Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 17, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/18/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112202573
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8112202573.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcov: 1/ J. H., nar.

XX.XX.XXXX, bytom J., Č. X, zastúpeného zákonnou zástupkyňou - matkou G. H., 2/ G. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J., Č. X, zastúpení JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom Bratislava,
Šancová 108, proti žalovaným: 1/ V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., Z. XXXX/XX, zast. JUDr. Martinom
Staroňom, advokátom so sídlom Prešove, Hlavná 89, 2/ WOOD-EX PO, s.r.o., so sídlom Prešov,
Exnárova 23, zastúpený JUDr. Petrom Čurillom, advokátom so sídlom Prešove, Hlavná 11, 3/ PILSEN
STEEL s.r.o., so sídlom Plzeň, Tylova ul. 57, IČ: 47718706, Česká republika, zastúpený Šiška & Partners
s.r.o., Palisády 33, Bratislava, IČO: 36861961, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. konanie v časti o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo vzťahu k žalovanému v 2. a v 3.rade
z a s t a v u j e ,

p r i p ú š ť azmenu žalobného návrhu, ktorý znie:

II. žalovaný v 1.rade j e p o v i n n ý (z titulu neoprávneného zásahu do osobnostného práva
J. Š. na ochranu života a postmorálnej ochrany jeho osobnosti) do troch dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozsudku nahradiť žalobcovi v 1. rade sumu vo výške 332.144 eur,

III. žalovaný v 2.rade j e p o v i n n ý (z titulu neoprávneného zásahu do osobnostného práva J. Š. na
ochranuživotaapostmorálnejochranyjehoosobnosti)dotrochdníododňanadobudnutiaprávoplatnosti
rozsudku písomne sa ospravedlniť žalobcovi v 1.rade vo forme listu adresovanému žalobcovi v 1.rade,
ktorého znenie tvorí prílohu č. 1 rozsudku,

IV. žalovaný v 3.rade j e p o v i n n ý (z titulu neoprávneného zásahu do osobnostného práva J. Š. na

ochranuživotaapostmorálnejochranyjehoosobnosti)dotrochdníododňanadobudnutiaprávoplatnosti
rozsudku písomne sa ospravedlniť žalobcovi v 1.rade vo forme listu adresovanému žalobcovi v 1.rade,
ktorého znenie tvorí prílohu č. 2 rozsudku,

V. žalovaný v 1.rade j e p o v i n n ý (z titulu neoprávneného zásahu do osobnostného práva žalobcu
v 1.rade na ochranu súkromia a rodinného života) do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku uhradiť žalobcovi v 1.rade sumu vo výške 100.000 eur,

VI. žalovaný v 2.rade j e p o v i n n ý (z titulu neoprávneného zásahu do osobnostného práva žalobcu
v 1.rade na ochranu súkromia a rodinného života) do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku písomne sa ospravedlniť žalobcovi v 1.rade vo forme listu adresovanému žalobcovi v 1.rade,
ktorého znenie tvorí prílohu č. 3 rozsudku,

VII. žalovaný v 3.rade j e p o v i n n ý (z titulu neoprávneného zásahu do osobnostného práva žalobcu

v 1.rade na ochranu súkromia a rodinného života) do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnostirozsudku písomne sa ospravedlniť žalobcovi v 1.rade vo forme listu adresovanému žalobcovi v 1. rade,
ktorého znenie tvorí prílohu č. 4 rozsudku,

VIII.žalovanýv1.rade je povinný(ztituluneoprávnenéhozásahudoosobnostnéhoprávažalobkyne
v 2. rade na ochranu súkromia a rodinného života) do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku uhradiť žalobkyni v 2.rade sumu vo výške 50.000 eur,

IX. žalovaný v 2.rade j e p o v i n n ý (z titulu neoprávneného zásahu do osobnostného práva žalobcu

v 2.rade na ochranu súkromia a rodinného života) do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku písomne sa ospravedlniť žalobkyni v 2.rade vo forme listu adresovanému žalobcovi v 1. rade,
ktorého znenie tvorí prílohu č. 5 rozsudku,

X. žalovaný v 3.rade j e p o v i n n ý (z titulu neoprávneného zásahu do osobnostného práva žalobkyne
v 2.rade na ochranu súkromia a rodinného života) do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

rozsudku písomne sa ospravedlniť žalobkyni v 2.rade vo forme listu adresovanému žalobcovi v 1.rade,
ktorého znenie tvorí prílohu č. 6 rozsudku,

XI. žalobu vo vzťahu ku žalovanému v 1.rade v celom rozsahu z a m i e t a ,

XII. žalobu vo vzťahu k žalovanému v 2.rade z titulu neoprávneného zásahu do osobnostného práva J.
Š. na ochranu života a postmorálnej ochrany jeho osobnosti z a m i e t a ,

XIII. žalovaný v 2.rade j e p o v i n n ý (z titulu neoprávneného zásahu do osobnostného práva žalobcu
v 1.rade na ochranu súkromia a rodinného života) do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

rozsudku písomne sa ospravedlniť žalobcovi v 1.rade vo forme listu adresovanému žalobcovi v 1.rade,
ktorého znenie tvorí prílohu č. 3 rozsudku,

XIV. žalovaný v 2.rade j e p o v i n n ý (z titulu neoprávneného zásahu do osobnostného práva
žalobkyne v 2.rade na ochranu súkromia a rodinného života) do troch dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozsudku písomne sa ospravedlniť žalobkyni v 2.rade vo forme listu adresovanému
žalobkyni v 2.rade, ktorého znenie tvorí prílohu č. 4 rozsudku,

XV. žalobu vo vzťahu ku žalovanému v 3. rade v celom rozsahu z a m i e t a ,

XVI. o trovách konania r o z h o d n e samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.1.2012 sa žalobcovia v 1. a 2.rade domáhali uloženia
povinnosti žalovaným v 1. až 3.rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v 1.rade 332.144 eur,

titulom finančného zadosťučinenia a náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla J. Š., pričom z tohto
nároku v súlade s ustanovením § 15 Občianskeho zákonníka sa domáha ako oprávnená osoba žalobca
v 1.rade.

Titulom zásahu do osobnostných práv - práva na ochranu súkromia a rodinného života žalobcov sa

domáhali zaplatenia na žalovaných v 1. až 3.rade spoločne a nerozdielne pre žalobcu v 1. rade 100.000
eur a pre žalobkyňou v 2.rade 50.000 eur.

Po čiastočnom späťvzatí žaloby sa žalobca v 1.rade domáhal na žalovanom v 1.rade náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo vzťahu k žalovanému v 1.rade vo výške 332.144 eur z titulu

neoprávneného zásahu do osobnostného práva J. Š. na ochranu života a postmorálnej ochrany jeho
osobnosti a z titulu neoprávneného zásahu do osobnostného práva žalobcu v 1.rade na ochranu
súkromia a rodinného života 100.000 eur a vo vzťahu k žalovaným v 2.rade a 3.rade sa domáhal
primeraného zadosťučinenia vo forme listu ospravedlnením. Žalobkyňa v 2.rade sa domáhala z titulu
neoprávneného zásahu do jej osobnostného práva na ochranu súkromia a rodinného života vo vzťahuk žalovanému v 1.rade náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 50.000 eur a vo vzťahu ku
žalovanému v 2.rade a 3.rade formou ospravedlnenia písomne listom.

Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že sa domáhajú nárokov plynúcich z ustanovenia § 13
Občianskeho zákonníka, nakoľko došlo k závažnému zásahu do ich osobnostných práv a súčasne k
najzávažnejšiemu zásahu do osobnostných práv nebohého J. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H.
XX, R..

K úmrtiu J. Š. došlo dňa 31.1.2009 o 5,55 hod. v hale č. 16 kovovýroby spoločnosti PILSNER STEEL
s.r.o. - žalovaného v 3.rade v Českej republike v Plzni. Poukázali na to, že neb. J. Š. uzatvoril dňa
5.9.2008 so žalovaným v 2.rade dohodu o vykonaní práce, pričom pracovnou úlohou nebohého bola
obsluha mostového žeriavu, ktorú mal vykonávať v čase od 8.9.2008 do 30.9.2008 za odmenu vo výške
82,98 eur. Následne dňa 30.9.2008 uzatvoril nebohý J. Š. so žalovaným v 2.rade ďalšiu dohodu
o vykonaní práce s tou istou pracovnou úlohou, ktorú mal vykonávať od 1.10.2008 do 12.10.2008.

Dňa 10.10.2008 uzatvoril pracovnú zmluvu na dobu určitú do 30.9.2009, na základe ktorej vykonával
pre žalovaného v 2. rade prácu žeriavnika - žeriavnické práce. V čase, kedy došlo k úmrtiu J. Š.,
vykonával práce pre žalovaného v 3.rade v jeho priestoroch a jeho žeriavmi. Zo znaleckého posudku
vypracovaného A.. E. J., vypracovaného v rámci trestného konania, vyplynulo, že žalovaný v 2.rade ako
zamestnávateľ nebohého J. Š. uzatvoril zmluvu o dielo so spoločnosťou FERRO - LIGNUM s.r.o. ako

objednávateľom a súčasne spoločnosť FERRO - LIGNUM s.r.o., ako zhotoviteľ, uzatvoril zmluvu o dielo
so žalovaným v 3.rade ako objednávateľom. Pričom na splnenie záväzku - vykonanie dohodnutého
diela žalovaný v 2.rade použil svojich zamestnancov, teda aj neb. J. Š..

K pracovnému úrazu, následkom ktorého nebohý J. Š. zomrel, došlo dňa 31.1.2009 približne v čase 4,45

hod. pri manipulácii žalovaným v 1.rade, ako žeriavnika s mostovým žeriavom č. Z 16382, a to tak, že
počascúvaniatýmtožeriavomnarazildoinéhomostovéhožeriavuč.Z16384umiestnenéhonarovnakej
dráhe, následkom čoho sa tento žeriav dal do pohybu a došlo k pritlačeniu neb. J. Š. nachádzajúceho sa
v tom čase na vrchnej časti tohto žeriavu medzi poistkovou skriňou žeriavu a väzníkom strešnej oceľovej
konštrukcie. Následkom toho J. Š. utrpel závažné zranenia, ktorým o krátky čas podľahol.

Dôvodom, pre ktorý sa nebohý J. Š. nachádzal v uvedenom čase na vrchnej časti žeriavu, ktorý práve
obsluhoval, bola žiadosť žalovaného v 1.rade, aby zistil, či v poistkovej skrini nemá náhradné poistky. Na
žeriave, ktorý obsluhoval žalovaný v 1.rade, z dôvodu vybitia poistiek nefungoval magnet a v poistkovej
skrini sa nachádzali len dve, čo pre funkčnosť žeriavu nepostačovalo. Keďže žalovaný v 1.rade chcel čo

najskôr pokračovať vo vykonávaní práce, požiadal spolupracovníka J. Š., ktorý pracoval v jeho tesnej
blízkosti, aby zistil, či nemá potrebné náhradné poistky. Nakoľko nebohý J. Š. v poistkovej skrini na
žeriave, ktorý práve obsluhoval, žiadne náhradné poistky nenašiel, oznámil to žalovanému v 1.rade.
Žalovaný v 1.rade sa vrátil do obslužnej kabíny „svojho“ žeriavu a bez toho, aby sa obzrel, či sa už J. Š.
stihol vrátiť do svojej kabíny, začal so „svojím“ žeriavom cúvať k svojmu nástupnému mostíku, pričom v

dôsledku toho došlo k zrážke so žeriavom, ktorý obsluhoval J. Š., následkom čoho bol nebohý pritlačený.
Boli mu tým spôsobené závažné zranenia. Napriek tomu, že k smrteľnému pracovnému úrazu J. Š. došlo
dňa 31.1.2009 jeho zamestnávateľ - žalovaný v 2.rade hlásenie o pracovnom úraze sociálnej poisťovni
uskutočnil až dňa 1.3.2010, t.j. viac ako rok a 1 mesiac po úraze. Na Oblastnom inšpektoráte práce
pre Plzenský kraj a Karlovarský kraj so sídlom v Plzni bol smrteľný pracovný úraz J. Š. zaregistrovaný

dňa 6.2.2009.

Žalobcovia poukázali na to, že v zázname o registrovanom pracovnom úraze J. Š. sa uvádza, že príčinou
úrazu bolo nerešpektovanie príkazu bezpečnej práce na pracovisku a porušenie predpisov týkajúcich sa
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. S týmto tvrdením však nesúhlasia, nakoľko príčinou úrazu bolo

nedbanlivostné protiprávne konanie žalovaného v 1.rade, ktorý konal nedbanlivostne, keď sa pri cúvaní
nepresvedčil, či je J. Š. späť v kabíne žeriavu, ale tiež nedbanlivostné protiprávne konanie žalovaných
v 2. a 3.rade, ktorí si absolútne nedostatočne plnili zákonné povinnosti na úseku ochrany bezpečnosti
a zdravia pri práci. Uviedli, že zo znaleckého posudku č. 5/2010 vypracovaného A.. J. vyplýva, že
na území Slovenskej republiky (ďalej len SR) nie je možné vyvodzovať konkrétnu zodpovednosť

za úmrtie J. Š.. Podľa tohto znaleckého posudku žalovaný v 1.rade a neb. J. Š. neabsolvovali
potrebnú teoretickú a praktickú prípravu na žeriavnické práce v Českej republike (ďalej len ČR), a tiež
skutočnosť, že na žeriavoch, s ktorým pracovali, neboli odstránené závažné nedostatky ohrozujúce
bezpečnosť osôb a majetku, čo možno označiť za porušenie dôležitej povinnosti, ktorá mala za následokpriamy vznik udalosti. Porušením týchto povinností sa mala dopustiť spoločnosť žalovaného v 3.rade,
FERRO - LIGNUM, s.r.o. a žalovaný v 2.rade (spoločnosť FERRO - LIGNUM, s.r.o. žalovaná nebola),
nakoľko nedostatočným spôsobom zabezpečovali koordináciu činností na úseku bezpečnosti práce s

prihliadnutím na predpisy platné na území SR a ČR, ako aj starostlivosť pre vytvorenie bezpečných
podmienok pre prácu zamestnancov.

Žalobcovia uviedli, že zo strany vyššie uvedených obchodných spoločností, ako zamestnávateľov, došlo
k závažnému porušeniu ich zákonných povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, mali

však zato, že táto skutočnosť nezbavuje žalovaného v 1.rade jeho zodpovednosti za nedbanlivostné
protiprávne konanie bližšie uvedené v čl. II žaloby, následkom ktorého došlo k úmrtiu J. Š.V..

Podľa zistení znalca bolo J. Š. v súlade s STN 270134 dňa 25.1.2008 oprávnenou osobou vystavený
žeriavnické preukaz, v ktorom bol stanovený termín opakovacieho školenia, jeden krát ročne. Nakoľko
však v tomto preukaze nebolo zapísané žiadne opakovacie školenie, počnúc dňom 26.1.2009 ho

zamestnávateľnesmelpoverovaťvýkonomžeriavnických prác,atoaždodobyvykonaniaopakovacieho
školenia, pričom tento právny stav platil pre územie SR. Na území ČR sa pre túto oblasť uplatňuje norma
ČSN ISO 12 480 - 1, kde podľa čl. 5.3.2 písm. j/ musí mať žeriavnik príslušné oprávnenie, pričom
žalovaný v 2. a v 3.rade mal ustanovenia tejto normy prevzaté aj do svojho interného predpisu s názvom
„Systém bezpečnej práce na ZZ č. BP 80/02“. Vo vyšetrovacom spise sa však nenachádza žiadny

dokument, ktorý by osvedčil, že J. Š. absolvoval predpísanú teoretickú a praktickú prípravu, absolvoval
žeriavnické skúšky a vlastnil žeriavnický preukaz, ktorý by ho oprávňoval na vykonávanie žeriavnických
prác na území ČR. Rovnako to pritom bolo aj v prípade žalovaného v 1.rade, ktorý tiež nemal potrebné
oprávnenie na výkon týchto prác.

Majiteľomprevádzkyajžeriavov,kdesaúrazstal,bolžalovanýv3.rade,pretosodkazomnaustanovenia
§ 101 ods. 3 zákona č. 262/2006 Sb. mal kvalifikáciu všetkých žeriavnikov, ako aj bezpečnosť a plnú
funkčnosť žeriavov a iných strojov zabezpečovať práve žalovaný v 3.rade, avšak v prípade nebohého
J. Š. a rovnako aj v prípade žalovaného v 1.rade, nebola zabezpečená predpísaná kvalifikácia. Tým,
že žalovaní v 2. a v 3.rade riadne nezabezpečili potrebnú kvalifikáciu žeriavnikov a napriek tomu im

prideľovali žeriavnické práce a tým, že na obsluhovaných žeriavoch neodstránili závažné nedostatky
ohrozujúce život a majetok, sa dopustili závažného porušenia dôležitých povinností vyplývajúcich im z
právnych predpisov platných na území SR aj ČR.

Žalobcovia taktiež poukázali na to, že znalec v znaleckom posudku č. 5/2010 taktiež upozornil na

závažné bezpečnostné nedostatky zistené na žeriave, ktorý obsluhoval meb- J. Š., a to na nefunkčnosť
koncového vypínača pojazdu mostu a nezoradenú automatickú brzdu pojazdu mostu, ktoré boli zistené
revíznou skúškou ešte dňa 27.12.2007, pričom v protokole o tejto skúške sa uvádza, že následná
inšpekcia tohto žeriavu mala byť vykonaná v roku 2008, aj ďalšia v roku 2009. Vo vyšetrovacom spise
však nie sú uvedené žiadne doklady, ktoré by preukázali odstránenie zistených nedostatkov. Na základe

uvedeného uzavreli, že nebola zabezpečená dostatočná starostlivosť pre vytvorenie bezpečných
podmienok pre prácu neb. J. Š. ako aj žalovaného v 1.rade a tiež ostatných zamestnancov žalovaného v
2. rade, ktorí pracovali u žalovaného 3. rade, v príčinnej súvislosti s tým došlo k smrteľnému pracovnému
úrazu J. Š. a súčasne k zásahu do jeho základných osobnostných práv a v dôsledku toho aj do
osobnostných práv žalobcov, čo nepochybne svedčí v prospech pasívnej legitimácie žalovaných v 2.

a 3.rade.

Žalobcovia prostredníctvom žaloby sa domáhali priznania náhrady za imateriálnu ujmu spôsobenú
vyššie popísaným spôsobom neoprávneným zásahom do osobnostných práv neb. J. Š., pričom žalobca
v1.rade,vzmysleustanovenia§15vspojenísustanovením§13ods.2zák.č.40/1964Zb.Občianskeho

zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ), domáha sa priznania náhrady
i za nemateriálnu ujmu spôsobenú týmto neoprávneným zásahom jeho nebohému otcovi. Aktívna
legitimácia žalobcov je daná tým, že neoprávneným zásahom boli porušené ich osobnostné práva na
súkromieaplnohodnotnýrodinnýživotazároveňaktívnalegitimácianadomáhaniesanárokovplynúcich
z práva na ochranu osobnosti jeho nebohého otca J. Š. je daná ustanovením § 15 OZ upravujúceho

takzvanú postmorálnu ochranu osobnosti. Uviedli, že neb. J. Š. mal v čase smrteľného úrazu len 23
rokov a celý život mal ešte pred sebou. Plánoval svadbu so svojou snúbenicou - žalobkyňou v 2.rade
a spoločne sa tešili na dieťa. So žalobkyňou v 2.rade sa neb. J. Š. zoznámil ešte na strednej škole,
plánovali spoločné bývanie v jeho rodičovskom dome, v dôsledku toho pracoval 2 roky mimo územia SRa po návrate na Slovensko si nevedel nájsť zamestnanie, avšak napokon sa zamestnal u žalovaného
v 2.rade ako žeriavnik, pričom bol zamestnávateľom vyslaný na výkon prác u iného zamestnávateľa -
žalovaného v 3.rade v ČR. Domov sa vracal často, po zistení, že žalobkyňa v 2. rade je tehotná, neb. J.

Š. prijal správu s veľkou radosťou a spoločne s rodinou sa tešili na príchod dieťaťa, plánovali svadbu,
ktorej sa nedožil a rovnako ani svojho syna, žalobcu v 1.rade. Bol to dobrosrdečný láskavý človek, bol
pracovitý, neváhal a snažil sa uplatniť aj inak ako vo svojom odbore, v ktorom mal vzdelanie, teda, ako
žeriavnik.Bolochotnýzaprácouodísťajdozahraničiazacenuodlúčeniaodsvojichnajbližších,zdôvodu
nedbanlivostného konania žalovaného v 1.rade bola J. Š. spôsobená neodstrániteľná, a teda absolútna

ujma - smrť. Jediným možným prostriedkom aspoň čiastočného zmiernenia absolútnej ujmy spôsobenej
neb.J.Š.najehoosobnostnýchprávachjeposkytnutieprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia.Uviedli,
že sú si vedomí skutočnosti, že presný finančný ekvivalent za ľudský život nie je možné nejakým
spôsobom určiť a ešte ťažšie určovať takýto ekvivalent za život ich najbližšieho a milovaného človeka.
Avšak s prihliadnutím na závažnosť ujmy, ktorá vznikla ich najbližšiemu príbuznému a s prihliadnutím na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, a to konkrétne vzhľadom na to, že J. Š. bol mladý človek,

ktorý mal celý život pred sebou a v čase jeho náhleho úmrtia si zakladal vlastnú rodinu, sú toho názoru,
že primeraným finančným zadosťučinením a náhradou nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla J. Š., by mala
byť peňažná suma vo výške 332.144 eur.

Žalobcovia pôvodným návrhom sa domáhali zaplatenia sumy na žalovaných v 1. až 3.rade spoločne a

nerozdielne v prospech žalobcu v 1.rade 332.144 eur a za zásah do osobnostných práva, a to práva
na ochranu súkromia a rodinného života sumy 100.000 eur v prospech žalobcu v 1.rade a v prospech
žalobkyne v 2.rade 50.000 eur.

Podaním doručeným súdu dňa 16.12.2015 žalobcovia podali návrh označený ako „zmena žaloby“,

ktorým po oboznámení s obsahom trestného rozkazu Okresného súdu Plzeň - mesto zo dňa 31.10.2014,
právoplatnýmdňa18.2.2015;zhodnotenídôkaznýchprostriedkovvykonanýchsúdnomkonaníjednotlivo
a vo vzájomných súvislostiach a po posúdení miery spolupôsobenia jednotlivých žalovaných v súdnom
konaní žiadali zmenu žalobného návrhu tak, ako je vyššie uvedené.

Žalovaný v 1.rade sa vo veci vyjadril podaním doručeným súdu dňa 31.5.2013 (č.l. spisu 285 až 288),
vo svojom vyjadrení žalovaný uviedol, že so žalobou nesúhlasí a nárok žalobcov neuznáva, poukazujúc
pritom na to, že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania a ani porušenia pracovných povinností
na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Uviedol, že nie je pravdou, že nebohý J. Š. bol v
čase úmrtia jeho zamestnancom, ako to uvádzali žalobcovia na strane 4 žaloby v druhom ods., žalovaný

namietal najmä svoju pasívnu legitimáciu s poukazom na to, že pri pracovnom úraze je zodpovedný a
pasívne vecne legitimovaným subjektom zamestnávateľ nebohého zamestnanca, pričom danej právnej
veci je jednoznačne jasné, že nebohý bol zamestnancom žalovaného v 2.rade.

Poukázal na to, že žalobcovia si musia uplatňovať svoj nárok podľa pracovnoprávnych predpisov o

pracovných úrazoch a nárokoch pri pracovných úrazoch voči zamestnávateľovi, nie žalobou o ochranu
osobnosti proti žalovaným v 1. až 3.rade s tým, že podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý v dôsledku pracovného úrazu zomrel,
majú nárok na jednorazové odškodnenie, pričom v zmysle ustanovenia § 94 ods. 2,3 citovaného
zákona suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky a nezaopatreného dieťaťa je 730-

násobok denného vymeriavacieho základu najviac 46.485,40 eur, pri nezaopatrenom dieťati polovica.
Žalovaný v 1.rade ďalej poukázal na to, že nie je zodpovedný za usmrtenie nebohého J. Š. a uviedol,
že podľa listu o prehliadke mŕtveho zo dňa 31.1.2009 smrť zapríčinila náhla srdečná príhoda, akútny
infarkt myokardu. Uviedol, že sám nebohý mu povedal, že spadol a dokonca si sám telefonicky privolal
pomoc. Poukázal na to, že v zmysle znaleckého posudku č. 5/2010, vypracovaného A.. E. J., žeriav, na

ktorom pracoval nebohý, mal nefunkčný koncový vypínač pojazdu mostu a nemal zaradenú automatickú
brzdu pojazdu mostu, ktoré nedostatky boli zistené ešte skúškou zo dňa 27.12.2007. Mostový žeriav,
na ktorom pracoval nebohý J. Š., mal také vady a nedostatky, že podľa znaleckého posudku č. 5/2010
nebol spôsobilý na výkon práce, pričom podľa súdneho spisu nemal nebohý ani príslušné bezpečnostné
školenia na mostový žeriav. Zo smerníc žalovaného v 2.rade a žalovaného v 3.rade pritom vyplýva, že

aj nebohý postupoval v rozpore so smernicami a pokynmi žalovaného v 2. a 3.rade. V ďalšom namietal,
že pokiaľ žalobcovia kvalifikujú svoj nárok podľa § 15 OZ, ako takzvanú postmorálnu ochranu osobnosti,
nemajú dostatok aktívnej vecnej legitimácie.Žalovaný v 3.rade sa k žalobe vyjadril (č.l. sp. 142-150) a uviedol, že dňa 17.9.2010 rozhodol Krajský
súd v Plzni uznesením č.k. KSPL 54 INS 13 671/2012 - A- 131 tak, že zistil úpadok dlžníka žalovaného
v 3.rade a dlžníkovi bol ustanovený insolvenčný správca.

Vo veci samej žalovaný v 3.rade uviedol, že žalobu voči nemu považuje za nedôvodnú a žalobný
návrh neuznáva z niekoľkých dôvodov. Žalovaný v 3.rade vyjadril ľútosť nad nešťastím, ktoré sa stalo a
poukázal na to, že si je vedomý ťaživej situácie žalobcov, avšak mal za to, že nie je osobou zodpovednou
za zásah do ich osobnostných práv.

Poukázal na to, že základným predpokladom pre vznik zodpovednosti za zásah do osobnostných
práv, podľa ustanovenia § 13 OZ, je splnenie kumulatívnych podmienok a to existencie zásahu do
osobnostných práv žalobcov; protiprávnosť (resp. porušenie právnych povinností); príčinná súvislosť
medzi protiprávnym zásahom do osobnostných práv a vzniknutou ujmou. Poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 30Cdo 535/2007, kde súd uviedol, že „ku vzniku

občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby
musí byť, ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého
vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení, alebo len ohrození osobnosti fyzickej osoby a
jej fyzickej alebo morálnej integrite, tento zásah musí byť neoprávnený (protiprávny) a musí existovať
príčinná súvislosť medzi zásahom a vznikom ujmy na chránených osobnostných práva fyzickej osoby“.

Žalobcovia sa v otázke porušenia právnych povinností odvolávali predovšetkým na obsah trestného
spisu, najmä na skutočnosť, že žalovaný v 1.rade a nebohý J. Š. neabsolvovali potrebnú teoretickú
a praktickú prípravu na žeriavnické práce v Českej republike. Žalovaný v 3.rade uzavrel dňa 4.3.2008
rámcovú zmluvu o dielo č. R. so spoločnosťou žalovaného v 2.rade, ktorej predmetom bola dohoda
o vzájomnej obchodnej spolupráci na základe ktorej, zhotoviteľ na vlastné náklady a na vlastnú

zodpovednosť prostredníctvom svojich kmeňových zamestnancov pre objednávateľa mal zaisťovať
dokončovacie, opravárenské, obslužné a údržbárske práce strojárenského a zámočníckeho charakteru,
zahrňujúce pri ostatných činnostiach tam uvádzaných i obsluhu a údržbu výrobných zariadení v čl.
VI. - Práva a povinnosti zhotoviteľa - si zmluvné strany dohodli povinnosť zhotoviteľa, okrem iného i
dôsledne dodržiavať všetky platné predpisy o bezpečnosti práce, ochrane zdravia, ochrane životného

prostredia, nakladania s odpadmi, protipožiarnych smerníc, vedenia montážnych denníkov s presnými
záznamami o zhotovení diela. Okrem toho sa zhotoviteľ zaviazal, že zodpovedá za to, že všetky v čl. VI.
uvedené požiadavky budú plniť všetci jeho pracovníci, ktorých použije k plneniu záväzku, podľa zmluvy.
Súčasťouuzatvoreniarámcovejzmluvysúivšeobecnéodberateľsképodmienkyspoločnostižalovaného
v 3.rade, kde v čl. 12 - Zodpovednosť za škodu - je zahrnutá zodpovednosť dodávateľa za všetku

škodu spôsobenú odberateľovi, zákazníkom odberateľa či iným osobám v súvislosti s porušením svojich
povinností zo zmluvy. Ďalej neoddeliteľnou súčasťou zmluvy tvorila príloha - Oboznámenie externých
organizácii s rizikami. Žalovaný v 3.rade uzavrel toho istého dňa 4.3.2008 rámcovú zmluvu o dielo č. R.
so spoločnosťou FERRO LIGNUM s.r.o., a to v totožnom rozsahu vrátane všetkých povinností. Za túto
spoločnosť podpísal oboznámenie sa s rizikami na pracovisku p. Lazor (konateľ žalovaného v 2.rade).

Je teda nepochybné, že žalovaný v 3.rade si plnil svoje povinnosti uložené všeobecne zákonníkom
práce v ustanovení § 101 ods. 3 Zákonníka práce platného na území ČR, t.j. ak na jednom pracovisku
plnia si úlohy zamestnanci dvoch alebo viacerých zamestnávateľov, sú zamestnávatelia povinní sa
vzájomne informovať a rizikách a prijatých opatreniach k ochrane pred ich pôsobením, ktoré sa týkajú
výkonu práce na pracovisku, a spolupracovať pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

pre všetkých zamestnancov na pracovisku. Žalovaný v 3.rade vykonal oboznámenie týchto subjektov s
rizikami v uvedenej prevádzke takzvanej „šrotovne“. Ďalšie úlohy vo vzťahu k uvedenému ustanoveniu
zákonníka práce, potom prešli na žalovaného v 1.rade a žalovaného v 2.rade a spoločnosť FERRO
LIGNUM s.r.o., a to i preto, že na uvedenom pracovisku nepracovali zamestnanci žalovaného v 3.rade.
Na inkriminovanom pracovisku pracoval len jeden zamestnávateľ, a to zamestnanci žalovaného v 2.rade

- žalovaný v 1.rade s nebohým J. Š., pretože sa jednalo vždy o prácu dvoch žeriavov, keďže žeriavnici
ovládali tak elektromagnet, ako aj násyp, bez nutnosti prítomnosti tretej osoby. Žalovaný v 1.rade
vykonával žeriavnické práce spoločne so zamestnancom neb. J. Š. (súd mal však zistené, že žalovaný
v 1. rade bol zamestnancom žalovaného v 2. rade, uvedené v konaní nebolo sporné a išlo zrejme len o
omyl v skutkovom opise v žalobe, ktorú chybu prevzal aj žalovaný v 3.rade vo svojom vyjadrení). V ich

obchodných vzťahoch zmluvne celkom jasne podložených s jasným rozlíšením záväzkov a povinností
zmluvných strán, vrátane zásadnej požiadavky na dodržiavanie bezpečnosti práce na pracovisku, je
zjavné, že priamy zmluvný vzťah existoval len medzi žalovaným v 2.rade a žalovaným v 3.rade a ďalejmedzi žalovaným v 3.rade a FERRO LIGNUM s.r.o., a žalovaný v 3.rade nemal žiadny zmluvný vzťah
so žalovaným v 1.rade a ani nebohým J. Š..

Čo sa týka oprávnenia žalovaného v 1.rade a neb. J. Š., žalovaný v 3.rade poukázal nato, že k
vykonávaniu žeriavnických prác sa zaviazali vykonávať pre žalovaného v 3.rade práce na zmluvnom
základe žalovaný v 2.rade a ďalej spoločnosť FERRO LIGNUM s.r.o. a mal za to, že týmto dvom
spoločnostiam svedčí povinnosť, pokiaľ ide o práce podľa zmluvy o dielo s využitím ďalších obchodných
partnerov postarať sa o riadne zabezpečenie svojich zamestnancov. Táto skutočnosť vyplýva aj zo

zákona,žezamestnávateľ,ktorýmienivyužívaťkvykonávaniuprácnažeriavezamestnancov,jepovinný
túto prácu prideliť len osobám s platným žeriavnickým preukazom a zaisťovať periodické školenia.
Túto povinnosť zamestnávateľa žalovaný v 3.rade neprevzal na seba. Úlohou žalovaného v 3.rade
bolo len, aby umožnil zmluvným partnerom pri ich činnosti, ako zmluvných partnerov, vykonať úvodné
školenia o bezpečnosti pri práci pre vstup do prevádzkových priestorov spoločnosti. Čo konkrétne
znamená, že žalovaný v 3.rade neprevádzal ani nezaisťoval školenia, ktoré pre prácu na žeriavoch

boli nevyhnutné, ale len všeobecné školenie bezpečnosti práce pre vstup do prevádzkových priestorov
spoločnosti, pokiaľ ide o školenia zo dňa 15.10.2008, resp. 15.7.2008 až 4.8.2008, uvedené školenia
boli školeniami vstupnými, ktoré mali za úlohu oboznámiť pracovníkov so všetkými rizikami, ktoré
môžu v priestoroch spoločnosti, nesuplovali povinnosť zamestnávateľa zaistiť pre svojich zamestnancov
preškolenie na vykonávanie žeriavnických prác. Školenia žeriavnikov zaisťoval zamestnávateľ pre

svojich zamestnancov, ktorým bol vydaný žeriavnický preukaz. Všeobecného školenia sa zúčastnili tak
žalovaný v 1.rade dňa 31 7.2008, ako aj neb. J. Š. dňa 15.10.2008. Žalovaný v 3. rade teda nebol
zodpovednýzato,žeuneb.J.Š.kudňu31.1.2009,tedakudňujehosmrteľnéhoúrazu,nebolovykonané
školenie obsluhy žeriavnikov. Pokiaľ ide o závadu na elektroinštalácii žeriavu, ktorú sa odhodlal odstrániť
žalovaný v 1.rade sám, pričom požiadal zamestnanca, ktorý obsluhoval druhý žeriav na rovnakej

žeriavovej dráhe, aby opustil kabínu žeriavu a prehliadol poistkovú skriňu žeriavu, či tam nie sú náhradné
poistky, toto zanedbanie povinnosti žeriavnika spôsobilo úraz neb. J. Š.. Žalovaný v 3.rade mal za to,
že v tomto prípade žalovaný v 1.rade zanedbal svoje povinnosti. Povinnosťou žalovaného v 1.rade bolo
pri zistení závady okamžite informovať prevádzkového elektrikára, ktorý jediný mal právo na zásah do
inštalácie žeriavu a o rozsahu zásahov elektrikára svedčia aj zápisy v denníku opráv zo dňa 29.1.2009,

30.1.2009 a 31.1.2009. Vyjadrenia znalca žalovaný v 3.rade považoval za neobjektívne, nakoľko znalec
vychádzal len z dokumentácie nachádzajúcej sa vo vyšetrovacom spise a dospel k zjednodušenými
záverom, s ktorými nemôže súhlasiť.

Po vzniku pracovného úrazu bol tento nahlásený na Oblastnom inšpektoráte práce pre Plzenský kraj

a Karlovarský kraj so sídlom v Plzni až dňa 9.2.2009, pretože žalovaný v 3.rade zistil, že podľa listu o
prehliadke mŕtveho bola príčina úmrtia kvalifikovaná ako infarkt myokardu, až následne bol tento záver
zmenený na základe oznámenia polície na pracovný úraz s následkom smrti. Dňa 6.2.2009 bol zapísaný
záznam o pracovnom úraze žalovaným v 2.rade, ktorý bol v pozícií objednávateľa voči žalovanému v
1.rade, ktorý bol jeho zamestnancom, ako aj neb. J. Š.. Žalovaný v 3.rade poukázal na to, že oblastný

inšpektorát práce pri prešetrovaní smrteľného úrazu nedospel k záveru, resp. nenašiel také závady,
ktoré na zariadení žeriavov by boli podmieňujúce pre vznik pracovného úrazu s následkom smrti alebo
ktoré by odôvodňovali, aby bolo so žalovaným v 3.rade začaté správne konanie pre podozrenie, že
zistené nedostatky prevádzky žalovaného v 3.rade by mohli byť príčinou vzniku smrteľného úrazu. V
každom prípade poukázal na to, že pokiaľ by žalovaný v 1.rade a zosnulý J. Š. dbali svojich povinností

a nepokúšali sa zasahovať do oblasti, ktorá im neprináležala, nemohlo dôjsť ku vzniku pracovného
úrazu. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vznikom nemajetkovej ujmy,
ako jedným z predpokladov zodpovednosti za zásah do osobnostných práv v zmysle ustanovenia §
13 OZ, podľa názoru žalovaného v 3.rade príčinná súvislosť nebola daná vo vzťahu k údajnému
zanedbaniu povinnosti žalovaným v 3.rade. Samotní žalobcovia v podanej žalobe popisujú údajné

porušenie povinnosti žalovaným v 3.rade, ktoré mohlo viesť k vzniku smrteľného pracovného úrazu a
nezaoberali sa však tým, že či to bolo rozhodujúcou príčinou udalosti. Žalovaný v 3. rade preto odmietol
tvrdenia, že by ku smrteľnému úrazu J. Š. došlo v dôsledku jeho konania či opomenutia. V celom reťazci
príčin prípadné porušenie povinnosti zo strany žalovaného v 3.rade mohlo mať celkom zanedbateľnú, ak
vôbec nejakú rolu. Vzhľadom na uvedené žalovaný v 3.rade navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Žalovaný v 3.rade v priebehu konania podaním doručeným súdu dňa 13.6.2013 doplnil svoje vyjadrenia
okrem iných námietok vo vzťahu k právomoci súdu, aj vo veci samej a namietal, že pokiaľ ide o žalobcu
v 1.rade, ako dieťa nebohého J. Š., ktorý sa domáhal postmorálnej ochrany v zmysle ustanovenia § 15OZ, tento je oprávnený uplatňovať všetky občianskoprávne prostriedky ochrany osobnosti definované
v ustanovení § 13 OZ, avšak vymôcť právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom
dôvod spočíva v účele - funkcii poskytnutia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej funkciou je

dosiahnuťzmiernenienemajetkovejujmytejosobe,ktorejboloneoprávnenezasiahnutédojejosobnosti,
čo je v prípade mŕtvej fyzickej osoby irelevantné. Nakoľko J. Š. už nežije, prípadné vyplatené peňažné
zadosťučinenie v rámci ochrany jeho osobnosti, by nemohlo slúžiť svojmu účelu a zmierniť J. Š. jeho
nemajetkovú ujmu. V ďalšom poukázal žalovaný v 3.rade na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 30.3.2010 sp.zn. 20Cdo 93/2008 s tým, že rovnaká právna úprava existuje aj v

rámci českého hmotného práva. Žalovaný v 3.rade ďalej namietal najmä uplatnený nárok solidárne vo
vzťahu ku všetkým žalovaným s tým, že síce ustanovenie § 438 ods. 1 OZ umožňuje v rámci právneho
inštitútu zodpovednosti za škodu možnosť solidárneho zaviazania viacerých pôvodcov, ak však v rámci
inštitútu zodpovednosti za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti nie predvídaná ani
upravená žiadna možnosť solidárneho zaviazania viacerých pôvodcov neoprávneného zásahu do práva
na ochranu osobnosti a založenie solidarity žalovaných ako tvrdených pôvodcov neoprávneného zásahu

doprávanaochranuosobnosti,nemožnoodvádzaťodustanovenia§438ods.1Občianskehozákonníka
ani s s použitím analógie legis vyplývajúcej z ustanovenia § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom
sa spravujú sústavné daniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie
čo. Keďže zodpovedá za škodu je založená v zásade na subjektívnom princípe zavinení škodcu a

naopak zodpovednosť za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti je založená výlučne na
objektívnom princípe (zavinenie pôvodcu zásahu sa vôbec neskúma) a teda medzi týmito inštitútmi
existuje zásadný rozdiel, ktorý nie je možné považovať za nepodstatný.

Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 16.12.2015

označeným ako zmena žaloby navrhli, aby súd zaviazal žalovaného v 1.rade na priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch a na rozdiel od pôvodného žalobného návrhu požadovali zadosťučinenie
vo vzťahu k žalovanému v 2.rade a k žalovanému v 3.rade vo forme písomného ospravedlnenia.

Podľa § 41 ods. 2 O.s.p., každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne

označený.

Podľa § 96 ods. 1 až 3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania návrh späť na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takomto
prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu
nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie alebo ak ide o späťvzatie
návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Pre späťvzatie návrhu v časti vo veci samej súd konanie, podľa citovaného zákonného ustanovenia
zastavil, nakoľko časť tohto návrhu súd považoval podľa obsahu za späťvzatie návrhu. Vzhľadom na
námietky, žalobcov súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.9.2010, sp. zn. 6Cdo
99/2010, ktoré je v danej právnej veci aplikovateľné, navyše sa týka aj žaloby o ochranu osobnosti v

zmysle, ktorého právnej vety je uvedené, že je nesprávny právny názor, že zúženie návrhu je zmenou
návrhu, v zmysle § 95 O.s.p. „Zúženie návrhu" je totiž procesným úkonom, ktorý sa riadi podľa svojej
povahy režimom čiastočného späťvzatia návrhu podľa § 96 O.s.p. O zmenu žaloby ide vtedy, ak sa
domáha žalobca niečoho iného než v pôvodnej žalobe, alebo ak požaduje na základe rovnakého
skutkového základu viac, než požadoval v pôvodnej žalobe alebo ak požaduje žalobca síce rovnaké

plnenie (rovnakej kvality a rovnakého rozsahu), ale na základe iného skutkového stavu (skutkového
základu veci), než aký uviedol v pôvodnej žalobe.
Z týchto dôvodov súd posúdil tento návrh, čo sa týka nároku uplatneného voči žalovaným v 2. a v 3.rade
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, že došlo k späťvzatiu tohto nároku a naopak o rozšírenie
žalobného návrhu na rovnakom skutkovom základe vo vzťahu k zadosťučineniu žiadanému formou

písomného ospravedlnenia, ktoré dovtedy požadované nebolo a teda pokiaľ ide o výroky v rozhodnutí
pod číslom II. až X., týmito súd pripustil zmenu žalobného návrhu.
Podľa ustanovenia § 95 ods. 1, 2 O.s.p., navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh
na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboliprítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky
doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu
návrhuanivprípade,akbynakonanieozmenenomnávrhubolvecnepríslušnýinýsúd.Vtakomprípade

pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne v 2.rade, žalovaným v 1.rade, svedkyne C. Š. a
listinnými dôkazmi, a to: žalobným návrhom z č.l. spisu 1-27, výpisom obchodného registra žalovaného
2/ z č.l. spisu 31-32, rodným listom žalobcu 1/ z č.l. spisu 33, úmrtnm listom J. Š. z č.l. spisu 34, dohodou

o vykonaní práce z č.l. spisu 35 zo dňa 5.9.2008, dohodou o vykonaní práce zo dňa 30.9.2008z č.l.
spisu 36, pracovnou zmluvou z č.l. spisu 37 zo dňa 10.10.2008, pracovnou zmluvou z č.l. spisu 38
zo dňa 13.10.2008 uzatvorená medzi žalovaným v 2. rade a J. Š., uznesením Okresného štátneho
zastupiteľstva Plzeň mesto z č.l. spisu 39-40 zo dňa 27.7.2009, znaleckým posudkom č. 5/2010 znalca
A.. E. J. z č.l. spisu 41-50, listom o prehliadke mrtvého z č.l. spisu 51-52, odborným vyjadrením správou
ústavu súdneho lekárstva - Fakultnej nemocnice Plzeň z č.l. spisu 53, výpisom z obchodného registra

spoločnosti FERRO - LIGNUM s.r.o. z č.l. spisu 54-55, výpisom z obchodného registra v spoločnosti
žalovaného 3. rade z č.l.spisu 56-58, uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru - úradu
justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej polície zo dňa 15.3.2010 o začatí trestného stíhania vo
veci prečinu usmrtenia z č.l.spisu 59-60, sťažnosťou proti uzneseniu o prerušení konania vedeného pod
číslom ČVS: ORP 1164/1 - OVK-PO 2009 z č.l.spisu 61, uznesením Okresnej prokuratúry Prešov zo dňa

21.4.2010 o zamietnutí sťažnosti č.l.sp. 62 až 64, uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru
Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej polície zo dňa 2.6.2010 z č.l.spisu 65, zápisnicou o
výsluchu svedka V. R. zo dňa 2.6.2010z č.l.spisu 66-71, uznesením Okresného riaditeľstva policajného
zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície zo dňa 26.6.2010 o pribratí znalca z odboru bezpečnosť
a ochrana zdravia pri práci a strojárstvo z č.l.spisu 72-73, žiadosťou o previerku prešetrenia prečinu

zo dňa 26.1.2011 z č.l.spisu 74, odpoveďou Okresnej prokuratúry Prešov zo dňa 10.3.2011 z č.l.sp.
75, uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru Odboru kriminálnej polície zo dňa 24.5.2011
o prerušení trestného stíhania zo dňa 24.5.2011 z č.l.sp. 76-77, hlásením pracovného úrazu zo dňa
1.3.2010 z č.l.sp. 78-79, vyjadrením oblastného inšpektorátu práce pre Plzenský a Karlovarský kraj z
č.l.sp. 80, záznamom o registrovanom pracovnom úraze z č.l.sp. 81-82, uznesením Krajského súdu v

Plzni KSPL 54INS 13671/2012-A-131 z č.l.sp. 152-156, rozhodnutím jediného spoločníka spoločnosti
žalovaného 3.rade z č.l.sp. 157-158, rámcovou zmluvou o dielo S P 08000141 z č.l.sp. 159-171, prílohou
č. 1 - vzor zmluvy o dielo z č.l.sp. 172, prílohou č. 3 odovzdávacieho protokolu z č.l.sp. 173, prílohou č.
3 zaistenie požiarnej ochrany zo dňa 4.3.2008 z č.l.sp. 174, prílohou č. 5 cenová dohoda z č.l.sp. 175,
prílohou č. 7 povinnosti v oblasti ochrany životného prostredia externých spoločností vykonávajúcich

zmluvnej činnosti spoločnosti žalovaného 3. rade z č.l.sp. 176, prílohou č. 8 špecifické podmienky
odovzdávania diela a ostatné zmluvné dojednania z č.l.sp. 177, prílohou č. 6 oznámenia externých
organizácií s rizikami z č.l.sp. 178-184, rámcová zmluva o dielo uzatvorená medzi žalovaným v 3.rade
a žalovaným v 2.rade č. S P 08000142 z č.l.sp. 187-194, prílohou č. 5 cenová dohoda dodatok z
č.l.sp.195,zoznamompracovníkovzč.l.sp.196,všeobecnýmiodberateľskýmipodmienkamispoločnosti

žalovaného 3.rade z č.l.sp. 197-201, prílohou č. 3 vzor preberacieho protokolu z č.l.sp. 203, prílohou
č. 4 zaistenie požiarnej ochrany z č.l.sp. 204, prílohou č. 5 cenová dohoda z č.l.sp. 205, oboznámením
sa s rizikami z č.l.sp. 206-212, prílohou č. 7 povinnosti v oblasti ochrany životného prostredia externých
spoločností vykonávajúcich zmluvnú činnosť spoločnosti areáli žalovaného 3. rade z č.l.sp. 213, prílohou
č. 8 špecifické podmienky odovzdávania diela a ostatných zmluvných dojednaní z č.l.sp. 214, záznamom

o vykonaní školenia z č.l.sp. 215-216, osnovou nástupného školenia z č.l.sp. 217-220, školeniami
ostatných zamestnancov o požiarnej ochrane z č.l.sp. 221-223, zoznamom účastníkov z č.l.sp. 225,
osnova nástupného školenia z č.l.sp. 226-229, školeniami ostatných zamestnancov z č.l.sp. 230-231,
preukazom žeriavnika č.l.sp. 233-235, dennými záznamami stavby podľa zmluvy RS STE 0 15/07
prevádzky elektrickej údržby z č.l.sp. 236-238, vyjadrením manka smrteľnému úrazu žalovaného v

3.rade zo dňa 9.2.2009 z č.l.sp. 239, listom o ohliadke mŕtveho z č.l.sp. 240-241, záznamom o
úraze z č.l.sp. 242-243, protokolom oblastného inšpektorátu práce zo dňa 11.9.2009 č.l.sp. 244-246,
opatrením inšpektorátu práce zo dňa 24.3.2009 z č.l. sp. 247-248, protokolom oblastného inšpektorátu
práce zo dňa 24.3.2009 z č.l.sp. 249-254, oznámením Najvyššieho štátneho zastupiteľstva českej
republiky zo dňa 24.1.2013 z č.l.sp. 292, výpisom z obchodného registra žalovaného v 3.rade zo

dňa 5.6.2013 z č.l.sp. 332-352, uznesením Krajského súdu v Plzni KSPL 54 INS 13671/2012-A-131
z č.l.sp. 426-430, uznesením Krajského súdu v Plzni o povolení reorganizácii dlžníka žalovaného v
3.rade z č.l.sp. 431-434, uznesením o schválenie reorganizácie dlžníka z č.l. spisu 435-439, výňatkom
reorganizačného plánu z č.l.sp. 441-443, správou o upravenom zozname prihlásených pohľadávok zč.l.sp. 444-446, upraveným zoznamom prihlásených pohľadávok zo dňa 13.9.2013z č.l.sp. 447-458,
dokumentom o systéme bezpečnej práce na zdvíhacích zariadeniach platného od 1.9.2005 z č.l.sp.
464-478, miestnymi prevádzkovými bezpečnostnými predpismi pre divíziiu Steel - výroba oceli platným

od 1.2.2007 z č.l. spisu 479-489, medzinárodnou normou o bezpečnom používaní zdvíhacích zariadení
ČSN ISO 12480 - 1 z č.l.sp. 490-506, vyjadrením Oblastného inšpektorátu práce pre Plzenský kraj
a Karlovarský kraj zo dňa 15.4.2009 z č.l.sp. 507, opisom uznesenia o schválení reorganizačného
plánu dlžníka žalovaného v 3.rade z č.l.sp. 537-541, vyjadrením Oblastného inšpektorátu práce pre
Plzenský a Karlovarský kraji zo dňa 2.7.2014 z č.l.sp. 555-557, protokolom Inšpektorátu práce Prešov

zo dňa 22.7.2009 z č.l.sp. 573-577, dodatkom k protokolu Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 18.8.2009 z
č.l.sp. 578-583, rozhodnutím Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 11.5.2010 o uložení pokuty spoločnosti
žalovaného v 2. rade z č.l. spisu 584-585, nákresom situácie, kde došlo k úrazu z č.l.sp. 590,
výpisom z obchodného registra žalovaného v 3.rade zo dňa 28.8.2014, obžalobou Okresného štátneho
zastupiteľstvaPlzeň-mestodoručenejOkresnémusúduPlzeňdňa21.11.20131ZT148/2009-85zč.l.sp.
615-618,uznesenímOkresnéhosúduPlzeňpodľaustanovenia§108ods.4písm.b)zákonač.104/2013

Sb.omedzinárodnejjustičnejspoluprácivtrestnýchveciachoukončenídočasnéhoupusteniaodúkonov
trestného konania vedeného na Okresnom súde Plzeň mesto vedeného pod sp.zn. 5T 165/2013 z
č.l.sp. 619, trestným rozkazom 5T 165/2013-640 Okresného súdu Plzeň-mesto zo dňa 31.10.2014
právoplatným dňa 18.2.2015 z č.l.sp. 633 a úplným výpisom z obchodného registra žalovaného v 3.rade
zo dňa 9.11.2015, a ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový stav veci :

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že neb. J. Š. mal uzavretú pracovnú zmluvu zo
dňa 10.10.2008 so žalovaným v 2.rade, ako zamestnávateľom na dobu určitú do 30.9.2009, pričom
dojednaný druh práce bol: žeriavnik, žeriavnické práce na mostovom žeriave, údržba.

Podľa rámcovej zmluvy o dielo č. R. (č.l.sp. 187) uzavretej uzatvorená dňa 4.3.2008 na dobu neurčitú,
medzi žalovaným v 3.rade ako objednávateľom a žalovaným v 2.rade ako zhotoviteľom, zmluvné strany
sa dohodli na vzájomnej obchodnej spolupráci, na základe ktorej zhotoviteľ na vlastné náklady a na
vlastnúzodpovednosťprostredníctvomsvojichkmeňovýchzamestnancovpreobjednávateľasazaviazal
zaisťovať dokončovacie, opravárenské, obslužné a údržbárske práce strojárenského a zámočníckeho

charakteru, zahrňujúce najmä činnosti: strojové obrábanie podľa technickej dokumentácie, prípravu
materiálov pre výrobu vrátane manipulácie, dokončovacie a začisťovacie práce na strojárenských
výrobkoch, výrobu, opravy a úpravy súčiastok a polotovarov z kovov, práce zlievarenského charakteru,
obsluhu a údržbu výrobných zariadení, práce v oblasti technickej kontroly. Zhotoviteľ súčasne prehlásil,
že na všetky činnosti týkajúce sa predmetu diela má zahrnuté vo svojom predmete činnosti a podnikania.

Podľa čl. VI. zhotoviteľ sa zaviazal dôsledne dodržiavať všetky predpisy o bezpečnosti práce ochrane
zdravia, ochrane životného prostredia, nakladania s odpadmi, protipožiarnej smernice.

Podľa hlásenia o pracovnom úraze žalovaným v 2. rade Sociálnej poisťovni, ústredie zo dňa 1.3.2010,

zamestnanec J. Š. dňa 31.1.2009 hlásil svojmu spolupracovníkovi nevoľnosť, ktorý mu zavolal pomoc,
nachádzal sa na plošine žeriavu, kde napriek pokusom o oživovanie sa neprebral. V konaní však bolo
preukázané odborným vyjadrením zo dňa 24.3.2009 Ústavu súdneho lekárstva fakultnej nemocnice v
Plzni, že poškodený J. Š. utrpel masívnu krvnú stratu do brušných a pohrudných dutín pri roztrhnutí
sleziny a drtivom zranení vnútornosti.

Podľa vyjadrenia Oblastného inšpektorátu práce zo dňa 15.4.2009 (č.l.sp.507) na žiadosť matky J. Š.
jej tento oznámil, že na základe šetrenia bol stanovený zdroj úrazu 208 - mostový žeriav a príčina
úrazu 7 - neoboznámenie s podmienkami bezpečnej práce a nedostok potrebnej kvalifikácie. Uvedné
bolo stanovené na základe zistených faktov z dokladov doložených zamestnávateľom, spoločnosti

žalovaného v 2.rade.

Sporné nebolo, že vlastníkom prevádzky a žeriavov a zároveň objednávateľom diela vykonávaného
zhotoviteľom spol. FERRO LIGNUM s.r.o. a taktiež zhotoviteľom žalovaným v 2.rade, kde sa úraz stal,
bola firma žalovaného v 3.rade.

Vo veci sporné nebolo ani to, že žalovaný v 1.rade bol zamestnancom spoločnosti žalovaného v 2.rade
napozíciižeriavnika. Žalovanýv1.rade,vypočúvanýakosvedokdňa2.6.2010naOkresnomriaditeľstve
PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície vo veci sp.zn. ČVS:ORP-1164/2-OVK-PO-2009 (č.l.sp. 70)uviedol, že kurz žeriavnika vykonával pre spoločnosť žalovaného v 2.rade priamo v areáli spoločnosti
žalovaného v 3.rade. Kurz prebiehal formou prednášky a praktickej skúšky priamo na mostovom žeriave.
Absolvoval školenie čo sa týka bezpečnosti práce, čo sa týka požiarnej ochrany. Po nahliadnutí do

dokumentov „Systém bezpečnosti práce na ZZ“ č. BP/80/02, ako aj záznamu o vykonanom školení,
uviedol, že na prezenčnej listine je jeho meno a jeho podpis. Vo svojej práci na pozícii žeriavnik nemal
oprávnenie vykonávať zásahy do elektroinštalácie mostového žeriavu. V prípade poruchy mostového
žeriavu bolo jeho povinnosťou upovedomiť službukonajúceho elektrikára, potom bol výslovne poučený.
Na výmenu poistiek poistkovej skrini mostového žeriavu nemal oprávnenie, ale bola to bežná prax.

Nahradné poistky sa väčšinou nachádzali v poistkovej skrini. Elektrikári na požiadanie tieto poistky
vymenili, ale odstavenie žeriavu trvalo 10 až 20 minút a z uvedeného dôvodu si žeriavnici poistky menili
sami napriek tomu, že ich k tomu nik nenútil.

Zo znaleckého posudku č. 5/2010 (č.l.sp. 41 až 50) vypracovaného pre Okresné riaditeľstvo PZ, Úradu
justičnej a kriminálnej polície, odbor justičnej polície Prešov vo veci prečinu usmrtenia podľa ustanovenia

§ 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona vypracovaného znalcom A.. E. J., znalcom z odboru
bezpečnosti a ochrana zdravia pri práci - odvetvie strojárenstva, mal súd zistené, že poškodený J. Š.,
pokiaľ sa týka oprávnenia pre výkon žeriavnických prác, mal žeriavnický preukaz vystavený v súlade
STN 27 0143 zo dňa 25.1.2008, ktorý bol vystavený oprávnenou osobou na skupinu obsluhy A3,
t.j. žeriavy mostové, konzolové a portálové, pričom v súlade s čl. 124 STN 27 0143. V preukaze bol

stanovený termín opakovacieho školenia 1- krát ročne. V príslušnej kolónke nebolo zapísané žiadne
opakovacie školenie, čo znamená, že počnúc dňom 26.1.2009 organizácia ho nesmela poverovať
výkonomžeriavnickýchprácaždodobyvykonaniaopakovacieškolenia(úrazvdanejprávnejvecisastal
dňa 31.1. 2009). Znalec vo veci konštatoval, že tento právny stav platil pre prácu na území Slovenskej
republiky. V Českej republike pre túto oblasť platí ČSN ISO 12 480 - 1 (č.l.sp. 490), kde podľa čl. 5.3.2.

písm. j/ žeriavnik musí mať príslušné oprávnenie a ustanovenia tejto normy mala spoločnosť žalovaného
v 3.rade rozpracované v dokumente s názvom systém bezpečnej práce ZZ č. BP 80/02, v rozsahu 27
listov, znalec konštatoval, že nebol predložený žiadny dokument, ktorý by svedčil o tom, že poškodený
J. Š. absolvoval predpísanú teoretickú a praktickú prípravu a absolvoval žeriavnické skúšky a vlastnil
žeriavnický preukaz, ktorý by ho oprávňoval vykonávať žeriavnické práce na území Českej republiky.

Znalecďalejvoveciuviedol,žeod1.1.1993tátoČSNbolazahrnutádosústavySlovenskýchtechnických
noriem a v ČR naďalej platila do roku 1999, preto nebolo ťažké pre spoločnosť žalovaného v 3.rade
vziať za základ pre uznanie kvalifikácie žeriavnikov preukazy vystavené na území SR s tým, že by boli
absolvovali iba teoretické zaškolenie a praktické zaučenie na tento typ žeriavu, ktorí obsluhovali a po

overení vedomosti im mohli byť vystavené preukazy platné na území ČR. Znalec konštatoval, že v tomto
prípade však tento postup nebol použitý a nebola zabezpečená predpísaná kvalifikácia osôb pre obsluhu
žeriavov. Znalec konštatoval, že v celom vyšetrovacom spise sa nenachádzal doklad - žeriavnický
preukaz, podľa ktorého, by poškodený bol oprávnený obsluhovať žeriavy v ČR. Znalec poukázal na
to, že nezabezpečenie kvalifikácie žeriavnikov ani odstránenie nedostatkov na žeriavoch takých, ktoré

ohrozujú bezpečnosť osôb a majetku, patrí medzi porušenie dôležitej povinnosti a porušenie týchto
povinností malo za následok priamy vznik udalosti. Z predpisov platných na území SR boli porušené
ustanovenia zákona č. 124/2006 Z.z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ust. §
12, v zmysle ktorého zamestnanci spoločnosti žalovaného v 2.rade neboli riadne a preukázateľne
oboznámení so všetkými platnými predpismi bezpečnosti práce, ktoré potrebovali vedieť pre bezpečný

výkon svojej práce. Poukázal na to, že podľa ust. § 101 ods. 3 zákona č. 262/2006 Sb. zákonníka
práce platného na území ČR, nebola uzatvorená písomná dohoda zúčastnených zamestnávateľov a
na základe tejto dohody malo byť zrejmé, ktorý zamestnávateľ je poverený koordináciou prevádzania
opatreníkochranebezpečnostiazdraviazamestnancovak porušeniutohtoustanoveniadošlozostrany
žalovaného v 3.rade. Znalec vo veci predovšetkým konštatoval, že z dokumentov vo vyšetrovacom spise

vyplynulo,ževšetkyzainteresovanéorganizácie,ktoréžalovanýv2.radeaspoločnosťFERROLIGNUM
s.r.o. Prešov a žalovaný v 3.rade nedostatočným spôsobom zabezpečovali koordináciu činnosti na
úseku bezpečnosti práce s prihliadnutím na ustanovenia predpisov platných na území Slovenskej
republiky ako aj ČR, a to najmä pokiaľ sa týka ustanovení § 18 zákona č. 124/2006 Z.z. a ustanovení
zákona č. 262/2006 Sb. v platnom na území ČR. Znalec ďalej vo veci poukázal na to, že podľa

protokolu o revíznej skúške zdvíhacieho zariadeniam a inventarizačného čísla Z 16 384 vykonanej podľa
ČSN 27 0142 zo dňa 27.12.2007, ktorý bol založený vo vyšetrovacom spise boli zistené bezpečnostné
závady, a to nefunkčný koncový vypínač pojazdu mostu a nezaradená automatická brzda pojazdu
mostu. Vzhľadom k závažnosti uvedených závad , záver revíznej skúšky znel, že žeriav bude schopnýbezpečnej prevádzky po odstránení nedostatkov. Podľa tohto protokolu následná inšpekcia mala byť
vykonaná v roku 2008 a následná revízia mala byť vykonaná v roku 2009, pričom predpísané kontrolné
úkony vykonané zrejme neboli, nakoľko sa v spise nenachádzal o tom žiadny doklad. Navyše vo

vyšetrovacomspisenebolžiadnydokladoodstránenínedostatkovzistenýchrevíziouzodňa27.12.2007.
Znalec uviedol, že funkcia automatickej brzdy pojazdu je taká, že pri vypnutí pohonu príslušného pohybu
v tomto prípade pojazd mostu žeriavu automaticky zabrzdí ďalší pohyb, a drží žeriav vo vymedzenej
polohe. Pri správne zaradenej a fungujúcej automatickej brzde nie je možné, aby došlo k samovoľnému
pohybu po dráhe, napríklad pri otrasoch, alebo aj pri náhodnom narazení druhým žeriavom. Žeriav pre

uvedenézávadypriamoohrozovalbezpečnosťosôbamajetkuanemalbyťdoichodstráneniapoužívaný
k prevádzkovým účelom. V prípade nezoradených, alebo nefungujúcich automatických brzdách, aj bez
narazenia sa mohol žeriav poškodeného J. Š. dať do pohybu vplyvom otrasov od jazdy iného žeriavu, a
to aj bez priameho kontaktu, resp. to mohlo byť aj od otrasov prostredia vplyvom prevádzky (č.l. sp. 48).

Znalec uviedol, že obdobne mal vystavený žeriavnický preukaz v súlade s normou platnou na území

Slovenskej republiky dňa 25.1.2008 aj žalovaný v 1.rade bez opakovacieho školenia.

Žalovaný v 1.rade vo veci uviedol že mal podpísanú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú so
zamestnávateľom, a to žalovaným v 2.rade, následne boli preškolení zamestnancom žalovaného v
3.rade už na mieste, teda v Plzni. Na území Slovenskej republiky neboli školenia nijakým spôsobom.

Zúčastnil sa školenia, kde boli oboznamovaní o tom, že nemajú zasahovať do elektrických zariadení
žeriavov, tohto školenia sa zúčastnil aj J. Š., vedeli o tom, avšak bolo pravdou, že poruchy boli tak
časté, že v praxi uvedené nerešpektovali, ale vedeli o tom aj elektrikári. O uvedených problémoch boli
porady, konali sa nielen medzi týmito dvoma spoločnosťami, ale aj inými, výsledok však nebol žiaden.
Žeriavnický poukaz mu dala spoločnosť WOOD-EX PO s.r.o., skúšky sa nezúčastnil, inak zaškolený

nebol.

Žalobkyňa v 2.rade, G. H., potvrdila skutočnosti uvádzané v žalobnom návrhu, bola snúbenicou
poškodeného J. Š., po jeho smrti sa narodil žalobca v 1.rade, stretáva sa so starými rodičmi, teda rodičmi
nebohého J. Š.roncera, s týmto plánovali spoločný život, krátko po jeho návrate z turnusu sa mal konať

sobáš. Dovtedy v spoločnej domácnosti nežili.

Uvedené potvrdila aj svedkyňa C. Š., matka neb. J. Š..

Opatrením Oblastného inšpektorátu práce pre Plzenský kraj a Karlovarský kraj so sídlom v Plzni

zo dňa 24.3.2009, č.k. 8893/6/6.32/09/15. 2/1, (po úraze) bolo žalovanému v 3.rade uložené do
30.4.2009, vypracovať „systém bezpečnej práce“ pre prevádzkované žeriavy v spoločnosti žalovaného
v 3.rade zo dňa 1.9.2005, ktoré malo obsahovať konkrétne podmienky pre zaistenie žeriavov na
pracovisku „šrotovište“ výrobne ocele v budove č. 16, t.j. jednoduché pracovné postupy pre vykonávanie
manipulácie a popisy činnosti zúčastnených osôb na vykládke šrotu a plnenie sádzacích košov pre

elektrické oblúkové pece, so zdôraznením zakázaných manipulácii podľa čl. 4. 1 písm. a/ ČSN ISO 12
480-1aplatnýchlegislatívnychpredpisovpreprevádzkužeriavovasplniťtakpovinnosťzamestnávateľa
v súlade s ustanovením § 103 ods. 1 písm. f/ zákona č. 262/2006 Sb. Zákonníka práce a § 3 ods.
1 písm. a/ nariadenia vlády č. 378/2001 Sb. v 2. bode bola uložená povinnosť zaistiť podľa čl. 8.6
„systému bezpečnej práce“ zo dňa 1.9.2005 preskúšanie a potvrdenie oprávnenia kompetentných

osôb pre obsluhu žeriavov s následným vydaním príslušného oprávnenia zamestnancom v spoločnosti
žalovaného v 2.rade, ktorý do spoločnosti zamestnávateľa žalovaného v 3.rade na vykonávanie prác
dodáva užívateľ žeriavov spoločnosť FERRO LIGNUM s.r.o. a zaistiť tak kompetentnosť k vykonávaniu
prác v súlade s požiadavkou čl. . 4.3.1 ČSN ISO 12480 - 1 a splniť tak povinnosti zamestnávateľa
v súlade s ustanovením § 103 ods. 1 písm. a/ zákona č. 262/2006 Sb. Zákonníka práce najneskôr

do 31.3.2009. Podľa bodu 3 bola uložená povinnosť žalovanému v 3.rade zaistiť oboznámenie
dodávateľskej organizácie žalovaného v 2.rade a následne všetkých ich zamestnancov so všetkými
rizikami a s konkrétnymi podmienkami pre prácu na žeriavoch na pracovisku „šrotovište“ výrobne ocele
v budove č. 16 spoločnosti žalovaného v 3.rade podľa „systému bezpečnej práce“, ktorý musí byť
spracovaný v rozsahu štandardu požadovaného podľa čl. 4.1 písm. a ČSN ISO 12480-1 dňa a platných

legislatívnych predpisov pre prevádzku žeriavov a splniť tak povinnosť zamestnávateľa v súlade s
ustanovením § 101 ods. 3 zákona č. 262/2006 Sb. Zákonníka práce a ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a/
nariadenia vlády č. 378/2001 Sb., ktorým sa ustanovujú bližšie požiadavky pre bezpečnú prevádzku apoužívaniestrojovatechnickýchzariadení,prístrojovanáradia,podľaprotokoluoblastnéhoinšpektorátu
práce zo dňa 24.3.2009 (č.l.sp. 249).

Vyššie citované opatrenie bolo vydané na základe protokolu (č.l.sp. 249 až 254), o výsledku kontroly na
mieste samom ktorý vykonal Oblastný inšpektorát práce pre Plzenský kraj a Karlovarský kraj so sídlom
v Plzni.

Oblastný inšpektorát práce pre Plzenský kraj a Karlovarský kraj so sídlom v Plzni uvedené potvrdil aj vo

svojom vyjadrení zo dňa 2.7.2014, ktoré bolo predložené na žiadosť súdu (č.l. spisu 555).

Čo sa týka žalovaného v 2.rade, Oblastný inšpektorát práce pre Plzenský kraj a Karlovarský kraj so
sídlom v Plzni vykonal kontrolu aj tohto subjektu a vo veci vydal rozhodnutie č.k. 8893/7/6.32/09/15.4/10
zo dňa 11.8.2009, ktorým bola žalovanému v 2.rade uložená pokuta, keď po predchádzajúcom
správnom konaní bolo preukázané, že spáchal správny delikt na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci, a to podľa ustanovenia § 30 ods. 1 písm. f)/ zákona č. 251/2005 Sb., o inšpekcii práce v
znení neskorších právnych predpisov tým, že ako zamestnávateľ osôb J. Š., V. R. a D. R., ktorí boli
vyslaní na výkon práce zo SR do ČR k firme žalovaného v 3.rade, nezaistil, aby jeho zamestnanci
boli vyškolení podľa potrebných legislatívnych a technických predpisov zakladajúcich ich kvalifikáciu
pre výkon práce žeriavnika a na území ČR. Uvedení zamestnanci boli preškolení, podľa predpisov SR

STN 27 0143 - vychádzajúcej ČSN 27 0143, účinnosť v ČR od 1.1.1970, ale len do 30.6.1999. Táto
norma neobsahuje kompatibilné podmienky pre prevádzku žeriavov s ČSN ISO 12 480/1. Obsahom
STN 27 0143 nie je povinnosť spracovať „systém bezpečnej práce“ a nie sú tu zakotvené zmluvné
požiadavky pri vykonávaní práce na zákazku. Tým účastník konania porušil jemu uloženú zákonnú
povinnosť podľa ustanovenia § 103 ods. 1 písm. f/ zákona č. 262/2006 Sb. Zákonníka práce v znení

neskorších právnych predpisov, keď § 319 ods. 1 písm. d/ zákona č. 262/2006 Sb. Zákonníka práce v
znení neskorších predpisov stanovuje, že zamestnávateľ z iného členského štátu Európskej únie musí
zaistiť vyslaným zamestnancom bez ohľadu na to, akým právom sa riadia ich pracovné vzťahy, rovnaké
pracovné podmienky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa úpravy ČR. Ďalej sa dopustil
správneho deliktu na podľa ustanovenia § 30 ods. 1 písm. a/ zákona č. 251/2005 Sb. o inšpekcii práce v

znení neskorších právnych predpisov tým, že ako zamestnávateľ nezaistil, aby jeho zamestnanci, ktorí
boli vyslaní na výkon práce zo SR, mali vystavené preukazy žeriavnikov v súlade s platnými právnymi
predpismi v ČR a aby jeho zamestnanec J. Š., ktorý bol vyslaný k výkonu práce na území ČR, bol
preukázateľne oboznámený s obsahom dokladov „systém bezpečnej práce“ na pracovisku „šrotovište“,
čo odporuje požiadavke o ustanovenia článku 4.1 ČSN ISO 12 480 - 1, tým kontrolovaný subjekt nesplnil

jemu uloženú zákonnú povinnosť v ustanovení § 103 ods. 1 písm. a/ zákona č. 262/2006 Sb. Zákonníka
práce, v znení neskorších právnych predpisov, keď podľa § 319 ods. 1 písm. d/ zákona č. 262/2006 Sb.
Zákonníka práce v znení neskorších právnych predpisov ustanovuje, že zamestnávateľ iného členského
štátu Európskej únie musí zaistiť vyslaným zamestnancom bez ohľadu na to, akým právom sa riadia
ich pracovnoprávne vzťahy, rovnaké pracovné podmienky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri

práci podľa úpravy ČR.

Súdu bol predložený protokol Oblastného inšpektorátu práce pre Plzenský kraj a Karlovarský kraj
č.k. 8893/7/6. 32/09/15. 4/2 zo dňa 19.3.2009, kde bolo zaznamenané, že poškodený J. Š. nemal
vykonané overenie zdravotnej spôsobilosti s ohľadom na vykonávanú profesiu žeriavnika, bol školený

BOZP dňa 29.12.2008, odborná spôsobilosť doložená záznamom o školení a kópiou žeriavnického
preukazu.J.Š.všakpracovalod12.1.2009do30.1.2009dennebezposkytnutianepretržitéhoodpočinku
v týždni v rozsahu minimálne 24 hodín. Ako možný zdroj úrazu bol v danom čase predbežne
konštatovaný z nepozornosti obsluhy žeriavu Z 16 328 a použitia zakázanej manipulácie - odtláčanie
žeriavu. Zo strany zamestnávateľa bol ako možný zdroj úrazu konštatovaný v poverení pracovníkov

s nedostatočnými skúsenosťami vykonávajúcimi prevádzku žeriavov a ako ďalší nemožný zdroj úrazu
boli uvedené nedostatočné pokyny pre dodržanie bezpečnosti práce pri obsluhe žeriavov, pretože
poškodený neabsolvoval preškolenie, zo „systému bezpečnej práce“ v spoločnosti PILSEN STEEL
s.r.o.,

Podľa rozhodnutia Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 11.5.2010, právoplatným dňa 1.6.2010, bola
žalovanému v 2.rade uložená pokuta vo výške 600 eur, podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a/
zákona 125/2006 Zz. o inšpekcii práce v znení neskorších právnych predpisov a zákona č. 82/2005
Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších právnych predpisov v zneníúčinnom k 28.2.2010 a podľa ustanovení § 46 zákona č. 71/1067 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších právnych predpisov pre porušenie povinností ustanovených v § 17 ods. 7 písm. a) bod
1 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších právnych

predpisov a § 120 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších
právnych predpisov. Z odôvodnenia vyplynulo, že výkon inšpekcie práce bol zameraný na kontrolu
dodržiavania právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
a kontrolovaným bolo obdobie od januára 2009 do júna 2009. Bolo konštatované zistenie deviatich
nedostatkov a bolo zistené, že zamestnávateľ preukázateľne porušoval ustanovenie Zákonníka práce,

pretože zamestnancom poskytoval nižšiu mzdu ako im náležala, zamestnávateľ nezaslal do ôsmich
dní Inšpektorátu práce Prešov záznam o registrovanom pracovnom úraze a ďalšie, ktoré nesúviseli s
predmetný pracovným úrazom, možno však konštatovať, že u žalovanému inšpektorátom boli zistené
viaceré nedostatky na tomto úseku.

Žalovaný v 3.rade v konaní namietal, že mal vypracovaný „systém bezpečnej práce“ (č.l.sp. 464 a nasl.)

platný od 1.9.2005, teda aj v čase pracovného úrazu, pričom v čl. 15 bodu 15.1. a 15.3. žeriavnik je
povinný pred začatím práce povinný presvedčiť sa, čo je zapísané v Denníku ZZ z minulej smeny.
Zistené závady pri kontrole žeriavu zapísať do denníka žeriavu a vyžiadať si opravu u poverenej osoby
za prevádzku a údržbu žeriavu. Podľa čl. 16 bodu 16.9. a 16.10 ak sa vyskytne závada ohrozujúca
bezpečnosť, je nutné okamžite odstaviť žeriav na stanovište, vypnúť žeriavový spínač, po odstránení

závady a súhlase poverenej osoby za prevádzku a údržbu žeriavu môže byť žeriav daný do ďalšej
prevádzky. Podľa čl. 19 bodu 19.2. žeriavnikom je zakázané pracovať so žeriavom pri vyradených alebo
neprávnezoradenýchbezpečnostnýchzariadeniach,napr.vypínačoch,preťažovaných poistkáchapod.
a bez súhlasu a náhradných opatreniach. Pričom žalovaný v 2. rade mal na základe rámcovej zmluvy
o dielo čl. VI. a ďalej najmä v prílohe č. 6, konkrétne na stranách 4, 6, 7 dôsledne dodržiavať všetky

predpisy o bezpečnosti pri práci a ochrane zdravia, dodržiavať pokyny pracoviska objednávateľa v areáli
objednávateľa.

Čo sa týka žalovaného v 1.rade, tento bol obžalobou (č.l.sp. 615) č.k. 1ZT 148/2009-85 doručenou
Okresnému súdu v Plzni dňa 21.11.2013 obžalovaný zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví

podľa § 224 ods. 1, ods.2 zákona č. 140/1961 Sb. účinného do 31.12.2009, ktorého sa mal dopustiť tým,
že dňa 31.1.2009, okolo 4,45 hod. v hale č. 16 kovovýroby Pilsen Steel s.r.o., kde bol zamestnaný ako
žeriavnik,namostovomžeriaveoznačenomZ16382 potom,čoJ.Š.obsluhujúcisusednýmostovýžeriav
označený č. Z 16384 prišiel so svojim žeriavom pohybujúcim sa po rovnakej dráhe k žeriavu riadenému
obvineným, pretože obvinenému sa na žeriave vybili poistky, oba vyliezli na strechu žeriavu, kde hľadali

náhradné poistky v poistkovej skrini, ale ani jeden ich nenašiel, poškodený to oznámil žalovanému v
1.rade, ktorý zliezol do kabíny svojho žeriavu, zaradil spätný vchod a bez toho, aby sa dostatočne
presvedčil, či J. Š. so svojím žeriavom odišiel alebo kde sa J. Š. nachádza, začal cúvať ku svojmu
nástupnému mostíku, pričom narazil do žeriavu riadeného J. Š., ktorý však v tom čase bol na vrchnej
časti ním riadeného žeriavu, tým uviedol jeho žeriav do pohybu a pritlačil telo poškodeného medzi

poistkovú skriňu a väzník strešnej oceľovej konštrukcie, čím porušil pre neho záväzné interné nariadenie
firmy Pilsen Steel s.r.o. - systém bezpečnej práce na zdvihacích zariadeniach platný od 1.9.2005, ktorým
je zakázaná manipulácia žeriavov, a to zákaz narážať na druhý žeriav, s ktorým bol oboznámený, čím
spôsobil J. Š. zranenia, ktorým na mieste podľahol, pričom bezprostrednou príčinou bola prudká krvná
strata do brušnej a podhrudničných dutín pri pretrhnutí sleziny a drtivom zranení čriev.

Trestným rozkazom Okresného súdu Pleň- mesto č.k. 5T165/2013-640, právoplatným dňa 18.2.2015,
žalovaný v 1.rade bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods.
1, ods.2 zákona č. 140/1961 Sb. účinného do 31.12.2009, ktorého sa dopustil na vyššie uvedenom
skutkovom základe.

Z uznesenia Krajského súdu v Plzni zo dňa 17.9.2012, č.k. KSPL 54 INS 13671/2012- A-131, mal súd
zistené, že na základe navrhovateľov (veriteľov), medzi ktorými sa nenachádzajú žalobcovia, bol zistený
úpadok dlžníka s tým, že v zmysle výrokovej časti tohto uznesenia IV. veritelia, ktorí doposiaľ neprihlásili
svoje pohľadávky boli vyzvaní, aby tak vykonali v lehote tridsiatich dní od zverejnenia uznesenia.

Podľa uznesenia Krajského súdu v Plzni zo dňa 18.10.2013 bol schválený reštrukturalizačný plán
dlžníka žalovaného v 3. rade a Uznesením vrchného súdu v Prahe zo dňa 26.3.2014, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 27.3.2014, bolo zastavené odvolacie konanie (nakoľko proti uzneseniu krajského
súdu bolo podané odvolanie), z uznesenia, ktorým súd schválil reštrukturalizačný plán žalovanéhov 3. rade mal súd zistené, že podľa čl. 10 reštrukturalizačného plánu bod 10.2 akékoľvek práva voči
dlžníkovi, respektíve záväzky dlžníka, ktoré neboli uvedené v časti 10.1. reštrukturalizačného plánu
nadobudnutím účinnosti tohto reštrukturalizačného plánu zanikajú bez ďalšieho, a to najmä pohľadávky,

ktoré neboli do insolvenčného konania prihlásené; pohľadávky veriteľov skupiny 1 v rozsahu, v ktorom
také nemajú byť uspokojené podľa časti 10. 1. Pohľadávky spoločníka dlžníka, res. veriteľov skupiny
2 vyplývajúce z ich účasti na dlžníkovi; a pohľadávky, ktoré sa v insolvenčnom konaní neuspokojujú
to vrátane pohľadávok z mimosúdnych sankcií. Zánik pohľadávok podľa tohto článku sa týka všetkých
práv/ pohľadávok alebo prípadných práv/ pohľadávok tretích osôb voči dlžníkovi bez ohľadu na to,

či boli prihlásené do insolvenčného konania ako pohľadávky veriteľov dlžníka, či vznikli pred alebo
po skončení insolvenčného konania alebo či sú viazané na určitú právnu skutočnosť. Podľa článku
11. reštrukturalizačného plánu s výnimkou práv, ktoré sú výslovne založené týmto reštrukturalizačným
plánom akékoľvek práva tretích osôb k majetku, ktorý patrí do majetkovej podstaty zanikajú dňom
účinnosti reštrukturalizačného plánu.

Žalovaný v 3.rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietal, že reštrukturalizáciou
žalovaného v 3.rade v priebehu konania došlo k zániku pohľadávky žalobcov voči žalovanému v 3.rade,
aj pokiaľ by súd uznal zodpovednosť žalovaného v 3.rade za pracovný úraz poškodeného J. Š..

V zmysle § 11 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej

len OZ), má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a
ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena, prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo

dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 OZ, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 1 ods. zák. č. 311/2001 Zúz. zákonníka práce v znení účinnom ku dňu 31.1.2009

(1) Tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce
fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.
(2) Za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti
zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa
pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady

zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce,
ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností.
(3) Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom
vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom
vzťahu. Závislou prácou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom

občianskoprávnom alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
(4) Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto právne vzťahy všeobecné
ustanovenia Občianskeho zákonníka.
(5) Pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci
vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

(6) V pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky
zamestnanca výhodnejšie ako to upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento
zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení
nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.

Podľa § 5 ods. zák. č. 311/2001 Z.z. zákonníka práce v znení účinnom ku dňu 31.1.2009
(1) Pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancami vykonávajúcimi prácu na území Slovenskej republiky
a zahraničným zamestnávateľom, ako aj medzi cudzincami a osobami bez štátnej príslušnostipracujúcimi na území Slovenskej republiky a zamestnávateľmi so sídlom na území Slovenskej republiky
saspravujútýmtozákonom,akprávnepredpisyomedzinárodnomprávesúkromnomneustanovujúinak.
(2) Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov, ktorých zamestnávatelia vysielajú na výkon prác z územia

členského štátu Európskej únie na územie Slovenskej republiky, sa spravujú týmto zákonom, osobitnými
predpismi alebo príslušnou kolektívnou zmluvou, ktoré upravujú
a) dĺžku pracovného času a odpočinok,
b) dĺžku dovolenky,
c) minimálnu mzdu, minimálne mzdové nároky a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas,

d) bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
e) pracovné podmienky žien, mladistvých a zamestnancov starajúcich sa o dieťa mladšie ako tri roky,
f) rovnaké zaobchádzanie s mužmi a so ženami a zákaz diskriminácie,
g) pracovné podmienky pri zamestnávaní agentúrou dočasného zamestnávania.
(3) Ustanovenie odseku 2 nebráni uplatňovaniu zásad a podmienok zamestnávania výhodnejších pre
zamestnancov. Výhodnosť sa posudzuje pri každom pracovnoprávnom nároku samostatne.

(4) Vyslaným zamestnancom je zamestnanec, ktorý počas určitej doby vykonáva prácu na území iného
členského štátu, ako je štát, v ktorom bežne pracuje.

Podľa § 146 ods. zák. č. 311/2001 Z.z. zákonníka práce v znení účinnom ku dňu 31.1.2009
(1) Ochrana práce je systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení,

technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utváranie
pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a
pracovnej schopnosti zamestnanca. Ochrana práce je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych
vzťahov.
(2) Starostlivosť o bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci a o zlepšovanie pracovných podmienok

ako základných súčastí ochrany práce je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia
pracovných úloh. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú
alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného
prostredia na zdravie zamestnancov.
(3) Zamestnávateľ, zamestnanci a zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri

práci a odborová organizácia navzájom spolupracujú pri plánovaní a vykonávaní opatrení v oblasti
ochrany práce.
(4) Znalosť právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci je neoddeliteľnou a trvalou súčasťou kvalifikačných predpokladov. Pri hodnotení pracovných
výsledkov treba prihliadať na dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(5) Odborným zamestnancom povereným plnením úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci, zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a zamestnancom nesmie
vzniknúť ujma za plnenie úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Podľa § 147 ods. zák. č. 311/2001 Z.z. zákonníka práce v znení účinnom ku dňu 31.1.2009
(1) Zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu
zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania
prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je
povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce

meniacim sa skutočnostiam.
(2) Ďalšie povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný
zákon.

Podľa § 148 ods. zák. č. 311/2001 Z.z. zákonníka práce v znení účinnom ku dňu 31.1.2009

(1) Zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na informácie o
nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a o opatreniach na
ochranu pred ich účinkami. Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o
bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka.
(2) Ďalšie práva a povinnosti zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje

osobitný zákon.

Podľa § 1 zák. č. 124/2006 Z. z. Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, tento zákon ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky nazaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik
pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

Podľa § 2 zák. č. 124/2006 Z. z. Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov
(1) Tento zákon sa vzťahuje na zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej sféry
a nevýrobnej sféry.

Podľa § 3 zák. č. 124/2006 Z. z. Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov
a) zamestnávateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
1. zamestnáva fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,
b) zamestnanec je
1. fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu vykonáva pre

zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu,
d) prevencia je systém opatrení plánovaných a vykonávaných vo všetkých oblastiach činnosti
zamestnávateľa, ktoré sú zamerané na vylúčenie alebo obmedzenie rizika a faktorov podmieňujúcich
vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce, a určenie postupu v
prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia zamestnanca,

e) nebezpečenstvo je stav alebo vlastnosť faktora pracovného procesu a pracovného prostredia, ktoré
môžu poškodiť zdravie zamestnanca,
f) ohrozenie je situácia, v ktorej nemožno vylúčiť, že zdravie zamestnanca bude poškodené,
g) riziko je pravdepodobnosť vzniku poškodenia zdravia zamestnanca pri práci a stupeň možných
následkov na zdraví,

h) neodstrániteľné nebezpečenstvo je také nebezpečenstvo, ktoré podľa súčasných vedeckých a
technických poznatkov nemožno vylúčiť ani obmedziť,
i) neodstrániteľné ohrozenie je také ohrozenie, ktoré podľa súčasných vedeckých a technických
poznatkov nemožno vylúčiť ani obmedziť,
j) nebezpečná udalosť je udalosť, pri ktorej bola ohrozená bezpečnosť alebo zdravie zamestnanca, ale

nedošlo k poškodeniu jeho zdravia,
k) bezpečnosť technického zariadenia je stav technického zariadenia a spôsob jeho používania, pri
ktorom nie je ohrozená bezpečnosť a zdravie zamestnanca; bezpečnosť technického zariadenia je
neoddeliteľnou súčasťou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
l) ťažká ujma na zdraví je vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, a to

1. zmrzačenie,
2. strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,
3. ochromenie údu,
4. strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,
5. poškodenie dôležitého orgánu,

6. zohyzdenie,
7. vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, alebo
8. mučivé útrapy.

Podľa § 5 zák. č. 124/2006 Z. z. Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení

niektorých zákonov
(1) Zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení
nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií,
vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov.
(2) Všeobecné zásady prevencie sú

a) vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika,
b) posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť, najmä pri výbere a počas používania pracovných
prostriedkov, materiálov, látok a pracovných postupov,
c) vykonávanie opatrení na odstránenie nebezpečenstiev v mieste ich vzniku,
d) uprednostňovanie kolektívnych ochranných opatrení pred individuálnymi ochrannými opatreniami,

e) nahrádzanie prác, pri ktorých je riziko poškodenia zdravia, bezpečnými prácami alebo prácami, pri
ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia,
f) prispôsobovanie práce schopnostiam zamestnanca a technickému pokroku,g) zohľadňovanie ľudských schopností, vlastností a možností najmä pri navrhovaní pracoviska, výbere
pracovného prostriedku, pracovných postupov a výrobných postupov s cieľom vylúčiť alebo zmierniť
účinky škodlivých faktorov práce, namáhavej práce a jednotvárnej práce na zdravie zamestnanca,

h) plánovanie a vykonávanie politiky prevencie zavádzaním bezpečných pracovných prostriedkov,
technológií a metód organizácie práce, skvalitňovaním pracovných podmienok s ohľadom na faktory
pracovného prostredia a prostredníctvom sociálnych opatrení,
i) vydávanie pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Podľa § 6 zák. č. 124/2006 Z. z. Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov § 6
(1) Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný
a) vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi
predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
b) zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom; zohľadňovať pritom meniace sa

skutočné a predvídateľné okolnosti a dosiahnuté vedecké a technické poznatky,
c) zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení
rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami,
d) zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy,
výrobnépostupy,usporiadaniepracovnýchmiestaorganizáciapráceneohrozovalibezpečnosťazdravie

zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy,
e) zabezpečovať, aby chemické faktory, fyzikálne faktory, biologické faktory, faktory ovplyvňujúce
psychickú pracovnú záťaž a sociálne faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov,
f) odstraňovať nebezpečenstvo a ohrozenie, a ak to podľa dosiahnutých vedeckých a technických
poznatkov nie je možné, vykonať opatrenia na ich obmedzenie a pripravovať opatrenia na ich

odstránenie,
g) nahrádzať namáhavé a jednotvárne práce a práce v sťažených a zdraviu nebezpečných alebo
škodlivých pracovných podmienkach vhodnými pracovnými prostriedkami, pracovnými postupmi,
výrobnými postupmi a zdokonaľovaním organizácie práce,
h) v priestoroch, kde sa používajú alebo skladujú nebezpečné látky alebo sa používajú technológie a

zariadenia, pri ktorých zlyhaní môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia väčšieho počtu zamestnancov,
iných fyzických osôb a k ohrozeniu okolia, a v priestoroch, kde sa nachádzajú osobitné nebezpečenstvá
a nebezpečenstvá, ktoré môžu bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie zamestnancov,
1. prijať opatrenia na vylúčenie ohrozenia života a zdravia; ak to s ohľadom na dosiahnuté vedecké a
technické poznatky nie je možné, prijať opatrenia na ich obmedzenie,

2. vykonať nevyhnutné opatrenia na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia a
umožniť prístup do ohrozeného priestoru len nevyhnutne potrebným zamestnancom, ktorí sú riadne a
preukázateľne oboznámení a majú výcvik a vybavenie podľa právnych predpisov a ostatných predpisov
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
i) určovať bezpečné pracovné postupy,

j) určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, a ak je to potrebné, určovať a
zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať,
k) písomne vypracovať, pravidelne vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať koncepciu politiky
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a program realizácie tejto koncepcie, ktorý obsahuje najmä

postup, prostriedky a spôsob jej vykonania; to sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý zamestnáva
menej ako 11 zamestnancov,
l) vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dávať pokyny na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
m) vypracovať a podľa potreby aktualizovať vlastný zoznam prác a pracovísk

1. zakázaných tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám,
2. spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode
a pre dojčiace ženy,
3. zakázaných mladistvým zamestnancom,
n) viesť a uchovávať predpísanú dokumentáciu, záznamy a evidenciu súvisiacu s bezpečnosťou a

ochranou zdravia pri práci päť rokov odo dňa, keď bol v nich vykonaný posledný záznam, ak tento zákon
alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
o) zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav a schopnosti a na ich vek,
kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných predpisov nazaisteniebezpečnostiaochranyzdraviapriprácianedovoliť,abyvykonávalipráce,ktorénezodpovedajú
ich zdravotnému stavu a schopnostiam a na ktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad
o odbornej spôsobilosti podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a

ochrany zdravia pri práci,
p) zabezpečiť posudzovanie individuálnych fyzických schopností zamestnanca pri ručnej manipulácii s
bremenami,
q) zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu podľa § 26 vrátane lekárskych preventívnych
prehliadok vo vzťahu k práci, a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce a na

pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada,
r) dbať na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u
1. zamestnancov na odlúčených pracoviskách,
2. zamestnancov, ktorí pracujú na pracovisku sami,
3. osobitných skupín zamestnancov, predovšetkým vo vzťahu k špecifickým nebezpečenstvám, ktoré
osobitne ovplyvňujú ich bezpečnosť a zdravie,

s) poskytovať zamestnancom prestávky v práci z dôvodu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
t) nepoužívať pri prácach, pri ktorých sú zamestnanci vystavení zvýšenej možnosti vzniku úrazu alebo
iného poškodenia zdravia, taký spôsob odmeňovania za prácu, ktorý by pri zvyšovaní pracovných
výkonov mohol mať za následok ohrozenie bezpečnosti alebo zdravia zamestnancov.
(4) Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby zamestnanci iného zamestnávateľa a fyzické osoby, ktoré

sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, ktorí budú vykonávať práce na jeho pracoviskách a v jeho
priestoroch, dostali potrebné informácie a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
platné pre jeho pracoviská a priestory, najmä informácie podľa § 7 ods. 6 písm. a) až c). Zamestnávateľ
môže dohodnúť výkon práce s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, len
ak mu táto fyzická osoba príslušným dokladom preukáže odbornú spôsobilosť potrebnú na výkon práce

podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(10) Povinnosti zamestnancov pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pri vykonávaní
potrebných opatrení neovplyvňujú zodpovednosť zamestnávateľa za plnenie povinností v oblasti
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Podľa § 7 zák. č. 124/2006 Z. z. Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov
Oboznamovanie a informovanie zamestnancov
(1) Zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého
zamestnanca

a) s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so
zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na
pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť,
b) s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na
zdraví, a s ochranou pred nimi,

c) so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli
bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca.
(2) Zamestnávateľ je povinný oboznámiť zrozumiteľne a preukázateľne zamestnanca so zoznamom
prác a pracovísk podľa § 6 ods. 1 písm. m).
(3) Zamestnávateľ je povinný zamestnanca oboznámiť v súlade s odsekmi 1 a 2 pri jeho prijatí do

zamestnania, preložení na iné pracovisko, zaradení alebo prevedení na inú prácu, zavedení novej
technológie, nového pracovného postupu alebo nového pracovného prostriedku.
(4) Obsah oboznámenia a pravidelnosť opakovaného oboznámenia musia byť prispôsobené charakteru
práce vykonávanej zamestnancom, jeho pracovisku a iným okolnostiam, ktoré sa týkajú výkonu práce,
najmä pracovným prostriedkom, pracovným postupom, novým alebo zmeneným nebezpečenstvám

a ohrozeniam. Zamestnávateľ je povinný upraviť vnútorným predpisom pravidelnosť opakovaného
oboznamovania tak, aby sa vykonávalo najmenej raz za dva roky, ak právne predpisy a ostatné predpisy
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neustanovujú kratší čas.
(5) Oboznamovanie a iné vzdelávanie vrátane praktickej časti výchovy a vzdelávania v oblasti
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov a zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a

ochranu zdravia pri práci (ďalej len „zástupca zamestnancov pre bezpečnosť“) sa musia uskutočňovať
v pracovnom čase.
(6) Zamestnávateľ je povinný zamestnancom a zástupcom zamestnancov vrátane zástupcov
zamestnancov pre bezpečnosť poskytnúť vhodným spôsobom a zrozumiteľne potrebné informácie oa) nebezpečenstvách a ohrozeniach, ktoré sa pri práci a v súvislosti s ňou môžu vyskytnúť, a o
výsledkoch posúdenia rizika,
b) preventívnych opatreniach a ochranných opatreniach, ktoré zamestnávateľ vykonal na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ktoré sa vzťahujú všeobecne na zamestnancov a na nimi
vykonávané práce na jednotlivých pracoviskách,
c) opatreniach a postupe v prípade poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci, ako aj o
opatreniach a postupe v prípade zdolávania požiaru, záchranných prác a evakuácie,
d) preventívnych opatreniach a ochranných opatreniach navrhnutých a nariadených príslušným

inšpektorátomprácealeboorgánmidozoru,e)pracovnýchúrazoch,chorobáchzpovolaniaaoostatných
poškodeniach zdravia z práce, ktoré sa vyskytli u zamestnávateľa, vrátane výsledkov zisťovania príčin
ich vzniku a o prijatých a vykonaných opatreniach.
(7) Zamestnávateľ poskytne potrebné informácie podľa odseku 6 najmä o faktoroch, ktoré ovplyvňujú
alebo môžu ovplyvňovať bezpečnosť a zdravie zamestnancov, aj určeným odborne spôsobilým
zamestnancom (ďalej len „odborný zamestnanec“) na vykonávanie preventívnych a ochranných služieb

vrátane tých, ktorí mu tieto služby poskytujú dodávateľským spôsobom (§ 21).

Podľa § 9 zak. č. 124/2006 Z. z. Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov
Kontrolná činnosť

(1) Zamestnávateľ je povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a
ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce,
ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov,
najmä kontrolovať
a) stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení; na ten

účel v intervaloch určených osobitnými predpismi zabezpečovať kontrolu, meranie a hodnotenie faktorov
pracovného prostredia, úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických
zariadení,
b) či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok a či dodržiava určený zákaz fajčenia v priestoroch zamestnávateľa,

c) činnosť zamestnanca na odlúčenom pracovisku a zamestnanca, ktorý pracuje na pracovisku sám,
d) riadne používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, ochranných zariadení a iných
ochranných opatrení.
(2) Zamestnávateľ je povinný odstraňovať nedostatky zistené kontrolnou činnosťou.

Podľa § 10 Zákona č. 124/2006 Z. z. Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a
doplnení niektorých zákonov § 10
Spolupráca zamestnávateľa a zamestnancov
Zamestnávateľ je povinný umožniť zamestnancom alebo zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť
zúčastňovať sa na riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vopred s nimi

prerokúvať otázky, ktoré môžu podstatne ovplyvňovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.
Zamestnávateľ je povinný predložiť zamestnancom alebo zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť
podklady a poskytnúť primeraný čas na vyjadrenie sa k
a) návrhu koncepcie politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, k návrhu programu jej realizácie
a k ich vyhodnoteniu,

b) návrhu na výber pracovných prostriedkov, technológií, organizácie práce, k pracovnému prostrediu
a k pracovisku,
c) návrhu na určenie odborných zamestnancov na vykonávanie preventívnych a ochranných služieb a
k úlohám podľa § 8 ods. 1 písm. a), § 21 ods. 1, § 22 ods. 1 a § 26,
d) vykonávaniu úloh preventívnych a ochranných služieb, ak sa tieto úlohy vykonávajú dodávateľským

spôsobom,
e) posúdeniu rizika, určeniu a vykonávaniu ochranných opatrení vrátane poskytovania osobných
ochranných pracovných prostriedkov a prostriedkov kolektívnej ochrany,
f) pracovným úrazom, nebezpečným udalostiam, chorobám z povolania a k ostatným poškodeniam
zdravia z práce, ktoré sa vyskytli u zamestnávateľa, vrátane výsledkov zisťovania príčin ich vzniku a k

návrhom opatrení,
g) spôsobu a rozsahu informovania zamestnancov, zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a
určených odborných zamestnancov na vykonávanie preventívnych a ochranných služieb,h) plánovaniu a zabezpečovaniu oboznamovania a informovania zamestnancov podľa § 7 a ku školeniu
zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť.

Podľa § 103 ods. 1 zák. č. 262/2006 Sb. Zákoníka práce platného na území Českej republiky kde došlo
k úrazu poškodeného J. Š.,
Zaměstnavatel je povinen
a) nepřipustit, aby zaměstnanec vykonával zakázané práce a práce, jejichž náročnost by neodpovídala
jeho schopnostem a zdravotní způsobilosti,

f) zajistit zaměstnancům, zejména zaměstnancům v pracovním poměru na dobu určitou, zaměstnancům
agentury práce dočasně přiděleným k výkonu práce k jinému zaměstnavateli, mladistvým
zaměstnancům, podle potřeb vykonávané práce dostatečné a přiměřené informace a pokyny o
bezpečnosti a ochraně zdraví při práci podle tohoto zákona a podle zvláštních právních předpisů,
zejména formou seznámení s riziky, výsledky vyhodnocení rizik a s opatřeními na ochranu před
působením těchto rizik, která se týkají jejich práce a pracoviště,

Podľa § 101 ods. 3 zák. č. 262/2006 Sb. Zákoníka práce platného na území Českej republiky kde došlo
k úrazu poškodeného J. Š.,
(3) Plní-li na jednom pracovišti úkoly zaměstnanci dvou a více zaměstnavatelů, jsou zaměstnavatelé
povinni vzájemně se písemně informovat o rizicích a přijatých opatřeních k ochraně před jejich

působením, která se týkají výkonu práce a pracoviště, a spolupracovat při zajišťování bezpečnosti
a ochrany zdraví při práci pro všechny zaměstnance na pracovišti. Na základě písemné dohody
zúčastněných zaměstnavatelů touto dohodou pověřený zaměstnavatel koordinuje provádění opatření k
ochraně bezpečnosti a zdraví zaměstnanců a postupy k jejich zajištění.

Podľa § 319 ods. 1 zák. č. 262/2006 Sb. Zákoníka práce platného na území Českej republiky kde došlo
k úrazu poškodeného J. Š.,
(1) Je-li zaměstnanec zaměstnavatele z jiného členského státu Evropské unie vyslán k výkonu práce v
rámci nadnárodního poskytování služeb na území České republiky, vztahuje se na něho úprava České
republiky, pokud jde o

a) maximální délku pracovní doby a minimální dobu odpočinku,
b) minimální délku dovolené za kalendářní rok nebo její poměrnou část,
c) minimální mzdu, příslušnou nejnižší úroveň zaručené mzdy a příplatky za práci přesčas,
d) bezpečnost a ochranu zdraví při práci.

Podľa § 15 zákona č. 97/1963 Zb. Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom nároky
na náhradu škody, ak nejde o porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmlúv a iných právnych úkonov, sa
spravujú právom miesta, kde škoda vznikla, alebo miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok
na náhradu škody.

Podľa NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 účinného
od 11.1.2009 (ďalej len NARIADENIA) o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II), (17)
Rozhodné právo by sa malo určiť na základe miesta, kde vznikla škoda, bez ohľadu na to, na území
ktorej krajiny alebo krajín nastali nepriame následky. V dôsledku toho by teda krajinou, na území ktorej
vznikla škoda, mala byť v prípade ujmy na zdraví krajina, kde došlo k tejto ujme, a v prípade škody na

majetku krajina, kde sa poškodil majetok.

Podľa čl.1 bodu 2 NARIADENIA Z pôsobnosti tohto nariadenia sú vylúčené: g) mimozmluvné záväzky
vyplývajúce z porušenia práva na súkromie a práva na ochranu osobnosti vrátane poškodenia dobrého
mena.

Podľa § 11 zák. č. 40/1964 Sb. Občianskeho zákonníka, platného na území ČR k 31.1.2009, fyzická
osoba má právo na ochranu své osobnosti, zejména života a zdraví, občanské cti a lidské důstojnosti,
jakož i soukromí, svého jména a projevů osobní povahy.

Podľa § 13 ods. 1 zák. č. 40/1964 Sb. Občianskeho zákonníka, platného na území ČR k 31.1.2009,
fyzická osoba má právo se zejména domáhat, aby bylo upuštěno od neoprávněných zásahů do práva
na ochranu její osobnosti, aby byly odstraněny následky těchto zásahů a aby jí bylo dáno přiměřené
zadostiučinění.Podľa § 13 ods. 2 zák. č. 40/1964 Sb. Občianskeho zákonníka, platného na území ČR k 31.1.2009,
pokud by se nejevilo postačujícím zadostiučinění podle odstavce 1 zejména proto, že byla ve značné

míře snížena důstojnost fyzické osoby nebo její vážnost ve společnosti, má fyzická osoba též právo na
náhradu nemajetkové újmy v penězích.

Podľa § 13 ods. 3 zák. č. 40/1964 Sb. Občianskeho zákonníka, platného na území ČR k 31.1.2009,
výši náhrady podle odstavce 2 určí soud s přihlédnutím k závažnosti vzniklé újmy a k okolnostem, za

nichž k porušení práva došlo.

Podľa § 15 zák. č. 40/1964 Sb. Občianskeho zákonníka, platného na území ČR k 31.1.2009 po smrti
fyzické osoby přísluší uplatňovat právo na ochranu její osobnosti manželu nebo partnerovi[1a] a dětem,
a není-li jich, jejím rodičům.

Podľa § 16 zák. č. 40/1964 Sb. Občianskeho zákonníka, platného na území ČR k 31.1.2009,
kdo neoprávněným zásahem do práva na ochranu osobnosti způsobí škodu, odpovídá za ni podle
ustanovení tohoto zákona o odpovědnosti za škodu.

Vprvom rade sasúdzaoberalnámietkou pasívnejlegitimácievznesenejzostranyžalovanéhov1.rade,

ako aj žalovaného v 3. rade.

Čo sa týka nároku uplatneného v danej právnej veci vo vzťahu k žalovanému v 1.rade, tu súd poukazuje
na to, že žalovaný v 1.rade bol zamestnancom žalovaného v 2.rade. Je nesporné, že aj nebohý J. Š.
bol zamestnancov zamestnávateľa - žalovaného v 2.rade, teda WOOD - EX PO, s.r.o. Exnárova 23,

Prešov. Žalovaný v 1.rade teda konal v rámci plnenia úloh právnickej osoby. Žalovaný v 1.rade bol síce
uznaný vinným z trestného činu, ktorého sa dopustil z nedbanlivosti.

Súd v ďalšom odkazuje na vyjadrený právny záver Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 11.6.2002
sp.zn. 28Cdo 931/2002, na uvedený judikát poukazovali aj samotní žalobcovia prostredníctvom svojho

právneho zástupcu v žalobe, kde právna veta znie, že pokiaľ zamestnanec právnickej osoby pri
vykonanom zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby konal v rámci plnenia úloh právnickej osoby
je zásah spôsobený touto osobou. Medzi plnením úloh právnickej osoby nevybočuje každá činnosť
zamestnanca, ktorou spôsobil škodu a, ktorá bola trestným činom. Z uvedeného teda vyplýva, že
žalovaný v 1.rade nie je pasívne legitimovaný, avšak pre úplnosť súd uvádza:

V danej právnej veci sa domáhali žalobkyne zadosťučinenia v peniazoch pričom zásahu do
osobnostných práv došlo v súvislosti s dopravnou nehodou pri, ktorej došlo k stretu osobného
motorového vozidla riadeného manželom a otcom žalobkyni ktorý pri nehode zomrel a nákladným
automobilom riadeným žalovaným, ktorý bol v trestnom konaní aj uznaný vinným podľa z ustanovenia §

224 ods. 2 Trestného zákona. Prevádzkovateľom nákladného motorového vozidla však bola právnická
osoba, žalovaná bola i česká poisťovňa. Uvedená právnická osoba namietala zamietnutie žaloby z
toho dôvodu, že nemala faktickú možnosť ovplyvňovať nakladanie s vozidlom. V danej právnej veci
súd 1. stupňa uložil spoločne a nerozdielne dvom subjektom a to medzinárodnej doprave a žalovanej
právnickejosobeprevádzkovateľa motorovéhovozidlaabyspoločneanerozdielnezaplatiližalobkyniam

zadosťučinenie v peniazoch a žalobu v zostávajúcej časti proti poisťovni a žalovanému vodičovi
motorového nákladného vozidla zamietol. V danej právnej veci bolo podané odvolanie zo strany
zaviazaných žalovaných, pričom vo vzťahu k týmto dvom subjektom k odvolacím súdom bol potvrdený
rozsudok súdu 1. stupňa takisto napadnutí zamietnutých výrokoch vo veci samej a inak bolo rozsudok
zmenený tak, že vo vzťahu ku žalovanému vodičovi nákladného motorového vozidla bol rozsudok súdu

1. stupňa zrušený a vrátený v rozsahu zrušenia súdu 1. stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto
rozsudku odvolacieho súdu bolo uvedené, že odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu 1.
stupňaohľadnenárokovžalobkyneuplatnenýchpodľaustanovenia§15Občianskehozákonníka(vtejto
časti bola žaloba zamietnutá s odôvodnením, že nárok podľa ustanovenia § 15 Občianskeho zákonníka
je nárokom osobným, ktorý úmrtím fyzickej osoby zaniká a neprechádza na dedičov ). Odvolací súd

sa však nestotožnil s právnym záverom súdu 1. stupňa ohľadne zodpovednosti obidvoch žalovaných
spoločnosti odvolací súd poukazoval na to, že v trestnom konaní bolo preukázané, že žalovaný vodič
motorového vozidla zavinil dopravnú nehodu, tým, že neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu vozovky a podľa
názoru odvolacieho súdu je potrebné vybočenie uvedené považovať za vybočenie z činnosti žalovanejspoločnosti ( zamestnávateľa). Ohľadne zodpovednosti žalovanej spoločnosti s ručením obmedzeným
odvolací súd dospel k záveru, že táto žalovaná spoločnosť bola síce vlastníkom nákladného motorového
vozidla riadeného pri dopravnej nehode žalovaným vodičom, ale táto spoločnosť nebola pôvodcom

zásahu do osobnostných práv žalobkyne; preto nie je v tejto právnej veci pasívne legitimovaná a nie
takisto zodpovedná podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka. Žalobkyne podali dovolanie a
poukazovali na nesprávne právne posúdenie veci posúdenie právnej , pokiaľ išlo posúdenie pasívnej
legitimácia zodpovednosti žalovanej spoločnosti s ručením obmedzeným v tomto v spore. Uvádzali,
že k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv došlo konaním 3. žalovaného v medziach plnenia

úloh tejto organizácie nakoľko spoločnosť medzinárodnej dopravy bola jeho zamestnávateľom ak nešlo
tu o takzvaný exces. Nemožno považovať za správny názor, že by medzi plnením úloh organizácie
vybočovalo každá činnosť ktorou bola spôsobená škoda faktúra by bola trestným činom na strane
zamestnanca organizácie (právnickej osoby). Trestný čin žalovaného vodiča motorového vozidla nebolo
ani trestným činom úmyselným, ale nedbanlivostným. Dovolateľky však nesúhlasili so zamietnutím
žaloby vo vzťahu ku spoločnosti ktorá bola vlastníkom nákladného motorového vozidla a trvali na

tom že ide nerozlučnú zodpovednosť. Pri posudzovaní tohto dovolania dovolací súd z uzavrel, že v
ustanoveniach § 11 až 16 Občianskeho zákonníka nie je uvedené označenie subjektu neoprávneného
zásahu ( t. j. subjektu, ktorý zasiahol neoprávnene do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby)
z toho možnú súdiť, že týmto subjektom môže byť tak fyzická osoba ako aj právnická osoba ( viď
zborník III. Najvyššieho súdu SEVT, Praha 1980, strana 182). Poukázal na to, že neobstojí paušálny

záver, že medzi plnením úloh organizácie ( z medzí plnenia pracovných úloh a priamej súvislosti s
ním ) vybočuje každé činnosť pracovníka (zamestnanca ), ktorý spôsobil škodu ktorá je trestným činom
( porovnaj k tomu č. 55/1971, strana 157/345, Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk). Tieto právne
závery z judikatúry súdov pokladal dovolací súd za použiteľné i v danom prípade, zatiaľ čo odvolací súd z
týchto právnych záverov dôsledne nevychádzal a preto dovolací súd musel prisvedčiť názoru dovolatelia

k, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Preto v danej
právnej veci dovolací súd pristúpil k zrušeniu rozsudku odvolacieho súdu v rozsahu zodpovedajúcom
k podanému dovolaniu.

Z uvedeného tak vyplýva, že žalovaný v 2.rade ako zamestnávateľ, zásadne zodpovedá za

neoprávnené zásahy do práva na ochranu osobnosti tretích osôb. Z týchto dôvodov súd zamietol voči
žalovanému v 1.rade žalobu v celom rozsahu.

Čo sa týka žalovaného v 3.rade, keďže Nariadenie EP a Rady č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom
práve pre mimozmluvné záväzky, ktoré sa uplatňuje od 11. januára 2009 v čl. 2 vylučuje použitie tohto

nariadenia za porušenia práva na súkromie a práva na ochranu osobnosti použije sa zákon o MPSaP a
tento v ust. § 15 odkazuje na právo určené miestom, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na
náhradu škody, teda právo platné na území Českej republiky, preto súd vo vzťahu nároku uplatneného
medzi žalobcami a žalovaným v 3. rade použil toto právo, ktoré je totožné s právnou úpravou platnou
na území SR. Právo platné na území ČR bolo dohodnuté aj ako právo rozhodné v dojednaniach medzi

žalovaným v 2. rade a žalovaným v 3. rade v rámcovej zmluve.

V zmysle dojednaní medzi žalovaným v 2.rade a žalovaným v 3.rade rámcovej zmluvy, sa žalovaný v
2.rade zaviazal, že bude dôsledne dodržiavať všetky predpisy o bezpečnosti pri práci (čl. VI.), a súčasne
prevzal zodpovednosť, že všetky požiadavky budú plniť aj jeho pracovníci, ktorých použije k plneniu

záväzkov podľa tejto zmluvy.

Žalovaný v 2.rade mal teda povinnosť poskytnúť všetky potrebné informácie svojim zamestnancom nie
len pre záväzok, z ktorého bol zaviazaný vo vzťahu k žalovanému v 3.rade, ale aj ako zamestnávateľ,
ktoré povinnosti mu vyplývali z vyššie cit. Ustanovení, a to platných tak na území SR ako aj na území

ČR. Z hľadiska tejto rámcovej zmluvy o dielo sú tieto skutočnosti upravené v čl. VI a ďalej najmä v prílohe
č. 6, konkrétne na stranách 4, 6, 7. Táto rámcová zmluva je súčasťou súdneho spisu (č.l.sp.187 - 212). Z
vyššie uvedených skutočností zistených z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že žalovaný v 2.rade
nemal neb. J. Š. v čase úrazu prideliť na výkon práce na žeriave, ku ktorej nemal platný preukaz, ako
aj žalovaného v 1.rade, a na strane druhej ako zamestnávateľ mal ich poučiť o „systéme bezpečnej

práce“ platiacom na pracovisku jeho zmluvného partnera, teda žalovaného v 3.rade. Nehovoriac o tom,
že zamestnancom ako zamestnávateľ neposkytol potrebné školenia o bezpečnej práci ani na území
Slovenskej republiky.Súd má za to, že žalovaný v 3.rade jedine prostredníctvom žalovaného v 2.rade mohol zabezpečiť
informácie zamestnancom žalovaného v 2.rade o „systéme bezpečnej práce“, v konečnom dôsledku
uvedené konštatoval Oblastný inšpektorát práce pre Plzenský kraj a Karlovarský kraj so sídlom v Plzni

(č.l. 555), keď zistil síce porušenia na strane žalovaného v 3.rade, neboli mu však uložené žiadne
sankcie (požadované bolo presnejšie a prísnejšie dodržiavanie príslušných predpisov týkajúcich sa
bezpečnosti pri práci, resp. ich doplnenie) a naopak žalovaného v 2.rade uznal vinným zo správneho
deliktu a bola mu uložená pokuta.

V správnom konaní bolo zistené, že žalovaný v 2.rade nezaistil svojim zamestnancom dostatočné a
primerané informácie a pokyny o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci podľa zákonníka práce a
najmä podľa ČSN ISO 12480 - 1 a neoboznámil ich zvlášť so „systémom bezpečnej práce“ spracovaným
žalovaným v 3. rade.

Čo sa týka žalovaného v 3.rade, navyše mal súd preukázané, že žalobcovia si neprihlásili svoju

pohľadávku titulom ochrany osobnosti v reštrukturalizácii žalovaného v 3.rade. Nadobudnutím účinnosti
uznesenia o schválení reštrukturalizačného plánu insolvenčným súdom a podľa ust. § 155 č. 182/2006
Sb. o úpadku zverejnením uznesenia o schválení reštrukturalizačného plánu v Obchodním věstníku,
zanikajú práva veriteľov vymáhať včas neprihlásené pohľadávky, ako i zaistenia spojené s danou
pohľadávkou, a preto aj z týchto dôvodov súd žalobu vo vzťahu k žalovanému v 3.rade (po späťvzatí

žaloby vo vzťahu náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch, teda len k požadovanému ospravedlneniu).

Čo sa týka technickej poruchy na brzdách žeriavov, ktorú uvádzal znalec IX.. E. J., tieto konštatovania
neboli ďalej preukázané, ako to vyplýva zo šetrení Oblastného inšpektorátu práce pre Plzenský kraj
a Karlovarský kraj, ale aj opisu skutku, ktorého sa dopustil žalovaný v 1.rade, príčina úrazu neb. J. Š.

nebola v technickom stave žeriavov.

Súd z týchto dôvodov považoval žalobu za dôvodnú vo vzťahu k žalovanému v 2.rade a v rozsahu
zásahu do osobnostného práva žalobcov na ochranu súkromia a rodinného života.

Ustanovenia § 11 až 16 Občianskeho zákonníka upravujú právo na ochranu osobnosti ako jednotné
právozabezpečujúcevobčianskoprávnejoblastirešpektovanieosobnostifyzickejosobyajejvšestranný
slobodný rozvoj. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy
(§ 11 Občianskeho zákonníka). Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od

neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a
aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ by sa nezdalo
postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť
fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo

na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom (§ 15 Občianskeho zákonníka).

Podľa ustanovenia článku 8 odseku l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných práv a slobôd,
publikovaného pod č. 209/1992 Zb., každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného
života, obydlia a korešpondencie. Z ustanovenia článku 17 Medzinárodného paktu o občianskych

a politických právach publikovaného pod č. 120/1976 Zb. vyplýva, že nikto nesmie byť vystavený
svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, rodiny, domova alebo korešpondencie a každý má
právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo útokom. Právo na súkromie v rôznych poňatiach
môže zahŕňať tak ochranu rodinného života, súkromie obydlia, listové tajomstvo, ako aj ochranu cti,
povesť človeka, či ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním údajov o osobe.

V článku 16 Ústavy Slovenskej republiky - nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená,
obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

V článku 19 ods. 2, 3 - každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného

a rodinného života, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním
alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.Súčasťou práva na súkromie je právo na rodinný život. Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne,
morálne,citovéakultúrnevzťahyvytvorenévrámciichsúkromnéhoarodinnéhoživota,môžeporušením
práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb.

Protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, práva na rodinný život, môže byť ďalšiemu
účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni naplno napĺňať jeho
citové potreby, t.j. nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú,
ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) ujma.

Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo
forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou. Súdy
už v celom rade rozhodnutí konštatovali, že občianskoprávne sankcie za zásah do osobnosti fyzickej
osoby (spočívajúci v usmrtení blízkej osoby napr. pri dopravnej nehode) sú dané, a to priznaním náhrady
nemajetkovej ujmy (prípadne aj v peniazoch).

V danom súd vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný v 2.rade zavinil, ako je už vyššie uvedené,
zanedbaním svojich elementárnych povinností zamestnávateľa smrť J. Š. a tým neoprávnene zasiahol
do súkromia žalobcov chráneného v ustanovení § 11 OZ.

Súčasťou súkromia je aj rodinný život, zahŕňajúci najmä právo fyzickej osoby vytvárať, udržiavať a

rozvíjať vzájomné vzťahy a v ich rámci naplňovať vlastnú osobnosť. Tento rodinný život sa rozvíja
tak v manželstve, ako aj medzi rodičmi a deťmi, a z objektívneho pohľadu je strata jedného z členov
tohto spoločenstva celkom neodčiniteľnou ujmou, ktorá postihuje jeho ostatných členov. Náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 OZ nebola v tomto prípade požadovaná aj keď, by
zrejme bola primeranejšia, než morálne zadosťučinenie ospravedlnením, súd je však viazaný žalobným

návrhom a preto priznal žiadané ospravedlnenie.

Pokiaľ ide o časť žaloby, a to nároku žalobcu v 1.rade, ktorým sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy
titulom neoprávneného zásahu do osobnostného práva J. Š. na ochranu života a postmorálnej ochrany
jeho osobnosti, v tomto smere súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a to z toho dôvodu, že pokiaľ ide o

možnosť žiadať peňažné zadosťučinenie ako jeden z prostriedkov ochrany osobnosti zomrelej fyzickej
osoby,súddospelkzáveru,žetotoprávonapeňažnézadosťučineniezanikloanadedičovneprechádza.
Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (peňažné zadosťučinenie) je svojou povahou úzko
späté s postihnutou osobou a má osobný charakter predovšetkým preto, že jeho cieľom je primerane
vyvážiť a zmierniť nemajetkovú ujmu, ktorá fyzickej osobe vznikla na jej osobnosti;, ak sa fyzickej osobe

neposkytne peňažná náhrada ešte počas jej života, nemôže už po jej smrti splniť svoj účel. S uvedeným
záverom a právnym posúdením sa zhoduje niekoľko rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky
napríklad 25Cdo 608/2002, 30Cdo 1051/2005, 25Cdo 608/2002. Navyše súd vo vzťahu k žalovanému
v 3.rade mal súd zato, že rozhodným právom na posúdenie nároku uplatneného žalobcami je právo
platné na území Českej republiky.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p., kde v zložitých prípadoch najmä z dôvodu
väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, súd môže

rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ustanovenie
§ 166 sa nepoužije.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove. Proti výrokom ktorými súd pripustil zmenu žalobného návrhu odvolanie nie

je prípustné. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.