Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/132/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200372
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2019200372.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a
sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: MIKROVRT, spol. s
r.o., so sídlom Sládkovičova 67, 920 41 Leopoldov, IČO: 36 227 731, zastúpený Witt & Kleim Advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom Dolná 6/A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499

500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 102784592/2019 zo dňa 03.12.2019, o
návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 13.12.2019, doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 17.12.2019, sa žalobca
domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 102784592/2019 zo dňa 3.12.2019,

ktorým tento postupom podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako
„Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 102257875/2019 zo dňa 30.9.2019.
Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa ust. § 156 ods. 1 písm. a)
Daňového poriadku vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu úrok z omeškania v sume 850,70 Eur za
nezaplatenie dane z príjmov zo závislej činnosti vyrubenej podaním hlásenia za zdaňovacie obdobie

2013.

2. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu okrem iného požiadal o priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, pričom v tejto súvislosti dôvodil tým, že výkonom rozhodnutia by
došlo k nenapraviteľnému následku v podobe obmedzenia dispozície s majetkom žalobcu, ktorý
môže mať závažný a nenapraviteľný následok v podobe konkurzu žalobcu. Žalobca prešiel

procesom reštrukturalizácie, pričom predpokladom povolenia reštrukturalizácie a následného procesu
reštrukturalizácie, je úpadok alebo hroziaci úpadok. Vzhľadom na skutočnosť, že reštrukturalizácia bola
povolená, je zrejmé, že súd dospel k záveru, že žalobca je v tak nepriaznivej ekonomickej situácií, že
je potrebný ozdravný proces tak širokého rozsahu, akým je reštrukturalizácia. Jedným z najsilnejších
opatrení, ktoré majú právny význam pre možné ďalšie podnikanie žalobcu je nemožnosť individuálneho
vymáhania pohľadávok, ktoré sa majú prihlásiť ako pohľadávky do reštrukturalizácie, v čoho dôsledku

dochádza taktiež k prerušeniu a následnému zastaveniu exekúcií. Praktickým dopadom je umožnenie
žalobcovi nakladať s majetkom, predovšetkým s finančnou hotovosťou na bankových účtoch, ktoré je
dôležité z hľadiska riadneho a včasného plnenia záväzkov žalobcu, ktoré vznikli po reštrukturalizácií,
teda tzv. nových dlhov žalobcu. Umožniť žalobcovi opätovne bez zablokovania financií rozbehnúť
finančný tok je predpokladom úspešnej reštrukturalizácie a úspešného podnikania žalobcu. Na žalobcu
sú kladené vysoké ekonomické nároky, kedy okrem riadneho fungovania spoločnosti musí byť schopný

splácať svoje staré dlhy. V takejto situácií akékoľvek individuálne vymáhanie pohľadávky veriteľa
žalobcu môže spôsobiť obmedzenie s nakladaním majetku žalobcu, konkrétne v podobe zablokovaniabankových účtov žalobcu, čo v zásade musí nutne vyústiť v opätovnú platobnú neschopnosť žalobcu
a jeho následný úpadok. V prípade, ak by nedošlo k odkladnému účinku správnej žaloby, žalobca
tvrdí, že vymáhaním pohľadávky vyplývajúcej z rozhodnutia a pôvodného rozhodnutia, by mohlo dôjsť k

následku v podobe neschopnosti žalobcu plniť reštrukturalizačný plán a následné vyhlásenie konkurzu
na majetok žalobcu. Konkurz žalobcu je mimoriadne vážny a absolútne nenapraviteľný následok
vzhľadom na skutočnosť, že konverzia konkurzu na reštrukturalizáciu následne nie je zo zákona možná,
a túto nemožno predpokladať. Zároveň by konkurz končil úplným speňažením majetku žalobcu a jeho
konečným zánikom, nakoľko konkurz nemožno zrušiť spôsobom, ktorý by umožňoval ďalšie podnikanie

žalobcu. K verejnému záujmu žalobca predovšetkým upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, že úrok z
omeškania je sankčným nárokom, nejde o nárok, daň, ktorú je žalobca povinný uhrádzať ako plnenie
povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov, kde spočíva prevažná čas verejného záujmu. Zároveň
má žalobca za to, že rozsah nároku žalovaného daného pôvodným rozhodnutím a rozhodnutím nie je
v rozpore s verejným záujmom do takej miery, aby odôvodňovalo hrozbu zániku žalobcu v konkurze.
Ďalej žalobca uviedol, že z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobca má za to, že rozhodnutie ako

aj pôvodné rozhodnutie, sú vydané v rozpore so zákonom a nárok, ktorý je ich obsahom, nemožno v
žiadnom prípade vymáhať. Žalobca sa teda správnou žalobou domáha ochrany svojich subjektívnych
práv predovšetkým reprezentovaných právom na dispozíciu s majetkom žalobcu bez neoprávnených
obmedzení. Žalobca za to, že návrh na priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe, ktorá by
spočívala v nemožnosti vymáhať nárok obsiahnutý v rozhodnutí a pôvodnom rozhodnutí, je zhodný s

účinkom prípadného rozhodnutia, ktorým by súd tejto správnej žalobe vyhovel.

3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril, pričom návrh
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe navrhuje zamietnuť, pretože žalobu považuje v celom
rozsahu za nedôvodnú.

4. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska

škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom

Európskej únie.

5. Podľa § 186 ods. 1 a ods. 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním
na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie

nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo
opatrení orgánov verejnej správy (1). Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho
súdu vo veci samej (2).

6. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od

doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach § 184 až § 189 SSP predstavuje jeden
z právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo strany

správneho súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom
ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je
zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by správnym súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie
orgánu verejnej správy nevyvolávali žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovanímboli považované za skonzumované. Z povahy veci je tak nesporné, že odkladný účinok má zabezpečiť
materiálnuochranuprávamaoprávnenýmzáujmomúspešnéhožalobcutak,abytentoneboldotknutýpo
zrušenížalobounapadnutéhorozhodnutiaaleboopatreniaorgánuverejnejsprávyžiadnymiichúčinkami

alebo následkami. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter
a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní
a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. Oproti týmto opatreniam podstatou
odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. (I. ÚS 53/2018)

10. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným rozhodnutím, ktorým sa
prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Procesným predpokladom
rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, z ktorého musí vyplývať,
že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej
správy by skutočne hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma

na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku
by nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého
platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a
priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie. Dôkazy k tomuto tvrdeniu

však musí predložiť žalobca.

11. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neobsahuje dôkazy na preukázanie
hrozby závažnej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku a ani z administratívneho
spisu hrozba závažnej ujmy z dôvodu okamžitého výkonu rozhodnutia orgánu verejnej správy

nevyplýva. Žalobca dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe riadne nepreukázal, keď
existenciu hrozby následkov predpokladaných SSP dôvodil len všeobecnými tvrdeniami a hypotetickými
predpokladmi vzniku „nenapraviteľného následku“ z dôvodu hrozby neplnenia reštrukturalizačného
plánu a možnosti vyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti, avšak neuvádza podrobnosti o plnení
súdom schváleného reštrukturalizačného plánu, pričom zároveň nepreukázal ani okolnosti svedčiace o

možnom reálnom okamžitom výkone žalobou napadnutých rozhodnutí orgánmi daňovej správy, napr.
doručenie rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania alebo daňovej exekučnej výzvy a pod.
Absencia vysvetlenia odôvodňujúceho prijatie úsudku o reálnosti tvrdenej hrozby vzniku závažnej ujmy
v dôsledku prípadného výkonu rozhodnutia neumožňuje súdu priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, preto správny súd tento procesný návrh žalobcu zamietol.

12. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SPP).