Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 26, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/5/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119451744
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:6119451744.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Jany Richterovej v právnej veci žalobcu: IMMO Service Group, s.r.o.,
IČO: 36 740 012, so sídlom: Tomášikova 50/E, Bratislava, v zast.: Matejka Friedmannová s.r.o., so
sídlom: Dunajská 48, Bratislava, proti žalovanému: S. Q., H.. XX.XX.XXXX, R. C. K. O.: XXG, C.,
v zast.: JUDr. Ľuboš Jurčo, advokátom so sídlom: Pribinova 25, Bratislava, o zaplatenie 2.377,63
eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa
29.09.2020, č.k. 40C/21/2020-156, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.377,63 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 86,99 eura od 05.01.2018 do
zaplatenia, zo sumy 1.201,69 eura od 19.10.2019 do zaplatenia a zo sumy 1.088,95 eura od 19.10.2019
dozaplatenia,tovšetkodotrochdníodprávoplatnostitohtorozsudku.žalobcovipriznalvočižalovanému
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 10 ods. 1, § 10 ods. 6 zákona č.
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“), § 517
ods. 1, 2 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. a vecne
tým, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.377,63 eura s príslušenstvom
na tom skutkovom základe, že žalovanému ako vlastníkovi bytu č. 802-G na 8. poschodí bytového
domu CUBICON súpisné číslo: XXXX V.. K. O. XX N. C., N. K. O. XXG, postaveného na pozemku
parcelné číslo XXXX/XX o výmere 4579 m2 zastavaných plôch a nádvorí a s priestorom spojeného

spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho
podielu k pozemku vo veľkosti podielu 13133/2256596 (Byt č.802-G) v katastrálnom území E. N.,
obec BA - m. č. Karlova Ves, okres Bratislava IV, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny
odbor a zapísaného na LV č. XXXX (ďalej len „byt“) vznikol nedoplatok z ročného vyúčtovania nákladov
spojených s užívaním bytu za rok 2016 vo výške 86,99 eura, za rok 2017 vo výške 1.201,69 eura a za rok
2018 vo výške 1.088,95 eura. Žalobca doručil žalovanému vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním
bytu za rok 2018, 2017, 2016 na adresu uvedenú žalovaným, t.j. na adresu K. O. XXG, XXX XX C..

Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním Bytu za rok 2018 a 2017 sa dostalo do dispozičnej sféry
žalovaného dňa 03.10.2019, kedy bola zásielka (predžalobná výzva spolu s vyúčtovaniami) prevzatá
adresátom. Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním Bytu za rok 2016 sa dostalo do dispozičnej
sféry žalovaného dňa 20.12.2017, kedy bola zásielka vrátená adresátovi ako neprevzatá v odbernejlehote. Vyúčtovanie nákladov za služby spojené s užívaním Bytu za rok 2018, 2017, 2016 sa dostalo
do dispozičnej sféry žalovaného opätovne s upomienkou dňa 26.08.2019, kedy bola zásielka vrátená
adresátovi ako neprevzatá v odbernej lehote. Podľa článku V ods. 2 písm. b) Zmluvy o výkone správy zo

dňa 08.12.2016 je žalovaný povinný do 15 dní od doručenia vyúčtovania zaplatiť Správcovi nedoplatok
zistený z vyúčtovania, t.j. za rok 2016 do 04.01.2018, a za rok 2017, 2018 do 18.10.2019. Žalovaný
však svoju povinnosť vyplývajúcu z článku V ods. 2 písm. b) Zmluvy o výkone správy zo dňa 08.12.2016
nesplnil a nedoplatok z Vyúčtovania nákladov spojených s užívaním Bytu za rok 2018, 2017, 2016
dodnes neuhradil.

3. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nasledovného skutkového stavu:

4. 5.1. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. E. N., obec BA-m.č. Karlova Ves, okres Bratislava IV
súd zistil, že žalovaný je vlastníkom bytu č. 802-G na 8. poschodí v bytovom dome so súp. č.
XXXX vo vchode K. O. XXG, a to od 04.10.2011. 5.2. Zo zmluvy o výkone správy č. 1/C/2016 zo

dňa 08.12.2016 (č.l. 55-112 spisu) súd zistil, že správu predmetného bytového domu vykonáva žalobca.
Podľa čl. V. bod 2. písm. a) a b) zmluvy vlastníci sú povinní:
a) uhrádzať na Účet Domu mesačne a to vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca:
- zálohové platby Správcom vystaveného zálohového predpisu na mesiac vopred, ktoré pozostávajú
z: I. mesačného preddavku na úhrady za plnenia (jeho výšku určuje Správca odhadom na základe

predpokladanej spotreby, ceny jednotlivých plnení a výsledkov predchádzajúceho Vyúčtovania nákladov
rozúčtovaného na jednotlivé byty a nebytové priestory), II. príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv
(jeho výška, ako aj podmienky zmeny jeho výšku sú uvedené v čl. IX, bod 1 tejto Zmluvy, resp. môžu
vyplývať zo zápisníc zo schôdzí Vlastníkov či oznámení o výsledkoch písomného hlasovania Vlastníkov
na základe prijatých rozhodnutí Vlastníkov), a

- odmenu za správu, ktorá tvorí súčasť zálohového predpisu vystaveného Správcom, pričom jej výška,
ako aj podmienky zmeny jej výšky sú uvedené v čl. X tejto Zmluvy,
b) uhradiť na Účet Domu nedoplatky, ktoré im vyplývajú z Vyúčtovania, a to do 15 dní odo dňa doručenia
Vyúčtovania, ak táto Zmluva neustanovuje inak (čl. IV ods. 1 písm. r) a ods. 3 tohto článku Zmluvy).
Podľa čl. XIV ods. 2 zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že ak sa nepreukáže skorší dátum doručenia

písomnosti, bude sa písomnosť doručovaná medzi nimi podľa odseku 1 písm. b) tohto článku Zmluvy
(poštou - pozn. súdu) považovať za doručenú adresátovi siedmym dňom odo dňa, keď bola písomnosť
odosielateľom preukázateľne odovzdaná na poštovú prepravu, za predpokladu, že pri odosielaní bola
ako adresa doručenia uvedená posledná známa poštová adresa adresáta. Podľa čl. XIV ods. 3 zmluvy
ustanovenia predchádzajúceho odseku tohto článku Zmluvy sa vzťahujú aj na prípady, ak adresát

písomnosť z akéhokoľvek dôvodu v skutočnosti neprevzal, vrátane prípadu, ak sa Vlastník alebo
Správca na svojej poštovej adrese nezdržiava. Podľa čl. XIV ods. 5 písm. b) zmluvy, poštovou adresou
adresáta podľa bodu 2 tohto článku Zmluvy sa rozumie v prípade, že adresátom je Vlastník, adresa pre
doručovaniepísomnostíurčenýchtomutoVlastníkoviuvedenávaktuálnomlistevlastníctvavzťahujúcom
sa k Domu a osobe Vlastníka, pokiaľ Vlastník písomne neoznámi Správcovi inú adresu, na ktorú mu

majú byť písomností doručované.

5. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2018 - 31.12.2018 (č.l. 18-20
spisu) súd zistil, že skutočné náklady spojené s užívaním bytu žalovaného za uvedené obdobie boli
v sume 2.926.27 eura a úhrady žalovaného v sume 1.837,32 eura (rozdiel predstavuje sumu 1.088,95

eura). Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2016 - 31.12.2016 (č.l.
22-23 spisu) súd zistil, že skutočné náklady spojené s užívaním bytu žalovaného za uvedené obdobie
boli v sume 2.431,67 eura a úhrady žalovaného v sume 2.344,68 eura (rozdiel predstavuje sumu 86,99
eura). Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2017 - 31.12.2017
(č.l. 24-26 spisu) súd zistil, že skutočné náklady spojené s užívaním bytu žalovaného za uvedené

obdobie boli v sume 2.885,90 eura a úhrady žalovaného v sume 1.1.684,21 eura (rozdiel predstavuje
sumu 1.201,69 eura). Z doručenky k vyúčtovaniu za rok 2016 (č.l. 27-28 spisu) súd zistil, zásielka bola
zasielaná žalovanému na adresu K. O. XX/G, XXX XX C., pričom bola uložená na pošte dňa 01.12.2017
a žalobcovi sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 20.12.2017.

6. Z upomienky zo dňa 01.08.2019 (č.l. 29 spisu) súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu
nedoplatku podľa predpisov v sume 3.448,73 eura do 7 dní od doručenia tejto upomienky. Prílohou
upomienky bola sumárna analýza platieb za obdobie od 01.01.2017 do 31.07.2019, ktorá pozostávala
z prehľadu predpisov/vyúčtovaní a platieb žalovaného. Z doručenky k upomienke (č.l. 33-34 spisu) súdzistil, zásielka bola zasielaná žalovanému na adresu K. O. XX/G, XXX XX C., pričom bola uložená
na pošte dňa 05.08.2019 a žalobcovi sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 26.08.2019. Z
predžalobnej výzvy zo dňa 27.09.2019 (č.l. 35-36 spisu) súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na

úhradu nedoplatku na úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu a preddavky do fondu prevádzky,
údržby a opráv v sume 3.448,73 eura, pričom v nej špecifikoval, že nedoplatky za rok 2016 sú výške
86,99 eura, za rok 217 vo výške 1.201,89 eura a za rok 2018 vo výške 1.088,95 eura. Prílohou
predžalobnej výzvy bola upomienka zo dňa 01.08.2019 s doručenkou ako aj vyúčtovania nákladov
spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2016 - 31.12.2016, od 01.01.2017 - 31.12.2017 a od

01.01.2018 - 31.12.2018. Z doručenky k predžalobnej výzve (č.l. 38 spisu) súd zistil, zásielka bola
prevzatá žalovaným dňa 03.10.2019.

7. Výsluchom žalovaného súd zistil, že v predmetnom bytovom dome býva 9 rokov, z toho 4
roky platil preddavok 150 eur plus nejaké sumy z konečného vyúčtovania. Potom nastali problémy s
predchádzajúcim správcom, tak ako vlastníci zmenili správcu. Nový správca mal prevziať účtovníctvo

a vymáhať pohľadávky od predchádzajúceho správcu, avšak nič nerobil tak ho urgovali a na to prišli
nové výmery, ktoré boli vyššie o 100 - 120%. Jemu navyše došiel výmer na úplne iný bytový dom,
ktorý obsahoval také položky, ktoré sa vôbec netýkal jeho bytu. Správca urobil nový výmer, avšak ten
obsahoval inú sumu ako dovtedy platil, pričom ten rozdiel presúval stále do nasledujúcich ročných
vyúčtovaní a v nadväznosti na to správca urobil vyšší výmer. Takéto konanie považuje za nedôvodné

úverovanie správcu.

8. Z predložených listinných dôkazov ako aj skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, mal súd
za preukázané, že žalovaný ako vlastník bytu v bytovom dome, ktorého správu vykonáva žalobca, si
neplnil riadne svoju povinnosť platiť mesačné zálohové platby (pozostávajúce z mesačného preddavku

na úhrady za plnenia a príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv) podľa čl. V. bod 2. písm. a)
zmluvy o výkone správy č. 1/C/2016 zo dňa 08.12.2016, čím mu vznikol nedoplatok na skutočných
nákladoch spojených s užívaním bytu za rok 2016 vo výške 86,99 eura, za rok 2017 vo výške 1.201,89
eura a za rok 2018 vo výške 1.088,95 eura. Výšku uvedených nedoplatkov predstavujúcich rozdiel
medzi skutočnými nákladmi spojenými s užívaním bytu a úhradami žalovaného mal súd za preukázanú z

vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2016 - 31.12.2016, od 01.01.2017
- 31.12.2017 a od 01.01.2018 - 31.12.2018. Neuhradením predmetných nedoplatkov do 15 dní odo
dňa doručenia vyúčtovaní v zmysle čl. V. bod 2. písm. b) zmluvy o výkone správy č. 1/C/2016 zo dňa
08.12.2016 sa žalovaný dostal do omeškania, čím mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem dlžnej
istiny aj úroky z omeškania vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 O.z. v spojení
s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.), t.j. 5 % ročne zo súm jednotlivých nedoplatkov. Vyúčtovanie nákladov
spojených s užívaním bytu za rok 2016 bolo žalovanému doručené v súlade s čl. XIV bod 1. písm.
b), bod 2., 3., 5. písm. b) zmluvy o výkone správy č. 1/C/2016 zo dňa 08.12.2016 siedmym dňom od
jeho odoslania (zásielka bola podaná na poštovú prepravu dňa 28.11.2017 podľa doručenky na č.l. 27

spisu), pričom žalobca si uplatnil úroky z omeškania z predmetného nedoplatku až po uplynutí 15 dní
od vrátenia zásielky žalobcovi ako neprevzatej v odbernej lehote na pošte (čo bolo dňa 20.12.2017).
Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2017 a 2018 bolo žalovanému doručené spolu
s predžalobnou výzvou zo dňa 27.09.2019, a to dňa 03.10.2019, pričom žalobca si uplatnil úroky z
omeškania z predmetných nedoplatkov po uplynutí 15 dní od prevzatia označenej predžalobnej výzvy

žalovaným. Preto súd žalobcovi priznal úroky z omeškania zo súm jednotlivých nedoplatkov tak, ako
si ich uplatnil.

9. Žalovaný sa v konaní (v odpore proti platobnému rozkazu) bránil tým, že žalovaná suma vychádza
zo zle zisteného skutkového stavu a rovnako zlého výpočtu. Túto svoju obranu však nijako bližšie

nekonkretizoval a nešpecifikoval, v čom mal podľa neho spočívať zle zistený skutkový stav a zlý výpočet.
Na pojednávaní žalovaný poukázal na to, že sa vyjadroval do advokátskej kancelárie právneho zástupcu
žalobcu podaním zo dňa 11.11.2019 k sume cca 3.000 eur, že platí preddavky každý mesiac vo výške
150 eur, že žalovaná suma vychádza z navýšených predpisov a preto nezodpovedá skutočnosti. K
uvedenému súd uvádza, že žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie nedoplatkov na nákladoch

spojených s užívaním bytu žalovaného vyplývajúcich z ročných vyúčtovaní nákladov spojených s
užívaním bytu žalovaného za rok 2016, 2017 a 2018. Predmetné nedoplatky predstavujú rozdiel
medzi skutočnými nákladmi spojenými s užívaním bytu a úhradami žalovaného. Žalobca si neuplatnil
nárok na zaplatenie dlžných preddavkových platieb (zálohových predpisov), ktoré sú vlastníci bytovpovinní platiť mesačne (ich výšku určuje správca odhadom na základe predpokladanej spotreby, ceny
jednotlivých plnení a výsledkov predchádzajúceho vyúčtovania nákladov rozúčtovaného na jednotlivé
byty a nebytové priestory, ako aj na základe zápisníc zo schôdzí vlastníkov či oznámení o výsledkoch

písomného hlasovania vlastníkov na základe prijatých rozhodnutí vlastníkov v prípade príspevku do
fondu prevádzky, údržby a opráv). Naproti tomu, skutočné náklady spojené s užívaním bytu (zaplatenie
nedoplatku na ktorých si žalobca uplatnil v konaní) zisťuje správca za uplynulý rok podľa reálnej spotreby
jednotlivými vlastníkmi, pričom správca je povinný ich vyúčtovať vždy do 31. mája príslušného roka (§
8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z.). Keďže žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie nedoplatkov

na nákladoch spojených s užívaním bytu žalovaného za rok 2016, 2017 a 2018 ako rozdiel medzi
skutočnými nákladmi spojenými s užívaním bytu za uvedené obdobie a úhradami žalovaného, bola
vyššie uvedená obrana žalovaného nedôvodná.

10. Žalovaný napokon vzniesol námietku premlčania k sume 86,99 eura s tým, že má pochybnosti o
tom, či vyúčtovanie za rok 2016 vôbec bolo vyhotovené v zákonom stanovenej lehote, t.j. do 31.05.2017,

keďže vtedy dochádzalo k zmene správcu. K tomu súd uvádza, že v zmysle § 151 ods. 1 C.s.p. strany
sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť
už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Keďže žalovaný
(zastúpený právnym zástupcom) neuplatnil uvedené prostriedky procesnej obrany (medzi ktoré patri aj

námietka premlčania) včas (nijako neodôvodnil, prečo ich neuplatnil skôr), súd na ne v zmysle § 151
ods. 2 C.s.p. neprihliadol. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na to, že v predmetnom prípade podľa
názoru súdu nešlo o spotrebiteľský spor podľa § 290 C.s.p., keďže zmluva o výkone správy č. 1/
C/2016 zo dňa 08.12.2016 by mohla mať spotrebiteľský charakter snáď iba v časti týkajúcej sa odmeny
správcu za výkon správy, nie však vo zvyšnej (absolútne prevažujúcej) časti týkajúcej sa jednotlivých

povinností vlastníka platiť všetky ostatné platby, ktoré povinnosti mu navyše vyplývajú priamo zo zákona
(č. 182/1993 Z.z.). Spor v predmetnej veci sa však netýkal zaplatenia odmeny žalobcu
ako správcu za výkon správy (ktorá odmena navyše predstavuje vo vzťahu k ostatným položkám v
ročnom vyúčtovaní zanedbateľnú výšku), a preto ani nemal charakter spotrebiteľského sporu. Navyše,
ak by sa aj jednalo o spotrebiteľský spor, v zmysle § 291 ods. 3 C.s.p. ak je spotrebiteľ zastúpený

advokátom, ustanovenie § 296 (vylučujúce možnosť aplikácie ustanovení o sudcovskej koncentrácii
konania v spotrebiteľských sporoch - pozn. súdu) sa nepoužije. Žalovaný bol pritom v predmetnej veci
zastúpený advokátom.

11. Nad rámec uvedeného (a napriek tomu) však súd uvádza, že nárok na zaplatenie sumy 86,99 eura

nebol premlčaný, keďže správca je povinný v zmysle § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. vykonať ročné
vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka, t.j. za rok
2016 bol povinný tak urobiť najneskôr do 31.05.2017.
Nedoplatok zistený predmetným vyúčtovaním bol žalovaný povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa doručenia
vyúčtovania (čl. V. bod 2. písm. b) zmluvy o výkone správy č. 1/C/2016 zo dňa 08.12.2016). Keďže

vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2016 bolo žalovanému doručené v súlade s
čl. XIV bod 1. písm. b), bod 2., 3., 5. písm. b) zmluvy o výkone správy č. 1/C/2016 zo dňa 08.12.2016
siedmym dňom od jeho odoslania (zásielka bola podaná na poštovú prepravu dňa 28.11.2017), t.j. dňa
05.12.2017 (utorok), pričom žaloba bola na súd (Okresný súd Banská Bystrica) podaná dňa 04.12.2019,
je zrejmé, že trojročná premlčacia doba ešte ani zďaleka neuplynula. Pokiaľ žalovaný namietal, že má

„pochybnosti“ o tom, či vyúčtovanie za rok 2016 vôbec bolo vyhotovené v zákonom stanovenej lehote,
t.j. do 31.05.2017, tak okrem toho, že túto svoju „pochybnosť“ ničím nepreukázal, ak by aj žalobca
vyúčtovanie vyhotovil neskôr, podstatné z hľadiska začiatku plynutia premlčacej doby bolo to, kedy bolo
vyúčtovanie doručené žalovanému, a nie to, kedy bolo vyhotovené.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1
C.s.p. tak, že žalobcovi ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262
ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

13. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý žiada odvolací
súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje
odvolanie odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a g/ CSP. Opakovane žalovaný uvádza, že
vyúčtovanie za rok 2016 nebolo vyhotovené na základe relevantných dokladov a tvrdenia žalobcu o dlhuza vyúčtovanie za rok 2016 sú nepravdivé a zavádzajúce. Ako vyplýva z prílohy predžalobnej výzvy
žalobcu vyúčtovanie za rok 2016 vykonal právny predchodca žalobcu, ktorým bola spoločnosť DOMUS
správa nehnuteľností spol. s r. o., so sídlom Staré Grunty 24, 841 04 Bratislava, IČO: 44 878 656.

Ak tvrdí žalobca, že vyúčtovanie za rok 2016 robil na základe podkladov predchádzajúceho správcu,
nie je to pravda. Vyúčtovanie vykonal právny predchodca žalobcu a to na základe nepreskúmateľných
podkladov. Ako vyplýva z následnej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, kde sa žalovaný
domáhal zaslania relevantných dokladov ku predchádzajúcemu vyúčtovaniu stavu konta k 31.12.2016
v sume - 267,37EUR, a ako vyplýva z repliky žalobcu k vyjadreniu dlžníka k predžalobnej výzve zo dňa

04.11.2019, žalobca potvrdil, že predchádzajúci správca neodovzdal dokumentáciu žalobcovi a tento ju
z uvedeného dôvodu nevedel žalovanému poskytnúť. Žalovaný je toho názoru, že prvoinštančný súd
v povahe zistených skutočností zle vyhodnotil pojem ustanovení o sudcovskej koncentrácii konania.
Ohľadom toho žalovaný poukazuje na to, že na pojednávaní dňa 29.09.2020 vzniesol námietku
premlčania k sume 86,99 eura tým, že má pochybnosti o tom, či vyúčtovanie a rok 2016 vôbec bolo
vyhotovené v zákonom stanovenej lehote, t. j. do 31.05.2017, keďže vtedy dochádzalo k zmene

správcu, na ktorú súd prvej inštancie neprihliadol v zmysle § 151 ods. 1 CSP s tým, že strany sú povinné
uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Žalovaný ako novoty v odvolaní
predkladá predžalobnú komunikáciu žalobcu a žalovaného.

14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý má za to, že odvolanie žalovaného je po právnej

ako aj skutkovej stránke nesprávne. Žalovaný v Odvolaní uvádza veľké množstvo právnej teórie a
judikatúry ohľadom odvolacích dôvodov, avšak tieto len chabo aplikuje na skutkovú stránku súdneho
konania. Žalovaný v Odvolaní namieta uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania a nevykonanie
dôkazov - predžalobnej komunikácie na základe danej sudcovskej koncentrácie konania. Žalovaný v
Odvolaní po skutkovej stránke namieta iba nesprávne vyhotovenie vyúčtovania za rok 2016 v sume

86,99 € a uplatnenie námietky premlčania tejto sumy, v ostatnom rozsahu žalovaný žalobu ani rozsudok
nerozporuje.

15. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý opakovane tvrdí, že na pojednávaní poukázal na
zjavnú nesprávnosť tvrdení žalobcu o vyúčtovaní za rok 2016, kde neuviedol skutočnosť novú, ktorá by

nebola žalobcovi resp. súdu známa, jednalo sa o skutočnosť známu, ktorá vyplynula z predchádzajúcej
komunikácie medzi súdom žalobcom a žalovaným. Z priebehu pojednávania však vyplynul fakt, že
ako žalobca, tak aj súd sa s týmto tvrdením žalovaného a dôkazmi, ktoré uviedol žalovaný odmietli
z neznámych príčin zaoberať. Nepovažuje za správne ani to, ak žalobca uvedie, citujeme: „žalovaný
v odvolaní po skutkovej stránke namieta iba neprávne vyhotovenie vyúčtovania za rok 2016 v sume

86,99 €“. Žalobca týmto spôsobom síce bagatelizuje chybu žaloby, v jej časti, ale priznáva že žaloba nie
je správna čo do výšky požadovanej sporovej sumy, ktorú žiada vyplatiť. Máme za to, že sú na základe
akejkoľvekchybyžalobynemôževyniesťspravodlivýrozsudok.Súdprvejinštancietedanajskôrpochybil
tým, že vec nesprávne právne posúdil a zároveň následkom tohto pochybenia nevykonal navrhované
dokazovanie.Súdprvejinštanciesadopustilomyluvprávnomposúdeníprechybnúinterpretáciuprávnej

normy a zároveň nedostatočne zistil skutkový stav, a teda nesplnil tým ústavnú a zákonnú povinnosť
garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu. Žalobca je toho názoru, že prvoinštančný súd
v povahe zistených skutočností zle vyhodnotil pojem ustanovení o sudcovskej koncentrácii konania.

16.Kvyjadreniužalovanéhosavyjadrilžalobca,ktorýmázato,ževyjadreniežalovanéhoprotivyjadreniu

žalobcu ku odvolaniu žalovaného proti rozsudku, zo dňa 19.11.2020 neobsahuje žiadne nové argumenty
na obranu žalovaného a ani nevyvracia právnu a skutkovú argumentáciu žalobcu. Žalovaný v Replike
uvádza, že žalobca priznáva chybu žaloby v časti 86,99 € a teda, že súd nemôže vyniesť spravodlivý
rozsudok bez chyby. Žalobca k danému uvádza, že žalovaný sa snaží predložiť žalobcove konštatovanie
o skutočnosti, že žalovaný v odvolaní namietal iba nesprávne vyhotovenie vyúčtovania za rok 2016 v

sume 86,99 € ako priznanie žalobcu nesprávnosti žaloby. Táto snaha žalovaného avšak nezodpovedá
skutočnosti, žalobca nechcel a ani nemohol konštatovaním právnej obrany žalovaného v súdnom konaní
priznať chybu.

17. Ďalšie vyjadrenia súdu zaslané neboli.

18. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.19. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia

opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,
jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).

20. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387
ods. 2 C.s.p.

21. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že žalovaný vo svojom odvolaní nepredkladá súdu žiadne
nové námietky, ktoré by už neobsiahol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí a ani v odvolacom

konaní žalovaný nekonkretizuje a nepreukazuje svoje tvrdenia o nesprávnom vyúčtovaní. Žalovaný teda
neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení.

22. Ak žalobca namieta, že súd prvej inštancie nesprávne použil § 153 CSP a uvádza, že na pojednávaní
dňa 29.09.2020 vzniesol námietku premlčania k sume 86,99 eura ohľadom vyúčtovania za rok 2016

odvolací súd poukazuje na to, že žalovanému bola daná možnosť uplatniť námietku premlčania už v jeho
odpore k platobnému rozkazu, ktorú nevyužil a námietku premlčania neuplatnil a v konaní zostal pasívny.
Túto námietku vzniesol až na pojednávaní dňa 29.09.2020, teda súd prvej inštancie konal v súlade s 153
CSP a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Navyše sa súd prvej inštancie s námietkou premlčania
aj vyporiadal v bode 10 svojho rozsudku, kde súd prvej inštancie uvádza, že nárok v sume 86,99 €

nebol premlčaný, nakoľko vyúčtovanie za rok 2016 bolo žalovanému doručené dňa 05.12.2017 a žaloba
bola súdu doručená dňa 04.12.2019, teda bola zachovaná trojročná premlčacia lehota.

23. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní pripája ako prílohu predžalobnú komunikáciu so žalobcom,
na túto odvolací súd neprihliada nakoľko sa nejedná o novotu v odvolacom konaní, tak ako ju vymedzuje

CSP v § 366.

24. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1
C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní odvolací súd priznal
úspešnému žalobcovi voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 CSP).

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).