Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 14, 2020

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Csp/31/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8520201172
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:8520201172.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v sporovej veci žalobcu: O. A., nar.

XX.X.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX T., zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so
sídlom vo Svidníku, ul. Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: BENCONT
COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného: Advokátska
kancelária JUDr. Lukáš Mojsej s.r.o., so sídlom Žižkova 2073/19, 040 01 Košice, o zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.615,56 takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100,-
eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu
z prísudku, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 9.7.2020 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.615,56 eur a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. 4Csp/6/2016
bol v postavení žalovaného. V uvedenom konaní si terajší žalovaný uplatňoval voči žalobcovi, ako
spotrebiteľovi, nárok na zaplatenie 4.015,56 eur s prísl. Okresný súd Stará Ľubovňa žalobu v časti o
zaplatenie 1.200,- eur, 1.063,04 eur a 136,96 eur zastavil a vo zvyšnej časti, t.j. o sumu 1615,56 eur
žalobu zamietol. V uvedenom konaní súd považoval dohodnutú výšku úroku za vysokú, neprimeranú,
v rozpore s dobrými mravmi a z uvedeného dôvodu považoval zmluvu, v časti dohodnutého úroku, za

neplatnú. V tomto konaní si žalobca uplatňuje ako spotrebiteľ primerané finančné zadosťučinenie za
porušenie jeho spotrebiteľských práv, ktoré bol nútený brániť v základnom konaní. Primerané finančné
zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúci funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň
má mať aj funkciu relutárnu. Keďže žalobca bol spotrebiteľom, ktorý úspešne uplatnil porušenie jeho
práva na súde, došlo k splneniu hypotézy vyššie citovanej právnej normy, preto požaduje primerané
zadosťučinenie vo výške 1.615,56 eur, čo zodpovedá sume, o ktorú sa chcel žalovaný na jeho úkor
bezdôvodne obohatiť.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú. Poukázal na skutočnosť,
že v predchádzajúcom súdnom konaní, na základe ktorého žalobca odôvodňuje svoj nárok na primerané
finančné zadosťučinenie, súd žiadnu zo zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve neurčil zaneplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Taktiež uviedol, že výška požadovanej nemajetkovej ujmy v
sume 1.615,56 eur nebola žalobcom dostatočne odôvodnená. Konštatovanie žalobcu, že v konaní
vystupuje ako spotrebiteľ a konaním žalovaného boli poškodené spotrebiteľské práva žalobcu, nebolo

žiadnym spôsobom preukázané. Žalovaný má za to, že vyjadrenie žalobcu, že žalovaný mal v úmysle
sa bezdôvodne obohatiť, nie je pravdivé, ale iba hypotetické. Ďalej poukazuje na to, že žalobca
nezaplatil svoj dlh, ktorý vyplýva z úverovej zmluvy, a preto žiadať v tejto situácii od žalovaného
vyplatenie finančného zadosťučinenia za stavu, keď žalobca je dlžníkom, nepovažuje za dôvodné.
Práve ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa v poslednej vete § 3 ods. 5 zákona uvádza úpravu,

z ktorej vyplýva, že ak si spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej,
či už týmto zákonom alebo osobitným predpisom, má právo na finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo iným predpisom zodpovedá.
Opätovne poukázal na skutočnosť, že v predošlom konaní nebolo rozhodnuté o porušení práva či
povinnosti. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení žalobcom uplatnený
nárok neuznáva a uvedené konanie žalobcu považuje za zjavne bezúspešné a šikanózne uplatňovanie

práva. Navrhol, aby súd žalobu z dôvodov absencie esenciálnych podmienok konanie zastavil a zaviazal
žalobcu na úhradu trov konania žalovaného, alternatívne, aby súd žalobu žalobu ako zjavne nedôvodnú
zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovaného.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými dôkaznými prostriedkami, ktoré súdu predložili alebo

označili účastníci konania, a to žalobou, rozhodnutiami všeobecných súdov označených stranami,
vyjadrením žalovaného a žalobcu, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

5. Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4Csp/6/2016-125 zo dňa 4.6.2018 v právnej veci
žalobcu BENCONT COLLECTION, a. s., proti žalovanému O. A., o zaplatenie 4.015,56 eur súd zastavil

konanie v časti 1.200,- eur predstavujúcej kapitalizované úroky a úroky z omeškania vo výške 1.063,04
eur a v časti istiny vo výške 136,96 eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52,74 %. V uvedenom rozsudku súd, okrem iného,
konštatoval, že dňa 10.10.2011 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá zmluva o úvere, na základe
ktorej bol žalobcom žalovanému poskytnutý úver vo výške 5.150,- eur, pri úrokovej sadzbe 19,00 %.

Súd považoval dohodnutú výšku úroku za vysokú a neprimeranú. Z uvedeného dôvodu mal za to,
že dojednanie takto vysokej ročnej úrokovej sadzby nie je v súlade dobrými mravmi, takto poskytnutá
odmena je neprimeraná k pohľadávke a preto je zmluva, v časti dohodnutého úroku, neplatná. Uvedený
rozsudok v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 19Co/141/2018-152 zo dňa 11.4.2019
(ktorým bol potvrdený rozsudok sp. zn. 4Csp/6/2015 zo dňa 4.6.2018 v jeho napadnutej časti, okrem

výroku I. o zastavení konania a žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu) nadobudol právoplatnosť dňa 2.5.2019.
Na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

6. Je nepochybné, že vyššie uvedená úverová zmluva uzavretá medzi O. A. a právnym predchodcom

žalovaného (Poštovou bankou a.s.) dňa 10.10.2011 je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

7. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

9. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

10. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.11. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

12. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. osoba, ktorá na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.

13. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z. z. možno uviesť, že ide o
ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie
toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Pod úspešným
uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd
judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo
zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky v

spotrebiteľskej zmluve, avšak podmienku, aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, uvedené
zákonné ustanovenie nevyžaduje.

14. V prejednávanom prípade možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu
spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v

nezákonnom preplatení pôžičky a teda k strate finančných prostriedkov. Pri finančných službách je
odopreté plnenie veriteľovi na základe jeho žaloby výlučne z dôvodu, že sa vyžaduje bez platného
právneho dôvodu alebo ide o nekalú obchodnú praktiku, príp. neprijateľnú zmluvnú podmienku.

15. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že žalovaný zneužil svoje postavenie tým, že do zmluvy

zahrnul aj neprijateľnú zmluvnú podmienku - neprimerane vysokú úrokovú sadzbu. Žalovaný sa na
základe zmluvy o úvere s takouto dohodou (v rozpore s dobrými mravmi) snažil od žalobcu získať
financie v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 4Csp/6/2015. Žalobca musel v uvedenom
konaníaktívnebrániťsvoje práva,výsledkomčohoboloto, že pozastaveníkonaniavčasti,vktorejbola
žaloba žalobcom (v tomto konaní žalovaný) vzatá späť, bola žaloba v prevyšujúcej časti (o zaplatenie

3.878,60 eur), z vyššie uvedeného dôvodu, zamietnutá. V konaní vedenom pod sp. zn. 4Csp/6/2015
tak bol žalobca úspešný v rozsahu 76,3 % a preto mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 52,74 %.

16.Privýklade§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.trebaakcentovať,žezákonodarcaformulovaluvedené

ustanovenie tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu (Bez toho, aby ujma nastala alebo čo len hrozila.
Postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme spotrebiteľa.), tak základ nároku
na finančné zadosťučinenie je daný (arg. „má právo“).

17. V prejednávanej veci s prihliadnutím na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že žalovaný si v
konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 4Csp/6/2016 uplatňoval voči žalobcovi finančné plnenie,
na ktoré nemal nárok, a preto žalobca bol nútený aktívne chrániť svoje práva. Žalobca sa svojho
práva v uvedenom konaní úspešne domohol, keď na základe jeho aktívnej obrany súd konštatoval, že
neplatnosť dohody o výške úrokov a žalobu v prevyšujúcej časti (po čiastočnom zastavení konania z

dôvodu späťvzatia žaloby) zamietol. Na základe uvedených skutočností a vyššie citovaných zákonných
ustanovení má súd za to, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie
finančného zadosťučinenia žalobcovi v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa.

18. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia tak tým, že žalovaný si vo vzťahu k žalobcovi

uplatňoval finančné plnenie na ktoré nemal nárok, vyvolal u neho stav právnej neistoty a žalobca sa
musel proti tomuto nároku aktívne brániť pred súdom. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.
zn. 4Csp/6/2016 sa žalovaný domáhal voči žalobcovi zaplatenia sumy 4.015,56 eur. V časti istiny vo
výške 136,96 eur bola žaloba vzatá späť, po čiastočnom späťvzatí tak predmetom konania ostala suma
3.878,60 eur s príslušenstvom a ako už bolo vyššie uvedené, v uvedenom rozsahu (v prevyšujúcej časti)

bola žaloba zamietnutá. Žalobca síce požadoval od žalovaného primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 1.615,56 eur, avšak súd považoval za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu 100,-
eur a to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa. Súd má za to, že
aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať z toho, že totomá plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa
od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu
ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky

a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v
tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším
spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.

19. Súd preto považoval, ako je uvedené vyššie, za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu

100,- eur a to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa, ktoré
nemusíbyťvrovnakejnumerickyvyjadrenejvýške,akoujma,ktoráhrozila.Súdprvejinštancieakcentuje
aj fakt, že účelom priznania primeraného finančného zadosťučinenia pri porušení práv nemá byť na
jednej strane len odradenie dodávateľa od takýchto praktík, ale na druhej strane nemá byť ani nástrojom
obohatenia sa pre druhú stranu sporu.

20. Vo vzťahu k námietke neodôvodnenosti nároku vznesenej žalovaným súd prvej inštancie len na
margo konštatuje, že odôvodnenosť nároku je daná prinajmenšom samotným úspechom v pôvodnom
konaní.

21. Je potrebné tiež akcentovať, že nemožno „ukracovať“ v tomto konaní žalobcu (v kontraktačnom

procese dlžníka) od možnosti domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia. Napokon bol to v
tomto konaní žalovaný (v kontraktačnom procese veriteľ), kto porušil spotrebiteľského práva, preto musí
znášať aj riziko žalobného efektu, všetko vo svetle toho faktu, že je to žalobca, kto je pri iniciácii sporu
tzv. dominus litis.

22. Keďže žalovaný preukázateľne porušil právo žalobcu, ako spotrebiteľa, dôsledkom takéhoto
porušenia je aj úspešné uplatnenie práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie. Súd teda
dospel k záveru, že sú splnené podmienky k tomu, aby bolo žalobcovi priznané primerané finančné
zadosťučinenie, ktorého výška je však už; na posúdení súdu.

23. Pre úplnosť súd uvádza, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že je potrebné žalobu zamietnuť
z dôvodu, že žalobca sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v dvoch konaniach a to v tomto
konaní vo výške 1.615,56 eur a v inom konaní (vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 5Csp/26/2020)
vo výške 500,- eur z toho istého zmluvného vzťahu, a to zo zmluvy uzavretej dňa 10.10.2011
medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v teraz

prejednávanej veci sa žalobca domáha priznania finančného zadosťučinenia z dôvodu, že musel brániť
svoje práva ako spotrebiteľ v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 4Csp/6/2016, kde si
žalovaný uplatňoval voči nemu nárok na zaplatenie sumy 4.015,56 eur a v konaní vedenom na tunajšom
súde pod sp. zn. 5Csp/26/2020 sa žalobca domáha finančného zadosťučinenia z dôvodu, že v konaní
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 8Csp/14/2019 sa musel žalobca ako spotrebiteľ domáhať svojho

práva voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaný prijal plnenia žalobcu
nad poskytnutú istinu, pričom išlo o plnenia z neplatného právneho dôvodu. Išlo teda o dve samostatné
súdne konania, v ktorých žalobca ako spotrebiteľ musel pred súdom v prvom prípade - ako žalovaný
brániť svoje práva (vo veci tunajšieho súdu vedenej pod sp. zn. 4Csp/6/2016) a v druhom prípade
ako žalobca domáhať sa svojho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia (vo veci tunajšieho súdu

vedenej pod sp. zn. 8Csp/14/2019). S poukazom na uvedené má súd za to, že zo strany žalobcu nejde
o duplicitné uplatňovanie nároku, keďže žalobca musel ako spotrebiteľ aktívne brániť resp. uplatňovať
svoje práva v dvoch samostatných konaniach pred súdom. Nie je snáď ani potrebné pripomínať,
že každé súdne konanie je stresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či možnosti
vzniku ďalšej nemajetkovej ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane, v prípade neúspechu.

Finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je určitou
satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť, a je aj sankciou postihujúcou
žalovaného, ktorý závadne konal.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.26.Vsporovomkonaníjekritériumprocesnéhoúspechuprvoradýmkritériomposudzovanianáhradytrov
konania, čomu zodpovedá i systematické začlenenie tohto ustanovenia. Podľa tohto kritéria môže súd
priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie

v požadovanej výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku.
Ako príklad uvádza dôvodová správa náhradu nemajetkovej ujmy v sporoch o ochranu osobnosti.
Vhodným riešením potom bude, že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba
z prisúdenej sumy. Priznanie plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade
zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu úspech vo veci, keďže ten sa skúma čo do právneho základu a

nie čo do výšky priznaného nároku.

27. Keďže predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia, ktorého výška závisela od úvahy súdu, bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov
konania ako úspešnej strane sporu čo do právneho základu sporu v plnom rozsahu.

28.Ovýškenáhradytrovkonaniabuderozhodnutépostupompodľa§262CSPvovýškezodpovedajúcej
prisúdenej sume primeraného finančného zadosťučinenia.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto
rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.