Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 25, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/179/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416213344
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4416213344.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra

Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobcov: 1. Q. A., nar. X.X.XXXX, 2. S. A., nar. XX.X.XXXX,
obidvaja bytom N. D., B. XXXX/XX, obidvaja zastúpení JUDr. Soňou Soboňovou, advokátkou so sídlom
NovéZámky,F.Kapisztóryho2,IČO:50364511,protižalovaným:1.Q.Y.,nar.XX.X.XXXX,bytomN.D.,
W.XXA,2.V.Y.,nar.X.XX.XXXX,bytomN.D.,W.XXA,obidvajazastúpeníJUDr.VladimíromLamačkom
ml., advokátom so sídlom Nové Zámky, Hlavné nám. 7, IČO: 37 961 560, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo
dňa 14. januára 2019 č. k. 13C/257/2016-169, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Nové Zámky) rozsudkom zo dňa 14.1.2019 č. k. 13C/257/2016-169
priprávnomposúdenípodľa§123,§132ods.1,2a§133ods.2Občianskehozákonníka(ďalejiba„OZ“)
zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia v 1. a 2. rade voči žalovaným v 1. a 2. rade domáhali určenia, že sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v N., evidovaných na LV č. XXX ako

parcely registra „C“ a to parc. č. 2554 o výmere 210 m2 - zastavané plochy a nádvoria spolu s domom
súp. č. 2807, parc. č. 2554 o výmere 182 m2 - záhrady a parc. č. 2555 o výmere 18 m2 - zastavané
plochy a nádvoria s garážou súp. č. 8478 (výrok I. rozsudku).

2. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 25.2.2019 č. k. 13C/257/183 súd prvej inštancie s poukazom na ust. §
164a§225ods.1až3CSProzhodoltak,ženávrhnaprerušeniekonaniazamietol,pretožeprebiehajúce
trestné konanie nepovažoval za dôvod prerušenia konania požadovaného žalovanými v 1. a 2. rade.

3. Ako dôvod vynesenia tohto dopĺňacieho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že v rozsudku zo dňa
14.1.2019 opomenul rozhodnúť o návrhu na prerušenie konania.

4. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2
CSP tak, že úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom
v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne súdny úradník na súde prvej inštancie, ktorý po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, vydá samostatné uznesenie (výrok II. rozsudku).

5. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, prvoinštančný súd na základe vykonaného dokazovania
skonštatoval, že na základe kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 14.12.2007boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. N. D., zapísané na LV č. XXX ako parcely registra „C“
č. 2553 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 210 m2, parc. č. 2554 - záhrady o výmere 182 m2,
parc. č. 2555 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, stavby - rod. dom súp. č. 2807 na parc.

č. 2553 a garáž súp. č. 8478 na parc. č. 25555 prevedené z predávajúcich Q. D. a S. S. v prospech
žalovaných v 1. a 2. rade. Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 2.450.000,- Sk, z ktorej časť a to v
sume 1.100.000,- Sk bolo zaplatených dňa 22.11.2017 k rukám predávajúcej S. S. a suma vo výške
1.350.000,- Sk bola splatná pri podpise kúpnej zmluvy. Zároveň bolo zriadené vecné bremeno, a to
právo doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností v prospech žalobcov. Táto zmluva,

keďže nadobúdateľmi boli maloleté deti, bola schválená rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.
zn. 11P/476/2007 zo dňa 25.2.2008, v ktorom súd uviedol, že ide o právny úkon v záujme maloletých
detí. Následne Správa katastra N. v konaní č. V 681/2008 zavkladovala vlastnícke právo v prospech
žalovaných v 1. a 2. rade.

6. Žalobcovia v 1. 2. rade sa v konaní domáhali určenia vlastníckeho práva na základe toho titulu, že

boli vlastníkmi rodinného domu v N. D. na ul. X., pričom tento rodinný dom predali za 2.000.000,- Sk V..
W. Y. a jej manželovi Q. Y.. Okrem toho žalobca v 1. rade vlastnil jednoizbový byt v N. D. na Q. ul., ktorý
byt žalobca predal za 980.000,- Sk, z ktorej sumy si mala W. Y. ponechať 450.000,- Sk. S manželmi Y.
sa žalobcovia dohodli tak, že títo im kúpia dom, v ktorom nebudú schody, pretože žalobkyňa v 2. rade
mala zdravotné problémy. Žalobcovia spolu s W. Y. boli pozrieť jeden dom, ktorý sa im páčil, pričom išlo

o rodinný dom nachádzajúci sa na B. ulici. Vzhľadom k tomu, že predmetný rodinný dom sa žalobcom
páčil, títo sa rozhodli, že ho kúpia. Pani Y. im povedala, že všetko žalobcom vybaví a že sa bude robiť
kúpna zmluva. Raz večer prišla W. Y., ktorá obidvom žalobcom dala podpísať nejaké papiere. Žalobkyňa
v 2. rade bola v tom čase po operácii očí a žalobca v 1. rade riadne neovláda slovenský jazyk. Predmetné
papiere si žalobcovia vôbec neprečítali, podpísali ich bez toho, že by sa oboznámili s ich obsahom. Takto

obidvaja žalobcovia boli v domnení, že dom na B. ulici je ich vlastníctvom a to až do tej doby, pokiaľ
neprišiel sused a ten im povedal, že dom patrí Y.. W. Y. im ešte dlžila nejaké peniaze, ktoré žalobcom
mala vrátiť za byt na Q. ulici, čo bolo 280.000,- Sk. Tieto peniaze W. Y. vracala žalobcom po čiastkach,
čo potvrdzovala svojim podpisom.

7. Z kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2007 bolo zistené, že žalobcovia previedli na V.. W. Y. a jej manžela
Q. Y. nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. úz. N. D., zapísanú na LV č. XXXX a to parcely registra „C“
a to parc. č. 1793 - záhradu o výmere 428 m2, parc. č. 1794 - záhradu o výmere 933 m2, parc. č. 1795
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 582 m2 spolu s rodinným domom súp. č. 706, za kúpnu cenu
1.500.000,- Sk. Išlo o rodinný dom na X. ulici.

8. Z pripojeného spisu OKP SR Topoľčany č. CVS:ORP-167/VYS-NZ-14 súd zistil, že žalobcovia v 1.
a 2. rade podali trestné oznámenie pre zločin podvodu, avšak toto trestné stíhanie bolo uznesením
z 30.3.2017 zastavané z dôvodu, že skutok, ktorým mali manželia Y. obstarať pre žalobcov rodinný
dom a spôsobiť žalobcom škodu vo výške 2.450.000,- Sk nie je trestným činom a nebol dôvod ani na

postúpenie veci. V tomto uznesení vyšetrovateľ PZ na strane 6 uviedol, že nebol preukázaný úmysel
spáchať uvedený trestný čin žiadnej osobe. V tomto trestnom konaní bolo preukázané, že manželia Y.
dom na ul. B. XX kúpili pre svojich dvoch synov za vlastné finančné prostriedky, pričom listinné materiály
v spise založené potvrdzujú pravdivosť ich výpovedí. Zároveň bolo týmto vyšetrovateľom konštatované
aj to, že v danej veci ide o občianskoprávny spor. Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia sťažnosť,

ktorá bola Okresnou prokuratúrou Nové Zámky v konaní pod sp. zn. 1Pv/447/4404-76 a to uznesením
zo dňa 7.7.2017 zamietnutá ako nedôvodná.

X. Mgr. W. Y. ako matka žalovaných v 1. a 2. rade vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že jej
manžel v roku 2007 predal reštauráciu Starý orech a peniaze z predaja sa rozhodli investovať do

inej nehnuteľnosti, aby zabezpečili svoje deti. Už vtedy začala hľadať nejakú nehnuteľnosť, pričom
žalobca v 1. rade, s ktorým bola v dobrom vzťahu, sa dozvedel, že chcú kúpiť dom, aby žalobcom
dovolila bývať v tom dome, čo kúpia pre deti. Takto im žalobcovia ponúkli na predaj svoj dom na X.
ulici, pretože sa chceli zbaviť majetku, aby vnučky po nich nededili. Dom na B. ulici sa predával cez
realitnú kanceláriu MAREAL, kúpnu cenu dohadovali v realitnej kancelárii a bola vyplatená majiteľke

realitnej kancelárie v troch splátkach v hotovosti. Dom na B. ulici kúpili pre svoje deti, ktoré boli v
tom čase maloleté, teda museli požiadať o schválenie právneho úkonu, ktorý aj bol súdom schválený.
Kúpnu cenu rodinného domu na X. ulici zaplatili žalobcom v hotovosti. V.. W. Y. sa nevedela vyjadriť ku
skutočnosti, komu žalobca v 1. rade predal svoj jednoizbový byt. Tvrdila, že so žalobcami sa dohodliiba na tom, že žalobcovia budú mať v dome na B. ulici právo doživotného bývania. Žalobcovia ju
nesplnomocnili na kúpu nehnuteľnosti ani písomne a ani žiadnym iným spôsobom. Nehnuteľnosť na B.
ulici kupovala pre svojich synov, ktorí boli od začiatku vedení ako kupujúci. Kúpna zmluva bola spisovaná

v realitnej kancelárii a kúpna cena bola taktiež vyplatená v realitnej kancelárii a to v hotovosti z výlučných
prostriedkov jej manžela.

10. Z výpovede svedkyne S. W. bolo potvrdené, že táto svedkyňa ako jedna zo spolumajiteliek rodinného
domu predávala dom prostredníctvom realitnej kancelárie, pričom o tento dom mala záujem W. Y. a

druhýkrát s ňou prišli aj žalobcovia. Kúpna cena domovej nehnuteľnosti bola zjednávaná cez realitnú
kanceláriu. Svedkyňa S. W. plne dôverovala majiteľke realitnej kancelárie, ktorá jej kúpnu cenu vyplatila
v hotovosti. Žiadne peniaze od žalobcov, od žalovaných a ani od manželov Y. neprevzala. Svedkyňa
nemala vedomosť o tom, že predmetný rodinný dom chcú žalobcovia kúpiť pre seba.

11.Vecnéprávapatriamediabsolútnepráva,ktorépôsobiaprotivšetkým,takžeimzodpovedápovinnosť

každého iného subjektu nerušiť oprávneného vo výkone jeho práv k veci. Predmetom vecných práv
je hmotná vec, ktorou môže byť vec hnuteľná a aj vec nehnuteľná. Vecné práva k nehnuteľnosti sa
zapisujú do katastra nehnuteľností. Právna úprava vecných práv určuje, nad ktorými vecami možno
vykonávaťvecnépráva,ktorésubjektyavakomrozsahumôžusvecamidisponovať,ďalejurčujehranice
výkonu vecného práva a oprávnenia iných subjektov do tohto práva zasahovať. Založenie vecného

práva vyžaduje existenciu právom uznaného titulu a spôsobu nadobudnutia, ktorým je buď odovzdanie
a prevzatie veci alebo vklad príslušného vecného práva do katastra nehnuteľností. Nikto však nesmie
previesť vecné právo, ktoré mu neprislúcha, resp. s ktorým nemôže disponovať. Vo výnimočnom prípade
môže zákon pripustiť dobromyseľné nadobudnutie veci od nevlastníka.

12. Nadobudnutím vlastníckeho práva sa rozumie ten prípad, keď sa vlastníkom konkrétnej veci a
nositeľom subjektívneho vlastníckeho práva (§ 123 OZ) stane niekto, kto doposiaľ vlastníkom danej veci
nebol, pretože jej vlastníkom bol niekto iný alebo vlastníkom nebol nikto, t. j. daná vec nebola predmetom
vlastníckeho práva, avšak zákon ju pritom z nadobudnutia do vlastníckeho práva nevylučoval. V ust. §
132 OZ sú uvedené jednotlivé právne dôvody nadobudnutia vlastníckeho práva. Vlastníctvo k veci je

totiž možné nadobudnúť na základe zmluvy, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu a na základe iných
právnychskutočností,ktoréuvádzazákon.Kprevoduvlastníckehoprávanazákladezmluvyjepotrebné,
aby k zmluve pristúpil aj právny spôsob nadobudnutia vlastníctva, ktorý je všeobecne upravený v §
133 OZ. Prevod vlastníckeho práva možno uskutočniť len na základe zmluvy, ktorá je platná a zároveň
obsahuje všetky náležitosti požadované zákonom, pričom zmluva o prevode nehnuteľnosti vyžaduje

vždy písomnú formu a podmienkou platnosti zmluvy je aj to, aby k prejavom účastníkov došlo na tej istej
listine. Takýto typ zmluvy vyžaduje na svoju účinnosť vklad do katastra nehnuteľností.

13. Súd prvej inštancie na základe skutkového stavu, ktorý preukázali žalobcovia dospel k tomu záveru,
že žaloba nie je dôvodná. Žalobcovia sa domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na

základe toho titulu, že mali vyplatiť Mgr. W. Y. peniaze, za ktoré im táto mala kúpiť rodinný dom. Z
vykonaného dokazovania však vyplynula iba tá skutočnosť, že žalobcovia možno mali v úmysle kúpiť
si dom, ale okrem žalobcov, nikomu inému tento úmysel zrejmý nebol. Nadobúdatelia nehnuteľností
tvoriacich predmet tohto sporu, t. j. žalovaní v 1. a 2. rade boli v čase nadobudnutia týchto nehnuteľností
maloletí a nemali vedomosť o tom, akým spôsobom dochádza k nadobudnutiu vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam. Takisto ani nevlastnili finančné prostriedky, za ktoré by predmetné nehnuteľnosti mohli
nadobudnúť a neboli plne spôsobilí na právne úkony. Na základe uvedeného to bola matka žalovaných,
ktorá preukázateľne prejavila záujem kúpiť nehnuteľnosti pre svojich dvoch synov. Tento záujem o kúpu
nehnuteľností potvrdila priamo matka žalovaných V.. W. Y. ako aj v konaní vypočutá svedkyňa S. S.,
ako spoluvlastníčka nehnuteľností, ktoré do vlastníctva nadobudli žalovaní v 1. a 2. rade. Časť kúpnej

ceny prevádzaných nehnuteľností bola vyplatená v realitnej kancelárii V.. W. Y., t. j. matkou v tom čase
maloletých žalovaných ako kupujúcich Rodinný dom žalobcov bol prevedený na manželov Y. kúpnou
zmluvou zo dňa 19.12.2007 a žalobca v 1. rade svoj byt previedol na tretiu osobu zmluvou zo dňa
19.11.2007, čo znamená, že z týchto peňazí nemohli manželia Y. kúpiť dom na B. ulici dňa 14.12.2007. V
priebehu konania nebola preukázaná ani skutočnosť, že by žalovaní ako maloleté deti alebo ich rodičia,

boli nejaké peniaze od žalobcov prevzali, alebo že by im žalobcovia nejaké peniaze poukázali na účet,
resp. inou formou na nich previedli.14. Z obsahu ust. § 132 OZ vyplýva, že vlastnícke právo možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo
inou zmluvou. V danej prejednávanej veci došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovaných kúpnou
zmluvou, ktorá kúpna zmluva ako právny úkon, kde je účastníkom maloleté dieťa, musel byť schválený

súdom, pretože inak by nemohlo dôjsť k zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. V konaní
bolo preukázané aj to, že Okresný súd Nové Zámky tento právny úkon - kúpnu zmluvu schválil, pričom až
na základe tohto schválenia mohli v čase uzavretia predmetnej zmluvy maloletí kupujúci (teraz žalovaní)
nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.

15. Z dôkazov predložených žalobcami v tomto konaní nebolo preukázané, že by žalobcovia nejakým
spôsobom prejavili svoj úmysel nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva. Nebolo
preukázané ani to, že by tento svoj úmysel žalobcovia boli prejavili tým, že splnomocnia tretiu osobu,
aby v ich mene a na ich účet pre nich zakúpila nehnuteľnosti. V celom tomto konaní, ako aj v
predchádzajúcom trestnom konaní žalobcovia tvrdili, že iba ústne splnomocnili Mgr. W. Y. na uzavretie
kúpnej zmluvy, čo však okrem ich tvrdenia nebolo žiadnym iným dôkazom potvrdené. Žalobcovia aj

napriek svojmu vysokému veku neboli osoby, ktoré by boli absolútne neznalé práva, pretože mali
vedomosť o tom, že pri podpise zmluvy o nadobudnutí vlastníckeho práva je potrebné tento podpis
predávajúceho overiť buď na matrike alebo u notára, čo bolo zrejmé aj z toho, že žalobcovia prevádzali
svoje nehnuteľnosti a mali o tejto skutočnosti vedomosť. To, že žalobcovia poskytli nejaké finančné
prostriedky V.. W. Y. v konaní preukázané nebolo, nebolo to ani predmetom konania, a preto súd ohľadne

tejto skutočnosti ani dokazovanie nevykonával. Žalobcovia sa nimi podanou žalobou domáhali určenia
vlastníckeho práva k nim označeným nehnuteľnostiam, avšak v priebehu celého konania neprodukovali
žiaden taký dôkaz, ktorý by preukazoval určitý titul nadobudnutia vlastníckeho práva v ich prospech. Ak
aj nejaké finančné prostriedky žalobcovia V.. W. Y. poskytli, uvedené ešte nezakladá právo žalobcov
na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pretože ako už uviedol súd, žalobcovia

mali vedomosť o tom, že nehnuteľnosť je možné nadobudnúť na základe zmluvy, k nadobudnutiu
vlastníckeho práva nestačí vyplatiť finančné prostriedky, buď predávajúcemu alebo tretej osobe, pretože
samotné vyplatenie finančných prostriedkov nezakladá vznik vlastníckeho práva. Súd konštatoval, že
žalobcovia mali vedomosť o tom, že nehnuteľnosti v SR sa prevádzajú na základe písomnej zmluvy,
pričom k vzniku vlastníckeho práva je potrebný zápis takejto zmluvy do katastra nehnuteľností. Tvrdenie

žalobcov, že doma čakali na podpis nejakej zmluvy, nemožno považovať za vierohodné. S poukazom
na tieto dôvody súd prvej inštancie považoval nárok žalobcov v 1. a 2. rade za neodôvodnený, a preto
ich žalobu v plnom rozsahu zamietol.

16. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade navrhujúc Krajskému súdu

v Nitre ako súdu odvolaciemu, aby postupoval podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP napadnutý rozsudok
Okresného súdu Nové Zámky zrušil a vec mu vrátil na doplnenie dokazovania, alebo aby postupoval
podľa § 388 CSP a rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe vyhovie a žalobcom v
plnom rozsahu prizná trovy konania. Napadnutý rozsudok Okresného súdu Nové Zámky je predčasný,
vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci a je založený na nesprávnych skutkových

zisteniach.

17. Pokiaľ ide o dopĺňací rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 25.2.2019 sp. zn.
13C/257/2016-183 tento považuje za zmätočný a vydaný v rozpore so zákonom, pretože právny
zástupca žalovaných podal na súde prvej inštancie návrh na prerušenie konania ešte dňa 6.3.2018, o

ktorom návrhu mal tento súd rozhodnúť uznesením pred vynesením rozsudku vo veci samej. Žalobcovia
poukázali na existenciu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP. Napriek tomu, že
najmäžalobcav1.radenedokonaleovládaslovenskýjazyk,súdbolpožiadanýoustanovenietlmočníka,
ktorého aj ustanovil, avšak až na druhé pojednávanie vo veci, t. j. 14.1.2019. Aj napriek vysokému veku
žalobcov a ich jazykovej bariére, obidvaja takmer dokonale vedeli popísať udalosti, ktoré sa odohrali

viac ako pred 11 rokmi, čo znamená, že k týmto udalostiam došlo tak, ako boli v žalobe popísané.
Žalobcovia V.. W. Y. viackrát upozorňovali a dopytovali sa na termín podpisu zmlúv u notára, avšak táto
osoba žalobcov výslovne ubezpečila, že s notárom je všetko vybavené a zmluvy stačí podpísať doma.
Práve v uvedenom spočíva podvodné konanie V.. Y.. Aj samotný vyšetrovateľ PZ v uznesení o zastavení
trestného stíhania konštatoval, že ide o občianskoprávny spor. Žalovaný v 1. rade pred konajúcim súdom

uviedol, že žalobca v 1. rade mu vždy hovoril, keď u nich prespával, aby sa cítil ako doma, pretože raz to
bude jeho dom. Z uvedeného potom jednoznačne vyplýva súdom spochybňovaná vôľa žalobcov vlastniť
nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania, pretože ju vždy považovali za vlastnú, ktorú skutočnosťverbalizovali tak žalovaným, ako aj ich rodičom. V.. W. Y. svojou výpoveďou na pojednávaní konanom
dňa 14.1.2019 potvrdila nadštandardnosť vzťahov medzi žalobcami a rodičmi žalovaných.

18. Prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal absurditou tvrdenia svedkyne, ktorá na jednej strane
uviedla, že žalobca v 1. rade jej mal verbalizovať skutočnosť, že sa chce zbaviť majetku, aby predišiel
dedičskému konaniu a na druhej strane jej mal odpredať rodinný dom, za ktorý mal na základe zmluvy
nadobudnúť finančné prostriedky. Svedkyňa V.. W. Y. vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že žalobca v 1.
rade jej mal oznámiť, že sa chce zbaviť majetku, aby po ňom vnučky nededili a ak im spolu s manželom

dovolí bývať v rodinnom dome, ktorý sa chystali kúpiť, predajú im spolu so žalobkyňou v 2. rade svoj
dom na X. ulici v N. D.. Súd navyše žiadnym spôsobom neanalyzoval fakt, že je prinajmenšom zvláštne
tvrdenietejtosvedkyne,podľaktoréhoodmenouzazriadenievecnéhobremenavnehnuteľnostitvoriacej
predmet sporu mal byť odpredaj inej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov.

V.. W. Y. a jej manžel sa mali najprv samostatne rozhodnúť, že kúpia nehnuteľnosť, ktorá je predmetom

konania, pre svojich dvoch synov, bez popudu, či za účasti žalobcov na tomto rozhodnutí, ktorí sa
až následne mali ponúknuť, že za zriadenie vecného bremena zodpovedajúcemu právu doživotného
bývania a užívania im budú financovať rekonštrukciu. Vecné bremeno pre žalobcov malo byť v
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu, zriadené ako odmena za poskytnutie finančných prostriedkov
zo strany žalobcov na rekonštrukciu. Tieto skutočnosti jednoznačne vyplývajúce z výpovede svedkyne

v trestnom konaní, nemajú žiadnu oporu vo výpovedi svedkyne v konaní pred súdom prvého stupňa,
dokonca sú úplne protichodné. Napriek tomu, že súd prvej inštancie mal k dispozícii vyšetrovací spis
OR PZ Topoľčany, nijakým spôsobom sa nevysporiadal s rozpormi uvádzanými vo výpovedi svedkyne
V.. Y. v trestnom a civilnom konaní. Táto svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že celú kúpnu cenu
za nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu vyplatila v hotovosti z peňazí, ktoré nadobudol jej manžel

odpredajom inej nehnuteľnosti, pričom toto tvrdenie je v rozpore s výpoveďou svedkyne v trestnom
konaní, že peniaze pochádzali z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonáva spolu s manželom. Svedkyňa
V.. Y. na položenú otázku právneho zástupcu žalobcu v 1. rade, či peniaze vyberala z účtu alebo ich
mala v hotovosti nevedela odpovedať. Súd prvého stupňa sa však v napadnutom rozsudku priklonil k
uvedenému a ničím nepodloženému tvrdeniu svedkyne (strana 6 rozsudku, bod 19 jeho odôvodnenia)

a to aj napriek tomu, že jednotlivé dátumy preukazujú práve tvrdenia žalobcov, že peniaze z odpredaja
svojich nehnuteľností odovzdanie priamo V.. Y.. Žalobca v 1. rade odpredal svoj byt na ul. Q. v N. D.
dňa 19.11.2007 a V.. Y. vyplatila prvú časť kúpnej ceny za nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu
dňa 22.11.2007, t. j. 3 dni po podpise kúpnej zmluvy o predaji nehnuteľnosti žalobcom v 1. rade. Súd
absolútne nesprávne vyhodnotil skutkový stav zistený výpoveďami žalobcov, svedkyne V.. Y. a listinnými

dôkazmi. Žalobcovia v priebehu konania tvrdili, že kúpnu cenu za nehnuteľnosť na X. ulici v N. D. nikdy
neobdržali, zatiaľ čo vypočutá svedkyňa V.. Y. vypovedala, že tento rodinný dom odkúpili od žalobcov za
sumu 2.000.000,- Sk, ktorú sumu mali vyplatiť žalobcom u notára pri podpise zmluvy. Ak súd nevykonal
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom tieto boli súdu riadne navrhnuté stranou
sporu, zakladá to odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. e/ CSP.

19. Nehnuteľnosť tvoriaca predmet žaloby (dom na ul. B. č. XX, bol zakúpený za sumu 2.450.000,- Sk,
pričom z uvedenej sumy je odpočítaná suma 940.000,- Sk, ktorá je sumou, za ktorú žalobcovia predali
svoj byt č. 16 na ulici Q. v N. D. Q. R. a K. R.. Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 19.11.2007. Svedeckou
výpoveďou pána R. v trestnom konaní bolo preukázané, že peniaze neobdržal žalobca, ale odložila si

ich žena. Výsledná suma podľa V.. Y. za dom na B. ulici č. XX mala po odpočítaní sumy obdržanej V..
Y. od Q. R. (940.000,- Sk) spolu 1.510.000,- Sk, pričom k uvedenej sume však bolo potrebné pripočítať
ešte náklady na celkovú rekonštrukciu v sume 145.550,- Sk. Potom celková suma za nehnuteľnosť,
ktorá je predmetom sporu mala predstavovať 1.655.550,- Sk. Žalobcovia vo svojej žalobe uviedli, že
svoju nehnuteľnosť na ulici X. v N. D. v celosti odpredali V.. W. Y. a jej manželovi za sumu 2.000.000,-

Sk a takáto výška sumy je uvedená aj na V.. W. Y. vlastnoručne napísanom doklade nachádzajúcom
sa na č. l. 81. Rozdiel medzi sumou za nehnuteľnosti na ulici X. v N. D. uvádzanej V.. W. Y., t. j.
1.655.000,- Sk a sumou uvádzanou žalobcami za túto nehnuteľnosť, t. j. 2.000.000,- Sk predstavuje
presne 314.500,- Sk, ktorú mali manželia Y. vrátiť žalobcom, pretože o túto sumu prevyšovali finančné
prostriedky za nehnuteľnosť na ulici X. v N. D., ktoré boli započítané na kúpu nehnuteľností tvoriacich

predmet sporu, sumu, za ktorú bola nehnuteľnosť nadobudnutá. Z dokladu z č. l. 82 vyplýva, že V.. W.
Y. začala rozdiel tejto sumy žalobcom riadne splácať. Výpoveď V.. W. Y. je zavádzajúca a nepravdivá
v tom smere, že nikdy neprevzala žiadne finančné prostriedky od žalobcov. Pokiaľ ide o výpoveď
svedkyne S. S., táto v trestnom konaní vypovedala v tom smere, že pani A. (žalobkyňa v 2. rade chcelakúpiť dom, lebo tam nie sú žiadne schody). Je nespochybniteľné, že sama táto svedkyňa nevedela
kto je kupujúcim pričom v trestnom konaní po konfrontácii so žalobkyňou v 2. rade bez akýchkoľvek
pochybností považovala žalobcov. Nie je potom jasné z akého dôvodu by žalobcovia boli prítomní pri

obhliadke danej nehnuteľnosti, ak rozhodnutie kúpiť ju pre svoje deti bolo manželmi Y. prijaté už predtým.

Z vykonaného dokazovania podľa názoru žalobcov jednoznačne vyplýva tá skutočnosť, ktorú v
konečnom dôsledku nespochybnila ani svedkyňa V.. W. Y., ktorá viackrát uviedla, že zariaďovala na
účet žalobcov a v ich mene záležitosti a dokonca mala aj dispozičné právo s ich účtom, že V.. Y. bola

zo strany žalobcov ústne splnomocnená, aby v ich mene na ich účet zakúpila nehnuteľnosti tvoriace
predmet tohto sporu.

Nie je možné sa preto stotožniť s právnym názorom konajúceho súdu, podľa ktorého žalobcovia v
konaní nepreukázali právny titul nadobudnutia nehnuteľnosti tvoriacej predmet konania, pretože to boli
práve žalobcovia, ktorí odovzdali splnomocnencovi V.. Y. finančné prostriedky predstavujúce kúpnu cenu

nehnuteľností s dôverou, že im jej kúpu v ich mene a na ich účet zabezpečí práve V.. Y., ktorá však
žalobcov svojím protiprávnym konaním uviedla do omylu a nehnuteľnosti napísala na svoje dve maloleté
deti, teraz žalovaných v 1. a 2. rade.

20. Žalovaní v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcov v 1. a 2. rade uviedli,

že odvolaciemu súdu navrhujú, aby rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 13C/257/2016-169
zo dňa 14.1.2019, ako vecne správny potvrdil. Žalobcovia svojím odvolaním v písomnej forme v
zásade zopakovali svoje skutkové tvrdenia deklarované už pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa
tento súd právne a aj skutkovo vysporiadal v rámci napadnutého rozsudku zo dňa 14.1.2019 č. k.
13C/257/2016-169.

21. Poukazovanie na obsah trestného spisu, resp. na jeho niektoré procesné výstupy, ako sú písomné
výstupy z jednotlivých procesných úkonov, má zrejme navodiť ten dojem, že konajúci súd sa s
obsahom predmetného trestného spisu nevysporiadal, avšak opak je pravdou, pretože z odôvodnenia
napadnutého rozsudku vyplýva, že konajúci súd na rozdiel od žalobcov vzal do úvahy celé výpovede

V.. W. Y. a nielen niektoré časti jej výpovede v tr. konaní, ako to dokazuje aj zápisnica o výsluchu zo
dňa 14.9.2015.

22. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok - ďalej len
„CSP“), po zistení, že odvolanie v danej veci bolo podané oprávneným subjektom v zákonnej lehote na

podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania(§379a§380CSP),beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1CSPacontrario).
Následne odvolací súd podané odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade smerujúce voči rozsudku Okresného
súdu Nové Zámky zo dňa 14.1.2019 č. k. 13C/257/2016-169 vyhodnotil za nedôvodné, s rozhodnutím
o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

23. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.24. Odvolací súd skúmajúc dôvodnosť podaného odvolania žalobcov v 1. a 2. rade zo dňa 12.3.2019
smerujúceho voči rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 14.1.2019 č. k. 13C/257/2016-169 v rámci
odvolacieho konania dospel k záveru, že zo strany prvoinštančného súdu v súvislosti s rozhodovaním

o uplatnenom žalobnom nároku žalobcov v 1. a 2. rade bol v dostatočnom rozsahu zistený skutkový
stav. Súd prvej inštancie takto zistený rozsah skutkového stavu pri dodržaní myšlienkového postupu
hodnotenia dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP, t. j. jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, aj následne
správne posúdil podľa ním odcitovaných ustanovení hmotnoprávneho predpisu (§ 123, § 132 ods. 1,
2 a § 133 ods. 2 Obč. zákonníka). Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd napadnutý prvoinštančný

rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom v ďalšom odkazuje na rozsahu a
predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

25. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že sa stotožňuje s
konštatovaním prvoinštančného súdu v tom smere, že vzhľadom na uplatnený druh žalobnéno petitu
(určenie vlastníckeho práva k žalovaným nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. N. zapísaných

na LV č. XXX sa žalobcom nepodarilo v prejednávajúcej veci uniesť dôkazné bremeno, ktoré ich
zaťažovalo s tým, aby vedeli preukázať titul nadobudnutia vlastníctva k požadovaným nehnuteľnostiam.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobcami tvrdené poskytnutie finančných prostriedkov matke
žalovaných V.. W. Y. ako tretej osobe samo o sebe nezakladá vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam. Aby bolo možné konštatovať vznik vlastníckeho práva žalobcov k nehnuteľnostiam

tvoriacim predmet tohto konania, tak k takémuto úkonu sa vyžaduje uzavretie perfektnej kúpnej zmluvy
písomného charakteru, pričom výrazom perfektnosti takejto zmluvy je jej následný zápis do príslušného
katastra nehnuteľností, čo v danom prípade v prospech žalobcov realizované nebolo. Takýto perfektný
procesný a aj právny postup je možné vzhliadnuť na strane žalovaných a to pokiaľ ide o nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom tohto konania a to v prípade prevodu vlastníckeho práva k nim na základe kúpnej

zmluvy zo dňa 14.12.2007 ako aj následnej registrácie tejto zmluvy v príslušnom registri nehnuteľností.
Takýtopostupvsúvislostisprevodomnehnuteľnostínazákladekúpnejzmluvyuzavretejdňa14.12.2007
na v tom čase maloletých žalovaných správne primäl prvoinštančný súd k zaujatému záveru ohľadne
nedôvodnosti podanej žaloby s jej následným zamietnutím. Žalobcovia v tomto konaní ani nepreukázali,
že by medzi nimi a Mgr. W. Y. došlo k uzatvoreniu zmluvy o obstaraní predaja veci v zmysle § 737 OZ.

Takáto zmluva o obstaraní predaja veci musí mať na rozdiel od príkaznej zmluvy podľa § 724 písomnú
formu, čo v danom prípade splnené nebolo.

26. Zo skutkového vymedzenia podanej žaloby žalobcami ako aj z ich prednesov v konaní nie je
možné ustáliť na základe akého právneho úkonu sa cítia byť vlastne žalobcovia vlastníkmi predmetných

nehnuteľností, pretože podľa záveru prvoinštančného súdu a zhodne aj názoru odvolacieho súdu týmto
právnym úkonom nemôže byť Kúpna zmluva uzavretá dňa 14.12.2007. Ak týmto právnym úkonom
nie je uvedená kúpna zmluva, potom naďalej zo strany žalobcov absentuje unesenie dôkazného
bremena ohľadne preukázania právneho dôvodu nadobudnutia predmetných nehnuteľností do ich
bezpodielového spoluvlastníctva. V obidvoch kúpnych zmluvách, t. j. zo dňa 14.12.2007 a zo dňa

19.12.2007 došlo k zriadeniu vecného bremena v prospech obidvoch žalobcov, avšak z nijakých
okolností uzavretia týchto jednotlivých zmlúv nie je možné konštatovať to, že v podanej žalobe žalobcov
zo dňa 3.8.2016, ktorá je určovacieho charakteru, je uplatnený žalobný nárok žalobcov v 1. a 2. rade
dôvodný. Procesný prostriedok zvolenej ochrany nároku voči žalovaným je podľa názoru odvolacieho
súdu nesprávny. Za predpokladu žalovania neplatnosti Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 14.12.2007 (a

jej prípadného úspechu) by sa vlastníkmi nehnuteľností stali predávajúce osoby z tejto zmluvy, a nie
žalobcovia v 1. a 2. rade.

27. Na margo žalobcami namietaným nedostatočne zisteným skutkovým stavom odvolací súd považuje
túto námietku za neopodstatnenú vzhľadom na súčasný kontradiktórny charakter občianskoprávneho

konania, vychádzajúc zo skutkového vymedzenia podanej žaloby a z obsahu listinných dôkazov
predložených žalobcami v tomto konaní. V danom prípade zo strany prvoinštančného súdu nedošlo
ani k porušeniu práva žalobcu v 1. rade na konanie pred súdom v jeho materskom jazyku, pretože po
upozornení zo strany jeho právneho zástupkyne na nedostatočnú znalosť slovenského jazyka, bol v
prospech odstránenia vytýkaného nedostatku na strane žalobcu v 1. rade ustanovený tlmočník z jazyka

maďarského do jazyka slovenského pre tento subjekt.

28. Na margo predmetného dopĺňacieho rozsudku odvolací súd poznamenáva, že tento nebol
predmetom odvolacieho konania, pretože to vyplýva z prvého odseku odvolania žalobcov v 1. a 2. radezodňa12.3.2019,zktoréhojeabsolútnezrejmé,žesmerujevočirozsudkuOkresnéhosúduNovéZámky
zo dňa 27.2.2019 č. k. 13C/257/2019-169, čo je rozsudok vo veci samej, pričom dopĺňací rozsudok
má č. k. 13C/257/2019-183. Ak by aj bol predmetný výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania

podrobený odvolaniu zo strany žalobcov, tak ich odvolanie proti takémuto výroku by muselo byť podľa §
386 písm. b/ CSP odmietnuté, pretože oprávneným subjektom na podanie odvolania voči uzneseniu o
zamietnutí návrhu na prerušenie konania je iba navrhovateľ takéhoto procesného postupu, t. j. v danom
prípade žalovaní v 1. a 2. rade.

29. V kontexte týchto dôvodov odvolací súd o podanom odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade ako o
nedôvodnom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

30. Ako vecne správny s prihliadnutím na úspešnosť žalovaných v 1. a 2. rade v tomto konaní odvolací
súd s poukazom na ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov
prvoinštančného konania.

31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1, 2 CSP tak, že žalovaným v 1. a 2. rade majúcim úspech v tomto konaní priznal voči neúspešným
žalobcom v 1. a 2. rade plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške tohto nároku rozhodne
súdny úradník samostatným uznesením na súde prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí.

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).