Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 15, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoPr/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320200095
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1320200095.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: T. Q., M..
XX.XX.XXXX, Q. G. XX, Q., proti žalovanému: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska
1, Bratislava, IČO: 00 492 736, o náhradu mzdy za sviatky, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 6. marca 2020 č.k. 11Cpr 2/2020-16 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol podanie žalobcu zo dňa 10.01.2019.

2. Konštatoval, že podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 10.01.2020, sa žalobca domáhal, aby súd

zaviazal žalovaného na náhradu mzdy za sviatok, ktorej výška v žalobe absentovala. Preto uznesením
zo dňa 27.1.2020 č.k. 11Cpr/2/2020-11 bol žalobca vyzvaný, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia
odstránil vady podania doručeného súdu dňa 10.01.2020, ktoré nespĺňalo zákonné náležitosti žaloby
a to, aby presne označil žalobcu, či sa jedná o fyzickú osobu alebo právnickú osobu, a uviedol jasný,
určitý, materiálne vykonateľný petit žaloby tak, aby z neho bolo zjavné, čoho sa žalobca domáhal, teda
ako žiada, aby súd vo veci rozhodol. Uviedol, že žalobca sa k predmetnému uzneseniu vyjadril tak,

že presný finančný nárok uviesť nevedel, nakoľko žalovaný nebol ochotný dodať žalobcovi pracovné
výkazy, mzdové listy a služobné zadelenia za uvedené obdobie, ale žalobca sa domnieval, že dlžná
suma by mala byť vo výške viac ako 500 eur.

3. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 132, § 127 ods. 1, § 129 ods. 1,2,3,4, § 133 ods. 1, 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4. Vyslovil, že v prípade, ak sa žalobca žalobou domáha, aby sa rozhodlo podľa § 137 písm. a) CSP
o splnení povinnosti, je nevyhnuté, aby v žalobnom návrhu určil kto, komu a čo má plniť, teda presne
špecifikoval osobu oprávnenú z povinnosti, ktorá sa má splniť, osobu povinnú na predmetné splnenie
povinnosti a špecifikoval predmet plnenia, teda samotnú povinnosť, napr. pri peňažnom plnení je to
presné uvedenie výšky peňažného plnenia. Súkromnoprávny spor nie je možné začať bez procesnej

iniciatívyžalobcu,ktorýtvrdí,žejenositeľomsubjektívnehopráva,ktoréhoochranysadovoláva.Uviedol,
že žalobca má procesnú povinnosť, aby podaná žaloba obsahovala všetky všeobecné i osobitné
náležitosti, je povinný v žalobe určiť okruh strán sporu, pretože súd nie je povinný iniciatívne zisťovať
skutkový stav. Za účinnosti Civilného sporového poriadku sa zvyšujú požiadavky na procesnú aktivitu
sporových strán, a s tým spojenú procesnú zodpovednosť so sankčnými dôsledkami v prípadoch
procesnej pasivity.5. Dospel k záveru, že žaloba žalobcu (t.j. podanie zo dňa 10.01.2020 neobsahovala všetky zákonom
požadované náležitosti (ani po nedostatočnom doplnení žalobcom), ktorých nedoplnenie by malo za
následok nemožnosť súdu pokračovať v konaní, konkrétne absencia jasného, určitého, materiálne

vykonateľného petitu, na základe čoho podľa neho žalobca svojou žalobou nesplnil podmienku jej
„perfektnosti“, čím spôsobil taký stav, ktorý neumožňoval súdu v konaní ďalej pokračovať, čo však bolo
žalobcom umožnené práve postupom podľa § 129 ods. 1 a 2 CSP, t.j. postupom v zmysle uznesenia
súdu zo dňa 27.01.2020 zvrátiť odstránením súdom vytknutých nedostatkov jeho žaloby. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že podanie žalobcu vykazuje naďalej vady, pre ktoré

nemožno v konaní pokračovať, a preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení podanie žalobcu zo
dňa 10.01.2019 odmietol.

6. Proti tomuto zneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu
prvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Žiadal,abysúdprvejinštancienariadilžalovanému
doručenie dôkazov na výpočet nevyplatenia ušlej mzdy za sviatok, jedná sa o jeho mzdové listy, jeho

výkaze práce a jeho služobné zadelenie za obdobie od apríla 2018 do decembra 2018, ktoré ním boli
požadované od žalovaného od 10.4.2019 a do podania žaloby mu ich žalovaný neposkytol. Bez týchto
podkladov nevie vypočítať presnú sumu ušlej mzdy. Domáha sa tiež zaplatenia úrokov z omeškania
za uvedené obdobie nevyplácania mu mzdy za sviatky, žiada o vyplatenie ušlej nevyplatenej mzdy za
sviatky. Uviedol, že má určenú službu na 24 hodín, 7 dní v týždni a 12 mesiacov v roku. Nesťažuje sa, že

nechceodpracovaťsviatokpripadajúcinajehoobvyklýdeň,onhonemôžeodpracovaťztitulu,žesviatok
pripadol na jeho obvyklý pracovný deň podľa služobného zadelenia. Pracuje v zadelení od pondelka do
piatka a v sobotu a nedeľu má voľno. V služobnom zadelení má linky, ktoré nepremávajú v sobotu a
nedeľu a taktiež vo sviatok. Ak sviatok pripadne na pracovný deň v týždni, tak linky MHD premávajú ako v
nedeľu. Poukázal na ust. § 122 ods. 3 Zákonníka práce ohľadom odmeňovania hodinovou mzdou, a teda

ak sviatok, prípadne na ich obvyklý pracovný deň, tak zamestnancovi patrí náhrada mzdy za sviatok. Na
základe uvedeného zastával žalobca názor, že pri určovaní pracovného času a rozpise služieb vodičom
MHD žalovaný nepostupuje v súlade so Zákonníkom práce.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,

§ 380 CSP) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pričom sa nestotožnil s názorom
súdu prvej inštancie v predkladacej správe, že odvolanie žalobcu nespĺňa zákonom požadované
náležitosti, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

8. Všeobecnú právnu úpravu podaní strán sporu v sporovom konaní upravujú ustanovenia § 123 až §

130 Civilného sporového poriadku. V ustanovení § 123 je demonštratívne uvedené, čo možno podaním
rozumieť. Podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby,
odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

9. Podľa § 129 ods. 1 C.s.p. ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

10. Podľa § 129 ods. 2 C.s.p. v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

11. Podľa § 129 ods. 3 C.s.p. ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd
podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

12. Podľa § 129 ods. 4 C.s.p. ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa
odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o
odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

13. Inštitút žaloby je v Civilnom sporovom poriadku upravený v ustanoveniach § 131 až § 147. Žaloba
je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.
Žaloba musí spĺňať všeobecné náležitosti podania, ktoré musí spĺňať každé podanie určené súdu, a to:
uvedenie súdu, ktorému je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka, čo sa ňou sleduje podpis toho, kto jupodáva.Žalobaakoosobitnýdruhpodaniamusíspĺňaťajosobitnénáležitostiupravenév§132Civilného
sporového poriadku. Osobitnými náležitosťami žaloby sú: uvedenie strán, pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Náležitosti žaloby

ako podania je tak potrebné uviesť označenie strán a pravdivého a úplného opísania rozhodujúcich
skutočností a označenia dôkazov na ich preukázanie. Povinnou náležitosťou je žalobný návrh, teda čoho
sa žalobca domáha. Civilný sporový poriadok používa pojem žalobný návrh. Civilný sporový poriadok
vyžaduje, aby opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe nebolo nahradené iba odkazom na označené
dôkazy. To znamená, že opis rozhodujúcich skutočností je potrebné priamo uviesť. Žalobca je povinný v

žalobe uviesť identifikačné údaje strán sporu. Ustanovenie § 136 CSP upravuje fakultatívne náležitosti
označenia strán konania, ktorých neuvedenie nespôsobuje vadu žaloby. Takýmito údajmi sú telefónne
číslo a elektronická adresa žalobcu, prípadne jeho zástupcu, ako aj osôb, ktorých výsluch ako dôkazný
prostriedok žalobca označil. Nejde o povinný údaj a žalobca je povinný tieto údaje označiť len v prípade,
že o nich má vedomosť.

14. Ustanovenie § 137 obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb. Žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti (žaloby na plnenie), o nároku na usporiadanie práv a povinností
strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, o určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať,akvyplývazosobitnéhopredpisu(klasickáurčovaciažaloba),ourčeníprávnejskutočnosti,

ak to vyplýva z osobitného predpisu (žaloba o určení inej právnej skutočnosti, napríklad vyplývajúcej zo
Zákonníka práce, zákona o dobrovoľných dražbách a iných).

15. Žalobný návrh (petit) je presná formulácia, akého výroku súdu sa žalobca domáha, teda žalobca
navrhuje, ako má súd v danej veci rozhodnúť. Nie je ho možné meniť spätne bez súhlasu súdu a

je spravidla formulovaný ako výrok rozhodnutia, ktorý sa od súdu požaduje. Ak súd návrhu vyhovie,
do svojho rozhodnutia požadovaný výrok úplne prevezme. Z tohto dôvodu je formulácia petitu veľmi
dôležitou okolnosťou, ktorá nielenže vymedzuje predmet konania, nad ktorý súd v zásade nemôže ísť,
ale zároveň podmieňuje budúcu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia.

16. Ak je súd, toho názoru, že ide o podanie vo veci samej, ktoré je ako neúplné alebo nezrozumiteľné
podanie potrebné doplniť alebo opraviť, vyzve toho, kto ho urobil na odstránenie vád tohto podania v
zmysle § 129 ods. 1 CSP uznesením, ktoré musí obsahovať náležitosti uvedené v ust. § 236 a § 129
ods. 2 CSP, teda uvedenie toho, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, a poučenie o tom, ako
ho treba doplniť alebo opraviť a o možnosti súdu toto podanie v prípade neodstránenia vád odmietnuť,

a to aj v prípade, ak je subjekt zastúpený advokátom. Ak sa v lehote určenej súdom podanie vo veci
samej nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne, no len ak pre vytýkané nedostatky nemôže v
konaní pokračovať. Pokračovanie v konaní pritom treba chápať ako možnosť konať a rozhodovať bez
zásadnejších prekážok. O odmietnutí podania súd rozhoduje uznesením, proti ktorému je prípustné
odvolanie (§ 357 písm. b/ CSP). Podávateľ má možnosť svoje podanie doplniť alebo opraviť v celom

rozsahu v súlade s výzvou súdu ešte aj v dodatočnej odvolacej lehote proti uzneseniu o odmietnutí
podania. Neúplnosť žalobného návrhu spočívajúceho v tom, že žalobca neuvedie sumu, zaplatenia
ktorej sa domáhal, je podstatnou vadou podania, pre ktorú nemožno v konaní pokračovať, pretože súdu
od začatia konania musí byť jasné, o čom má konať a vecne rozhodnúť.

17. Civilný sporový poriadok zaviedol aj osobitnú kategóriu sporov -spory s ochranou slabšej strany. Ide
o zavedenie osobitných procesných pravidiel v podobe doplnení či odklonov od niektorých všeobecných
pravidiel pre sporové konanie za účelom spravodlivej a rýchlej ochrany porušených a ohrozených práv,
a to aj individuálne pracovnoprávne spory (§ 316 CSP a nasl.). Individuálny pracovnoprávny spor je
spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom, vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných

pracovných vzťahov, vrátane sporov, ktoré vyplývajú zo zásady rovnakého zaobchádzania, ak súvisia
s individuálnym pracovnoprávnym sporom. Predmetom sporu sú predovšetkým nevyjasnené vzájomné
vzťahy podľa Zákonníka práce (napr. neplatnosť skončenia pracovného pomeru, nevyplatená mzda, či
náhrada škody spôsobená zamestnancom alebo zamestnávateľom). Súdu z ust. § 318 CSP vyplýva vo
vzťahu k zamestnancovi poučovacia povinnosť a v zmysle § 319 CSP môže súd vykonať aj tie dôkazy,

ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará
alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno
od neho spravodlivo žiadať (§ 319 druhá veta CSP). Uvedený odklon od všeobecnej úpravy vyplýva
aj z čl. 6 CSP, podľa ktorého strany sporu majú v konaní rovné postavenie, ktoré spočíva v rovnakejmiere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu.

18. V danom prípade žalobca ako zamestnanec sa domáha voči zamestnávateľovi zaplatenia náhrady
mzdy za sviatky, pričom vo svojom podaní, ktoré vykazuje znaky žaloby vo veci samej, uviedol za aké
obdobie si svoj nárok uplatňuje, avšak bez uvedenia konkrétnej výšky žalovanej sumy s tým, že súčasne
s týmto podaním požiadal súd o súčinnosť spočívajúcu vo vyžiadaní od zamestnávateľa dokladov

potrebných pre presný výpočet žalovanej sumy, nakoľko mu tieto neboli žalovaným poskytnuté. Súd
však túto súčinnosť žalobcovi neposkytol a vyzval ho uznesením zo dňa 27.1.2020 č.k. 11Cpr 2/2020-11
v zmysle § 129 ods. 1, 2 CSP na doplnenie podania o jasný, určitý a materiálne vykonateľný petit žaloby
s poučením o následkoch nesplnenia si tejto povinnosti, t.j. o odmietnutí podania.

19. Žalobca v podaní označenom ako doplnenie podania uviedol, že za obdobie od 3.4.2018 do

1.12.2018, uvedené v žalobe, nepracoval vo sviatok, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň (asi
10-15 sviatkov) a náhradu mzdy mu za tieto sviatky zamestnávateľ Dopravný podnik, a.s. ako žalovaný
nevyplatil. Uviedol tiež, že presný finančný nárok sa za tieto sviatky nedá určiť, nakoľko žalovaný nebol
ochotný dodať mu pracovné výkazy, mzdové listy a služobné zadelenia za uvedené obdobie a presnú
sumu dokáže vyčísliť až z týchto podkladov. Na záver uviedol, že sa domnieva, že dlžná suma, ktorú by

mu mal žalovaný doplatiť, bude vyššia ako 500 Eur.

20. Preto, keď súd prvej inštancie bez poskytnutia súčinnosti v zmysle § 319 druhá veta CSP a napriek
tomu, že žalobca v doplnení podania-žaloby o žalobný petit doposiaľ v sume 500 Eur, pre ktorú ako
absentujúcu náležitosť podania podanie žalobcu odmietol, nepostupoval správne a jeho rozhodnutie

odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ CSP zrušil a vec mu v zmysle § 391 ods. 1 CSP
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie riadiť sa
právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je viazaný (§ 391 ods. 2 CSP) a ním uvedené nedostatky
procesného postupu odstrániť a vo veci vykonať dokazovanie a rozhodnúť.

21. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3
CSP).

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné,
ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.