Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 16, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/465/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7800899901
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7800899901.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu R.. W. Q., Z., K. W. XX, proti
žalovaným 1) W.. M. M., L., W. N. XXXX/XX a 2) W. Q., L., V. XXXX/XX, o zaplatenie 995,82 € s prísl.,
o odvolaní žalovaných proti rozsudku 6C/849/2000-554 z 30.6.2016 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a
nerozdielne 995,81 € s 15 % úrokom z omeškania od 24.8.1999 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vo
veci samej podľa § 151 ods.3 O. s. p.

2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal, čím ju odôvodnil,
čo žalovaní v odpore podanom proti platobnému rozkazu, ktorým boli zaviazaní na zaplatenie 30 000
Sk so 17,6 % úrokmi z omeškania od 24.8.1999 žalobcovi, uviedli (čo v ňom popreli, resp. tvrdili a
na čo poukázali), čo žalobca v ústnej výpovedi uviedol, čo žalovaní, ktorí so žalobou nesúhlasili, na
pojednávaní 31.10.2000 v ústnom vyjadrení uviedli (na čom trvali, čo popierali, čoho sa pridržiavali,
čo pripustili, čo potvrdili) a čo žalobca poprel a na čom zotrval. Ďalej, vymenujúc dôkazné prostriedky,
ktorými vo veci vykonal dokazovanie, uviedol, čo svedok L. Q. vo svojej výpovedi na pojednávaní

31.10.2000 vypovedal, čo žalovaní v písomnom podaní, doručenom mu 17.1.2001, opakovane uviedli
(čo popierali), čo vyplýva z vyžiadanej správy od Okresného riaditeľstva (ďalej len OR) PZ, Okresný
dopravný inšpektorát (ďalej len ODI) v Rožňave, doručenej mu 19.4.2001, z fotokópie splnomocnenia
vyhotoveného W. Z., konateľom SLOV REAL s. r. o. v Bratislave 12.7.1999, čo svedok Z. potvrdil,
čo vyplýva zo správy vyžiadanej ním od OO PZ Rožňava o zistení pobytu žalovaných, doručenej
mu 19.4.2004, čo žalovaný v 1.rade v písomnom podaní z 13.11.2005, „doručeného“ mu 5.12.2005,
opakovane zdôraznil, resp. tvrdil, čo L. Š., ktorý bol vypočutý ako svedok na pojednávaní 7.12.2005,

v tejto svedeckej výpovedi uviedol (tvrdil), čo vyplýva zo spisového materiálu založeného v prílohovej
obálke na čl.105, zaslaného mu na jeho požiadanie OR PZ, ODI v Rožňave 23.6.2006, týkajúceho sa
prepisu motorového vozidla (ďalej len vozidlo) evidenčné číslo L.-XXX F., továrenskej značky Mazda
Xedos, 23.8.1999 z W.. Q., I..X.X.XXXX, L., L. XX na L.. Š., I..X.X.XXXX, L.F., E. X, čo žalovaný v
2.rade v písomnom podaní, doručenom 21.7.2008, k výpovedi svedka L.. Š. na pojednávaní 7.12.2005,
uviedol (čo potvrdil a na čom trval), čo svedok L.. Š. uviedol v písomnom prehlásení, doručenom mu
20.5.2009(žalobcapopieraluzavretiekúpnejzmluvysL..Š.aprevzatiekúpnejceny),čožalobcauviedol

v písomnom podaní, doručenom mu 10.5.2011, ktorým oznámil dôvod zmeny pôvodnej dohody medzi
účastníkmi konania, čo uviedli svedkovia O. Š.G., matka L.. Š. F. L. B. a, čo potvrdila svedkyňa W.
F., čo vyplýva z kúpnej zmluvy zo 16.7.1999 uzavretej medzi SLOV REAL spol. s r.o. a žalobcom a
zo zákazkového listu bez čísla opečiatkovaného pečiatkou servisu. Uviedol ďalej, že v ďalšom konaní,po zrušení jeho rozsudku uznesením Krajského súdu (ďalej len KS) v Košiciach 4Co/32/2012-435 z
10.2.2015, žalobca zotrval na žalobe, na svojich ústnych a písomných vyjadreniach a na podporu
svojich tvrdení navrhoval opakovane vypočuť svedkov L.. Š., V.. L. Q. F. V.. O. Y. a predložil mu

písomné vyhlásenie R.. W. Z. z 22.10.2015 vo fotokópii, a uviedol, čo svedok L.. Š., ktorý bol opakovane
vypočutý, tvrdil (na čo sa nepamätal), resp. čo (opakovane) uviedol po oboznámení sa s obsahom svojej
predchádzajúcej výpovede prečítaním zo zápisnice o pojednávaní zo 7.12.2015, čo uviedli svedkovia V..
Q. F. V.. Y. a čo vyplýva z fotokópie vyhlásenia z 22.10.2015, podaného R.. Z., trvale Z., W. XX. Podotkol,
že vzhľadom na to, že žalobca predložil písomné vyjadrenie vo fotokópii, originál tohto vyhlásenia

nevedel predložiť, svedok R.. Z. bol vypočutý dožiadaným Okresným súdom (ďalej len OS) Bratislava
I a uviedol, čo vyplýva z jeho svedeckej výpovede z 22.4.2016. Na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru: Medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o obstaraní veci, preto
prejednávanú vec posúdil podľa § 733 a n. O. z. Citoval znenie § 733 O. z. Zmluva o obstaraní veci je
podtypom príkaznej zmluvy. Pojmovými znakmi tejto zmluvy sú: 1. Osobitne vymedzený predmet tejto
zmluvy, ktorým je obstaranie určitej veci alebo záležitosti. 2. Druhým pojmovým znakom tejto zmluvy je,

že je vždy odplatná. Výšku tejto odmeny zák. neustanovuje, a preto musí byť dohodnutá. 3. Obstarávateľ
má právo vec obstarať aj prostredníctvom inej osoby. Čo sa týka formy zmluvy o obstaraní veci,
platí zásada bezformálnosti zmluvy. Tzn., že aj zmluvu o obstaraní veci možno uzavrieť v akejkoľvek
forme. Vykonaným dokazovaním, bolo preukázané, že žalobca 16.7.1999 uzavrel kúpnu zmluvu, na
základe ktorej nadobudol do svojho vlastníctva vozidlo za symbolickú cenu 1 Sk. Z prvotnej výpovede

zástupcu predávajúceho, svedka R.. Z. vyplýva, že v skutočnosti záujem o kúpu vozidla mali žalovaní
a žalobca iba mal sprostredkovať nadobudnutie vozidla pre nich. Svedok R.. Z. vo výpovedi 22.4.2016
pred dožiadaným súdom uviedol, že kúpnu cenu za vozidlo mu zaplatil žalovaný v 1.rade, ktorému
následne vozidlo odovzdal. Po prevzatí vozidla ho šoféroval žalovaný v 1.rade, ktorú skutočnosť potvrdil
nielen svedok Z., ale aj žalovaný v 2. rade a žalobca. Zhodnými tvrdeniami účastníkov konania bolo

preukázané, že žalovaní boli spolu so žalobcom 2 x v Bratislave, stretli sa s konateľom predávajúceho
- SLOV REAL spol. s r. o., R.. Z.. Tvrdenie žalovaných o ich pomoci pri kúpe vozidla žalobcovi v konaní
nebola preukázaná, ani právna ani technická, preto vycestovanie žalovaných do Bratislavy v súvislosti
s výpoveďami R.. Z. vyhodnotil tak, že mali osobný záujem o získanie predmetného vozidla. Žalobca
sa síce formálne stal výlučným vlastníkom vozidla na základe kúpnej zmluvy uzavretej 16.7.1999 a v

evidencii vozidiel si ho dal zaevidovať 9.8.1999 na seba, avšak v skutočnosti vozidlo užívali žalovaní.
Svedčí o tom vyhotovenie fiktívneho zákazkového listu z 20.8.1999 žalovaným v 2.rade o prevzatí
vozidla do servisu patriaceho jeho otcovi, ktorým boli vyčíslené nutné náklady na opravu vozidla, ktoré
však - podľa vyjadrenia žalovaného v 2.rade - nikdy vykonané neboli, ani tie, u ktorých v zákazkovom
liste je poznamenané vykonanie opravy. Z toho vyplýva pravdivosť tvrdenia žalobcu, že on za opravu

vozidla nič nezaplatil. Výpoveďou svedka R.. Z. 22.4.2016 bolo preukázané, že po predaji vozidla ani
žalobca, ani žalovaní si neuplatnili u neho zľavu z ceny vozidla, ani nevytkli žiadne vady vozidla. Z
toho vyplýva, že fiktívny zákazkový list z 20.8.1999 bol vyhotovený na to, aby žalovaní mohli používať
vozidlo, aby sa mohli preukázať, že sú ho oprávnení používať. Žalovaní v priebehu konania netvrdili
a nepreukázali, že vozidlo, prevzaté do servisu otca žalovaného v 2.rade na základe zákazkového

listu z 20.8.1999 bolo vydané žalobcovi. Na základe toho prvotnú výpoveď svedka L.. Š. zo 7.12.2005
vyhodnotil ako „vieryhodnú“ v tom, že žalovaný v 2.rade mu ponúkal vozidlo na predaj, od žalovaného
v 2.rade svedok kúpil vozidlo a zaplatil mu kúpnu cenu. Písomné vyhlásenie svedka z 20.5.2009,
podávané po uplynutí niekoľkých rokov, v čase, keď svedok odchádzal dlhodobo pracovať do USA,
kde sa zdržiaval v spoločnosti žalovaného v 1.rade, čo vyplýva z fotografií predložených žalobcom,

vyhodnotil ako účelovú, v snahu pomôcť žalovaným. Svedok bol opakovane vypočutý na pojednávaní
7.8.2015, avšak na okolnosti kúpy vozidla sa nepamätal, preto z jeho výpovede žiadne nové skutočnosti
nevplynuli. Vychádzajúc z originálu listín zaslaných OR PZ, ODI v Rožňave, ktoré sa nachádzajú na
čl.105, dospel k záveru, že k prepisu vozidla zo žalobcu na L.. Š. došlo 23.8.1999. Podľa správy z
evidencie vozidiel od 29.11.1999 do 12.2.2001 držiteľkou vozidla bola W.. F.. Vykonaným dokazovaním

výsluchom svedka V.. Y. a fotografie predloženej žalobcom, na ktorej je znázornená W.. F. v spoločnosti
žalovaného v 2.rade, dospel k záveru, že žalovaný v 2.rade ju poznal už skôr, aj v období r.1999 až
2001, boli v priateľskom vzťahu a preto po prepise vozidla na ňu vozidlo sa znovu dostalo do dispozičnej
sféry žalovaného v 2.rade. Vykonaným dokazovaním považoval za preukázané, že žalobca obstaral vec
- vozidlo pre žalovaných tak, že formálne ho kúpil kúpnou zmluvou zo 16.7.1999 a zaevidoval ho na

seba, avšak v skutočnosti prenechal vec na užívanie žalovaným na základe fiktívneho zákazkového listu
z 20.8.1999, ktorí s ním disponovali, previedli ho na L.. Š. 23.8.1999, preto žalobcovi vznikol nárok na
dohodnutú odmenu 995,81 € (30 000 Sk), ktorej výšku považoval za potvrdenú výpoveďou svedka V..
Q.. Z tejto svedeckej výpovede vyplýva, že žalovaný v 1.rade na otázku žalobcu, kedy mu zaplatí 30 000Sk, sa vyjadril tak, že za kradnuté auto nikdy žalobcovi nič nezaplatí, ktorá reakcia žalovaného v 1.rade
však nepopiera existenciu dohody o podmienkach splatnosti a výške odmeny za obstaranie vozidla. Z
týchto dôvodov zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s 15 % úrokmi zákonnými úrokmi

z omeškania podľa § 517 ods.1,2 O. z. a § 3 nar.vl.č.87/95 Zb. v platnom znení k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu, odo dňa nasledujúceho po prepise vozidla na svedka L.. Š., t.j. od 24.8.1999.
3. Proti rozsudku podali žalovaní v zákonnej lehote toto o d v o l a n i e: a navrhujú napadnutý rozsudok
súduzmeniťvzmysle§388CSPažalobužalobcuzamietnuťvcelomrozsahu.Navrhujúpriznaťnáhradu
všetkých trov celého konania, vrátane trov právneho zast. S rozsudkom súdu nie sú spokojní, pretože

súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Teda tým sú dané odvolacie dôvody v zmysle §
365 ods.1 písm. f/, h/ CSP. Súd o žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom z 29.4.2004 tak, že žalobu v
celom rozsahu zamietol. KS uznesením z 30.6.2005 zrušil rozsudok súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Po zrušení veci a doplnenom dokazovaní súd rozsudkom z 20.12.2011 žalobu opäť zamietol
v celom rozsahu. KS v Košiciach uznesením z 10.2.2015 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu na ďalšie

konanie z dôvodu, že odôvodnenie rozsudku nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2
O. s. p. a zásadám súdnej praxe a preto považoval rozsudok za nepreskúmateľný lebo obsahoval iba
nedostatočné dôvody. Odvolací súd konštatoval, že nemohol vo veci rozhodnúť a posúdiť správnosť
alebo nesprávnosť rozhodnutia (postupu) súdu, pretože by porušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho
súdneho konania. KS preto uložil súdu opätovne vyhodnotiť vykonané dôkazy a vyrovnať sa so všetkými

skutočnosťami,ktorévyšlivkonanínajavoavoveciznovarozhodnúťanajmärozhodnutieodôvodniťtak,
aby bolo preskúmateľné. Podľa ich názoru súd sa opätovne dopustil tých istých procesných pochybení
a rozhodnutie preto považujú za nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené, čím došlo k porušeniu
práva účastníkov konania na spravodlivý proces a nemajú objektívne ani možnosť posúdiť správnosť,
resp. nesprávnosť rozhodnutia súdu a jeho postupu. Rozhodnutie súdu nie je založené na objektívnych

dôkazoch a skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ale vychádza z dohadov a jednostranného
posúdenia dôkazov v ich neprospech. Predovšetkým namietajú, že konanie je vedené od septembra
r.2000 a za celý čas si žalobca uplatňoval svoj nárok na zaplatenie 30 000 Sk s prísl. ako odmenu za
sprostredkovanie, ktorá sa mala stať splatnou dňom prevodu vlastníckeho práva k vozidlu, zn. Mazda
Xedos 6 na nich. Aj cit. rozhodnutia sa zaoberali posudzovaním zmluvy o sprostredkovaní a odmeny

za sprostredkovanie. Nebol posudzovaný iný právny vzťah a ani dokazovanie nebolo vykonávané v
súvislosti s iným nárokom, ktorý žalobca niekoľkokrát potvrdzoval a nárok jednoznačne uplatňoval,
či už v písomných podaniach, alebo ústne na pojednávaní na súde alebo v odvolaniach, ako nárok
„odmenu za sprostredkovanie“ (úvodzovky žalovaní). Žalobca svoj nárok odvodzoval aj na poslednom
pojednávanípredrozhodnutímvoveciakonárokzasprostredkovanienazákladeústneuzavretejzmluvy

o sprostredkovaní. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca - podľa jeho tvrdení - mal s nimi uzavrieť zmluvu
o sprostredkovaní, jej uzavretie, obsah, miesto presne špecifikoval aj na pojednávaní 9.6.2015, teda
nepochybne trval na tom, že uzavrel zmluvu o sprostredkovaní a nie inú zmluvu s iným obsahom a
inými podmienkami. Akúkoľvek zmluvu v akejkoľvek forme so žalobcom ohľadom 30 000 Sk popreli
a popierajú, pretože k takejto zmluve, dohode nikdy nedošlo. Súd posudzoval a vykonával dôkazy do

vyhlásenia rozsudku zamerané na uplatnený nárok žalobcu vyplývajúci zo sprostredkovateľskej zmluvy.
Nebol dôvod, aby sa vyjadrovali k inému druhu právneho vzťahu medzi žalobcom a nimi, ktorý ním nebol
uplatňovaný a ani dokazovanie nebolo vedené v súvislosti s jeho nárokom, ktorý by vyplýval z iného
druhu, či už typickej alebo atypickej zmluvy v zmysle O. z. Súd posúdil prvýkrát právny vzťah medzi
žalobcom a nimi ako zmluvu o obstaraní veci i keď žalobca trval na tom až do vyhlásenia rozsudku, že

ide o odmenu zo zmluvy o sprostredkovaní na základe ústne uzavretej zmluvy o sprostredkovaní. Podľa
ich názoru ide o nesprávny postup súdu, keď priznal žalobcovi odmenu za obstaranie veci na základe
zmluvy, ktorá je obsahovo iným druhom zmluvy, t.j. žalobca si uplatňoval nárok zo sprostredkovateľskej
zmluvy aj všetky dôkazy boli vykonávané a účastníci sa vyjadrovali k sprostredkovateľskej zmluve,
pričom súd bez vedomia účastníkov rozhodol o nároku zo zmluvy o obstaraní veci. Charakteristickým

pojmovým znakom zmluvy o sprostredkovaní je nielen to, že sa sprostredkuje uzavretie zmluvy, ale že sa
dostaví aj výsledok. Týmto pojmovým znakom sa táto zmluva odlišuje od zmluvy o obstaraní veci a má aj
ďalšieodlišnosti,najmäčosatýkaodmenyap.Postupomsúdusaimodňalamožnosťkonaťpredsúdom.
Čo je ale podstatné, z výsledkov dokazovania vyplýva, že medzi žalobcom a nimi nedošlo k uzavretiu
právne relevantnej zmluvy, či už o obstaraní veci alebo sprostredkovateľskej zmluvy. Žalobca neuniesol

dôkazné bremeno na preukázanie existencie takejto zmluvy. Súd len na základe jednostranného a
tendenčného hodnotenia dôkazov v ich neprospech a na základe dohadov bez náležitého zdôvodnenia
a ignorovaním objektívnych dôkazov dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný na základe zmluvy
o obstaraní veci. Súd odôvodňuje svoj záver a právne posúdenie veci tak, že vykonaným dokazovanímpovažoval za preukázané, že žalobca obstaral vec, vozidlo pre nich tak, že formálne kúpil vozidlo kúpnou
zmluvou zo 16.7.1999 a zaevidoval ho na seba, avšak v skutočnosti prenechal vec na užívanie im
na základe fiktívneho zákazkového listu z 20.8.1999, ktorí s ním disponovali, previedli ho na L.. Š.

23.8.1999, preto žalobcovi vznikol nárok na dohodnutú odmenu 995,81 € (30 000 Sk), ktorej výšku
považoval za potvrdenú výpoveďou svedka V.. Q., ktorý vypovedal, že žalovaný v l/rade na otázku
žalobcu, kedy mu zaplatí 30 000 Sk sa vyjadril tak, že za kradnuté auto nikdy mu nič nezaplatí, ktorá
reakcia žalovaného v 1/rade však nepopiera existenciu dohody o podmienkach splatnosti a výške
odmeny za obstaranie vozidla. Takéto odôvodnenie rozsudku a právne posúdenie veci nemá oporu

vo vykonanom dokazovaní. Z dokazovania naopak vyplýva, že žalobca sám podľa zmluvy o kúpe zo
16.7.1999 nadobudol vozidlo Mazda Xedos 6, ktoré 23.8.1999 previedol na L.. Š.. Svedčí o tom samotná
výpoveď žalobcu, že auto kupoval od svedka Z. za 1 Sk, výpoveď svedka Z., písomná zmluva zo
16.7.1999,splnomocnenievyhotovenéW..Z.,konateľomSlovreals.r.o.Bratislavaz12.7.1999,zktorého
vyplýva, že W.. Z. splnomocnil W.. Q., t.j. žalobcu na vedenie a užívanie vozidla zn. Mazda Xedos 6/
16V, ŠPZ:Z., správa OR PZ DI Rožňava doručená súdu 19.4.2001, z ktorej vyplýva, že žalobca prihlásil

vozidlo Mazda Xedos do evidencie vozidiel 9.8.1999, bol zapísaný ako majiteľ a držiteľ vozidla a vozidlu
bolo pridelené nové EČV: L.. Zo správy OR PZ DI Rožňava z 23.6.2006 vyplýva, že formulárovou
žiadosťou o vykonanie zmeny - odhlásenie vozidla z 23.8.1999, žiadal žalobca o odhlásenie vozidla,
formulárovoužiadosťouL..Š.z23.8.1999žiadaloprihlásenieačestnýmprehlásenímžalobca23.8.1999
ohlasuje stratu malého technického preukazu. Zo záznamu DI na obidvoch žiadostiach vyplýva, že

bola vykonaná kontrola identifikačných znakov vozidla a z prvopisov žiadostí podpísaných žalobcom a
svedkom L.. Š. z 23.8.1999 vyplýva, že boli doručené DI za účelom vykonania zmeny držiteľa vozidla.
Všetky tieto listinné, objektívne dôkazy preukazujú to, že vlastníkom a držiteľom vozidla Mazda Xedos
6 od ich kúpy od Slovreal, s.r.o. Bratislava, teda od 16.7.1999 do 23.8.1999, bol žalobca a od 23.8.1999
toto vozidlo nadobudol kúpou svedok L.. Š.. Za celý čas od kúpy vozidla od Slovreal s.r.o. Bratislava

bol žalobca skutočným vlastníkom a držiteľom vozidla riadne zaevidovaným v evidencii vozidiel na OR
PZ DI Rožňava až do 23.8.1999, kedy vozidlo sám ako vlastník, dobrovoľne, na základe slobodnej,
vážnej a zrozumiteľnej vôle previedol na L.. Š., o čom svedčia uvedené dôkazy. Od počiatku súdneho
konania jednoznačne popierajú tvrdenia žalobcu, ktoré sú tendenčné a nepravdivé a uvádzajú, že oni
so žalobcom neuzavreli žiadnu či už ústnu alebo písomnú zmluvu o sprostredkovaní alebo o obstaraní

veci. V priebehu celého dokazovania žalobca neoznačil právne relevantný dôkaz na to, že medzi ním
a nimi došlo k dohode o odmene za sprostredkovanie alebo dohode o odmene za obstaranie veci.
Svedkovia, ktorých označil žalobca, neboli prítomní pri ním tvrdenom uzatváraní dohody a tvrdením, že
v ich prítomnosti požadoval vyplatenie 30 000 Sk od žalovaného v 1/ rade, nie je možné objektívne
preukazovať uzatvorenie dohody o odmene a vôbec nie uzavretie zmluvy o sprostredkovaní alebo o

obstaraní veci. Tvrdenia svedkov Q. F. B. sú účelové v snahe pomôcť žalobcovi, pretože ide o kamarátov
a jeho spolužiakov a ich výpovede sú prinajmenšom pochybné aj z toho dôvodu, že ide o všeobecné
tvrdenia, z ktorých nie je možné vyvodiť uzavretie akejkoľvek zmluvy, resp. dohody. Pokiaľ by malo byť
pravdivé tvrdenie žalobcu, že 11.7.1999 uzavrel s nimi zmluvu obsahom, ktorej bolo sprostredkovanie
kúpy osobného vozidla Mazda Xedos 6 a o tom, že odmena za sprostredkovanie sa mala stať splatnou

dňom prevodu vlastníckeho práva na nich tak potom je nelogické, z akých príčin priamo nebolo vozidlo
odhlásené svedkom R.. Z. na DI v Bratislave a prihlásené na DI v Rožňave na nich, ale bolo prihlasované
na žalobcu. Vysvetlenie žalobcu, že chcel mať akúsi poistku pre vyplatenie odmeny za sprostredkovanie
a preto bolo vozidlo zapísané na neho, neobstojí, a ide len o účelové tvrdenie z jeho strany, pretože
vozidlo bolo od kúpy v jeho držbe a vlastníctve a napriek tomu, že nedošlo k vyplateniu odmeny,

previedol vozidlo na L.. Š. a tam už jeho tvrdenú poistku stratil... Žalobca svoje tvrdenia počas celého
dokazovania prispôsoboval vývoju dôkaznej situácie a účelovo menil svoje výpovede. Dokonca zasiahol
aj do ovplyvňovania svedka Š. a svedka Z.. Súd tieto objektívne dôkazy o ovplyvňovaní dôkaznej
situácie nechal bez povšimnutia. Súd neuveril výpovedi svedka Štefana, ktorý jednoznačne po tom, ako
vypovedal 7.12.2005, zmenil svoju výpoveď a to najskôr písomným prehlásením z 20.5.2009 a to tak,

že predmetné vozidlo Mazda nekupoval od žalovaného v 2/ rade, ale od žalobcu, ktorému „vyplatiť“
kúpnu cenu 100 000 Sk, následne na pojednávaní 7.8.2015 potvrdil, že vozidlo kupoval od žalobcu
za 100 000 Sk a rozpor vo svojich výpovediach vysvetlil tak, že na pojednávaní 7.12.2005 vypovedal
tak, ako je to zachytené v zápisnici preto, lebo bol požiadaný určitou osobou, ktorú nechcel menovať,
aby vypovedal v prospech žalobcu. Na konkrétnu otázku súdu, že ktorá výpoveď je pravdivá, svedok

odpovedal, že tá, ktorú učinil na pojednávaní 7.8.2015, že teraz hovoril pravdu. Súd vyhodnotil, i napriek
tomuto tvrdeniu svedka L.. Š., za vierohodnú výpoveď prvotnú, teda zo 7.12.2005 s odôvodnením, že
čestné prehlásenie podával po niekoľkých rokoch v čase, keď odchádzal dlhodobo pracovať do USA,
kde sa zdržiaval v spoločnosti žalovaného v 1/rade a výpoveď zo 7.8.2015 nepovažoval za vierohodnú,pretože svedok si nepamätal na okolnosti kúpy a z jeho výpovede nevyplynuli žiadne nové skutočnosti.
S takýmto odôvodnením nesúhlasia, pretože žalovaný 1/ sa v USA dlhodobo nezdržiaval so svedkom,
spolu nepracovali a fotografia nedokazuje ovplyvňovanie svedka. Išlo o fotografiu zo stretnutia Slovákov

žijúcich v USA. Nie je dôvodné zistenie súdu, že svedok 7.8.2015 nevypovedal nové skutočnosti,
pretože v tejto výpovedi svedok jednoznačne odstránil rozpor vo svojich tvrdeniach, keď uviedol, že v
prvej výpovedi bol navádzaný žalobcom cez tretiu osobu a potvrdil pravdivosť čestného prehlásenia.
Súd nechal bez povšimnutia a vyvodenia záverov ďalšiu snahu žalobcu o narušenie spravodlivého
procesu, keď pred pojednávaním 23.10.2015 predložil ich zástupcovi fotokópiu vyhlásenia z 22.10.2015

podpísaného R.. Z. a na základe tohto vyhlásenia sa snažil dosiahnuť zmier. Na otázku súdu po
predložení prehlásenia odpovedal, že od posledného pojednávania sa rozprával so svedkom Z. o tom,
že ešte nemá skončený súdny spor a na základe toho on podal vyhlásenie, ktoré predložil vo fotokópii
ich zástupcovi, originál tohto vyhlásenia doručí súdu R.. Z.. Z obsahu listiny - vyhlásenia vyplýva, že
svedok R.. Z., ako štatutárny zástupca Slovreal s.r.o. v r.1999 fyzicky odovzdal osobné vozidlo Mazda
Xedos, sivej farby M.. M. a zároveň prevzal peňažnú hotovosť, ktorej výšku si presne nepamätá, ale bolo

to viac ako 200 000 Sk od M.. M. a W.. Q. (tmavé vlasy) spoločne. Hotovosť bola prevzatá v 2 splátkach
s tým, že oproti 1. splátke bolo auto zapožičané na skúšobnú dobu a následne, keď M. F. Q. potvrdili,
že vozidlo im vyhovuje, svedok dostal druhú splátku a vozidlo bolo odhlásené. Od W.. Q. v súvislosti s
uvedeným vozidlom neprevzal žiadnu peňažnú sumu a rovnako ani nijakú peňažnú sumu neodovzdal.
V predmetnej veci vystupoval len ako sprostredkovateľ a na jeho žiadosť bola vyhotovená kúpna zmluva

so Slovreal. Na pojednávaní 23.10.2015, str.3 zápisnice na otázku sudkyne, aby opakovane žalobca
opísal stretnutie s R.. Z., žalobca na rozdiel od predchádzajúcich jeho tvrdení popísal celý skutkový stav
úplne odlišne, keď popisuje, že po tom ako si obzreli vozidlo vošli do kancelárie s tým, že oni sa chcú
dohodnúť, žalobca pritom nebol prítomný pri ich dohode, čakal pred kanceláriou, bola to chvíľa, potom
vyšli všetci von, povedali, že sa dohodli a zobrali si vozidlo Mazda...Zámer bol od počiatku taký, že

„sa“ idú kupovať vozidlo od konateľa obchodnej spoločnosti R.. Z., ani potom ako sa dohodli, žalobcovi
nehovorili ako a kedy zaplatia kúpnu cenu, len sa vyjadrili po ceste domov, že dobre kúpili vozidlo, že s
touto kúpou sú spokojní...Na ďalšiu otázku súdu, že kedy sa dozvedel žalobca o skutočnostiach, ktoré
na pojednávaní 23.10.2015 uviedol, že on to tušil, že to tak bolo a dozvedel sa o tom už v čase, keď súd
prvýkrát vo veci rozhodol (prvý rozsudok OS Rožňava z 29.4.2004). Žalobca uviedol, že o tom nehovoril,

pretože mal za to, že súdu môže predkladať len dôkazy, o ktorých má nejaké písomnosti a nehovoril
to aj preto, lebo vraj ho mal o to požiadať žalovaný v 2/ rade. Išlo mu o to, aby nebolo zverejnené za
koľko kúpil vozidlo. Žalovaný v 2/ rade to jednoznačne poprel. Na str.4 zápisnice z 23.10.2015 na ďalšiu
otázku, že od koho sa dozvedel, za akých okolností, že zaplatili R.. Z. vyše 200 000 Sk, žalobca uviedol,
že sa to dozvedel od Z., nevie kedy presne to bolo a o výške zaplatenej sumy sa dozvedel z písomného

vyhlásenia, ktoré dnes predložil. Na ďalšiu otázku, že prečo skôr neuviedol vo svojich vyjadreniach, že
kupovali vozidlo od R.. Z. a nie žalobca, žalobca odpovedal že nepovažoval to za podstatné v danej veci.
Na otázku sudkyne, či žalobca má návrhy na doplnenie dokazovania, žalobca uviedol, áno predložím
súdu originál vyhlásenia R.. Z.. I napriek tomuto návrhu na doplnenie dokazovania, žalobca originál
vyhlásenia do spisu nedoložil a súd to nechal bez povšimnutia. Vo veci bol vypočutý dožiadaným súdom

OS Bratislava I svedok R.. Z. 22.4.2016, z jeho výpovede vyplýva, že po nahliadnutí do prehlásenia z
22.10.2015 uviedol, že nie je to jeho vyhlásenie a ani podpis a originál vyhlásenia preto nevie predložiť.
SvedokR..Z.narozdielodjehoprvejvýpovede,vktorejuviedol,žeonpredobrépriateľskéaspolužiacke
vzťahy so žalobcom mu predal vozidlo Mazda Xedos za 1 Sk, takto sa mu chcel zavďačiť za pomoc,
ktorú mu počas „vysoškolského“ štúdia poskytoval. Svedok uviedol, že žalobca mu hovoril, že osoby,

ktoré s ním boli v Bratislave pre toto vozidlo, a ktoré sa volali W. F. M., mali záujem o kúpu tohto
vozidla. Svedok pripustil, že boli všetci traja za ním raz alebo 2 x. Tento svedok tvrdil, že od žalobcu mal
informáciu, že mal získať od žalovaných za toto vozidlo asi 30 000, resp. 50 000 Sk a p.... Na rozdiel
od tejto výpovede pri svojom výsluchu 22.4.2016 už svedok vypovedá odlišne a potvrdzuje, nepriamo
skutočnosti uvádzané vo vyhlásení i keď popiera, že by vyhlásenie písal on, t.j. potvrdzuje, že peniaze

za auto prevzal od M.. M., nevie v akej výške, na to si nepamätá, nepamätal si akú zmluvu uzavrel,
uvádza žalovaného v l/rade priezviskom M., i keď v prvotnej výpovedi osoby, ktoré boli so žalobcom
oslovoval menami W. F. M. aj to len na základe udania žalobcu a p. Rozpor medzi jeho predchádzajúcou
výpoveďou ohľadom predaja auta nevedel vysvetliť a súd tieto rozpory ani neodstraňoval. Súd v
odôvodnení rozsudku uvádza výpoveď svedka R.. Z. z 22.4.2016 ako pravdivú, pretože na jej základe

odôvodňuje svoje rozhodnutie. Namietajú takýto postup súdu, keď vo výpovedi R.. Z. sú značné
rozpory, ktoré odstránené neboli a pritom ide o svedka, ktorý je priateľom a spolužiakom žalobcu a
bez akéhokoľvek odôvodnenia, prečo považuje výpoveď R.. Z. za pravdivú, ktorú učinil 22.4.2016 a
nie jeho prvotnú výpoveď a p., berie za preukázané jeho tvrdenia, keď tento svedok v podstatnýchčastiach nehovorí pravdu. Takéto odôvodnenie rozhodnutia, keď ani slovom súd nevysvetlil, z akého
dôvodu neuveril jeho svedeckej výpovedi, ktorú učinil prvýkrát, ale bral za preukázanú jeho výpoveď z
22.4.2016, nezodpovedá zásadám súdnej praxe a aj v tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné. Súd

ani slovom nevysvetlil a neodôvodnil, prečo uveril tvrdeniam žalobcu, keď tento - podľa ich názoru - sa
svojím konaním pokúsil mariť spravodlivosť, pretože vyhlásenie R.. Z. z 22.10.2015, nebolo napísané a
podpísané svedkom R.. Z., originál prehlásenia, z toho dôvodu, svedok nevedel predložiť a originálom
vyhlásenia disponuje žalobca, pretože pri odročení pojednávania navrhol, že originál súdu predloží.
Výpoveď žalobcu, vzhľadom na uvedené a najmä jeho výpoveď z 23.10.2015 preukazuje, že nehovorí

pravdu uvádza nepravdivé skutočnosti a ovplyvňuje výpovede svedkov. Súd i napriek evidentnému
dôkaznému stavu uveril výpovediam žalobcu a bez náležitého odôvodnenia rozporov v jeho tvrdeniach
a tvrdeniach svedkov založil svoje rozhodnutie na jeho tvrdeniach. Rozhodnutie súdu nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní a je nepochybne nepreskúmateľné. Poukazujú na to, že pokiaľ žalobca
predložil do spisu vyhlásenie, ktoré R.. Z. nevydal a nepodpísal, potom je namieste uveriť aj tvrdeniu
svedka L.. Š., že pri jeho prvej výpovedi bol ovplyvňovaný žalobcom, resp. treťou osobou v prospech

žalobcu. Súd mal prihliadnuť i na tieto súvislosti pri hodnotení vierohodnosti výpovedí žalobcu a ich a
najmä pri posudzovaní vierohodnosti výpovedí svedka L.. Š.. Nie je logické odôvodnenie rozsudku, že
žalobca obstaral vec pre nich tak, že formálne kúpil vozidlo a zaevidoval ho na seba a v skutočnosti
prenechal vec na užívanie im na základe fiktívneho zákazkového listu z 20.8.1999... Z výsledkov
dokazovania nevyplýva, kto a akým spôsobom v skutočnosti vozidlo od jeho kúpy, t.j. od 16.7.1999

užíval, nepreukazuje to ani súdom uvádzaný fiktívny zákazkový list z 20.8.1999, ktorý - podľa názoru
súdu - bol vyhotovený na to, aby mohli používať vozidlo, aby sa mohli preukázať, že sú oprávnení
ho používať. Zákazkový list bol vyhotovený fiktívne, k odovzdaniu auta nedošlo, žalovaný v 2/ rade
nie je majiteľom autoservisu a takýto zákazkový list neslúži pre účely užívania auta. Nie je zo strany
žalobcu preukázané jeho tvrdenie, kto užíval auto od 16.7.1999 do 20.8.1999, keď by jeho tvrdenie

malo byť pravdivé, že zákazkový list mal poslúžiť na preukázanie sa používania auta nimi. Auto bolo
prevedené 23.8.1999 žalobcom na svedka L.. Š.. Uvádzajú, že auto nebolo obstarané pre nich, autom
nedisponovali, ale podľa objektívnych dôkazov vlastníkom auta ako aj jeho držiteľom bol žalobca, ktorý
auto následne 23.8.1999 previedol ako vlastník na L.. Š.G.. Z výsledkov dokazovania nie je možné
vyvodiť, že medzi žalobcom a nimi došlo k právnemu vzťahu, ktorý je možné posudzovať ako zmluvu o

obstaraní veci podľa § 733 a n. O. z. K obstaraniu veci ani pre jedného z nich nedošlo, nikdy sa nestali
vlastníkmi, držiteľmi alebo užívateľmi veci. Neobstojí ani úvaha súdu nepodložená dôkazmi a náležitému
odôvodneniu tohto posúdenia na str.11 rozsudku 5 ods., že po prevode auta zo svedka L.. Š. na ďalšieho
vlastníka W.. F. sa dostalo vozidlo znova do dispozičnej sféry žalovaného 2/. W.. F. bola vo veci vypočutá,
popísala z akých prostriedkov auto zakúpila, a z dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný v 2/rade

akýmkoľvek spôsobom auto po kúpe W.. F. užíval a p. Súd v tejto časti svoje rozhodnutie opäť ani
neodôvodňuje a vychádza len z tvrdenia svedka V.. Y., priateľa žalobcu, ktorý pracuje na súde ako vyšší
súdnyúradník,žeúdajnežalovanýv2/rademalmaťvzťahvr.1999-2001sW..F.,čosataktiežnezakladá
na pravde, pretože žalovaný v 2/rade vypovedal, že s W.. F. v tomto období nemal vzťah, ale mal vzťah s
W.. Q., keď navštevoval starých rodičov tejto osoby v Gemerskej Polome v bydlisku svedka V.. Y.. W.. F.

je samostatnou osobou, stala sa vlastníčkou auta a žalovaný v 2/rade nemá nič spoločné s vlastníctvom,
držbou a užívaním auta touto osobou. Nie je na mieste úvaha súdu bez akéhokoľvek dôkazu, že auto sa
dostalo do dispozičnej sféry žalovaného 2/. Vzhľadom na výsledky dokazovania a popísané skutočnosti,
dôvody odvolania, navrhujú zmeniť rozsudok súdu, žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť
a priznať im náhradu všetkých trov celého konania. prílohy: odvolanie žalovaného v 1/rade, odvolanie

žalovaného v 2/rade.
4. Žalovaný v 2.rade v podaní z 18.7.2016 (č.l.570-571), označenom ODVOLANIE VOČI ROZSUDKU,
o. i., uviedol: Potvrdzuje všetko čo v konaní uviedol, ale musí upozorniť, že cely rozsudok a
jeho odôvodnenie vybranými argumentmi, ktorým bolo rozhodnuté v prospech žalobcu sú nanajvýš
zarážajúce, keďže zo strany žalobcu nedošlo k nijakému novému dôkazu, resp. dokazovaniu vo veci.

Žalobca predložil ako dôkazný materiál, vyhlásenie ktoré sám vyhotovil, podpísal za svedka Z., kde sa
dopustil Tr. činu marenia súdneho konania a preto ďalej žiada KS aby ako „organ“ činný v tr. konaní podal
podnet na začatie tr. stíhania voči žalobcovi, ktorý sa dopustil Tr. činu marenia súdneho konania, nakoľko
sámvyhotovil,podpísalapodalvyhláseniesvedkaZ.z22.10.2015,„vid“výpoveďsvedkaZ.z22.4.2016.
V tomto prípade vidno ako žalobca ovplyvňoval dôkazný materiál a aj svedka L.. Š. „vid“ výpoveď tohto

svedka. Je nepochopiteľné, že sud ignoroval tieto fakty a rozhodol v prospech žalobcu. Ďalej chce dať
na vedomie, že on ani žalovaný 1.rade nikdy so žalobcom neuzavreli ŽIADNU „MLUVU“ či ústnu alebo
písomnú!!! Ďalej v odôvodnení, kde žalobca odovzdal auto do autoservisu v tom čase vlastneným jeho
otcom, súd ignoruje fakt, že 20.8.1999 vozidlo NIKDY NEBOLO ODOVZDANE v autoservise jeho otca,keďže jeho otec nikdy neprebral toto vozidlo od žalobcu, ktorý ho následne 23.8.1999 predal, prepísal
na L.. Š., kde je potrebne fyzicky pristaviť vozidlo. Zákazkový list, ktorý vyhotovil a podpísal na žiadosť
žalobcu s odôvodnením, aby si mohol žiadať zľavu na vozidlo. Týmto jeho pomoc pre žalobcu končila.

Ďalej vo veci výpovede svedka „V..“. Y. musí podotknúť, že sud zas ignoroval fakt, kde vypovedal, že
vôbec nie je pravda, že v r.1997-2001 mohol „byt“ vídavaný v prítomnosti W.. F. a to z dôvodu, že
v období mohol „byt“ videný v prítomnosti inej osoby a to W.. Q., s ktorou v tom čase chodieval a
keďže mala starých rodičov z Gemerskej Polomy, tak tam chodievali na návštevy veľmi často, kde sa
zdržiavali aj v pohostinstve. Neexistuje žiadna fotografia z tohto obdobia, kde by bol „spoločnosti“ W..

F.. Je zaujímavé, ako nejaký cudzí človek si na neho spomína 20 rokov spätne, s kým chodil a kde
sa zdržiaval. Tento svedok, ktorý bol predvolaný „súdom“ priamo z pracoviska OS V ROŽŇAVE je pre
neho nanajvýš zarážajúce a vzbudzuje v ňom podozrenie, že „súd“ a rozhodnutia, boli „ovplyvnene“
aj touto výpoveďou, keďže sa poznajú z pracoviska a je to „známi“ a priateľ žalobcu. Podľa neho tu
došlo so strany súdu k maximálne neprofesionálnemu rozhodnutiu, ktoré bolo ovplyvnene vzájomnými
známosťami, kde ignoroval manipulovanie s dôkazmi svedkami. Týmto sa odvoláva v plnom rozsahu

voči tomuto rozhodnutiu, a žiada zrušiť rozhodnutie súdu a zaviazal žalobcu uhradiť všetky trovy tohto
konania, ako aj právneho zast., nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno a súd postupoval pri
svojom rozhodnutí účelovo, neposúdil správne a na základe zák. ani skutkový ani právny stav tejto veci.
Účelovo bral do úvahy len určité výpovede svedkov, „vid“ výpovede svedka W.. Z. a tiež svedka R. Š.
F. „.V..“. Y. O. nebrala do úvahy všetky dôkazy „predvedene“ pred „súdom“, „vid“ Kúpna zmluva medzi

žalobcom a predávajúcim, Splnomocnenie vydané predávajúcim kupujúcemu (žalobcovi) na užívanie
a vedenie tohto vozidla ako aj výsledky lustrácie majiteľov tohto vozidla z OR PZ SR v Rožňave a
„pismoznalecký“ posudok.
5. Žalovaný v 1.rade v podaní zo 14.7.2016 (č.l.572-577), označenom ODVOLANIE „VOCI“
ROZSUDKU, o. i., uviedol: Potvrdzuje „vsetko co“ v „konani“ uviedol, len pre zhrnutie, po tom ako ich

„zalobca“ požiadal o pomoc pri „kupe automobile“ Mazda Xedos6, s nim vycestovali 2 „krat“ do BA,
„prvykrat“ cestovali na ním vlastnenom aute „Skoda Forman“. Po „prichode“ do „sidla“ firmy vlastnenou
W.. Z. on a „zalovani“ v 2/rade boli „usadeni“ pred „kancelariu“ a zalobca s „predavajucim“ vošli do
„kancelarie“, kde bez ich „pritomnosti“ uskutočnili „cast“ ich transakcie, potom on, „zalobca“ a „zalovany“
v 2/rade jeho autom presunuli „tusim“ do miesta bydliska W.. Z. (on „soferoval“ svoje auto), kde

bol „odstaveny“ automobil Mazda Xedos6 a „zalobca“ vyzval „zalovaneho“ v 2/rade aby „uskutocnil“
obhliadku tohto auta a po „par minutach“ si „zalobca“ („kupujuci“) a „ptredavajuci“ potriasli rukami a
„odchadzali“ do RV, a to tak „ze“ on „opatovne“ „soferoval“ ním „vlastneny“ automobil „Skoda Forman“
a „zalobca“ svoju Mazdu Xedos6. Pri druhom „vycestovani“ do BA všetci traja cestovali v „zalobcovom“
aute Mazda Xedos, „tentokrat“ medzi nimi (ním, „zalovanym“ v 2/rade) a W.. Z. „nedoslo vobec“ k

„osobnemu“ kontaktu, „nakolko“ „vsetky zalezitosti tykajuce“ sa „odhlasenia“ auta z „predavajuceho“
na „zalobcu“ vybavovali len oni dvaja (Q. F. Z.). „Tusim este“ v ten „isty den“ za jeho „pritomnosti
isli nahlasovat“ auto na PZSR v „Roznave“ kde ho „zalobca“ vyzval, aby mu pomohol a „vypisal“
tlačivo „nakolko ma“ s „vypisovanim tlaciv vacsie skusenosti“ ako on, „nakolko uz“ praxoval ako „sudny“
koncipient. TO BOL „POSLEDNY“ MOMENT, „ked zalobcovi pomahal“ alebo inak konal v tejto veci.

O sume ktorú „zalobca“ zaplatil „predavajucemu“ sa ako „uz skor“ v „konani“ uviedol, dozvedel len od
„zalobcu, ktory nakolko prvy krat“ neuhradil „celu vysku kupnej“ ceny, vycestovali do BA aj po „druhy“
raz a to ako v „konani skor“ uviedol, „zalobca“ hradil „vsetky naklady spojene“ s „cestovanim (benzin)“
a stravou. SVEDOK Z. vo svojej „vypovedi“ z 30.9.2002 vypovedal „ze“ predal automobil „zalobcovi“
za l. -Sk, („vid kupna“ zmluva „uzatvorena“ 16.7.1999 v BA medzi „zalobcom“ a Slovreal s r.o.), to

„iste“ tvrdil aj „zalobca“, ale po 17 rokoch na „zaklade“ zmeny „zalobcovej vypovede zacal tvrdit ze“
auto predal jemu a „zalovanemu“ v 2/rade. „Dalej“ tvrdil „ze“ si „pamata“ len „krstne mena“ W. F. M.
a po 17 rokoch si „rozpamatal“ aj jeho priezvisko M.. Tvrdil „ze“ „soferoval“ Mazdu z BA do RV „prvy
krat, co“ je klamstvo, „splnomocneny“ na vedenie a „uzivanie“ tohto auta bol „kupujuci“ („zalobca“). „vid“
Splnomocnenie z 12.7.1999. 22.4.2016 bol svedok „vypocuty“ znovu kde „uvadza“ o. i. „ze“ uzavrel so

„zalobcom kupnu“ zmluvu, pretože chcel „predat“ auto a splnomocnenie na vedenie a „uzivanie“ tohto
auta vydal aby si „zalobca“ mohol auto „vyskusat“.(„vid vypoved“ svedka Z.). Z tohto jasne „vyplyva,
ze zalobca“ riadne „kupil“ toto vozidlo, zaevidoval ho a „uzival az kym“ ho nepredal „dalsej“ osobe.
Svedok Z. nevedel „objasnit priciny velkych“ rozporov v jeho prvej a druhej „vypovedi“.......... „Klamstva
zalobcu“ boli „potvrdene pocas“ konania , tvrdil „ze“ sa „zucastnil“ prepisu a predaja tohto vozidla na L..

M., „vid výpoved“ svedka L.. M. F. „.“ posudok, „ktory“ bol „vypracovany“ na jeho „ziadost“ v „konani“.
„Tiež“ klamal, „ked“ uviedol svedok L.. M. sa „zdrziaval“ v jeho spoločnosti pri jeho pobyte v USA.
Na doplnenie „uvadza ze“ svedok za ním do USA nikdy „neprisiel“ ani sa uňho „nezdrziaval“, „ma
vedomost ze“ tu v USA „urcity cas“ bol, stretol ho na „stretnuti Ceskej“ a Slovenskej komunity „ktore“ sa„kazdorocne kona“(lo) na juhovýchodnom pobreží Floridy („tusi“ Boynton Beach alebo Pompano Beach).
O„nezavislosti“svedkaQ.,„ktory“bol„spoluziakomzalobcu“asvedkaB.,„ktory“bol„blizkymkamaratom
zalobcu, mozme (musime) prinajmensom pochybovat“. „Tymto“ sa „odvolava“ v plnom rozsahu „voci“

tomuto rozhodnutiu, a „ziada zrušit“ rozhodnutie „sudu“ a „zaviazat zalobcu uhradit vsetky“ trovy tohto
konania, ako aj „pravneho zastupenia, nakolko zalobca“ neuniesol „dokazne“ bremeno a súd postupoval
pri svojom „rozhodnuti ucelovo, neposudil spravne“ a na „zaklade zakona“ ani „skutkovy“ ani „pravny“
stav tejto veci. „Ucelovo“ bral do „uvahy“ len „určite vypovede“ svedkov, „vid vypovede“ svedka W.. Z.
a „tiez“ svedka L.. M., nebral do „uvahy vsetky dokazy predvedene“ pred „sudom“, „vid Kupna“ zmluva

medzi „zalobcom a predavajucim“, Splnomocnenie „vydane predavajucim kupujucemu (zalobcovi)“ na
„uzívanie“ a vedenie tohto vozidla ako aj „vysledky lustracie majitelov“ tohto vozidla z OR PZ SR v
„Roznave“ a „pismoznalecky“ posudok. „Dalej ziada Krajsky sud“ aby ako „organ cinny“ v trestnom
„konani“ podal podnet na „zacatie trestneho stihania voci zalobcovi“, „ktory“ sa dopustil „Trestneho
cinu“ marenia „sudneho“ konania, „nakolko sam“ vyhotovil, podpísal a podal vyhlásenie svedka Z. z
22.10.2015, „vid výpoveď“ svedka Z. z 22.4.2016.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných k rozsudku uviedol: Ako občan vyhlasuje, že má voči
žalovaným nárok na zaplatenie odmeny 995,82 € (30 000 Sk) z dôvodu splnenia svojej časti dohody,
ktorá medzi nimi bola ústne uzavretá. Medzi ním a žalovanými neexistuje sporná (nejasná) vec, existuje
len reálne nesplnená časť dohody žalovaných voči nemu. Konanie žalovaných pred súdom nebolo o
určení, ktorá strana má pravdu a právo, konanie žalovaných pred súdom bolo o vyhýbaní sa splniť si svoj

záväzok z dohodnutej zmluvy. I. Právne okolnosti. Ad a) Absencia obligatórnych náležitostí odvolania.
Odvolanie žalovaných voči Rozsudku obsahuje prílohy: Odvolanie žalovaného v 1.rade a Odvolanie
žalovaného v 2.rade. Vzhľadom na zmenu právnych predpisov, a síce § 470 ods.1 CSP (jeho znenie
cituje) si dovoľuje uviesť nasledujúce skutočnosti: a) v zmysle zásady vyjadrenej v čl.11. ods.1 a 2 CSP
(citoval jeho znenie) a § 77 CSP je zrejmé, že žalovaní tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo, pričom

je zrejmé, že úkony - a síce Odvolanie žalovaného v 1.rade a Odvolanie žalovaného v 2.rade pripojené
ako prílohy nie sú žiadnymi relevantnými procesnými úkonmi, ktoré by spĺňali náležitosti odvolania
podľa CSP a okrem toho si aj navzájom odporujú. Vyjadrenia žalovaných v týchto dokumentoch sú
nepravdivé - viď uvedené v čl. II. tohto vyjadrenia, a osočujúce jeho a súd. b) dokument označený
ako hlavný dokument - nespĺňa náležitosti odvolania stanovené v § 363 CSP (jeho znenie , ako

aj znenie § 364 CSP cituje), a síce absentuje určenie rozsahu v akom sa rozhodnutie napáda a
tento rozsah nie je možné po uplynutí lehoty podanie odvolania dopĺňať. Predmetná lehota je lehotou
prekluzívnou, a vo vzťahu k žalovaným uplynula 23.7.2016. Dôkaz: súdny spis v časti od 30.6.2016
do 30.7.2016 (kde nie je žiadny dokument dopĺňajúci odvolanie a ani vyzývací úkon súdu v zmysle
§ 373 CSP). Ad b) Absencia odvolacích dôvodov žalovaných. Žalovaní ako odvolacie dôvody uviedli

tieto dôvody: -súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, - súd
dospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam.Žalovanížiadnymdôkazom
nepreukázali tieto odvolacie dôvody uvedené v Odvolaní. Nespokojnosť žalovaných s Rozsudkom
nie je a nemôže byť „dôkazom“ (úvodzovky žalobca) odvolacieho dôvodu a ani samým odvolacím
dôvodom. Rovnako súd nemá zák. stanovenú povinnosť vykonať všetky navrhnuté dôkazy, a to aj

zjavne zavádzajúce, odporujúce a ničím nepodložené „dôkazy“ (úvodzovky žalobca) žalovaných, a preto
neobstojí prvý ich odvolací dôvod. Súd nehodnotí dôkazy podľa uváženia žalovaných, aby dospel k
skutkovým zisteniam, ktoré im vyhovujú, a preto neobstojí ani druhý ich odvolací dôvod. Má za to, že
súd rozhodol Rozsudkom: a) v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu „vyjadreného“ v uznesení
KS v Košiciach, 4Co/32/2012-435 z 10.2.2015, a v súlade postupom uvedeným v odôvodnení tohto

uznesenia KS, b) v súlade s procesným kódexom, kedy jedine súd rozhoduje, ktoré z navrhnutých
dôkazov vykoná a hodnotí ich podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pričom dbá na to, čo vyšlo najavo počas konania. Dôkaz: Uznesenie KS Košice,
4Co/32/2012-435 z 10.2.2015 (v súdnom spise). Ak mali žalovaní za to, že súd/sudca je zaujatý, mali
možnosť procesnej obrany formou námietky zaujatosti pri prvom úkone, ktorý im v konaní patril hneď po

tom, ako sa o dôvode zaujatosti dozvedeli. Rovnako tak, im patrili procesné prostriedky obrany a útoku,
ktoré ak svojím nekonaním alebo opomenutím konania nevyužili, nemôžu byť pričítané v neprospech
druhej strany sporu. II. Skutkové okolnosti. Obaja žalovaní boli jeho kamarátmi, s ktorými sa prakticky
denne stretávali. V čase, keď svoju žalobu podával na súd bol čerstvým absolventom vysokej školy
a 30 000 Sk malo preňho významnú hodnotu. Jeho rodina nikdy nedisponovala majetkom, ktorý by

mu umožňoval prevádzkovanie alebo kúpu akýchkoľvek luxusných tovarov v tom čase. Znaleckým
dokazovaním sa, o. i., dospelo k tomu, že vozidlo bolo z jeho osoby odhlásené, a to bez udania
nového držiteľa, čo bol posledný úkon vykonaný z jeho strany. Následne si L.. Š. vozidlo prihlásil sám
na svoje meno a to bez akéhokoľvek právneho nároku - nedisponoval kúpnou zmluvou a ani nebolaním jeho osoba uvedená v príslušnom tlačive o odhlásení vozidla. Medzi ním a L.. Š.G. nebol žiadny
vzťah. Teda k „prevedeniu“ (úvodzovky žalobca) vozidla nedošlo ako uvádza zástupca žalovaných
dobrovoľne, na základe slobodnej, vážnej a zrozumiteľnej vôle. Dokonca ani sám L.. Š. nebol schopný

vysvetliť túto udalosť a má za to, že formálne išlo o scudzenie majetku a je jedno, či to bolo z jeho
vlastnej vôle alebo v nadväznosti na príkaz/dohodu so žalovanými. Toto vozidlo bolo od skutočného
prevzatia žalovaným Ad1) od predávajúceho, ďalej formálnym odovzdaním do „servisu“ (úvodzovky
žalobca), kde ho prevzal žalovaný Ad 2), prakticky neustále v dispozícii žalovaných, čo preukazuje aj
následné konanie s vozidlom, keď bolo vozidlo opravované v tom istom servise, v ktorom žalovaný Ad

2) vozidlo prevzal 20.8.1999 („Je pravdou, že potom, ako som vozidlo kúpil od Q., ja som s ním mal
haváriu, poškodil som pravý bok vozidla, bolo to opravované práve žalovaným Ad 2) Q.“; úvodzovky
žalobca [vyjadrenie L.. Š., zápisnica zo 7.12.2005, ktorý sa stal držiteľom aj formálnym vlastníkom
predmetného vozidla 22.11.1999]). Potom, s odstupom len 7 dní, 29.11.1999, bolo vozidlo prepísané
z L.. Š. I. W.. F., ktorá v tom čase už tvorila pár so žalovaným Ad 2). W.. F. vozidlo po niekoľkých
dňoch vozidlo odpredala z dôvodu „nespokojnosti s vozidlom“ (úvodzovky žalobca) a následne žiadne

iné nezakúpila. V predmetnom spore ide o vozidlo značky Mazda Xedos 6, ktoré bolo v tom čase
považované za jedno z najluxusnejších vozidiel na trhu a tomu prislúchala aj jeho cena v ojazdenom
stave. Je nemožné, aby si akýkoľvek majiteľ/prevádzkovateľ takéhoto vozidla nespomenul na detaily
nakladania s ním, navyše ak nikdy predtým a ani potom nedisponoval vozidlom tejto triedy [výpovede
L.. Š.G. F. W.. F. a ich „strata“ (úvodzovky žalobca) pamäte v súvislosti s kúpou a prevodom vozidla].

Dokonca aj pôvodný vlastník si stále pamätá súvislosti tejto transakcie a jej aktérov. On aj žalovaní
pochádzajú z menšieho okresného mesta, kde nikomu neujde ak sa v meste objaví niečo neobvyklé.
Predmetné vozidlo si veľa ľudí z ich okolia pamätá dodnes a rovnako sa pamätajú chlapci z Gemerskej
Polomy na chlapca z mesta, ktorý chodil za pekným dievčaťom do ich dediny. V Gemerskej Polome
má členov vlastnej rodiny, ktorí rovnako dobre poznajú aj W.. Q. F. W.. F. a vedia si urobiť aj predstavu

o finančnej situácii rodiny W.. F., ktorá reálne nemohla mať prostriedky na nadobudnutie takéhoto
vozidla. Dovoľuje si obrátiť pozornosť na tieto fakty: 1) Ním navrhovaní svedkovia, „maju“ poväčšine aj
právne vysokoškolské vzdelanie, čo predpokladá, že majú dostatočné právne uvedomenie o následkoch
možnej krivej výpovede a dosahoch na ich ďalšie profesionálne pôsobenie. 2) V.. Q. F. L.. B. neboli jeho
spolužiakmi. V.. Q. v čase, keď bol prizvaný k predmetnému rozhovoru, kde žalovaný Ad1) popiera svoj

záväzok uhradiť 30 000 Sk, poznal prostredníctvom svojich iných kamarátov, ktorí sa rozhovoru tiež
zúčastnili a boli navrhovaní za svedkov. Oni boli spolužiakmi V.. Q. na právnickej fakulte. Z predvolaných
svedkov rozhodol súd, koho vypočuje. V.. Q. opätovne vypovedal a potvrdil svoju predošlú výpoveď. 3)
Podal 21.12.2011 na Okresnú prokuratúru Rožňava oznámenie o podozrení zo spáchania tr. činu krivej
výpovedeakrivejprísahypodľa§346ods.1Tr.zák.napodozrivéhoL..Š.zajeho„opravenú“(úvodzovky

žalobca) písomnú výpoveď v tomto konaní. 24.2.2012 bolo mu doručené Uznesenie č.ČVS:ORP-39/
OVK-RV-2012, ktorým bolo oznámenie odmietnuté so „zdvôvodnením“, že „Výpoveď svedka L.. Š. ani
jeho následný list neboli v danom prípade jedinou a výlučne rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá by mala
preukázať existenciu uzavretia ústnej dohody o odmene za sprostredkovanie motorového vozidla a tým
pádom by mala ovplyvniť aj rozhodnutie súdu v danej veci“, resp. „...Z uvedeného vyplýva, že L.. Š.

nemohol svojou svedeckou výpoveďou ovplyvniť rozhodnutie OS v Rožňave“ (úvodzovky žalobca). 4.
V konaní bol posudzovaný aj iný právny vzťah medzi ním a žalovanými, ktorí sa k tomuto vyjadrovali.
Jednoznačne definoval obsah dohody, výšku odmeny a svoj záväzok, ktorý mal splniť (a aj splnil), aby
mu vznikol nárok na odmenu. Neobstojí tvrdenie v Odvolaní, ktoré upriamuje pozornosť formalistickým a
paragrafovým smerom ohľadne naplnenia „definície sprostredkovateľskej zmluvy“ (úvodzovky žalobca),

právne úkony posudzuje súd podľa obsahu, nie podľa formy. 5) Napriek skutočnostiam, zisteným v
znaleckom dokazovaní počas súdneho konania, z ktorých vyplýva, že vozidlo bolo prepísané na L.. Š.,
nenárokuje si náhradu za takto scudzené vozidlo od L.. Š., ktorého hodnota v tom čase mohla byť aj
300 000 Sk. Úloha L.. Š. bola v tomto iba formálna, nebol skutočným užívateľom vozidla a preto ani
jeho matka V. Štefanova nemá vedomosti, že by nejaké luxusné vozidlo kupoval alebo prevádzkoval.

Nárokuje si svoju odmenu od žalovaných za splnenú svoju časť a v zmysle dohody, ktorú s nimi uzavrel.
6. Bolo preukázané, že predmetné vozidlo sa nachádzalo v dispozícii žalovaných od momentu, keď
si ho prevzal žalovaný Ad1) v Bratislave od R.. Z., ďalej počas obdobia, keď sa držiteľom stal L.. Š.
až do momentu, keď ho W.. F. formálne predáva tretej strane. 7) Tvrdenie o „náhodných“ (úvodzovky
žalobca)stretnutiachžalovanýchsL..Š.F.M.W..F.vUSA,ktorébolipreukázanéfotografiami(zrôznych

časových úsekov, nie z jedného stretnutia) z ich profilov v aplikácii Facebook, považuj za pohŕdanie a
zosmiešňovanie. Rovnako ako tvrdenie o „náhodnom“ (úvodzovky žalobca) zoznámení sa žalovaného
Ad2) na súdnych pojednávaniach v tejto veci s W.. F., ktorá sa stáva držiteľom vozidla hneď po L.. Š..
Blízky a nadštandardný vzťah oboch týchto svedkov k žalovaným je nepopierateľný. 8) Obaja žalovanía ich zástupca mali 2 x príležitosť sa zúčastniť výpovede svedka: R.. Z., kde mohli osobne klásť otázky
svedkovi a konfrontovať udalosti ním popísané v súdnom konaní a informácie uvedené vo fotokópii
dokumentu, ktorý predložil súdu V.. F.. W., v žiadnom prípade nie on. Fotokópiu dokumentu súd nezaradil

do dôkazov a správne nariadil výsluch svedka R.. Z., ktorého výpoveď nebola v rozpore s jeho predošlou
výpoveďou, dopĺňala skutkové okolnosti podľa otázok súdu. Predsa nemôže niesť zodpovednosť za to,
že žalovaní (a rovnako ako aj ich zástupca) sami, vlastným nekonaním alebo opomenutím si odňali
možnosť konať pred súdom. 9. Uvádzanie prepletených a tendenčných klamstiev zo strany žalovaných,
ktoré si navzájom odporujú, jednoznačne preukazuje ich snahu vyhnúť sa plneniu na svojej strane.

Žalovaní síce popreli jeho skutkové tvrdenia, ktoré sa týkali ich konania, uviedli vlastné tvrdenia, ktoré
však žiadnym spôsobom nepreukázali, dokonca si odporujú a teda popretie je neúčinné. 10) Sám nemá
právne vzdelanie a nedokáže správne pomenovať o aký typ zmluvy medzi ním a žalovanými išlo. Vie
ale, že sa, ako kamaráti, dohodli na konkrétnej veci a že ho podviedli tým, že nesplnili svoju časť ich
dohody, napriek tomu, že jeho časť bola riadne dodržaná. III. Záver. Vzhľadom na uvedené, má za to, že:
a) Odvolanie nespĺňa náležitosti podľa § 363 CSP a pre vady Odvolania nemožno v odvolacom konaní

pokračovať, b) súd rozhodol správne, nie sú naplnené podmienky na zmenu Rozsudku v zmysle § 388
CSP ani na zrušenie Rozsudku podľa § 391 CSP a preto navrhuje - uznesením Odvolanie odmietnuť
alebo alternatívne - potvrdiť rozsudok, v súlade s § 387 CSP.
7. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.
8. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Rozsudok vo výroku o trovách konania nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367
ods.1 a § 379 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom preskúmavaný.
10. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdil
podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa iba
opakujú skutočnosti tvrdené už počas konania na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd výstižné a
presvedčivo vyporiadal.

11. Žalovanými uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané.
12. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie
dôvody podľa § 365 ods.1 CSP.
13. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. [teraz § 365 ods.1 písm. f) CSP] sa týka chyby
v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré

bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe
ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka
vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže
byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam

prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p. (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), teraz § 191 ods.1 CSP (Dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;

pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi

porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré
vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z §
132-§ 135 O. s. p. (teraz § 185-§ 211 CSP). Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,
ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu

vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 132 (teraz § 191 ods.1 CSP), lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.
14. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke sú

správne, lebo majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
15. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak

použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil

zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
16. Súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho
i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o

právach a povinnostiach strán sporu.
19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť (§ 387 ods.3 CSP):
20. Právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní (v občianskoprávnom spore)
a toto právo ani nezahŕňa právo na zamietnutie žaloby na základe procesnej obrany žalovanej strany.
Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby súd v civilnom konaní v celom rozsahu rešpektoval a

uznával procesné úkony každej zo strán sporu bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu
konania (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 37/01 z 31.5.2001).
21. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená nárok na to, aby bola strana sporu (v prejednávanej
veci žalovaní) pred súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, resp. s jej
právnymi názormi a neúspech v súdnom konaní nie je možné bez ďalšieho považovať za porušenie

základného práva strany sporu, lebo je v právomoci súdu vykladať a aplikovať zák. (Uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 50/04-11 z 3.3.2004).
22. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 237 ods.1 CSP).
23. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.