Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 12, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/48/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614206683
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7614206683.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr.

Petra Tutka a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne R. R., V.. XX.XX.XXXX, P. T.Š. V. L., J..
M. XXXX/XX, proti žalovaným X. J. Q., V.. XX.XX.XXXX, P. T. V. L., P. XXXX/XX D. X. S.. S. Q., V..
XX.XX.XXXX, P. T., P. XXXX/XX, o určenie neplatnosti závetu a ďalšie nároky, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku č.k. 16C/8/2014 - 250 z 29.05.2018 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej

žalobkyni v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne zo dňa 11.04.2014, žalovaným v 1. a 2.
rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu a ďalším výrokom nárok na
náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu priznal aj Slovenskej republike.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala vyhlásenia závetu a dedenia po poručiteľovi S..
J. Q.D., V. L. I. XXXX za neplatné a žiadala brať na zreteľ aj na darované veci a síce kúpu auta v sume
20.000,- eur v prospech žalovanej v 1. rade z mája 2008 a ďalej poskytnutie vyššieho obnosu peňazí

dané dcére žalovanej v 1. rade T. X. pri výstavbe bytu a v prospech žalovaného v 2. rade poskytnutie
vyššieho obnosu peňazí na výstavbu domu v sume 20.000,- eur na jar 2008, čo odôvodnila tým, že
Okresný súd Spišská Nová Ves v rámci dedičského konania XD/XXX/XXXX, XDnot/XXX/XXXX ju dňa
17.01.2014 odkázal na podanie žaloby o určenie, že závet zo dňa 15.05.2009 spísaný do notárskej
zápisnice notárom J.. R. P. je neplatný keď namietala, že sporný závet bol podpísaný len priezviskom
poručiteľa, že na listine chýbajú svedkovia a predovšetkým poručiteľ pre svoj vysoký vek a zdravotné
problémy trpel výpadkami pamäte a pri spísaní závetu bol pod vplyvom väčšieho množstva liekov

a prejav jeho vôle je tak neplatný. Vzal do úvahy stanovisko žalovanej v 1. rade, ktorá namietala
nezrozumiteľnosť, nevykonateľnosť a neurčitosť petitu a upozornila, že závet bol zriadený vo forme
notárskej zápisnice a za jej formu a dodržanie formálnych podmienok zodpovedal notár a tento pri
zriadení závetu nepochybne musel vyriešiť aj otázku spôsobilosti nebohého na jeho spísanie. Prihliadol
tiež na stanovisko žalovaného v 2. rade, ktorý uviedol, že pri spísaní závetu nebol prítomný a prenechal
na uváženie súdu, či nebohý v čase zriadenia závetu bol spôsobilý na právne úkony. Vykonaným
dokazovaním zistil, že nebohý poručiteľ S.. J. Q. V. V. Ú. L. T. V. L. E. XX.XX.XXXX C. V. J.. R. P. vo forme

notárskej zápisnice spísal závet, na základe ktorého ustanovil za dediča všetkého svojho majetku svoju
dcéru J. Q. t.j. žalovanú v 1. rade. Podľa uvedenej notárskej zápisnice poručiteľ vyhlásil, že je spôsobilý
na právne úkony a že táto jeho posledná vôľa bola učinená slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne a v
uvedenej forme a bez tiesne a bez nápadne nevýhodných podmienok a jeho totožnosť podľa zápisnicebola zistená z občianskeho preukazu. Predmetný závet bol registrovaný v centrálnom registri závetov.
Popísal zistenia z dedičského spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 6D/143/2013, v ktorom
konaní uznesením zo dňa 17.01.2014 žalobkyňa bola odkázaná na podanie žaloby proti žalovaným v

1. a 2. rade o určenie, že závet zo dňa 15.05.2009 je neplatný. Podrobne popísal zistenia, vyplývajúce
z výpovedí strán sporu, ako aj svedkýň R. T. D. J. R.. Zo znaleckého posudku súdneho znalca R.. J. P.
mu vyplynulo, že nebohý poručiteľ v čase spísania závetu dňa 15.05.2009 bol schopný ovládať svoje
konanie a posúdiť jeho následky a podrobne citoval vybrané časti odôvodnenia posudku. Poukázal na
to, že súdny znalec bol vypočutý aj na pojednávaní a tu sa oboznámil aj s ďalšími lekárskymi správami,

ktoré mu boli predložené a zotrval na tom, že nebohý poručiteľ v čase zriadenia závetu bol schopný
ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky. Právne vec posúdil podľa § 37 ods. 1 až 3, § 38 ods.
1, 2, § 39, § 40 ods. 1, § 476 ods. 1, 2 a § 476d ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj podľa § 3 ods.
1 písm. a), 4, § 46, § 47, § 48 ods. 1, § 49, § 51 ods. 2 a § 54 zákona č. 323/1992 Zb. (Notárskeho
poriadku) a citoval aj vybrané ustanovenia procesných poriadkov, ktorými sa riadil a zvlášť citoval
ešte § 477 a § 484 Občianskeho zákonníka a mal za to, že žalobkyňa v čase podania žaloby podľa

vtedy platnej procesnej úpravy mala naliehavý záujem na požadovanom určení, že závet nebohého
poručiteľa je neplatný, keďže v prípade vyhovenia žalobe by sa mohla stať dedičkou po nebohom
poručiteľovi a to ako jedna zo zákonných dedičov. Skúmal preto platnosť namietaného závetu, avšak
len z hľadiska jeho prípadnej absolútnej neplatnosti. Upozornil, že relatívna neplatnosť závetu nemôže
byť predmetom sporu dedičov o dedičské právo podľa § 194 Civilného mimosporového poriadku, keďže

podmienky relatívnej neplatnosti sú tak zjavné, že pri nich ide o právne posúdenie a určenie rozsahu
podielu neopomenuteľného dediča, či práv neoprávneného dediča na dedičstve, čo je len otázkou
správnej aplikácie Občianskeho zákonníka. Zaoberal sa tým, či jednostranný právny úkon nebohého
poručiteľa mal všetky zákonom predpísané náležitosti, ktoré ako závet mal mať a charakterizoval prvky,
ktoré v zmysle § 47 Notárskeho poriadku musí obsahovať závet spísaný formou notárskej zápisnice.

Dospel k záveru, že predmetná notárska zápisnica spísaná notárkou J.. R. P. má všetky predpísané
náležitosti. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6D/143/2013 vyplynulo, že podľa oznámenia o úmrtí, neb.
poručiteľ, S.. J. Q., V.. XX.XX.XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX. Z uvedeného spisu ďalej vyplynulo,
že dňa 28.11.2013 prebehlo v uvedenej veci prejednanie dedičstva po neb. poručiteľovi, ktorého ako
účastníci sa zúčastnili žalobkyňa, žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade. V rámci tohto prejednania

dedičstva boli títo účastníci poučení o ich práve namietnuť relatívnu neplatnosť vyššie uvedeného závetu
a tiež im bolo dané poučenie o tom, čo relatívna neplatnosť závetu znamená. Zo strany žalobkyne a
žalovaného v 2. rade bola namietaná relatívna neplatnosť predmetného závetu. Následne žalobkyňa
súdnej komisárke po predložení originálu predmetného závetu tiež uviedla, že na predmetnej listine
nie je vlastnoručný podpis poručiteľa, tiež uviedla, že je to falošné a nejedná sa o podpis poručiteľa.

Vyjadrila sa, že je to falošný závet. Uvedené skutočnosti sú zaznamenané v predmetnom dedičskom
spise, v zápisnici na č.l. 34 uvedeného súdneho spisu. V prípade závetu nebohého poručiteľa nebola
potrebná účasť svedkov. Po citácii § 37 Občianskeho zákonníka nemal preukázané, aby na nebohom
poručiteľovi pri jeho spisovaní bolo vykonané fyzické násilie a posudzovanie tiesne v danom prípade nie
jenamieste.Nebolapreukázanáaniexistenciatzv.bezprávnejvyhrážky,ktorábynútilanebohéhospísať

napadnutý závet. Poukázal na zaužívanú súdnu prax prejavenú aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR,
či v odbornej literatúre, podľa ktorej v prípade sporu o platnosť či neplatnosť závetu by sa malo uplatnil
výkladové pravidlo, v zmysle ktorého v prípade pochybností platí, že závet je skôr platný ako neplatný.
Z vykonaného dokazovania nevyplynul žiaden záver, že by nebohý poručiteľ pri spisovaní závetu dňa
15.05.2009 nekonal vážne, teda aby svoj prejav mienil napríklad ako žart. Závet možno pokladať aj za

dostatočne určitý, keďže je z neho zrejmé, koho poručiteľ ustanovil za svojho dediča, nakoľko nebohý
odkázal svoj majetok jednoznačne žalovanej v 1. rade. Závet bol taktiež riadne opatrený dátumom jeho
vyhotovenia a to číselným vymedzením dňa, mesiaca a roku a text bol uzavretý podpisom nebohého
poručiteľa, čím bola naplnená aj náležitosť predpísaná § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K námietke
žalobkyne, že závet bol podpísaný len priezviskom nebohého poznamenal, že z príslušných ustanovení

Občianskeho zákonníka presne nevyplýva, čo sa rozumie pod pojmom podpis a v zmysle súčasnej
judikatúry podpis závetcu musí obsahovať uvedenie jeho mena tak, aby nevznikali pochybnosti o tom,
kto závet podpísal a v tomto prípade podpisom nebohého bolo uvedenie jeho priezviska, čo pokladal za
postačujúce. Navyše notárska zápisnica je pokladaná za verejnú listinu potvrdzujúcu pravdivosť toho,
čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Predmetný úkon bol aj dostatočne

zrozumiteľný a určitý. Citoval ďalej § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zaoberal sa náležitosťami vôle
konajúcej osoby a to aj s odkazom na odbornú literatúru. Znaleckým dokazovaním nebolo preukázané,
aby nebohý poručiteľ v čase spísania napádaného závetu nebol spôsobilý na jeho spísanie a zo
znaleckého posudku je dostatočne zrejmé, ako sa súdny znalec vyporiadal s jednotlivými predloženýmidôkazmiaznichnevyplynulo,abynebohýporučiteľjednoznačnevdobespísaniazávetunemalpotrebnú
spôsobilosť. Na základe vyššie uvedených záverov preto žalobu o určenie neplatnosti závetu zamietol.
Odôvodnil, prečo nevykonal pôvodne žalobkyňou navrhované kontrolné znalecké dokazovanie, keďže

znalecký posudok R.. J. P. T.a podrobne vysporiadal so všetkými dôkazmi, ktoré boli k dispozícii a znalec
ani v rámci svojej výpovede pred súdom nekonštatoval nutnosť odchýlenia sa od záverov posudku.
Navyše samotná žalobkyňa na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania nezložila vyžiadanú
zálohu a tak podľa § 253 ods. 3 CSP nemal ani dôvod takýto dôkaz vykonať. Pokiaľ žalobkyňa navrhla,
aby súd bral na zreteľ darované veci žalovaným zo strany nebohého poručiteľa uviedol, že doposiaľ

z dedičského konania nevyplynulo, či dedičský súd posúdil existenciu darov zo strany poručiteľa pre
žalovaných ako spornú skutočnosť, nakoľko žiadneho z účastníkov konania nevyzval na podanie žaloby
podľa § 175k ods. 2 O.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 CMP a predmetom sporu urobil len neplatnosť závetu
poručiteľa spísaného notárkou. Naviac v požiadavke žalobkyne je obsiahnutá fakticky len požiadavka na
zápočet darov, ktoré môže vykonať len dedičský súd v rámci dedičského konania. Preto aj v tejto časti
žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 CSP a úspešným

žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. Postupom podľa čl. 4
ods. 1 základných princípov Civilného sporového poriadku v spojení s § 255 ods. 2 a § 259 CSP priznal
aj štátu nárok na náhradu trov voči žalobkyni ako neúspešnej strane sporu.

3. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa a navrhla ho vyhlásiť za neplatný a to s

použitím všetkých odvolacích dôvodov upravených v Civilnom sporovom poriadku. Trvala na tom, že
notárska zápisnica napísaná formou závetu z 15.05.2009 nespĺňa obsahové a formálne náležitosti v
zmysle Notárskeho poriadku a Občianskeho zákonníka. Dátum podpísania notárskej zápisnice musí
byť podľa Notárskeho poriadku uvedený slovom, keďže inak je závet neplatný a aj umiestnenie podpisu
poručiteľa na danom závete je v rozpore s Notárskym poriadkom a z polovice zasahuje do znenia textu

závetu. Mala za to, že v konaní vypracovaný znalecký posudok bol vyhotovený falošným znalcom MUDr.
J. P.Ý. a je nutné ho hodnotiť ako krivú výpoveď. Vytkla konajúcemu sudcovi, že zamietol jej návrh na
rozšírenie žaloby a takéto konanie hodnotila ako procesnú chybu. Vyslovila názor, že notárka, ktorá
vyhotovila zápisnicu bola súčinná so žalovanými a zneužili vysoký vek nebohého otca a jeho chorobu
a i určitú závislosť na obžalovaných. Pri spisovaní závetu notárka hrubo porušila Notársky poriadok a

Občiansky zákonník a preto na pojednávaniach upozorňovala na absolútnu neplatnosť závetu. Uviedla
tiež, že znalec MUDr. J. P. sa účelovo dal poistiť v poisťovni Generali z dôvodu zodpovednosti za škodu
pri výkone svojej práce a to práve v súvislosti s vypracovaním falošného znaleckého posudku v danej
veci. Poukázala ďalej na okolnosti skladania zálohy na trovy znaleckého dokazovania. Nepochybovala
o tom, že žalovaní v 1. a 2. rade odviedli otca k notárke v zlom zdravotnom stave, kedy využili

jeho bezmocnosť a závislosť na nich a konali v súčinnosti s notárkou. Znalec vo svojom falošnom
znaleckom posudku nedostatočne hodnotil napríklad výpoveď svedkyne R. T., ktorá sa vyjadrila k
jeho výpadkom v pamäti. Podľa nej otec vzhľadom k jeho vysokému veku trpel poruchami pamäti a
jeho psychika vykazovala úbytok úsudkových schopností a schopnosti sústredenia. Tieto skutočnosti
však znalec vo svojom posudku vôbec nehodnotil ani nespomínal. Potom, ako spochybnila znalecký

posudok sa znalec dňa 10.03.2016 dal vyškrtnúť zo zoznamu súdnych znalcov, lebo si bol vedomý
vypracovania falošného znaleckého posudku. Na svojich nesprávnych záveroch zotrval aj po tom,
ako na pojednávaní dňa 06.06.2016 mu boli predložené ďalšie lekárske správy. Uviedla tiež, že vo
februári 2018 bola vyzvaná súdom na zloženie zálohy na druhého súdneho znalca vo výške 280,- eur,
avšak keď aj po telefonickom dotaze jej bola zamietnutá možnosť voľného výberu súdneho znalca

z aktuálneho zoznamu znalcov, zálohu nezložila. Nie je možné, aby jej súd schválil výber súdneho
znalca, keďže v tom vidí obmedzovanie v preukazovaní dôkazov, na čo má zo zákonov nárok. Citovala
vybrané ustanovenia z Občianskeho zákonníka a zdôraznila, že pri vyhotovení závetu poručiteľ nesmie
opomenúť neopomenuteľných dedičov. Vydediť dedičov môže len podľa § 469a Občianskeho zákonníka
a to listinou o vydedení. Vytkla napadnutému závetu, že dátum jeho podpísania nie je vypísaný slovami,

ale len číselne, čo spôsobuje jeho neplatnosť. Pri zriaďovaní závetu nebohý konal podľa jej názoru
pod vplyvom bezprávnej vyhrážky a pod vplyvom žalovanej v 1. rade. Notárka JUDr. R. P. v prípade
vydedenia v listine mala napísať dôvod vydedenia toho-ktorého dediča, keďže v prípade splnenia
podmienok vydedenia, vydedený neopomenuteľný dedič má nárok na polovicu dedičského podielu zo
zákona. Hodnotila tiež podrobne výpoveď svedkyne R. T., ktorú podľa nej určovali žalovaní v 1. a 2.

rade. Vo výsledku sporný závet obchádza zákon a je absolútne neplatný po obsahovej i formálnej
stránke. Pochybné tiež je, či závet bol evidovaný v evidencii závetov. Bola tiež toho názoru, že žalovaní v
súčinnostieštezaživotaotcahooberaliajodôchodok.Venovalasaďalejjednotlivýmfinančnýmsumám,
ktoré žalovaní dostali od nebohého ešte za jeho života, a na ktoré by sa malo prihliadať. Namietala, žesúd na podklade jej návrhu nepripustil rozšírenie petitu, čo hodnotila ako chybu. Na tieto skutočnosti
reagovala podaním na Súdnu radu Slovenskej republiky. Tým, že konajúci sudca zamietol jej žalobu
zasiahol do jej práv na spravodlivý súdny proces.

4. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny. Nestotožnila sa s dôvodmi odvolania a toto podľa nej len opisuje celý priebeh súdneho konania
a rozsiahle odvolanie ani nespĺňa zákonom dané náležitosti.

5. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne taktiež navrhol napádaný rozsudok ako
vecne správny potvrdiť. Považoval ho za vecne správny, dostatočne jasný, určitý a presvedčivý a
jeho odôvodnenie označil za mimoriadne precízne, keď námietky žalobkyne sú podľa neho absolútne
neopodstatnené.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení z dňa 04.02.2019 trvala na podanom odvolaní a rozsudok súdu prvej inštancie

označila za protizákonný a protiústavný.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania podľa
ust. § 385 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo
podané včas a oprávnenou osobou preskúmal napadnuté výroky rozsudku, ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 389 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne nie je dôvodné.

8. Žalobkyňa podľa obsahu jej odvolania podala toto s použitím všetkých prípustných odvolacích
dôvodov upravených v § 365 ods. 1 CSP.

9. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP odvolací súd uvádza, že procesné podmienky
definuje Civilný sporový poriadok ako podmienky konania, ktoré predstavujú základné procesné
predpoklady za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Procesné podmienky možno rozdeliť do 4
základných skupín, a to procesné podmienky na strane súdu, procesné podmienky na strane účastníkov

(strán sporu), vecné procesné podmienky a negatívne procesné podmienky. Medzi podmienky na
strane súdu patrí právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu. Podmienky na strane účastníka sú
procesnásubjektivita,procesnáspôsobilosť, vprípadochkdejepovinnézastúpenieadvokátomsplnenie
tejto podmienky. Medzi vecné podmienky patrí kvalifikovaný spôsob začatia konania, t.j. podanie žaloby,
splnenie poplatkovej povinnosti. Medzi negatívne procesné podmienky patrí napr. prekážka začatého

konania alebo prekážka rozsúdenej veci. Nesplnenie vyššie uvedených procesných podmienok tvorí
odvolací dôvod podľa § 365 písm. a) CSP s tým, že podmienka na strane súdu spočívajúca v zákonnom
obsadení súdu je upravená ako samostatný odvolací dôvod v § 365 ods. 1 písm. c) CSP.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený v prípade ak dôjde k vadám konania

alebo aj vadám rozhodnutia v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie
hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených

záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na
základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo

na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy
SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti
a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

11.Pododňatímmožnostikonaťpredsúdomtrebavovšeobecnostirozumieťtakýprocesnýpostupsúdu,
v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Civilným sporovým
poriadkom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä procesnýmpostupomsúdu,ktorýrozhodnutiupredchádza.Zároveňpodľaustálenejsúdnejpraxekodňatiumožnosti
konať pred súdom, môže dôjsť nielen procesným postupom súdu tak ako je to vyššie uvedené, ale
aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a

nedostatok dôvodov.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vadami konania podľa §
365 ods. 1 písm. d) CSP sú iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia, s výnimkou tých,

ktoré sú uvedené v § 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej
inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie
rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté
dôkazy stranami konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska

hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,
ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné
zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových
zisteníbolaokolnosť,žesúdprvejinštancienevykonalúčastníkomnavrhnutýdôkazspôsobilýpreukázať
právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté,

nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom. Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy
uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

14. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu

súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov

účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§
191 ods. 1, 2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

15. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g) CSP je v súdnej praxi daný vtedy ,ak strana
sporu oprávnene uplatní nové dôkazné prostriedky v súlade s § 366 CSP a z týchto skutočností
vyplynie skutkový stav, ktorý je v rozpore so zisteným skutkovým stavom tvoriacim základ napadnutého
rozhodnutia, t.j. je zrejmé, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav, ktorý ako základ rozhodnutia

neobstojí. Podľa ust. § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,
ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)
sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie. Z uvedeného je zrejmé, že zákon pripúšťa skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní, v
ktorom sa napáda rozhodnutie vynesené v prvoinštančnom konaní, iba v obmedzenom rozsahu. Strana
sporu zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohla uplatniť,
ale neurobila tak v základnom konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto dôkazy a skutočnosti nemôže
vziať do úvahy ani odvolací súd. V zmysle citovaných ustanovení právo tzv. novôt v odvolacom konaní

je nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú
prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred
súdom prvej inštancie. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný
prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len v
prípadoch uvedených v § 366 CSP.

16. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právnehopredpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný

skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

17. Žalobkyňa neprodukovala dostatočné dôkazy o tom, aby bolo možné dospieť k záveru, že spor
rozhodoval vylúčený sudca a nepreukázala, aby konajúci sudca bol vylúčený z prejednávania sporu so
zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, k ich zástupcom, alebo osobám zúčastneným na konaní.

Zo spisu a ani z tvrdení žalobkyne nevyplývajú odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti zákonného
sudcu, ktorý vec prejednal a rozhodol. Až do vyhlásenia preskúmavaného rozhodnutia pritom žalobkyňa
procesne účinným spôsobom námietku zaujatosti konajúceho sudcu neuplatnila.

18. Berúc do úvahy všetky uplatnené odvolacie dôvody má odvolací súd za to, že tieto opodstatnené
nie sú. Súd prvej inštancie správne a dostatočne zistil skutkový stav veci, posúdil ju podľa príslušných

právnych predpisov a svoju úvahu precízne a výstižne (na 24 stranách rozhodnutia) aj vysvetlil, vrátane
poukázania na relevantnú odbornú literatúru a právnu prax.

19.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie, ktoré poskytuje odpovede aj na uplatnené odvolacie námietky žalobkyne.

21. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia (vyhlásenia) závetu a „dedenia“ po poručiteľovi S..
J. Q. za neplatné a to z viacerých dôvodov ňou špecifikovaných (o. i. zle uvedeného dátumu na notárskej
zápisnici, zle umiestneného podpisu poručiteľa, zle registrovaného závetu), keď argumentovala aj tým,
že v dôsledku závetu bola de facto aj vydedená, pričom však súd prvej inštancie na každý z týchto
dôvodov adekvátne reagoval. Pre rozhodnutie bolo z pohľadu odvolacieho súdu podstatné východisko,

v zmysle ktorého posúdenie platnosti závetu z hľadiska jeho formálnych náležitostí je otázkou právneho
posúdenia veci, ktoré prináleží len súdu v dedičskom konaní. Zákon ukladá súdu v dedičskom konaní
(súdom poverenému súdnemu komisárovi) postup v prípadoch, keď poručiteľ zanechal závet. Dedičský
súd vždy musí zisťovať stav a obsah závetu a upovedomiť tých, o ktorých sa možno dôvodne domnievať,
že sú dedičmi, o ich dedičskom práve a poučiť ich aj o relatívnej neplatnosti závetu (§ 479, § 40a

Občianskeho zákonníka) - neopomenuteľný dedič (potomok poručiteľa) má pritom nárok z dedičstva
buď na svoj celý dedičský podiel zo zákona (maloletý potomok), alebo na polovicu z neho (plnoletý
potomok), ako aj o absolútnej neplatnosti závetu (§ 37 - § 40 Občianskeho zákonníka). Taktiež dedičský
súd mal povinnosť poučiť dedičov o postupe podľa ust. § 175k ods. 2 O.s.p. V prejednávanej veci
Okresný súd Spišská Nová Ves správne uznesením sp. zn. 6D/143/2013-41 zo 17.01.2014 odkázal

žalobkyňu na podanie (sporovej) žaloby. Ako už bolo uvedené, spornou môže byť len otázka absolútnej
neplatnosti závetu (§ 37 - § 40 Občianskeho zákonníka), nakoľko sporový súd nemôže rozhodnúť o
tzv. relatívnej neplatnosti závetu a na túto relatívnu neplatnosť závetu musí prihliadať dedičský súd. Ak
neopomenuteľný dedič v dedičskom konaní vznesie námietku relatívnej neplatnosti závetu, dedičský
súd je povinný na túto námietku prihliadať a plnoletému potomkovi sa musí dostať aspoň toľko, koľko

predstavuje polovica jeho dedičského podielu zo zákona (§ 479 prvá veta Občianskeho zákonníka).

22. Súd v sporovom konaní teda môže posúdiť platnosť závetu napríklad len s ohľadom na spôsobilosť
poručiteľa na jeho spísanie a na túto otázku sa zameral aj súd prvej inštancie. Znalec R.. J. P., ktorého
súd prvej inštancie poveril vypracovaním znaleckého posudku dospel k záveru, že nebohý S.. J. Q. bol

v čase spísania závetu 15.05.2009 schopný ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky a na tomto
rezultáte znalec zotrval aj pri výpovedi pred prvoinštančným súdom. Na správnosť jeho úsudku a záveru
nemôže sama o sebe vplývať iba tá skutočnosť, že R.. J. P. (po vypracovaní posudku) neskôr - v roku
2016 bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov.

23. Žalobkyňa v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani v rámci odvolania neuviedla
žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé zásadne spochybniť odborné závery znalca, z ktorých pri
rozhodovaní vychádzal prvoinštančný súd. Súd pri vykonávaní dokazovania sa môže dostať do situácie,
keď je potrebné poznanie skutočností, ku ktorých zisteniu sú nevyhnutné odborné znalosti a skúsenosti.Odbornými znalosťami sa tu rozumejú iné znalosti, než znalosti práva a iné znalosti a skúsenosti,
než ktoré konajúcemu sudcovi dáva jeho všeobecná skúsenosť. Aj takýto znalecký dôkaz však vždy
podlieha sudcovskému hodnoteniu. Pri znaleckom dôkaze súd na rozdiel od iných dôkazov hodnotí

prioritne vierohodnosť osoby znalca a logickosť správ, ktoré mu tento podáva. Pri iných dôkazoch
tieto súd zhodnotí priamo a bezprostredne, kým pri znaleckom dôkaze tento hodnotí len nepriamo a
skúma, či odôvodnenie posudku je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami a či jeho
závery sú logické, a či znalec prihliada na všetko, čo mu na posúdenie bolo predložené. Súd prvej
inštancie v danej veci znalecký posudok pokladal za úplný a vierohodný a závery svojho posúdenia aj

dostatočne vysvetlil. Jeho odôvodnenej úvahe v tomto smere nemožno nič vyčítať. Súd prvej inštancie
tiež vysvetlil, prečo nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie a z jeho postupom súhlasí aj odvolací
súd. Je nepochybné, že žalobkyňa nezložila preddavok na trovy znaleckého dokazovania a nemožno
akceptovať názor odvolateľky, aby zloženie zálohy bolo podmienené jej právom „voľného“ výberu znalca
z aktuálneho zoznamu, keďže takéto oprávnenie stranám sporu v konaní neprislúchalo.

24. Súd prvej inštancie sa v konaní predchádzajúcom rozhodnutiu sporu procesne správne vysporiadal
aj so všetkými návrhmi žalobkyne, vrátane návrhu na rozšírenie žaloby a doplneniu dokazovania a
umožnil jej tak realizáciu všetkých procesných práv tak, že nezasiahol do jej práv na spravodlivý proces.

25. Súd prvej inštancie tak posúdil platnosť napadnutého závetu zo všetkých dôvodov, preskúmateľných

v sporovom konaní (mimo formálnych náležitostí, posudzovaných v dedičskom konaní) a jeho
rozhodnutie je vecne správne, vrátane súvisiaceho výroku o trovách strán a trovách štátu.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej nevznikol nárok na náhradu trov

odvolacieho konania. Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, preto im odvolací súd priznal náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie (§ 262
ods. 2 CSP).

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).