Rozsudok Judgement was issued on Thursday, December 2, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Csp/83/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120205112
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8120205112.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobkyne: L. K., M.. X.X.XXXX, Q.

U. XX, XXX XX U., zastúpenej: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom kancelárie Sovietskych
hrdinov 66, 089 01 Svidník, 810 00 Bratislava, IČO: 31954448, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
sosídlomPribinova25,81109Bratislava,IČO:35807598,zastúpeného:JUDr.KatarínouHegedüšovou,
advokátskou kanceláriou so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, IČO: 42185190, o primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 1.133,94 EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 EUR
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. P r i z n á vžalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 30.04.2020 sa voči žalovanému domáhala zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.133,94 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Súd na základe skutkových tvrdení žalobkyne, popretí skutkových tvrdení žalovaného, oboznámením
obsahu spisu 12Csp/260/2017 zistil tento skutkový stav:

4. Žalobkyňa sa v konaní vedenom pod sp. zn. 12Csp/260/2017 domáhala vydania bezdôvodného
obohatenia zo zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 22.11.2003 pod č. XXXXXXX s poukazom na

bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy.

5. Súd I. inštancie rozsudkom zo dňa 19.03.2019 žalobe v plnom rozsahu vyhovel v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 2Co/74/2019 zo dňa 25.09.2019.

6. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zmluva neobsahuje údaj podľa § 4 ods. 2 písm. g) zák. č.
258/2001 Z.z. a to ročnú percentuálnu mieru nákladov; a ak táto uvedená nie je, spotrebiteľský úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže úver zo zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu
je bezúročný a bez poplatkov a z predloženého rozsudku Okresného súdu v Prešove pod sp. zn.
20C/23/2016 mal súd zistené, že sumu 727,33 EUR titulom bezdôvodného obohatenia už žalovaný bolzaviazaný zaplatiť, pričom žalobkyňa s odstupom času zistila, že na predmetný úver zaplatila podstatne
viac, vyhovel žalobe aj o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1.133,94 EUR.

7. S poukazom na ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. jej vznikol nárok voči žalovanému na zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia za porušenie jej spotrebiteľských práv konštatovaných vo
vyššie uvedených rozhodnutiach súdu. Ako spotrebiteľka si preto uplatňuje satisfakciu za porušenie
spotrebiteľských práv, ktoré si musela brániť v pôvodnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie
má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy.

8. Finančné zadosťučinenie, preto požaduje vo výške 1.133,94 EUR čo zodpovedá sume, o ktorú sa
žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil.

9. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Má za to, že predmetné rozhodnutie súdu, ktoré
uvádza žalobkyňa má dostatočný sankčný charakter v zmysle individuálnej a generálnej prevencie.

Vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu, príp. priznanú náhradu finančného zadosťučinenia
považuje za neprimerane prísnu a založenú na svojvoľnom a arbitrárnom výklade práva.

10. Priznanie vyššie požadovaných finančných prostriedkov prichádza totižto do úvahy len v tých
prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak. Porušenie práva by nebolo možné

napraviť inak v tom prípade, ak by právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia už bolo
premlčané.

11. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva, v ktorých
sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany nielen

jeho deklaráciu. Primerané finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú
nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. Primerané finančné zadosťučinenie predstavuje
peňažnú protihodnotu nemajetkovej ujmy, no nepredstavuje náhradu za uplatnené finančné plnenie
alebo prípadnú náhradu škody.

12. Primerané finančné zadosťučinenie má nesporne sankčnú funkciu a jeho cieľom nie je kompenzovať
žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k
žalobcovi a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania. Finančné
zadosťučinenie uplatnené žalobkyňou považuje za poskytujúce ochranu a ospravedlňujúcu ľahostajnosť
žalobkyne. Takto priznané finančné zadosťučinenie nie je možné považovať za žiadnych okolností za

primerané a spravodlivé, pretože ide len o niekoľkonásobné uplatnenia priznaní sumy bezdôvodného
obohatenia. Určenie konkrétnej výšky je síce vo výlučnej kompetencií všeobecných súdov, ktoré
sú povinné individuálne posúdiť každý jednotlivý prípad s ohľadom na kritériá stanovené zákonom,
avšak tieto sú povinné priznanú výšku finančného zadosťučinenia aj riadne odôvodniť s poukaz na
nemateriálnu ujmu.

13. Žalobkyňa k podaniu žalovaného uviedla, že z ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. vyplýva, že súd I.
inštancie sa mal zaoberať tým, či je splnená hmotnoprávna podmienka priznania nároku na primerané
finančné zadosťučinenie, teda či bol spotrebiteľ v spotrebiteľskom spore úspešný a v súdenej veci to
znamená, že súd I. inštancie sa má zaoberať tým či bola žalobkyňa v súdnom konaní pod sp. zn.

20Csp/260/2017 úspešná a či jej tento úspech bol vyjadrený z hľadiska jeho kvantity ako aj kvality.

14. Z uvedeného zákonného ustanovenia v znení účinnom od 09.06.2013 nesporne vyplýva, že právo
na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania
porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom na ochranu spotrebiteľa alebo osobitnými

predpismi. Žiadne matematické, psychologické, sociálne, či zdravotné ani iné úvahy, ktoré by dávali
do pomeru, ktorý z účastníkov bol z komplexu vzájomných právnych vzťahov a z nich vyplývajúcich
práv a povinností viac alebo menej poškodený vôbec do úvahy neprichádzajú. Pri inštitúte primeraného
finančného zadosťučinenia ide o osobitnú právnu úpravu, ktorá nijako neobmedzuje obchodníka, aby
svoje zákonné nároky mohol uplatniť voči spotrebiteľovi riadne a včas a ak tak nerobí, nedáva súdu

kompetenciu poskytnúť obchodníkovi, ktorý svoje práva nevyužije ochranu, ako keby to bol on, kto
je slabšou stranou a nepriznať spotrebiteľovi primerané finančné zadosťučinenie alebo ho extrémne
znižovať.15. Aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať z toho, že
toto má plniť funkciu satisfakčnú, sankčnú, tak aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania,
ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi.

16. Relatívna neurčitosť hypotézy uvedeného zákona sa tak stáva v konkrétnej súdenej veci absolútnou,
konkrétnou a určitou a to konkrétnym naplnením požiadavky zákona, ktorým je úspešné uplatnenie
porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom, prípadne inými osobitnými predpismi.

17. Uvedená právna norma nikdy nevyžadovala ujmu, ale je pravdou, že do 09.06.2013 vyžadovala,
aby konanie dodávateľa bolo spôsobilé privodiť ujmu. Od 10.06.2013 sa zrušila požiadavka ujmy aj čo
i len možnosti privodenia ujmy. Stačí úspech spotrebiteľa čo sa týka spotrebiteľského práva na súde.
Na podporu svojej argumentácie, že vznik ujmy už nie je podmienkou základu nároku pri posudzovaní
primeraného finančného zadosťučinenia poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove pod sp.
zn. 7Co/78/2017 a 20Co/192/2016.

18. Jediným objektívnym kritériom pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je výška
škodlivého následku, vyjadrená v peniazoch, ktorú dodávateľ spotrebiteľovi spôsobí alebo mienil
spôsobiť porušením spotrebiteľského práva a predovšetkým z tohto objektívneho kritéria by mal súd pri
úvahe o výške primeraného finančného zadosťučinenia vychádzať. Poukázala na trend v rozhodovacej

praxi, keď prevažujú rozhodnutia, v ktorých súdy priznali primerané finančné zadosťučinenie vo výške v
akej bola v súvislosti s obohatením sa dodávateľa alebo v súvislosti so snahou dodávateľa bezdôvodne
sa na úkor spotrebiteľov obohatiť uplatnená (Krajský súd v Prešove 3Co/94, 95/2017, 4Co/78/2016,
5Co/50/2017, 20Co/208/2016, 23Co/56/2017, 24Co/107/2018, 9Co/157/2014, 11Co/56/2016 a ďalšie).

19. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených

porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

20. Žalobkyňa si predmetnou žalobou v zmysle ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. uplatnila nárok
na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške bezdôvodného obohatenia na vydanie,
ktorého bol žalovaný zaviazaný v konaní pod sp. zn. 12Csp/260/2017 zodpovedajúceho sume prijatých
úhrad nad istinu poskytnutého úveru s poukazom na jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť v súlade s

ust. § 4 a 5 zák. č. 258/2001 Z.z.

21. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané
finančné zadosťučinenie v prípade, ak si na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od
toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto
právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo
povinnosti ustanovených zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto
porušenia práv alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného
zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o

existencii ujmy, ale stačí, ak takáto ujma tu je. Je pritom bez právneho významu, či ujma spotrebiteľovi
reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy (rozsudok KS v Prešove sp. zn.
3Co/20/2017, sp. zn. 20Co/192/2016, sp. zn. 7Co/78/2017, sp. zn. 25Co/59/2017).

22. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku

účinného odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút
náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
práva v podmienkach SR a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie
sankčná funkcia náhrady škody je taká, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestaťžalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovi
spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v
budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne.

23. Ak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie
o preventívne účinky pred diskrimináciou, potom v zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc
musia byť sankcie za diskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce.

24. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa ako spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve a tiež má právo domáhať sa, aby sa dodávateľ
zdržal protiprávneho konania, odstránil protiprávny stav a za podmienky, že si na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti stanovené zákonom č. 250/2007 Z. z., má právo aj na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
zodpovedá.

25. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľka si voči
žalovanému ako dodávateľovi v konaní vedenom pod sp. zn. 12Csp/260/2017 úspešne uplatnila
porušenie svojich spotrebiteľských práv upravených v zák. č. 258/2001 Z.z. v spojení s ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Pre úplnosť dodáva, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie

nie je závislý od okamihu uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy. Pri posudzovaní predmetného nároku je
potrebné podrobiť prieskumu a vyhodnotiť, či v danom zmluvnom vzťahu existovala už len hrozba vzniku
ujmy. Pre priznanie daného nároku pritom nie je relevantné, či ku vzniku ujmy aj reálne došlo alebo
nie. Na to, aby všeobecný súd priznal spotrebiteľovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie úplne
postačuje len samotná existencia hrozby vzniku ujmy počas účinnosti zák. č. 250/2007 Z.z..

26. Keďže žalovaný preukázateľne porušil práva žalobkyne ako spotrebiteľa súd považoval samotný
nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie za dôvodný a žalobe vyhovel, avšak iba
čiastočne.

27. S poukazom na všetky okolnosti prípadu súd považoval za primeranú výšku finančného
zadosťučineniasumu200EUR.Vdanomprípadesúdvychádzalzoskutočnosti,žezostranyžalovaného
došlo k vydaniu bezdôvodného obohatenia vo výške úhrad realizovaných nad istinu poskytnutého úveru
a v porovnaní s inými prípadmi už žalobkyne nedošlo k priamym vyhrážkam a zastrašovaniu zo strany
dodávateľa, ktoré by mali vplyv na jej psychiku či rodinný život. Na základe uvedených skutočností,

preto primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne je suma 200 EUR, ktorá zodpovedá
svojmu účelu a poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od porušenia práv
spotrebiteľa. Na záver súd pripomína, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia je nárokom,
ktorým sa reparuje ujma nemateriálnej povahy a nemôže slúžiť na fiannčné obohatenie sa žalobkyne,
resp.kompenzáciujejmajetkovejškody,alemusízostaťnaúrovniavofunkciiúčinnéhoaodradzujúceho

prostriedku ochrany (rozhodnutia Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 2Co/137/2016, 9Co/50/2018,
17Co/17/2018).

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Podľa čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,

s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

31. Podľa čl. 3 ods. 2 CSP, výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách

jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu
podľa odseku 1.32. CSP nemá obdobné ust. § 142 ods. 3 O. s. p., ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu
k ust. § 142 ods. 2 O. s. p. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nová právna úprava už
neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty, ale len dve. Na prvom mieste je zásada úspechu a v

prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods.
2 CSP. Nepatrný neúspech CSP aktuálne nepozná a zohľadňuje teda každý neúspech, a to vrátane
neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v
ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však
nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku.

Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe
úvahysúdualeboznaleckejčinnosti(str.906KomentárakCivilnémusporovémuporiadku,nakladatelství
C. H. Beck).

33. Aj z dôvodovej správy k ust. § 255 CSP vyplýva, že v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu
v spore, ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. V sporovom konaní je kritérium

procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania, čomu zodpovedá i
systematické začlenenie tohto ustanovenia. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania
v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide
o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. Ako príklad uvádza
dôvodová správa náhradu nemajetkovej ujmy v sporoch o ochranu osobnosti. Vhodným riešením potom

bude,žežalobcamáprávonaplnúnáhradutrovkonania,avšakvýlučneibazprisúdenejsumy.Priznanie
plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu
pojmuúspechvoveci,keďžetensaskúmačodoprávnehozákladuaniečodovýškypriznanéhonároku.

34. Keďže predmetom konania bol nárok žalobkyne na zaplatenie primeraného finančného

zadosťučinenia, ktorého výška závisela od úvahy súdu, bol žalobkyni priznaný nárok na náhradu trov
konania ako úspešnej strane sporu čo do právneho základu sporu v plnom rozsahu.

35.Ovýškenáhradytrovkonaniabuderozhodnutépostupompodľa§262CSPvovýškezodpovedajúcej
prisúdenej sumy primeraného finančného zadosťučinenia.

Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.