Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok… Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/172/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118215463
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:6118215463.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudkýň
JUDr. Daši Kontríkovej a JUDr. Ľubice Bundzelovej, v právnej veci žalobkyne: JUDr. Mária Trylčová,
advokátka, so sídlom Senica, J. Kráľa 738/12, IČO: 31 141 935, právne zast.: advokátska kancelária
JUDr. Martin Repáň, advokát s.r.o., so sídlom Bratislava, Mamateyova 12, proti žalovanej: PaedDr. Q.
M., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom A., I. XXX/X, zast.: JUDr. B. M., bytom K. K., G.. A. X, o zaplatenie

34.380 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 6.
mája 2019, č.k. 2C/20/2018-134, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 21.365,89 eur s
príslušenstvom, rozsudok Okresného súdu Skalica zo dňa 6. mája 2019, č.k. 2C/20/2018-134 v časti
týkajúcej sa sumy 21.365,89 eur s príslušenstvom r u š í a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

II. Vo zvyšku napadnutý rozsudok r u š í a v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II.
žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobkyni.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 566 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka, ust. § 18 ods. 1 až 5, § 24 ods. 1 až 3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, §
1 ods. 2, § 7 ods. 1 a 2, § 8, § 10 ods. 6 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb, ust. § 39, § 41 a § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, vecne
súd dôvodil, že žalobkyňa sa zaplatenie sumy 34.380 eur s príslušenstvom titulom nárokov zo zmluvy o
právnej pomoci uzavretej so žalovanou. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané, že strany sporu

uzatvorili dňa 31.1.2017 zmluvu o právnej pomoci (ďalej len Zmluva), na základe ktorej sa žalobkyňa
ako mandatár zaviazala poskytnúť právnu pomoc v rozsahu potrebnom na úspešné uplatnenie práva
žalovanej ako mandanta, a žalovaná sa zaviazala vyplatiť žalobkyni dojednanú odmenu v zmysle §
2 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 10. novembra
2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška),
a to podielovú odmenu vo výške 15 % z polovice hodnoty vyporiadavaného majetku patriaceho do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú súd prisúdi žalovanej právoplatným rozhodnutím,
alebo ktorá jej pripadne v rámci mimosúdnej dohody (Čl. III ods. 2). Dňa 28.6.2017 uzatvorila žalovaná
so svojím bývalým manželom dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa §
149 a § 150 OZ, ktorou jej pripadol podiel na vyporiadavanom BSM vo výške 191.000 eur. Vychádzajúc
zo Zmluvy si žalobkyňa faktúrou č. 33/2017 zo dňa 17.7.2017 vyčíslila odmenu vo výške 34.380 eur,
ktorú faktúru žalovaná prevzala dňa 19.7.2017, doteraz však neuhradila žalobkyni žiadnu čiastku a to

z dôvodu, že podľa jej názoru sa so žalobkyňou dohodla na tarifnej odmene v zmysle § 10 ods. 1 a
ods. 6 vyhlášky.3. Na základe vykonaného dokazovania vyvodil súd právny záver, že žaloba nebola podaná dôvodne.
Mal za to, že Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a z uvedeného dôvodu je na daný vzťah potrebné

aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Z povahy spotrebiteľských zmlúv
vyplýva, že nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Strany si v Zmluve dohodli podielovú odmenu
podľa § 7 a § 8 vyhlášky, následne na základe poskytnutej právnej pomoci zo strany žalobkyne
žalovaná uzatvorila so svojím bývalým manželom dohodu o vyporiadaní BSM bez toho, aby vec bola

predmetom konania pred súdom (resp. pred iným orgánom). Podielovú odmenu však podľa vyhlášky
možno dohodnúť len vo veci, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom, z ktorého
dôvodu súd posúdil dohodu medzi stranami sporu o odmene advokáta v tejto časti za absolútne neplatný
právny úkon podľa § 39 OZ, keďže obchádza zákon, žalobkyňa preto nie je oprávnená požadovať od
žalovanej zaplatenie podielovej odmeny v zmysle dohody, ale patrí jej odmena, aká by jej patrila v
prípade, že by odmena nebola dohodnutá (§ 1 ods. 2 vyhlášky). Z výkladu ustanovenia § 8 vyhlášky

možno vyvodiť, že podmienkou na uplatňovanie si práva na dohodnutú podielovú odmenu je úspech
zastúpeného v konaní. Viazanosť podielovej odmeny na procesné zastupovanie klienta je teda typickým
znakom tohto druhu odmeny (viď komentár vyhlášky C.H.BECK, rok vydania 2015), uvedený záver
vyplýva aj z judikatúry ( napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 407/2008). Z uvedených
dôvodov súd žalobu v celom rozsahu ako predčasne podanú zamietol s tým, že bude na žalobkyni, aby

si odmenu vyúčtovala podľa tarifnej hodnoty veci, ktorú jej bude žalovaná povinná uhradiť, ale až po tom,
akosijužalobkyňauplatnínovoufaktúrou.Vzhľadomnauvedenúargumentáciusaprvoinštančnýsúduž
ďalej nezaoberal skutočnosťami, ktoré zostali medzi stranami sporu sporné, okrem iného správnosťou
výpočtu zmluvnej odmeny, t.j. z akej sumy je potrebné vychádzať pri určení hodnoty veci. Súd nepripustil
návrhzástupcužalovanejnavykonaniedôkazuvýsluchomstránsporu,nakoľkomalzato,ichvýpoveďou

nebudú preukázané skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci. O nároku na náhradu trov konania
súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnej žalovanej priznal ich náhradu v plnom rozsahu.

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote žalobkyňa odvolanie v časti 13.014,11 eur s
príslušenstvom a vo zvyšnej časti zároveň týmto podaním zobrala žalobu späť (t.j. v časti o zaplatenie

sumy 21.365,89 eur s príslušenstvom). Odvolanie zdôvodnila podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), písm.
f) a písm. h) CSP. Namietala rozporuplnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku, keď súd konštatoval, že
zmluva bola v časti dohody o podielovej odmene neplatná, čo znamená, že vo zvyšnej časti je zmluva
platná a teda žalovaná bola povinná žalobkyni zaplatiť cenu poskytnutých právnych služieb v zmysle
advokátskej tarify, ktorý záver podporuje aj početná judikatúra. Aj samotný súd citujúci nález ÚS SR

407/2008, priznáva žalobkyni nárok (minimálne) v rozsahu podľa advokátskej tarify, avšak následne
nárok ako celok zamietol. Odvolateľka poukazuje na to, že jej povinnosťou bolo nárok skutkovo vymedziť
a riadne formulovať petit žaloby na plnenie, čo urobila a právne posúdenie veci prináleží súdu. Pokiaľ
bol súd toho názoru, že žalobkyňa má nárok na zaplatenie odmeny za poskytnutie právnych služieb ale
na základe iného ustanovenia vyhlášky, bol povinný tento nárok priznať v rozsahu ako to vyplývalo z

obsahusúdnehospisuapodľapravidielstanovenýchplatnýmprávom,t.j.zadvokátskejtarify.Žalobkyňa
napadla rozsudok odvolaním v časti 13.014,11 eur s príslušenstvom, v ktorej časti tento svoj nárok
zároveň v odvolaní kvantifikovala špecifikáciou jednotlivých poskytnutých úkonov právnej služby a
výpočtom tarifnej odmeny za zastupovanie, pričom svoju odmenu vyčíslila spolu v sume 13.014,11 eur
za všetky úkony právnej služby. Odvolateľka poukázala na to, že zamietnutím nároku žalobkyne v celosti

(hmotnoprávne definovaného ako odmena za poskytnutie právnych služieb) právoplatným rozhodnutím
v tejto veci, teda medzi rovnakými stranami a na rovnakom skutkovom základe vzniká res iudicata v
zmysle § 230 CSP, ktorá skutočnosť bráni tomu, aby si žalobkyňa predmetný nárok voči žalovanej
uplatnila znovu. Je teda nesprávny a nelogický záver súdu, že je na žalobkyni, aby si odmenu vyúčtovala
podľa tarifnej hodnoty veci, ktorú jej bude žalovaná povinná uhradiť až potom, ako si ju žalobkyňa

uplatní novou faktúrou. Inými slovami, čo do predmetu konania žalobkyňa nežiadala priznať zaplatenie
podielovej odmeny ale iba zaplatenie určitej peňažnej čiastky. Predmetom konania nie je „faktúra“ alebo
iná „účtenka“ ale predmetom žaloby na plnenie je hmotnoprávny nárok, ktorý má nejaký právny režim
(výšku, splatnosť, právny základ). Preto argument súdu o zamietnutí žaloby z dôvodu nesprávnej výšky
faktúry (resp. nesprávne vystavenej faktúry), nemá oporu v platnom práve ani relevantnej judikatúre. V

prejednávanej veci sa nejedná o taký typ nároku, ktoré podľa platného práva musia byť najprv (t.j. pred
začatím súdneho konania) uplatnené voči žalovanému ako napr. nárok zo zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Záver súdu o predčasnom podaní žalobyje preto nesprávny. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považovala rozsudok za správny a
spravodlivý. S čiastočným späťvzatím žaloby vyjadrila súhlas a navrhla, aby odvolací súd po čiastočnom
zastavení konania v sume 21.365,89 eur podanú žalobu zamietol a to z dôvodu, že žalobkyni ako
advokátke, ktorá poskytovala právne služby v zmysle § 18 ods. 4 a § 18 ods. 5 zákona o advokácii,
odmena nepatrí. Žalobkyňa porušila § 18 ods. 4 zákona o advokácii, podľa ktorého advokát je povinný

v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom, o výške odmeny za
úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí, to neplatí v prípade,
ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne. Žalobkyňa žalovanú o výške odmeny za
úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu neinformovala, keď doposiaľ si protiprávne voči nej
uplatňovala podielovú odmenu a nie tarifnú odmenu. Žalobkyni nepatrí odmena aj z dôvodu porušenia
§ 18 ods. 5 zákona o advokácii, keďže nepostupovala s odbornou starostlivosťou pri stanovení masy

BSM, a tiež z dôvodu porušenia § 2 ods. 1 advokátskeho poriadku, keďže žalobkyňa ako advokátka
pri výkone svojho povolania porušila povinnosť, a v prospech žalovanej ako klientky nevyužila skutkové
a právne argumenty a možnosti dané právnym poriadkom, najmä pri stanovení masy BSM (konkrétne
výšky obchodného podielu a jeho rozdelenia medzi stranami). Podľa žalovanej je dôvodom zamietnutia
žaloby aj tá skutočnosť, že žalobkyňa si uplatňuje právo na vyplatenie podielovej odmeny podľa § 7

a 8 vyhlášky čo bráni tomu, aby si v tom istom konaní uplatnila právo na zaplatenie tarifnej odmeny
podľa § 9 až 13a vyhlášky, to znamená, z iného právneho titulu, keď nepožiadala súd o zmenu žaloby.
Dôvodom na zamietnutie žaloby sú aj závažné a doposiaľ nevyjasnené rozpory o poskytnutých právnych
úkonoch, ktoré žalobkyňa od žalovanej požaduje uhradiť, žalovaná namieta aj výšku tarifnej odmeny,
ktorú žalobkyňa vypočítala v rozpore s vyhláškou. Zo strany žalobkyne navyše pri zastupovaní došlo k

zjavnému zneužitiu práva, ktoré v zmysle ustanovenia článku 5 CSP nepožíva právnu ochranu. Navrhla,
aby odvolací súd podané odvolanie zamietol a žalovanej priznal plnú náhradu trov konania.

6. Žalobkyňa v odvolacej replike zotrvávala na argumentoch uvedených vo svojom odvolaní. Čo sa
týka poukazu žalovanej na § 18 ods. 4 zákona o advokácii, je zrejmé, že z povahy veci vyplýva, že

tento na prejednávanú vec je neaplikovateľný. Medzi stranami existovala (a dodnes existuje) platne
uzavretá zmluva o právnej pomoci, ktorá upravovala spôsob odmeňovania advokáta formou podielovej
odmeny, čo bolo hlavným dôvodom, prečo žalobkyňa nemala povinnosť informovať žalovanú v zmysle
§ 18 ods. 4 zákona o advokácii. Záver o čiastočnej neplatnosti tejto zmluvy vyvodil až následne
prvoinštančný súd. Pokiaľ žalovaná namieta porušenie § 18 ods. 5 zákona o advokácii, v súdnom

spise neexistuje jediný dôkaz o tom, že by žalobkyňa nepostupovala pri poskytovaní právnej služby
s odbornou starostlivosťou, ostatne prvoinštančný súd v odôvodnení konštatoval, že z predložených
dôkazov v danom spore nemal preukázané, že by žalobkyňa uvedenú povinnosť porušila alebo že by
postupovala v rozpore s advokátskou etikou alebo s dobrými mravmi. Pokiaľ žalovaná argumentovala
tým, že v priebehu odvolacieho konania žalobkyňa mení žalobu, čo je neprípustné, na tento argument

žalobkyňa odpovedala už v samotnom odvolaní a síce, že jediné, čo sa v priebehu konania zmenilo, je
právna kvalifikácia nároku a teda o zmenu žaloby sa nejedná. Správnosť uvedeného záveru vyplýva aj
z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28.9.2010 sp.zn. 6Cdo 99/2010.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k

záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

8. Keďže žalobkyňa v odvolacom konaní súčasne s podaným odvolaním vzala žalobu späť v časti o
zaplatenie sumy 21.365,89 eur s príslušenstvom, rozhodoval odvolací súd najskôr o tomto čiastočnom
späťvzatí žaloby.

9. Podľa § 370 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej CSP), ak je žaloba
vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť,
odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia; podľa ods. 2 citovaného ustanovenia súd späťvzatiežaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí,
odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti,
použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

10. V danom prípade žalobkyňa svojím čiastočným späťvzatím žaloby uplatnila svoje právo disponovať
konaním, ktoré jej vyplýva z dispozičného princípu ako základného princípu civilného sporového
procesu. Vzhľadom k skutočnosti, že k späťvzatiu časti žaloby došlo po vydaní rozsudku, avšak
pred právoplatnosťou tohto rozhodnutia a súčasne žalovaná s takýmto procesným postupom žalobcu

vyjadrila súhlas, odvolací súd preto rozhodol podľa § 370 CSP tak ako je uvedené vo výroku I. tohto
uznesenia.

11. Predmetom odvolacieho konania tak zostalo preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol v sume 13.014,11 eur s príslušenstvom ako aj v závislom výroku
o trovách konania.

12. Podstatou odvolacích námietok žalobkyne bol nesprávny záver súdu o predčasnom podaní žaloby
a odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a celého obsahu spisu musel dať odvolateľke
za pravdu.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou voči žalovanej domáhala zaplatenia sumy 34.380,-
eur s príslušenstvom titulom odmeny za právne služby, poskytnuté žalovanej na základe zmluvy o
právnej pomoci zo dňa 31.1.2017. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní posúdil predmetnú
zmluvu o právnej pomoci ako platne uzavretú s výnimkou dojednania o podielovej odmene advokátky
podľa § 7 a § 8 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb, ktoré dojednanie obchádza zákon v citovaných ustanoveniach a preto je zmluva v tejto časti
absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ. Z uvedeného prvoinštančný súd uzavrel, že
žalobkyni, ktorá si uplatnila zaplatenie podielovej odmeny v zmysle dohody, takáto odmena nepatrí, ale
patrí jej odmena v zmysle § 1 ods. 2 vyhlášky, podľa ktorého ustanovenia odmena advokáta sa určuje na
základe dohody medzi advokátom a jeho klientom a ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta

sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14). Uvedené závery súdu prvej inštancie
odvolateľka nenamietala a odvolací súd preto nemal dôvod správnosť týchto záverov preskúmavať.

14. Pokiaľ však v ďalšom, vychádzajúc z vyššie zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia
prvoinštančný súd žalobu zamietol v celom rozsahu ako predčasne podanú (bez bližšieho uvedenia, na

základe akého právneho predpisu takto postupoval), odkázal žalobkyňu na nové vyúčtovanie odmeny
podľa tarifnej hodnoty veci, ktorú jej bude žalovaná povinná uhradiť, ale až po tom, ako si ju žalobkyňa
uplatnínovoufaktúrou,trebapovažovaťrozhodnutiezanesprávneanemajúceoporuvplatnomprávnom
poriadku ani platnej judikatúre.

15.Predmetomsporu,akosprávnedôvodilaodvolateľka,nebolakonkrétnafaktúraale žalobanaplnenie
- zaplatenie žalovanej sumy, v zmysle § 17 písm. a) CSP. Povinnosťou žalobkyne v zmysle § 132
CSP bolo uviesť okrem všeobecných náležitostí podania označenie strán, pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh a k žalobe pripojiť
dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Túto povinnosť

si žalobkyňa splnila, keď v žalobe uviedla, že sa domáha od žalovanej splnenia povinnosti zaplatiť jej
sumu 34.380,- eur s príslušenstvom, pričom ako rozhodujúce skutočnosti okrem iného uviedla, že so
žalovanou uzavrela dňa 31.01.2017 zmluvu o právnej pomoci, na základe ktorej jej poskytla právne
služby pri vyporiadavaní jej BSM, za ktoré si vyúčtovala odmenu avšak žalovaná jej odmietla odmenu
uhradiť. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaná vymedzila skutkový rámec, z ktorého vyvodzovala

právo na splnenie povinnosti žalovanou. Jej povinnosťou nebolo uplatnený nárok právne kvalifikovať,
keď v zmysle zásady iura novit curia (práva pozná súd) je právne posúdenie vecou súdu. Nesprávny je
preto aj názor žalovanej, že žalobkyňa bola povinná po zistení názoru prvoinštančného súdu v otázke
právneho posúdenia veci (teda po zistení, že jej nepatrí podielová ale tarifná odmena v zmysle vyhlášky)
podávať procesný návrh na zmenu žaloby. Odvolací súd pripomína, že strany sporu musia uviesť iba

rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok právne kvalifikoval. Súd tak skúma,
či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície
tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny
vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobevyhovené. Ak strana uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ňou tvrdený nárok, ale s
týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany
a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav

dopadajú (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 196/2009).

16. Advokát poskytuje právne služby za odmenu. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobkyňa
ako advokátka poskytla žalovanej práve služby v súvislosti s vyporiadaním jej bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a vznikol jej preto v zmysle zákona o advokácii voči žalovanej nárok na

zaplatenie odmeny. Spornou bola výška uplatnenej odmeny. Vyhláška č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, umožňuje dohodnúť sa
na zmluvnej odmene (a jej druhu) alebo na tarifnej odmene. V tomto spore súd prvej inštancie ustálil,
že k platne uzavretej dohode o odmene advokáta nedošlo, preto žalobkyni síce patrí odmena (majúc
argumenty žalovanej, pre ktoré by jej žiadna odmena patriť nemala za nepodložené) avšak tarifná
odmena. V takom prípade mal podľa názoru odvolacieho súdu, ktorý je podporovaný aj judikatúrou

slovenských súdov, po vykonanom dokazovaní v otázke rozsahu realizovaných úkonov zaviazať
žalovanú na zaplatenie odmeny zodpovedajúcej tarifnej odmene v zmysle vyhlášky za preukázané
poskytnuté právne služby (a iba vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietnuť). Úkony, ktoré žalobkyňa
ako advokátka pri zastupovaní žalovanej uskutočnila, táto uviedla v žalobe. Súd bol preto povinný sa
s uplatneným nárokom vysporiadať, vykonať dokazovanie na ustálenie výšky tarifnej odmeny, keďže

žalovanánamietalarozsahakvalituposkytnutýchprávnychslužieb.Pokiaľvšaksúdbezďalšiehožalobu
v celosti zamietol ako predčasne podanú, na takýto postup nemal žiadny zákonný dôvod.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia
veci (považujúc nesprávne nárok žalobkyne za taký, ktorý vyžaduje pred podaním žaloby na súde

uplatnenie si práva u žalovanej samostatnou faktúrou, ktorou si vyúčtuje tarifnú odmenu), nevykonal
žiadne dokazovanie pokiaľ ide o rozsah poskytnutých právnych služieb, žiadnym spôsobom neoveroval
odôvodnenosť a počet žalobkyňou vykonaných úkonov, v dôsledku čoho treba jeho rozhodnutie
považovať za nesprávne. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.
1 písm. c) CSP v spojení s § 391 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

18. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie vec v zostávajúcom predmete sporu, teda o
zaplatenie sumy 13.014,11 eur s príslušenstvom opätovne prejednať, vykonať dokazovanie na zistenie
rozsahu poskytnutých právnych služieb žalobkyňou, posúdiť prípadnú dôvodnosť výhrad žalovanej aj
voči kvalite poskytnutých právnych služieb s ohľadom na vytýkané porušenie povinností advokáta,

ktoré by mohlo mať vplyv na nepriznanie nároku na odmenu, po vykonaní dokazovania v naznačenom
smere a v potrebnom rozsahu súd jeho výsledky riadne vyhodnotiť a vo veci opätovne rozhodnúť, nové
rozhodnutie náležite v súlade s ustanovením § 220 CSP odôvodniť vysporiadajúc sa aj s argumentáciou
žalovanejobsiahnutouvodvolaní.Vnovomrozhodnutísúdopätovnerozhodneajonáhradetrovkonania
vrátane odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

19. Uvedené rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).