Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 10, 2021

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 11Csp/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7820200070
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Dudič

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2021:7820200070.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudcom JUDr. Petrom Dudičom v spore žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a. s.,

Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanému F. L., U.. XX.X.XXXX, R. C.. A. XX,
XXX XX D., o zaplatenie 33.523,94 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 33.523,94 eur spolu s úrokom z úveru vo výške
5,59 % ročne zo sumy 32.554,53 eur od 7.5.2019 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 33.523,94 eur od 7.5.2019 do zaplatenia s tým, že plnením žalovaného zaniká v rozsahu
plnenia povinnosť plnenia žalovanej v 2. rade G. R. podľa platobného rozkazu Okresného súdu Rožňava
sp.zn. 11Csp/4/2020 zo dňa 3.2.2020 a plnením žalovanej v 2. rade podľa platobného rozkazu sp.zn.

11Csp/4/2020 zo dňa 3.2.2020 zaniká v rozsahu plnenia povinnosť žalovaného podľa tohto rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 33.523,94 eur, spolu s 5,59 % p.a. úrokom z úveru zo sumy 32.554,53
eur od 7.5.2019 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy istiny 33.523,94
eur od 7.5.2019 do zaplatenia ako aj trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy

o stavebnom sporení č. 3371130 8 01 bola so žalovaným F.O. L. uzatvorená Zmluva o úvere na
bývanie č. 3371130 8 01 zo dňa 7.6.2016, (ďalej len ,,zmluva o úvere“), v súlade s ktorou poskytol
žalobca žalovanému F. L. medziúver vo výške 34.000 eur. V súlade s čl. VIII. bod 8.1. zmluvy o úvere,
poplatok za spracovanie medziúveru sa zaúčtoval pri prvej výplate medziúveru tak, že celková výška
vyplateného medziúveru bola znížená o výšku tohto poplatku. Vyplatené čiastky medziúveru sa úročili
odo dňa ich vyplatenia 5,69 % p. a. úrokom za medziúver dojednaným čl. II. zmluvy o úvere a čl. V.
bod 5.1. zmluvy o úvere. V zmysle čl. II. a čl. V. bod 5.3 a 5.6 zmluvy o úvere sa žalovaný v prvom

rade zaviazal do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky z medziúveru mesačnou splátkou vo výške
158,39 eur splatnou do 15. dňa v mesiaci, ktorá bola v zmysle čl. V. bod 5.3 zmluvy o úvere, započítaná
na dohodnuté 5,69 % p. a. úroky z medziúveru, a to najprv na najstaršie splatné úroky. Do pridelenia
cieľovej sumy sa žalovaný v prvom rade ďalej zaviazal vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné
mesačné vklady vo výške 52,70 eur, a to v súlade s čl. II. a čl. V. bod 5.3. zmluvy o úvere. V zmysle
čl. V. bod 5.2. zmluvy o úvere žalovaný v prvom rade sa zaviazal poukazovať splátky medziúveru
jednou sumou spolu vo výške 211,09 eur len na konto sporenia č. 3371130 8 01. Žalobca preto po

pripísaní vkladu na konto sporenia č. 3371130 8 01 preúčtoval na konto medziúveru č. 3371130 5 02
sumu rovnajúcu sa dlžnej splátke úroku z medziúveru a zostatok vkladu bol započítaný ako splátka
vkladu na konte stavebného sporenia. Vklady so zápornou hodnotou uvádzané vo výpise z účtu konta
stavebného sporenia predstavujú tieto preúčtovania. V zmysle vyhlásenia na strane 18 a 19 zmluvy oúvere žalovaná v druhom rade prevzala na seba záväzok z ručenia uspokojiť pohľadávku žalobcu v
plnej výške, ak žalovaný v prvom rade nesplní záväzok zo zmluvy o úvere. Žalovaný v prvom porušil
zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestal riadne a včas splácať. Listom zo dňa 2.4.2019

preto žalobca vyzval žalovaného v prvom rade na doplatenie omeškaných splátok, pričom ho zároveň
upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie
celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Žalovaná v druhom rade na
písomné upozornenie zo dňa 2.4.2019, ktoré jej bolo zaslané, rovnako nereagovala. Nakoľko omeškané
splátky neboli doplatené a žalovaný I. ostával v omeškaní s platením splátok úrokov z medziúveru a

tiež vkladov na účet stavebného sporenia po dobu dlhšiu ako tri mesiace, žalobca dňa 6.5.2019 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom na základe čl. X. bod 10.1. zmluvy o úvere v
súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ príslušenstvom s tým, že rovnopis vyhlásenia bol zaslaný na vedomie
aj žalovanej v druhom rade s upozornením, že ak žalovaný v prvom rade nezaplatí celý dlh bude si
žalobca vymáhať pohľadávku súdnou cestou a následne prostredníctvom súdneho exekútora aj voči
žalovanej v druhom rade. Pre lepšie porozumenie produktu medziúveru v stručnosti približujú v čom

spočíva jeho podstata. Žalobca, ako stavebná sporiteľňa, poskytuje svojím klientom produkt stavebného
sporenia, pričom po pridelení cieľovej sumy, t.j. po niekoľkých rokoch sporenia a splnení určitých
podmienok, vznikne klientovi nárok na výhodný stavebný úver. Pokiaľ však má klient záujem získať
peňažné prostriedky skôr ako mu vznikne nárok na stavebný úver, má možnosť využiť tzv. medziúver.
Vo fáze medziúveru má dlžník dva oddelené účty (účet medziúveru a účet stavebného sporenia), pričom

na účet medziúveru platí úroky z poskytnutej sumy a na účet stavebného sporenia poukazuje vklady
a v prospech tohto účtu sa mu pripisujú kreditné úroky z vkladov aj štátna prémia. Ide tu teda o veľmi
špecifický produkt, kedy na jednej strane v medziobdobí (do pridelenia cieľovej sumy, t.j. do splnenia
nároku na stavebný úver) dlžník spláca na účte medziúveru iba úroky, ale na druhej strane vklady a
štátna prémia zúročené o kreditné úroky (dojednané vo výške 0,1 % p.a. v čl. V. bod 5.11. zmluvy

o úvere) mu v konečnom dôsledku ponížia nesplatenú časť medziúveru. Dohoda o tomto spôsobe
splácania medziúveru sa týka hlavného predmetu plnenia zmluvy o úvere. V prípade keď medziúver nie
je riadne splácaný a žalobca pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, dochádza k spojeniu
oboch účtov a prostriedky na účte stavebného sporenia sú započítané na úhradu nesplatenej časti
medziúveru. Tak tomu bolo aj v prípade žalovaného v prvom rade, keď ním nasporená suma 1.445,47

eurvdeňzosplatneniaúveruznížilanesplatenúčasťmedziúveru34.000eurna32.554,53eur(voVýpise
z účtu zosplatneného medziúveru ide o položku označenú ako „Čiastočné vyrovnanie medziúveru“). Ku
dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 6.5.2019, žalobca v súlade s čl. X bod 10.19. zmluvy o
úvere zúčtoval nasporenú sumu vo výške 1.445,47 eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške
34.000 eur, čo predstavuje po započítaní sumu 32.554,53 eur (istina medziúveru). Dlžná suma ku dňu

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje sumu vo výške 33.523,94 eur, pričom pozostáva z
istiny vo výške 32.554,53 eur (rozdiel sumy poskytnutého medziúveru vo výške 34.000 eur a nasporenej
sumy vo výške 1.445,47 eur); nezaplatených 5,59 % p. a. úrokov z medziúveru vo výške 960,41 eur.
Žalobca si v zmysle listu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 6.5.2019 uplatnil ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti dlžnú sumu vo výške 33.583,94 eur. Rozdiel dlžnej sumy ku dňu vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle listu zo dňa 6.5.2019 vo výške 33.583,94 eur a vyššie v žalobe
uvedenej sumy vo výške 33.523,94 eur predstavujú neuhradené poplatky za upomienky vo výške 60 eur
(33.583,94eur-60eur=32.523,94eur).Žalovanýv1.radetietopoplatkynikdyneuhradil.Prvástavebná
sporiteľňa, a.s. po zosplatnení úveru v prospech žalovaného v prvom rade (spotrebiteľa) trvalo upustila
od akéhokoľvek vymáhania týchto poplatkov, preto uvedené poplatky nie sú uplatňované žalobou a

boli natrvalo vystornované z bankového systému. Požadovaním predčasného splatenia úveru zmluva o
úvere nezaniká, žalobca preto naďalej úročí aktuálnu dlžnú istinu medziúveru dohodnutým úrokom za
úver vo výške 5,59 % p. a. a zároveň zostatok dlhu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úrokom z
omeškania vo výške 5,00 % p. a. odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru do
zaplatenia. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalobca neeviduje čiastkové úhrady v prospech

účtu zosplatneného medziúveru.

3. Na preukázanie tvrdených skutočností žalobca predložil zmluvu o úvere na bývanie č. 3371130
8 01, upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 2.4.2019 s fotokópiou doručeniek,
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 6.5.2019 s fotokópiou doručeniek, výpis z

účtu zosplatneného medziúveru a výpis z účtu stavebného sporenia.

4. Okresný súd Rožňava vydal dňa 3.2.2020 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovaným v 1. a 2. rade
povinnosť spoločne a nerozdielne v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovisumu 33.523,94 eur spolu s 5,59 % úrokom za úver zo sumy 33.523,94 eur od 7.5.2019 do zaplatenia
a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 33.523,94 eur od 7.5.2019 do zaplatenia alebo
podať odpor. Žalovaných zaviazal zaplatiť tiež žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške

2.011 eur.

5. Platobný rozkaz nadobudol vo vzťahu k žalovanej v 2. rade právoplatnosť dňa 27.2.2020. Keďže
platobný rozkaz sa žalovanému v 1. rade nepodarilo doručiť do vlastných rúk a napriek šetreniu sa súdu
nepodarilo zistiť jeho pobyt, súd predmetný platobný rozkaz uznesením č. k. 11Csp/4/2020-90 zo dňa

31.7.2020 v spojení s uznesením č.k. 11Csp/4/2020-102 zo dňa 8.9.2020 zrušil vo vzťahu k žalovanému
v 1. rade.

6. Napriek vykonaným lustráciám zo strany tunajšieho súdu sa nepodarilo zistiť adresu žalovaného
v 1. rade, kde by mohol osobne prevziať súdnu zásielku ohľadom žaloby a uznesenia o procesných
poučeniach, z toho dôvodu súd postupoval v zmysle ustanovenia § 116 ods. 1, 2 a § 219 ods. 3 zákona

č. 160/2015Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP").

7. Podľa ustanovenia § 116 ods. 1, 2 CSP, ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou
osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP, je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné
na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú

postupompodľaodseku1,zverejnísúdoznámenieopodanejžalobenaúradnejtabulisúduanawebovej
stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a
to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Oznámenie o podanej žalobe bolo zverejnené na úradnej
tabuli súdu od 4.11.2020 do 20.11.2020.

8. Žalovaný v 1. rade sa k podanej žalobe nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel.

9. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Predvolanie na pojednávanie bolo stranám sporu
riadne a včas doručené, pričom žalobca svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie
pojednávania. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie

pojednávania. V súlade s ust. § 180 CSP súd vec prejednal v neprítomnosti sporových strán.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a s listinnými dôkazmi, a to zmluvou o
úvere na bývanie č. 3371130 8 01, upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 2.4.2019
s fotokópiou doručeniek, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 6.5.2019 s

fotokópioudoručeniek,výpisomzúčtuzosplatnenéhomedziúveruavýpisomzúčtustavebnéhosporenia
a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav veci:

11. Medzi žalobcom Prvou stavebnou sporiteľňou a.s., ako veriteľom a žalovaným F.Š. L. ako dlžníkom
a G. R. ako ručiteľom došlo dňa 7.6.2016 k uzatvoreniu Zmluvy o úvere EČÚ 0229025 2 01 (ďalej

len ,,Zmluva“), na základe ktorej sa spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa a.s., zaviazala poskytnúť
medziúver pod č. 3371130 5 02 vo výške 34.000 eur, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy
o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých
zmluvných podmienok zmení na stavebný úver pod č. 3371130 8 01 vo výške cca 20.214,46 eur. Zmluva
bola podpísaná všetkými účastníkmi zmluvného vzťahu a obsahuje všetky potrebné náležitosti.

12. Podľa ust. čl. II zmluvy bola uvedená výška úrokovej sadzby medziúveru je 5,59 % p.
a pre stavebný úver 2,90 % ročne. Druh úveru: medziúver /spotrebiteľský na dobu určitú/, číslo
účtu medziúveru: 3371130 5 02, výška medziúveru/celková výška úveru 34.000 eur, úroková sadzba
medziúveru: 5,59 % p.a., výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru: 158,39 eur, splatnosť splátok

úrokov z medziúveru: 15.deň mesiaca, počet splátok úrokov z medziúveru do pridelenia cieľovej sumy:
252, úroková sadzba úroku z omeškania z omeškaných splátok medziúveru: maximálne vo výške
ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, aktuálne vo výške základnej úrokovej sadzby ECB
platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 5 percentuálnych bodov.
Medziúver je poskytnutý dlžníkovi, ktorý má uzatvorenú existujúcu zmluvu o stavenom sporení č.

3371130 8 01. Počiatočný vklad na účet tejto zmluve je 0 % CS. Výška mesačného vkladu, ktorý má
dlžník realizovať je 52,70 eur, pričom splatnosť tohto vkladu je 15. deň mesiaca. Počet mesačných
vkladov,ktoréjepotrebnéuskutočniťnasplneniepodmienkyprideleniaCSje252.Čísloúčtustavebného
úveru:3371130801,výškastavebnéhoúverupopridelenícieľovejsumy:20.214,46eur,úrokovásadzbastavebného úveru po pridelení cieľovej sumy: 2,90 % p. a., výška mesačnej splátky vrátane úrokov
stavebného úveru: 211,09 eur, splatnosť splátok stavebného úveru: 15. deň mesiaca, počet splátok
istiny stavebného úveru: 109, počet splátok úrokov stavebného úveru: 109, úroková sadzba úroku z

omeškania z omeškaných splátok stavebného úveru: maximálne vo výške ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva, aktuálne vo výške základnej úrokovej sadzby ECB platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 5 percentuálnych bodov, úroková sadzba úroku z omeškania po
vyhlásení mimoriadnej splatnosti, resp. po odstúpení od zmluvy z celého zostatku dlhu: maximálne vo
výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, aktuálne vo výške základnej úrokovej sadzby

ECB platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 5 percentuálnych bodov,
doba trvania medziúveru/stavebného úveru v rokoch: 30,08, konečná splatnosť medziúveru/stavebného
úveru: do 15.7.2046. RPMN pri stavebnom úvere: 2,92 % p.a., RPMN pri medziúvere: 5,87 % p.a.
Celková výška medziúveru v mene euro: 34.000 eur, celková čiastka medziúveru, ktorú musí dlžník
zaplatiť: 77.036,24 eur.

13. Listom zo dňa 2.4.2019 žalobca upozornil žalovaných na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru a na to, že aj napriek opakovaným výzvam nedošlo k uhradeniu omeškaných splátok. Podľa
priložených doručeniek, žalovaní prevzali výzvu dňa 4.4.2019.

14. Listom zo dňa 6.5.2019 adresovaný obom žalovaným žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru

z dôvodu, z dôvodu porušenia dohodnutých zmluvných povinnosti, platenia dohodnutých vkladov a toku
dňu6.5.2019.Podľapriloženýchdoručeniek,žalovanísioznámenieneprevzalivodbernejlehote,pričom
zásielka bola žalobcovi vrátená dňa 5.6.2019.

15. Z výpisu z úverového účtu vyplýva stav dlžnej žalovanej sumy, ktorá korešponduje so žalobou a

žalobcom uvedenými sumami istiny, úrokov, poplatkov a úrokov z omeškania.

16. Uvedený spor súd takto právne posúdil:

17. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 310/92 Zb. o stavebnom sporení (ďalej len „zákon o Stavebnom sporení“),

stavebným sporením sa rozumie a) prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov, alebo v prospech
stavebných sporiteľov, b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného
sporenia na stavebné účely uvedené v § 11 ods. 1 (ďalej len "stavebný úver")

18. Podľa § 7 ods. 2 Zákona o stavebnom sporení, zmluva o stavebnom sporení musí obsahovať

a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov
ustanovenom osobitnými predpismi, b) výšku dohodnutej sumy, na ktorú sa stavebné sporenie
uzatvára(ďalej len "cieľová suma"), a podmienky, za ktorých môže byť zvýšená alebo znížená cieľová
suma, c) výšku a časovú postupnosť vkladov stavebného sporiteľa, d) úrokové sadzby vkladov, e)
podmienky a postup pri výplate vkladov, f) podmienky poskytnutia stavebného úveru po splnení

podmienok stavebného sporenia vrátane podmienok poskytnutia stavebného úveru pri zvýšení alebo
znížení cieľovej sumy, postup pri určení poradia poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok
stavebného sporenia, ako aj podmienky a postup pri výplate vkladov, g) podmienky, za ktorých môžu byť
práva zo zmluvy o stavebnom sporení rozdelené alebo zlúčené s právami z inej zmluvy o stavebnom
sporení, h) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom

sporení, i) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom sporení, j) vyhlásenie
stavebného sporiteľa o uplatnení alebo neuplatnení nároku na poskytnutie štátnej prémie v rámci tejto
zmluvy.

19. Podľa § 7 ods. 3 Zákona o stavebnom sporení, zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať

a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov
ustanovenom osobitnými predpismi, b) úrokovú sadzbu stavebného úveru, c) podmienky poskytnutia a
splácania stavebného úveru, d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru, e) podmienky,
za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere, f) podmienky, za
ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere.

20. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ,,Obchodný
zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo
zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti(§591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o
tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o
bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

21. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

22. Podľa § 501 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky
poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez
zbytočného odkladu. Ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ obmedziť
poskytnutie peňažných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti s týmto
účelom.

23. Podľa § 503 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia
ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné
prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je
povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

24. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

25. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

26. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

27. Podľa ust. § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z,.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka
alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,

28. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

29. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

30. Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

31.Podľa§53ods.1a3Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

32. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

33. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku
poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom

najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty
za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa
rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie,
ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

34. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

35. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a v čas svoj záväzok, a
to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

36.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku

alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

37. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

38. Podľa § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

39. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že je nesporné, že medzi žalobcom a dlžníkom,

a ručiteľom došlo k uzavretiu Zmluvy o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere v zmysle
ObchodnéhozákonníkaaZákonaostavebnomsporení.Nazákladeuzavretejzmluvyžalobcaakoveriteľ
poskytol žalovanému F. L. ako dlžníkovi a G. R. ako ručiteľovi mimoriadny medziúver vo výške 34.000
eur, ktorý sa mal neskôr zmeniť na stavebný úver vo výške 20.214,46 eur. Dlžník, žalovaný čerpal úver,
čo vyplýva z predložených listín.

40. Z výpisu z úverového účtu žalovaného vyplýva, že stav celkovej dlžnej sumy žalovaných po
čiastočných úhradách je 33.523,94 eur.

41. Dôvodný je v zmysle citovaných zákonných ustanovení aj nárok žalobcu čo do úrokov ako ich

žiadal, ktoré boli zmluvne dohodnuté. Súd poukazuje v tomto smere na obdobné rozhodnutia vydané KS
Prešov, napr. zo dňa 09.05.2017, č.k. 9Co/90/2016-83 a na rozhodnutie KS Prešov vo veci vednej na OS
Vranov nad Topľou pod sp.zn. 5C/149/2012 cit. „Teda aj keby bol Občianskeho zákonníka aplikovateľný,
súd ustanovenia Občianskeho zákonníka nesprávne vyložil a vyvodil z nich nesprávne právne záveryna daný skutkový stav. Súd aplikoval § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa; spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo

osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Aplikoval normu v časti: „je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy
ako upravuje Občiansky zákonník“. Takýto výklad je v rozpore s účelom zákona. Ustanovenie § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje vylúčiť aplikáciu takých zmluvných dojednaní, ktoré zhoršujú
postavenie spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu. Súd však vyložil § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak,

že umožňuje vylúčiť uplatnenie nie zmluvných dojednaní, ale zákonných ustanovení, ktorých aplikácia
je dôsledkom uzavretia určitého zmluvného typu; v danom konkrétnom prípade zmluvy o úvere podľa
§ 497 Obchodného zákonníka a konkrétne vylúčil aplikáciu režimu zániku zmluvy odstúpením podľa
§ 344 Obchodného zákonníka ex nunc. A to nie je v súlade s účelom § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Z povahy veci vyplýva, že ak sa právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, má riadiť
Obchodnýzákonník,takpotomneprichádzadoúvahyodchýleniesaodObčianskehozákonníka,pretože

je neaplikovateľný. Logicky nemôže ani dôjsť k vzdaniu sa nejakých práv. Ak sa právny vzťah, ktorého
účastníkom je spotrebiteľ, riadi Obchodným zákonníkom, je vylúčené, aby sa za neprípustné dojednania
považovalo to, že sa budú aplikovať všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka o účinkoch
odstúpenia od zmluvy, ktoré sa nakoniec stricto senzu ani nestali súčasťou zmluvných dojednaní. Výklad
použitý súdom je v rozpore s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka. Toto ustanovenie zakotvuje, že

Obchodný zákonník je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ako lex generalis. Nie je to
teda naopak, ako na zákony aplikoval súd. V skutočnosti totiž súd aplikoval Občiansky zákonník ako lex
specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku ako k lex generalis. Výklad použitý súdom je v rozpore
s § 261 ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka. Z § 261 ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka totiž
jasne vyplýva, že právny vzťah zo zmluvy o úvere sa má spracovať Obchodným zákonníkom, pričom

toto ustanovenie je kogentné (§ 263 Obchodného zákonníka). Výklad použitý súdom je v rozpore s
princípom právnej istoty. Podľa čl. I ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom; znakom
právneho štátu je vytváranie právnej istoty tak pri prijímaní zákonov a ďalších všeobecne záväzných
právnych predpisov, ako aj pri ich uplatňovaní štátnymi orgánmi (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS
22/95). Zákon sa má aplikovať v praxi tak, ako je formulovaný text príslušných ustanovení na prípad

sa vzťahujúci, a nie ho svojvoľne skracovať, vynechávať časti textu a prispôsobovať si účelovo text pre
vlastnú potrebu (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. 48/97). Nesprávnosť výkladu prijatého súdom je
možné preukázať aj na vývoji právnej úpravy. S účinnosťou od 1.4.2015 bola prijatá novela Občianskeho
zákonníka, konkrétne § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorého ostatná veta znie: „Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Z uvedeného vyplývajú dva závery,
a to: zákonodarca považoval za potrebné prijať výslovnú úpravu prednostnej aplikácie Občianskeho
zákonníka na spotrebiteľské práve vzťahy, čo je dôkazom o tom, že dovtedajšie znenie Občianskeho
zákonníka neposkytovalo základ pre prednostnú aplikáciu Občianskeho zákonníka; ustanovenie § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka zostalo nedotknuté, čo je jasným dôkazom o tom, že neposkytovalo

základ pre prednostnú aplikáciu Občianskeho zákonníka. K zamietnutiu nároku na dohodnutý úrok po
odstúpení od zmluvy o úvere žalobca dodáva, že v zmysle § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o
úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“

42. Krajský súd vo vyššie uvedenom uznesení poukázal cit. „v zmysle § 502 ods. 1 Obchodného
zákonníka je dlžník od doby poskytnutia peňažných prostriedkov povinný platiť z nich úroky v dojednanej
výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Dlžník je
teda povinný s vrátením poskytnutého úveru zaplatiť aj dojednané úroky a to do dňa úplného vrátenia
poskytnutých prostriedkov. Analogicky túto povinnosť možno vyložiť k ustanoveniu § 503 ods. 3

Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak dlžník vráti peňažné prostriedky skôr, než bolo dohodnuté,
je povinný platiť úroky len do momentu vrátenia peňažných prostriedkov. Podľa názoru žalobcu je
teda nepochybné, že povinnosť dlžníka platiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným vrátením
poskytnutých finančných prostriedkov. V prípade, ak by porušením povinnosti dlžníka, v dôsledku
ktorého žalobca od zmluvy odstúpil, zanikol veriteľov nárok na zaplatenie úrokov za úver, dlžník by

praktickyporušenímpovinnostizískalprenehovýhodnejšiepostavenie,nakoľkobysa„zbavil“povinnosti
plniť zmluvne dohodnuté plnenie. Podľa názoru žalobcu akékoľvek konanie, ktoré porušuje povinnosť
a spôsobuje tým výhodu v rozpore s dobrými mravmi a toto konanie takým bezpochyby je, je v
rozpore s účelom právnych predpisov vzťahujúcich sa na daný právny vzťah. Pre prípad, že by súdz nejakého nejasného dôvodu odmietol rozhodnúť v zmysle objektívneho práva žalobca uvádza, že
v čl. VII. bod 6. úverovej zmluvy, z ktorej právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými vznikol bolo
dohodnuté, že odstúpením od zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až

do úplného zaplatenia dlhu. V prípade, ak by okresný súd túto zmluvnú podmienku skúmal z hľadiska jej
neprijateľnosti, v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na samostatnú definíciu neprijateľnej zmluvnej
podmienky, podľa ktorej nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou zmluvné dojednanie, ktoré síce
spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, avšak sa týka hlavného
predmetu plnenia, a je vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo bolo individuálne dojednané (§ 53

ods. 1 Občianskeho zákonníka). V tejto súvislosti je zároveň potrebné poukázať na ustanovenie § 497
Obchodného zákonníka, podľa ktorého predmetom plnenia z úverovej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov zo strany veriteľa dlžníkovi a vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov a zaplatenie
úrokov z nich zo strany dlžníka veriteľovi. Teda dojednanie, ktoré oprávňuje veriteľa požadovať úroky z
úveru sa bezpochyby týka hlavného predmetu plnenia. Teda dojednanie, podľa ktorého môže žalobca
aj po odstúpení od zmluvy požadovať zmluvne dohodnuté úroky za úver až do úplného zaplatenia

dlhu, je vyjadrené dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne. Ohľadom vyššie uvedeného konštatovania
odvolacím súdom je potrebné znovu odkázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.3.2013,
sp. zn. 6MCdo/4/2012, a to najmä v súvislosti s tým, že zmluva o úvere upravená ustanoveniami §
497 až 507 Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že sa na tento právny
vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka, teda tak

ako v odôvodnení rozsudku zo dňa 3.2.2014 aj uzatvára súd prvej inštancie. Taktiež v tejto súvislosti
okresný súd správne uzatvára, keď uvádza, že z formálneho hľadiska je teda zmluva medzi účastníkmi
uzavretá podľa Obchodného zákonníka a mala by sa riadiť práve jeho ustanoveniami. Keďže sa však
jedná o spotrebiteľskú zmluvu, má sa za to, že je rozpor medzi podmienkami, ktoré pre žalovaných
zo zmluvy vyplývajú v prípade, že by išlo o obchodnoprávny vzťah, a ak by išlo o spotrebiteľskú

zmluvuvzmysleObčianskehozákonníka,keďžepodľaObchodnéhozákonníkasúobchodnépodmienky
prísnejšie ako podľa Občianskeho zákonníka, napr. ohľadne premlčania, výšky úrokov. Teda vzhľadom k
uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať ako na zmluvu spotrebiteľskú. V súvislosti
s doplnením odvolania žalobcu zo dňa 23.3.2015 (č.l. 142) odvolací súd uvádza, že v ňom uvádzané
tvrdenia sú nedôvodné. Súd prvej inštancie totiž v odôvodnení napadnutého rozsudku správne vec

právne posúdil, a to odkazujúc najmä na ustanovenie § 497 a nasl. Obch. zákonníka v súvislosti s
uzavretou Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 12.9.2016 (č.l. 2). Keďže
od tejto zmluvy žalobca jednostranne odstúpil listom zo dňa 18.8.2011 (č.l. 6), vznikla žalovaným nielen
povinnosť uhradiť žalobcovi ako veriteľovi úroky z omeškania, ale aj povinnosť vrátiť dlžnú sumu s
úrokmi (§ 506 Obch. zákonníka). Na tejto povinnosti žalovaných nič nemení ani správne konštatovanie

súdu prvej inštancie, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, pričom na ňu sa vzťahujú
ustanovenia § 52 a nasl. Obč. zákonníka ohľadom spotrebiteľských zmlúv. V tejto súvislosti nemožno
okresnému súdu nič vytknúť. Na druhej strane, však, ako už bolo vyššie konštatované odvolacím súdom,
okresný súd bude musieť postupovať v intenciách uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 26.3.2015 pod
č.k. 10Co/51/2014-146, ako aj znovu sa zaoberať sa dôvodnosťou odvolania žalobcu zo dňa 25.2.2014

(č.l. 121) a zároveň jeho odvolania zo dňa 6.7.2015(č.l. 150), a to v súvislosti so zamietajúcou časťou
rozsudku vo veci samej. Osobitne v súvislosti s odvolaniami žalobcu odvolací súd dáva do pozornosti
okresnému súdu, že žalobca (Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.) určite nepatrí do skupiny tzv. nebankových
spoločností, ktoré často poskytujú úvery spotrebiteľom pokútnym spôsobom, a ktoré pri svojej činnosti
v zmluvných vzťahoch so spotrebiteľmi používajú zákonom zakázané neprijateľné podmienky.“

43. Súd preto po vykonanom dokazovaní, tak ako je to vyššie uvedené, dospel k záveru, že nárok
žalobcu je v zmysle citovaných zákonných ustanovení dôvodný v celom rozsahu vrátane úrokov a iných
nárokov a preto mu vyhovel.

44. Ako dôvodnej vyhovel súd žalobe aj čo sa týka nároku na úroky z omeškania. V konaní bolo
preukázané, že žalovaný sa neuhradením dlžnej sumy včas dostal do omeškania a preto mu vznikol ku
dňu ku ktorému žiadal úroky z omeškania v zmysle zákona nárok aj na úroky z omeškania v zákonnej
výške, tak ako ich žiadal.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.46. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorých súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, bola mu priznaná náhrada trov konania v
rozsahu 100%. Súd nezistil žiadne okolnosti odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov
hodných osobitného zreteľa (§ 257 CSP).

48. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

49. Keďže na úhradu totožného dlhu bol zaviazaný aj ručiteľ G. R. v platobnom rozkaze č.k.
11Csp/4/2020-48, súd zdôrazňuje, že v prípade plnenia jedného z nich (žalovaný resp. G. R.) zaniká v
rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého z nich.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Rožňava písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.