Decision was made at the court Okresný súd Stará Ľubovňa
Judgement was issued by JUDr. Emília Mišenková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Csp/79/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8520201767
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2021:8520201767.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou, v sporovej veci žalobcu: BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska
republika, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO 47 258 713,
právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811
01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: C. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. Q., H. XXXX/
XXX, XXX XX J. Q., o zaplatenie 382,78 eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný j e p o v i n ýzaplatiť žalobcovi sumu 299,62 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 299,62 eur od 17.5.2018 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi p r i z n á v avoči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56,54 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.10.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 382,78 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.9.2017 uzavrel ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o
revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len ,,zmluva“). Obsahom zmluvy
bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky
5.000,- eur na financovanie kúpy spotrebiteľského tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve
a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a
poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Žalovaný takto po dobu trvania úverového vzťahu
vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 326,44 eur tak, že
sumu 300,- eur žalovaný čerpal platbami na vybraných obchodných miestach a financovaním na účet
klienta a sumu 26,44 eur predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanému v súlade s úverovou
zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas
neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru žalovaný do dňa podania žaloby
uhradil žalobcovi len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 0,38 eur, čo preukazuje výpis z úverového
účtu žalovaného, ktorý žalobca predložil v prílohe žaloby. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval.
V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa 16.05.2018
mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie
uvedeným skutočnostiam má žalovaný voči žalobcovi ku dňu podania žaloby neuhradené záväzky po
lehote splatnosti v celkovej výške 382,78 eur (326,06 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 36,72 eurz titulu dlžných úrokov z úveru; 20,- eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Okrem
toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,48 % ročne zo
sumy 326,06 eur od 17.5.2018 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy
362,78 eur od 17.5.2018 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
3. Žaloba spolu s prílohami a s výzvou na vyjadrenie bola žalovanému doručená dňa 3.12.2020, avšak
žalovaný zostal v konaní nečinný.
4. Podľa ustanovenia § 297 CSP, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.
5. Vzhľadom na skutočnosť, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a
hodnota sporu neprevyšuje 1.000,- eur, súd v zmysle § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadenia
pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12.2.2021 s tým, že miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods. 3 CSP.
6. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
7. Žalobca uzatvoril dňa 16.9.2017 so žalovaným Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a
vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb (ďalej len ,,zmluva“). Výška
úverového rámca bola 5.000,- eur aktuálna výška úverového rámca 900,- eur, výška mesačnej splátky
- minimálne 5 % z dlžnej čiastky, splatnosť mesačnej splátky 10.deň v mesiaci, výška úrokovej sadzby -
27,48 % p. a. - fixná, RPMN 39,26 %, splatnosť prvej mesačnej splátky 10.deň v mesiaci nasledujúcom
po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru. V tejto časti zmluvy sú
uvedené aj predpoklady pre výpočet RPMN - výška čerpania úveru 900,- eur s výškou mesačnej splátky
86,36 eur s poplatkom za kreditnú kartu 2,99 eur a splatenie revolvingového úveru v 12 rovnakých
mesačnýchsplátkach.PrivýpočteRPMNnebolazohľadnenásumaurčenánaúhradupoistného,pretože
poistenie nie je podmienkou poskytnutia revolvingového úveru. Dlžník je oprávnený kedykoľvek odvolať
svoj súhlas s poistením revolvingového úveru a to aj pred poskytnutím revolvingového úveru. Celková
čiastka k zaplateniu: 1.075,45 eur.
8. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú (bod 2.1 zmluvy).
9. V časti 3 bode 3.3 zmluvy ako následok toho, že klient nespláca poskytnutý revolvingový úver riadne
a včas bola upravená možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, s tým, že (bod 3.4.) ku dňu
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru/revolvingového úveru je splatný celý dlh klienta voči banke.
Nesplatená istina úveru/revolvingového úveru je až do dňa je úplného splatenia úročená podľa úrokovej
sadzby dohodnutej v ZoSÚ/ZoRSÚ.
10. Z potvrdenia z č. l. 14 spisu mal súd za preukázané, že žalovaný vyčerpal spolu sumu 300,- eur
bez úrokov a bez poplatkov a uhradil 0,38 eur (č. l. 14 spisu - história úverového účtu, potvrdenie).
11. Žalobca úver vyhlásil za mimoriadne splatný ku dňu 16.05.2018 (č. l. 15 spisu).
12. Podľa § 52 ods. 1 - 4 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.14. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
15. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.
16. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
17. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“) účinného ku dňu 16.9.2017 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
19. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.
20. Podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu
menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie.
21. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak:
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až l/, s/, z/ a aa/,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
22. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie“) odplatu pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,
ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných
prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza
z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si
budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
23. Podľa § 1 ods. 4 nariadenia, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a
sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk
pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu
naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
24. Podľa § 21 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný predkladať
Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a Národnej banke Slovenska údaje
o novoposkytnutých a poskytnutých spotrebiteľských úveroch. Ministerstvo alebo ním určená osoba
zverejňuje na webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka
Slovenska na svojom webovom sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie
informácií zverejnených podľa predchádzajúcej vety.25. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov
podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným
úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
26. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným zmluvou
označenou ako „Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová
zmluva o poskytovaní platobných služieb“ vznikol právny vzťah, ktorý je potrebné posudzovať podľa
ustanovení o spotrebiteľskom práve. Na základe uzatvorenej zmluvy bol zo strany právneho predchodcu
žalobcu žalovanému poskytnutý úverový rámec, t. j. určitá dojednaná výška peňažných prostriedkov,
ktoréžalobcačerpalprostredníctvomkreditnejkarty.Súddanúzmluvuposúdilakozmluvuspotrebiteľskú
v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď žalobca mal pri uzatváraní
aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
a na strane dlžníka - žalovaného vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva bola pripravená na
formulári, ktorý vopred zo strany právneho predchodcu žalobcu bol pripravený bez možnosti žalovaného
meniť obsah a text uvedenej zmluvy, pričom do textu zmluvy sa dopisovali iba konkrétne údaje týkajúce
sa žalovaného. Súd preto posudzoval právny vzťah medzi stranami ako spotrebiteľský a aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Súčasne zo strany právneho
predchodcu žalobcu išlo aj o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z .z. o
spotrebiteľských úveroch.
27. Základnou črtou revolvingového úveru je, že sa dlžníkovi poskytuje určitý úverový rámec, z ktorého
môže, ale nemusí opakovane čerpať peňažné prostriedky a priebežne spláca vyčerpanú časť úverového
rámca, pričom po jeho splatení (hoci aj čiastočnom) ho môže opakovane čerpať do výšky úverového
limitu bez potreby uzatvárania novej zmluvy.
28. Súd sa v prvom rade v danom prípade zaoberal výškou odplaty - RPMN uvedenou v zmluve, ktorá
predstavovala za obdobie 12 mesiacov pri sume 900,- eur 39,26 % ročne.
29. Podľa štatistiky zverejnenej na stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky zo súhrnných
informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných
bánkza2.štvrťrok2017zmluvnásplatnosťnad6do12mesiacovvrátane,priostatnýchspotrebiteľských
úveroch RPMN predstavovalo 12,81 %. Z toho je zrejmé, že výška RPMN v danom prípade nesmela
prevýšiť 2-násobok 12,81 % ročne s poukazom na § 1 ods. 4 nariadenia, čiže výšku 25,62 %. Dojednaná
výška RPMN u tohto úveru (39,26 %) však presahovala túto maximálne prípustnú odplatu, čo má za
následok neplatnosť dohody o dojednanej odplate a spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru
pre jej rozpor so zákonom (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 11 ods. 1 písm. g/ zákona
o spotrebiteľských úveroch).
30. V ďalšom súd poukazuje na to, že predmetná zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom
neobsahuje obligatórne náležitosti, a to údaj o celkovej výške a konkrétnej mene spotrebiteľského úveru
a podmienkach upravujúcich jeho čerpanie podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch.
Zo zmluvy nemožno jednoznačne určiť, v akej výške úverového rámca bol žalovanému poskytnutý
úver, keď v časti 1 bod 1.1 je uvedené, že výška úverového rámca je 5.000,- eur a ďalej, že aktuálna
výška úverového rámca je 900,- eur. Túto nezrovnalosť nie je možné odstrániť výkladom, nie je možné
teda ustáliť, aký úverový rámec si strany vlastne dohodli. Keďže v zmluve sú uvedené dva rôzne
údaje o celkovej výške úveru, resp. úverového rámca, hoci v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) zákona o
spotrebiteľských úveroch musí byť uvedený (jeden) údaj o celkovej výške úveru, a to jasne, určito a
zrozumiteľne, čo bezo sporu platí aj pre revolvingový úver. Keďže zákon žiadnu výnimku pre takýto typ
úveru nestanovuje (niet dôvodu na to, aby nebolo možné priamo v zmluve jednoznačne a presne určiť
výšku úverového rámca), súd má za to, že použité vyjadrenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie
je v súlade s podstatou, zmyslom a účelom § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch.
31. Vyššie popísané zistenia súdu majú za následok, že sa revolvingový úver považuje za bezúročný a
bezpoplatkovspoukazomna§11ods.1písm.b/,g/ zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Ztohovyplýva,
že žalobca má právo na vrátenie len skutočne poskytnutého plnenia a prípadne právo na úhradu úrokovz omeškania z tejto sumy po odpočítaní plnenia žalovaného. Žalovaný celkovo vyčerpal sumu 300,- eur
(bez poplatkov, ktoré si žalobca účtoval v sume 26,44 eur). Žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi sumu
0,38 eur. Vzhľadom na to, že súd s poukazom na vyššie uvedené považuje predmetný revolvingový
úver za bezúročný a bez poplatkov, po právnom posúdení veci v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení dospel súd k záveru, že žalobe je možné vyhovieť iba čiastočne, a to v časti nároku na
zaplatenie neuhradenej časti úveru. Za dôvodnú súd preto považuje časť istiny vo výške 299,62 eur
(ako rozdielu sumy poskytnutej žalobcom v rámci úveru a sumy zaplatenej žalovaným, t.j. 300,- eur
- 0,38 eur), a preto v uvedenej výške zaviazal žalovaného na úhradu jeho záväzku voči žalobcovi a
v prevyšujúcej časti, teda v rozsahu 83,16 eur súd žalobu zamietol, nakoľko v tejto časti, z vyššie
rozpísaných dôvodov, nepovažoval žalobu za dôvodnú.
32. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací
predpis. Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.
33. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úroku z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.
34. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto má nárok aj
na zaplatenie úroku z omeškania. Podľa citovaných ustanovení vznikol žalobcovi nárok na úrok z
omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k prvému dňu omeškania činila 0,00 %. Súd preto priznal
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 299,60 eur od 17.05.2018 do zaplatenia, avšak
len z prisúdenej sumy 299,62 eur.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
38.Podľa §262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. Súdom priznaný nárok na náhradu trov konania v prospech žalobcu vychádza zo zásady úspechu,
a to tak, že čiastočný úspech sa odráža od výšky istiny, ktorej sa návrhom na začatie konania domáhal
žalobca a od súdom priznanej výšky istiny, ktorú súd uznal ako opodstatnenú v súlade s právnou
úpravou, ktorá súvisí s prejednávaným nárokom žalobcu. V uvedenej právnej veci žalobca žiadal priznať
sumu 382,78 eur, z ktorej mu súd priznal len sumu 299,62 eur, čo predstavuje 78,27 % a konanie v časti
o zaplatenie 83,16 eur zamietol, čo predstavuje 21,73 %. Z percentuálneho podielu úspechu žalobcu
sa odráta jeho neúspech, čo predstavuje 56,54 %, a preto súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP v spojitosti
s § 262 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania žalobcu voči žalovanému v tejto výške,
pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho
doručenia v spojení s § 9 ods. 1 a § 8 písm. a) zák. č. 62/2020 Z.z. účinného od 19.01.2021 o niektorých
mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a
v justícii (viď nižšie) na tunajšom súde.Podľa § 8 zák. č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, účinného od 19.01.2021, lehoty
ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na
súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva,
a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú,
b) ktoré uplynuli po 31. decembra 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní
po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, účinného od 19.01.2021, ustanovenie § 8
písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného
úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o
lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú
osobu.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.