Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, February 8, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/144/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7718201204
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7718201204.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň
JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov
VEŽIAK, so sídlom v Michalovciach, V1 Nad Laborcom 1768/2, IČO: 35 548 070, zastúpeného Mgr.
Miroslavou Pyšniakovou, advokátkou, so sídlom v Michalovciach, M. Gorkého 1, proti žalovanému:
GeCom, s.r.o., so sídlom v Michalovciach, Hviezdoslavova 6082/1A, IČO: 36 705 268 zastúpeného

JUDr. Jánom Mikuľakom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Františkánska 5, o zaplatenie 160,08 € s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 15.07.2020 sp.
zn. 7C/19/2018

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 15.07.2020 č.k. 7C/19/2018-168 a v r a
c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 15.07.2020 č.k.
7C/19/2018-168 žalobu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 160,08 € s

príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie nebytových priestorov za obdobie od
23.02.2016 do 23.02.2018.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalobca ako prenajímateľ a
žalovaný ako nájomca uzavreli zmluvu o prenájme nebytových priestorov dňa 01.10.2009, predmetom
ktorej bol prenájom nebytového priestoru v bytovom dome M., súp.č. XXXX, Michalovce, ul. N. R. Č.. X,

na pozemku parc.č. XXX/XX, R. Č.. XXXX, kat. územie Stráňany, pre umiestnenie rozvádzača prívodnej
kabeláže pre zabezpečenie služieb internetu pre vlastníkov bytového domu. Zmluva bola uzavretá na
dobu určitú a to 15 rokov od 01.10.2009 do 30.09.2013. Dňa 25.01.2013 bola predmetná zmluva zo
strany žalobcu vypovedaná z dôvodu porušenia zmluvných povinnosti žalovaným. Výpovedná lehota
uplynula dňa 31.07.2013, čím nájom uvedených nebytových priestorov zanikol. Žalovaný za obdobie
od 23.02.2016 do 23.02.2018 vrátane, t.j. 24 mesiacov užíval a aj naďalej užíva pre podnikateľské

účely nebytový priestor bez právneho dôvodu, čím na strane žalovaného dochádza k bezdôvodnému
obohateniu. Žalovaný namietal nárok žalobcu s tým, že je nedôvodný a odporuje platnej právnej
úprave. Poukázal na to, že na vzniknutú situáciu je potrebné aplikovať zákon č. 351/2011 Z.z. o
elektronických komunikáciách (ďalej len ZEK). V zmysle § 66 uvedeného zákona podnik môže v
nevyhnutnom rozsahu, ak je to vo verejnom záujme, zriaďovať a prevádzkovať verejné siete, vstupovať
v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbami vedenia na cudziu nehnuteľnosť.

Podľa názoru žalovaného žalobcovi vznikol nárok iba na jednorázovú náhradu, ktorú si musí vlastník
nehnuteľností uplatniť u príslušného podniku do 1 roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia vužívaní nehnuteľností, inak toto právo zaniká. V nadväznosti na zánik nájomnej zmluvy žalovaný
oznámilvlastníkomnachádzajúcimsavdotknutejnehnuteľnostiprevádzkovanieverejnejsiete.Kzačatiu
prevádzkovania verejnej siete v súlade so zákonom došlo 01.08.2013.

4. Citujúc ust. § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 2 ods. 1-16, § 5 ods. 1-4, § 6
ods. 1-6, § 66 ods. 1-4,6-12, § 68 ods. 1-6 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej
len „ZEK“) súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

5. Súd konštatoval, že v danom prípade bolo spornou otázkou to, či po uplynutí nájomného vzťahu
vzniklo na strane žalovaného oprávnenie zo zákonného vecného bremena v zmysle § 66 ZEK. Uviedol,
že žalovaný si splnil oznamovaciu povinnosť, pričom z § 6 ods. 1 písm. a/ ZEK (správne § 66 ods.
1 písm. a/ ZEK - poznámka odvolacieho súdu) je zrejmé, že podnik môže v nevyhnutnom rozsahu,
ak je to vo verejnom záujme, zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať i vedenia na cudzej
nehnuteľnosti. Súd pri skúmaní otázky preukázania verejného záujmu pri zámere vykonať niektoré zo

zákonných oprávnení uvedených v § 66 ods. 1 ZEK dospel k záveru, že v danom prípade je daný verejný
záujem na budovaní sietí. Stotožnil sa s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co 151/2019
zo dňa 26.02.2020, v ktorom súd poukázal na uznesenie vlády SR č. 136 zo dňa 02.03.2011, ktorým
bola schválená národná stratégia pre širokopásmový prístup v Slovenskej republike, ktorá zohľadňuje
zámery„stratégienazabezpečenieinteligentného,udržateľnéhoainkluzívnehorastu EURÓPA2020“,v

zmysle ktorej jedným z cieľov tejto stratégie je do konca roka 2020 umožniť prístup vysokorýchlostnému
internetovémupripojeniusprenosovourýchlosťou30megabitov/sekundaprevšetkýchobčanov,verejnú
správu, podnikateľský sektor i tretí sektor. Je preto nespochybniteľné, že splnenie cieľov tak národnej
stratégie N pre široké pásmo, prístup, ako aj programového vyhlásenia vlády SR je verejným záujmom.
Preto podniky, ktoré prispievajú k plneniu tohto cieľa, majú charakter verejného záujmu.

6. Súd prvej inštancie poukázal aj na predložený výpis listu vlastníctva č. 6634, kat. úz. Stráňany s
vyznačenou ťarchou vecného bremena zriadeného v prospech žalovaného, a tak mal za to, že na strane
žalovaného v predmetnej veci došlo k vzniku vecného bremena v zmysle § 66 ods. 2 ZEK a tento
prevádzkuje verejnú sieť v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme.

7. S poukazom na uvedené žalobcovi preto nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a
žalobu v predmetnej veci zamietol. Konštatoval, že v danom prípade žalobcovi vznikol iba nárok na
jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľností. Túto si žalovaný mohol
uplatniť do jedného roka odo dňa vzniku takéhoto núteného obmedzenia v užívaní nehnuteľností, a to

do 01.08.2014, pričom žaloba v predmetnej veci bola podaná dňa 23.02.2018.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods.
2 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku podal z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP odvolanie žalobca
a navrhol, aby odvolací súd zrušil v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby odvolací súd zmenil napadnuté
rozhodnutie tak, že žalovaného zaviaže žalobcovi zaplatiť sumu 320,16 eur s príslušenstvom a priznal

žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

10. Žalobca sa nestotožnil so skutkovým konštatovaním a právnym záverom súdu prvej inštancie a
uviedol, že súd pochybil pri hodnotení dôkazov, keď neprihliadol na zistené skutočnosti vyplývajúce z
vykonaného dokazovania. Skutkový stav ustálený súdom prvej inštancie nemá oporu vo vykonaných

dôkazov,ktorédôkazysúdpriichhodnoteníajnesprávneustálil. Uviedol,žesúdprvejinštanciepochybil,
ak sa bez výhrad stotožnil s argumentáciou žalovaného, že mu vzniklo zákonné vecné bremeno. Zákon
totiž oprávnenia vyplývajúce z § 66 ZEK viaže na splnenie podmienok, ktoré sú v tomto zákone presne
definované. Uviedol, že keďže tieto práva predstavujú závažný zásah do vlastníckeho práva, ZEK
stanovuje podmienky, za ktorých možno tento zásah uskutočniť. Základnou podmienkou je preukázanie

verejného záujmu, na ktorý sa kumulatívne viaže druhá podmienka, a to len v nevyhnutnom rozsahu.
ZEK konkrétne nedefinuje, ktoré verejné siete sú vo verejnom záujme a neobsahuje ani kritériá, ktoré
je pri posúdení verejného záujmu potrebné preukázať, a preto je potrebné posudzovať verejný záujem
vždy v konkrétnom prípade individuálne voči konkrétnemu vlastníkovi nehnuteľnosti. Žalovaný si svojudôkaznú povinnosť preukázať verejný záujem nesplnil. Podľa názoru žalobcu nie každé budovanie
akejkoľvek širokospektrálnej siete na ktoromkoľvek mieste a nehnuteľnosti je automaticky vo verejnom
záujme a nie je možné ho vopred a priori stanoviť, ako to posúdil súd prvej inštancie. V bytovom

dome je plne vybudovaná funkčná verejná elektronická komunikačná sieť a okrem žalovaného poskytujú
elektronické komunikačné služby ďalší poskytovatelia napr. Slovak Telecom a.s., Minet Slovakia s.r.o.,
AVIS s.r.o. Nitra, pričom koncoví užívatelia - vlastníci bytového domu majú možnosť ich využívať. Súd
prvej inštancie dostatočne neprihliadol na tú skutočnosť, že v predmetnom bytovom dome je dlhodobo
plne vybudovaná funkčná verejná elektronická komunikačná sieť a okrem žalovaného elektronické

komunikačnésieteposkytujúajďalšíposkytovatelia,zčohovyplýva,žekoncovíužívateliamajúmožnosť
tieto služby využívať. Uvedení poskytovatelia elektronickej komunikačnej siete majú uzavreté platné
nájomné zmluvy, odsúhlasené vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na zhromaždení a tieto nájomné
zmluvy boli súdu predložené. Poukázal na stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja SR zo dňa 21.12.2011 k otázke preukázania verejného záujmu, a to, že vo verejnom záujme je
budovanie elektronických komunikačných sietí v oblastiach, kde nie sú žiadne siete alebo hospodárska

súťaž, alebo je hospodárska súťaž minimálna. V prípade, že v bytových domoch už nejaký poskytovateľ
pôsobí, sa právne vzťahy riadia zákonom č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého o skutočnostiach týkajúcich sa
bytového domu rozhoduje zhromaždenie vlastníkov domu. O sprístupnenie inštalácie optickej kabeláže
pre zriadenie elektronickej komunikačnej siete v predmetnom bytovom dome požiadal okrem iných
podnikov aj podnik Orange Slovensko, a.s., avšak na zhromaždení vlastníkov bytov ich žiadosť nebola

odsúhlasená. Vzhľadom na pôsobenie viacerých poskytovateľov telekomunikačných sieti v predmetnom
bytovom dome, ktorí poskytujú rovnaké alebo obdobné služby, o verejnom záujme v danom prípade
nemôže byť reči už len primárne z toho titulu, že je tu dostatočná konkurencia, ktorá vylučuje použitie
ustanovenia § 66 ZEK.

11. Prevádzkovanie verejnej siete žalovaným v bytovom dome nespĺňa ani ďalšiu podmienku, a to
prevádzkovať verejné siete na cudzej nehnuteľnosti v nevyhnutnom rozsahu. Ust. § 66 ods. 1 ZEK
je potrebné chápať v súlade s príslušnými článkami druhej hlavy Ústavy SR, v ktorej sú zakotvené
základnéprávaaslobody,apodľaktorýchvlastníctvozaväzujeanemožnohozneužiťnaujmupráviných
alebo v rozpore so všeobecnými záujmami, chránenými zákonom. Počet zákazníkov, ktorí využívajú

verejnú sieť žalovaného ako poskytovateľa elektronických komunikačných služieb, je minimálny, preto
súčasný zásah žalovaného do vlastníckeho práva žalobcu resp. vlastníkov bytového domu nie je
nevyhnutný. Záujmy žalovaného ako súkromnej spoločnosti nemôžu byť nadradené záujmom vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, ktorých vlastnícke právo je chránené Ústavou SR. Podľa názoru žalobcu
žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že mu vzniklo oprávnenie zo zákonného vecného

bremena k zriaďovaniu a prevádzkovaniu verejnej siete internetu v predmetnom nebytovom priestore,
ani nepreukázal, že má platnú nájomnú zmluvu odsúhlasenú na zhromaždení vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z., ktorá by mu umožňovala užívať predmetný
nebytový priestor za účelom prevádzkovania internetu v predmetnom bytovom dome.

12. O preukázaní vzniku zákonného vecného bremena nesvedčí ani zápis zákonného vecného bremena
v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, k.ú. B. v prospech žalovaného, pretože tento zápis nemá
konštitutívny účinok, ale záznamom zapísané vecné bremeno má deklaratórny účinok a evidenčný
význam. Evidenčný charakter záznamu nemá vplyv na vznik, zmenu a zánik práv k nehnuteľnostiam.

13. Žalobca do pozornosti odvolacieho súdu dal skutočnosť, že žalovaný svoju elektronickú
komunikačnú sieť aj naďalej prevádzkuje v rozpore so zákonom, bez rozhodnutia stavebného úradu,
bez projektovej dokumentácie, bez oficiálnej NN elektrickej prípojky (keďže účelovo je napojený na byt
súkromného vlastníka), bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a bez
nájomnej zmluvy. Naviac z odborného posudku, ktorý vypracoval Ing. R. B. dňa 04.07.2014 č. 036/7/14

MI, nachádzajúceho sa v súdnom spise bolo preukázané, že montáž káblov spoločnosti GeCom s.r.o.
na strešných konštrukciách vežového bytového domu na ul. N. R. XXXX/X, Michalovce bola vykonaná
neodborne a ani spôsob ukotvenia závesných káblov nebol štandardný. Odborný posudok potvrdil
priamy kontakt káblov s atikou strojovne výťahu, tak aj priamy kontakt s atikou obvodovej steny
bytového domu s možným poškodením týchto strešných konštrukcií. Zo záverov uvedených v odbornom

posudku vyplýva, že spôsob kotvenia predmetných závesov na anténny stožiar STA je nevyhovujúci, pre
preťaženie jeho konštrukcie, sú tam aj neprípustné silové pôsobenia, nevhodné spojenie lanko - kábel,
ako aj nevyhovujúce zasahovanie do ostatných strešných konštrukcií (atika budovy, konštrucie T-Mobil
a pod.) a doporučoval uvedené zariadenie odstrániť a doložiť spracovanú projektovú dokumentáciu soschválením na príslušnom stavebnom úrade s tým, aby bola realizovaná výstavba nového predmetného
káblového spojenia. Žalovaný takúto projektovú dokumentáciu ani žalobcovi a ani súdu nepredložil.
Takýto subjekt, ktorý sám neplní zákonom ustanovené povinnosti, nemôže v právnom štáte požívať

právnu ochranu.

14.Nesprávnosťnapadnutéhorozhodnutiažalobcavidelajvtom,žesasúdprvejinštancievodôvodnení
rozhodnutia ani len nezmienil o záveroch súdu v obdobnej veci, kde spor bol vedený medzi tými
istými stranami a v ktorom spore súd nárok žalobcu voči žalovanému o vydanie bezdôvodného

obohatenia považoval za dôvodný, pretože žalovaný nepreukázal, že mu vzniklo oprávnenie zo
zákonného vecného bremena. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nezmienil o
tom, ako bolo vyhodnotené vykonané dokazovanie v obdobnej veci, ani neuviedol, z akého dôvodu na
závery súdu v totožnej veci neprihliadol. Súd sa argumentačne nevysporiadal so závermi uvedeného
rozhodnutia (sp.zn. 16C/348/2015 zo dňa 21.02.2018 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v
Košiciach sp.zn. 9Co 307/2018 zo dňa 22.05.2019). Závery tunajšieho súdu, ako aj odvolacieho súdu

v citovaných rozhodnutiach súd prvej inštancie absolútne odignoroval vziať do úvahy pri formulovaní
svojhorozhodnutia.Žalobcapoukázalnato,žesúdmápoznaťsvojuvlastnújudikatúru,t.j.ajrozhodnutia
iných sudcov, resp. senátu toho istého súdu a túto judikatúru musí zohľadniť bez ohľadu na to, či na
ňu samotné strany sporu poukazujú. V tejto súvislosti poukázal na to, že rozdielna rozhodovacia prax
súdu o totožných resp. obdobných veciach nie je žiaduca. Zákonná formulácia princípu právnej istoty je

vyjadrená v čl. 2 CSP a chráni hodnotu predvídateľnosti práva resp. súdnych rozhodnutí, ako jednu z
najvyšších ústavných hodnôt materiálneho právneho štátu. Z uvedených dôvodov považoval napadnuté
rozhodnutie za nezákonné a arbitrárne.

15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že verejný záujem nie je možné preukázať

konkrétnymi dôkazmi, keďže je to abstraktný pojem. Verejným záujmom nie je zároveň aj záujem
väčšiny. Pre posúdenie vzniku vecného bremena nie je podstatné, či sú na danom mieste poskytované
služby aj inými subjektmi alebo nie. Pri posudzovaní verejného záujmu v tomto prípade je potrebné
brať na zreteľ záujem štátu, ako aj EÚ na informatizácii spoločnosti, a tým umožniť občanom členských
štátov Európskej únie využívať výhody kvalitnejších a lacnejších elektronických komunikačných služieb,

posilniť práva spotrebiteľov, aby mali možnosť výberu služieb od viacerých poskytovateľov služieb.
Uvedené bolo obsahom reformy, ktorou sa pripravila revízia právnych predpisov regulačného rámca
elektronických komunikácií Európskej únie z roku 2002, ktorá začala publikáciou návrhov v roku
2007. Predstavovala hlavný krok k dosiahnutiu jednotného európskeho informačného priestoru a široko
dostupnej informačnej spoločnosti. Reforma, ktorá vstúpila do platnosti v novembri 2009, sa premietla do

dvoch smerníc, a to Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25.11.2009 a Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25.11.2009. Pri posudzovaní verejného záujmu je
potrebné prihliadať aj na povinnosti žalovaného, ktoré mu vyplývajú zo zákona o elektronických
komunikáciách, a to najmä z ust. § 43 ods. 2 písm. a/ ZEK, a to uzavrieť zmluvu o pripojení s každým
záujemcomoposkytovanieverejnejslužby.Zatýmtoúčelomzriadilzákonodarcapodnikomposkytujúcim

pripojenie do elektronickej komunikačnej siete oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam. To, že zriaďovanie
a prevádzkovanie elektronických komunikačných sietí je vo verejnom záujme, vyplýva aj zo samotnej
dôvodovej správy k zákonu o elektronických komunikáciách.

16. Pokiaľ žalobca predložil nájomné zmluvy uzatvorené s inými poskytovateľmi telekomunikačných

služieb, žalovaný je toho názoru, že žalobcom predložené dôkazy nie sú relevantné na prejednávanú
vec, keďže v prípade existencie vyššie uvedených nájomných vzťahov má zároveň dôjsť aj k
poskytovaniu iných služieb, ku ktorým nedochádza ku zriadeniu zákonného vecného bremena.
Zdôraznil, že nie je možné ustáliť, že v prípade, ak v bytovom dome poskytujú internetové služby aj
iné spoločnosti, nie je daný verejný záujem na zriadení a prevádzkovaní elektronickej komunikačnej

siete. Len samotná okolnosť, že v bytovom dome sú aj iní poskytovatelia internetových služieb, nemá za
následok nemožnosť vzniku vecného bremena v súlade s ust. § 66 ZEK. Pokiaľ žalobca poukázal na to,
že žalovaný svoju elektronickú komunikačnú sieť prevádzkuje v rozpore so zákonom, žalovaný uviedol,
že elektronická komunikačná sieť realizovaná žalovaným je umiestnená v uzavretom priestore stavby,
z ktorej je vedený jej zvod. Podľa ust § 56 písm. b/ a i/ stavebného zákona sa stavebné povolenie ani

ohlásenie nevyžaduje. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný neporušil stavebné predpisy, ako to uvádza
žalobca. Z posudku predloženého žalobcom, ktorý bol vypracovaný Ing. R..B., vyplýva len technické
riešenie, akým spôsobom je umiestnená dátová kabeláž. Nie je zrejmé, čo týmto odborným posudkom
žalobca sleduje, keďže nedáva odpoveď na otázku, či uvedená stavba bola zriadená v súlade s ust. §66 ZEK, t. j. došlo ku zriadeniu z vecného bremena alebo nie. Pokiaľ žalovaný poukázal na rozhodnutie
okresného súdu, ktoré je v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach právoplatné, žalovaný je
toho názoru, že posúdenie otázky verejného záujmu a vzniku vecného bremena je potrebné posudzovať

v každom prípade individuálne a súdy nie sú viazané názormi alebo rozhodnutiami v iných veciach. Je
potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie vychádzal aj zo záverov uvedených v uznesení Krajského
súdu v Košiciach sp.zn. 1Co 151/2019 zo dňa 26.02.2020 ako posledného rozhodnutia v konaniach
vedených medzi stranami sporu.

17. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako správny potvrdil a žalovanému priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

18. Strany sporu nevyužili právo na podanie odvolacej repliky a dupliky.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas

oprávnenouosobouprotirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,beznariadeniapojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že rozsudok
je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP.

20. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou

nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je
logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré
vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z

§ 191-§ 193 CSP.

22. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho

predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

23. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne
posúdil, ak vychádzal zo záveru, že žalovaný preukázal verejný záujem na zriadení a prevádzkovaní
verejnej siete a tak mu vzniklo oprávnenie zo zákonného vecného bremena v zmysle § 66 ZEK, čím
je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Podľa názoru odvolacieho súdu tento

záver súdu prvej inštancie je predčasný.24. Podstatnou otázkou z hľadiska rozhodnutia vo veci je posúdenie, či žalovaný mal v žalovanom
období (23.02.2016 až 23.02.2018) oprávnenia v zmysle § 66 ods. 1 písm. a/ zák. č. 351/2011 Z.z., teda
oprávnenia vyplývajúce z vecného bremena viažuceho sa k nehnuteľnosti.

25. Túto otázku, t. j. otázku vzniku zákonného vecného bremena podľa § 66 zák. č. 351/2011 Z.z. v
znení účinnom do 01.01.2018 medzi totožnými sporovými stranami súd prejudiciálne vyriešil v konaní
vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 16C/348/2015 a na Krajskom súde v Košiciach
pod sp. zn. 9Co/307/2018 tak, že v prospech žalovaného nevzniklo zákonné vecné bremeno.

26. Predmetom sporu vedeného na Okresnom súde Michalovce sp. zn. 16C/348/2015 bolo vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 153,41 € s príslušenstvom za obdobie od 01.08.2013 do
30.06.2015. Súd rozsudkom zo dňa 21.02. 2018 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 153,41
€ s príslušenstvom a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Dospel k záveru, že žalovaný
nepreukázal vznik oprávnenia zo zákonného vecného bremena k zriaďovaniu a prevádzkovaniu verejnej

siete internetu v predmetnom bytovom priestore podľa § 66 ZEK. Krajský súd v Košiciach rozsudkom
sp. zn. 9Co/307/2018 zo dňa 22.05.2019 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

27. Rozsudkom Okresného súdu Michalovce č. k. 16C/348/2015-170 zo dňa 21.02.2018 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Co/307/2018 - 109 zo dňa 22.05.2019, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 02.07.2019, bola teda právoplatne vyriešená otázka neexistencie zákonného
vecného bremena žalovaného vo vzťahu k nehnuteľnosti v správe žalobcu v žalovanom období od
01.08.2013 do 30.06.2015. Pokiaľ po uplynutí tohto obdobia nedošlo k zmene skutočností alebo právnej
úpravy rozhodnej z hľadiska vzniku zákonného vecného bremena, nemohol súd otázku existencie
zákonného vecného bremena posudzovať inak.

28. Súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil závery vyššie uvedeného právoplatného rozsudku v obdobnej
veci totožných sporových strán (predmetom sporu bolo vydanie bezdôvodného obohatenia za iné
obdobie medzi totožnými sporovými stranami a odôvodnené totožnými skutkovými okolnosťami) a svoj
odlišný právny názor neodôvodnil ani poukazom na zmenu skutkových okolností, ktoré by boli nastali

v žalovanom období oproti obdobiu, ktoré bolo rozhodujúce z hľadiska rozhodovania vo veci sp. zn.
16C/348/2015.

29. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku dôvod tohto jeho postupu nie je zrejmý, hoci súd konanie
prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn.

16C/348/2015 s odôvodnením, že sa v ňom rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie v tu
prejednávanej veci.

30. Po právoplatnom skončení vyššie uvedeného konania jeho závery nerešpektoval a bez bližšieho
odôvodnenia sa iba stotožnil so závermi zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

1Co/151/2019, vydaného v konaní o vypratanie nehnuteľností medzi tými istými sporovými stranami.

31. Čo sa týka rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/151/2019, z ktorého vychádzal súd
prvej inštancie v tomto konaní a na ktoré sa odvolával žalovaný, odvolací súd konštatuje, že v spore
nebolo právoplatne rozhodnuté. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí síce poukázal na uznesenie vlády

SR č. 136 z 02. marca 2011, avšak uložil súdu prvej inštancie opätovne posúdiť uplatnený nárok, a
jednoznačne zistiť, či došlo alebo nedošlo k vzniku vecného bremena v zmysle § 66 ods. 2 ZEK, teda
zaoberať sa tým, či žalovaný zriadil a prevádzkuje verejnú sieť v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom
záujme (bod 23 rozhodnutia).

32. V žalovanom období (23.02.2016 až 23.02.2018) boli práva a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam
upravené v § 66 zák. č. 351/2011 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2017 a aj v znení účinnom od
01.01.2018.

33. Práva podľa ust. § 66 ods. 1 ZEK predstavujú závažný zásah do vlastníckych práv. Zákon však

zakotvuje podmienky, za ktorých sa tento zásah môže uskutočniť. V prípade verejných elektronických
komunikačných sietí je základnou podmienkou preukázanie verejného záujmu pri zámere vykonať
niektoré zo zákonných oprávnení uvedených v § 66 ods. 1 ZEK. Určenie, čo je verejným záujmom, je
pritom potrebné posudzovať vždy v každom prípade osobitne.34. Podľa ust. § 66 ods. 1 ZEK v znení účinnom do 31.01.2017, podnik môže v nevyhnutnom rozsahu
a ak je to vo verejnom záujme a) zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia

na cudzej nehnuteľnosti, b) vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a
údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť, c) vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä
odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po
predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku.

35. Podľa ust. § 66 ods. 2 ZEK v znení účinnom do 31.01.2017, povinnosti zodpovedajúce oprávneniam
podľa odseku 1 písm. a) sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na
vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik.

36. Podľa ust. § 66 ods. 1 ZEK v znení účinnom od 01.01.2018, podnik môže v nevyhnutnom
rozsahu a ak je to vo verejnom záujme a) zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich

vedenia na cudzej nehnuteľnosti, b) vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami
a údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť, c) vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä
odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po
predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku.

37. Podľa ust. § 66 ods. 2 ZEK v znení účinnom od 01.01.2018, povinnosti zodpovedajúce oprávneniam
podľa odseku 1 písm. a) sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh
na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik. Ak dôjde k prevodu alebo prechodu
vlastníctva siete alebo jej časti, vo vzťahu ku ktorej vznikli oprávnenia podľa odseku 1, oprávnenia podľa
odseku 1 prechádzajú na nového vlastníka, ak je podnikom.

38. Podľa ust. § 66 ods. 6 ZEK v znení účinnom od 01.01.2018, na účely odseku 1 sa verejný záujem
posudzuje najmä podľa toho, či
a) sieť slúži alebo má slúžiť na poskytovanie služieb s použitím frekvencií pridelených individuálnym
povolením,

b) sa sieť poskytuje alebo má poskytovať na celom území Slovenskej republiky,
c) prostredníctvom siete je alebo má byť poskytovaná verejná telefónna služba vrátane plnenia
povinností podľa § 41,
d) je alebo má byť prostredníctvom siete poskytovaná univerzálna služba,
e) sieť je alebo má byť prepojená podľa § 27, alebo

f) sieť je alebo má byť súčasťou siete novej generácie a napĺňať ciele národnej stratégie schválenej
vládou.

39. Podľa ust. § 66 ods. 7 ZEK v znení účinnom od 01.01.2018, ak ide o verejné siete novej generácie
a ich vedenia, ktoré sú umiestnené pod zemským povrchom a ktoré sú alebo majú byť využívané

podnikom, ktorý má pridelené frekvencie individuálnym povolením, poskytuje sieť na celom území
Slovenskej republiky alebo napĺňa ciele národnej stratégie schválenej vládou a zároveň je prepojený s
iným podnikom podľa § 27 a plní povinnosti podľa § 41, úrad na žiadosť podniku potvrdí, že existujú
skutočnosti, ktoré sa posudzujú na účely odseku 1.

40. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zriaďovať a prevádzkovať verejné siete
a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti môže podnik v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo
verejnom záujme. Na účely posúdenia otázky verejného záujmu zákon s účinnosťou od 01.01.2018
bližšie špecifikuje podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bolo možné dospieť k záveru, že zriadenie
a prevádzkovanie siete je vo verejnom záujme. Tieto podmienky sú špecifikované v § 66 ods. 6 v znení

účinnom od 01.01.2018. Z uvedeného dôvodu nie je správny záver súdu prvej inštancie, že zákon
neobsahuje kritériá, ktoré pre potreby posúdenia verejného záujmu v prípade budovania sietí je potrebné
zohľadniť.

41. Rovnako aj § 66 ods. 7 ZEK v znení účinnom od 01.01.2018 ucelene zastrešuje otázku posúdenia

skutočností, ktoré sa posudzujú na účely ustálenia otázky verejného záujmu.

42. V prejednávanom spore však súd prvej inštancie neskúmal, či sú splnené podmienky podľa §
66 ods. 6,7 ZEK pre záver o výkone práva žalovaného vo verejnom záujme. Súd nezisťoval, či sieťvybudovaná žalovaným slúži alebo má slúžiť na poskytovanie služieb s použitím frekvencií pridelených
individuálnym povolením, ani či sa sieť žalovaného poskytuje alebo má poskytovať na celom území
Slovenskej republiky, či prostredníctvom siete je alebo má byť poskytovaná verejná telefónna služba

vrátane plnenia povinností podľa § 41 ZEK. Rovnako súd neskúmal, či je alebo má byť prostredníctvom
siete žalovaného poskytovaná univerzálna služba, sieť je alebo má byť prepojená podľa § 27 ZEK, alebo
či sieť je alebo má byť súčasťou siete novej generácie a napĺňať ciele národnej stratégie schválenej
vládou.

43. Jeho záver o zriadení a prevádzkovaní verejnej siete žalovaným vo verejnom záujme tak (odhliadnuc
od toho, že táto otázka už bola právoplatne vyriešená v inom konaní), nemá podklad vo vykonanom
dokazovaní.

44. Pri posúdení otázky verejného záujmu nestačí iba poukázať na uznesenie vlády SR, ktorým bola
schválená národná stratégia pre široko pásmový prístup v Slovenskej republike. Je nepochybné, že

zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu EURÓPA 2020 a umožnenie prístupu
vysoko rýchlostnému internetovému pripojeniu pre všetkých občanov, verejnú správu, podnikateľský
sektor i tretí sektor je vysoko šľachetný cieľ, a teda vo verejnom záujme, avšak je nevyhnutné posúdiť
konkrétne okolnosti, za ktorých poskytovateľ poskytuje telekomunikačné služby pri prevádzkovaní
verejnej siete (ako tomu bolo v konaní sp. zn. 16C/348/2015).

45. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto opätovne posúdiť otázku výkonu práva žalovaného zriaďovať
a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti vo verejnom záujme, v
kontexte vyššie uvedených skutočností, resp. špecifikovaných v ust. § 66 ods. 6,7 ZEK ( v znení
účinnom od 01.01.2018), ak budú preukázané zmeny (skutkové alebo právne), rozhodné z hľadiska

vzniku zákonného vecného bremena.

46. V neposlednom rade bude úlohou súdu rovnako skúmať aj to, či žalovaný zriadil a prevádzkuje
verejné siete na cudzej nehnuteľnosti v nevyhnutnom rozsahu.

47. K uplatnenému nároku na úroky z omeškania odvolací súd uvádza nasledovné:

48. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní (§ 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho
zákonníka).

49. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka ).

50. Ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník
povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal (§ 563 Občianskeho zákonníka).

51. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že splatnosť pohľadávky môže byť
dohodnutá v zmluve, určená v právnom predpise alebo rozhodnutím súdu. Ak však čas plnenia nebol

určený žiadnym z týchto spôsobov, má právo určiť čas plnenia veriteľ. Vo všeobecnosti teda platí, že
splatnosť dlhu nadväzuje na veriteľovo požiadanie, aby dlžník plnil. Iná splatnosť dlhu musí byť medzi
stranami dohodnutá, určená právnym predpisom alebo súdnym rozhodnutím. Vyššie citované zákonné
ustanovenie ukladá dlžníkovi povinnosť plniť v deň nasledujúci potom, ako ho o plnenie veriteľ požiadal.
Ak veriteľ vo výzve určí čas plnenia, pohľadávka sa stane splatnou uplynutím tejto lehoty. Za výzvu

sa považuje aj návrh na začatie súdneho konania podaný veriteľom. V takomto prípade dlh sa stane
splatným v deň po doručení návrhu dlžníkovi. Ak dlžník nesplní svoj dlh nasledujúci deň po dni, kedy bol
na plnenie vyzvaný, resp. do konca lehoty poskytnutej veriteľom vo výzve na plnenie, bude v omeškaní
s plnením a veriteľovi vzniká právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ, ak
nie je dlžník podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania.

52. Keďže v Občianskom zákonníku pri nárokoch na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je
ustanovený čas splnenia, treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho,
že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deňpotom,čohoveriteľpožiadalosplnenie,resp.dokoncalehoty,ktorámubolavovýzvenaplnenieurčená.
Forma výzvy predpísaná pritom nie je, ale v záujme právnej istoty bude vhodné zachovať písomnú
formu. Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu.

Dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale
deň po doručení tejto žaloby žalovanému (R 27/1977).

53. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný je v omeškaní s povinnosťou vydať bezdôvodné
obohatenie vtedy, keď túto povinnosť nesplní v deň nasledujúci potom, kedy ho žalobca požiadal o

vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. ho nesplní v posledný deň lehoty určenej vo výzve na plnenie.
Od tohto dňa je možné od neho požadovať úroky z omeškania.

54. V prejednávanom spore žalobca v konaní doposiaľ nepreukázal doručenie výzvy na plnenie
žalovanému. Preto za prvú výzvu na plnenie možno považovať až doručenie žaloby žalovanému
20.04.2018, za predpokladu, že žalobca nepredloží dôkaz o tom, že vyzval žalovaného na vydanie

bezdôvodného obohatenia skôr. Žalovaný teda mal plniť nasledujúci deň, t.j. 21.04.2018 a keďže tak
neurobil, dostal sa dňom nasledujúcim, t. j. 22.04.2018 do omeškania.

55.Vprípade,aksúdprvejinštanciepoopätovnompreskúmanívecidospejekzáveru,žežalobažalobcu
je dôvodná, je potrebné, aby pri posúdení omeškania žalovaného vychádzal z vyššie vysloveného

právneho názoru.

56.Odvolacísúdzáverompoznamenáva,žezápiszákonnéhovecnéhobremenavkatastrinehnuteľností
(záznamom) je z pohľadu vzniku zákonného vecného bremena právne bezvýznamný, nakoľko zápis
nemá konštitutívny účinok (ale deklaratórny účinok). Evidenčný charakter záznamu nemá vplyv na vznik,

zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam.

57. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok, v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c/
CSP zrušil a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

58. V ďalšom konaní po vrátení veci bude súd prvej inštancie viazaný vysloveným právnym názorom
odvolacieho súdu a jeho povinnosťou bude na základe doposiaľ vykonaného dokazovania a prípadne
doplneného dokazovania po vrátení veci zistiť, či v žalovanom období nastali také skutočnosti, ktoré
by mali za následok vznik zákonného vecného bremena v prospech žalovaného v zmysle § 66
zák. č. 351/2011 Z.z. a v závislosti od týchto zistení potom posúdi (ne)dôvodnosť žaloby o vydanie

bezdôvodného obohatenia.

59. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

60. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).