Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 6, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/93/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416208649
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4416208649.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom O.,
A. ulica XXX/X, zastúpenej Mgr. Iviciou Štiglitz, advokátkou so sídlom Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, o
zaplateniesumy351,88euraspríslušenstvom,oodvolanížalovanejprotirozsudkuč.k.9C/188/2016-86

zo dňa 29.05.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o trovách konania z r u š u j e a vec
mu vracia v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny
vo výške 253,59 eura a v časti úroku z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 22,89 eura od 18.4.2013 do

zaplatenia,8,5%ročnezosumy220,72euraod18.8.2013dozaplatenia,8,5%ročnezosumy4,99eura
od 19.5.2013 do zaplatenia a 8,5 % ročne zo sumy 4,99 eura od 19.6.2013 do zaplatenia, II. výrokom
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 98,29 eura spolu s úrokom z omeškania: - 8,5 %
ročne zo sumy 37,70 eura od 19.5.2013 do zaplatenia, - 8,5 % ročne zo sumy 37,70 eur od 19.6.2013 do
zaplatenia, - 8,5 % ročne zo sumy 22,89 eur od 19.7.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Napokon III. výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou doručenou dňa 18.5.2016
domáhal od žalovanej zaplatenia pôvodne sumy 351,88 eura s príslušenstvom. Podaním doručeným
dňa 28.3.2017 uviedol, že berie späť žalobu čiastočne v časti uplatnenej istiny vo výške 253,59 eura
s príslušenstvom podľa § 144 CSP (zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len
„CSP“)avtejtočastižiadalkonaniezastaviť.Vzhľadomnatentoúkonžalobcusúdpodľa§145ods.1,2,3

CSP konanie v tejto časti zastavil. Konštatoval, že právny predchodca žalobcu, Slovak Telekom, a.s.,
so sídlom v Bratislave, uzatvorila so žalovanou dňa 22.3.2010 Zmluvu č. XXXXXXXXXXX o pripojení
spolu s Dodatkom k Zmluve o pripojení a následne uzatvoril ďalšie Zmluvy o pripojení s Dodatkami
k zmluve o pripojení, podľa ktorých žalobca poskytol a sprístupnil žalovanej verejné elektronické a
telekomunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete, podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003
Z. z. o elektronických komunikáciách spoločnosti Slovak Telekom, a.s., za podmienok stanovených

zmluvou o poskytovaní verejných služieb a dodatkom, a žalovaná sa zaviazala uhradiť dohodnutú cenu
za poskytované služby. Žalovaná však porušila podmienky tejto zmluvy a prestala riadne a včas platiť
dohodnutú cenu za poskytované služby, čím sa dostala do omeškania. Na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., ako postupcom a spoločnosťou
žalobcu ako postupníkom dňa 20.11.2014 bola pohľadávka voči žalovanej z titulu nezaplatených dlžných
faktúr postúpená na žalobcu.3. Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanej verejné elektronické telekomunikačné služby
pôvodne piatimi faktúrami a žalovaná nezaplatila ani jednu z nich, čím sa dostala do omeškania so
zaplatením žalovanej sumy s príslušenstvom, ktoré je tvorené úrokom z omeškania určeným podľa §

517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške 8,5 % ročne od splatnosti jednotlivých faktúr v súlade s
nariadením vlády č. 281/2010 Z. z. Po vydaní platobného rozkazu súdom prvej inštancie dňa 21.6.2016
podala žalovaná odpor s odôvodnením namietajúc jednak premlčanie a aj uplatnenie zmluvnej pokuty,
ktorá predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle Občianskeho zákonníka a Smernice Rady
93/13 EHS z 5.4.1993, a tak súd uznesením č. k. 9C/188/2016-55 zo dňa 7.11.2016 platobný rozkaz

podľa § 265 ods. 1 a § 267 ods. 3 CSP zrušil. Následne vo veci konal a po vykonaní dokazovania
vyhlásil rozsudok v znení, ako je opísaný vyššie v bode 1. tohto odôvodnenia, pričom žalobe v časti,
ktorá po späťvzatí žalobcom zostala predmetom konania, vyhovel a žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

4. Vyhovenie časti žaloby súd odôvodnil najmä podľa ustanovenia § 44 ods. 1,2 zákona č. 351/2011 Z.

z. o elektronických komunikáciách a § 52 ods. 1,3,4, § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. O trovách
konania rozhodol s odkazom na ustanovenie § 255 a § 262 ods. 1 CSP a priznal ich žalobcovi v rozsahu
100 % z priznanej sumy 98,29 eura s tým, že o výške trov rozhodne súd samostatným uznesením podľa
ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku vo výroku o trovách konania podala odvolanie v zákonnej lehote žalovaná, ktorá
žiadala napadnutý výrok zmeniť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie o
trovách konania. Namietala, že súd o trovách konania rozhodol nesprávne, pretože zastavenie konania
v časti sumy 253,59 eura s príslušenstvom bolo spôsobené konaním žalobcu, ktorý oznámil súdu, že
žiada zastaviť konanie v uvedenej výške. Súd mal preto prihliadnuť na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu

konania muselo dôjsť. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu, potom treba
vychádzať z toho, že v danej časti nemal vo veci úspech a nemožno mu trovy konania priznať. Súd mal
pritom aplikovať ustanovenie § 256 ods. 1 CSP. V tomto prípade je zrejmé, že zastavenie konania v
jeho časti zavinil žalobca, preto nie je možné, aby súd aplikoval ustanovenie § 255 CSP tak, že náhradu
trov priznal žalobcovi, ktorý nemal úspech v zmysle petitu žaloby, a už vôbec nie v rozsahu 100 %.

Navyše súd toto svoje rozhodnutie ani náležite neodôvodnil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
v rozsahu 100 %, hoci v spore úspešný na 100 % vôbec nebol. Rozsudok je tak nepreskúmateľný pre
nedostatokdôvodovajesvojvoľný.Týmsúdporušilprávonasúdnuochranu,keďbezakejkoľvekprávnej
opory narušil jej právnu istotu. Rozsudok tak v napadnutej časti neobsahuje dôkladné a presvedčivé
odôvodnenie.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po prejednaní veci urobil záver, že odvolanie
je opodstatnené. Preto tento rozsudok v napadnutej časti v III. výroku týkajúcom sa trov konania podľa

§ 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Rozsudok v I. a II. výroku z dôvodu absencie odvolania nadobudol právoplatnosť.

7. Podľa obsahu spisu sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 351,88 eura s úrokom
z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 22,89 eura od 18.04.2013 do zaplatenia, vo výške 8,50

% ročne zo sumy 42,69 eura od 19.05.2013 do zaplatenia, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 42,69
eura od 19.06.2013 do zaplatenia, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 22,89 eura od 19.07.2013 do
zaplatenia a vo výške 8,50 % ročne zo sumy 220,72 eura od 18.08.2013 do zaplatenia, a to z dôvodu, že
žalovaná nezaplatila fakturované sumy na základe uzavretej zmluvy č. XXXXXXXXXXX o pripojení zo
dňa 22.3.2010 uzavretej s právnym predchodcom žalobcu, ktorý svoju pohľadávku napokon ešte pred

podaním žaloby postúpil žalobcovi.

8. Podľa obsahu spisu žalobca zobral svoju žalobu čiastočne späť, a to bez uvedenia relevantných
dôvodov.Súdprvejinštancieožaloberozhodoltak,žekonanievčastiozaplatenieistinyvovýške253,59
eura a v časti úroku z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 22,89 eura od 18.4.2013 do zaplatenia, 8,5 %

ročne zo sumy 220,72 eura od 18.8.2013 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 4,99 eura od 19.5.2013
do zaplatenia a 8,5 % ročne zo sumy 4,99 eura od 19.6.2013 do zaplatenia z dôvodu späťvzatia žaloby
zastavil a žalovanú zaviazal len na zaplatenie sumy 98,29 eura spolu s úrokom z omeškania 8,5 %
ročne zo sumy 37,70 eura od 19.5.2013 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 37,70 eura od 19.6.2013 dozaplatenia a 8,5 % ročne zo sumy 22,89 eura od 19.7.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní proti výroku o nároku na náhradu trov konania
vychádzal z toho, že proti rozhodnutiu v I. výroku o zastavení časti konania a vo výroku II. vo veci samej

nikto zo strán sporu odvolanie nepodal, a tak v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť. Odvolací
súd pri rozhodovaní o odvolaní žalovanej proti výroku III. o trovách konania vychádzal najmä z nižšie
citovaných zákonných ustanovení:

9. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

10. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

12. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec pras ne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

13. Odvolací súd po prejednaní veci konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v preskúmavanom
výroku týkajúcom sa trov konania nezodpovedá požiadavke presvedčivosti v zmysle § 220 ods. 2
CSP. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne kompaktne
a neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na právne

závery, ktoré prijal. Súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní súdnych
rozhodnutí, ktoré preto musia byť preskúmateľné. Súd je povinný svoje rozhodnutie odôvodniť
presvedčivým spôsobom, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z
Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje
súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah

medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy
rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, vedie v konečnom dôsledku
k tomu, že toto rozhodnutie je nepreskúmateľné. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia
rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces.
Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti,

pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Porušením uvedeného práva strany sporu
na jednej strane a porušením uvedenej povinnosti súdu na strane druhej sa odníma strane sporu
možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných
riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

14. Z ustanovení Civilného sporového poriadku upravujúcich trovy konania vyplýva, že náhradu trov
konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za
zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie pri zastavení konania znamená, že trovy je
povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne
z procesného hľadiska. Pokiaľ sporovej strane možno pričítať procesné zavinenie, táto strana je povinná

nahradiť druhej strane trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli. Zásada procesnej zodpovednosti za
zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené. Zavinenie
sa posudzuje len z procesného hľadiska, a nie podľa ustanovení hmotného práva, lebo potom by šlo o
posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej a súd by sa po zastavení konania ďalej zaoberal tým,
či nárok bol uplatnený dôvodne.

15. Odvolací súd v tejto veci konštatoval, že súd prvej inštancie si nedal žiadnu námahu s vypracovaním
presvedčivého odôvodnenia výroku o trovách konania a navyše úplne nesprávne aplikoval ustanovenie
§ 255 (bez uvedenia príslušného odseku) CSP, hoci mal na rozhodnutie o trovách konania vo vzťahuk I. výroku nutne aplikovať vyššie citované ustanovenie § 256 ods. 1 CSP a vo vzťahu k II. výroku
ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, a následne stanoviť pomer úspechu žalobcu (II. výrok) a „neúspechu“
predstavujúceho späťvzatú časť žaloby (I. výrok). Súd musí vždy zisťovať, kto z procesného hľadiska

zavinil hoci aj len čiastočné zastavenie konania, a následne strane sporu, ktorá zavinila zastavenie
konania, pričítať povinnosť zaplatiť protistrane náhradu vzniknutých trov konania. V tomto prípade súd
takýto postup nedodržal, keďže aplikoval ustanovenie § 255 CSP, ktoré sa evidentne na rozhodnutie o
trovách konania vo vzťahu k obom výrokom rozsudku aplikovať nemalo.

16. Súd prvej inštancie bližšie svoj myšlienkový postup pri aplikácii § 255 CSP neodôvodnil a jeho
rozhodnutie je z tohto hľadiska nepresvedčivé, a teda nie je ani preskúmateľné. Súd len stroho uviedol,
že trovy konania priznal žalobcovi v rozsahu 100 % z priznanej sumy 98,29 eura. Vo vzťahu k výroku
o čiastočnom zastavení konania sa rozhodovaním o trovách konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP
nijako nezaoberal. Jeho rozhodnutie je tak v dôsledku absencie akéhokoľvek relevantného odôvodnenia
arbitrárne. Postup súdu prvej inštancie takto odporuje obsahu základného práva na súdnu ochranu

zaručenéhočl.46ods.1ÚstavySR,čl.36ods.1Listinyzákladnýchprávaslobôdaprávanaspravodlivé
súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Odvolacísúdpretooodvolanížalovanejrozhodoltak,žerozsudokvnapadnutejčastivovýrokuotrovách
konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie - viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2

CSP) - v nadväznosti na právoplatný výrok o čiastočnom zastavení konania a o čiastočnom vyhovení
žalobenanovootrováchkonaniarozhodneavodôvodnenípodrobnerozoberiedôvody,prektorédošlok
späťvzatiu žaloby, detailne sa vysporiada zavinením strany týkajúcim sa čiastočného späťvzatia žaloby,
t. j. vyhodnotí, kto z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, komu teda náhrada trov konania
patrí v pomere k I. výroku (§ 256 ods. 1 CSP) a komu patrí ich náhrada v pomere k II. výroku (§ 256

ods. 1 CSP). Porovnaním výsledkov takéhoto hodnotenia potom stanoví percentuálny podiel, ktorým
sa má jedna strana podieľať na znášaní trov druhej strany. Svoje nové rozhodnutie odôvodní tak, aby
zodpovedalo zákonnej požiadavke presvedčivosti (§ 220 ods. 2 CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žalobu) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).