Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, September 19, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 5C/41/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413202081
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Vančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1413202081.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Martinou Vančovou v právnej veci žalobkyne: C. D., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, R. - XXXXX M., M., zastúpenej advokátom Mgr. Petrom Arendackým,
Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. B. X,
XXX XX Q., zastúpenému advokátom JUDr. Andrejom Garom, Prievozská 2/B, 821 09 Bratislava, o
zaplatenie 51.812,93 eura, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 43.120,93 eura.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66,44 %, o výške ktorého
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

IV. Svedok R.. I.. W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX M., M., má nárok na svedočné v
rozsahu 83,22 % voči žalovanému a v rozsahu 16,78 % voči žalobkyni, o výške ktorého rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením.

V. Svedok L. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. X, XXX XX W., M., má nárok na svedočné v rozsahu 83,22
% voči žalovanému a v rozsahu 16,78 % voči žalobkyni, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

VI. Tlmočník L.. T. B., A. X, XXX XX Q., má nárok na tlmočné v rozsahu 83,22 % voči žalovanému a v
rozsahu 16,78 % voči žalobkyni, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

VII. Štát má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83,22 % voči žalovanému a v rozsahu 16,78 %
voči žalobkyni, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 13.02.2013 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie 51.812,93 eura a na náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalovaný si
od W. D., M.. XX.XX.XXXX, matky oboch strán sporu, (ďalej len „právna predchodkyňa žalobkyne“)
postupne požičal sumu 51.812,93 eura, o čom svedčia doklady z bánk. Právna predchodkyňa žalobkyne
postúpila túto pohľadávku voči žalovanému, Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.12.2011 na

žalobkyňu, a to z dôvodu, že zostala bez finančných prostriedkov, má vysoký vek, žalovaný sa k nej
nepekne chová a v súčasnosti sa o ňu stará žalobkyňa v M. (t.č. je právna predchodkyňa žalobkyne už
zosnulá). Túto skutočnosť žalobkyňa oznámila žalovanému listom zo dňa 20.12.2012. Z predložených
výpisov z účtov a potvrdení z bánk je podľa žalobkyne evidentné, že žalobca vyberal ako disponent účtuprávnej predchodkyne žalobkyne príliš vysoké sumy na to, aby mohol tvrdiť, že peniaze jej dal potom
na určitý účel.

2. Žalovaný nárok uplatnený žalobou považuje za nepreukázaný z dôvodu jeho neosvedčenia dôkazmi.
Odmietol, že by si od svojej matky, právnej predchodkyne žalobkyne, požičal niekedy peniaze. Z tohto
dôvodu považuje aj prípadnú zmluvu o postúpení pohľadávky vzniknutej z dôvodu pôžičky poskytnutej
žalovanému právnou predchodkyňou žalobkyne za neplatný právny úkon. Tiež je absolútne neplatná
z dôvodu jej neurčitosti a nedostatku vôle právnej predchodkyne žalobkyne. Nie je v nej uvedené,

kedy mala pôžička vzniknúť, kedy mala byť pohľadávka splatná, ani o akú pohľadávku vlastne ide. Z
uvedeného dôvodu nie je žalobkyňa na podanie takejto žaloby aktívne vecne legitimovaná. Pri výsluchu
žalovaný uviedol, že medzi ním a žalobkyňou došlo ku konfliktu už v roku 2011, keď sa žalobkyňa
dozvedela o tom, že právna predchodkyňa žalobkyne darovala svoj byt žalovanému. V rámci konania
o vrátenie daru bola dňa 04.04.2012 na pojednávaní Okresného súdu Bratislava II vypočutá aj právna
predchodkyňa žalobkyne (matka strán sporu), ktorá uviedla, že jej žalovaný nikdy peniaze nezobral, a

že mu vždy dala peniaze, keď jej niečo kúpil. Uviedol tiež to, že právna predchodkyňa žalobkyne mu
darovala finančné prostriedky zo svojich účtov vedených vo F. a.s. vo výške 31.390,88 eura a 9.571,05
eura, a to z dôvodu, že si žalobkyňa robila podľa žalovaného na uvedené peniaze „zálusk“. Čo sa týka
prostriedkov vo F. P., a.s., tam mala právna predchodkyňa žalobkyne účet, ku ktorému mal dispozičné
právo aj žalovaný, z ktorého vybral 2.159,- eur, ktoré jej však odovzdal. Sumu 5.000,- eur žalovaný

z účtu právnej predchodkyne žalobkyne nevyberal, ani nevie uviesť, kto ich vybral. O účte právnej
predchodkyne žalobkyne v SLSP, a.s. žalovaný nemal vedomosť. Vedel o tom, že účet mal v X.XXX,-,
a.s.jehobrat,prostriedkyvovýške3.692,-eurvšaknevyberal,aninevie,ktoichvybral.Žalovanýuviedol,
že právna predchodkyňa žalobkyne ho podporovať nemusela, nepotreboval si požičiavať, bol v tom
čase na dôchodku a ešte aj tri roky robil. Právna predchodkyňa žalobkyne po tom, ako svoje finančné

prostriedky darovala žalovanému, neostala bez financií, mala dispozičné právo k účtu žalovaného,
z ktorého si mohla v prípade potreby vyberať peniaze. Žalovaný ďalej uviedol, že medzi ním a
právnou predchodkyňou žalobkyne nemohla byť uzavretá zmluva o pôžičke, lebo právna predchodkyňa
žalobkyne zrušila účty, a žalovaný by nemal kam vracať peniaze. Tiež nie je preukázaná výška pôžičky,
jej splatnosť, údaj, či bola pôžička poskytnutá účelovo alebo bez uvedenia účelu, ani to, komu mala

byť vrátená. Z princípu spravodlivosti mala byť táto zmluva v prípade jej platnosti uzavretá odplatne,
nie bezodplatne a v prípade smrti právnej predchodkyne žalobkyne mali byť tieto peniaze predmetom
dedičstva. Podľa žalovaného bola právna predchodkyňa žalobkyne veľmi ľahko manipulovateľný človek,
a to až do takej miery, že podpisovala dokumenty predložené jej žalobkyňou bez ohľadu na ich obsah,
čím žalovaný spochybňoval platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretú medzi žalobkyňou a

právnou predchodkyňou žalobkyne. Žalobkyňa podala návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne
úkony právnej predchodkyne žalobkyne. Zároveň zamedzila prístup žalovaného a jeho rodiny k právnej
predchodkyni žalobkyne. Žalovaný trval na tom, že mu prostriedky právna predchodkyne žalobkyne vo
výške 31.390,88 eura a 9.571,05 eura darovala, a to jednak v písomnej forme a aj ústne, prevodom na
účet. Ďalšie sumy 5.000,- eur, 2.159,- eur a 3.692,- eur minula právna predchodkyňa žalobkyne.

3. Medzi stranami sporu nie je sporné, že právna predchodkyňa žalobkyne odovzdala žalovanému
peňažné prostriedky vo výške 31.390,88 eura a 9.571,05 eura, ktoré vybrala zo svojich účtov vo F. a.s.
a boli vložené na účet žalovaného v ten istý deň 04.08.2010. Sporné je, či tieto prostriedky žalovanému
právna predchodkyňa žalobkyne darovala, alebo mu ich požičala. Ďalej je sporné požičanie/darovanie

súm 5.000,- eur, 2.159,- eur a 3.692,- eur žalovanému právnou predchodkyňou žalobkyne, a platnosť
Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalobkyňou, a
teda aktívna vecná legitimácia žalobkyne v tomto konaní.

4. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

4.1. Dňa 20.12.2011 uzatvorila W. D., M.. XX.XX.XXXX, ako postupca so žalobkyňou ako postupníkom
Zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bol záväzok postupcu postúpiť žalobkyni pohľadávku
voči žalovanému vo výške 51.812,93 eura. Podľa článku II bod 1 má postupca voči žalovanému
pohľadávku vo výške 51.812,93 eura, ktorá vznikla z titulu pôžičky uvedenej čiastky. Postupca je

na základe uvedenej zmluvy bez zbytočného odkladu povinný oznámiť žalovanému, že vlastníkom
pohľadávky sa stala žalobkyňa. Medzi stranami sporu nie je sporné a z výpisu účtu poskytnutej VÚB
a.s. vyplýva, že právna predchodkyňa žalobkyne dňa 04.08.2010 zrušila v banke účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX, z ktorého vybrala hotovosť vo výške 31.390,88 eura a účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, z ktoréhoprávna predchodkyňa žalobkyne vybrala hotovosť vo výške 9.571,05 eura. V ten istý deň boli uvedené
prostriedky v rovnakej pobočke banky F. a.s. vložené v hotovosti žalovanému na účet. Z pokladničného
dokladu spoločnosti F. Slovensko, a.s. vyplýva, že žalovaný dňa 23.11.2011 vybral z účtu právnej

predchodkyne žalobkyne č. XXXXXXXXXX sumu 2.159,- eur. Z uvedeného účtu bola vybratá hotovosť
aj dňa 30.11.2010 vo výške 5.000,- eur. Spoločnosť P. P., a.s., (pôvodne F. P. a.s.) potvrdila súdu,
že z účtu právnej predchodkyne žalobkyne č. XXXXXXXXXX/XXXX boli uskutočnené v rozhodnej
dobe (od 01.01.2010 do 31.12.2013) dva výbery, a to dňa 30.11.2010 výber sumy 5.000,- eur, ktorú
vybrala právna predchodkyňa žalobkyne a dňa 23.11.2011 výber sumy 2.159,- eur, ktorú vybral

žalovaný. Spoločnosť X.XXX,-, a.s., súdu na základe dopytu uviedla, že na vkladnej knižke žalovaného
neboli v rozhodnom období (od 01.01.2010 do 31.12.2013) realizované žiadne vklady. Rozsudkom
Okresného súdu Bratislava II č.k. 58C/3/2012 - 239 zo dňa 28.02.2013, potvrdeného rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/400/2013 - 293 zo dňa 19.03.2015 súd zamietol žalobu, ktorou sa
právna predchodkyňa žalobkyne voči žalovanému domáhala vrátenia daru - bytu, nakoľko nepovažoval
vykonaným dokazovaním za preukázané správanie sa žalovaného k právnej predchodkyni žalobkyne

ako darkyni a členom jej rodiny spôsobom, ktorý možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov.

4.2 Svedok I. W. D. - manžel žalobkyne, vo svojej výpovedi uviedol, že právna predchodkyňa žalobkyne
bola od roku 2011 v M. u žalobkyne, ktorá sa o ňu starala, lebo bola v zlom zdravotnom stave. Právna

predchodkyňa žalobkyne počas pobytu u žalobkyne pri prechádzkach povedala svedkovi, že požičala
žalovanému peniaze v sume okolo 50.000,- eur, ktorý jej ich zatiaľ nevrátil.

4.3 Svedkyňa I.. T. W., priateľka rodiny D., ktorú pozná už viac ako 35 rokov, vo svojej výpovedi uviedla,
že od roku 2006 navštevovala pravidelne právnu predchodkyňu žalobkyne každú sobotu a vodila ju

na záhradku, aby sa spamätala zo smrti syna D.. Neskôr, od roku 2010 ju navštevovala zriedkavejšie,
pretože mala sama rodinné problémy. Navštívila ju párkrát aj v roku 2011, naposledy na jej 90. te
narodeniny, kedy jej prišla zablahoželať aj s vnukom - synom žalobkyne. Boli spolu v reštaurácii, kde sa
rozprávali o všeličom. Právna predchodkyňa žalobkyne svedkyni okrem iného uviedla, že žalovanému
minulý rok požičala peniaze, asi vo výške 40.000,- eur, s tým, že žalovaný jej povedal, že jej peniaze

čoskoro vráti.

4.4 Svedok L. D., syn žalobkyne vo svojej výpovedi uviedol, že zobral spolu s T. W. svoju babičku (právnu
predchodkyňu žalobkyne) do reštaurácie pri príležitosti oslavy jej 90. tych narodenín, kde sa právna
predchodkyňa žalobkyne rozplakala, že nemala nič prichystané a povedala svedkovi, že si nemôže

vybrať peniaze, lebo nič nemá, že požičala žalovanému. Povedala, že to bola pôžička, ktorú dostane
rýchlo späť v sume okolo 50.000,- eur. Svedkovi právna predchodkyňa žalobkyne na Vianoce v roku
2011, kedy sa s ňou stretol u rodičov v M. s plačom hovorila, že nevie čo s ňou bude, keď nemá peniaze
na domov dôchodcov. Svedok ďalej uviedol, že keď sa jej opýtal, či jej žalovaný ešte nevrátil peniaze,
povedala, že nie a že už tomu ani neverí a že nech to vybavuje žalobkyňa.

4.5 Svedkyňa U. B., dcéra žalovaného, vo svojej výpovedi uviedla, že jej bol známa skutočnosť, že jej
babka (právna predchodkyňa žalobkyne) chce darovať žalovanému byt a peniaze v sume okolo 45.000,-
eur. Uvedené jej spomínala počas pravidelných návštev s tým, že nedala najavo, že by chcela peniaze
vrátiť späť. So žalovaným mala podľa výpovede svedkyne právna predchodkyňa žalobkyne dobrý vzťah,

ktorý sa zintenzívnil po tom, ako zomrel D., syn právnej predchodkyni žalobkyne.

4.6 Svedok D. B., zať žalovaného, vo svojej výpovedi uviedol, že právna predchodkyňa žalobkyne pri
tom, ako ju navštevovali s rodinou, viackrát spomenula, že má peniaze, a že ich daruje žalovanému.
Bola to suma okolo 45.000,- eur, ktoré mala podľa svedka previesť žalovanému na účet, z dôvodu, že

ju dennodenne navštevoval a že sa o ňu celý život staral.

5. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

5.1. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný.5.2 Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

5.3 Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

5.4 Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

6. Určitosť právneho úkonu je zákonnou podmienkou jeho platnosti a je považovaná za náležitosť

prejavu vôle. Právny úkon možno považovať za určitý vtedy, ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a
súčasne je jeho predmet jasne určený. Vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu
pred jeho neplatnosťou súčasne platí, že aj v prípade určitých pochybností o určitosti obsahu či
predmetu právneho úkonu bude tento neplatným len vtedy, ak tieto nedostatky nemožno preklenúť
ani použitím interpretačných pravidiel ustanovených v § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Ak

totiž tieto nedostatky možno takýmto spôsobom preklenúť, je ústavnou povinnosťou všeobecného súdu
uprednostniť výklad, ktorý vedie k platnosti právneho úkonu, a nie naopak. Prehnané formalistické
požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha
všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych
úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov

jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má
byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre
výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho
úkonu. (z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015).

7. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky vždy je, aby išlo o pohľadávku určitú
(identifikovateľnú) a existujúcu. Z obsahu uvedenej Zmluvy o postúpení je nesporné, že spĺňa
hmotnoprávne náležitosti vyžadované zákonom. Zmluva bola uzavretá písomne, postupca a postupník
sú v zmluve dostatočne identifikovaný, boli na uzavretie právneho úkonu spôsobilí (mali spôsobilosť na
právne úkony v plnom rozsahu) pričom predmetom zmluvy je pohľadávka voči dlžníkovi - žalovanému

vo výške 51.812,93 eura s príslušenstvom. V bode I. bod 3 zmluvy je uvedené, že postupca je
vlastníkom pohľadávky. Zároveň je uvedený aj právny titul vzniku pohľadávky, t.j. pôžička uvedenej
čiastky. Postupník sa podľa článku IV bod 1 stáva vlastníkom uvedenej pohľadávky podpisom zmluvy.
Zmluvné strany si túto zmluvu podľa článku IV. bod 5 riadne prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak
súhlasu s ňou ju vlastnoručne podpísali na základe svojej slobodnej a vážnej vôle. Zmluvné strany

jednoznačne prejavili vôlu byť zmluvou viazané. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že sa jedná
oplatnýprávnyúkonvzmysle§37ods.1Občianskehozákonníka,ktorýpodľa§524ods.1Občianskeho
zákonníka zakladá aktívnu legitimáciu žalobkyne na uplatnené právo. Na platnosť zmluvy o postúpení
sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel, keďže obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení
a samotným uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka. Oznámenie o postúpení

je podstatné iba pri určení toho, komu má dlžník plniť, či pôvodnému alebo novému veriteľovi.

8. Posu´denie, cˇi medzi právnou predchodkyňou a žalovaným vznikol za´va¨zkovopra´vny vztˇah na za
´klade uzavretej zmluvy, v ktorej sa zˇalovany´ zaviazal zaplatitˇ právnej predchodkyni sumu 51.812,93
eura (31.390,88 eura, 9571,05 eura, 5.000 eur, 2.159,- eur a 3.692,- eur), za´visi´ od naplnenia znakov

skutkovej podstaty hmotnopra´vnej normy - v danom pri´pade ustanoveni´ § 657 Obcˇianskeho za
´konni´ka, najma¨ cˇo do preuka´zania za´konom predpokladany´ch na´lezˇitosti´ na vznik zmluvy o
pôžičke (za´va¨zkovopra´vneho vztˇahu). Ak sa teda zˇalobkyňa na základe postúpenia práv doma
´ha od zˇalovaného zaplatenia zˇalovanej sumy a tvrdí, zˇe ta´to suma su´visi´ s uzavretou zmluvou
medzi stranami, lezˇi´ na nej do^kazne´ bremeno o tomto tvrdeni´. Rozsah do^kazne´ho bremena,

t.j. okruh skutocˇnosti´, ktore´ konkre´tne musi´ strana sporu preuka´zatˇ, za´sadne urcˇuje hmotnopra
´vna norma, teda pra´vny predpis, ktory´ je na sporny´ vztˇah aplikovany´. Odtialˇ tiezˇ vyply´va, kto je
nositelˇom do^kazne´ho bremena. Strana, ktorá neoznacˇila do^kazy potrebne´ na preuka´zanie svojich
tvrdeni´, nesie pri´padne´ nepriaznive´ na´sledky v podobe take´ho rozhodnutia su´du, ktore´ budevycha´dzatˇ zo skutkove´ho stavu zistene´ho na za´klade ostatny´ch vykonany´ch do^kazov. Rovnake
´ na´sledky postihuju´, i tú stranu sporu, ktorá si´ce navrhla do^kazy o pravdivosti svojich tvrdeni´,
avsˇak hodnotenie vykonany´ch do^kazov su´dom vyu´stilo do za´veru, zˇe dokazovanie nedostatocˇne

potvrdilo pravdivostˇ skutkovy´ch tvrdeni´ strany.

9. Súd sa po tom, ako ustálil, že zmluva o postúpení je platná a žalobkyňa je aktívne legitimovaná na
podanie žaloby, zaoberal výškou finančných prostriedkov, ktoré boli právnou predchodkyňou žalobkyne
poskytnuté žalovanému. V konaní nebolo sporné poskytnutie sumy 31.390,88 eura a sumy 9.571,05

eura, ktoré právna predchodkyňa žalobkyne preukázateľne poskytla žalovanému tým spôsobom, že
si zrušila účty vedené vo F., a.s., tieto sumy (zostatky na účtoch) z účtov vybrala a vložila v ten istý
deň na účet žalovaného vo F., a.s.. Súd považoval za preukázané aj poskytnutie sumy 2.159,- eur
právnou predchodkyňou žalobkyne žalovanému, keď žalovaný ako disponent vybral z účtu právnej
predchodkyne žalobkyne uvedenú sumu a nepreukázal, že by jej túto sumu odovzdal, prípadne účel, na
ktorý by túto sumu v prospech právnej predchodkyne žalobkyne na jej žiadosť použil. Súd nepovažoval

za preukázané poskytnutie spornej sumy vo výške 5.000,- eur žalovanému, ktorá bola vybratá právnou
predchodkyňou žalobkyne z účtu v A. P., a.s., keďže nebolo preukázané, že by sa táto finančná
čiastka dostala akýmkoľvek spôsobom do dispozície žalobcu. Takisto za nepreukázané považoval súd
aj poskytnutie čiastky vo výške 3.692,- eur právnou predchodkyňou žalobkyne žalovanému, nakoľko
nebolo v celom konaní preukázané (napriek tomu, že žalobkyňa uviedla súdu, že uvedený dôkaz doplní),

že by uvedenú sumu žalovaný prevzal, prípadne vybral z účtu právnej predchodkyne žalobkyne ako
disponent, či vložil na svoj účet, prípadne svoju vkladnú knižku.

10. Podlˇa ustanovenia § 657 Obcˇianskeho za´konni´ka, zmluvou o po^zˇicˇke prenecha´va veritelˇ
dlzˇni´kovi veci urcˇene´ podlˇa druhu, najma¨ peniaze, a dlzˇni´k sa zava¨zuje vra´titˇ po uplynuti´

dohodnutej doby veci rovnake´ho druhu. Z citovane´ho za´konne´ho ustanovenia teda vyply´va, zˇe
pre uzavretie dohody o po^zˇicˇke sa nevyzˇaduje pi´somna´ forma, takzˇe ta´to zmluva mo^zˇe bytˇ
uzavreta´ i u´stne alebo konkludentny´m spo^sobom. Podstatnou na´lezˇitostˇou obsahu takejto dohody
je okrem oznacˇenia zmluvny´ch stra´n, predovsˇetky´m urcˇenie predmetu po^zˇicˇky; z obsahu zmluvy
musi´ vyplynu´tˇ i povinnostˇ dlzˇni´ka vra´titˇ veci rovnake´ho druhu (penˇazi´). Kedˇzˇe ta´to zmluva

je rea´lnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu za´kon vyzˇaduje i skutocˇne´ odovzdanie predmetu
po^zˇicˇky veritelˇom dlzˇni´kovi. Dokialˇ k odovzdaniu penˇazi´ nedo^jde, medzi zmluvny´mi stranami
pra´vny vztˇah z po^zˇicˇky nevznikne (vidˇ napr. rozhodnutia Najvysˇsˇieho su´du Cˇeskej republiky
sp.zn. 25 Cdo 98/2000, sp.zn. 25 Cdo 695/2003, 25 Cdo 696/2003). Súd mal na základe uvedného
za preukázané, že suma, ktorú právna predchodkyňa žalobkyne preukázateľne poskytla žalovanému je

pôžičkou, nie darovaním, nakoľko je z konania právnej predchodkyne žalobkyne zrejmé, že žalovanému
reálne finančné prostriedky v preukázanej výške 43.120,93 eura (31.390,88 eura, 9.571,05 eura a
2.159,- eura) odovzdala a zo zmluvy o postúpení je zrejmá vôľa právnej predchodkyne žalobkyne
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Žalovaný dostatočne hodnoverným spôsobom nevyvrátil, že by
muprávnapredchodkyňažalobkynenaprieksvojmuprejavuvôlepôžičkuvrátiť-postúpeniepohľadávky,

tieto darovala. Jeho tvrdenie o darovaní potvrdili iba jeho blízky príbuzní (dcéra a zať), ktorých výpovede
vyvrátené výpoveďami blízkych príbuzných žalobkyne (syn a manžel) o pôžičke súd považoval za
účelové. Že v danom prípade išlo o pôžičku potvrdila aj svedkyňa T. W., blízka rodinná priateľka právnej
predchodkyne žalobkyne. Čo sa týka splatnosti vrátenia požičaných prostriedkov žalovanému súd
uvádza, že táto nemusí byť medzi stranami záväzkového vzťahu určená. V takom prípade podľa § 563

Občianskehozákonníkaplatí,žejedlžníkpovinnýsplniťdlh-vrátiťpožičanépeniaze,prvéhodňapotom,
čo ho o plnenie požiada veriteľ. Absencia tejto náležitosti nespôsobuje neplatnosť zmluvy o pôžičke (ani
zmluvy o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej je postúpenie práv zo zmluvy o pôžičke bez určenia
dátumu splatnosti) tak isto, ako neplatnosť nespôsobuje ani to, že si veriteľ zruší účty v banke a dlžník
nemôže plniť na účet, z ktorého mu boli protriedky poskytnuté, keď podľa § 567 Občianskeho zákonníka

je mieto plnenia dlhu určené dohodou, a v prípade, že nie je takto určené, je ním bydlisko dlžníka.
Argument žalovaného, že právna predchodkyňa žalobkyne na pojednávaní Okresného súdu Bratislava
II vo veci vrátenia daru uviedla, že žalovaný jej nikdy peniaze nezobral, nerozporuje tú skutočnosť, že
by právna predchodkyňa žalovanému peniaze dobrovoľne požičala.

11. S poukazom na vyššie uvedené zistenia, keď právna predchodkyňa žalobkyne platne zmluvou o
postúpení previedla svoju pohľadávku voči žalovanému vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke na žalobkyňu,
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 43.120,93 eura, ktorú považoval z dôvodu pôžičky za
preukázane poskytnutú (reálne odovzdanú) právnou predchodkyňou žalobkyne žalovanému. Vo zvyšnejčasti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko poskytnutie sumy vo výške 8.159,- eur považoval za
nepreukázané, keďže nedošlo preukázateľne (reálne) k odovzdaniu peňazí žalovanému v tejto výške,
a teda pôžička v tejto časti nevznikla. (I. a II. výrok rozsudku)

12 O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení § 262 ods.
1 C.s.p. tak, že žalobkyni, ktorej ako v prevažnej časti úspešnej strane sporu vznikol nárok na náhradu
trov konania (súd žalobu o zaplatenie sumy 51.812,93 eura zamietol v časti o zaplatenie sumy 8.692,-
eur), priznal náhradu trov konania v rozsahu 66,44 % (83,22 % - 16,78 %). O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením. (III. výrok rozsudku)

13. Súd podľa § 258 ods. 1,3 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. rozhodol o nároku na svedočné
svedkov R.. I.. W. D., M.. XX.XX.XXXX, Q. C. XX, XXX XX M., M., J. L. D., M.. XX.XX.XXXX, Q. Z. X,
XXX XX W., M. a na ich náhradu zaviazal žalovaného v rozsahu 83,22 % a žalobkyňu v rozsahu 16,78 %,

podľa ich pomerného neúspechu v konaní. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie v súlade
s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. (IV. a V. výrok rozsudku)

14. Súd podľa § 259 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. rozhodol o nároku na tlmočné tlmočníka L.. T.
B., A. X, XXX XX Q., a na jeho náhradu zaviazal žalovaného v rozsahu 83,22 % a žalobkyňu v rozsahu

16,78 %, podľa ich pomerného neúspechu v konaní. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie
v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. (VI. výrok rozsudku)

15. Súd podľa § 259 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. rozhodol o nároku na štátu na náhradu trov
konania a na jeho náhradu zaviazal žalovaného v rozsahu 83,22 % a žalobkyňu v rozsahu 16,78 %,

podľa ich pomerného neúspechu v konaní. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie v súlade
s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. (VII. výrok rozsudku)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.