na náhradu trov konania, súd rozhodol s použitím § 255 Civilného sporového poriadku.
Žalovaná bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, súd teda tejto priznal nárok na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.