Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 11, 2021

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/42/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220201785
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Rebej
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2021:8220201785.1

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v spore žalobcov: X./. Z. X., J.. XX.XX.XXXX, G. E. X, XXX XX E., X./. N. X., J..
XX.XX.XXXX, G. E. X, XXX XX E., proti žalovaným: X./. I. L., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXX/XXX, XXX XX
E., X./. D. L., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXX/XXX, XXX XX E., o žalobe žalobcov na obnovu konania, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobcovia podaním doručeným súdu dňa 13.10.2020 žiadali, aby súd povolil obnovu konania
vedeného na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 5C/91/2003 a v obnovenom konaní po prejednaní
veci návrh žalobcov zamietol v plnom rozsahu a zaviazal ich na náhradu trov konania a to všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. V žalobe uviedli, že rozsudkom č.k. 5C/91/2003-531 zo dňa 24.10.2016

Okresný súd Bardejov rozhodol nasledovne:
„I. Súd určuje, že hranica medzi pozemkom vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2.rade, a to parcelou C-KN
č. XX/X o výmere 687 m2 - trvalé trávne porasty, zapísaným na LV č. XXX, katastrálne územie E., Q.
E.Ž. a pozemkami vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade, a to parcelami C-KN č. XX o výmere 713 m2
- zastavané plochy a nádvoria, zapísaná na LV č. XX, katastrálne územie E., Q. E.Ž., a C-KN č. XX o
výmere2.037m2-trvalétrávneporasty,zapísanánaLVč.XX,katastrálneúzemieE.,Q.E.Ž.,prechádza

bodmi 164-81, 164-129, 164-130, 164-164, 164-9 tak, ako je to zakreslené v geometrickom pláne č.
04/2016 overeného Okresným úradom G. - katastrálnym odborom pod č. A.-XXX/XXXX dňa 10.10.2016,
ktorý je grafickou prílohou č. 2 znaleckého posudku znalca Z. A. Č.. XX/XXXX zo dňa 28.5.2016, a ktorý
je súčasťou tohto rozsudku.
II. Žalobcom v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu účelne vynaložených trov tohto konania voči
žalovaným v 1. a 2. rade v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
III. Štátu priznáva nárok na náhradu trov konania, ktoré platil voči žalovaným v 1. a 2. rade v
plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
IV. Znalcovi Z. A. priznáva nárok na náhradu účelne vynaložených výdavkov spojených so znaleckým
dokazovaním v plnom rozsahu voči žalovaným v 1.-2. rade, o výške ktorých rozhodne súd po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.“
Na odvolanie žalobcu rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 12Co/5/2017-590 zo dňa
28.11.2017 tak, že potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie a prisudzuje žalobcovi v 1. a 2. rade nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % a to oproti žalovaným v 1. a 2. rade.
1.2. Návrhom na povolenie obnovy konania žalobcovia napadli prvý výrok vyššie uvedeného rozsudku

Okresného súdu Bardejov č.k. 5C/91/2003-531 zo dňa 24.10.2016, ktorým súd určil, že hranica medzi
pozemkom vo vlastníctve žalobcov v l. a 2.rade, a to parcelou C-KN č. XX/X o výmere 687 m2 - trvalétrávne porasty, zapísaným na LV č. XXX, katastrálne územie E., Q. E. a pozemkami vo vlastníctve
žalovaných v 1. a 2. rade, a to parcelami C-KN č. XX o výmere 713 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
zapísaná na LV č. XX, katastrálne územie E., Q. E., a C-KN č. XX o výmere 2.037 m2 - trvalé trávne

porasty, zapísaná na LV č. XX, katastrálne územie E., Q. E., prechádza bodmi 164-81, 164-129,
164-130,164-164,164-9tak,akojetozakreslenévgeometrickompláneč.04/2016overenéhoOkresným
úradom G. - katastrálnym odborom pod č. A.-XXX/XXXX dňa 10.10.2016, ktorý je grafickou prílohou č.
2 znaleckého posudku znalca Z. A. Č.. XX/XXXX zo dňa 28.5.2016, a ktorý je súčasťou tohto rozsudku,
odchýlka je zákonom povolená. Hranica, ktorá bola v katastri uvádzaná v roku 1964, platí až dodnes.

Znalec Z. A. v znaleckom posudku na základe vytyčovacieho náčrtu F.. P. zameral skutočný stav v
teréne a vyčíslil výkazom parcely č. XX/X, XX/X, XX/X M. XX/X a tieto pričleňoval. Z toho vyplýva,
že žalobcovia, ani žalovaní doslova nič nezobrali v prospech seba nad povolenú odchýlku. Správnosť
uvedeného zamerania potvrdzuje aj skutočnosť, že dňa 18.2.1970 bola legalizovaná hrubá stavba
rodinného domu žalobcov na parcele č. XX, ktorá logicky ak by nebola osadená l m od hranice pozemku,
nemohla byť legalizovaná rozhodnutím. Súd, ani znalci v pôvodnom konaní neskúmali, komu patrí

sporná plocha medzi parcelou č. XX/X a parcelami č. XX M. Č.. XX I. H..Ú.. E.. Skutočný priebeh hranice
mal zameraný iba súdny znalec F.. P.. Taktiež žalovaní nemohli preukázať naliehavý právny záujem,
pretože ich vlastnícke právo nebolo po celú dobu žiadnym spôsobom rušené.
1.3. Skutočnosťou, resp. dôkazom, ktorý nemohol žalobca bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní je
projekt plynofikácie v k.ú. obce E., ktorý potvrdil vzdialenosť 1 meter medzi rodinným domom žalobcov

a spornou hranicou. Rovnako žalobca predkladá súdu ako nový dôkaz, ktorý v pôvodnom konaní bez
svojej viny nemohol použiť náčrt geometrického plánu, v ktorom je farebne zakreslený priebeh spornej
hranice so znázornením odchýlky hranice medzi parcelami č. XX/X M. Č.. XX, kde je odchýlka v prednej
časti 0,78 m a v zadnej časti 0,82 m. Zo skutočnosti uvedených vyššie je zrejmé, že návrh na obnovu
konaniajedôvodný,keďževzmysle§397písm.a)ab)Civilnéhosporovéhoporiadkusútudôkazy,ktoré

žalobcovia bez svojej viny nemohli použiť v pôvodnom konaní (kde vystupovali v procesnom postavení
žalovaných), pričom tieto dôkazy môžu pre nich privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Rovnako
je zrejmé, že návrh je podaný včas, teda v lehote troch mesiacov od času, keď' sa žalovaný mohol
dozvedieť o dôvode obnovy a súčasne nie neskôr ako po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku.
1.4. Žalobcovia žalobou zo dňa 9.8.2018 žiadali obnovu konania, aby Okresný súd Bardejov (ďalej len

„súd“) povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 5C/91/2003. Súd
uznesením č. k. 3C/31/2018-26 zo dňa 27.4.2020 vyzval, aby žalobcovia doplnili návrh na povolenie
obnovy konania o uvedenie skutočností a dôkazov o dodržaní lehoty na podanie žaloby o obnovu
konania,akoajdôkazy,ktorýmisamádôvodnosťžalobypreukázať.Žalobcoviasúduvstanovenejlehote
doručili dôkazy odôvodňujúce, že žaloba na povolenie obnovy konania bola podaná včas a dôvodne,

doručením je projektu plynofikácie v k.ú. obce E., ktorý potvrdil vzdialenosť 1 meter medzi rodinným
domom žalobcov a spornou hranicou, ako aj doručením rozhodnutia vtedajšieho Okresného národného
výboru v G. č. W. XXXX/XXXX zo dňa 18.2.1970, kde je taktiež uvedené, že „stavba rodinného domu
budeosadenána8modosiobecnejcestyana1modhranicesusednéhopozemkuzostranyzápadnej“.
O uvedených dokumentoch, resp. skutočnostiach sa žalobcovia dozvedeli v priebehu mesiaca júl 2018,

konkrétne dňa 18.7.2018, keď v Štátnom archíve v G. vyhľadali potrebné dokumenty, ktoré svedčia o
tom, že žaloba na povolenie obnovy konania je podaná dôvodne.

2. Zo spisu Okresného súdu Bardejov sp.zn. 3C/31/2018 vyplýva, že žalobcovia Z. X. M. N. X.Č. žalobou
doručenou súdu dňa 10.08.2018 sa voči žalovaným I. L. M. D. L. domáhali povolenia obnovy konania

vedeného na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 5C/91/2003. V žalobe na obnovu konania žalobcovia
uviedli, že:
„Návrhom na povolenie obnovy konania napádame prvý výrok vyššie uvedeného rozsudku Okresného
súdu Bardejov č.k. 5C/91/2003-531 zo dňa 24.10.2016, ktorým súd určil, že hranica medzi pozemkom
vo vlastníctve žalobcov v l. a 2.rade, a to parcelou C-KN č. XX/X o výmere 687 m2 - trvalé trávne porasty,

zapísaným na LV č. XXX, katastrálne územie E., Q. E. a pozemkami vo vlastníctve žalovaných v 1. a
2. rade, a to parcelami C-KN č. XX o výmere 713 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísaná na LV
č. XX, katastrálne územie E., Q. E., a C-KN č. XX o výmere 2.037 m2 - trvalé trávne porasty, zapísaná
na LV č. XX, katastrálne územie E., Q. E., prechádza bodmi 164-81, 164-129, 164-130,164-164,164-9
tak, ako je to zakreslené v geometrickom pláne č. 04/2016 overeného Okresným úradom Bardejov -

katastrálnym odborom pod č. A.-XXX/XXXX dňa 10.10.2016, ktorý je grafickou prílohou č. 2 znaleckého
posudku znalca Z. A. Č.. XX/XXXX zo dňa 28.5.2016, a ktorý je súčasťou tohto rozsudku, nakoľko v
zmysle § 397 písm. a/ Civilného sporového poriadku sú tu skutočnosti a dôkazy týkajúce sa predmetupôvodného konania, ktoré žalobca bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a môžu privodiť
pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Žalobcovia v pôvodnom súdnom konaní (kde vystupovali ako žalovaní) tvrdili, že hranica medzi

parcelami pre k.ú. E. Č.. XX/X (vo vlastníctve žalovaných) a č. XX M. XX (vo vlastníctve žalobcov) nie je
v žiadnom prípade sporná, pretože súradnice bodov definovaných ešte v roku 1964, ktoré má kataster k
dispozíciivykazujúminimálnuodchýlkuoprotimeraniuvroku1964atátoodchýlkajezákonompovolená.
Hranica, ktorá bola v katastri uvádzaná v roku 1964, platí až dodnes. Znalec Z. A. v znaleckom posudku
na základe vytyčovacieho náčrtu F.. P. zameral skutočný stav v teréne a vyčíslil výkazom parcely č. XX/X,

XX/X, XX/X M. XX/X a tieto pričleňoval. Z toho vyplýva, že žalobcovia, ani žalovaní doslova nič nezobrali
v prospech seba nad povolenú odchýlku. Správnosť uvedeného zamerania potvrdzuje aj skutočnosť, že
dňa 18.2.1970 bola legalizovaná hrubá stavba rodinného domu žalobcov na parcele č. XX, ktorá logicky
ak by nebola osadená l m od hranice pozemku, nemohla byť legalizovaná rozhodnutím. Súd, ani znalci
v pôvodnom konaní neskúmali, komu patrí sporná plocha medzi parcelou č. XX/X a parcelami č. XX
M. Č.. XX v k.ú. E.. Skutočný priebeh hranice mal zameraný iba súdny znalec F.. P.. Taktiež žalovaní

nemohli preukázať naliehavý právny záujem, pretože ich vlastnícke právo nebolo po celú dobu žiadnym
spôsobom rušené.
Skutočnosťou, resp. dôkazom, ktorý nemohol žalobca bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní je
projekt plynofikácie v H..Ú.. Q. E., ktorý potvrdil vzdialenosť 1 meter medzi rodinným domom žalobcov
a spornou hranicou. Rovnako žalobca predkladá súdu ako nový dôkaz, ktorý v pôvodnom konaní bez

svojej viny nemohol použiť náčrt geometrického plánu, v ktorom je farebne zakreslený priebeh spornej
hranice so znázornením odchýlky hranice medzi parcelami č. XX/X M. Č.. XX, kde je odchýlka v prednej
časti 0,78 m a v zadnej časti 0,82 m.
Zo skutočností uvedených vyššie je zrejmé, že návrh na obnovu konania je dôvodný, keďže v zmysle §
397 písm. a) a b) Civilného sporového poriadku sú tu dôkazy, ktoré žalobcovia bez svojej viny nemohli

použiť v pôvodnom konaní (kde vystupovali v procesnom postavení žalovaných), pričom tieto dôkazy
môžu pre nich privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Rovnako je zrejmé, že návrh je podaný včas,
teda v lehote troch mesiacov od času, keď' sa žalovaný mohol dozvedieť o dôvode obnovy a súčasne
nie neskôr ako po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku.“

3. Zo spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3C/31/2018 ďalej vyplýva, že uznesením zo dňa
28.07.2020 č.k. 3C/31/2018-49 konajúci súd žalobu na obnovu konania vedeného Okresným súdom
Bardejov pod sp. zn. 5C/91/2013 odmietol. Zároveň rozhodol, že žalobcovia v 1. a 2. rade nemajú na
náhradu trov konania právo. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 31.08.2020. V odôvodnení
súd uviedol nasledujúce:

„10. Návrh na obnovu konania je koncipovaný ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži k
tomu, aby mohla byť znovu prejednaná vec už právoplatne skončená, a to za zákonom stanovených
podmienok. Obnova konania môže byť podaná len proti rozhodnutiam, proti ktorým nie je zo zákona
vylúčená. Zásadne možno návrhom na obnovu konania napadnúť každý právoplatný rozsudok súdu, ak
sú splnené zákonné predpoklady.

11. Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindens) súd skúma, či
je obnova konania procesne prípustná; návrhu na obnovu konania v tejto fáze súd buď vyhovie alebo
ho zamietne. Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci.
Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd
v prvej z uvedených fáz, je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto

navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (§ 397 písm. a/ CSP),
a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 397 písm. b/ CSP).
V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená
tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní
nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa nemohli vykonať dôkazy. V

obochprípadochvšakmusiabyťtietookolnostipotencionálneschopnéprivodiťpriaznivejšierozhodnutie
vo veci pre toho, kto dodáva žalobu na obnovu konania. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá
skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu
konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie
svojej dôkaznej povinnosti, avšak v pôvodnom konaní nimi nenavrhol vykonať dokazovanie (porovnaj

uznesenie NS SR zo dňa 11.08.2011, sp. zn. 3 Cdo/98/2011). V tejto súvislosti sa žiada poznamenať,
že nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj
právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné
akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníkuEurópskej únie. Žalovaný teda nemal povinnosť navrhovať dokazovanie príslušnými rozhodnutiami
Súdneho dvora.
12. Po preskúmaní doručenej žaloby na obnovu konania a pripojených príloh aj po jej doplnení súd

konštatuje, že podaná žaloba na obnovu konania je predovšetkým zjavne nedôvodná [§ 413 ods. 1 písm.
e) C.s.p.] a súčasne bola podaná aj oneskorene [§ 413 ods. 1 písm. a) C.s.p.].
13. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že nimi obnovu právoplatne skončeného konania sp. zn. 5C/91/2003
odôvodňuje projekt plynofikácie a náčrt geometrického plánu, v ktorom je farebne zakreslený priebeh
spornej hranice so znázornením odchýlky medzi parcelami č. XX/X M. Č.. XX, súd je nútený konštatovať,

že ani po doručení uznesenia č. k. 3C/31/2018-26 z 27.4.2020, ktorým súd vyzval žalobcov v 1. a 2. rade
na predloženie označených dôkazov nedošlo k ich predloženiu ani označeniu osoby, odkiaľ by ich súd
mohol v konaní zabezpečiť (žiadnu takúto žiadosť ani žalobcovia neprodukovali). Žalobcovia v konaní
predložili len rozhodnutie Okresného národného výboru v Bardejove - odboru územného plánovania a
architektúry č. W. XXXX/XXXX z 18.12.1970 (ktorý bol predložený aj v konaní 5C/91/2003 - viď č.l. 71),
návrh geometrického plánu F.. S. P., U.. zo 17.1.2011 (ktorý bol predložený aj v konaní 5C/91/2003 -

viď č.l. 388), vytyčovací náčrt vyhotovený F.. S.. P., U.. z 10.1.2011 (ktorý bol predložený aj v konaní
5C/91/2003 - viď č.l. 210, 261 a 310), kópiu vytyčovacieho náčrtu vyhotoveného M. G. 16.5.2012 (ktorý
bolpredloženýajvkonaní5C/91/2003-viďč.l.330),kópiukatastrálnejmapyobcekat.úz.E.z20.5.2009
(ktorá je súčasťou dokumentácie v spise 5C/91/2003 vo vyhotovení z 29.6.2005 - viď č.l.111 spisu) ako
aj Protokol o vytýčení hranice pozemku zo 16.5.2012 (ktorý bol predložený aj v konaní 5C/91/2003 - viď

č.l. 331), pričom všetky tieto vymenované dokumenty nie sú spôsobilé viesť k povoleniu obnovy konania,
keďže tieto dôkazy boli v pôvodnom konaní známe a v rámci neho aj boli oboznámené.
14. Podľa názoru súdu ani ostatné žalobcami označené a predložené dôkazy nemajú potenciál
privodiť vo veci pre žalobcov priaznivejšie rozhodnutie. Žalobcovia za takýto dôkaz síce označili projekt
plynofikácie v k. ú. E., avšak bez toho, aby ho aj reálne predložili a namiesto toho k svojim podaniam

pripojili oznámenie Obvodného úradu životného prostredia v G. Č.. Q.K.-XXXX/XX zo 7.7.1993 a neskôr
aj stavebné povolenie vydané Obvodným úradom Životného prostredia v G. Č.. Q.-XXXX-XXXX z
15.7.1993 (č.l. 42-45) ktoré však žiadnym spôsobom nepreukazujú priebeh spornej hranice medzi
parcelami CKN č. XX/X - trvalé trávne porasty o výmere 687 m2, č. XX - zastavené plochy a nádvoria
o výmere 713 m2 a č. XX - trvalé trávne porasty o výmere 2037 m2 a preto nie sú potenciálne

schopné privodiť pre žalobcov priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Navyše, ako vyplýva z obsahu týchto
dvoch označených listín, tieto boli v čase ich vydania (r. 1993) doručované aj žalobcovi v 1. rade, teda
zjavne ich z jeho strany bolo možné predložiť aj v priebehu konania vedeného vo veci 5C/91/2003.
Nemožno sa tak prikloniť k tvrdeniu žalobcov, že sa o nich s prihliadnutím na tieto okolnosti dozvedeli
(mohol dozvedieť) až 18.7.2018 pri návšteve štátneho archívu. Nimi predložené vyhotovenia týchto

dokumentov ani neobsahujú doložku, že ide o kópie dokumentov vytvorených z príslušných archívnych
fondov a preto vo vzťahu k nim ani nemohli byť naplnené podmienky pre včasné podanie žaloby na
obnovu konania. Obdobne dôkazmi nespôsobilými zvrátiť právne posúdenie vo veci vedenej pod sp. zn.
5C/91/2003 sú napokon aj nečitateľný náčrt geometrického plánu (č.l. 11) a neoverený mapový Export
dotknutého územia (č.l. 10), pri ktorých nie je ani zrejmé kto ich vyhotovil, na základe akých podkladov

a akú majú reálnu výpovednú hodnotu. Závery meritórnych rozsudkov vydaných vo veci vedenej pod
sp. zn. 5C/91/2003 boli vyvodené na základe rozsiahleho a opakovaného znaleckého dokazovania,
preto uvedené neautorizované mapové doklady, či náčrty nemôžu byť dôkazmi potenciálne spôsobilými
zmeniť konečné rozhodnutie vo veci vedenej pod sp. zn. 5C/91/2003. Ani právny názor žalobcu, že
dom musel byť postavený 1 m od hranice pozemku, lebo by inak nebol skolaudovaný, nemôže byť v

žiadnom prípade dôvodom pre povolenie obnovu konania, keďže takýto dôvod 397 C.s.p. nepozná a
túto argumentáciu mohol použiť už pôvodnom konaní.
15. Preto súd podanú žalobu na obnovu konania z 9.8.2018 aj po jej doplnení z 20.12.2018 a z 1.6.2020
považoval za zjavne nedôvodnú a vzhľadom na absenciu akýchkoľvek dôkazov o skutočnostiach, že
bola podaná v súlade s § 403 ods. 1 C.s.p. včas ako aj vzhľadom na zistenie okolností svedčiacich o

tom, že tieto skutočnosti museli byť žalobcom známe aj skôr, súd žalobu na obnovu konania vyhodnotil
aj za podanú oneskorene. Z týchto dôvodov bola potom žaloba na obnovu konania súdom aplikujúc §
403 ods. 1 písm. a) a e) zamietnutá.
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 262 odsek 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku. Žalobcovia neboli v konaní úspešní a so žalovanými

sa dosiaľ ani nekonalo, preto súd vyslovil, že žalobcovia v 1. a 2. rade nemajú na náhradu trov konania
právo.“4. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p), ak tento zákon neustanovuje
inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať
a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

5. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

6. Podľa § 230 C.s.p., ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

7. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na tunajšom súde sa žalobcovia žalobou na obnovu konania
doručenou súdu dňa 10.08.2018 a vedenou pod sp. zn. 3C/31/2018 domáhali voči žalovaným povolania
obnovy konania vedeného na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 5C/91/2003. S poukazom na § 397
písm. a) a b) C.s.p. žalobcovia žalobu na obnovu konania odôvodnili tým, že sú tu dôkazy, ktoré bez
svojej viny nemohli použiť v pôvodnom konaní, pričom tieto dôkazy môžu pre nich privodiť priaznivejšie

rozhodnutie vo veci. Ako dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohli žalobcovia použiť v pôvodnom konaní
označili jednak projekt plynofikácie v k.ú. obce E. a ďalej náčrt geometrického plánu. Súd uznesením zo
dňa 28.07.2020 č.k. 3C/31/2018-49 žalobu žalobcov na obnovu konania postupom podľa § 413 ods. 1
písm. a) a e) odmietol, keďže mal za to, že žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná a súčasne
bola podaná aj oneskorene. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia voči predmetnému uzneseniu

nepodali v zákonnej lehote odvolanie, rozhodnutie o odmietnutí žaloby na obnovu konania nadobudlo
právoplatnosť dňom 31.08.2020.

8. Žalobcovia dňa 13.10.2020 podali na tunajší súd voči žalovaným na základe totožných skutkových
tvrdení totožnú žalobu na obnovu konania, ktorá je vedená pod sp.zn. 5C/42/2020. Z obsahu tejto žaloby

naobnovukonaniavyplýva,žetíistížalobcoviasavočitýmistýmžalovanýmdomáhajúpovoleniaobnovy
konania vedeného na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 5C/91/2003 a to na základe totožných
skutkových tvrdení, že v zmysle § 397 písm. a) a b) C.s.p. sú tu dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohli
použiť v pôvodnom konaní, pričom tieto dôkazy môžu pre nich privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Ako dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohli žalobcovia použiť v pôvodnom konaní označili zhodne so

žalobou na obnovu konania vedenou pod sp.zn. 3C/31/2018 jednak projekt plynofikácie v k.ú. obce E.
a ďalej náčrt geometrického plánu. Súd poznamená, že žaloba na obnovu konania vedená pod sp. zn.
5C/42/2020 je takmer doslovným znením žaloby na obnovu konania vedenej pod sp. zn. 3C/31/2018.
V novšej žalobe na obnovu konania je doplnený iba jeden odsek, kde žalobcovia poukazujú na konanie
vedené pod sp. zn. 3C/31/2018 (odsek 1.4. odôvodnenia uznesenia).

9. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej
existencia v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva predovšetkým
vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec, teda ak v novom konaní ide o ten istý nárok
alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého premetu konania a tých

istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak rovnaký nárok alebo stav vymedzený žalobným
petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení.

10. Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2009, sp.zn. 5 Cdo 120/2009, ktorý
konštatoval „Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať

tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už
bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je
významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten,
kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a
naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom

vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku).
Konanie sa týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných
účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka
veciprávoplatnerozhodnutej,niejevýznamné,akosúdpoprávnejstránkeposúdilskutkovýdej,ktorýbol
predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý

skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne,
resp. inak.“.11. Ustanovenie § 230 C.s.p. vyjadruje prekážku rozhodnutej veci (res iudicata), ktorá zabraňuje, aby
sa znova rozhodovalo o veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté. Keďže ide o neodstrániteľný
nedostatok podmienky konania, súd nemôže v takejto veci rozhodovať, a musí konanie zastaviť. V

danom prípade má súd za to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 3C/31/2018
už bolo právoplatne rozhodnuté o rovnakej žalobe žalobcov na obnovu konania, ktorá bola podaná na
základe rovnakých skutkových tvrdení a týka sa tých istých účastníkov, teda je tu prekážka rozsúdenej
veci. Z uvedeného dôvodu a postupom podľa § 161 ods. 1, 2 v spojení s § 230 C.s.p. súd toto konanie
o žalobe žalobcov na obnovu konania zastavil, keďže o veci, ktorá je predmetom tohto konania už bolo

právoplatne rozhodnuté a preto nemôže sa znova prejednať a rozhodnúť a konanie musí byť zastavené
pre procesnú podmienku, ktorú nemožno odstrániť.

12. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.