Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 24, 2021

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 5C/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2619201309
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stella Al Khufash
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2021:2619201309.5

Uznesenie

Okresný súd Senica v spore žalobkyne: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Y. XXXX/XX, XXX XX G.,
zastúpená advokátom JUDr. Vojtechom Horváthom, so sídlom Holubyho 35, 902 01 Pezinok, IČO: 31
864 058 proti žalovanej: C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX J., zastúpená advokátskou
kanceláriou Podhorský & Partners, s.r.o., so sídlom Ventúrska 1, 811 01 Bratislava, IČO: 46 962 000 o
určenie neúčinnosti právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.06.2019 domáhala určenia, že darovacia

zmluva uzavretá medzi darcom W.. G. T. a žalovanou C. T. ako obdarovanou, predmetom ktorej bol
bezodplatný prevod nehnuteľností v katastrálnom území D., obec D., okres D., v katastri nehnuteľností
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom D., katastrálny odbor ako byt č.
XX, na 1. p., bytového domu súpisné č. XXX v D., Ž.R. A. Č.. X-X-X, vo vchode č. X spolu s podielom
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súpisné č. XXX a pozemkami registra
„C“ evidovanými na katastrálnej mape parcelné č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere

174 m2, parcelné č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 173 m2 a parcelné č. XXXX -
zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 181 m2 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 500/10000 k
celku, a ktorej vklad bol Okresným úradom D., katastrálny odbor povolený pod sp. zn. V-XXXX/
XXXX dňa 24.08.2017 je voči žalobkyni neúčinná a uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni
náhradu trov konania vo výške 100 %. V odôvodnení žaloby okrem iného uviedla, že dňa 10.12.2013
uzavrela žalobkyňa s otcom žalovanej W.. G. T., nar. XX.XX.XXXX (v tom čase jej partner) ako dlžníkom

Zmluvu o pôžičke peňazí, a to v ústnej forme, na základe ktorej požičala W.. G. T. peniaze vo výške
15.000,00 € v celosti, a to bezhotovostným prevodom tejto sumy z jej účtu v SLSP, a.s. na účet otca
žalovanej v Poštovej banke, ktorú pôžičku sa dlžník zaviazal vrátiť žalobkyni do 15.06.2016. W.. G. T.
(dlžník) žalobkyni dlh z pôžičky nezaplatil, hoci sa pôžička stala dňa 15.06.2016 splatnou. Žalobkyňa
sa vrátenia peňazí od dlžníka W.. G. T. domáha v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Senica
pod sp. zn. 11C/24/2018, ktoré nie je zatiaľ právoplatne skončené. Žalobkyňa z evidencie katastra

nehnuteľností zistila, že W.. G. T. napriek existujúcemu dlhu z pôžičky peňazí, darovacou zmluvou
previedol svoje nehnuteľnosti v katastrálnom území Senica na svoju dcéru, žalovanú C. T.. I keď súdne
konanie vedené na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 11C/24/2018 nie je zatiaľ právoplatne skončené,
táto skutočnosť nebráni podaniu tejto žaloby, keďže žalobkyňa preukázala, že voči dlžníkovi W.. G. T.
disponuje vymáhateľnou pohľadávkou, ktorá jej umožňuje podať žalobu o určenie neúčinnosti právneho
úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa, ako veriteľka otca žalovanej, je v konaní aktívne

legitimovanou a žalovaná je v konaní pasívne legitimovaná, nakoľko mala z právneho úkonu svojho otca
vo forme darovacej zmluvy prospech.2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť a žalovanej voči žalobkyni priznať nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % z toho dôvodu, že žalobkyňa nedisponuje vymáhateľnou pohľadávkou a tým pádom

nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu v zmysle §
42a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Hoci žalobkyňa odvíja svoju aktívnu legitimáciu v danom konaní od
pohľadávky,ktorúsiuplatnilavkonanívedenomnaOkresnomsúdeSenicapodsp.zn.11C/24/2018,toto
konanie nie je právoplatne skončené, a teda nie je možné tvrdiť, že žalobkyňa disponuje vymáhateľnou
pohľadávkou, nakoľko nie je vylúčené, že v predmetom konaní bude žaloba zamietnutá a žalobkyňa

nebudedisponovaťžiadnymexekučnýmtitulomoprávňujúcimjunavymáhanieňoutvrdenejpohľadávky.

3. Žalobkyňa pred prvým pojednávaním vo veci samej, podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa
03.02.2021, vzala žalobu v celom rozsahu späť, žiadala konanie zastaviť a stranám nepriznať nárok
na náhradu trov konania. Súčasne žiadala, aby jej súd vrátil časť súdneho poplatku. Späťvzatie žaloby
odôvodnila tým, že po podaní žaloby, a to dňa 29.10.2020 dlžník W.. G. T. (otec žalovanej) zaplatil

v plnej výške svoj dlh 15.000,00 € s príslušenstvom, v dôsledku čoho došlo k zániku vymáhateľnej a
zabezpečenej pohľadávky v konaní č.k. 5C/23/2019. Podaniu žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu
predchádzalo (opakované) podanie žaloby C. D. proti dlžníkovi W.. G. T. dňa 26.04.2018 o vrátenie
pôžičky vo výške 15.000,00 €, ktorú žalobkyňa ešte v roku 2013 preukázateľne žalovanému poskytla.
KonanievoveciboloprávoplatneskončenérozsudkomOkresnéhosúduSenicač.k.11C/24/2018zodňa

11.06.2019 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/231/2019 zo dňa 26.08.2020.
Žalobkyňa navrhla, pokiaľ by súd, napriek všetkým súvisiacim okolnostiam a skutočnostiam, zvažoval
prípadné priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanej voči žalobkyni, čo by nebolo spravodlivé,
aby súd zvážil postup s výkladom § 257 CSP vo väzbe na zmysel a účel tohto ustanovenia a nepriznal
žalovanej nárok na náhradu trov konania, čím by zamedzil, vzhľadom na celkové okolnosti prípadu vo

všetkých súvislostiach vymoženia pohľadávky žalobkyňou, neprimeranej tvrdosti zákona, resp. rozporu
s dobrými mravmi. Súd by v takomto prípade mal zvážiť okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu k opakovanému
uplatneniu jej nároku i celkový neseriózny postoj dlžníka, ktorý síce pôžičku od svojej partnerky reálne
prevzal, avšak bez zásahu súdu by ju nevrátil, vrátane formálnych/účelových tvrdení žalovanej v konaní
5C/23/2019, ktoré žalovaná (obdarovaná) ako dcéra dlžníka ničím nepreukázala - bez pochybností

nepreukázala, že o dlžníkovom úmysle ukrátiť odporovateľným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani
nemohla vedieť, napriek tomu, že vyvinula náležitú starostlivosť na spoznanie tohto dlžníkovho úmyslu,
a teda preskúmať, či v prejednávanej veci existujú/neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného
zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť,
a to s tým, aby sa nevytvoril extrémne nesúladný stav s princípom spravodlivosti a zmyslom a účelom

právnej úpravy. Nepriznanie nároku na náhradu trov konania žiadnej zo strán by podľa žalobkyne bolo
najspravodlivejším rozhodnutím o trovách prvoinštančného konania.

4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Súd súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 CSP nežiadal,
nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie.

8. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa pred prvým pojednávaním vo veci samej vzala žalobu účinne v celom
rozsahu späť, súd v zmysle § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil.

9. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.11. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.

13. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v

prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255
a nasl. CSP, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj
náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach
u strán sporu.

14. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy, sú
prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana
sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť
len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné
pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru

o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu
SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14).

15. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods.

1 CSP a dospel k záveru, že zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa späťvzatím žaloby v
celom rozsahu, a preto súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu
100 %, nakoľko zavinením žalobkyne bolo konanie zastavené. Súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by
zastavenie konania procesne zavinila žalovaná, nakoľko podľa tvrdenia žalobkyne dlh z titulu pôžičky
zaplatil žalobkyni jej dlžník W.. G. T. a nie žalovaná.

16. Súd v danej veci nezistil ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemal žalovanej
priznať nárok na náhradu trov konania tak ako žiadala žalobkyňa. Žalobkyňa v žalobe i v ďalších
svojich vyjadreniach opakovane poukazovala na správanie svojho dlžníka W.. G. T., za ktoré nemôže
niesť zodpovednosť jeho dcéra, v danom prípade žalovaná. Po späťvzatí žaloby už neprichádza do

úvahy, aby súd vykonával dokazovanie vo veci samej po hmotnoprávnej stránke za účelom zistenia,
či žalovaná mohla, resp. nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho
veriteľa. Žalobkyňa nepreukázala ani žiadne svoje osobné, majetkové, zárobkové alebo iné pomery, pre
ktoré by náhradu trov konania žalovanej nemohla uhradiť.

17. Súd rozhodne o vrátení súdneho poplatku zo žaloby po právoplatnosti tohto uznesenia, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Súd rozhodne o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
uznesenia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Senica.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.