Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Sa/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200775
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8019200775.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu HYDINA SK, s.r.o., so sídlom Slavkovská cesta 54/1468,
060 01 Kežmarok, IČO: 46 645 454, právne zastúpeného KVASŇOVSKÝ & PARTNERS / ADVOKÁTI,
s.r.o., so sídlom Dunajská 2317/32, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto proti žalovanému
Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o správnej
žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu odmieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podľa § 6 ods. 2 písm. f) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“),
teda žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy, domáhal, aby správny súd určil, že zásah

do práv žalobcu na základe rozhodnutia Daňového úradu Prešov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa
18.9.2019 na vymoženie daňového nedoplatku č. daňového exekučného konania XXXXXXXXXXXX
daňovou exekúciou prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb a
príkaz poskytovateľovi platobných služieb, aby po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného
konania zablokoval na účte daňového dlžníka peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku na
bankovom účte žalobcu je nezákonný zásah do práv žalobcu, a zároveň sa žalobca domáhal, aby

žalovaný upustil od príkazu poskytovateľovi platobných služieb B. blokovať na účte spoločnosti HYDINA
SK s.r.o. peňažné prostriedky vo výške daňového nedoplatku, na základe rozhodnutia Daňového
úradu Prešov o začatí daňového exekučného konania č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.9.2019.
Taktiež sa žalobca domáhal, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť zabezpečiť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku, obnovu stavu, ktorý bol pred doručením rozhodnutia žalovaného o začatí
daňového exekučného konania č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.9.2019 a taktiež, aby žalovaný vydal

príkaz spoločnosti V.. na odblokovanie a uvoľnenie finančných prostriedkov, ktoré sú blokované na
základe rozhodnutia žalovaného o začatí daňového exekučného konania č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa
18.9.2019. V bode 5 navrhovaného petitu žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať
sa vydania ďalšieho príkazu poskytovateľovi platobných služieb blokovať na účte žalobcu peňažné
prostriedky do výšky daňového nedoplatku v súvislosti s rozhodnutím o začatí daňového exekučného
konania č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.9.2019. Záverom žiadal priznať nárok na náhradu trov

konania.

2. Predmetnú žalobu žalobca odôvodnil tým, že za nezákonný zásah sa rozumie protiprávny útok
orgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúcim
v postupe orgánu verejnej správy, v jeho činnosti (úkon, pokyn), prípadne nečinnosti. Cieľom žaloby
proti inému zásahu podľa názoru žalobcu je zakázať správnemu orgánu pokračovať v porušovaní

práva žalobcu a obnoviť stav pred zásahom. Za zásah žalobca označil daňovú exekúciu prikázaním
pohľadávky z účtu žalobcu vedeného spoločnosťou V. a zablokovanie peňažných prostriedkov na účtedaňového dlžníka do výšky daňového nedoplatku na základe príkazu žalovaného. Žalobca uviedol, že
správcovi dane sú zrejmé majetkové pomery daňového subjektu z jeho predchádzajúcej rozhodovacej
činnosti a to minimálne v rozsahu nehnuteľného majetku žalobcu, preto mu musí byť zrejmé, že

žalobca nedisponuje finančnými prostriedkami v kumulatívnej výške 2.832.540,51 Eur, nakoľko všetky
disponibilné finančné prostriedky reinvestuje a používa ich na podnikateľskú činnosť, mzdy a odvody
zamestnancov. Žalobca namietal, že žalovaný nijakým spôsobom neodôvodnil, prečo pristúpil k
blokácii bankových účtov za situácie, keď sa na bankových účtoch nachádza disponibilný zostatok
vo výške cca len 1/40 kumulatívnej výšky a správca dane má preukázateľnú vedomosť o majetku

evidovanom na LV č.XXXX, okres: B. K. I., obec: E., kat. územie E.. Podľa znaleckého posudku H. .X.
O., D.., znalca z odboru stavebníctvo, je všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti 1.264.576,20
Eur, pričom žalovaný uvedenú nehnuteľnosť nezabezpečil záložným právom. Na základe uvedeného
mal za to, že správca dane neúčelne zablokoval pohľadávku žalobcu blokáciou bankových účtov
za situácie, že si ju mohol zabezpečiť zriadením záložného práva na nehnuteľnosť. Žalobca taktiež
poukázal na účtovnú závierku za posledný účtovný rok, pričom pozornosť upriamil na riadok 14, v

ktorom je deklarovaná hodnota hnuteľných vecí vo vlastníctve žalobcu vo výške 3.071.987,- Eur a
táto hodnota vzrástla oproti predchádzajúcemu účtovnému roku o cca 880.000,- Eur. V riadku 53
účtovnej závierky sú uvedené evidované pohľadávky v hodnote 3.002.660,- Eur, ktoré je správca
dane oprávnený v zmysle Daňového poriadku exekvovať ich prikázaním. Žalobca namietal spôsob
vedenia exekučného konania, keďže podľa jeho názoru sa jednalo o najintenzívnejší spôsob, v dôsledku

ktorého sa u svojich obchodných partnerov stal nespoľahlivým a nedôveryhodným subjektom, ktorý im
nie je schopný uhradiť faktúry za dodané tovary a služby. Žalobca rozhodnutie o začatí exekučného
konania považoval za rozhodnutie, ktoré bolo vydané bez odôvodnenia tak závažného zásahu do
vlastníckeho práva žalobcu ako daňového subjektu, ktorý je zároveň zamestnávateľom. Mal za to,
že žalovaný neprihliadol na zásadu primeranosti, keď pri voľbe spôsobu nepostupoval tak, aby čo

najmenejekonomickyzaťažilžalobcu.Poukázalnasvojuplatobnúdisciplínuanaskutočnosť,ženaneho
nebolo doposiaľ začaté daňové exekučné konanie a všetky rozhodnutia správcu dane, ktoré nadobudli
právoplatnosť a vykonateľnosť uhradil bez potreby núteného výkonu. Na základe uvedeného mal za
to, že nie sú naplnené predpoklady, keďže neexistuje obava, že daňový záväzok nebude v čase jeho
vymáhateľnosti vymožiteľný. Žalobca namietal neúplne zistený skutkový stav z dôvodu, že žalovaný

nezistil,čirozhodnutieonariadenípredbežnéhoopatreniapožívaformálnuamateriálnunezmeniteľnosť,
teda či je právoplatné, keďže žalobca podal voči rozhodnutiu Finančného riaditeľstva, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie Kriminálneho úradu finančnej správy o nariadení predbežného opatrenia správnu
žalobu, ktorá je vedená Krajským súdom v Bratislave pod sp.zn. 5S/222/2019. Žalobca poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4S/19/2015, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o nariadení

predbežného opatrenia v obdobnej veci, pričom správnym súdom bolo konštatované, že účel tvrdený
Kriminálnym úradom finančnej správy je možné rovnako efektívne zabezpečiť predbežným opatrením
ukladajúcimzákaznakladaniasnehnuteľnosťamiakoopatrením,ktorýmsaukladápovinnosťdaňovému
subjektu zložiť finančné prostriedky na účet správcu dane. Namietal, že Kriminálny úrad finančnej správy
ani Finančné riaditeľstvo odklon od predchádzajúcej rozhodovacej činnosti správcov dane neodôvodnili,

preto sa jedná o svojvoľné rozhodnutie, čím bolo hrubo zasiahnuté do práv žalobcu, následkom čoho
sa rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia stalo nepreskúmateľné a nezákonné. Mal za to,
že nariadiť predbežné opatrenie je možné len za predpokladu, že správca dane preukáže, že daňový
subjekt realizuje úkony smerujúce k redukcii svojho majetku. Ak sa takéto úkony nepreukážu, nariadenie
predbežného opatrenia nespĺňa zákonom určené podmienky a rozhodnutie je nezákonné. Žalobca

mal za to, že z dôvodu možného zrušenia predmetných rozhodnutí v budúcnosti, tieto nenadobudli
právoplatnosť a žalovaný mal tak zvoliť zdržanlivý postup a upustiť od blokácie bankových účtov.
Žalobca poukázal na to, že v čase vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania a
následnej blokácie bankových účtov disponoval majetkom v obstarávacej hodnote 5.213.440,82 Eur,
pričom po zohľadnení odpisov disponoval majetkom v zostatkovej hodnote 3.985.433,79 Eur, ktorý

zveľaďoval a v čase podania správnej žaloby mal jeho majetok hodnotu 5.234.982,78 Eur. Naproti tomu,
kumulatívna výška daňových povinností na základe rozhodnutí o nariadení predbežných opatrení za
zdaňovacieobdobiaDPH2015-2018bolavovýške2.832.540,51Eur,tedavpolovičnejhodnotemajetku.
Žalobca uviedol, že na základe predložených informácii je zrejmé, že žalobca sa nachádza vo veľmi
dobrom finančnom a ekonomickom zdraví, žiaden konkurz mu nehrozí, preto rozhodnutie o nariadení

predbežného opatrenia považuje za nezákonné a ním uvedený zásah do práv žalobcu je protizákonný,
preto je nevyhnutné uložiť povinnosť žalovanému zdržať sa pokračovania v danom zásahu.3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.2.2020 uviedol, že predmetom žaloby je postup žalovaného pri
realizácií daňového exekučného konania, ktorý nasledoval po konaní Kriminálneho úradu finančnej
správy. Žalovaný má za to, že žalobca nemá vedomosť o spôsobe vedenia daňového exekučného

konania. V súvislosti s tým žalovaný uviedol, že Kriminálny úrad finančnej správy vydal rozhodnutie
o uložení predbežného opatrenia č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.3.2019, ktorým žalobcovi uložil
povinnosť zložiť peňažnú sumu vo výške 797.528,93 Eur, nakoľko je dôvodná obava, že nesplatná alebo
nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená. Finančné riaditeľstvo SR rozhodlo o odvolaní
č. XXXXXXXXX/XXXX dňa 8.8.2019 tak, že potvrdilo rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia.

Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 13.8.2019, čím sa stalo právoplatné. Daňové
exekučné konanie bolo začaté správcom dane na rozhodnutia č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.9.2019
o začatí exekučného konania podľa § 90 ods. 1 Daňového poriadku. Exekučným titulom bolo rozodnite
o uložení predbežného opatrenia č. XXXXXXXXX/XXXX z 11.3.2019. Rozhodnutím o začatí daňového
exekučnéhokonaniasprávcadanevzmysle§90ods.2písm.g)a§90ods.5Daňovéhoporiadkuzakázal
poskytovateľovi platobných služieb nakladať s majetkom daňového dlžníka, ktorý podlieha daňovej

exekúcií. Dňa 27.09.2019 správca dane vydal daňovú exekučnú výzvu č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorou
vyzval dlžníka aby v lehote 8 dní od doručenia daňovej exekučnej výzvy zaplatil iné peňažné plnenie
vo výške 797.528,93 Eur. Proti daňovej exekučnej výzve podal dlžník odvolanie, o ktorom rozhodlo
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky č.XXXXXXXXX/XXXX z 12.12.2019. Čo sa týka samotnej
žaloby a nezákonnosti zásahu orgánu verejnej správy žalovaný uviedol, že správca dane v zmysle §

88 Daňového poriadku z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok alebo iné peňažné plnenie uložené
rozhodnutím, ktorým je v zmysle § 50 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku aj predbežné opatrenie
na zloženie peňažnej sumy, pričom má povinnosť uskutočniť exekúciu len spôsobom upraveným
v ustanovení § 108 Daňového poriadku (prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa
platobných služieb) a to v zmysle ustanovenia § 89 ods. 5 Daňového poriadku. Na základe uvedeného

je zrejmé, že správca dane postupoval v súlade so zákonom, nakoľko nemal inú možnosť ako začať
výkonrozhodnutiaprikázanímpohľadávkyzúčtu,keďžerozhodnutieouloženípredbežnéhoopatreniaje
právoplatné a vykonateľné. Poukázal aj na predchádzajúce rozhodnutia, ktorými správca zabezpečoval
pohľadávky zriadením záložného práva na nehnuteľnosti, avšak zároveň uviedol, že v predmetnom
prípade nemal inú zákonnú možnosť ako začať daňovú exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke.

Na základe uvedeného navrhol žalobu zamietnuť podľa § 261 SSP.

4. Žalobca v replike zo dňa 23.4.2020 uviedol, že v danom správca dane je povinný vo vzťahu k
daňovému subjektu zvoliť zdržanlivý postup, keďže jednotlivé rozhodnutia, na podklade ktorých správca
dane pristúpil k začiatku daňového exekučného konania sú v súčasnosti predmetom preskúmania

zákonnosti zo strany správnych súdov. Poukazujúc na uvedené má žalobca za to, že nie je preukázaná
s končenou platnosťou ich právoplatnosť a vykonateľnosť. Poukázal na §3 ods. 1 Daňového poriadku, v
zmysle ktorého pri správe daní je potrebné postupovať podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,
majú sa chrániť záujmy štátu a obcí a dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a iných osôb. Zotrval na tvrdení, že správca dane má možnosť realizovať daňové

exekučné konanie viacerými spôsobmi, pričom pri výbere konkrétneho spôsobu je povinný prihliadnuť
a brať do úvahy, aby do práva daňového subjektu zasiahol čím menej. Žalovaný podľa názoru žalobcu
nezvážil nevyhnutnosť predmetného zásahu vo forme blokácie bankových účtov žalobcu a nezvážil
ani jeho postavenie ako zamestnávateľa v Prešovskom kraji. Namietal, že žalovaný neprihliadol na
zásadu primeranosti a nezvolil zdržanlivý postup, čím znemožnil realizáciu ďalšej podnikateľskej činnosti

žalobcu. Žalobca uviedol, že odo dňa blokácie účtov zamestnanci nemajú vyplatené mzdy a obchodní
partneri vyplatené faktúry. Podľa názoru žalobcu mal žalovaný zákonné oprávnenia na vymoženie
sumy aj inými spôsobmi. Pretrvávanie blokácie bankových účtov spôsobí podľa vyjadrenia žalobcu
absolútny a nezvratný rozklad spoločnosti v dôsledku nedostatku prostriedkov, čím bude narušený a
nenávratne poškodený celý systém financovania réžie, hospodárskej činnosti a plnenia si povinností

spoločnosti ako zamestnávateľa v časti miezd a odvodov, čo bude reálne predstavovať iba vznik ďalších
exekučných titulov a nenávratné problémy v podnikateľskej činnosti spoločnosti, obchodných vzťahoch,
pracovných miestach a pod., teda úplne zánik spoločnosti, v čoho dôsledku nastane situácia, kedy
množstvo partnerských obchodných spoločností, podnikateľov stratí obchodného partnera a podstatnú
časť svojho príjmu na réžiu ich prevádzky. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol zrušiť

rozhodnutie žalovaného.

5. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo
právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy,opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu
verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde.

6. Podľa § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

7. Podľa § 254 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola

ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy
priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.

8. Podľa § 262 ods. 1 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 1
<. uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu
povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný

je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom
zásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená.

9. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej
správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;
iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.

10. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

11. Správny súd považuje za potrebné najskôr sa vysporiadať s tou skutočnosťou, čoho sa domáhal
žalobca prostredníctvom svojej žaloby. Z obsahu žaloby v korelácií s navrhovaným petitom žaloby je
zrejmé, že žalobca žiada, aby správny súd určil, že začatie daňového exekučného konania predstavuje

nezákonný zásah do práv žalobcu a v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 SSP sa domáhal, aby správny
súd zakázal žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu (upustil od príkazu blokovať peňažné
prostriedky na účte žalobcu, vydal príkaz na odblokovanie a uvoľnenie finančných prostriedkov a uložil
mu povinnosť zdržať sa vydania ďalšieho príkazu na prikázanie pohľadávky z účtu v banke) a uložil mu
povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Z obsahu samotnej žaloby je zrejmé, že žalobca považuje začatie

daňovej exekúcie ako aj jej priebeh za nezákonný zásah, ktorý bol vykonaný v rozpore so zákonom a to
z dôvodu, že tento výkon rozhodnutia začal napriek neexistencii vykonateľného rozhodnutia a žalovaný
pristúpil k vykonaniu daňovej exekúcie spôsobom, ktorý je v rozpore s zásadou primeranosti.

12. V súvislosti s takto formulovanou žalobou je nepochybné, že žalobca napáda jednak začatie daňovej

exekúcie ako aj spôsob, akým sa táto exekúcia vedie. Správny súd však považuje za nevyhnutné
poukázať na ustanovenie § 3 ods. 1 písm. e) SSP v spojení s § 252 ods.1 SSP, v zmysle ktorých
sa iným zásahom rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy alebo aj
postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ktorým sú
alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

priamo dotknuté. V preskúmavanom prípade sa nejedná o postup orgánu verejnej správy pri výkone
kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, preto sa správny súd zaoberal tou skutočnosťou,
či začatie a spôsob vedenia daňového exekučného konania možno považovať za iný zásah orgánu
verejnej správy. Je potrebné akcentovať na tú skutočnosť, že na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia
má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, z čoho vyplýva, že pri ňom neprebehlo

žiadne formalizované administratívne konanie, ktorého výsledkom by bolo rozhodnutie alebo opatrenie
ale tento zásah je len výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnení orgánu verejnej správy na mieste
samom, pričom tento zásah musí byť spôsobilý dotknúť sa priamo práv, právom chránených záujmov
alebo povinnosti a to fyzických alebo právnických osôb. (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A.
a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, str.37)

13. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžz/2/2013 z 31.10.2013 vyplýva,
že „Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250v pojem zásah nedefinuje, pričom jeho definíciu
neobsahujú ani iné zákony. Definovať nezákonný zásah nie je ani dosť dobre možné, pretože pod tentopojem spadá veľké množstvo faktických činností orgánov verejnej správy, ku ktorým sú oprávnené na
základe rôznych zákonov. Jedná sa o úkony všeobecné, neformálne, ktoré nemajú formu rozhodnutia,
napriek tomu sú záväzné voči osobám, proti ktorým smerujú, a tie sú povinné na ich základe niečo

konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo strpieť... Za „zásah“ sa obyčajne považujú aktívne úkony
správnych orgánov alebo iných súčastí verejnej správy v rámci výkonu verejnej moci, súvisiace väčšinou
s výkonom správnej činnosti, ktorú správna náuka označuje ako „správny dozor“ (napr. autoritatívne
úkony príslušníkov polície, vojenskej polície či iných vojakov, príslušníkov väzenskej a justičnej stráže,
príslušníkovcolnejsprávy,strážnikovobecnejpolície(typickyrôznychpolicajnýchprechmatov),alenapr.

tiež úkony úradných osôb pri výkone štátneho stavebného dohľadu, daňovej kontroly, či neoprávnený
výkon exekúcie atď.).“

14. V preskúmavanom prípade žalobca za iný zásah orgánu verejnej správy v zmysle znenia bodu 1
ním formulovaného petitu považuje začatie daňovej exekúcie na základe rozhodnutia č.XXXXXXXXX/
XXXX zo dňa 18.9.2019, ktorým sa vymáha iné peňažné plnenie vo výške 7975.28,93 Eur na základe

právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia Kriminálneho úradu
finančnej správy č. XXX XXX XXX/XXXX z 11.3.2019, ktorým bolo žalobcovi uložené peňažné plnenia
na zloženie peňažnej sumy na účet správcu dane vo výške 797.528,93 Eur. V zmysle § 90 ods. 1
Daňového poriadku je dňom vydanie tohto rozhodnutia, predmetné rozhodnutie právoplatné a nie je
voči nemu prípustné odvolanie. Uvedené rozhodnutie sa ani nedoručuje daňovému dlžníkovi, keďže

jeho účelom je zabezpečiť blokovanie majetku a doručuje sa iba osobám, ktoré užívajú, evidujú,
nakladajú alebo spravujú jeho majetok. V zmysle § 91 ods. 1 Daňového poriadku správca dane
doručí daňovému dlžníkovi až daňovú exekučnú výzvu a to bezodkladne po doručení rozhodnutia o
začatí daňového exekučného konania vyššie uvedeným osobám. Daňová exekučná výzva umožňuje
daňovému dlžníkovi, aby v rámci odvolacieho konania uplatnil zásadné pripomienky a dôvody, ktoré

môžu celkom alebo sčasti zabrániť daňovej exekúcii, teda v rámci odvolania mohol žalobca uvádzať
tie skutočnosti, ktoré namietal v predmetnej žalobe. Voči daňovej exekučnej výzve je teda prípustné
odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jej doručenia podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku. Následne
voči rozhodnutiu odvolacieho orgánu je prípustná všeobecná správna žaloba, čo vyplýva z rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf/77/2012, 5Sžf/65/2012 z 28.2.2013 a 2Sžf/65/2012

z 22.5.2013 a 8Sžf/19/2013 z 23.10.2013.

15. Poukazujúc na uvedené je zrejmé, že daňové exekučné konanie predstavuje administratívne
konanie, výsledkom ktorého sú rozhodnutia alebo opatrenia, ktoré môžu byť následne preskúmavané na
základe samostatných správnych žalôb. Postup správcu dane v rámci daňového exekučného konania

nemožno považovať za iný zásah, keďže sa neuskutočňuje na základe faktického úkonu správcu dane
ale správca dane postupuje výslovne len na základe zákonnom procesne formalizovaného postupu,
teda správca dane koná v rámci administratívneho konania. Totožný záver vyplýva aj z komentára k
Správnemu súdnemu poriadku: „Pod procesnou formalizáciou je pritom potrebné rozumieť to, že pri
administratívnom konaní možno rozoznávať jeho začiatok, priebeh a ukončenie, prípadne i účastníkov. Z

tohtopohľadupretoadministratívnekonanienemápovahufaktickéhovýkonupôsobnostiorgánuverejnej
správy na mieste samom, t.j. jeho výsledkom nie je iný zásah orgánu verejnej správy, pre ktorý je
typickým jeho bezprostredný faktický výkon. Aj preto v legálnej definícii iného zásahu orgánu verejnej
správy tento nie je spojený s administratívnym konaním, pričom podmienka jeho verejnosprávnosti bola
dosiahnutá prostredníctvom výslovného odkazu na „plnenie úloh v oblasti verejnej správy“ (Baricová,

J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck,
2018, str.34)

16. Vzhľadom na vyššie uvedené konštatovania správneho súdu nie je možné dospieť k záveru, že
žalobcom označený postup žalovaného predstavuje iný zásah orgánu verejnej správy do práv, právom

chránených záujmov alebo povinnosti žalobcu a preto správny súd postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g)
SSP správnu žalobu žalobcu odmietol ako neprípustnú, keďže sa v danom prípade o predmetnú žalobu
nejedná.

17. Čo sa týka ostatných námietok žalobcu, tieto sa týkajú nezákonnosti exekučného titulu a to

rozhodnutia Kriminálneho úradu finančnej správy č.XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.3.2019, v spojení
s rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR ako odvolacieho orgánu č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa
8.8.2019, voči ktorému žalobca podal správnu žalobu, ktorá je vedená Krajským súdom v Bratislave
pod sp.zn. 5S/222/2019. Správny súd konštatuje, že nemá oprávnenie v predmetnom konaní o inomzásahu orgánu verejnej správy preskúmavať vyššie uvedené rozhodnutia správcu dane a odvolacieho
orgánu, keďže uvedeným predmetom sa bude zaoberať Krajský súd v Bratislave v konaní pod sp.zn.
5S/222/2019. Zároveň v predmetnom konaní je správny súd na návrh žalobcu oprávnený v zmysle

§ 184 a nasl. SSP priznať žalobe odkladný účinok, ak sú splnené zákonnom stanovené predpoklady
na priznanie uvedeného účinku, v tom prípade by žalovaný bol povinný odložiť daňovú exekúciu, teda
by nedošlo ani k žalobcom v tomto konaní namietanému zásahu do jeho práv, vykonávaním daňovej
exekúcie.

18. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, v zmysle ktorého žiaden z
účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods.
1 Správneho súdneho poriadku)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body

možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho
poriadku)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa,
ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci

(§449 ods. 1,2 Správneho súdneho poriadku)