Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 11, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Tos/13/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617010015
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7617010015.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr.
Margaréty Jurkovej Žoldákovej a JUDr. Bc. Milana Husťáka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa
11. februára 2021, v trestnej veci proti K. J.S., odsúdenej pre prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm.
f) Tr.zák., o sťažnosti obhajcu odsúdenej proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa
17.12.2020 sp.zn. 2Pp/1/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm.c) Tr.por. z a m i e t a sťažnosť obhajcu odsúdenej K. J. - S.. Q. U.T..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením zo dňa 17.12.2020 sp.zn. 2Pp/1/2017 podľa § 68 ods. 2
Tr. zákona vyslovil, že odsúdená K. J. sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody určenej uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2Pp/1/2017 zo
dňa 22.2.2017 v spojení s uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2Pp/1/2017 zo dňa

27.2.2017, ktorý jej bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/210/2015 zo
dňa 5.6.2015 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/210/2015 zo dňa 4.10.2016
vo výmere 7 (sedem) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia
neosvedčila a zvyšok nevykonaného trestu vo výmere 4 (štyroch) mesiacov a 28 (dvadsaťosem) dní
vykoná.

V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozhodnutiu podal sťažnosť obhajca odsúdenej S.. Q. U.. V
písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že obhajoba si je vedomá dokazovania, ktoré bolo vykonané na
verejnom zasadnutí dňa 17.12.2020 pred súdom prvého stupňa, a to prečítaním viacerých rozhodnutí
súdov, vrátane súdov v W., ako aj ďalších listín, ktoré slúžili ako podklad pre vydanie napadaného
rozhodnutia. Neostalo samozrejme obhajobe nepovšimnuté, že odsúdená K. J. sa v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia dopustila trestnej činnosti v zahraničí, i keď možno teoreticky povedať, že

relatívne nepatrnej, aj keď opakovanej trestnej činnosti.

Berúc do úvahy charakter samotného napadaného rozhodnutia, spojený s prípadným nástupom na
výkon trestu odňatia slobody a hlavne nemožnosťou obhajoby kontaktovať sa, či už osobne alebo
telefonicky s odsúdenou (aj samotný súd prvého stupňa nemal vedomosť o jej pobyte, či aktuálnom
mieste jej zdržiavania sa), obhajoba vyhodnotila situáciu tak, že z opatrnosti je potrebné opravný

prostriedok podať.

V tejto súvislosti, a teda berúc do úvahy dôkazný stav, neostáva obhajobe nič iné ako konštatovať, že
z hľadiska probácie bola odsúdená hodnotená viac-menej kladne, podrobila sa sociálnemu výcviku v
rámci uložených povinností, rovnako počas probácie spolupracovala, pričom nezanedbala ani ďalšiu
uloženú povinnosť a to zamestnať sa v skúšobnej dobe.Čo sa týka povinnosti zamestnať sa, nie je zrejmé namieste zaujať absolútne kritický postoj vo vzťahu
k odsúdenej, keďže bolo preukázané, že počas skúšobnej doby pracovala a to hoci len na dohodu o
pracovnej činnosti. Ide o formu výkonu práce, ktorou odsúdená splnila uloženú povinnosť, t.j. zamestnať

sa. Zrejme ani samotné rozhodnutie o podmienečnom prepustení v tomto kontexte neukladalo povinnosť
zamestnať sa a byť zamestnaný počas celej doby trvania skúšobnej doby. Keďže samotné trvanie
pracovného pomeru alebo iného obdobného pomeru (napr. dohoda o pracovnej činnosti, resp. dohoda
o vykonaní práce) vo veľkej miere závisí aj od potrieb konkrétneho zamestnávateľa.

Vo vzťahu k probačnému dohľadu obhajoba poukázala na to, že sa ho odsúdená K. J. zúčastnila celkovo
päťkrát, pričom do času, kedy sa nedostavila na „probáciu“, t.j. do apríla 2019, probačný a mediačný
úradník poukázal na aktívnu spoluprácu odsúdenej.

Obhajoba vníma jednotlivé správy Okresného súdu Bratislava II o priebehu probačného dohľadu ako
sporné, napr. v správe z probácie zo dňa 27.9.2017 (ale aj v správe zo dňa 6.6.2018) sa uvádza, že

odsúdená K. J. sa do probácie nedostavuje, hoci z konečnej správy zo dňa 30.1.2020 adresovanej
tunajšiemu súdu naopak vyplýva, že sa odsúdená, až na jedenkrát, dostavovala na probáciu päťkrát,
nehovoriac už o jej deklarovanej aktívnej spolupráci. V konečnej správe o probačnom dohľade nie je
v zásade negatívna zmienka o nedostavovaní sa k probačnému a mediačnému úradníkovi Okresného
súdu Bratislava II a teda o tom, aby odsúdená nespolupracovala s týmto úradníkom.

K protiprávnemu konaniu, za ktoré bola postihnutá súdom v W. obhajoba uvádza, že podľa konštantnej
judikatúry NS SR možno na ustanovenie § 68 až 70 Tr. zákona analogicky použiť ustanovenie § 49 a § 50
Tr. zákona, z čoho by per analogiam malo vyplývať, že výnimočne súd nemusí rozhodnúť o neosvedčení
sa a teda nariadení zvyšku nevykonaného trestu, hoci odsúdený konaním páchaným počas skúšobnej

doby dal príčinu na vyslovenie o neosvedčení sa.

Obhajoba preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 194 ods.
1 písm. a) Tr. por. zrušil a sám vyslovil, že odsúdená K. J. sa
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčila.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods.1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce
výrokom napadnutého uznesenia a po zvážení všetkých okolností významných pre rozhodnutie dospel
k záveru, že sťažnosť obhajcu odsúdenej nie je dôvodná.

Nadriadený krajský súd považuje za nutné poukázať, že okresný súd v dôvodoch napadnutého
rozhodnutia veľmi podrobne a pritom vecne správne poukázal na dôkaznú situáciu, ku ktorej došlo
potom, ako odsúdená K. J. bola podmienečne prepustená z výkonu trestu odňatia slobody.

Samosudkyňa Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi až učebnicovým spôsobom podrobne rozobrala
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia výsledky vykonaného dokazovania a vyjadrila aj argumenty, na
podklade ktorých dospela k záveru o neosvedčení sa odsúdenej v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Ani nadriadený krajský súd nezistil žiadne také pochybenie v napadnutom rozhodnutí, aby bolo možné,
resp. až potrebné, a to na podklade dôvodov uvádzaných v sťažnosti obhajcu odsúdenej K. J., vyhovieť
týmto odvolacím námietkam.

Nadriadený krajský súd preto v podrobnostiach v celom rozsahu poukazuje na správnosť rozhodnutia

súdu prvého stupňa, ktoré si v celom rozsahu osvojuje a ničím viac nedopĺňa. Navyše k argumentom
sťažovateľa považuje nadriadený krajský súd len pre zvýraznenie poukázať, že odsúdená K. J. si riadne
neplnila podmienky stanovené v rámci probácie, až na podmienku zamestnať sa.

Vysloviť záver, že odsúdená K. J. sa v skúšobnej dobe osvedčila tak, ako to v jej prospech navrhovala

obhajoba v žiadnom prípade neprichádzalo do úvahy, nakoľko odsúdená nevyužila dobrodenie zákona,
pokiaľ bola podmienečne prepustená z výkonu trestu odňatia slobody, a to vo veci pre majetkovú trestnú
činnosť a napriek tomu vysoko sofistikovaným spôsobom sa opätovne dopustila opätovne rovnakejtrestnejčinnostivpriebehuplynutiaskúšobnejdobypodmienečnéhoprepusteniazvýkonutrestuodňatia
slobody.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.