Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 18, 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10Pc/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719201453
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5719201453.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci navrhovateľky: U. Ž., G..

X.XX.XXXX, K. Č. Q. XX, XXX XX, M., právne zastúpenej Mgr. Martinou Chorváthovou, advokátkou so
sídlom A. Kmeťa č. 28, 036 01, Martin, proti plnoletým deťom: v rade 1/ E. P., G.. XX.X.XXXX, K. M. M.
X,X,XX, XXXX, Z., P. P., v rade 2/ B. Z., G.. XX.X.XXXX, K. K. A. XX, L., XXXX, P.A. P., obom žalovaným
právne zastúpeným AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10, 036 01, Martin, IČO:
36 868 108, v konaní o určenie vyživovacej povinnosti detí voči rodičovi, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľky voči plnoletým deťom E. P. Q. B. Z., v celom rozsahu zamieta.

II. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 11.4.2019 sa navrhovateľka proti svojim plnoletým deťom
E. P. Q. B. Z. domáhala určenia vyživovacej povinnosti a to voči každému dieťaťu v sume 80 € mesačne
s účinnosťou od podania návrhu.

2. Svoj návrh odôvodnila skutočnosťou, že z manželstva s bývalým manželom Š. P. pochádzajú 4
deti: M. P., E. P., B. Z. Q. Š. P., pričom manželstvo navrhovateľky s otcom detí bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 6C/159/94 zo dňa 14.9.1994. Navrhovateľka je v

súčasnosti poberateľkou starobného dôchodku v sume 243,60 €, z ktorého sú jej vykonávané zrážky
12,84 €. Súčasne poberá starobný dôchodok v Českej republike v sume 1.631 Kč, čo zodpovedá sume
približne 62,73 € mesačne. Majetok vyššej hodnoty navrhovateľka nevlastní a jej príjem predstavuje
približne 293,49 € mesačne. V súčasnosti býva v ubytovacom zariadení Spojenej školy v Martine, kde
uhrádza mesačne sumu 160 €, spláca dlžnú sumu za ubytovanie po 10 € mesačne. Navrhovateľka
berie lieky na epilepsiu a srdce, za ktoré mesačne dopláca 37 €. Za mestskú hromadnú dopravu platí
okolo 10 € a na jej ostatné potreby jej ostáva 76 €, z čoho nie je možné hradiť ani stravu, ani hygienu.

Jediný syn Š. P. navrhovateľke dobrovoľne pomáha finančne i kúpou potrebných vecí, oblečenia a preto
voči nemu navrhovateľka návrh nepodala. Voči synovi M. P. navrhovateľka uplatnila nárok na výživné.
Rozhodol o ňom Okresný súd Bardejov rozsudkom sp. zn. 3C/39/2016 zo dňa 7.6.2018, ktorým bol jej
návrh zamietnutý. Navrhovateľka nie je vydatá a jej druhé manželstvo s Ľ. Ž. bolo rozvedené v roku
2009. Syn navrhovateľky E. P. pracuje ako vodič a jeho príjem by podľa informácií navrhovateľky mal
predstavovať okolo 2.800 €. Má vyživovaciu povinnosť na jedno dieťa. Dcéra B. Z. je zdravotná sestra,
pracuje v Linzi ako opatrovateľka. Má jedinú dcéru, ktorá je plnoletá a pracuje, takže na ňu už nemá

vyživovaciu povinnosť. S poukazom na ust. § 67 ods. 1, 2 a ust. § 66 Zákona o rodine navrhovateľka
nemala inú možnosť, ako žiadať výživu od svojich detí, keďže jej príjem na jej výživu nepostačuje.3. K návrhu navrhovateľka pripojila listinné dôkazy preukazujúce výšku jej dôchodkov, náklady spojené s
ubytovaním, rozvodový rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 6C/159/1994 a rozvodový rozsudok
Okresného súdu v Teplicích, Česká republika sp. zn. 11C/55/2008 ako aj rozsudok Okresného súdu

Bardejov sp. zn. 3C/39/2016, ktorým bol jej návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči synovi M. P.
zamietnutý.

4. V priebehu konania navrhovateľka na návrhu zotrvala.

5. V reakcii na stanoviská jej detí kategoricky popierala, že by deti v minulosti opustila, resp. že by sa o
ne nebola starala. Považovala to za výmysly a tvrdila, že spoločnú domácnosť, ktorú dovtedy viedla s
ich otcom, bola nútená opustiť pre násilné správanie bývalého manžela Š. P. voči nej.

6. Plnoleté deti navrhovateľky sa vyjadrili podaním, ktoré na súd došlo 17.9.2019 a z ktorého vyplynulo,
že s návrhom nesúhlasia a žiadajú ho zamietnuť. Uviedli, že nárok navrhovateľky je nedôvodný. Ich

matka v minulosti mala tendencie hádať sa, súdiť sa, platiť advokátov, čo ale nikdy k ničom neviedlo. Sú
štyria súrodenci, pričom jeden z nich má podľa ich názoru problém s alkoholom a od toho matka nikdy
nič nežiadala. Uviedli, že na jednej strane ich matka má vedomosť o tom, že obaja pracujú v Rakúsku,
ale to je jediná informácia a vidina vysokých príjmov. Čo sa týka E. P., nevie o tom, že má dve dcéry.
Jedna žije v Čechách so svojou matkou a má X rokov a k ďalej X-ročnej dcére, ktorá žije s E. P. v

spoločnej domácnosti, má rovnako vyživovaciu povinnosť. Nejde o to, že by E. P. matku neinformoval.
Naopak, navrhovateľka nikdy nejavila reálny záujem o svoju rodinu. Videla len svoje potreby a lásku k
alkoholu. Napriek tomu, že vzťahy medzi ňou a deťmi neboli ideálne, bývala v minulosti v zariadení Antic
Bardejov, na ktoré E. P. prispieval sumou 50 € mesačne a B. Z.Á. sumou 30 € mesačne. Keďže tam
nebolo možné konzumovať alkohol, navrhovateľka odtiaľ ušla. B. Z. má rovnako vyživovaciu povinnosť

k svojej dcére, ktorá skončila strednú školu. Tá predchádza vyživovacej povinnosti, ktorú má voči svojim
rodičom. Keďže príjem B. Z. poklesol na takú úroveň, že nebola schopná financovať dcére vysokú školu,
jej dcéra bola nútená prerušiť štúdium za účelom, aby si zarobila peniaze a ušetrila a mohla následne
najbližšie obdobie pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Dcéra navrhovateľke posielala aj balík, kde jej
kúpila veci zhruba za 60 € a do balíka 10 € v hotovosti. Matka oblečenie ofrfľala a vrátila späť, peniaze

si ponechala. Navrhovateľka sa nezaujímala ani o to, že jej dcéra bola v nemocnici a že má zdravotné
problémy. Jediné, čo robí, je to, že ju kontaktuje SMS správami so žiadosťou o peniaze. Odporcovia majú
vedomosť, že navrhovateľka konzumuje veľké množstvo liekov, aby utlmovala závislosť na alkohole a to
zvyšuje jej výdavky. Uviedli, že boli nezaopatrene deti - E. vo veku XX rokov a B. vo veku XX rokov, keď
matka ušla od ich otca. Neprispievala žiadnou sumou na platenie výživného a osud detí je nezaujímal.

Matka, ktorá nemala morálnu, ani ľudskú zodpovednosť zabezpečiť svoje maloleté deti, dnes požaduje,
aby jej deti prispeli na výdavky. Navrhovateľka mala troch partnerov, ktorí sú dnes už nebohí. Žila si
svoj život a o deti sa nezaujímala. Kontaktovala ich len v súvislosti s tým, že potrebuje peniaze. Podľa
názoru plnoletých detí uplatňovanie nároku na výživné voči nim je v rozpore s dobrými mravmi a z tohto
dôvodu žiadali návrh zamietnuť.

7. Navrhovateľka sa potom vyjadrila k tomuto podaniu svojím písomným podaním zo dňa 15.10.2019
a potvrdila, že jej návrh voči synovi M. P. v konaní o určenie výživného súd zamietol, čo odôvodnil
tým, že určenie vyživovacej povinnosti je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko voči synovi dvakrát
podala trestné oznámenie a vo veciach nebol dôvod na začatie trestného stíhania. Syn Š. P. jej pomáha

podľa svojich možností a schopností hotovostnými čiastkami a sem - tam jej zakúpi oblečenie. Ona
nežiada od detí výživné z toho dôvodu, že sa chce obohacovať na ich úkor, ale preto, že si myslí, že
majú vysoké príjmy, nakoľko žijú a pracujú v Rakúsku. Jej príjem nepostačuje na úhradu jej potrieb.
Potvrdila, že bola ubytovaná v zariadení Antic Bardejov a plnoleté deti, voči ktorým smeruje návrh,
jej prispievali sumami, ktoré oni uviedli vo svojom vyjadrení, avšak musela odtiaľ odísť, keďže syn jej

prestal prispievať a bývanie bolo drahé. Bývala s paňou, ktorá ju v noci budievala, čo bolo veľmi ťažké.
Určite neodišla preto, že tam bolo zakázané požívať alkohol. Od dcéry B. dostala balík len jedenkrát a
pomoc neodmietla. Ohradila sa voči tomu, že je alkoholička a skutočnosť, že alkohol nepožíva, navrhla
preukázať výsluchom svedkyne Ľ. B.. Tiež uviedla, že požíva len tie lieky, ktoré má predpísané od lekára.
Úradpráce,sociálnychvecíarodinyjejneposkytolsociálnuvýpomoc.TúdostalalenrazodMestaMartin

vo výške 80 € a to s odôvodnením, že vyživovaciu povinnosť majú voči nej jej plnoleté deti. Uviedla, že
od svojich detí odišla až v septembri 1993, kedy mal E. XX rokov a dcéra B. XX rokov, pričom v čase
rozvodu deti boli už plnoleté. Poprela, že by konzumovala alkohol, alebo že by nadväzovala známosť
s inými mužmi. Uviedla, že dôvodom rozpadu jej manželstva s otcom detí bola skutočnosť, že ten jufyzicky napádal. Pripustila, že jej vzťahy s deťmi sa narušili v čase puberty, ale to nebránilo tomu, aby
sa starala o domácnosť a potreby detí. Uviedla, že E. dostal tri roky odňatia slobody za ublíženie na
zdraví vo veku XX rokov. Podľa navrhovateľky dcéra B. nemá vyživovaciu povinnosť voči dcére, ktorá v

súčasnosti pracuje a výška vyživovacích povinností syna E. jej nie je známa a žiadala, aby ju preukázali.

8. Plnoleté deti reagovali replikou zo dňa 4.11.2019, kde na svojom stanovisku zotrvali. Naviac sa však
vyjadriliksvojimpríjmovým,finančnýmaosobnýmpomerom.Popreli,žebymalivysoképríjmyzpohľadu
občanov Rakúska, kde žijú a pracujú, pričom syn E. v Rakúsku zarába v hrubom od 1.980 € do 2.550 €,

pričom ale táto suma nedokáže pokryť jeho životné náklady, ktoré sa skladajú najmä zo splátok úveru v
sume cez 712 €, nájomného za by v sume cez 886 €, výživného na dcéru E. B. 215 €, materskú školu
pre druhú dcéru vo výške 159 € a ďalšie výdavky spojené s leasingom a poistením auta, poplatkami
za energie v sume 227 € a 56 €, nákladoch na telefón, parkovacie miesto, internet, úrazové poistenie
a sporenie dcére A. P.. V dôsledku týchto skutočností je syn E. na svojom osobne účte v banke už
niekoľko rokov v mínuse. Vyjadrenie navrhovateľky sa nezakladá na pravde, pretože keď ona opustila

manžela a 4 deti, mal syn E. XX rokov a ani deti, ani manžel nevedeli, kde sa presne nachádza. Vtedy
si ani neplnila svoju vyživovaciu povinnosť. Syna kontaktovala matka až v roku 2009, keď zomrel ich
otec Š. P. kvôli pozostalosti. V tejto súvislosti navrhli plnoleté deti vypočuť ďalších dvoch súrodencov.
Matka sa nikdy nezaujímala o deti a o ich rodiny, ani o svoje vnúčatá a ak kontaktovala plnoleté deti,
bolo to len kvôli peniazom. Nemala záujem v roku 2015 stretnúť sa so synom E. ani po narodení jeho

druhej dcéry. Dcéra B. poberá mesačnú výplatu vo výške cca 1.550 €, avšak jej priemerné životné
náklady dosahujú asi 1.800 €. Teda jej životné náklady prevyšujú príjem. Naviac dcéra B. má závažné
a pretrvávajúce zdravotné problémy a napriek tomu matka od nej požaduje výživné bez ohľadu ne jej
príjem a osobnú situáciu. V decembri 2019 dcéra nastupuje na druhú fázu liečenia a bude približne
6 týždňov práceneschopná, čo bude pre ňu znamenať veľký pokles príjmov. Navrhovateľka, namiesto

toho, aby sa zaujímala o zdravotný stav svojej dcéry, čo by každá matka urobila, požaduje od nej platiť
výživné.AjB.Z.sícepracuje,avšakniejeschopnávyžiť zpárdesiatokeur, čomesačnezarobí.Používa
ich na tvorbu úspor na budúce vysokoškolské štúdium. Preto je návrh navrhovateľky neopodstatnený.
Deti zotrvali na svojom stanovisku, že by mal byť zamietnutý.

9. K tomuto podaniu plnoleté deti a potom aj neskôr v priebehu konania pripojili listinné dôkazy a to
predovšetkým výpisy z účtu v ich bankách na dôkaz svojich životných nákladov, avšak tieto listiny neboli
pripojené v úradnom jazyku a preto ich súd v rámci dokazovania nečítal. Vzhľadom na skutočnosť, že
súd pre postoj detí a skutočnosti, ktoré uviedli o správaní ich matky v minulosti, pojal pochybnosti, či
uplatňovanie nároku na výživné navrhovateľkou nie je v rozpore s dobrými mravmi, prednostne zameral

dokazovanie na vyriešenie tejto otázky a za predpokladu, že by nezistil rozpor s dobrými mravmi, bol
súd pripravený pristúpiť k tomu, aby požadoval nákladnejšie dokazovanie a totiž predloženie listinných
dôkazov pôvodne predložených v nemeckom jazyku, preložených do úradného jazyka tak, aby ich súd
ako listiny mohol oficiálne prečítať, čo ale by znamenalo pomerne vysoké finančné náklady pre plnoleté
deti.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov, ktorých účastníci navrhli, oboznámil
sa s pripojeným spisom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3C/39/2016 a tam pripojeným vyšetrovacím
spisom Okresného riaditeľstva policajného zboru v Svidníku č. ORP-11/VYS-SK-2017.

11. Súd sa tiež oboznámil s ďalšími listinami, ktoré boli v spise pripojené účastníkmi konania.

12. Navrhovateľka vo svojej výpovedi popierala, že opustila svoje deti nezabezpečené a zdôrazňovala,
že spoločnú domácnosť opustila až v čase, keď boli deti plnoleté a to z dôvodu nevery a opakovaného
fyzického násilia zo strany bývalého manžela Š. P.. Potvrdila, že v rokoch 2017 - 2018 žila v Sociálnom

domove Antic a odišla zo sociálneho domova, pretože tam bolo drahé bývanie a synovi E., ktorý jej
prispievalsumou50€nabývanie,uviedla,žeodchádzapreto,žebývanieboloveľmidrahé. Potvrdila,že
za bývanie v súčasnosti v ubytovni v Martine platí 160 € mesačne, doplatky na lieky pre ňu predstavujú aj
40 € mesačne. Poprela, že by brala niekedy lieky na alkohol a nikdy sa nepodrobila protialkoholickému
liečeniu, lebo ho nepotrebovala. Bývalý muž, otec detí, ju opakovane mlátil. Deti, keď to videli, odišli na

diskotéku, nezastali sa jej. Pokiaľ odmietla oblečenie, ktoré jej kupovala dcéra B., bolo to z toho dôvodu,
že sa jej nepáčilo, nebolo pre ňu vhodné ani veľkostne a ani vekovo. Deti jej finančne od apríla 2019
ničím nepomohli. Momentálne by potrebovala opraviť zuby, nemá však na zubárske ošetrenie.XX. E. P. s návrhom nesúhlasil. Vo výpovedi uviedol, že by nesúhlasil ani s nižšou sumou, než jeho
matka proti nemu žiada. Podľa jeho názoru za situáciu, v ktorej sa matka ocitla, si môže sama. Poprel,
že by ich otec vyvolával spory pod vplyvom alkoholu. Bola to práve matka, ktorá už vo veku, keď on

mal XX - XX rokov, veľmi popíjala. Odchádzala za kamarátkami a niekedy sa stalo, že aj niekoľko dní
nebola doma. Odišla z domu a nikto o nej nič nevedel, nestarala sa, či majú ako maloleté deti chodiace
na strednú školu, čo jesť, či majú navarené, kto sa o ne postará. Pokiaľ v rozvodovom rozsudku bolo
tvrdené, že otec požíval alkohol, často išiel kúpiť fľašu preto, že do neho dobiedzala a aby mal od neho
pokoj. Pre nich ako deti bolo ťažké prísť domov zo školy a nájsť matku pod vplyvom alkoholu, často

pomočenú, alebo potom odchádzajúcu z domu a niekoľko dní o nej nevedieť. Ich matka sa už niekoľko
rokov pred oficiálnym rozvodom o nich riadne nestarala a keď odišla z domu, možno to bolo rok pred
rozvodom manželstva, možno aj dlhšie, tak 10 rokov o nej rodina nič nevedela. Nezaujímala sa o deti,
ale v podstate ani oni o ňu. Pokiaľ je mu známe, otca nechala s dlhmi na dom, s pôžičkami a výživné
na nich neplatila. On sám sa dozvedel o nej prvé správy až po 10 rokoch z rozprávania brata Š. P., že
žije v Čechách, že sa rozviedla, ale v kontakte s ňou nebol. Potom sa od súrodencov B. Q. Š. dozvedel,

že matka býva v dome Antic v Bardejove. Vtedy boli radi, že o ňu je postarané, že bude mať stravu,
ubytovanie a preto na bývanie v tomto dome aj prispieval. Pokiaľ išlo o matkin odchod z tohto zariadenia,
volal mu riaditeľ Dr. Žifčák, ktorý sa zháňal po ich matke, či o nej niečo nevie, pretože sa dva dni nevrátila
do zariadenia. Matka sa správala tak, že v každom jednom byte, ktorý mala prenajatý, v ktorom žila,
utiekla, všetko tam nechala a šla si po svojom. Či matka aj v súčasnosti popíja alkohol, sa vyjadriť

nevedel. Uviedol však, že nie je ochotný podporovať jej správanie, striedania ubytovania, odchody a to
za situácie, keď on v podstate žije na úver a poukazuje na výdavky, ktoré uvádzal vo svojom vyjadrení.
Úver, ktorý spláca sumou vyše 712 €, si zobral vo výške 60.000 € na zaplatenie kaucie za byt, ktorý má
prenajatý. Samotný byt stojí 350.000 €.

14. Dcéra B. Z. vo výpovedi uviedla, že matkine problémy s alkoholom sa prejavili v čase, keď mala
ona približne 8 rokov. Často prišla domov a matku našla opitú, pomočenú, doma nenavarené. Keď si
sama chcela zobrať nejaké vajcia, že si navarí aspoň praženicu, matka ju obviňovala a vyhadzovala
z kuchyne. Vtedy si zbalila veci a išla prespať ku kamarátkam s tým, že u nich aj jedla. Podobne to
prebiehalo aj v čase, keď chodila na strednú školu. Matka jej nikdy nebola vzorom a preto má voči nej

silnú averziu aj v súčasnosti. Matka definitívne odišla v roku 1993, keď mala XX rokov a už predtým
celé roky odchádzala od rodiny na niekoľko dní, takže členovia domácnosti nevedeli, kde je. Potom
sa zase vrátila a odchádzala. Matka bola otcovi neverná a otec bol potom z toho nervózny. Samotný
otec nemal vzťah k alkoholu, ale matka ho vždy zviedla, aby šli na nejaké pivo a aj keď on nesúhlasil,
chcel jej vyhovieť, pretože nechcel vyvolať hádku. Sama pripustila, že otec matku aj udrel a to z toho

dôvodu, že mal podozrenie, že mu je matka neverná. Plnoletá dcéra uviedla, že pokiaľ vie, matka na
nich neplatila výživné a preto si otec mnohé veci nemohol dovoliť. Priznala, že raz bola taká hladná, že
ukradla v obchode jeden rožok. Vypomáhali jej spolužiačky, avšak jej matku to nezaujímalo. V otcovej
pozostalosti našla koncept žaloby, ktorú chcel podať na matku, pretože neplatila výživné na deti v čase,
keď boli ešte maloleté, resp. nezaopatrené a od rozvodu rodičov matku kontaktovala asi po 7 rokoch

a totiž pri návšteve, keď prišla do Bardejova. Matka ju nepoznala a ona ju oslovila. Tak sa dozvedela,
že žije v Prahe. Keďže jej matka dala na seba kontakt, šla ju s bratom E. do Prahy navštíviť. Zdržali
sa tam asi dva dni. Ona sa snažila obnoviť kontakty s matkou, avšak realita bola taká, že matke šlo
o peniaze. Ešte v čase, keď nebolo zavedené euro, matku podporovala a posielala jej asi 1.000 Sk
každý mesiac a to ešte do Prahy. Potom do nejakej obce pri Děčíne, kde matka bývala. Ona totiž stále

potrebovala peniaze a stále deti o ne žiadala. Momentálne však matke nechce a nevie prispievať na
výživu ani len tou sumou, ktorú požaduje, pretože dnes jednoducho na to nemá. Začiatkom roku sa
rozviedla, bola v nemocnici, pretože sa nervovo zrútila a práve vtedy matka od nej stále pýtala peniaze.
Vtedy matke oznámila, že je v nemocnici a že jej nemôže vyhovieť. Matka sa však nezaujímala, prečo
je hospitalizovaná. V súčasnosti je plnoletá dcéra samoživiteľkou a potrebuje peniaze pre svoju dcéru,

ktoré chce ísť študovať na vysokú školu a nemôže pritom prispieť ani vlastnej dcére, nieto ešte matke.
Podľa jej vedomostí matka odišla zo zariadenia Antic, pretože tam boli lieky prideľované. Ona totiž
nemohla mať svoje lieky pri sebe a nekontrolovane ich brať. Keď bola malá, vedela, že matka brala
benzodiazepany na spanie a ich vedľajšie účinky spočívajú v poškodení srdca, preto je teraz nútená brať
lieky na srdce. Naviac uviedla, že matka ich ako malé deti traumatizovala, pretože keď u otca nedosiahla

to, čo chcela, spáchala demonštratívny pokus o samovraždu. Pojedla lieky na spanie, bolo jej nutné
vyplachovaťžalúdok.Razsadokoncapreddeťmipichladobrucha.Onatietovecistálerobilapreddeťmi,
pretože deti volali záchranku a vedela, že bude zachránená. Takýmto spôsobom ich citovo vydierala.15. Prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Bardejov súd vypočul svedka M. P., ďalšieho syna
navrhovateľky, ktorý pri svojom výsluchu 10.3.2020 uviedol, že navrhovateľka jeho samého viackrát v
minulosti žalovala o výživné a o deti a rodinu sa nestarala. Tvrdil, že za trvania manželstva jeho rodičov

a aj po rozvode konzumovala alkoholické nápoje, čo bol hlavný dôvod, prečo sa rozviedla, avšak k
súčasnej konzumácii, resp. nekonzumácii alkoholu sa nevie vyjadriť, pretože s matkou nie je v kontakte
26 rokov. Stretávali sa iba na súde. Do pozornosti súdu dal rozsudok Krajského súdu v Prešove o určenie
výživného zo dňa 30.5.2019 sp. zn. 6Co/27/2019.

16. Svedok U. K., ktorého navrhla navrhovateľka, sa k vzťahom v rodine pred odchodom navrhovateľky
zo spoločnej domácnosti s otcom plnoletých detí vyjadriť nevedel.

17. Svedok T.. B. Ž., O.., riaditeľ Sociálneho domu Antic, n.o., uviedol, že navrhovateľka bola svojská,
uzavretá, málo komunikatívna. S odstupom času však u nej pozorovali arogantné správanie. Zistili spory
medzi dcérou a synom, aj vážne finančné problémy navrhovateľky. U navrhovateľky nezaznamenali

problémy s konzumáciou alkoholu, avšak na nočnom stolíku boli nájdené rôzne lieky, ktoré mala
navrhovateľka odovzdať zdravotnému personálu, čo sa nestalo a pracovníci domova o týchto liekoch
nevedeli. Navrhovateľka si neplnila finančné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Odvolávala sa na nízky
dôchodok, na zlú finančnú situáciu a zanechala dlh pri odchode vo výške 1.351,87 €.

18. Vo svojom písomnom vyjadrení z 28.11.2019 (č.l. 175) Sociálny dom Antic, n.o., Bardejov súdu
oznámili, že navrhovateľke bola v tomto dome poskytovaná sociálna služba od 27.5.2017 do 18.7.2018.
Dňa31.1.2018vskorýchrannýchhodináchbezinformovaniavedeniazariadeniapersonáluabezudania
dôvodu však Sociálny dom Antic svojvoľne opustila. Počas pobytu navrhovateľky v zariadení však
problémy s konzumáciou alkoholu u nej nezaznamenali.

19. Posledné zo 4 detí navrhovateľky - syn - svedok Š. P. vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 1989 začal
študovať na Vysokej škole muzických umení v Bratislave a preto z Bardejova, kde dovtedy rodina žila,
odišiel. V Bratislave študoval 5 rokov a do Bardejova sa vracal len sporadicky, možno raz do mesiaca.
V tomto období zaznamenal, že vzťahy medzi rodičmi sa postupne zhoršovali. Do nejakého 2., alebo 3.

ročníka matka ešte viedla spoločnú domácnosť s otcom a ich vzťahy ako tak fungovali. Samozrejme pri
víkendových návštevách si všimol, že rodičia popíjajú, avšak uviedol, že jeho otec do 35 rokov vôbec
nekonzumoval alkohol, pretože bol športovec. V ich rodine sa začal konzumovať alkohol, pretože ho tam
doniesla matka a potom popíjanie rodičov vnímal počas svojich návštev možno do roku 1992, prípadne
do roku 1993, presne to uviesť nevedel. On ako vysokoškolák však ani počas víkendov príliš veľa času v

domácnosti rodičov netrávil, pretože odchádzal so svojimi kamarátmi. Mama sa ale dokázala vtedy ešte
oňho postarať, nabalila mu, dávala mu peniaze na prežitie v Bratislave rovnako, ako otec. Asi v roku
1993 matka opustila spoločnú domácnosť, pričom on vôbec nevie, čo sa medzi rodičmi stalo. Odvtedy
starostlivosť o neho a o súrodencov zabezpečoval len otec. Matka dôvod neudala a 15 rokov nedala
vedieť, čo je s ňou. Dokonca ani nevedeli, kde sa nachádza. Asi po 15 rokoch od opustenia spoločnej

domácnosti mu dcéra B. povedala, že zistila, že matka sa zdržiava v Českej republike, kde pracuje
v sanatóriu. Tak ju tam potom so sestrou B. navštívil v Prahe. Na jeho promóciách nebola, pretože
vôbec nevedel, kde je, nekontaktovala deti, nepoznal miesto jej pobytu. Svedok sa nevedel vyjadriť,
akým spôsobom navrhovateľka zabezpečovala starostlivosť o súrodencov v čase, keď on odišiel na
vysokú školu a uviedol, že posledné dva roky doštudoval len za finančného prispenia jeho otca. Matka

nebola ani na jeho svadbe, nebola pozvaná, keďže miesto jej pobytu pre rodinu nebolo známe. Kde
sa nachádza navrhovateľka, nevedela ani jej matka, teda stará matka svedka. On sám už v súčasnosti
matku finančne nepodporuje. Jeden čas žili spolu na ubytovni, kde si navzájom pomáhali. Nejaký čas
bývala v kláštornom zariadení v Nitrianskom Pravne. Potom jej vybavil byt v Martine, odkiaľ odišla,
pretože sa jej nepáčil. Nepáčil sa jej ani druhý byt v Martine, ktorý jej on vybavil. Neskôr bývala za

prispenia súrodencov B. Q. E. v Domove sociálnych služieb v Bardejove, odkiaľ tiež odišla a v súčasnosti
býva na ubytovni. Najhoršie vzťahy s matkou má brat M., ktorý žije v Bardejove a to zrejme dôvodne,
pretože od brata sa dozvedel, že mu matka robila v Bardejove hanbu. Chodila opitá do mäsiarstva, kde
pracoval. On sám nikdy nevidel, že by jeho otec stiahol ruku na matku. Kým študoval na gymnáziu v
Bardejove, tak starostlivosť matky o rodinu bola dobrá. Bolo navarené, bolo opraté, bolo požehlené,

teda domácnosť fungovala normálne. Ako to prebiehalo potom, čo odišiel na vysokú školu, už povedať
nevedel. Do toho 2. ročníka, ešte keď prišiel domov, matka bola rada, že prišiel. Aj mu navarila, aj ho
nabalila, avšak už vnímal časté popíjanie zo strany matky, ale aj otca. Atmosféra, ktorá v tom čase
v rodine vládla, spôsobila, že sa prestal tešiť domov. Ako bolo konkrétne postarané o jeho mladšíchsúrodencov, sa vyjadriť nevedel. Podľa jeho názoru určite mali čo jesť, ale starostlivosť matky im asi
chýbala. Aj on uviedol, že podľa jeho názoru, keď matka odišla, tak na E. Q. B. nijaké peniaze nedávala.

20. Svedkyňa Ľ. B., priateľka navrhovateľky vo svoje výpovedi uviedla, že navrhovateľka žije veľmi
skromne, preto jej ona sem - tam finančne vypomáha. Má zlý zdravotný stav, avšak nepozorovala u nej,
že by popíjala alkohol.

21. Z rozvodového rozsudku navrhovateľky a jej bývalého manžela Š. P., G.. XX.XX.XXXX, dnes

už nebohého, sp. zn. 6C/159/94 zo dňa 16.9.1994, súd zistil, že o rozvod manželstva požiadala
navrhovateľka. Navrhovateľka pred súdom podľa odôvodnenia rozsudku uviedla, že spolužitie nebolo
dobré od začiatku pre rozdielnosť pováh. Naviac jej manžel začal požívať alkoholické nápoje a bol
vtedy agresívny a fyzicky ju napádal. Teraz, keď sú už deti plnoleté, rozhodla sa odsťahovať zo
spoločnej domácnosti a nie je ochotná obnoviť spolužitie s manželom. Naopak manžel navrhovateľky
Š. P. uviedol, že manželstvo bolo dobré asi 14 rokov, avšak nedorozumenia začali vznikať z toho

dôvodu, že navrhovateľka začala nadväzovať známosti s inými mužmi, požívala alkoholické nápoje a
v neprimeranej miere. Spoločnú domácnosť nevedú od septembra 1993. Podľa vedomostí jej bývalého
manžela navrhovateľka udržiavala v tom čase už známosť s iným mužom.

22. Súd sa oboznámil aj s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3C/39/2016,

ktorý svedčí o súdnom konaní vedenom na návrh navrhovateľky, ktorým sa proti svojmu synovi M. P.
domáhalaurčeniavýživnéhovsume200€mesačne.Vspisesanachádzaajvyjadreniesamotnéhosyna
M. P., ktorý s návrhom nesúhlasil a uviedol, že navrhovateľka počas trvania manželstva s jeho otcom
bola závislá od alkoholu a liekov, nebola pre svoje deti vzorom, zanedbávala rodinu, o deti sa nestarala,
nevarila, z čoho vznikali denno-denné hádky v domácnosti medzi otcom a matkou. V domácnosti

neustále panovala napätá atmosféra, ktorá spôsobovala, že zo školy ako deti mali strach chodiť domov
a čakali, čo sa bude doma opäť diať. V amoku navrhovateľka vyhadzovala veci z domu, rozbíjala, čo
jej prišlo pod ruky. Ako deťom im to spôsobovali psychickú traumu. V roku 1990 navrhovateľka odišla
z domácnosti a žila aj v rómskej osade, kde viedla život, ktorý nemohol byť akceptovaný. V roku 1994
sa ich otec s navrhovateľkou rozviedol, pretože robila hanbu celej rodine. Navrhovateľka si nabrala

rôzne pôžičky, ktoré musel splácať otec. Po roku 1994 sa odsťahovala na stredné Slovensko, kde sa
opätovne vydala. Neskôr odišla do Čiech, kde sa vydala tretíkrát. On sám, teda M. P., s navrhovateľkou
nekomunikuje a nevie, ako žije. Necíti sa byť zaviazaný prispievať na jej výživu, pretože navrhovateľka
nejavila záujem o nich ako o deti. Nebola pri žiadnej dôležitej životnej udalosti. Svadbu si zariadil a
zaplatil z vlastných peňazí, keďže po škole musel začať tvrdo pracovať a pomáhať otcovi, navrhovateľka

nebola ani pri narodení niektorého z jeho dvoch detí a o svoje vnúčatá sa nezaujímala. Pred 6 rokmi
(okolo roku 2010) sa opätovne vrátila do Bardejova kde rodinu ohovárala, osočovala, obviňovala, čo
zle vplývalo aj na jeho deti. Navrhovateľka, aj keď sa chválila vysokým príjmom zo zahraničia, žila
bohémskym životom a zabúdala na splácanie svojich záväzkov. M. P. ďalej vo svojom vyjadrení k návrhu
uviedol, že navrhovateľka nepomáhala ani jednému zo svojich 4 detí a žila len sama pre seba. Naviac

voči nemu opakovane podávala trestné oznámenia.

23. V tomto prípade bol návrh navrhovateľky právoplatne zamietnutý rozsudkom Okresného súdu
Bardejov sp. zn. 3C/39/2016 zo dňa 7.6.2018, pričom z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že súd na
základe listinných dôkazov a vzhľadom na príjmovú a výdavkovú stránku strán sporu nezistil potrebu

úpravy pre navrhovateľku, zo strany odporcu titulom priznania výživného, pričom priznanie nároku na
výživné pre navrhovateľku zo strany odporcu by bolo v rozpore s dobrými mravmi pre správanie sa
navrhovateľky, vo vzťahu k odporcovi podávajúc na odporcu trestné oznámenia. Tento rozsudok bol
potom potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/27/2019 zo dňa 30.5.2019, pričom
odvolací súd skonštatoval, že na strane žalovaného nie sú možnosti na platenie výživného a preto sa

ďalšou obranou odporcu spočívajúcou v rozpore uplatňovania nároku na výživné s dobrými mravmi
nezaoberal.

24. V tomto spise bol ale pripojený vyšetrovací spis ORP-11/VYS-SK-2017, v ktorom sa nachádzala
zápisnica o výsluchu M. P. z 27.1.2017. Trestné konanie bolo vedené pre zločin týrania blízkej osoby a

zverenej osoby a to na základe trestného oznámenia, ktorý podala navrhovateľka voči svojmu synovi
M. P.. Pre súd bola podstatná tá časť výpovede M. P., ktorá sa zaoberala správaním navrhovateľky
pred tým, ako opustila spoločnú domácnosť vedenú s otcom plnoletých detí, voči ktorým smeroval návrh
navrhovateľky v prejednávanej veci. M. P. v tejto svojej výpovedi uviedol, že s matkou nebol v osobnomstyku od roku 1991, keď narukoval na základnú vojenskú službu, čo bolo naposledy, kedy s matkou
reálne býval v spoločnej domácnosti. Keď sa po roku vrátil, zistil, že matka pri otcovi a súrodencoch nie
je, pretože sa v roku 1992 rozhodla pre svoj vlastný život a odišla preč. Vôbec sa o rodinu nezaujímala,

avšakužpredtým,nežM.P.narukoval,saodomácnosťriadnenestarala.Chodilamimodomu,holdovala
alkoholu, mala rôzne mužské známosti, s ktorými trávila svoj voľný čas a o deti sa musel starať otec. K
oficiálnemu rozvodu manželstva došlo však až v roku 1994. Matka si žila svoj vlastný život, s rodinou
sa nekontaktovala a informácie o matke získaval len z počutia. Ozvala sa až koncom roku 2009, keď
zomrel jej bývalý manžel Š. P. a ona si začala nárokovať na časť majetku po ňom. Z tejto, ale aj z ďalšej

výpovede M. P. zo dňa 25.11.2016 vyplynulo, že matka ho kontaktuje len v súvislosti so žiadosťou o
peniaze.

25. Nároky navrhovateľky súd posudzoval podľa ust. § 66, § 67, § 75 Zákona o rodine.

26. Podľa § 66 Zákona o rodine deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim

rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

27. Podľa § 67 ods. 1 Zákona o rodine každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičovi v takom
rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam,
možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.

28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

29. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

30. V tomto smere nároky navrhovateľky na určenie vyživovacej povinnosti smerovali voči jej dvom
plnoletýmdeťom,pričomzdokazovaniabolozrejmé,ženavrhovateľkasapredtýmneúspešnedomáhala
určenia výživného proti synovi M. P.. Ako súd konštatoval v úvodných častiach rozsudku, zameral sa
vzhľadom na vyslovene negatívny postoj detí E. Q. B. k navrhovateľke a opis pôsobenia navrhovateľky
ako matky v čase, keď ešte žila so svojou rodinou, na skúmanie otázky, či priznanie výživného

navrhovateľke voči jej plnoletým deťom nie je v rozpore s dobrými mravmi a súd zistil, že návrhu
navrhovateľky práve pre takýto rozpor vyhovieť nemožno.

31. V tomto prípade je nutné konštatovať, že až na výpoveď Š. P., najstaršieho so 4 súrodencov, ktorý
pravidelne v spoločnej domácnosti nebýval už od roku 1989, sú výpovede troch ďalších súrodencov E.,

B. Q. M., pokiaľ o opis správania sa navrhovateľky začiatkom 90-tych rokov, ale aj predchádzajúcich
rokov, v podstate konzistentné. Všetky tieto tri deti navrhovateľke vyčítali alkoholizmus, neveru voči
otcovi, zanedbávanie starostlivosti o domácnosť a nakoniec opustenie spoločnej domácnosti minimálne
rok pred oficiálnym rozvodom manželstva bez toho, aby navrhovateľka dala o sebe rodine vedieť.
Naviac z výpovedí najmladších z detí, teda B. Z. Q. E. P., voči ktorým smeroval návrh, vyplynulo,

že navrhovateľka už aj v predchádzajúcich rokoch opakovane odchádzala zo spoločnej domácnosti,
nedala o sebe vedieť, zdržiavala sa mimo domu aj niekoľko dní a následne sa vracala, čo samozrejme
spôsobovalo napätie v rodine. Nezaopatrené deti E. P. Q. B. Z. tým trpeli a atmosféra v rodine sa
stiesňovala. Za neodpustiteľné súd považuje správanie navrhovateľky spočívajúce v demonštratívnych
pokusoch o samovraždu, svedkom ktorých urobila svoju dcéru B.. Z dokazovania vyplynulo, že keď

navrhovateľka minimálne v roku 1993 v septembri opustila spoločnú domácnosť, tak jej dcéra B. Z. bola
maloletá. Podľa vykonaného dokazovania E. P. ešte študoval. Aj keď sa navrhovateľka bránila tvrdením,
že zo spoločnej domácnosti ju vyhnalo násilnícke správanie jej bývalého manžela Š. P., súd opakovane
zdôrazňoval,žeúniktýranejženyzospoločnejdomácnostijepochopiteľný,avšakniejemožnépochopiť,
aby takáto žena zanevrela na všetky 4 deti, prestala sa o ne zaujímať, prestala ich kontaktovať, takže

deti o nej minimálne 10 rokov nič nevedeli. Nemožno zabudnúť, že to boli práve deti, ktoré vyhľadali
matku, ktorá napr. B. Z. pri stretnutí v Bardejove ani nepoznala a ktorá v súčasnosti nevie, že syn E.
P. má dve deti.32. Aj keď z morálneho hľadiska je žiaduce, aby vzájomná pomoc medzi rodičmi a deťmi bola
rovnocenná v čase dospelosti detí, rodičov a predovšetkým matky, obvykle voči deťom viaže podstatne
silnejšie citové puto, než je tomu opačne, pretože deti v súlade s prírodnými zákonitosťami opúšťajú

rodičov, aby vytvárali svoje vlastné rodiny a citovo sa pútajú potom predovšetkým k vlastným deťom.
Rodič podľa presvedčenia súdu by však svojmu dieťaťu mal ostať minimálne morálnou a citovou oporou
po celý svoj život. Takéto správanie navrhovateľky preukázané nebolo. Navrhovateľka svoje deti opustila
a aj keď v tom čase boli už, pokiaľ ide o E. P., plnoleté a pokiaľ ide o B. Z., takmer plnoleté, o ich život
nestarala, nezaujímala a podľa vykonaného dokazovania ani si neplnila voči nim vyživovaciu povinnosť,

hoci v čase odchodu zo spoločnej domácnosti boli nezaopatrené. Takéto správanie navrhovateľky
v očiach súdu neospravedlňuje ani potreba úniku pred pravdepodobne násilníckym manželom, aj
keď táto skutočnosť jednoznačne v konaní potvrdená nebola, resp. nebola preukázaná taká intenzita
útokov zo strany Š. P., bývalého manžela navrhovateľky, akú navrhovateľka opisovala vo svojich často
chaotických, zmätočných a ako sa ukázalo, niekedy aj nepravdivých vyjadreniach. Súd pre takéto
správanie navrhovateľky po vykonanom dokazovaní nenašiel ospravedlnenie a preto odmietol návrhu

navrhovateľky vyhovieť pre rozpor uplatneného práva na výživné s dobrými mravmi.

33. Súd preto návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 C. m. p.. Súd nepriznal plnoletým deťom

navrhovateľky s prihliadnutím na okolnosti prípadu náhradu trov konania v zmysle ust. § 55 C. m. p.,
pretože napriek dôvodom zamietnutia návrhu navrhovateľky, finančná situácia účastníkov konania je
v tejto chvíli napriek všetkému podľa vyjadrení plnoletých detí lepšia práve na ich strane a priznanie
náhrady trov konania plnoletým deťom proti navrhovateľke by bolo z finančného hľadiska vzhľadom na
jej príjem pre ňu likvidačné.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 C. m. p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 C. m. p. odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.Podľa § 63 C. m. p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

Podľa § 64 C. m. p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.