Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 7, 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12Pc/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119204884
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2119204884.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci navrhovateľky: D. S., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom I., J. B. O. XXXX/XX, t. č. bytom R. XX, proti povinnému: F. B., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom B. D. D. XX, O. XXXXX, I., o určenie výživného pre manželku, takto

r o z h o d o l :

I. Povinný je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 400 Eur mesačne, vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od 12. 06. 2019.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 12. 06. 2019 do 31. 08. 2020 vo výške 5.853,27
Eur sa povinnému p o v o ľ u j e uhradiť v splátkach po 162,59 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v
mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia.

III. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

V. Štátu sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 10. 06. 2019, doručeným súdu dňa 12. 06. 2019, sa navrhovateľka domáhala, aby
súd zaviazal manžela prispievať na jej výživu sumou 400 Eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred,

počnúc dňom 10. 06. 2019, a nahradiť jej trovy konania.

2. Navrhovateľka odôvodnila návrh tým, že s povinným žila ako druh a družka v spoločnej domácnosti
od roku 2005 v meste O., I.. So spoločného spolužitia sa im narodila dňa 31. 05. 2007 dcéra P. B.. Dňa
14. 08. 2014 uzavreli manželstvo na Obecnom úrade v O., I.. Po uzavretí manželstva, cca po roku, si
povinný prestal plniť manželské povinnosti, ako je spoločná spálňa, odmietol ju finančne podporovať,
začal sa domov vracať v ranných hodinách, urážal ju a psychicky ponižoval. Tieto jeho činy boli v plnej

mierepodporovanéjehomatkou,ktorásinikdyneželala,abyuzavrelimanželstvo.Vroku2015požiadala
taliansku advokátku P. I. o pomoc pri riešení manželských nezrovnalostí. Povinný sa odmietol zúčastniť a
riešiť manželstvo, dokonca ústne veľmi agresívnym spôsobom a urážlivo sa vyhrážal advokátke. V roku
2016 opäť požiadala taliansku advokátku o riešenie, pretože situácia v domácnosti už bola extrémna.
Od roku 2007 pracovala v ich rodinnej reštaurácii Q. D. spoločne s povinným. Jeho matka Y. V. je
spolumajiteľkou s jej bratom O. V.. Odmietala jej urobiť pracovnú zmluvu. Okrem toho jej odmietali

platiť aspoň minimálne finančné ohodnotenie. Všetky peniaze prechádzali rukami povinného a ten jej
vydeľoval na nevyhnutné potreby. V júni 2017 po vzájomnej hádke s matkou povinného a povinným ju
povinný vyzval na opustenie domu aj s dcérou. Tak s dcérou P. B. opustili ich spoločný dom a odcestovaliz I. na Slovensko. Dcéra Daria navštevuje základnú školu v I.. Jej prospech je vynikajúci, má svoje
záujmové koníčky a celkovo je na Slovensku šťastná. Otec jej občas zavolá. Za 2 roky bol dcéru navštíviť
jedenkrátakúpiljejzimnúbundu,mobilnýtelefónatrojetenisky.Momentálnežijevspoločnejdomácnosti

so svojou matkou. Matka jej vypomáha, ale odmieta plniť vyživovaciu povinnosť za otca. Mesačný príjem
povinného je cca 2.500 Eur. Pracuje v reštaurácii Q. D., B. D. D. XX, O. XXXXX, I.. Druhý príjem má
povinný zo zamestnania ako zástupca starostu v D. P. O.. A tretí príjem má z oblasti podnikania v
živočíšnej výrobe a bitúnku. Navrhovateľka bola od októbra 2017 zamestnaná ako SZČO a v máji 2019
činnosť pozastavila zo závažných zdravotných dôvodov. Momentálne je evidovaná na úrade práce ako

nezamestnaná. Jediný jej príjem je prídavok na dieťa pre maloletú dcéru vo výške 24,34 Eur. Jej život
sa momentálne hlavne orientuje na vyriešenie zdravotných problémov. Nemá a nežije so žiadnym iným
partnerom. Povinný sa bráni akejkoľvek mimosúdnej dohode a odmieta s ňou komunikovať o riešení
situácie. Z morálneho hľadiska má za to, že by sa povinný mal začať starať a podieľať na životnej úrovni
jej ako manželky, a to minimálne z polovice jeho životného štandardu. Dňa 27. 05. 2019 sa začalo trestné
stíhanie za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, keď povinný si

neplní vyživovaciu povinnosť ani voči maloletej, a to odo dňa 01. 06. 2017.

3. Povinný sa k návrhu navrhovateľky nevyjadril.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a listinnými dôkazmi zo spisu, najmä

rodným listom navrhovateľky, rodným listom maloletej P. B., potvrdením o uzavretí manželstva,
pokusmi o mimosúdnu dohodu zo dňa 08. 09. 2015 a zo dňa 14. 03. 2016, potvrdením o
pozastavení prevádzkovania živnosti, oznámením o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie,
potvrdením o podaní žiadosti o pomoc pri vymáhaní výživného, uznesením o začatí trestného stíhania,
lekárskou správou, potvrdeniami o poberaní prídavku na dieťa, uznesením Okresného súdu Trnava,

č. k. 22P/80/2017-8 zo dňa 27. 11. 2017, daňovým priznaním za rok 2018, pracovnou zmluvou,
dohodou o skončení pracovného pomeru, výplatnými listami za mesiac február a marec 2019,
výzvou zo dňa 14. 06. 2019, fotokópiami dokladov o výdavkoch navrhovateľky, exekučným príkazom,
výsluchom navrhovateľky, keď pojednával v neprítomnosti povinný, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní
neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu,

pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

5. Navrhovateľka a povinný uzavreli manželstvo dňa 16. 08. 2014, z manželstva pochádza maloletá P.
B., nar. XX. XX. XXXX.

6. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018 vyplýva, že príjmy navrhovateľky
činili 13.616,95 Eur, výdavky 8.170,17 Eur, daň na úhradu 48,46 Eur.

7. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31. 01. 2019 vznikol navrhovateľke dňom 01. 02. 2019 pracovný
pomer u zamestnávateľa Y. - Q., s. r. o. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú, so skúšobnou

dobou 3 mesiace, druhom práce - pracovník výroby lahôdok a základnou hrubou mzdou 624 Eur.
Pracovný pomer bol dňa 31. 03. 2019 ukončený v skúšobnej dobe. Čistá mzda navrhovateľky za mesiac
február 2019 predstavovala 608,79 Eur, za mesiac marec 2019 predstavovala 269,92 Eur.

8. Na dobu od 15. 05. 2019 do 15. 05. 2022 bola navrhovateľke pozastavené prevádzkovanie živnosti.

Odo dňa 15. 05. 2019 bola navrhovateľka zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie vedenej
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava.

9. Z potvrdenia Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže zo dňa 23. 05. 2019 je zrejmé,
že navrhovateľka požiadala o pomoc pri vymáhaní výživného pre maloletú P. B..

10. Uznesením Okresného riaditeľstva V. B. I., ČVS: R.-XXX/OX-I.-I.-XXXX zo dňa 27. 05. 2019, bolo
začaté trestné stíhanie za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.

11. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava dňa 05. 06. 2019 potvrdil, že navrhovateľka poberá

prídavok na deti - Q. S., nar. XX. XX. XXXX, Q. S., K.. XX. XX. XXXX, a P. B., nar. XX. XX. XXXX, v roku
2018 vo výške 47,36 Eur mesačne, v roku 2019 vo výške 48,68 Eur mesačne.12. Okresný súd Trnava uznesením, č. k. 22P/80/2017-8 zo dňa 27. 11. 2017, nariadil na čas do
vykonateľnosti rozhodnutia súdu vo veci samej neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť
prispievať na výživu maloletej P. s účinnosťou od 26. 10. 2017 sumou vo výške 200 Eur mesačne,

vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky. Vo zvyšku súd návrh matky na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 04. 2019 a
vykonateľnosť dňa 05. 04. 2019.

13. Navrhovateľka v rámci výsluchu na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava písomne podaného návrhu.

Jej manžel má viacero podnikateľských aktivít, je tiež politicky činná osoba, je zástupca primátora,
jeho príjem predstavuje cca 2.500 Eur mesačne. Na výživu spoločnej dcéry neprispieva. Asi raz za
týždeň jej napíše, ako sa má. K narodeninám jej poslal 200 Eur. Žije v spoločnej domácnosti s dvomi
synmi, ktorí sú dospelí a pracujú, ich príjem je 850 Eur a 900 Eur. Oni sa podieľajú na tom, aby aj s
maloletou prežili. Na dobu od 15. 05. 2019 do 15. 05. 2022 pozastavila živnosť, od 15. 05. 2019 je
evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Podporu v nezamestnanosti nepoberá, ani

žiadne sociálne dávky. Rodinné prídavky poberá iba na dcéru P., a to v sume 23,50 Eur. Iný príjem
nemá. Je dlhodobo práceneschopná, dlhodobo sa lieči na tetániu, čo je choroba, že človek odpadne a
má problémy so zamestnaním. Z tohto dôvodu ju každý zamestnávateľ prepustil. Má tiež problémy s
chrbticou, chce si podať žiadosť o invalidný dôchodok. Tie ataky zo zdravotných dôvodov máva často a
myslí si, že neurologička by jej napísala, že nie je schopná práce. Výdavky na domácnosť nemá žiadne,

pretože nemá ani žiadny príjem, preto aj býva u synov. Náklady na maloletú predstavujú strava 150 Eur,
oblečenie 20 Eur, náklady na školu, kde sa učí štyri jazyky, vo výške 300 Eur/rok, doučovanie ruštiny v
rámciškolycca170Eurmesačne.Všetkynákladymaloletejhradiajejsynovia.Inúvyživovaciupovinnosť
nemá. Manžel tiež nemá inú vyživovaciu povinnosť.

14. Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o rodine“) o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa
obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb
rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

15. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prehliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

18. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na
právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Zásadne teda trvá

počas celého trvania manželstva. Uplatňovanie tejto vyživovacej povinnosti je medzi manželmi možné
aj v prípadoch, keď sú obaja zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku
oddeleného hospodárenia však medzi nimi vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni.

20.Vychádzajúczvyššieuvedenýchhmotnoprávnychustanoveníavýsledkovvykonanéhodokazovania

súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky je možné vyhovieť v plnom rozsahu.

21. V konaní bolo zistené, že účastníci konania sú manželia, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti.22. V prvom rade pri rozhodovaní o výživnom je potrebné zohľadniť aj to, aké sú možnosti oprávnenej
osoby, ktorá nie je zamestnaná, či je to jej zavinením alebo či tento stav je daný objektívne. Nie je teda
rozhodujúci reálny príjem navrhovateľky, ale to, aký príjem by mohla dosahovať.

23. Súd mal preukázané, že dôvody, pre ktoré sa navrhovateľka nemôže riadne zamestnať, príp.
pokračovať v prevádzkovaní živnosti, a dosahovať tak príjem, sú objektívnej povahy, majúce základ
v zdravotných problémoch, ktoré mal súd preukázané jednak z lekárskej správy predloženej súdu
navrhovateľkou, a na druhej strane z tvrdení navrhovateľky, ktoré povinný žiadnym spôsobom

nesporoval.

24. Súd poukazuje na skutočnosť, že povinnosť uspokojovať potreby rodiny založenej manželstvom
majú obidvaja rodičia, avšak pokiaľ ide o rozsah, táto povinnosť závisí od schopností, možností
a majetkových pomerov každého z manželov. Neznamená teda mechanickú rovnosť a povinnosť
každého manžela prispievať rovnakým dielom. Za uspokojovanie potrieb rodiny sa považuje aj osobná

starostlivosť o deti a spoločnú domácnosť. Výkon tejto osobnej starostlivosti sa teda považuje za
rovnocenný s poskytovaním hmotných, predovšetkým peňažných prostriedkov. Na osobnú starostlivosť
o domácnosť a deti súd prihliada aj pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti medzi
manželmi podľa § 71 Zákona o rodine. Súd je v danom prípade povinný, aj keď manželia nežijú
v spoločnej domácnosti, zohľadniť starostlivosť navrhovateľky o jedno spoločné nezaopatrené dieťa,

pričom nie je možné od navrhovateľky požadovať, aby sa zamestnala, a to vzhľadom na svoj nepriaznivý
zdravotný stav.

25. Príjem navrhovateľky potom súd ustálil na sumu 23,50 Eur, ktorú sumu tvoria rodinné prídavky
poberané navrhovateľkou na maloletú P.. Navrhovateľka vzhľadom k tomu, že nemá takmer žiadny

príjem, nemá ani výdavky. S výdavkami jej vypomáhajú plnoletí synovia, s ktorými žije v spoločnej
domácnosti. Navrhovateľka má vyživovaciu povinnosť iba k maloletej P., pochádzajúcej z manželstva
účastníkov konania.

26. Na druhej strane, pokiaľ ide o pomery povinného, súd vychádzal z tvrdení navrhovateľky, podľa

ktorej príjem povinného je cca 2.500 Eur, a to z práce vykonávanej v reštaurácii Q. D., z podnikateľskej
činnosti v oblasti živočíšnej výroby a bitúnku a z činnosti vykonávanej ako zástupca starostu v D. P.
O.. Nakoľko sa povinný k tvrdeniam navrhovateľky v návrhu na určenie výživného nevyjadril i napriek
jeho riadnemu doručeniu a na výzvu súdu na preukázanie svojich príjmových a majetkových pomerov,
vrátane preukázania výdavkov, nereagoval, súd mal skutočnosti uvádzané navrhovateľkou v návrhu

za nesporné a preukázané. Naviac súd uvádza, že vzhľadom na všeobecne známu životnú úroveň
dosahovanú v I. možno príjem povinného vo výške 2.500 Eur dôvodne predpokladať.

27. Pri určovaní výšky manželského výživného súd vychádzal z okolnosti podstatnej pre určenie
výživného, a to najmä z príjmu oboch účastníkov. Obaja účastníci musia svoje výdavky prispôsobiť

svojim príjmom a život nad svoje pomery súd nemôže zohľadňovať pri stanovení výšky výživného.

28. Nakoľko v prípade navrhovateľky jej príjem predstavuje sumu 23,50 Eur mesačne a u povinného
sumu 2.500 Eur mesačne, z uvedeného je zrejmé, že čisto vo finančnom vyjadrení je príjem mesačný
povinného vyšší o 2.523,50 Eur. Na vyrovnanie rozdielnej životnej úrovne by mal povinný navrhovateľke

uhradiť sumu približne 1.261,75 Eur mesačne a v prípade neexistencie ďalších vyživovacích povinností
by súd stanovil výšku manželského výživného blížiacu sa uvedenej sume.

29. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Krajského súdu v Trnave je dôvodné, aby povinná osoba
mohla hradiť výživné vo vzťahu k nej oprávneným osobám v rozsahu 20 až 30 % jeho priemerného

čistého mesačného príjmu, samozrejme s možnosťou rôznych modifikácií, najmä v závislosti na počte
vyživovacích povinností či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb.

30. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka sa výlučne stará o maloletú P., pochádzajúcu z
manželstva účastníkov konania, keď povinný sa síce s maloletou kontaktuje, ale styk s maloletou

nerealizuje, neprispieva na jej výživu (s výnimkou jeho príspevku v sume 200 Eur k narodeninám), pri
určení výživného sa súd pohyboval uprostred uvedeného rozsahu. V danom prípade tak 25 % z príjmu
povinnej osoby predstavuje sumu 625 Eur. Nakoľko povinný je v súčasnej dobe zaviazaný povinnosťouuhrádzať výživné na maloletú dcéru v sume 200 Eur, je potom v jeho schopnostiach hradiť navrhovateľke
sumu 400 Eur mesačne ako manželské výživné v súlade s návrhom navrhovateľky.

31. Na platenie uvedenej sumy súd povinného vo výroku I. tohto rozsudku aj zaviazal, a to s účinnosťou
od 12. 06. 2019 a vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky vo výroku III. rozsudku zamietol, keď
navrhovateľka navrhla priznať výživné s účinnosťou odo dňa 10. 06. 2019, pričom podľa § 77 ods.
1 Zákona o rodine možno výživné priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Keďže návrh
navrhovateľky bol podaný na tunajšom súde dňa 12. 06. 2019, je tento deň zároveň dňom začatia

konania v zmysle ustanovenia § 24 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len
„CMP“).

32. Vzhľadom na určenie výživného súd zároveň vo výroku II. rozsudku rozhodol aj o dlžnom výživnom
za obdobie od 12. 06. 2019 do 31. 08. 2020, ktoré predstavuje sumu vo výške 5.853,27 Eur (pomerná
časť za 19 dní mesiaca jún 2016 činí 253,27 Eur (400 Eur : 30 dní = 13,33 Eur/1 deň; 19 dní x 13,33

Eur = 253,27 Eur) + 5.600 Eur (7/2019 až 8/2020, t. j. 14 mesiacov x 400 Eur)).

33. S prihliadnutím na výšku dlžného výživného súd povolil povinnému dlh na zročnom výživnom splatiť
v splátkach s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý
dlh. Výšku splátok súd určil tak, aby nedoplatok zo strany povinného bol uhradený v primeranom čase

(v súdnej praxi ustálenej dobe 3 roky od právoplatnosti rozhodnutia), pričom v prípade omeškania sa
s plnením čo i len jednej splátky dôjde k strate výhody splátok. Platením nedoplatku v splátkach bude
zároveňzabezpečenývyššímesačnýpríjemvýživnéhonamanželkupourčitýčas,čojeviacnaprospech
ako jednorazovo vyplatená suma.

34. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

35. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

36. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku IV. rozsudku
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových
konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej
z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.

37. Podľa § 155 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) každý má
právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám
zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie
súd tlmočníka.

38. Podľa § 155 ods. 2 CSP trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku,
ktorému rozumie, znáša štát.

39. Podľa článku 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

40. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

41. Podľa § 252 CSP každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

42. V konaní vznikli štátu trovy, a to vyplatením odmien za preklady rozhodnutí a iných písomností
doručovaných povinnému a tiež písomností súvisiacich s komunikáciou s cudzími justičnými orgánmi.

43. Hoci Civilný sporový poriadok upravuje výslovne v § 155 ods. 1 CSP len pribratie tlmočníka za
účelom zaručenia práva účastníka konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie, súd má za to, že
je potrebné uvedené ustanovenie aplikovať aj v prípade ustanovenia prekladateľa do konania, ak jeprekladateľ ustanovený za účelom prekladu podaní, rozhodnutí, výziev a podobne do jazyka, ktorému
účastník rozumie, aby tak bolo zaručené jeho právo konať pred súdom, a tiež za účelom prekladu podaní
cudzích orgánov alebo pre cudzie orgány, s ktorými je súd nútený komunikovať z dôvodu cudzieho prvku

v konaní. V prípade zabezpečenia prekladu potrebných písomností a pribratia prekladateľa do konania
za vyššie uvedeným účelom je teda potrebné použiť analogiu legis v zmysle článku 4 ods. 1 CSP v
spojení s § 155 ods. 1 CSP. Ak potom za použitia analogie legis znáša trovy prekladu podľa § 155 ods.
1 CSP štát (§ 155 ods. 2 CSP), rozhodol súd o náhrade trov konania štátu vo výroku V. rozsudku tak,
že štátu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Trnava, avšak odvolanie podané zo strany
navrhovateľky by nebolo právne účinné, nakoľko navrhovateľka sa práva
podať odvolanie výslovne vzdala do zápisnice na súde po vyhlásení
rozhodnutia.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis,
spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdnerozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.