Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 17, 2019

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 22Csp/80/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417207348
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6417207348.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan, v právnej veci žalobkyne: G.

L., H.. XX.XX.XXXX, bytom X. Z. XXXX/XX, C. Š., v konaní právne zastúpená Advokátskou kanceláriou
JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: McGrath & Arthur,
s.r.o., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 35 962 836, v konaní právne zastúpený Advokátskou
kanceláriou Tomáš Petko s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 7, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 2.279,20
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á p r á v o na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil (§ 220 ods. 2 prvá
veta Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“).

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 29.5.2017 proti žalovanej domáhala zaplatenia
2279,20 eur spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 2279,20 eur od 27.5.2017 do zaplatenia,
titulom bezdôvodného obohatenia. Žiadala priznať náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa použila prostredníctvom svojho právneho zástupcu nasledujúce prostriedky procesného
útoku:

2.1. Uviedla, že Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.09.2008 uzavretou medzi žalobkyňou
a právnym predchodcom žalovanej - spoločnosťou GE Money, a.s. došlo k poskytnutiu finančných
prostriedkov žalobkyni vo výške 6.472,81 eur. Odplata v zmluve bola dohodnutá na sumu 3.500,50 eur,

ktorú sa zaviazala žalobkyňa vrátiť veriteľovi spolu s istinou poskytnutého úveru v pravidelných 72 -
och mesačných splátkach po 138,52 eur. Postupom času však medzi právnym predchodcom žalovanej
a žalovanou došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávky k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej
z predmetnej úverovej zmluvy, pričom týmto na žalovanú prešli všetky práva a povinnosti veriteľa
vyplývajúce z predmetnej úverovej zmluvy (čo vyplýva z 2. odseku Dohody o zaplatení dlhu v splátkach).
Žalobkyňa predložila listiny: Zmluvu o úvere č. 1065727619 zo dňa 18.09.2008, Dohodu o zaplatení dlhu
v splátkach zo dňa 18.11.2013, Dohodu o zaplatení dlhu v splátkach, Potvrdenie o uhradení dlhu, Výpis

z účtu za obdobie 01.04.2014 - 30.06.2014, Výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia, Výzvu na
vydanie bezdôvodného obohatenia - e-mail žalovanej. Z týchto listinných dôkazov vyplývajú skutočnosti
tvrdené žalobkyňou v podanej žalobe. Z výpisu z účtu Lucie Chovanovej vyplýva, že sumu 2279,20 eur
zaplatila dňa 2.6.2014 na účet žalovaného.2.2. Žalobkyňa poukázala na to, že zo zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (platného
a účinného v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy) vyplýva, že pre absenciu podstatných

obligatórnych náležitostí v predmetnej úverovej zmluve, a to úrokovej sadzby, termínu konečnej
splatnosti úveru ako aj výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov nemala žalovaná
(veriteľ) nárok na akékoľvek plnenie na rámec istiny poskytnutých finančných prostriedkov, a to z dôvodu
bezúročného a bezpoplatkového charakteru predmetnej úverovej zmluvy v zmysle ustanovenia § 4 ods.
3) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

2.3. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že predmetná úverová zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie o
výške dojednaných úrokov alebo poplatkov, na základe čoho vzhľadom na ustanovenie § 4 ods. 4 zák.
č. 258/2001 Z.z. je potrebné vyvodiť záver, že žalovaná (veriteľ) na základe predmetnej úverovej zmluvy
nemá nárok na akékoľvek úroky, či poplatky.

2.4. Žalobkyňa považuje konanej právneho predchodcu žalovanej pri uzatváraní zmluvy o úvere za
porušenie ustanovenia § 3 ods. 5) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko právny
predchodca žalovanej nielenže neinformoval žalobkyňu o základných náležitostiach úveru vopred a
včas,aledanýpriestornapreštudovaniesipodmienokžalobkynineposkytolaniprisamotnomuzatváraní
zmluvy. Uvedené konanie je v rozpore so zákonom a v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho

zákonníka je nevyhnutné i vyvodiť záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere.

2.5. Vzhľadom na neuvedenie podstatných náležitostí, ktorých absencia je ustanovením § 4 ods. 3)
zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutých
úverov, neuvedenie dojednaní o úrokoch a poplatkoch v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere

a absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy o úvere nemala žalovaná na základe predmetnej úverovej
zmluvy nárok na akékoľvek plnenie nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov žalobkyni (výška
poskytnutých finančných prostriedkov žalobkyni predstavuje sumu 6.472,81 eur). Žalobkyňa však
na základe predmetnej úverovej zmluvy poukázala na účet veriteľa resp. žalovanej v súčte plnenie
minimálne vo výške 9.973,31 eur (celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ na základe predmetnej úverovej

zmluvy zaplatiť - viď predmetná zmluva o úvere), čo vyplýva aj z Potvrdenia o uhradení dlhu zo dňa
10.06.2014, teda o 3.499,50 eur viac, než mal veriteľ resp. žalovaná na základe predmetnej zmluvy
nárok. Preto žalobkyňa žiadala vydanie bezdôvodného obohatenia spolu s úrokom z omeškania v
zákonnej výške 8 % ročne.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne dňa 19.6.2017, (podaním doručeným súdu 26.6.2017), so
žalobou nesúhlasila, žiadala ju zamietnuť v celom rozsahu a priznať náhradu trov konania.

4. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu použila nasledujúce prostriedky procesnej
obrany:

4.1. Namietla pasívnu vecnú legitimáciu v konaní, vzhľadom k tomu, že nie je zmluvnou stranou Zmluvy
o úvere. Uviedla, že vzťah zo zmluvy vznikol medzi žalobkyňou a spoločnosťou GE Money a. s., ktorý
je nezávislý zo zmluvného vzťahu zo zmluvy o postúpení pohľadávky a zmluva úvere spĺňa všetky
zákonom požadované náležitosti pre jej platnosť. Namietla premlčanie nároku žalobkyne. Poukázala na

to, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť od 2.6.2014, teda od dátumu poslednej úhrady splátky
zo strany žalobkyne.

Ako sa vyjadril žalobca k vyjadreniu žalovaného („replika“ žalobcu podľa § 167 ods. 3 CSP).
5. K námietke pasívnej vecnej legitimácie žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že v

prejednávanom prípade nie je podstatné ktorý subjekt so žalobkyňou zmluvu uzavrel, ale ktorý subjekt
reálne prijal plnenie zodpovedajúce bezdôvodnému obohateniu, teda ten kto sa na úkor žalobkyne
bezdôvodne obohatil (citované ustanovenie § 451 ods. 1) Občianskeho zákonníka). Tým kto sa na úkor
žalobkyne bezdôvodne obohatil je v prejednávanom prípade žalovaná, nakoľko platba v sume 2.279,20
eur zo dňa 02.06.2014 bola poukázaná na účet, ktorého vlastníkom je žalovaná, nie spoločnosť GE

Money, a.s. K námietke premlčania sa žalobkyňa uviedla, že o tom, že sa na jej úkor niekto obohatil,
resp. že tým kto sa na jej úkor obohatil je žalovaná, sa dozvedela od svojho právneho zástupcu, pričom
k uvedenému došlo po prvej porade, keď si právny zástupca preštudoval predmetnú úverovú zmluvu
ktorú mu predložila žalobkyňa a informovala ho o možnostiach uplatnenia si jej práv. Žalobkyňa následneudelila v ten istý deň svojmu právnemu zástupcovi plnú moc na zastupovanie v predmetnej veci, pričom
od tohto dátumu do podania žaloby ubehlo len niekoľko dní. Žalobkyňa má preto za preukázané,
že si svoje právo voči žalovanej uplatnila v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote. Skorší dátum

zistenia existencie bezdôvodného obohatenia žalobkyňou na strane žalovanej nebol žalovanou nijako
preukázaný. Žalobkyňa k písomnému podaniu pripojila listinu: oznámenie o postúpení pohľadávky zo
dňa 27.9.2013 a žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, z ktorých vyplýva č. účtu žalovanej.

Ako sa vyjadril žalovaný k vyjadreniu žalobcu („duplika“ žalovaného podľa § 167 ods. 4 CSP).

6. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne dňa 13.7.2017 k argumentácii
žalobkyni uviedla:
6.1. Zmluvou o postúpení pohľadávky sa z hľadiska jej účinkov vždy prevádza iba konkrétne právo
postupcu na plnenie voči dlžníkovi, nie však zmluvný vzťah ako celok. Postupník, teda žalovaná,
na základe cesie nevstúpila do základného obligačného vzťahu s dlžníkom (žalobkyňou), z ktorého
postupovaná pohľadávka vznikla, a ktorého obsah tvorí značný objem práv a povinností, ktoré neboli

postúpením dotknuté. Účastníkom pôvodného záväzkového vzťahu ostal naďalej postupca (skutočnosť,
žepostupcamedzičasomzanikolbezprávnehonástupcu,jevtomtoprípadeirelevantná).Elementárnym
účinkom postúpenia pohľadávky bola singulárna sukcesia postupníka, žalovanej, do subjektívnych
práv, ktoré boli predmetom postúpenia a viažu sa na pohľadávku. Išlo v zásade o derivatívny spôsob
nadobudnutia práva. Nakoľko spôsob nadobudnutia pohľadávky zmluvou má derivatívny charakter,

nadobudol postupník - žalovaná predmet postúpenia v takom stave, v akom sa nachádzal v čase
postúpenia. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná nie je zmluvnou stranou Zmluvy o úvere, máme za
to, že žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaná v konaní o zaplatenie 2.279,20 eur (ako vydanie
bezdôvodného obohatenia - ako uvádza žalobkyňa).
6.2. K premlčaniu uviedla, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala od akého dátumu a z

akého dôvodu sa má počítať premlčacia doba v zmysle ust. § 107 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník. Žalovaná má za to, že dátum prevzatia právneho zastúpenia žalobkyne nemusí byť
rozhodujúcim okamihom pre začiatok počítania premlčacej lehoty, nakoľko je veľká pravdepodobnosť
toho, že žalobkyňa sa z určitých informácií mohla dozvedieť o tom, že právny poriadok v posledných
niekoľkých rokoch poskytuje väčšiu ochranu spotrebiteľovi. Žalovaná má za to, že až po získaní takýchto

informácií sa žalobkyňa obrátila na niekoho, kto by ho v predmetnej veci zastupoval.
6.3. K úrokom z omeškania žalovaná argumentovala, že žalobkyňa v žalobnom návrhu požaduje
priznanie 8 % ročného úroku z omeškania tvrdiac, že právny vzťah, na základe ktorého sa žalobkyňa
domáha vydania bezdôvodného obohatenia vznikol pred dňom 1. 2. 2013. Pravdou je, že právny vzťah
založený Zmluvou o úvere vznikol pred uvedeným dátumom, avšak táto zmluva sa žalovanej nijako

netýka. Pokiaľ by súd mal za to, že je daná pasívna vecná legitimácia žalovanej a zároveň súd bude
mať preukázané, že nejde o premlčaný nárok žalobkyne, má za to, že úrok požadovaný žalobkyňou je
v nesprávnej výške.

7. Žalobkyňa sa ako strana sporu vyjadrila na pojednávaní dňa 7.3.2018, pričom uviedla, že začiatkom
januára 2017 na internete čítala, že je možné zaplatené prostriedky získať späť ako bezdôvodné
obohatenie.

8. Súd rozhodol rozsudkom č.k. 22Csp/80/2017-40 dňa 7.3.2018 tak, že žalobu zamietol a priznal

žalovanej právo na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

9. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
zrušil uznesením č.k. 12Co/229/2018-118 dňa 28.9.2018, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že v danom prípade nesprávne právne posúdenie spočívalo v stanovení okamihu, kedy sa

žalobkyňa skutočne dozvedela o bezdôvodnom obohatení žalovanej, t. j. stanovenia začiatku plynutia
subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa názoru
odvolacieho súdu súd prvej inštancie počiatok plynutia dvojročnej subjektívnej doby nesprávne ustálil
odo dňa 10. 06. 2014, kedy žalovaná potvrdila uhradenie dlhu žalobkyňou. Súd prvej inštancie bez
uvedenia relevantného argumentu považoval za účelové tvrdenia žalobkyne o tom, že o bezdôvodnom

obohatení sa dozvedela od svojho právneho zástupcu, k čomu došlo po prvej porade, keď si jej právny
zástupca preštudoval Zmluvu o úvere, ktorú žalobkyňa predložila právnemu zástupcovi a informoval ju
o možnostiach uplatnenia si ho práv, pričom v ten istý deň udelila právnemu zástupcovi plnú moc na
zastupovanie (viď vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaného zo dňa 23. 08. 2017, č.l. 21-23 spisu).10. Po rozhodnutí odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vykonal výsluch žalobkyne.
10.1. Z jej výpovede vyplýva, že posledná splátka bola vykonaná z účtu jej dcéry F. L., ktorá jej finančné

prostriedky požičala na úhradu dlhu. Uviedla, že dcére finančné prostriedky vracia postupne, výšku
vrátenia dlhu však neuviedla („Keď som už bola po PN tak som jej časť vrátila a viac ako polovicu jej
ešte dlhujem.“).
10.2. O tom, že je možné žiadať od veriteľa určitú sumu peňazí späť ako bezdôvodné obohatenie,
žalobkyňa uviedla, že niekedy v januári 2017 náhodne čítala na internete článok, ktorý bol

o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách u nebankových subjektov.
Následne vyhľadala právnu pomoc.

Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu

prax (§ 220 ods. 2 druhá veta CSP).

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobkyňou - Zmluva
o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.09.2008, Dohoda o zaplatení dlhu v splátkach zo dňa
18.11.2013, Dohoda o zaplatení dlhu v splátkach, Potvrdenie o uhradení dlhu, Výpis z účtu F. L. za

obdobie 01.04.2014 - 30.06.2014, Výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia, Výzva na vydanie
bezdôvodného obohatenia - e-mail žalovanej, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 27.9.2013 a
Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, z ktorých vyplývajú skutočnosti tvrdené žalobkyňou v podanej
žalobe. Súd po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav tak ako je uvedené v bode 2. , 7. a 10. tohto
odôvodnenia.

12. Na daný skutkový stav súd aplikoval najmä tieto právne predpisy:

12.1. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12.2. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

12.3. Podľa § 107 ods. 1 a 2, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak

ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
13. Skutkové okolnosti neboli žalovanou popreté, preto ich súd považoval za nesporné.

14. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia
je skutočnosť, že strany majú vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia v konaní (aktívna alebo pasívna)

predstavuje hmotnoprávny vzťah strany k prejednávanej veci, a má ju iba ten, kto je subjektom
hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Žalobkyňa tvrdí, že na jej úkor sa mala
obohatiť žalovaná, pretože jej plnila bez právneho dôvodu , resp. z neplatného právneho úkonu. Súd z
vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaná je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, pretože
žalovaná suma bola poukázaná práve na účet žalovanej. Dôkazom o tejto skutočnosti je výpis z účtu

(č.l. 8 spisu) a identifikácia účtu žalovanej vyplývajúca z listín pod jej hlavičkou (č.l. 25 a 26 spisu).

15. Súd sa však zaoberal aj aktívnou legitimáciou, pričom po doplnení dokazovania zistil, že osobou,
na úkor ktorej sa žalovaná mala bezdôvodne obohatiť, nie je žalobkyňa, ale jej dcéra F. L.. O tejto
skutočnosti svedčí výpis z účtu dcéry žalobkyne (č.l. 8 spisu). Žalobkyňa potvrdila, že na tomto účte boli

finančnéprostriedkydcéryataktiežúčetpatrildcére.Zvýpisuzúčtuvyplýva,žedňa2.6.2014bolzadaný
príkaz na úhradu sumy 2.279,20 eur v prospech účtu žalovanej. Žalobkyňa síce uviedla, že dcéra jej tieto
prostriedky požičala, avšak túto skutočnosť nepreukázala a ani neuviedla, v akej výške tieto finančné
prostriedky dcére vrátila. Súd mal teda za preukázané, že ak došlo k bezdôvodnému obohateniu nastrane žalovanej, bolo to jednoznačne na úkor dcéry žalobkyne. Výšku zmenšenia vlastného majetku
žalobkyňa neuviedla (neuviedla, koľko finančných prostriedkov dcére vrátila) a nepreukázala. Naopak
dôkaz predložený žalobkyňou svedčí o tom, že k zmenšeniu majetku došlo na strane F. L..

16. Súd sa opakovane zaoberal aj námietkou premlčania vznesenou žalovanou.

16.1. Predmetná úverová zmluva bola uzatvorená dňa 18.9.2008, t.j. za účinnosti zákona č. 258/2001
Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.Podľa§4ods.4tohtozákona,odspotrebiteľanemôževeriteľpožadovať

úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 3 ods. 5 tohto
zákona, pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so
zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára. Na požiadanie musí
veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.

16.2. Keďže sa súd prvotne zaoberal premlčaním nároku žalobkyne, dokazovanie ohľadom dôvodov

tvrdenej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, resp. neplatnosti zmluvy nevykonal. Dokazovanie
bolo zamerané teda na vyriešenie tejto otázky, pričom súd konštatuje, že nárok žalobkyne považuje
za premlčaný uplynutím subjektívnej dvojročnej doby podľa cit. § 107 ods. 1 a 2 OZ. Občianskeho
zákonníka). Zákon č. 258/2001 Z.z. bol vyhlásený v Zbierke zákonov a dňom jeho uverejnenia platí
domnienka, že sa stal známy pre každého, koho sa týka. Treba preto vychádzať z toho, že žalobkyňa

v čase uzavretia zmluvy vedela, že ak v zmluvách nie sú uvedené úroky alebo poplatky, nemôže ich
veriteľ žiadať, ako aj to, že musí byť písomne oboznámená so zmluvnými podmienkami.

16.3. Žalobkyňa počas konania menila svoje tvrdenia o tom, kedy sa dozvedela o skutočnosti, že
sa na jej úkor žalovaná bezdôvodne obohatila. V replike uviedla, že o bezdôvodnom obohatení sa

„dozvedela od svojho právneho zástupcu, pričom k uvedenému došlo po prvej porade, keď si právny
zástupca preštudoval predmetnú úverovú zmluvu ktorú mu predložila žalobkyňa a informovala ho o
možnostiach uplatnenia si jej práv“. Pri výsluchu na pojednávaní však uvádzala, že o to tejto skutočnosti
sa dozvedela začiatkom januára 2017 na internete, kde náhodne našla článok, ktorý bol o neprijateľných
zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách u nebankových subjektov. Následne vyhľadala

právnu pomoc. Zo spisu vyplýva, že splnomocnenie udelené právnemu zástupcovi bolo dňa 18.5.2017.
Vzhľadom k uvedeným rozporom, súd považoval tvrdenia žalobkyne za účelové. Podľa názoru súdu sa
žalobkyňa reálne dozvedela, že na jej úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu dňom, v ktorom zaplatila
úrok, ktorý nebola povinná zaplatiť, t.j. 2.6.2014. Subjektívna dvojročná premlčacia doba jej začala
plynúť okamihom získania bezdôvodného obohatenia žalovanou, to znamená najneskôr 10.6.2014,

kedy žalovaná potvrdila uhradenie dlhu žalobkyňou. Pokiaľ bola žaloba podaná na súde 29.5.2017, bolo
ňou uplatnené premlčané právo.

16.4. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú
subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že

pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno
oprávnenému priznať. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému
obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie.
Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej dobyje rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený sa o

bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr, ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže
začať plynúť skôr ako objektívna.

16.5. Pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Oprávnený sa

dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne
(preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o
osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr.
To, kedy oprávnený získal informácie o právnej stránke možnosti domáhať sa vydania bezdôvodného

obohatenia (napríklad o tom, ako možno právne kvalifikovať jeho nárok), nie je pri posudzovaní okamihu
začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. Rozhodujúcim pritom je, že zákon
č. 258/2001 Z.z. priamo ustanovuje, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, resp.
kedy veriteľ úroky a poplatky žiadať nemôže. I keď je v danom prípade žalobkyňou spotrebiteľkapráva neznalá, bolo by neprimeranou ochranou jej práva, pokiaľ by bol začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby posunutý na deň, kedy sa z internetu, alebo od svojho právneho poradcu dozvedela,
že žalovaná sa na jej úkor obohatila. Takto by počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby závisel od

subjektívneho tvrdenia žalobkyne, ktorý navyše v danom prípade ani nie je jednoznačný. Podľa názoru
súdu preto subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula v
danom prípade pred podaním žaloby. Súd bol povinný prihliadnuť na námietku premlčania dôvodne
vznesenú žalovanou, v dôsledku ktorej nemohol žalobkyni priznať premlčané právo.

17. Súd v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou musel prihliadnuť na dôvodne vznesenú námietku
žalovanej a premlčané právo žalobkyni z tohto dôvodu priznať nemohol. Žalobu zamietol z uvedeného
dôvodu, ako aj pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne.

18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na

náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaná bola
v konaní úspešná, preto jej súd náhradu trov konania priznal proti žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar
nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.