Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 30, 2020

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 6Pc/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3620201219
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štefčík

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2020:3620201219.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci navrhovateľky Y. E., nar.

XX.XX.XXXX, bytom H. L., L. T. XX proti povinnej R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. U. H. XXX, o určenie
výživného, takto

r o z h o d o l :

I.Matkanavrhovateľky-povinnáR.R.,nar.XX.XX.XXXX,jepovinnáprispievaťnavýživunavrhovateľky-
oprávnenejY.E.,nar.XX.XX.XXXX,sumou50€mesačne,vždyk15.dňuvmesiacivopred,súčinnosťou
od 25.09.2020.

II. Vo zvyšku súd návrh na určenie výživného zamieta.

III. Zročné výživné za obdobie od 25.09.2020 do 30.12.2020 vo výške 182,58 € je matka navrhovateľky
- povinná R. R., nar. XX.XX.XXXX povinná zaplatiť navrhovateľke v pravidelných mesačných splátkach
najmenej po 5 € spolu s bežným výživným s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky
zročného výživného riadne a včas nastane splatnosť celého nezaplateného zročného výživného.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala proti povinnej určenia vyživovacej povinnosti sumou
80 € mesačne. Návrh odôvodnila tým, že je školopovinná, doposiaľ jej potreby na stravu, oblečenie,
školu, cestovné a hygienu znáša jej otec, s ktorým býva v spoločnej domácnosti. Výživné navrhla určiť

s účinnosťou od 01.06.2020.
(2) V návrhu neoznačila žiadne dôkazy.
(3) Súd návrh doručil povinnej, poučil ju o jej procesných právach a povinnostiach a umožnil jej vyjadriť
sa k nemu.
(4) Povinná k návrhu písomne uviedla, že sa o navrhovateľku do jej plnoletosti starala, otec jej posielal
výživné len od októbra 2018 vo výške 66 € na účet. Navrhovateľka sa rozhodla ísť bývať k otcovi.
Navrhovateľkasarozhodlapeniazeodotcapoužiťnavodičskýpreukaz.Domamalaodloženéajpeniaze

na stužkovú, ktoré bez vedomia povinnej zobrala, bolo to 200 €. Mesačný príjem povinnej nie je vysoký,
je vo výške minimálnej mzdy, preto navrhuje, aby ju súd zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky
sumou 30 € mesačne.
(5) Súd vyjadrenie povinnej doručil navrhovateľke a umožnil jej vyjadriť sa k nemu. Navrhovateľka svoje
právo nevyužila a ak vyjadreniu povinnej sa nevyjadrila.
(6) Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 18.11.2020, na ktoré sa neustanovila
navrhovateľka. V súlade s § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení

neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) súd vec prejednal na pojednávaní dňa 18.11.2020 v jej
neprítomnosti.
(7) Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov - lustrácie účastníkov
v Sociálnej poisťovni na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 3 až 4, potvrdenia o príjmoch navrhovateľky apracovného hodnotenia na č.l. 11 až 13, potvrdenia o príjmoch povinnej a pracovného hodnotenia na
č.l. 23 až 24, oboznámením podstatného obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1P/64/2018,
z toho najmä odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni na otca navrhovateľky na č.l. 3, potvrdenia

o príjme otca navrhovateľky na č.l. 26, potvrdenia o príjme povinnej na č.l. 42, správy Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 46 a rozsudku na č.l. 56 a vypočul povinnú - matku
navrhovateľky. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:
(8) Navrhovateľka je dcérou povinnej. V súčasnosti je študentkou stredoškolského štúdia. V období od
15.06.2020 do 31.08.2020 pracovala na základe dohody o vykonaní práce u zamestnávateľa HYZA a.s.

Povinná je zamestnaná u zamestnávateľa E. G. E..A..O.., zamestnávateľom je hodnotená kladne. Jej
priemerný čistý mesačný zárobok je vo výške 457,03 €.
(9) Navrhovateľka v súčasnosti býva u svojho otca.
(10) Povinná jej nič nehradí ani jej neprispieva. Povinná platí 70 € mesačne za bývanie, 360 € za drevo,
23 € mesačne za telefón, 60 € mesačne za poistenie so sporením a 70 € za stravu a hygienu. Je
podielovým spoluvlastníkom domu, v ktorom býva.

(11) Podľa obsahu pripojeného spisu sp. zn. 1P/64/2018 bola vyživovacia povinnosť k navrhovateľke
naposledy upravená rozsudkom zo dňa 22.10.2018 č.k. 1P/64/2018-56 tak, že otcovi bola určená
vyživovacia povinnosť na 66 € mesačne. Citovaným rozsudkom bola navrhovateľka (v tom čase
maloletá) zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V tom čase bol jej otec zamestnaný
u zamestnávateľa HYZA a.s. a matka (povinná) u zamestnávateľa G. E..A..O.. Otec mal priemernú čistú

mzdu 997,41 € a matka 386,62 €. Matka bývala s navrhovateľkou a svojím bratom v X-izbovom rodinnom
dome, uhrádzala za elektrinu 56 € mesačne, Digi TV 9,60 € mesačne, RTVS 4,64 € mesačne, drevo
400 € ročne. Navrhovateľka bola študentkou 1. ročníka strednej zdravotnej školy v Topoľčanoch. Za
stravu platila 24 € mesačne, matka jej dávala vreckové 10 €. Cestovné jej platila matka v sume 20 €
mesačne. Otec býval spolu s plnoletým synom (zamestnaným) v X-izbovom rodinnom dome, platil za

elektrinu 49 €, za plyn 164 €, za Digi TV 9,60 €, za internet 14 € mesačne, za drevo 200 € ročne a za
vodu 8 € mesačne.
(12) Súd pojednávanie následne podľa § 183 ods. 1 CSP odročil na 30.12.2020, za účelom doplnenia
dokazovania.
(13) Na pojednávaní dňa 30.12.2020 súd doplnil dokazovanie ďalšími listinnými dôkazmi - potvrdením o

príjme otca navrhovateľky na č.l. 33, dokladu SIPO otca navrhovateľky na č.l. 35, potvrdenia o trvalom
príkaze na č.l. 35 a podacieho lístka na č.l. 35 a vypočul navrhovateľku a svedka D. E.. Z vykonaných
dôkazov zistil nasledujúci skutkový stav:
(14) Otec navrhovateľky je v súčasnosti zamestnaný u zamestnávateľa HYZA a.s., kde dosahuje
priemerný čistý mesačný príjem 928,53 €. Platí elektrinu 73,15 €, plyn 53 €, RTVS 4,64 €, Digi Slovakia

s.r.o. 16,60 €.
(15) Podľa vyjadrenia otca navrhovateľky, ktorý bol vypočutý ako svedok, zabezpečuje potreby
navrhovateľky on. Má výdavky na cestovné 30 €, na hygienu 10-15 €, na stravu 50 €, na poistné 15 €,
na telefón 10 €, na oblečenie 20-30 €. Tieto výdavky hradí on. Okrem toho dáva navrhovateľke vreckové
66 € mesačne. On býva v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou a so svojím plnoletým synom, ktorý je

zamestnaný, platí si vlastné poistné 27 € mesačne, za internet 14 € mesačne, za vodu 10 € mesačne, za
drevo 160 € ročne. Navrhovateľka u neho býva od júna 2020. On vlastní rodinný dom, v ktorom bývajú
a 15-ročné motorové vozidlo.
(16) Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

(17) Podľa § 62 ods. 1 až ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej
len „ZR“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu,
prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do

úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
(18) Podľa § 65 ods. 3 ZR výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
(19) Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkovépomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

(20) Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.
(21) Podľa § 77 ods. 1 veta prvá ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania.
(22) Podľa § 78 ods. 1, ods. 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
(23) Súd na podklade vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh na určenie výživného na
navrhovateľku je dôvodný, hoci nie v celom rozsahu.
(24) Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že o vyživovacej povinnosti k navrhovateľke bolo naposledy
rozhodované rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 22.10.2018 v konaní sp. zn. 1P/64/2018. V tomto

rozsudku bolo rozhodnuté len o vyživovacej povinnosti otca k navrhovateľke (bola určená sumou 66 €
mesačne). Vyživovacia povinnosť matky k nej upravovaná nebola.
(25) Navrhovateľka sa v súčasnosti sústavným stredoškolským štúdiom pripravuje na svoje budúce
povolanie. Naďalej teda nie je schopná sama sa živiť. Vyživovaciu povinnosť k nej majú obaja jej
rodičia. Otec si ju plní sumou 66 € mesačne (on tieto platby označil za vreckové) a uspokojovaním

všetkých potrieb navrhovateľky. Matka si v súčasnosti vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke neplní.
Navrhovateľka pritom od leta 2020 býva u otca.
(26) Keďže si matka vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke neplní, je dôvodné, aby ju určil súd.
(27) Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti súd vychádzal z odôvodnených potrieb
navrhovateľky, ale aj z možností, schopností a majetkových pomerov oboch jej rodičov. Navrhovateľka

síce uviedla, že nemá žiadne náklady, neskôr ale svoje tvrdenie modifikovala. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že má pravidelné mesačné náklady na cestovné, stravu, oblečenie, hygienu,
telefón a poistenie, v súhrne najmenej 135 € až 150 € mesačne (podľa výpovede svedka). V takejto
výške by teda výživné zodpovedalo jej odôvodneným potrebám.
(28) Vyživovaciu povinnosť k nej majú obaja rodičia (otcovi bola určená na 66 € mesačne, matke určená

nebola). Obaja sa majú na nej podieľať podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov.
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že pomery otca navrhovateľky sú lepšie ako pomery jej matky.
Priemerná mzda jej otca je vo výške 928,53 € mesačne, zatiaľ čo priemerná mzda jej matky je vo výške
457,03€mesačne.Príjemotcanavrhovateľkyjetedapribližneodvetretinyvyššíakopríjemjejmatky.Na
uspokojovaní potrieb navrhovateľky sa teda musí podieľať výrazne vyššou mierou ako navrhovateľka.

Striktne matematicky by sa na nich mal podieľať dvomi tretinami, zatiaľ čo matka jednou tretinou. To by
znamenalo, že matka - teda povinná, proti ktorej návrh smeruje, by sa na výživnom na navrhovateľku
mala podieľať do výšky 50 € mesačne, čo zodpovedá 1/3 odôvodnených potrieb navrhovateľky. Súd
skúmal, či takto určené výživné umožňujú povinnej platiť jej ostatné pomery (súd skúmal nielen jej
príjem, ale aj oprávnené výdavky). Výživné 50 € mesačne predstavuje 16,41% čistého príjmu povinnej.

Výživné v takejto výške je primerané, súdy spravidla určujú výživné na úrovni 15-20% z čistých príjmov
povinného rodiča. Na rozdiel od doby, kedy navrhovateľka u matky bývala, matke sa znížia výdavky
na bývanie (spotreba klesne o jednu tretinu) i výdavky na stravu (bude zabezpečovať len stravu pre
seba). Ušetrené prostriedky bude môcť presunúť na plnenie vyživovacej povinnosti k navrhovateľke. Aj
preto súd považuje určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 50 € mesačne za primeranú, zodpovedajúcu

odôvodneným potrebám navrhovateľky s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a majetkové pomery
oboch jej rodičov.
(29) Účinnosť vyživovacej povinnosti súd určil od 25.09.2020, teda od začatia konania. Konanie o
výživnom plnoletých detí je výlučne návrhové, súd nemôže určiť (na rozdiel od výživného pre maloleté
deti) výživné za skoršie obdobie, ako odo dňa začatia konania (§ 77 ods. 1 ZR). Hoci teda navrhovateľka

nebýva u matky - povinnej už od leta 2020 a matka si na ňu vyživovaciu povinnosť neplnila, nemožno
navrhovateľke výživné priznať spätne, aj za obdobie pred začatím konania.
(30) Vo zvyšku súd návrh zamietol, pretože výživné v navrhovanej výške 80 € by bolo presahujúce
možnosti povinnej. Zároveň, aj s prihliadnutím na vyživovaciu povinnosť otca k navrhovateľke, by súčet
vyživovacích povinností oboch rodičov prevyšoval odôvodnené potreby navrhovateľky. Zároveň súd

prihliadal aj na to, že vyživovacia povinnosť bola povinnej určená už od začatia konania, preto ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia je už časť výživného splatná. Aj túto časť bude musieť povinná zaplatiť. S
prihliadnutím na vzniknutý dlh na výživnom a na bežné výživné by nebolo v možnostiach povinnej platiť
výživné vo vyššej výške ako 50 € mesačne (najmä aj ak popri tom musí ešte zaplatiť zročné výživné zaobdobie od začatia konania do rozhodnutia súdu vo veci). Preto súd ustálil vyživovaciu povinnosť na 50
€ mesačne a vo zvyšku návrh zamietol.
(31) Podľa § 232 ods. 3, ods. 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa
a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
(32) Za obdobie od 25.09.2020 (od začiatku účinnosti vyživovacej povinnosti) do 30.12.2020 (do

vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej) už nadobudlo zročnosť výživné za 6 dní mesiaca september
2020, prvých 14 dní mesiaca október 2020, 15.10., 15.11. a 15.12.2020, to je spolu výživné vo výške 10
€ (september) + 22,58 € (časť októbra) + 3 x 50 € (celé výživné splatné od 15.10. do 15.12.) , čo je spolu
182,58 €. Toto výživné je povinná už v čase vyhlásenia rozhodnutia povinná zaplatiť. Vzhľadom k výške
zročného výživného a sociálnym a majetkovým pomerom povinnej (najmä vzhľadom k jej príjmom a
výdavkom, s prihliadnutím aj na určenú vyživovaciu povinnosť) súd dospel k záveru, že nie je v reálnych

možnostiach, aby celú sumu zročného výživného zaplatila povinná naraz. Preto súd určil s prihliadnutím
na možnosti povinnej splátky, v ktorých zročné výživné môže zaplatiť, a to na 5 € mesačne. Po zaplatenie
sumy 182,58 € teda bude povinná mesačne popri bežnom výživnom platiť navrhovateľke naviac ešte
5 €. Ak by nezaplatila čo i len jednu splátku zročného výživného riadne a včas, bude povinná zaplatiť
celé dovtedy nezaplatené zročné výživné naraz.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Partizánske.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv
na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.