Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, January 9, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109235262
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4109235262.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Dana Kálnayovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Q. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A., P. XXX/XX, 2/ Y. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. - T., O. XXX/X, 3/ P. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A., P. XXX/XX, 4/ U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Q. XX/X, všetci zastúpení
JUDr. Evou Rezníčkou-Hlaváčovou, advokátkou so sídlom Nitra, Farská 12, proti žalovaným: 1/ Mesto

Nitra, Štefánikova tr. 60, IČO: 308 307 2/ Nitra Invest, s.r.o., so sídlom Nitra, Mostná 29, IČO: 36 561
690, obaja zast. JUDr. Jurajom Šrankom, advokátom so sídlom Nitra, Mostná 29, 3/ Západoslovenská
vodárenská spoločnosť a.s., so sídlom Nitra, Nábrežie za hydrocentrálou 4, IČO: 36 550 949, zast. JUDr.
Annou Polónyovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Chorvátska 12, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 12. októbra 2015,
č. k. 12C/264/2009-634 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že do dedičstva po neb. P. W., nar. XX. XX. XXXX,
zomr. dňa XX. XX. XXXX, naposledy bytom S. 4, A.-T., podľa dedičského konania 22D/838/2005, Dnot
274/2005 patrí nehnuteľný majetok v k. ú. P. tak ako je označený v znaleckom posudku č. 2/2013 zo

dňa 09. 12. 2013 Ing. Juraja Ďuriša PhD., znalca z odboru geodézie a kartografie, odvetvie geodézie
a to - novovytvorené parc. č. XXXX/XX-ostatná plocha vo výmere 336 m2, č. XXXX/XX-ostatná plocha
vo výmere 4183 m2, č. XXXX/XX-ostatná plocha o výmere 82 m2, č. XXXX/XX-ostatná plocha o
výmere 491 m2, č. XXXX/XXX-ostatná plocha o výmere 1328 m2 s tým, že geometrický plán č.
12C/264/2009-2/2013 vyhotovený 28. 11. 2013 Ing. Jurajom Ďurišom, PhD., úradne overený 09. 12.
2013 pod č. 2117/2013 Ing. Rudolfom Szombathom tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Rozhodnutie

o trovách konania si vyčlenil na samostatné rozhodnutie. Rozsudok vo veci samej právne odôvodnil
ust. § 80 ods. 1 písm. c/ OSP, § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 134 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1,
3 Obč. zákonníka. Konštatoval, že žalobcovia pôvodne v 1. - 5. rade návrhom podaným 15. 12. 2009
sa domáhali určenia, že do dedičstva po neb. P. W. patrí nehnuteľnosť v k. ú. P., zapísaná v prídelovej
listine z 15. 05. 1958 ako parc. č. XXXX/X lúka o výmere 6420 m2 v celosti tak, ako bude vyznačená
v geometrickom pláne vyhotovenom v rámci dokazovania. Dôvodili, že sú právnymi nástupcami po

neb. P. W., ktorý vyššie uvedenú parcelu nadobudol prídelom a sú na ňu založené listy vlastníctva
č. XXXX, XXXX a XXXX. Ich právny predchodca vstúpil do užívania majetku a až do 70. rokov, kedy
došlo k zlúčeniu pozemkov do družstevného užívania, pozemok užíval. Prídelová listina je vlastníckym
dokladom, majetok bol odňatý a k nehnuteľnému majetku existuje duplicitné vlastníctvo.

2. Súd prvej inštancie prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 12C/264/2009-299 z 12. 09. 2011 tak,

že žalobu zamietol a žalobcov zaviazal zaplatiť žalovaným náhradu trov konania. Krajský súd v Nitre
uznesením č. k. 8Co/2/2012-347 rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 08. 11. 2012 zrušil pre absenciudostatku skutkových a právnych záverov, či predmetná nehnuteľnosť prešla v rozhodnom období na
Československý štát titulom Zápisnice o prídele a odovzdaní pôdneho majetku v Obci P. 15. 08.
1959, že došlo u prídelcu k strate vlastníckeho práva, k vzdaniu sa prídelu, či Zápisnica o prídele a

odovzdaní pôdneho majetku z 15. 08. 1959 je správny akt vydania veci príslušným správnym orgánom
v zmysle predpisov platných v čase vydania a na základe akého reštitučného predpisu mali žalobcovia
postavenie oprávnených osôb v reštitučnom konaní. V priebehu konania bol vyhotovený geometrický
plán znalcom Ing. Jurajom Ďurišom, PhD., ktorým boli vytvorené nové parcely uvedené vo výroku
rozsudku, ktoré sú totožné s parcelou, ktorá bola predmetom prídelu. Po vykonanom dokazovaní súd

prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom žalobe vyhovel a konštatoval, že žalobcovia sú právnymi
nástupcami po neb. P. W., ako to vyplýva z Osvedčenia o dedičstve notárky JUDr. Jany Janoškovej,
sp. zn. 22D/838/2005, Dnot/275/2005, žalobca v 5. rade v podiele 1-ice a žalobcovia v 1.- 4. rade
každý v podiele 1/8-ny. V priebehu konania žalobca v 5. rade - Q. W. zomrel a právnymi nástupcami
po ňom sú žalobcovia v 1. - 4. rade.

3. Súd prvej inštancie mal preukázané, že dňa 01. 05. 1958 ONV v Nitre bola právnemu predchodcovi
žalobcov pridelená nehnuteľnosť v k. ú. P., parc. č. XXXX/X-lúka o výmere 6420 m2, ktorej bývalým
vlastníkom bola Nitrianska sídelná kapitula, za prídelovú cenu 1.286,- Kčs. Podľa výpisu z účtu Štátnej
sporiteľne v Bratislave z 19. 01. 1957 P. W. zaplatil celkovo 194,- Kčs a zostal nedoplatok 1.092,- Kčs. V
prídelovej listine bolo uvedené, že je vkladovou listinou v zmysle § 11 zák. č. 90/1947 Zb. Podľa nového

Občianskeho zákonníka netreba pre nadobudnutie vlastníckeho práva zápis v pozemkovej knihe. Zo
zápisov o prídele a odovzdaní pôdneho majetku v obci P. z 15. 08. 1959 mal preukázané, že P. W., T.
č. d. X parc. č. XXXX/X - roľu o výmere 64 árov a 29 m2 odovzdal novému nadobúdateľovi - Štátnemu
majetku n. p. Nitra - Chrenová. Zo zápisnice vyplýva, že ONV v Nitre prideľuje a odovzdáva podľa
predpisov o pozemkových reformách dňom 15. 08. 1959 novému nadobúdateľovi pôdny majetok. Podľa

identifikácie parciel sú v súčasnosti nehnuteľností zapísané na LV č. XXXX - parc. č. XXXX/XX a č.
XXXX/XX, na LV č. XXXX parc. č. XXXX/XX, na LV č. XXXX parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X. V priebehu
konania súd pripustil zmenu návrhu uznesením zo dňa 09. 10. 2014. Žalovaný v 1. rade je zapísaný ako
vlastník parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 31820 m2 a parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy
o výmere 9178 m2, podľa LV č. XXXX k. ú. P.. Nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou uzatvorenou

so žalovaným v 2. rade 06. 11. 2007. Žalovaný v 2. rade je zapísaný ako vlastník parc. č. XXXX/X -
ostatné plochy o výmere 3695 m2 a parc. č. XXXX/X o výmere 54235 m2 k. ú. P. LV č. XXXX, keď parc.
č. XXXX/X nadobudol kúpnou zmluvou uzatvorenou s Rímskokatolíckou cirkvou, Sídelnou kapitolou v
Nitre dňa 26. 01. 2005. Parcelu č. XXXX/X nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 04. 04. 2008. Podľa LV
č. XXXX k. ú. P. je žalovaný okrem iného zapísaný ako vlastník parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o

výmere191 m2, titulom Z 22417/95, zakladateľskej listiny a ďalších.

4. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie skúmajúc naliehavý
právny záujem žalobcov na požadovanom určení ustálil, že majú naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, pretože ich reštitučné nároky neboli vyriešené zák. č. 229/1991 Zb., ktorý je

lex specialis k Občianskemu zákonníku a márnym uplynutím lehoty na uplatnenie práva sa právo
žalobcov prekludovalo, preto je možné domáhať sa nárokov v občianskom súdnom konaní. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/36/1999, 5Cdo/47/2011, nález Ústavného súdu
II.ÚS 249/2011, 16/2012, podľa ktorých lex specialis neruší platnosť lex generalis len jeho primárnu
aplikáciu vylučuje do doby, než je zistené, že ustanovenia lex specialis na daný prípad nedopadajú.

Ďalej uviedol, že prídelová listina je verejnou listinou, ktorá je dokladom o vlastníctve prídelcu k
prideleným nehnuteľnostiam, je vkladuschopnou listinou spôsobilou pre zápis vlastníckeho práva za
predpokladu, že bola vydaná oprávneným subjektom a obsahuje všetky podstatné náležitosti. Poukázal
na viaceré rozhodnutia NS SR (sp. zn. 4Cdo/123/2003, 4Cdo/48/2008, 3Cdo/45/2008, 1MCdo/8/2009).
V posudzovanej veci dňa 01. 05. 1958 ONV v Nitre, v tom čase oprávnený subjekt, vydal prídelovú

listinu č. 122/1958 pre P. W., bytom T. č. d. 4, ktorá spĺňa všetky náležitosti požadované zákonom. Je
v nej uvedené, kto ju vydal, označenie právneho predpisu, podľa ktorého bola vydaná, akej veci sa
týka, je datovaná, obsahuje presné označenie nehnuteľností, parcelné číslo, výmeru, podpis, odtlačok
pečiatky orgánu, ktorý ju vydal. Oprava bydliska prídelcu v prídelovej listine prečiarknutím názvu P. na
T. nespôsobila neplatnosť prídelovej listiny aj s poukazom na to, že v doklade o nedoplatku prídelovej

ceny je uvedený P. W., T. č.d. 4. Ide preto nepochybne o prídelovú listinu, ktorú treba považovať
za perfektnú a ktorá má povahu verejnej listiny spôsobilej vlastnícke právo prídelcu preukázať. Súd
neskúmal, či bol výmer doručovaný, keďže všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosťsprávneho aktu, iba jeho ničotnosť, nulitnosť (poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/110/2000,
2Cdo/337/2006, 4Sž/34/1997).

5. Ďalej konštatoval, že právny predchodca žalobcov sa stal na základe prídelovej listiny vlastníkom
predmetných nehnuteľností. Zápisnica o prídele a odovzdaní pôdneho majetku v Obci P. z 15. 08. 1958
nemala za následok stratu vlastníctva, pretože je bez právneho významu, nakoľko odnímať pridelený
majetok mohlo iba Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu v prípade, že
prídelca nehospodáril so starostlivosťou riadneho hospodára na pridelených pozemkoch v zmysle §

23 ods. 2 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR. Vzdanie sa prídelu na MNV preto nemohlo vyvolať
žiadne právne účinky. Vzdanie sa prídelu umožňoval Občiansky zákonník č. 141/1950, podľa ktorého sa
vlastníctvo stráca tým, že ho nadobudne niekto iný, alebo že sa ho vlastník vzdá a ide o jednostranný
právny úkon. Pre platnosť sa vyžaduje písomná forma, pokiaľ ide o nehnuteľnosti, okrem prípadu, že
ide o nájom rodinného domčeka alebo inej podobnej stavby alebo časti budovy a z právneho úkonu
musí bezpochyby vyplývať vôľa vlastníka vzdať sa vlastníctva k určitej veci, nehnuteľnosť musí byť

identifikovaná. Listina musí byť datovaná a podpísaná. V posudzovanej veci sa v spise nenachádza
žiadny písomný dôkaz o právnom úkone urobeným právnym predchodcom žalobcov v uvedenej forme.

6. Ďalej vyslovil, že nehnuteľnosti boli predmetom revízie prvej pozemkovej reformy podľa zák. č.
142/1947 Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy, z čoho vyplýva, že pôvodnému pozemnoknižnému

vlastníkovi, Nitrianska sídelná kapitola, boli odňaté a prešli na štát. Podľa zápisu v pkn. vl. č. XXX pod
položkou XX, všetky nehnuteľnosti zapísané na str. A pozemnoknižnej vložky sú predmetom revízie
prvej pozemkovej reformy so znením zamýšľaného prevzatia, za použitia aj zák. č. 329/1920 Sb. o
prevzatí a náhrade za zabraný majetok (Pozemkový zákon náhradový). Poznámka premýšľaného
prevzatia v zmysle § 9 cit. zákona pôsobí ako poznámka zamýšľaného odpísania nehnuteľností,

pokiaľ nezahrňuje všetky nehnuteľností vo vložke zapísané a ak sa týka všetkých nehnuteľností v pkn.
vl. zapísaných, ako poznámka vyvlastnenia. Ak sú teda predmetom zamýšľaného prevzatia všetky
nehnuteľností, má sa za to, že sú vyvlastnené. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 142/1947 Sb. majetok získaný
pre účely prídelov je určený spolu s ostatným zabratým majetkom, pokiaľ nebol zadržaný štátom pre
účely verejnoprospešné ani doposiaľ nebol pridelený subjektom špecifikovaným v cit.ustanovení z

čoho je zrejmé, že zabratý majetok podľa citovaného zákona mohol byť buď prevzatý (podržaný) štátom
pre účely všeobecne prospešné, alebo bol určený pre prídely. Nehnuteľnosti zapísané v pkn. vl. č. XXX
boli predmetom prídelu a parc. č. XXXX/X bola pridelená právnemu predchodcovi žalobcov. Z ust.
§ 28 zák. č. 329/1920 Sb. vyplýva, že ak rozhodoval pozemkový úrad skôr o prídele, zámene alebo
scudzení prevzatých nehnuteľností do vlastníctva osôb iných, nie je potrebné previesť skôr príslušný

vklad vlastníckeho práva pre štát a súdy prevedú na návrh pozemkového úradu právo vlastnícke priamo
na nadobúdateľa označeného pozemkovým úradom. Zákon odkazoval v ust. § 17 na procesný postup
podľa Zákona záborového, č. 215/1919 Sb., ktorý vydanie rozhodnutia k prechodu vlastníctva na
štát nevyžadoval, stačilo teda priame konanie štátu. Teda ak bola prevzatá nehnuteľnosť pridelená
do vlastníctva iných osôb - prídelcov, nebolo potrebné vykonať skôr ako boli nehnuteľnosti pridelené

vklad vlastníckeho práva na štát a súdy prevádzali vlastníctvo priamo na prídelcu. Po zániku účinku
intabulácie, po 01. 01. 1951, bolo nemožné považovať v pozemkovej knihy evidovaného vlastníka za
hodnoverného vlastníka, keďže už bol možný aj prevod a prechod vlastníctva mimo tohto zápisu. Súd sa
nestotožnil s argumentáciou žalovaných v l. a 2. rade, že nebolo preukázané, že by nehnuteľnosti boli
predmetom revízneho rozhodnutia. Právny zástupca žalovaných v l. a 2. rade poukazoval, že parcely

boli vyňaté zo záboru a zamýšľaného prevzatia, jedná sa však o rozhodnutie Štátneho pozemkového
úradu v Prahe zo 04. 03. 1926 a nevzťahuje sa do budúcnosti a neviaže sa na zápis z 08. 08. 1948,
kedy došlo k prevzatiu nehnuteľnosti štátom na základe zák. č. 142/1947 Sb.

7. Keďže Nitrianska sídelná kapitula stratila vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v dôsledku

revízie, nemohla sa domnievať, že jej vlastnícke právo zostalo zachované pri nesprávnom výklade
zák. č. 142/1947 Sb., rovnako aj jej nástupca, Rímskokatolícka cirkev, sídelná kapitula Nitra, že jej
vlastnícke právo nebolo odňaté a od toho odvíjať dobromyseľnosť pri vstupe do držby. Potom ani
žalovaní v l. a 2. rade sa nemohli stať vlastníkmi nehnuteľností na základe kúpnych zmlúv s poukazom
na rozhodnutie ÚS SR I. 50/10 z 10. 02. 2010, v ktorom vyslovil právny názor, že nemôže platne

nadobudnúť vlastnícke právo právny predchodca ak subjekt, od ktorého odvodzuje vlastnícke právo k
nehnuteľnosti,totoprávonikdynenadobudola nemoholhotedaďalejaniplatnepreviesť.V tomtosmere
judikoval aj NS SR sp. 3Cdo/144/2010. Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka zapísaného
na LV je nadobúdacím titulom, od ktorého môže odvíjať svoju dobromyseľnosť, že mu nehnuteľnostipatria. Podmienkou vydržania je aj nepretržitá vydržacia doba 10 rokov. Žalovaný v l. rade nehnuteľnosti
nadobudol kúpnou zmluvou 06. 11. 2007, žalovaný v 2. rade od Rímskokatolíckej cirkvi, sídelnej kapituly
kúpnymi zmluvami 07. 05. 2005 a 04. 04. 2008. Žaloba bola podaná 15. 12. 2009, teda pred uplynutím

vydržacej lehoty žalovanými v l. a 2. rade, pričom vydržaciu dobu s poukazom na vyššie uvedené
argumenty, keďže nemohol byť dobromyseľným, si nemôžu započítať. Keďže štát prídelovou listinou
pridelil nehnuteľnosti právnemu predchodcovi žalobcov v roku 1958, nemohol štát ten istý pozemok dať
do správy 01. 07. 1969 právnemu predchodcovi žalovaného v 3. rade, Západoslovenským vodárňam a
kanalizáciám, Bratislava, š.p., ako to vyplýva z vyvlastňovacieho súpisu z 18. 11. 1968 a hospodárskej

zmluvy z 01. 07. 1969 o prevode vlastníctva národného majetku, kde odovzdávajúcou organizáciou bol
ČSL štát - ONV, odbor finančný Nitra. Preberajúcou ČSL štát - ZSL vodárne a kanalizácie Bratislava,
zastúpené OZ v Nitre. Jednalo sa o parc. č. XXXX/X, preto nemohlo dôjsť ani k vydržaniu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam žalovaným v 3. rade pre nesplnenú podmienku dobromyseľnosti. Z vyššie
uvedených dôvodov žalobe vyhovel.

8. Proti uvedenému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v l. až 3. rade, ktorí
navrhli rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Žalovaní v l. a 2. rade namietali nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci.
Poukazovali na nedostatky prídelovej listiny, prečiarknutie bydliska prídelcu, azákonnosť vydávania

prídelovej listiny, keď v prídelovej listine bolo pôvodne uvedené bydlisko prídelcu P., č. d. 4, ale text
bol prečiarknutý a rukou dopísaný Drážovce. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, kedy, kým
a za akých okolností došlo k prečiarknutiu textu prídelovej listiny, či išlo o zámer, alebo konanie
správneho orgánu, ktorý listinu vydal. Doklad o nedoplatku nemôže nahrádzať nejednoznačnosť
prídelovej listiny s poukazom na iný dokument, ktorý nie je jeho súčasťou. Súd sa mal zaoberať aj

tým, že na druhej strane výpisu z účtu je podpis osoby Q. W., čo spôsobuje ďalšiu nejednoznačnosť
ohľadne osoby prídelcu. V konaní nebolo zisťované, či bývalý ONV správny akt doručoval a kedy
nadobudol právoplatnosť. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/84/2010,
podľa ktorého má doručovanie vplyv na právoplatnosť správneho rozhodnutia a vplyv na samotné
rozhodnutie, pretože pokiaľ prídelová listina nenadobudla právoplatnosť, nie je na ňu možné pozerať

ako perfektný správny akt. V konaní nebolo preukázané, že právny predchodca sa držby ujal a samotná
existencia prídelovej listiny nepreukazuje túto skutočnosť. Zápisnicu z 15. 08. 1959 podpisovala S. W.,
pôdu odovzdávala iná osoba, ako ju mala mať podľa prídelovej listiny v držbe. K záverom súdu prvej
inštancie, že stačilo priame konanie štátu tým, že prevzatá nehnuteľnosť bola pridelená do vlastníctva
iných osôb a rozhodnutie Štátneho pozemkového úradu zo 04. 03. 1926 sa nevzťahovalo do budúcnosti

a neviaže sa na zápis z 08. 08. 1948 uviedol, že nie je jasné, či vzájomný vzťah bol súdom pochopený
správne. V závere nepoužitím intabulačného princípu nemá nič spoločné s procesom, ktorý musel byť
dodržaný pre pridelenie prídelového pozemku. K tejto otázke zaujal stanovisko NS SR v uznesení sp.
zn. 6Cdo/84/2010, ktorý v súvislosti s posudzovanou vecou uviedol, že v pzn. vl. č. XXX pod položkou
zápisu č. 7 sa nachádza poznámka o výmaze poznámky o zábore a zamýšľanom prevzatí, vrátane

parc. č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, z ktorých vznikli žalované parcely. S poukazom na vyššie uvedené
rozhodnutie NS SR vyššie uvedené nehnuteľnosti prestali byť zabratými a boli zo záboru vyňaté pre
účely rozhodovania v zmysle vtedy platnej právnej úpravy. Len zrušením rozhodnutí postupom podľa
§ 4 ods. 1, 2 zák. č. 142/1947 Sb. sú nehnuteľnosti zo záboru prepustené - vylúčené, stávajú opäť
zabratými a mohli byť predmetom rozhodovania podľa uvedeného zákona a slúžiť ako prídel, čo v

konaní nebolo preukázané. Preto nemohli byť ani predmetom rozhodovania podľa zák. č. 142/1947
Sb. Ich argumentom je, že ak by aj zápisy pod č. XX, XX, XX v pkn. vl. č. XXX v k. ú. P. mohli mať
nejaký právny následok, muselo byť najskôr zrušené rozhodnutie, ktorým boli zo záboru vylúčené, ktorú
existenciu žalobcovia nepreukázali. S poukazom na názor ÚS SR v náleze IX. ÚS 294/2012 zo 07.
02. 2013 je relevantné skúmať dôsledky nesplnenia postupu podľa zák. č. 142/1947 Sb. na prechod

vlastníckeho práva na štát. Podľa ich názoru sa uvedené vzťahuje na skúmanie dôsledkov pri prechode
na osobu označenú v prídelovej listine. Ani týmto argumentom sa konajúci súd nezaoberal a postup
pri prechode vlastníckeho práva považoval za zákonný bez toho, aby sa vysporiadal s uvádzanými
námietkami. Vzhľadom na uvedené je prídelová listina, trpiaca závažnými vadami ničotným právnym
aktom vzhľadom na jej nezákonnosť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nezohľadňuje ani ďalšie časti

judikatúrya tonapr.rozhodnutieNSSRsp.zn.4Cdo/123/2003.V tejtosúvislostipoukázalnapovinnosť
súdu skúmať a zaoberať sa, či správny akt nadobudol právoplatnosť a či je vykonateľný. Poukázali
na to, že v rozhodnutí súd prvej inštancie nezdôvodnil, prečo sa právoplatnosťou a vykonateľnosťou
prídelovej listiny nezaoberal. Poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/43/2012 z05. 12. 2012, na ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia v súvislosti s odňatím vlastníctva
pôvodnému pozemnoknižnému vlastníkovi, Nitrianskej sídelnej kapitule a prechodu nehnuteľností na
štát, mu odňal možnosť konať pred súdom, keďže uvedené rozhodnutie nebolo v rámci dokazovania

oboznámené a predložené zo strany žiadnych účastníkov konania. V tejto súvislosti preto nemali
možnosťnavrhnúťďalšiedôkazy,ktorýmibymohlireagovaťnauvedenérozhodnutie.Kdobromyseľnosti
pôvodného pozemnoknižného vlastníka súd uviedol, že Nitrianska sídelná kapitula stratila vlastnícke
právo v dôsledku revízie a nemohla sa domnievať že jej vlastnícke právo zostalo zachované uviedol,
že ešte pred pridelením nehnuteľností malo byť vlastnícke právo odňaté právnemu predchodcovi

žalovaných, čo nebolo preukázané, keďže vlastnícke právo sa nepremlčuje. Nie právni nástupcovia
prídelcu, ale právni nástupcovia pôvodného pozemnoknižného vlastníka by mali požívať právnu ochranu
vlastníckeho práva. Ich právny predchodca bol v dobrej viere, že mu nehnuteľnosti zapísané v pkn.
vložke patria, zostali v jeho vlastníctve a nemohli byť predmetom prídelu, nakoľko záborová poznámka
bola z pkn. vložky vymazaná a nič nesvedčilo tomu, že nehnuteľnosti mali byť predmetom rozhodovania
a prideľovania podľa zák. č. 142/1947 Sb. Žalovaní nehnuteľnosti v dobrej viere užívali a dobromyseľne

ichužívaltiežichprávnypredchodcaprinajmenšomodroku1996,kedybolozačatézáznamovékonanie.
K vydržaniu uviedol, že žaloba bola podaná 15. 12. 2009, nehnuteľnosti v prospech právneho
predchodcu žalovaných boli zapísané 19. 03. 1997, žaloba bola podaná po viac ako 12,5 roku od zápisu
nehnuteľností na LV Rímskokatolíckej cirkvi. Čas podania žaloby naznačuje, že žalobcovia nemali o
pozemok záujem, kým sa nestali zaujímavými z dôvodu vybudovania priemyselného parku. V tejto

súvislosti poukázali na nedostatok naliehavého právneho záujmu vyplývajúceho z rozsudku NS SR sp.
zn. 4Cdo/130/2007 z 25. 02. 2009, kde bolo vyslovené, že určovacia žaloba nie je nástrojom prevencie
a nevedie k nastoleniu právnej istoty na strane žalobcu v prípade, ak právne vzťahy žalobcu boli istými
následkami dotknuté dávno v minulosti nie dnes, teda nestali sa neistými teraz, ale prostredníctvom
žaloby o určenie vlastníckeho práva je uvádzané do neistoty právo súčasného vlastníka veci. Tento

názor v priebehu konania prezentovali, pričom súd prvej inštancie naň nereagoval. Ďalej poukázali
na to, že vo veci prichádzajú do stretu dva ústretové princípy, požiadavka právnej istoty a ochrany
práv nadobudnutých v dobrej viere a zásada, že nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám
má. Žalovaní nadobudli vlastníctvo v dobrej viere, bolo nadobudnuté povolením vkladu do katastra
nehnuteľností. V súvislosti s touto zásadou je konštantná judikatúra ÚS ČS, ktorá vytýka súdom

prehliadanie konkurencie uplatňovaných základných práv pôvodných vlastníkov a súčasných vlastníkov
a uvádza, že prax vo vyspelých demokratických krajinách zohľadňuje ochranu práv nadobudnutých v
dobrej viere, keďže dobromyseľný nadobúdateľ nenesie žiadnu zodpovednosť za neplatnosť zmluvy
uzatvorenej právnymi predchodcami. Rovnaký názor zaujal aj NS SR v uznesení sp. zn. 6Cdo/71/2011
z 27. 02. 2013. Zastáva názor, že ochranu skutočného vlastníka zaručovanou zásadou nikto nemôže

previesť viac práv, než sám má, možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom
výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť jednoznačne zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný,
že vec riadne podľa práva nadobudol, pričom dobrá viera musí byť hodnotená veľmi prísne. Konštatujú,
že vyhovením žalobe by došlo k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva neskoršieho vlastníka v
rozpore s článkom 20 ods. 4 Ústavy SR a článkom 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd.

10. Žalovaný v 3. rade v odvolaní sa stotožnil s obsahom odvolania žalovaných v l. a 2.
rade v otázke nedostatočného preukázania naliehavého právneho záujmu. Určovacou žalobou sa
neposkytla preventívna ochrana vlastníckemu právu žalobcov, ktorá mala byť narušená v dávnej
minulosti a naliehavý právny záujem nie je daný tým, že reštitučné nároky neboli riešené. Súhlasil aj

s argumentáciou o nepreukázaní nadobudnutia vlastníckeho práva právnym predchodcom žalobcov
na základe prídelovej listiny a písomným právnym úkonom právneho predchodcu znamenajúci nielen
faktický, ale právny zánik vlastníckeho práva, ak by existovalo.

11. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 3. rade poukázali na to, že sú

v právnej neistote, keďže sú ako vlastníci sporných nehnuteľností zapísaní žalovaní. Predložili výmer
o vlastníctve pôdy, ktorý je právnym titulom, na základe ktorého ich právny predchodca nadobudol
vlastnícke právo. V tomto smere poukázali na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/492/2014. Stotožnili sa
s názorom súdu prvej inštancie, že majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Rovnako
tak v časti perfektnosti prídelovej listiny, ktorá má náležitosti požadované zákonom a je platná. K zániku

vlastníckeho práva uviedli že mohol rozhodovať len ústredný orgán vtedajšej štátnej správy, ktorému
bolo zverené vydávanie výmerov alebo prídelových listín o vlastníctve pôdy, v ktorej súvislosti poukázali
na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/129/2003. Ohľadne prechodu majetku na štát odvolací súd aj v
iných rozhodnutiach zaujal stanovisko, že pre prechod majetku na štát postačovalo konanie štátu, ktorévyvrcholilovydanímvýmerualeboprídelovejlistiny.Vlastníctvonadobudolprídelcadňomvydaniaprídelu
alebo dátumu v prídelovej listiny.

12. Žalovanýv 3.radek vyjadreniužalobcovzotrvalnasvojomodvolanía uviedol,žeurčovaciažaloba
má mať preventívny charakter, jej účelom je predísť stavu neistoty určitého práva alebo jeho výkonu,
ktoré sa stali neistými v minulosti nie teraz, preto súd musí dbať, aby nedochádzalo k jeho zneužitiu.
V tejto súvislosti súd prvej inštancie nezdôvodnil a neskúmal, v čom je ich naliehavý právny záujem
na požadovanom určení. Ďalej uviedli, že žalobcovia nevyvrátili jeho skutkové ani právne tvrdenia, že

rozsudokniejeodôvodnenýv častipreukázanianaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčení.

13. Žalobcovia v replike žalovaného v 3. rade poukázali na nález ÚS SR č. 249/2011, č. 16/2012,
v ktorom sa zaoberá otázkou možnosti domáhania sa ochrany vlastníckeho práva i napriek existencii
reštitučných predpisov. Ďalej uviedli, že sú právnymi nástupcami po neb. P. W., ktorým bol pridelený
nehnuteľnýv k.ú.Mlynárce.Z dokazovaniavyplýva,žežalovanísúzapísaníakovlastnícinehnuteľnosti,

ktorá je totožná s prídelovou parcelou, a preto majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

14. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou,
v neprospech ktorej bolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, §
362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania, odvolacími

dôvodmi a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaných bez
nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť.

15. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhajú určenia, že do dedičstva po

nebohom P. W., zomr. XX. 1. XXXX, ich právnom predchodcovi, patria nehnuteľnosti v čase podania
žaloby zapísané na LV č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, ktoré vznikli z pôvodnej pzn. parcely č.
XXXX/X - lúka, ktorú vo výmere 6420 m2 prídelovou listinou nadobudol ich právny predchodca.
Pozemky v k. ú. P. zapísané na LV č. XXXX - parc. č. XXXX/XX a č. XXXX/XX boli vo vlastníctve
žalovaného v 1. rade, na LV č. XXXX - parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X boli vo vlastníctve žalovaného

v 2. rade a na LV č. XXXX - parc. č. XXXX/X a č. XXXX/XX boli vo vlastníctve žalovaného v 3.
rade. Keďže pri nehnuteľnom majetku existuje duplicitné vlastníctvo, podanou žalobou sa domáhali
určenia vlastníckeho práva petitom uvedeným vyššie. V priebehu konania znalec Ing. Juraj Ďuriš, PhD.
vypracoval geometrický plán č. 12C/264/2009-2/2013 dňa 28. 11. 2013, ktorým vytvoril nové parcely
č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 336 m2, č. XXXX/XX o výmere 4183 m2, parc. č. XXXX/

XX o výmere 82 m2, č. XXXX/XX o výmere 491 m2 a parc. č. XXXX/XXX o výmere 1328 m2.
Preskúmavaným rozsudkom súd prvej inštancie žalobe vyhovel a určil, že do dedičstva po nebohom
Michalovi Ballonovi patrí nehnuteľný majetok v k. ú. P. označený v znaleckom posudku č. 2/2012
zo dňa 09. 12. 2013 znalca Ing. Juraja Ďuriča, PhD. a to novovytvorené parcely uvedené vyššie s
tým, že geometrický plán tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. V odvolacom konaní právny zástupca

žalovaných v 1. a 2. rade oznámil, že geometrickým plánom č. 1/2016 došlo k rozdeleniu parciel,
ktoré sú predmetom konania v k. ú. P., a to parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 54235 m2,
parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 31725 m2, parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere
191 m2, parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 3695 m2, parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o
výmere 9178 m2, geometrický plán bol vyhotovený bez ich vedomia a zápis zrejme súvisí s aktivitami

spoločnosti MH Invest, s.r.o. ohľadne novej strategickej investície v priemyselnom parku Nitra - Sever.

16. Odvolací súd po prejednávaní veci zistil, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie vyhotovením
geometrického plánu č. 1/2016 vo vlastníckych pomeroch nastali zmeny a geometrický plán znalca Ing.
Juraja Ďuriša, PhD., č. 12C/264/2009-2/2013 už vzhľadom na zmeny v katastri nehnuteľnosti nemôže

byť podkladom pre zápis do katastra nehnuteľnosti, pretože údaje o pozemkoch, z ktorých znalec pri
vyhotovení nových parciel vychádzal, už nie sú aktuálne. Odvolací súd porovnaním zápisov v listoch
vlastníctva zistil, že novovytvorenú parc. č. XXXX/X o výmere 336 m2 znalec vytvoril z parc. č. XXXX/
X, ktoré v čase vyhotovovania geometrického plánu mala výmeru 3695 m2, v súčasnosti má výmeru
562 m2. Parcela č. XXXX/XX vznikla z parc. č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX, ktorá mala pôvodne

výmeru 54235 m2, v súčasnosti XXXXX m2, parc. č. XXXX/XX vznikla z parc. č. XXXX/XX, zapísanej
na LV č. XXXX v pôvodnej výmere 191, v súčasnosti má 137 m2, parc. č. XXXX/XX vznikla z parc.
č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX a pôvodne mala výmeru 31725 m2, v súčasnosti takáto parcela
na LV č. XXXX zapísania nie je. Parcela č. XXXX/XXX vznikla z parc. č. XXXX/XX, zapísanej na LVč. XXXX a mala výmeru 9187 m2, v súčasnosti 4730 m2. Z uvedených zistení jednoznačne vyplýva,
že geometrický plán a údaje v ňom nevychádzajú z aktuálnych údajov v listoch vlastníctva, a preto
nemôže byť podkladom pre zápis vlastníckeho práva a žalobný petit je z tohto dôvodu nevykonateľný.

17. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CS/“) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti.

18. S účinnosťou od 01. 07. 2016 prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu

zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp
okamžitej aplikovateľnosti procesných noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na
všetky konania a to aj na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku. Zároveň
však uvedený právny predpis v ust. § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto základného pravidla. Podľa
tohto ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona zostávajú zachované.

19. Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

20. Podľa § 378 ods. 2 CSP na odvolacie konania sa nepoužijú ustanovenia o pristúpení subjektov.

21. Odvolací súd po prejednaní veci s prihliadnutím na citované ustanovenia Civilného sporového
poriadku a článok 2 ods. 1 základných princípov Civilného sporového poriadku, s cieľom zabezpečiť
spravodlivú a účinnú ochranu porušených práv a právom chránených záujmov strán sporu dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko
po rozhodnutí súdu prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom došlo k zmenám v skutkovom stave,

z ktorého súd prvej inštancie vychádzal, keď zápisy v listoch vlastníctva nepreukazujú žalobcami
tvrdený stav, ktorý žalobcovia nezavinili. Zo zápisov v listoch vlastníctva vyplýva, že okrem zmeny vo
výmerách jednotlivých parciel nastala zmena aj v tom, že parcely, ktoré boli pôvodne zapísané v
listoch vlastníctva sa v nich nenachádzajú, a preto nie je zrejmé, či zostalo vlastníctvo žalovaných
zachované a v akom rozsahu a či sa predmet konania okrem žalovaných v 1. - 3. rade nedotýka aj iných

subjektov. V odvolacom konaní nový Civilný sporový poriadok nepripúšťa zámenu účastníkov konania,
ani zmenu žaloby, pričom uvedené zmeny pre ďalšie konanie vyžadujú rozhodnúť o procesných
návrhoch žalobcov. Podľa vyjadrenia žalobcov parc. č. 1053/11 - ostatné plochy o výmere 4344 m2 je
zapísaná na LV č. XXXX k. ú. P. a vlastníkom nehnuteľnosti je MH Invest, s.r.o., Mlynské nivy 44/A,
Bratislava. V nadväznosti na tieto skutočnosti uviedli, že bude potrebné doplniť znalecké dokazovanie

a na tieto skutočnosti žiadali v odvolacom konaní prihliadnuť.

22. Zohľadniacdôvody,ktoréviedlik zrušeniurozhodnutiasúduprvejinštancie odvolacísúdpovažuje
pre ďalšie konanie za potrebné reagovať na dôvody odvolania žalovaných.

23. Žalovaní v odvolaní namietali nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci.
V tejto súvislosti namietali nedostatky prídelovej listiny súvisiace s prečiarknutím bydliska prídelcu
a zákonnosť jej vydávania. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o platnosti
prídelovej listiny, pretože sú v nej uvedené zákonom požadované náležitosti, ktorú vydal označenie
právneho predpisu, podľa ktorého sa vydáva, akej veci sa týkajú, označenie nehnuteľnosti, parcelné

číslo, výmera, popis, odtlačok pečiatky orgánu, ktorý ju vydal a za podmienok, za ktorých sa pridelenie
uskutočňovalo. Prepis názvu obce v prídelovej listine je opravou adresy bydliska prídelcu, čo dokazujú
údaje vo viacerých listinách, vo výpise z účtu z 19. 01. 1957 o nedoplatku prídelovej ceny, v zápisnici o
prídele a odovzdaní pôdy z 15. 08. 1959, kde je uvedený totožný subjekt - P. W., bytom T. č.d. 4, kde je
parcela výmerou aj pkn označením totožná s parcelou v prídelovej listine. V konaní žalovanými nebolo

tvrdené a ani preukázané, že právny predchodca žalobcov býval na adrese P. č. d. 4, preto odvolací
súd konštatuje, že ide o omyl v označení obce, keď namiesto T. bolo uvedené omylom P., ktorý údaj
nemá za následok neplatnosť prídelovej listiny. Odvolací súd sa stotožňuje aj s názorom súdu prvej
inštancie, že nebol oprávnený skúmať vecnú správnosť právneho aktu, iba to, či ide o nulitný akt, či
bol vydaný orgánom na to oprávneným. Rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/84/2010, na ktoré žalovaní v

tejto súvislosti poukazujú na posudzovaný prípad nedopadá, pretože v uvedenom rozhodnutí dovolací
súd riešil prípad, keď v prídelovej listine bol označený ako prídelca Československý štát, t. j. subjekt,
ktorý zákon v taxatívnom výpočte uvedenom v § 8 ods. 1 písm. a/ - f/ zák. č. 142/1947 Sb. za prídelcu
neurčoval a aj preto sa mu javilo ako nevyhnuté posúdiť listinu aj z hľadiska, či nejde o správnerozhodnutie trpiace tak závažnými nedostatkami, čo do ich zápornej kvality, že nie je možné uplatniť
prezumpciu jeho správnosti. V súdenej veci však prídelová listina spĺňa formálne náležitosti uvedené
vyššie a nemá nedostatky, ktoré posudzoval dovolací súd v uvedenom rozhodnutí.

24. Pokiaľ ide o námietky žalovaných vzťahujúce sa na zápisnicu o prídele a odovzdaní pôdneho
majetku, odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v podrobnostiach
na ne odkazuje, a preto nepovažuje za potrebné ich opakovať (§ 387 ods. 1 CSP). Odvolací súd sa
stotožňuje s tým, že vzdanie sa prídelu na MNV nevyvolalo právne účinky, keďže nebolo učinené v

zmysle zák. č. 141/1950 Sb. OZ platného od 01. 01. 1951 ako správne uvádza súd prvej inštancie, a
preto ani skutočnosť, že zápisnicu podpísala W. S. nie je právne významná, keďže zápisnica nemala
účinky vzdania sa prídelu.

25. K námietke žalovaných o prechode vlastníctva na štát a strate vlastníckeho práva Nitrianskej
sídelnej kapituly zapísanej v pkn. vl. č. XXX je potrebné uviesť nasledovné. Parcela č. XXXX, ktorá

bola predmetom prídelu právnemu predchodcovi žalovaných, bola zapísaná v pkn. vl. č. XXX pre
kat. úz. P. - P. pod poradovým č. 8. Podľa zápisu v časti B pkn. vl., pod č. 4 z 30. 10. 1924 sa na
základe uznesenia Československého pozemkového úradu v Prahe poznamenáva, že nehnuteľnosti
pod poradovým číslom AI 1-19, 21-34 sú zabrané štátom podľa zákona zo 16. 04. 1919 č. 215 Sb. a
nariadení. Podľa zápisu pod č. 5 sa poznamenáva, že pozemkový úrad zamýšľa prevziať nehnuteľnosti

pod poradovým č. AI - 1-19, 21 - 34 označené sú zabrané štátom dľa zákona zo dňa 16. apríla 1919,
č. 220 Sb. Pod poradovým č. 7 je zápis z 12. 05. 1926, podľa ktorého na základe rozhodnutia
Štátneho pozemkového úradu v Prahe zo 04. 03. 1926 ohľadne nehnuteľnosti pod poradovým č. AI
- 1, 7, 8, 9, 10, 11, 12 a ďalších vymazuje sa podľa B - 4., 5 uvedená poznámka o zábore a o
zamýšľanom prevzatí. Podľa zápisu pod č. 14 z 10. 05. 1948 ktorého nehnuteľnosti podliehajú

revízii podľa zák. č. 142/1947 Sb. Pod poradovým číslom 15 je na pkn vložke je o. i. zapísaná aj
poznámka zamýšľaného prevzatia všetkých nehnuteľností uvedených na str. A pkn. vložky. Vychádzajúc
z uvedeného súd prvej inštancie správne konštatoval, že predmetné nehnuteľností boli predmetom
revízie prvej pozemkovej reformy podľa zák. č. 142/1947 Sb. Uvedený zápis o revízii prvej pozemkovej
reformy sa vzťahoval na všetky nehnuteľností, ktoré zostali v pkn. vložke zapísané, preto podľa § 9 zák.

č. 329/1920 Sb., ktorý bol vykonávacím zákonom od zák. č. 215/1919 Sb. a ktorým vykonaná úprava
pozemkového vlastníctva podliehala revízii v zmysle zák. č. 142/1947 Sb. poznámka premýšľaného
prevzatia v prípade, že zahrňovala všetky nehnuteľnosti v pkn. vl. zapísané pôsobila ako poznámka
vyvlastnenia. Majetok zabratý podľa zák. č. 142/1947 Sb. mohol byť buď prevzatý (podržaný) štátom
pre účely všeobecnoprospešné alebo bol určený pre prídely subjektom vymedzeným v § 8 písm. a/ -

f/ zák. č. 142/1947 Sb., Zákon č. 142/1947 Sb. v § 17 odkazoval na postup podľa zák. č. 215/1919
Sb. Záborového zákona, ktorý vydanie rozhodnutia k prechodu vlastníctva na štát nevyžadoval, teda
stačilo priame konanie štátu, a teda ak bola nehnuteľnosť pridelená do vlastníctva prídelcu, nebolo
potrebnévykonaťpredpridelenímnehnuteľnostívkladvlastníckehoprávanaštát.Vzhľadomnauvedené
pôvodný pozemnoknižný vlastník vlastníctvo stratil a sporná nehnuteľnosť bola predmetom prídelu a

prídelovou listinou č. 122/1958 pridelená do vlastníctva právnemu predchodcovi žalobcov. Rozhodnutie
NS SR sp. zn. 6Cdo/84/2010 z 30. 11. 2011, na ktoré žalovaní v odvolaní poukazujú s danou
vecou nesúvisí. V citovanom rozhodnutí dovolací súd konštatuje, že zápis z 08. 08. 1948, že podľa
oznámeniaPovereníctvapôdohospodárstvaa pozemkovejreformyv Bratislaveučinenéhopodľazák.č.
147/1947 Sb. v znení zák. č. 44/1948 Sb. sa poznamenáva, že nehnuteľnosti na strane A Povereníctvo

pôdohospodárstva zamýšľa prevziať a tieto sú predmetom revízie podľa zák. č. 142/1947 Sb. nemal za
následok prechod vlastníctva na štát a ani to, že by sa nehnuteľnosti zo záboru už predtým prepustené
stali opäť zabranými a mohli byť predmetom rozhodovania podľa zák. č. 142/1947 Sb. pretože nebolo
vydané rozhodnutie, ktorým by pôvodné rozhodnutie o výmaze poznámky o zábore a o zamýšľanom
prevzatí bolo zrušené alebo potvrdené. Toto je možné len zrušením rozhodnutí uvedených v § 4 ods.

1, 2, kedy sa nehnuteľnosti v pkn. vložke opäť stávajú zabratými a mohli byť predmetom rozhodovania
podľa zák. č. 142/1947 Sb.

26. Podľa ust. § 4 zák. č. 142/1947 Sb. revízii prvej pozemkovej reformy podliehali rozhodnutia podľa §
3 písm. a/ a § 11 vety druhej Záborového zákona a § 20 Prídelového zákona. Takými boli rozhodnutia,

ktorými boli zo záboru vylúčené objekty právne hospodársky samostatné, ktoré neslúžili hospodáreniu
nazabratýchnehnuteľnostiach(§3písm.a/Záborovéhozákona)a rozhodnutie,ktorýmosobám,ktorým
bol majetok záborom zabraný, prípadne ich dedičom, bola zo záboru prepustená väčšia výmera ako
uvedená v § 2 cit. zákona z dôvodov uvedených v cit. ustanovení (§ 11) a ďalej rozhodnutia, ktorýmiboli vlastníkovi okrem výmery pôdy, ktoré podľa § 11 zák. č. 215/1919 Sb. bola prepustená doterajšiemu
vlastníkovi zo záboru, pozemkový úrad súhlasil, aby plochy, ktoré boli súčasťou parkov, slúžiacich k
okrase krajiny, alebo ktorých účelom je zachovanie pôvodného rázu krajiny, alebo zabezpečenie a

ochránenie historických pamiatok a ich okolia, bolo vlastníkovi ponechané popri výmere pôdy, ktorá
podľa § 11 zák. č. 215/1919 Sb. môže byť prepustená doterajšiemu vlastníkovi zo záboru, ak sa vlastník
podrobí podmienkam stanoveným Pozemkovým úradom v dohode so zúčastnenými ministerstvami
ohľadom prístupnosti týchto miest obecenstvu, vedeckým pracovníkom a ďalším (§ 20 Prídelového
zákona). Ustanovenie § 4 ods. 3 zák. č. 147/1942 Sb. nepredpokladalo v prípade revízie rozhodnutí

o prepustení pôdy zo záboru podľa § 11, vety druhej Záborového zákon, resp. o ponechaní zabranej
pôdy podľa § 20 Prídelového zákona, vydanie nového (ďalšieho) rozhodnutia o prepustení, resp.
ponechaní zabranej pôdy, aby sa nehnuteľnosti, ktoré sa stali predmetom revízie nestali zabrané. Závery
dovolacieho súdu v cit. rozhodnutí na danú vec preto nie je možné podľa názoru odvolacieho súdu
aplikovať. Z uvedeného dôvodu preto ani argumentácia žalovaných, že malo byť vydané rozhodnutie,
ktorým by bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie o prepustení nehnuteľnosti zo záboru, v dôsledku

ktorého sa následne mohli stať opäť zabranými nie je dôvodná.

27. K námietke nedodržania intabulačného princípu ako podmienky prechodu vlastníckeho práva na
štát a následne ako podmienky vzniku vlastníckeho práva prídelcami odvolací súd poukazuje na
publikované rozhodnutie ÚS ČR zo 14. 01. 1995 sp. zn. Pl. ÚS 1/1995, podľa ktorého je potrebné

rozlišovať v súvislosti s postupom podľa zák. č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy
prechod a prevod vlastníctva. O prechod vlastníctva ide v prípade autoritatívneho výroku súdov
alebo úradov, pričom odpoveď na otázku, či a kedy došlo k prechodu vlastníctva, je potrebné hľadať
v ustanoveniach vzťahujúcich sa na tieto výroky (veľký komentár Občianskeho zákonníka k § 133
OZ, strana 715). V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje, že pri posúdení použitia

intabulačného princípu v prípade zák. č. 142/1947 Zb. je u uvedeného zákona možné použiť len
ustanovenia zákona 90/1947 Zb., tak ako je to uvedené v § 14 odsek 3 zák. č. 142/1947 Sb., ktorý
limituje použitie intabulačného princípu na prípady uvedené v § 18 písm. a/ zák. č. 142/1947 Zb. za
podmienky vyznačenia poznámky zamýšľaného prevzatia podľa § 9 zák. č. 329/1920 Zb. Ustanovenie
§ 26 zák. č. 329/1920 Sb. predpokladalo zápis (intabuláciu) vlastníckeho práva na štát, ak si zabranú

nehnuteľnosť mienil ponechať. Ust. § 28 zák. č. 329/1920 Sb. však umožňovalo prevod vlastníctva
priamo na prídelcu bez splnenia podmienky zápisu prechodu práv na štát, ak si štát nemienil ponechať
zabranú nehnuteľnosť, ale mienil ju previesť na prídelcu - § 16 zák. č. 90/1947 predpokladal zápis
prechodu vlastníckeho práva na štát len v prípade prechodu práv, ktoré nebudú pridelené iným osobám.
Podľa vyššie citovaného ustanovenia ÚS ČR dňom účinnosti OZ z roku 1950 , t.j. 01 .01. 1951

bol výslovne opustený intabulačný princíp. Odvolací súd je toho názoru , že na prechod práv na štát,
ktoré mu svedčili zo zákona 142/1947 Sb. nebolo potrebné dodržať intabulačný princíp a na vznik
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam prideleným podľa zák. č. 142/1947 Sb. nebola po 01.01.1951
potrebná intabulácia. Jedinou podmienkou bolo prídelové konanie zavŕšené vydaním prídelovej listiny
(Ro NS ČR sp. zn. 22Cdo 2320/1998) .

28. Odvolacia námietka žalovaných, že súd prvej inštancie im odňal možnosť konať tým, že
odôvodnenie oprel o rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, ktoré im nebolo známe, nie je dôvodná. Nie
je povinnosťou súdu prvej inštancie vopred informovať strany sporu o tom, z akých rozhodnutí bude
svoje závery formulovať, či súdu odvolacieho, Najvyššieho, prípadne Ústavného súdu SR. Nesúhlas

s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie majú strany sporu možnosť namietať v odvolaní, ktoré
právo využili a z ktorého dôvodu je rozhodnutie súdu prvej inštancie predmetom prieskumu odvolacieho
súdu. Nie je povinnosťou súdu prvej inštancie reagovať ani na všetky námietky a argumenty strán sporu.
Povinnosťou súdu je zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán sporu s
výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Súd nemá odpovedať na každú námietku alebo argument

strán sporu, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci, ktoré zostali sporné.
Ani právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď
na každý argument strany sporu. Z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie
podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). V súvislosti s
uvedenýmrozsudoksúduprvejinštanciespĺňavyššieuvedenénáležitosti,a pretoodvolaniežalovaných

v tomto smere odvolací súd nepovažuje za dôvodné.

29. K tvrdeniu žalovaných v odvolaní, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na žalobe
s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/130/2007 z 25. 02. 2009 odvolací súd dodáva, že saplne stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zák. č. 229/1991 Zb. je lex specialis k
Občianskemu zákonníku a márnym uplynutím lehoty na uplatnenie práva podľa reštitučných zákonov je
možné postupovať v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je záver súdu prvej

inštancie súladný s rozhodnutiami Najvyššieho súdu a Ústavného súdu SR, na ktoré v odôvodnení
rozhodnutia správne poukázal.

30. Žalovaní v odvolaní k posúdeniu dobrej viery a nadobudnutiu vlastníckeho práva poukazujú na
nález ÚS ČR zo dňa 17. 04. 2014 a uznesenie NS SR zo dňa 27. 02. 2013 sp. zn. 6Cdo/71/2011. K

uvedenej argumentácii odvolací súd dodáva, že citované rozhodnutie NS SR reaguje na prípad, keď išlo
o nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti predanej na verejnej dražbe postupom podľa zák.
č. 427/1990 Zb. a dovolací súd vyslovuje záver, že zásadu, že nikto nemôže previesť viac práv než
má sám možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, s prihliadnutím
aj na individuálne okolnosti posudzovanej veci. Vyslovuje záver, že v danej veci takúto dobrú vieru u
žalovaných nie je možné konštatovať, pretože zápis štátu ako vlastníka predávajúcej veci na verejnej

dražbe nemohol založiť dobrú vieru právneho predchodcu žalovaných, že štátu svedčil platný právny
titul, keď mohol vynaložiť potrebnú aktivitu zistením dostupnej listiny, na základe ktorej došlo v roku
1959 k zápisu vlastníctva na štát. Zhodný názor zastáva odvolací súd aj v posudzovanej veci a
stotožňuje sa plne so záverom súdu prvej inštancie, že zápisy v pkn. vložke boli verejne dostupné a
iba nesprávny výklad žalovaných, že vlastníctvo pôvodného pozemnoknižného vlastníka nehnuteľnosti

zostalo zachované nemôže byť okolnosťou, z ktorej by odvodzovali dobrú vieru o tom, že právny
predchodca, od ktorého vlastnícke právo nadobudli, bol aj skutočným vlastníkom nehnuteľností.

31. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu, že
po rozhodnutí súdu prvej inštancie došlo k zmene zápisov v katastri nehnuteľnosti týkajúcich sa

nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu a ktoré by kvôli právnej úprave CSP nebolo možné odstrániť
v odvolacom konaní, rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).