Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 9, 2021

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7Csp/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220200240
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2021:8220200240.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v spore žalobkyne: R. Ž., O.. XX.X.XXXX, F.

B. XX, právne zastúpená: JUDr. Peter Vachan, advokát so sídlom Pavla Mudroňa, 010 01 Žilina, proti
žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská
a mediačná, záujmové združenie právnických osôb so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava - Staré
mesto, IČO: 45 744 581, sp. zn. PM-R/0116/0202 z 27.11.2019.

II. Žalobkyni voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou 5.2.2020 domáhala zrušenia rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná, záujmové združenie právnických osôb so sídlom
Dunajská 15, 811 01 Bratislava - Staré mesto, IČO: 45 744 581, sp. zn. PM-R/0116/0202 z 27.11.2019
ako aj náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnila splnením podmienok vyplývajúcich z § 45 zákona č. 335/2014 Z.z.
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov (ďalej „ZoSRK“), keď
rozhodcovské konanie bolo vedené na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky a to rozhodcovskej
doložky uvedenej v článku 3 bod 3.11 zmluvy o úvere lepšia splátka zo dňa 3.8.2011. Poukázala na to,
že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných
právach a povinnostiach zmluvných strán a preto je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. Aj pri
existencii deklarovanej alternatívy riešenia súdnych sporov (v súdnom i v rozhodcovskom konaní), táto

bola len zdanlivá, pretože núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred rozhodcovským
súdom vybraným zo stany veriteľa. Poukazujúc na rozsudok Krajského súdu Trenčín zo dňa 21.06.2018
sp. zn. 4Co/359/2017, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 9/2012 zo
16.1.2013 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 371/2018-43 z 20.6.2018
mala za to, že rozhodcovský súd nebol oprávnený spor prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní
a preto rozhodcovský rozsudok predstavuje nulitný právny akt. Zmluvu o úvere lepšia splátka z 3.8.2011
považovala za absolútne neplatný právny úkon pre nedodržanie písomnej formy poukazujúc na to,

že žalobkyňa v žiadosti z 27.7.2011 žiadala o úver vo výške 3 500,- Eur so splatnosťou na 8 rokov,
zatiaľ čo žalovaný žiadosť schválil dňa 3.8.2011 s úverom vo výške 15 000,- Eur. V zmluve o úvere
chýbali pritom aj ďalšie náležitosti ako je výška mesačnej splátky, úroková sadzba, základný súbor
poistenia a ďalšie náležitosti jednostranne doplnené do článku 3 bod 3.1 priamo žalovaným. Pretomedzi zmluvnými stranami nedošlo ku konsenzu ohľadom náležitosti zmluvy o revolvingovom úvere a
schválenie žiadosti zo strany žalovaného je potrebné považovať za odmietnutie návrhu a nový návrh,
na ktorý však žalobkyňa nepristúpila. Zmluva o úvere je tak neplatná a to má za následok absolútnu

neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, keďže rozhodcovská zmluva ako vedľajší záväzok sleduje osud
hlavného záväzku.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo 7.7.2020 s poukazom na § 41 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní namietal, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná

po zákonnej lehote. Ďalej k obsahu žaloby uvádzal, že je povinnosťou žalobcu preukázať, že zmluvu
neuzavrel slobodne, s výnimkou prípadu, ak by v čase jej podpisu bol pozbavený spôsobilosti na
právne úkony, resp. jeho spôsobilosť bola obmedzená. Uzatváranie zmluvy o úvere je proces, v ktorom
podáva klient banky (žalobca) návrh na uzavretie zmluvy, následne banka vyhodnotí, či návrh na
uzavretie zmluvy o úvere prijme alebo odmietne. V medziobdobí má klient priestor na preštudovanie
si všetkých podmienok spojených s bankovým produktom a slobodne sa rozhodnúť či danú zmluvu

o úvere bez výhrad uzatvorí. Žalobkyňa mala k dispozícií tak obchodné zmluvné podmienky ako aj
všeobecné obchodné podmienky, keďže svojím podpisom na zmluve o úvere potvrdila skutočnosť, že
si ich prevzala, preštudovala a vyjadrila s nimi súhlas. Podľa jeho názoru žalobkyňa mala možnosť
odmietnuť uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, čo však neurobil. Právna úprava umožňovala žalobkyni
odstúpiť od zmluvy bez udania dôvodu s takými účinkami, že sa zmluva od začiatku zrušuje. Toto svoje

právo žalobkyňa nevyužila, naopak peňažné prostriedky vyčerpala v celej výške, čím sa stala zmluva
o úvere platnou a aj účinnou a banke ako právnemu predchodcovi pohľadávky zo zmluvy o úvere
vznikol nárok na plnenie pohľadávky zo strany dlžníka (žalobcu). Súčasne v podaní vzniesol námietku
nedostatku právomoci súdu tento spor prejednať.

4. Žalobkyňa v replike z 26.8.2020 s poukazom na ustanovenia zákona č. 335/2014 Z. z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní označila žalovaným uplatnené prostriedky procesnej obrany
ako bez právneho významu. Zvýraznila, že výber stáleho rozhodcovského súdu pritom uskutočnil
jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil znenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Vychádzajúc
z komplexnej úpravy spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné považovať takúto

rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v
nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00,
C-243/08, C-168/05). V predmetnom prípade bola uzavretá neplatná spotrebiteľská rozhodcovská
doložka, táto nemohla platne založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu. Nedostatok právomoci

rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012 sp. zn. 6Cdo 1/2012).
Štandardná formulárová zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej
časovej lehote hneď po podpise zmluvy právo túto odmietnuť (resp. od nej odstúpiť). Naviac od zmluvy

možno odstúpiť len v prípade, ak je platná, pričom od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je
zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy.
Vo svojom záverečnom stanovisku z 22.10.2020 nad rámec už uvedeného poukázala aj na uznesenie
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/72/2019 zo 7.5.2019.

5. Žalovaný v duplike 2.9.2020 konštatoval, že žalobkyňa mala možnosť si vybrať, či sa podrobí
rozhodcovskému konaniu, alebo spory vyplývajúce zo zmluvy prejedná všeobecný súd, uzatvorila
spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, kde súhlasila s tým, aby spory zo zmluvy o úvere s Poštovou
bankou, a.s. riešil rozhodcovský súd, ktorý vydal napadnutý rozsudok v prejednávanej veci, pričom túto
zmluvu uzatvárať vôbec nemusela a rozhodne nebola podmienkou poskytnutia úveru zo spotrebiteľskej

zmluvy, preto v tejto žalobe namietaná neplatnosť rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky
neobstojí. Vo svojom záverečnom stanovisku15.1.2021 poukázal na obsah § § 93b ods. 1 zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, podľa ktorého Banky a
pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté

v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Žalovaný
podľa neho nemal inú možnosť ako podať žalobu na rozhodcovskom súde v zmysle dohodnutej
rozhodcovskej doložky PB, a.s. v zmysle § 93b odsek 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.
Rozhodcovská doložka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve nie je neplatná automaticky (ex lege), aleje potrebné v každom jednotlivom prípade ju skúmať, ako má rozhodcovská doložka spôsobiť ujmu
spotrebiteľa a značnú nerovnováhu v jeho právach a povinnostiach, ktoré mu z rozhodcovskej doložky
vyplývajú a svoje tvrdenia riadne podložiť dôkazmi. Poukázal tiež na odôvodnenie uznesenia Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE/132/2013 z 26.6.2013, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 2CoE/292/2012-59, ďalej č.k. 2CoE/492/2012-42 z 28.11.2012, Krajského súdu v Žiline sp. zn.
9CoE/68/2012 zo dňa 30.10.2012 a iné, namietajúc narušenie princípu rovnosti účastníkov konania v
prípade vyhoveniu návrhu.

6. Žalobkyňa v podaní z 22.10.2020 a žalovaný v podaní z 15.1.2020 súhlasili podľa § 177 ods. 2 písm.
b) s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Preto súd vo veci nenariadil termín pojednávania
ale v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. päť dní predo dňom verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli súdu a na jeho webovej stránke miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku.

7. Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením rozhodcovského uznesenia Stáleho rozhodcovského

súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná sp. zn. PM-R/0116/0202 z 25.11.2019, napadnutého
rozhodcovského rozsudku, zmluvou o úvere - lepšia splátka uzavretou medzi Poštovou bankou a.s.
a žalovanou z 3.8.2011 pod č. XXXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva o úvere“), obchodnými podmienkami
pre úver-lepšia splátka, znením všeobecných obchodných podmienok Poštovej banky a.s. platnými od
1.8.2011,výzvouPoštovejbankya.s.naúhradudlžnejsumyzo7.1.2013doručenejžalovanej10.1.2013,

predpisom splátok k úveru, upomienkou z 12.10.2012, výpisom z bankového systému - Aktuálny stav
úveru z 31.8.2015 a ostatným obsahom spisu, pričom vo veci zistil nasledovný skutkový stav.

8. V napadnutom rozhodcovskom konaní sa najskôr Poštová banka a.s., následne po zmene subjektov
na žalujúcej strane žalovaný domáhal od žalobkyne zaplatenia sumy 3 350,03 Eur s príslušenstvom,

ktorá mala predstavovať pohľadávku žalovaného zo zmluvy o úvere - lepšia splátka uzavretej 3.8.2011
pod č. XXXXXXXXXX. Napadnutým rozhodcovským rozsudkom bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť
žalovanému sumu 2 892,35 Eur s úrokom vo výške 15,90% a úrokom z omeškania vo výške 5,50%
ročne z dlžných súm a za obdobia v tomto rozsudku bližšie špecifikovaných, ďalej sumu dlžných
kapitalizovaných a úrokov z omeškania v sume 1 347,46 Eur, ako aj nahradiť žalovanému trovy

konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 156,78 Eur
a trovách právneho zastúpenia v sume 131,01 Eur. Rozhodcovský súd v touto žalobou napadnutom
rozhodcovskom rozsudku ustálil, že zmluva o úvere spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, bola
platne uzavretá, neobsahuje neurčité a nezrozumiteľné ustanovenia, veriteľom požadované plnenie nie
je založené na neprijateľných zmluvných podmienkach, žalobkyňa čerpala úver v sume 15 000,- Eur,

poskytnutý úver však nesplácala v súlade s dohodnutými podmienkami a preto bola Poštová banka
a.s. oprávnená vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Podľa tohto rozsudku mala neuhradená časť istiny
úveru k 31.8.2015 predstavovať sumu 3 350,- Eur, pričom žalobkyňa v dňoch 9.9.2015, 8.10.2015,
11.1.12015, 10.12.2015, 7.1.2016, 10.2.2016, 8.3.2016, 5.4.2016, 3.5.2016, 6.6.2016, 7.7.2016 a
3.8.2016 uhradila spolu 12 splátok po 38,14 Eur. Zo žalobou uplatnených kapitalizovaných úrokov a

úrokov z omeškania rozhodcovský súd z pôvodne žiadaných 1 434,53 Eur priznal žalovanému nárok na
sumu 1 347,46 Eur, pretože takáto ich výška vyplývala z listiny označenej ako Aktuálny stav úveru, ktorý
v rozhodcovskom konaní predložil žalovaný. Svoju právomoc na rozhodnutie Stály rozhodcovský súd
odvodzoval od skutočnosti, že obchodná spoločnosť ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ,
a.s. (ako zriaďovateľ Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a

MEDIAČNÁ, a.s.) sa za účelom splnenia podmienok zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a
zákona o rozhodcovskom konaní stala členom záujmového združenia právnických osôb Rozhodcovská
a mediačná, so sídlom záujmového združenia Dunajská 15, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, Slovenská
republika, IČO: 45 744 851, záujmové združenie

9. Zo zmluvy o úvere predloženej do konania žalobkyňou súd zistil, že v kontraktačnom procese žiadala
a o úver v sume 3 500,- Eur, v zmluve však bola ako výška poskytnutého úveru v časti [3.1] uvedená
suma 15 000,- Eur, celková výška nákladov spotrebiteľa 5 398,99 Eur, výška mesačnej splátky 255,24
Eur, výška úrokovej sadzby 8,9% p.a., dátum konečnej splatnosti úveru 15.8.2018, počet mesačných
splátok 84, číslo úverovej zmluvy XXXXXXXXXX a pod týmito údajmi popis, že celkovú čiastku úveru

predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
V tejto súvislosti bolo zistené, že v úvodnom návetí tohto bodu je uvedené: „Predmetom Zmluvy
o úvere (ZoÚ) je poskytnutie úveru (vyplní Banka, príp. dlžník)“. Bod [3.11] zmluvy znie: „Zmluvné
strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto ZoÚ, vrátane sporov o jej vznik, platnosťa výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II. časti
Všeobecných obchodných podmienok. Zmluvné strany zároveň vyhlasujú, že sa oboznámili s obsahom
rozhodcovskej doložky a s dôsledkami jej uzatvorenia. Zmluvné strany berú na vedomie, že rozhodnutie

Rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len z
dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

10. Podľa bodu 10.1 do spisu doložených Všeobecných obchodných podmienok účinných od 1.8.2011
všetky záväzkové vzťahy medzi Bankou a Klientom sa riadia platnými právnymi predpismi Slovenskej

republiky a v súlade s nimi budú vykladané, pokiaľ nie je medzi Bankou a Klientom dohodnuté inak.

11. Podľa bodu 10.2.2. Všeobecných obchodných podmienok Banka a Klient sa dohodli na
rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych
vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových
obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení:

a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania;
b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné

a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

12.Podľabodu10.2.3VšeobecnýchobchodnýchpodmienokakKlient,najneskôrpriuzavretíBankového
obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí Banke písomne oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí,
má sa za to, že ju prijal.

13. Z predpisu splátok k úveru č. XXXXXXXXXX bol zistený rozpis splácania úveru na 96 splátok, z nich
94 po 65,- Eur, a 1 v sume 12,28 Eur, pri celkovej výške úveru v sume 3 500,- Eur (3 463,97 + 36,03 Eur).

14.ZvýpisuzbankovéhosystémuPoštovejbankya.s.označenéhoako„Aktuálnystavúveruk31.8.2015

bolo zistené, že žalobkyňa čerpala úver v sume 3 500,- Eur, veriteľ vykázal splatených 149,97 Eur a
nesplatená istina úveru predstavovala sumu 3 350,03 Eur.

15. Z predloženého rozhodcovského uznesenia Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Rozhodcovská a mediačná, sp. zn. PM-R/0116/0202 z 25.11.2019 vyplýva, že v priebehu napadnutého

rozhodcovského konania došlo k uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávok č. I./2016 a II/2016 zo
6.10.2016.

16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

18. Podľa § 43a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, (ďalej „Občiansky zákonník“)

účinného k 3.8.2011, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z
neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

19. Podľa § 44 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu

na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím
návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah
navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.21. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

22. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

24. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

25. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

26. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

27. Podľa § 53 ods. 4, písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

28. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

29. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

30. Podľa § 73 ods. 5 ZoSRK, rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá pred
1. januárom 2015 odkazujúca na rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa predpisov

účinných do 31. decembra 2014 zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa
tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa
tohto zákona (ďalej len "nástupnícky stály rozhodcovský súd"). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho
stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych

rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak
nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu10) povinnosť zriadiť a na vlastné náklady
udržiavať stály rozhodcovský súd.

31. Podľa § 45 ods. 1 ZoSRK účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou

podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa (napr. § 53 OZ) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu.

j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.32. Podľa § 46 ods. 1, veta prvá ZoSRK žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať
v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského

rozhodcovského konania.

33. Podľa § 46 ods. 2 ZoSRK doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí
lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná,
až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

34. Podľa § 47 ods. 3 ZoSRK ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský
súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne
predpisynaochranuprávspotrebiteľa,aakkonaniepokračujepredstálymrozhodcovskýmsúdompodľa
odseku 2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti
zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv

spotrebiteľa.

35. Podľa § 73 ods. 3 zákona ZoSRK rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

36. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom k 3.8.2011
(ďalej len „zákon č. 244/2002 Z. z.“) , rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom,
že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom
právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

37. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

38. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente

podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

39. Na základe vyššie opísaného zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení

súd uzatvára, že vzťah medzi stranami je bezo sporu vzťahom spotrebiteľským, kde žalovaný ako aj
jeho právny predchodca - Poštová banka a.s. konali v postavení dodávateľa a žalobkyňa v postavení
spotrebiteľa. Aj spory medzi účastníkmi takéhoto vzťahu sú nepochybne spormi spotrebiteľskými,
o ktorých možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní len za splnenia podmienok
stanovených ZoSRK, teda len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3, pričom len

spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 ZoSRK môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského
súdu v spotrebiteľských sporoch.

40. V súvislosti s predloženým sporom súd prvotne skúmal dodržanie lehoty pre jeho možné iniciovanie,
ktorá vyplýva z § 46 ods. 1 ZoSRK, podľa ktorého žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku

možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
spotrebiteľského rozhodcovského konania. Uvedená podmienka bola v danom prípade splnená, keďže
napadnutý rozhodcovský rozsudok bol vydaný 27.11.2019 a žaloba na súd bola podaná 5.2.2020.

41. V danom prípade podľa názoru súdu bolo z obsahu doložených dôkazov preukázané, že žalobkyňa

svojou žiadosťou z 27.7.2011 (vyplnená vo formulári vlastnou rukou) žiadala Poštovú banku a.s. o
poskytnutie spotrebiteľského úveru v sume 3 500,- Eur a nie v sume 15 000,- Eur, ktorá je uvedená
v inej časti zmluvy označenej bodom [3.1]. Z obsahu bodu [3.1] vyplýva dodatočné dopĺňanie zmluvy
Poštovou Bankou a.s. využitím programových technických prostriedkov, keďže zo spôsobu vyplnenia
tejto časti zmluvy je zrejmé, že išlo o dodatočnú dotlač časti zmluvy o úvere. Pokiaľ teda žalovaný

podpísal zmluvu o úvere s inými obsahovými náležitosťami, než boli uvedené v pôvodnej žiadosti
(návrhu) žalobkyne, nemohlo medzi nimi dôjsť k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere s
parametrami uvedenými v bode [3.1] zmluvy o úvere. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie
návrhu, ktorý obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu. V danomprípade prijatie žiadosti o úver (návrhu zmluvy) právnym predchodcom žalovaného a obsahovalo zmeny,
ktoré neboli medzi účastníkmi zmluvy písomne dojednané a preto nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo výške 15 000,- Eur.

42. Medzi stranami však súčasne nie je sporu o tom, že žalobkyňa čerpala od právneho predchodcu
žalovanéhoúvervrozsahusumy3500,-Eur,tedazostranyPoštovejbankya.s.došlokposkytnutiutohto
úverubezplatnejpísomnejzmluvy.Pokiaľprávnyúkon-zmluvaospotrebiteľskomúvere-nebolurobený
písomne,takýtoúverjepodľa§9ods.1vspojenís§11ods.1zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
bezúročný a bez poplatkov. Tým, že zmluva nebola dojednaná písomne, nemôže obsahovať ani platnú
rozhodcovskú zmluvu/doložku - na jej dojednanie totiž pod sankciou jej neplatnosti vyžaduje § 4 ods. 2
zákona č. 244/2002 Z. z.v spojení s § 73 ods. 3 zákona ZoSRK písomnú formu. V takom prípade však
je naplnený dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku zakotvený v § 45 ods. 1 písm. e) ZoSRK,
pretože spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahovala náležitosti podľa § 3, resp. tu je iný dôvod

neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.

43. Dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku sú dané aj v prípade, že by strany
boli viazané tou časťou predloženej zmluvnej dokumentácie, ktorá je obsiahnutá v bode [3.11] zmluvy
o úvere z 3.8.2011. Podľa označeného bodu mala medzi stranami existovať dohoda o riešení sporov

podľa rozhodcovskej doložky, ktorá bola súčasťou bodu 10.2.2 všeobecných obchodných podmienok.
Z preskúmania tejto časti zmluvnej dokumentácie však súd dospel k záveru, že pri uzatváraní zmluvy o
úvere veriteľom predložený formulár zmluvy neumožňoval spotrebiteľovi vyznačiť na ňom svoj prípadný
súhlas alebo nesúhlas s dohodou o riešení vzájomných sporov z o zmluvy v rozhodcovskom konaní, t.j.
neumožňoval spotrebiteľovi odmietnuť prípadnú rozhodcovskú zmluvu/doložku. Rozhodcovská doložka

bola súčasťou obchodných podmienok, ktorých obsah nemala žalobkyňa ako spotrebiteľka možnosť
ovplyvniť. Samotná rozhodcovská doložka je nielen zakomponovaná v texte obchodných podmienok,
ale žalobkyňa ako spotrebiteľka bola nútená podrobiť sa spotrebiteľskému rozhodcovskému konaniu,
keďže konanie pred rozhodcovským súdom inicioval žalovaný. Rozhodcovskú doložku si žalobca ako
spotrebiteľ vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami ani samostatne nemohol

vyjednať. Mohol len zmluvu o úvere ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným
podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Podľa názoru súdu takto uzavretá rozhodcovská
doložka by aj v prípade, ak by bola platná z dôvodu splnenia podmienok vyplývajúcich z § 4 ods.
2 ZoSRK (t. j. jej platné písomné dojednanie) spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže nebola individuálne dojednaná, a tak v jej prípade

ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná. Nemožno tak akceptovať obranu žalovaného opierajúcu sa o obsah nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 438/2018 z 11.6.2019, že žalobkyňa si mala možnosť vybrať, či sa
rozhodcovskému konaniu podrobí. Na uvedenom nemôže nič zmeniť ani námietka žalovaného, že § 93b
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase uzavretia zmluvy vyžadoval od bánk a pobočiek

zahraničnýchbánkpovinnosťponúknuťsvojimklientomneodvolateľnýnávrhnauzavretierozhodcovskej
zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní
stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Ani táto zákonná povinnosť totiž
právneho predchodcu žalovaného - Poštovú banku a.s. nezbavovala povinnosti predložiť takýto návrh
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľovi v zhode so zákonnou úpravou na ochranu jeho práv,

t.j. tak, že v prípade uzatvorenia úverovej zmluvy by mal spotrebiteľ možnosť uzavrieť alebo neuzavrieť
takúto rozhodcovskú zmluvu v prípade uzavretie zmluvy o úvere a nie iba možnosť uzavrieť alebo
odmietnuť zmluvu o úvere aj s rozhodcovskou zmluvou ako celok.

44. Z okolností prípadu teda vyplýva, že na základe neplatne uzavretej rozhodcovskej doložky opísanej

vyššie rozhodcovský súd konal a vydal rozhodnutie, ktoré žalobkyňa napadla v tomto súdnom konaní.
Je tak zrejmé, že hoci rozhodcovský súd v napadnutom rozhodcovskom rozsudku aplikoval ustanovenia
právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, pochybil, pokiaľ rozhodcovskú doložku považoval za
platnú a zaväzujúcu jej účastníkov a pritom založil svoju právomoc vec prerokovať a rozhodnúť (4.
bod strany 6 rozhodcovského rozsudku). Rozhodcovský súd teda rozhodol v rozpore s ustanoveniami

všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, a toto porušenie malo zásadný
vplyv na výsledok sporu. Podľa názoru súdu je teda naplnený aj dôvod pre zrušenie rozhodcovského
rozsudku v zmysle § 45 ods. 1, písm. i/ ZoSRK. Rovnako naplnený je aj skôr uvádzaný dôvody pre
jeho zrušenie vyplývajúci z § 45 ods. 1 písm. e/ ZoSRK (vo veci bol zistený konkrétny dôvod neplatnostispotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy), ale aj dôvody vyplývajúce z § 45 ods. 1 písm. j/ ZoSRK
(rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré odporuje dobrým mravom, pretože veriteľovi priznáva úrok z úveru aj po jeho zosplatnení) ako aj

z § 45 ods. 1 písm. l/ ZoSRK (rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, pretože priznáva právo na zaplatenie úrokov a poplatkov, hoci zmluva o úvere neobsahuje ani
náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 písm. j/ a k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v dôsledku
čoho bol úver poskytnutý Poštovou bankou a.s. bezúročný a bezpoplatkový). Navyše z napadnutého

rozhodcovského rozsudku nemožno zistiť, z akého dôvodu podľa predloženej zmluvy o úvere mal byť
žalobkyni poskytnutý úver v sume 15000,- Eur, hoci podľa ostatnej predloženej zmluvnej dokumentácie
jej bol v skutočnosti poskytnutý spotrebiteľský úver len v sume 3 500,- Eur. Podľa názoru súdu tiež
rozhodcovský súd pri svojom rozhodovaní nerešpektoval ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS a v
rozhodcovskom konaní nerozhodoval rozhodca zvolený žalobkyňou. Vo veci ustálený záver tak podľa
názoru súdu nemá potenciál zvrátiť ani ostatná právna argumentácia žalovaného prednesená v jeho

záverečnom stanovisku z 15.1.2021.

45. V súvislosti so zistenými dôvodmi pre zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku napokon
súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 26.10.2006 vo veci C-168/05 Elisa María Mostaza
Claro proti Centro Móvil Milenium SL., v ktorej Súdny dvor EÚ odpovedal na prejudiciálnu otázku

španielskeho súdu vo vzťahu k výkladu smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, kde súdny dvor EÚ uzavrel, že „...smernica sa má vykladať v tom zmysle,
že vyžaduje, aby vnútroštátny súd, na ktorý je podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia,
posúdil neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zrušil toto rozhodnutie z dôvodu, že uvedená zmluva
obsahuje nekalú podmienku, hoci spotrebiteľ sa dovolával tejto neplatnosti nie v rámci rozhodcovského

konania, ale výlučne v rámci žaloby o zrušenie.“ Teda pre vyhovenie žalobe postačovalo, aby sa
žalobkyňa ako spotrebiteľka domáhala nedostatku právomoci rozhodcovského súdu v tomto súdnom
konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, tak ako tomu bolo aj v danom prípade.

46.Podľa§262ods.1C.s.p.,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

47. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Keďže žalobkyňa mala vo veci plný úspech, v zmysle § 255 C.s.p. jej patrí voči žalovanému plná

náhrada trov konania. Keďže súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné
nepriznanie tejto náhrady trov konania, bolo rozhodnuté ako vyplýva z výroku II. tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 CSP).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 CSP).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,

dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo

ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o
príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 CSP).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže

ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 CSP).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia

predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.