Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, September 30, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/142/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201255
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018201255.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov

senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Hlavné
mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00603481, so sídlom v Bratislave, Primaciálne námestie
1, zastúpeného spoločnosťou HMG LEGAL, s.r.o., IČO: 35885459, so sídlom v Bratislave, Červeňova
14, za ktorú koná advokát JUDr. Ján Gajan, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, IČO:
31797903, so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 10278-P/2018 zo dňa 10.8.2018, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 5410-3000/2018 zo dňa 28.5.2018 uložil
žalobcovi pokutu v sume 174.000,- € podľa § 182 ods. 2 písm. a/ zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom
obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon
č. 343/2015 Z.z.) za to, že žalobca pri zadávaní podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác
„Vodorovné dopravné značenie a retroreflexné dopravné gombíky“, ktorá bola zverejnená dňa 9.6.2016
o 16:44 hod. na webovej stránke www.eks.sk pod identifikátorom č. Z201614574
použil postup pre zadávanie podlimitných zákaziek s využitím elektronického trhoviska podľa § 109 až

§ 112 zákona č. 343/2015 Z.z. namiesto použitia príslušného postupu podľa § 113 až § 115 zákona č.
343/2015 Z.z., čím sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu spôsobom alebo postupom ustanoveným podľa
tohto zákona.
Žalobca určil predpokladanú hodnotu zákazky v sume 5.215.198,30 € bez DPH odoslaním výzvy na
predloženie cenovej ponuky dňa 25.5.2016 trom potenciálnym dodávateľom: SAROUTE, s.r.o., VADET
s.r.o., a COLAS, s.r.o. Žalobca sa rozhodol použiť na zadávanie zákazky zvolený postup z dôvodu,
že realizácia vodorovného dopravného značenia na povrchu vozoviek a realizácia retroreflexných

dopravných gombíkov je bežne používanou službou na území Slovenska. Ponuky predložili štyri
spoločnosti: SAROUTE, s.r.o., s ponukovou cenou 3.480.000,- € s DPH, DOPRAVNÉ ZNAČENIE, s.r.o.,
s ponukovou cenou 3.933.600,- € s DPH, OSA Slovakia, s. r. o., s ponukovou cenou 5.880.000,- € s
DPH, a GRAMES s.r.o., s ponukovou cenou 6.258.238,20 € s DPH. Žalobca ako objednávateľ následne
uzatvoril s úspešným uchádzačom spoločnosťou SAROUTE, s.r.o. ako dodávateľom Zmluvu o dielo č.
Z201614574 Z zo dňa 13.6.2016 s celkovou cenou za predmet zmluvy v sume 3.480.000,- € s DPH a
časom/lehotou plnenia od 1.7.2016 9:00 hod. do 30.6.2020 18:00 hod.

Žalovaný konštatoval, že elektronické trhovisko je pri zadávaní podlimitných zákaziek založené na dvoch
základných atribútoch, a síce anonymita a automatické uzatváranie zmlúv. Na základe toho záujemcovia
do uzavretia zmluvy nevedia, kto je verejným obstarávateľom a aké bude presné miesto dodania, pričomproces predkladania ponúk pozostáva len z jednoduchého zadávania číselných hodnôt, ktoré systém
vzájomne porovnáva a za víťaznú ponuku označí tú, ktorá je najnižšia. S uvedeným je tak nevyhnutne
spojená nemožnosť vysvetľovania súťažných podmienok ako aj nemožnosť vyhodnocovania podmienok

účasti, resp. splnenia požiadaviek na predmet zákazky. V spojitosti s nemožnosťou podávať námietky
a umožnením minimálne 72-hodinovej lehoty na predkladanie ponúk zákonodarca vyjadril záujem
vybudovať informačný systém umožňujúci rýchle zadávanie zákaziek. Ide tak o prioritizáciu rýchlosti
procesu zadávania zákazky ako takého, pri súčasnom zabezpečení minimálnej transparentnosti. Z
uvedeného potom vyplýva, že elektronické trhovisko je vhodné na zadávanie zákaziek jednoduchej

povahy, pričom má ísť o také predmety zákaziek, ktoré sa dodávajú na trhu takpovediac v rovnakej
podobe, resp. rovnakým spôsobom komukoľvek a nie sú špecificky upravené pre potreby verejného
obstarávateľa. Znamená to, že výrobcovi alebo dodávateľovi by nemalo záležať na tom, kto bude
adresátom a aké bude miesto plnenia, resp. aké budú podmienky, v ktorých bude dodávka prebiehať,
a naopak, verejnému obstarávateľovi by nemalo záležať na tom, kto bude dodávateľom, nakoľko sa
nepočíta s hodnotením skúseností, resp. technickej alebo odbornej spôsobilosti. Jedinými statusovými

požiadavkami, s ktorými právna úprava počíta pri obchodovaní na elektronickom trhovisku, je zápis v
zozname hospodárskych subjektov podľa § 152 a nasl. zákona č. 343/2015 Z.z.

Žalobca stanovil v postupe zadávania predmetnej zákazky prostredníctvom elektronického trhoviska
požiadavky, ktoré súvisia s preukazovaním technickej spôsobilosti uchádzača, a to doslovnou citáciou

ustanovení zákona č. 343/2015 Z.z.:
- § 34 ods. 1 písm. a/ (vyžadovanie predloženia referencií),
- § 34 ods. 1 písm. j/ (vyžadovanie údajov o strojovom, prevádzkovom alebo technickom vybavení
predloženia referencií),
- § 35 a § 36 (predloženie certifikátu systému manažérstva kvality a certifikátu, ktorým sa potvrdzuje

splnenie požiadaviek noriem na systém environmentálneho manažérstva).
Žalovaný ďalej poukázal na lehotu na predkladanie ponúk, ktorá v predmetnom prípade predstavovala
96 hodín (z toho 48 hodín pripadlo na sobotu a nedeľu). Záujemcovia si vzhľadom na povinnosť predložiť
všetky relevantné doklady do 24 hodín od doručenia informácie o uzavretí zmluvy museli byť pred
predložením ponuky vedomí skutočnosti, že na zhromaždenie relevantných dokladov a ich predloženie

budú mať najviac päť dní (z čoho dva dni pripadli na víkend). Pre porovnanie, podlimitný postup bez
využitia elektronického trhoviska predpokladá minimálnu lehotu na predkladanie ponúk 25 dní.

Možnosť stanovenia tak krátkej lehoty na predkladanie ponúk sa pritom nenachádza pri žiadnom inom
postupe, čo bolo zjavne jedným z hlavných dôvodov, prečo sa žalobca rozhodol použiť práve postup s

využitím elektronického trhoviska (v prípade postupu podľa § 113 až § 115 zákona č. 343/2015 Z.z. -
podlimitné zákazky bez využitia elektronického trhoviska - je lehota na predkladanie ponúk 25 dní).

Taktiež nemožno bez povšimnutia ponechať skutočnosť, že žalobca daným postupom uzavrel rámcovú
zmluvu na štyri roky, zatiaľ čo podľa § 108 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z.z. je prostredníctvom

elektronického trhoviska možné rámcovú dohodu uzavrieť najviac na 12 mesiacov. Zákonodarca pritom
vychádzal práve zo skutočnosti, že ide o nástroj na jednoduché a rýchle zadávanie zákaziek, ktorých
predmet na trhu dodáva množstvo subjektov, a tak nie je dôvodné, aby dochádzalo k faktickému
uzatváraniu hospodárskej súťaže (elektronické trhovisko umožňuje uzatvorenie zmluvy len s jedným
uchádzačom) na obdobie dlhšie ako 12 mesiacov.

Žalobca skombinoval vzájomne sa vylučujúce možnosti, ktoré ponúkajú dva rôzne postupy zadávania
zákaziek. Z určenia podmienok účasti - vyžadovania odbornej spôsobilosti (nesplnenie ktorých bolo
sankcionované zmluvnou pokutou) je zrejmé, že mu záležalo na tom, kto bude požadované stavebné
práce vykonávať a kládol dôraz aj na kvalitatívny aspekt plnenia, čo však anonymita a automatickosť

kontraktačného procesu, na ktorých je založené elektronické trhovisko, neumožňujú. Žalobca nedal
potenciálnym uchádzačom možnosť využiť inštitút vysvetľovania súťažných podkladov, podanie žiadosti
o nápravu, či námietok. Na druhej strane sa žalobca zjavne snažil využiť výhodu elektronického
trhoviska, ktoré umožňuje stanoviť minimálnu lehotu na predkladanie ponúk iba 72 hodín (v danom
prípade bolo stanovených 96 hodín vrátane víkendu), pričom ani túto fakticky nebolo možné namietať.

V podlimitnom postupe zadávania zákaziek bez využitia elektronického trhoviska by takáto lehota bola
minimálne 25 dní a uchádzači by napríklad mohli doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti
nahradiť jednotným európskym dokumentom.Žalovaný požiadal o odborné stanovisko odborníčku pre oblasť stavebníctva Doc. Ing. Katarínu
Bačovú, PhD. k povahe zadávaných stavebných prác. Z predloženého stanoviska vyplýva, že realizáciu
vodorovného dopravného značenia a retroreflexných dopravných gombíkov je síce možné vykonať

za nezmenených kvalitatívnych podmienok kdekoľvek, avšak je žiaduce, dokonca nevyhnuté, aby sa
uchádzači hodnotili aj podľa odbornej spôsobilosti, nakoľko ide o činnosti, ktoré sa musia vykonať
odborne a správne. Nie je možné pripustiť, aby takúto činnosť vykonávala aj osoba/subjekt, ktorý nemá
skúsenosti s takouto činnosťou, nemá dostatočné odborné znalosti resp. nemá zabezpečenú kontrolu
kvality. Potenciálny uchádzač musí mať aj určité skúsenosti, aby vedel operatívne reagovať na vzniknuté

problémy. Mal by mať zabezpečené strojné vybavenie (vlastné alebo prenajaté), ktorým je možné tieto
práce vykonať.

Žalovaný mal za to, že boli naplnené všetky pojmové znaky správneho deliktu, a to a/ konanie, b/
protiprávnosť, c/ sankcionovateľnosť, d/ zodpovedná osoba, e/ ustanovenie znakov deliktu priamo
zákonom. Tým, že žalobca zadal danú zákazku prostredníctvom systému elektronického trhoviska sa

preto vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu postupom, ktorý dané okolnosti prípadu zákon č. 343/2015 Z.z.
predpokladá, konkrétne postupom podľa § 113 až § 115.

Zákonč.343/2015Z.z.jevčastisprávnehotrestaniakoncipovanýnaprincípeobjektívnejzodpovednosti,
ktorej podstata spočíva v tom, že pri naplnení zákonom stanovenej skutkovej podstaty správneho deliktu

správny orgán neskúma subjektívnu stránku porušenia zákona (úmysel - nedbanlivosť), ale len rozpor
právneho stavu so stavom skutočným, ktorý má správny orgán na základe vykonaného dokazovania a
z podkladu pre rozhodnutie dostatočne a jednoznačne preukázaný.

Podľa § 182 ods. 1 písm. a/ zákona č. 343/2015 Z.z. úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo

obstarávateľovi pokutu vo výške 5% zo zmluvnej ceny, ak sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú
zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa tohto zákona, spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto
zákonom.

Žalovaný pri určovaní výšky sankcie správny orgán postupoval na základe § 182 ods. 1 písm. a/ zákona

č. 343/2015 Z.z. Základ pre výpočet sankcie predstavuje zmluvná cena 3.480.000,- € s DPH, pričom 5
% z tejto sumy predstavuje uloženú pokutu vo výške 174.000,- €.

2. Predseda žalovaného ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. 10278-P/2018 zo dňa
10.8.2018 zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 5410-3000/2018 zo dňa

28.5.2018 ako vecne a právne správne.

Prízvukoval, že žalobca využil elektronické trhovisko podľa § 109 až § 112 zákona č. 343/2015 Z.z. pri
zadávaní podlimitnej zákazky a zároveň požadoval splnenie podmienok účasti týkajúcich sa technickej
spôsobilostiaichnepredloženiesankcionovalpokutouvovýške10%zpredpokladanejhodnotyzákazky.

Žalobcovi tak záležalo na tom, kto bude stavebné práce vykonávať a kládol dôraz aj na kvalitatívny
aspekt plnenia, čo však anonymita a automatickosť kontraktačného procesu cez elektronické trhovisko
neumožňujú. Žalobca tak zvolil spôsob, že najprv uzavrie zmluvu fakticky s kýmkoľvek a až potom bude
hodnotiť jeho spôsobilosť.

Pre úplnosť druhostupňový správny orgán upriamil pozornosť aj na to, že zákon č. 343/2015 Z.z. v
§ 111, ktorý upravuje postup zadávania podlimitných zákaziek s využitím elektronického trhoviska,
odkazuje len na použitie prvej časti zákona (t.j. na základné ustanovenia). Žalobca však vyžadoval
splnenie technickej spôsobilosti podľa § 34 až § 36, ktoré sú upravené v druhej časti zákona č. 343/2015
Z.z., na použitie ktorej odkazuje zákon napr. v § 113 ods. 1 pri podlimitných zákazkách bez využitia

elektronického trhoviska. Aj tieto zistenia potom vedú k záveru, že žalobca pri zadávaní predmetnej
zákazky kombinoval používanie dvoch rôznych postupov (s využitím elektronického trhoviska a bez
jeho využitia), tak ako to pre neho bolo výhodné, avšak bez zachovania možnosti pre potenciálnych
uchádzačov, aby mohli uplatniť tie inštitúty, ktoré im z toho-ktorého postupu vyplývali. Žalobca vynechal
vlastne všetky inštitúty, ktoré slúžia na ochranu záujemcov a uchádzačov, keďže nedal potenciálnym

uchádzačom možnosť využiť inštitút vysvetľovania súťažných podkladov, podanie žiadosti o nápravu,
či námietok. Na druhej strane sa žalobca zjavne snažil využiť výhodu elektronického trhoviska, ktoré
umožňuje stanoviť minimálnu lehotu na predkladanie ponúk iba 72 hodín (v danom prípade bolo
stanovených 96 hodín vrátane víkendu), pričom ani túto nemohli potenciálni uchádzači namietať. Vpodlimitnom postupe zadávania zákaziek bez využitia elektronického trhoviska by takáto lehota bola
minimálne 25 dní a uchádzači by napríklad mohli doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti
nahradiť jednotným európskym dokumentom.

V súvislosti s Odborným stanoviskom druhostupňový správny orgán poukázal na nepravdivé tvrdenia
žalobcu, že sa k nemu nemohol vyjadriť, nakoľko mu nie je umožnené nahliadať do spisu. Dňa 18.5.2018
sa však žalobca na legislatívno-právnom odbore žalovaného oboznámil s podkladom rozhodnutia,
so spôsobom jeho zistenia; žalobca dostal obsah spisového materiálu na nahliadnutie za účelom

oboznámenia s jeho obsahom a súčasne bol poučený podľa § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok).
Prvostupňový správny orgán zároveň z vlastnej iniciatívy vyhotovil žalobcovi fotokópiu listu č. spisu
5410-3000/2018 zo dňa 17.4.2018 - Žiadosť o poskytnutie odborného stanoviska a fotokópiu Odborného
stanoviska zo dňa 3.5.2018 predloženého odborníčkou. Žalobca svoje právo vyjadriť sa k podkladom
rozhodnutia nevyužil a dodal, že zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach doručených úradu

v priebehu správneho konania.

Nesúhlasil s námietkou žalobcu, že odvolaním sa na Výkladové stanovisko úradu č. 3/2017 malo
dôjsť k porušeniu princípu zákazu retroaktivity. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé,
že na uvedené Výkladové stanovisko poukazoval len podporne s cieľom zdôrazniť, že verejný

obstarávateľ nie je oprávnený požadovať od hospodárskych subjektov predloženie dokladov, ktorými
sa vo verejnom obstarávaní štandardne preukazuje splnenie týchto podmienok účasti, pričom uviedol
aj ďalšie argumenty, ktorými odôvodnil nesprávne zvolený postup zadania predmetnej zákazky. To
napokon vyplýva aj z § 109 až § 112 zákona č. 343/2015 Z.z.

Druhostupňový správny orgán uviedol, že žalovaný sa pri rozhodovaní o správnom delikte riadil právnou
úpravou účinnou v čase vyhlásenia predmetnej zákazky (zákonom č. 343/2015 Z.z. v znení účinnom do
31.1.2017), pričom v čase rozhodovania o správnom delikte zároveň posúdil, či nedošlo k zmene zákona
č. 343/2015 Z.z. v tom rozsahu, že by za zistené porušenie zákona bolo možné uloženie miernejšej
sankcie. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje druhostupňový správny orgán celú argumentáciu

žalobcu o nerešpektovaní princípu zákazu retroaktivity za neopodstatnenú, nakoľko k uloženiu sankcie
nedošlo na základe aplikácie Výkladového stanoviska, ale na základe zákona č. 343/2015 Z.z. ako
záväznej právnej normy.

Druhostupňový správny orgán sa zaoberal aj výškou uloženej pokuty a dospel k záveru, že správny

delikt, ktorého sa žalobca dopustil, je zaradený do prvej skupiny správnych deliktov uvedených v §
182 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z., pri ktorej má úrad povinnosť uložiť zákonom pevne stanovenú
pokutu (zákonom stanovené percento v závislosti od zmluvnej ceny) a nemá teda možnosť uplatniť
správnuúvahuavýškupokutymoderovaťprihliadnutímnaprípadnépoľahčujúceapriťažujúceokolnosti.
Tým, že žalobca zadal danú zákazku prostredníctvom systému elektronického trhoviska za súčasného

stanovenianiekoľkýchkonkrétnychpodmienokúčastinapreukázanietechnickejaodbornejspôsobilosti,
sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu postupom podľa § 113 až § 115 zákona, pričom takéto konanie
normatívna úprava zákona č. 343/2015 Z.z. sankcionuje pokutou vo výške 5% zmluvnej ceny bez
možnosti moderácie výšky pokuty správnym orgánom. Administratívnoprávna zodpovednosť za správny
delikt je v zákone č. 343/2015 Z.z. konštruovaná na objektívnom princípe, t. j. na uloženie sankcie

postačuje porušenie ustanovenia zákona č. 343/2015 Z.z. bez ohľadu na zavinenie (úmyselné alebo
nedbanlivostné). Žalobca neuviedol dôkazy odôvodňujúce zrušenie alebo zmenu prvostupňového
rozhodnutia.

II. Žaloba

3. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
10278-P/2018 zo dňa 10.8.2018, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 5410-3000/2018
zo dňa 28.5.2018 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal
nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo

nedostatok dôvodov a nedostatočné zistenie skutkového stavu veci.

4. Podľa názoru žalobcu žalovaný nesprávne právne posúdil naplnenie podmienok pre zadanie
podlimitnej zákazky prostredníctvom inštitútu elektronického trhoviska. Pri zadávaní kontrolovanejzákazky, v rozhodnom čase výberu postupu zadávania zákazky zvolil postup podľa § 110 zákona č.
343/2015 Z.z. v nadväznosti na ustanovenie § 108 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona na základe
uskutočneného testu bežnej dostupnosti požadovaných stavebných prác na vecne, časovo a miestne

relevantnom trhu (ďalej len relevantný trh).

5. Žalobca na základe testu bežnej dostupnosti vykonaného v zmysle požiadaviek zákona č. 343/2015
Z.z. konštatoval, že:
a. Požadované stavebné práce nie sú uskutočňované na základe špecifických a pre tento prípad

jedinečných požiadaviek, nakoľko požadované práce musí každý primerane zodpovedný dodávateľ
uskutočňovať na základe príslušného oprávnenia a podľa všeobecne záväzných predpisov platných v
Slovenskej republike (napríklad vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 9/2009, ktorou sa vykonáva zákon
o cestnej premávke, príslušné technické podmienky vydávané MDVaRR SR - TP 4/2005, TP 5/2005,
TP 6/2005, TP 2/2010, Zásady pre používanie dopravného značenia na pozemných komunikáciách
určené MDPT SR č. 1234/270-98 zo dňa 11.3.1999, STN 01 8020, STN P EN V 13459-2, STN EN

1436+A1), ktoré presne vymedzujú podmienky a požiadavky uskutočnenia požadovaných stavebných
prác. Z uvedeného vyplýva, že pre každého objednávateľa musia byť uvedené práce poskytované za
rovnakých požiadaviek;
b. Požadované stavebné práce sú na trhu ponúkané v podobe, v ktorej sú bez väčších úprav ich
vlastností alebo prvkov aj uskutočnené, nakoľko žalobca nešpecifikoval žiadne špeciálne požiadavky

nad rámec všeobecne záväzných predpisov;
c. Požadované stavebné práce sú v podobe, v akej sú uskutočňované pre žalobcu,
uskutočňované aj pre ostatných spotrebiteľov a iné osoby na trhu. Žalobca nepožadoval úpravu
ich vlastností vo vzťahu k požadovanému výsledku uskutočnených stavebných prác. Pri skúmaní
indikátora bežnej dostupnosti vychádzal z dostupných informácií na internetových sídlach dodávateľov

požadovaných stavebných prác na trhu pri zisťovaní podmienok na trhu ako aj z vlastných skúseností pri
zabezpečovanípožadovanýchstavebnýchprácvminulýchobdobiachaporovnanímverejnedostupných
zmlúv uzavretých prostredníctvom elektronického kontraktačného systému.

6. Žalovaný podľa názoru žalobcu nesprávne posúdil aj druh požadovaných plnení. Žalobca požadoval

dodanie prác určených na uspokojenie bežných prevádzkových potrieb spojených so zabezpečením
bezpečnosti premávky na pozemných komunikáciách, sú spotrebného charakteru a ich úžitok je
okamžitý, nezávislý na časovom faktore a práce je potrebné pravidelne opakovať. Potrebu opakovania
potom žalobca zohľadnil aj pri určení technickej špecifikácie predmetu zákazky v rámci určenia rozsahu
zákazky definovaného jednotkami položiek stavebných prác a súvisiacich tovarov počas trvania zmluvy.

Ide o práce jednoduchej povahy, bežne dostupné, sú dodávané v rovnakej podobe, rovnakým spôsobom
a v rámci zachovaní anonymity elektronického trhoviska komukoľvek, pričom nie sú a neboli špecificky
upravované pre potreby žalobcu. Žalobca trvá na tom, že postupoval v súlade s § 109 až § 112 zákona č.
343/2015Z.z.,Všeobecnýmmetodickýmusmernenímžalovanéhoč.3/2016 aVýkladovýmstanoviskom
ÚVO č. 2/2015.

7. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore s § 3 ods. 5 SP, doterajšou praxou žalovaného a s princípom
právnej istoty. Napadnuté rozhodnutie je podľa jeho názoru nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov, keďže žalovaný nepodložil rozhodnutie relevantnými dôkazmi.

III. Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V plnom rozsahu odkázal na odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že so všetkými relevantnými námietkami žalobcu sa v
rozhodnutiach vysporiadal.

9. Uviedol, že na každé zadanie zákazky je potrebné nazerať ako na individuálny prípad, ktorý
môže vykazovať iné skutkové okolnosti majúce vplyv na posúdenie veci. To, že žalobca nenašiel na
webovej stránke žalovaného právoplatné rozhodnutia o uložení pokuty v prípadoch, na ktoré poukázal,
neznamená, že takéto zákazky boli zadané v súlade so zákonom.

10. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/3/2011 zo dňa 15.12.2011, v zmysle
ktoréhoniejenevyhnutnédaťvodôvodnenírozhodnutiaodpoveďnakaždúnámietkuúčastníkakonania,musí však z neho byť zrejmé, na základe čoho dospel správny orgán k právnemu záveru, a túto
požiadavku napadnuté rozhodnutie spĺňa.

IV. Replika žalobcu

11. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v žalobe a uviedol, že
neboli naplnené znaky skutkovej podstaty správneho deliktu.

12. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.

V. Verejné vyhlásenie rozsudku

13. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol rozsudkom, ktorý

verejne vyhlásil podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím vo veci bez
nariadenia pojednávania.

14. Okrem uvedeného súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj
len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle

ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie
bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú
do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku
zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo
dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti

Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne
otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa
javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny
súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho
právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky

a správnosť aplikácie ustanovení zákona č. 343/2015 Z.z. a Správneho poriadku, preto aj v tomto konaní
možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci
rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

VI. Relevantné právne predpisy

15.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 108 ods. 1 písm. a/, písm. b/ zákona č. 343/2015 Z.z. pri podlimitných zákazkách
verejný obstarávateľ postupuje podľa § 109 až 112 alebo podľa § 113 až 116 ,akideododanietovaru,uskutočneniestavebnýchprácaleboposkytnutie
služby bežne dostupných na trhu (písm. a/), podľa § 113 až 116 , ak ide o iné tovary, stavebné práce alebo služby, ako podľa
písmena a) alebo ide o verejného obstarávateľa podľa § 7 ods. 1 písm. b) alebo verejného obstarávateľa podľa § 7
ods. 1 písm. d) založeného
alebo zriadeného verejným obstarávateľom podľa § 7 ods. 1 písm. b) , ak mu technické možnosti objektívne neumožňujú
postupovať podľa písmena a) (písm. b/).

17. Podľa § 108 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z.z. pri použití postupu podľa § 109 až 112 nie je možné zadať koncesiu a je
možné uzavrieť rámcovú dohodu najviac na 12 mesiacov.18. Podľa § 110 zákona č. 343/2015 Z.z. verejný obstarávateľ nemusí použiť postup podľa §
109 , v takom prípade (a)

zadá zákazku jej zverejnením na elektronickom trhovisku v časti, zodpovedajúcej klasifikácii tovaru,
stavebných prác alebo služieb; verejný obstarávateľ môže primerane použiť ustanovenia § 42 a 44, (b) registrovaní uchádzači
a záujemcovia predkladajú ponuky prostredníctvom elektronického trhoviska (ods. 1). Pri postupe
podľa odseku 1 sa ustanovenia § 109 ods. 4 až 8 použijú primerane (ods. 2).

19. Podľa § 113 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. verejný obstarávateľ vypracuje a pošle výzvu
na predkladanie ponúk, oznámenie o použití priameho rokovacieho konania, informáciu o výsledku
verejného obstarávania a oznámenie o zmene zmluvy alebo rámcovej dohody úradu elektronicky vo
formáte a postupmi na prenos dostupnými na webovom sídle úradu na uverejnenie.

20. Podľa § 114 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. na preukázanie splnenia podmienok účasti týkajúcich sa
osobného postavenia verejný obstarávateľ vyžaduje doklad o oprávnení dodávať tovar, uskutočňovať
stavebné práce alebo poskytovať službu v rozsahu, ktorý zodpovedá predmetu zákazky; môže
vyžadovaťďalšiedoklady,ktorýmisapreukazujeosobnépostaveniepodľa§32. Verejný obstarávateľ môže určiť na preukázanie
podmienok účasti týkajúcich sa finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti
alebo odbornej spôsobilosti doklady podľa § 33 až 36 .

21. Podľa § 114 ods. 4 písm. b/ zákona č. 343/2015 Z.z. lehota na predkladanie ponúk nesmie byť kratšia
ako 25 dní odo dňa odoslania výzvy na predkladanie ponúk na uverejnenie vo vestníku, ak ide o zákazku
na uskutočnenie stavebných prác.

22. Podľa § 114 ods. 8 zákona č. 343/2015 Z.z. vysvetlenie informácií uvedených vo výzve na

predkladanieponúk,vsúťažnýchpodkladochalebovinejsprievodnejdokumentáciiverejnýobstarávateľ
bezodkladne oznámi všetkým záujemcom, najneskôr však tri pracovné dni pred uplynutím lehoty na
predkladanie ponúk za predpokladu, že o vysvetlenie sa požiada dostatočne vopred.

23. Podľa § 115 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z. verejný obstarávateľ postupuje pri zadávaní zákazky

na základe rámcovej dohody podľa § 83 ods. 2 až 9 .

24. Podľa § 83 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. rámcovú dohodu možno uzavrieť najviac na štyri roky
okrem výnimočných prípadov odôvodnených predmetom rámcovej dohody. Rámcová dohoda sa končí

uplynutím času alebo za podmienok uvedených v rámcovej dohode. Uzavretie rámcovej dohody nesmie
brániť hospodárskej súťaži.

25. Podľa § 182 ods. 1 písm. a/ zákona č. 343/2015 Z.z. Úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo
obstarávateľovi pokutu vo výške 5% zmluvnej ceny, ak sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú

zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa tohto zákona, spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto
zákonom.

26. Podľa § 182 ods. 4 až ods. 6 zákona č. 343/2015 Z.z. pri ukladaní pokuty podľa odsekov 2 a 3
úrad prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Ak sa verejný

obstarávateľ alebo obstarávateľ v jednom verejnom obstarávaní dopustí viacerých správnych deliktov,
úrad uloží pokutu len za ten správny delikt, za ktorý možno uložiť najvyššiu pokutu; tým nie je dotknuté
uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. b) (ods. 4). Za zmluvnú cenu sa na účely výpočtu výšky
pokuty považuje cena určená v zmluve, v rámcovej dohode alebo v koncesnej zmluve za celý predmet
zákazky. Ak sa v zmluve, v rámcovej dohode alebo v koncesnej zmluve neurčuje cena za celý predmet

zákazky, zmluvnou cenou sa rozumie predpokladané množstvo určené verejným obstarávateľom alebo
obstarávateľom vynásobené jednotkovými cenami za celú dobu trvania zmluvy, rámcovej dohody alebo
koncesnej zmluvy. Zmluvnou cenou na účely výpočtu výšky pokuty podľa odseku 2 písm. b) sa rozumie
cena, o ktorú sa zvyšuje zmluvná cena určená v pôvodnej zmluve, v pôvodnej rámcovej dohode alebov pôvodnej koncesnej zmluve. Ak nemožno určiť zmluvnú cenu týmto spôsobom, zmluvnou cenou sa
rozumie predpokladaná hodnota (ods. 5). Konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo
dňa, keď sa úrad dozvedel o porušení zákona, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu došlo.

Konanie o uložení pokuty za porušenie zákona, o ktorom sa úrad dozvie v konaní o preskúmanie úkonov
kontrolovaného po uzavretí zmluvy, možno začať do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia úradu (ods. 6).

27. Podľa § 185 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. na konanie podľa § 169

ods. 1 až 4 , § 177
až 179a sa vzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom
sa nepoužijú § 14 ,
§ 18 , § 19
, § 23 , § 28 až 30 , § 32 ods. 1 , § 36 , § 49 , § 50 , § 60 a § 71 až 80 všeobecného predpisu o správnom konaní.

28. Podľa § 32 ods. 2 a ods. 3 SP podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe

správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie
určuje správny orgán (ods. 2). Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej
samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre
konanie a rozhodnutie (ods. 3).

29. Podľa § 34 ods. 2 SP dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.

30. Podľa § 46 SP rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí
ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať
predpísané náležitosti.

VII. Posúdenie veci krajským súdom

31. Predmetom prieskumu správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené
prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi za správny delikt spočívajúci v nesprávnom použití

postupu zadania podlimitnej zákazky s využitím elektronického trhoviska podľa § 109 až § 112 zákona
č. 343/2015 Z.z. namiesto zadania postupu zadania podlimitnej zákazky bez využitia elektronického
trhoviska v zmysle § 113 až § 115 zákona č. 343/2015 Z.z. Medzi účastníkmi bola spornou otázka
právneho posúdenia veci a preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.

32. V prvom rade je potrebné uviesť, že z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
(napríklad rozsudok vo veci Lauko proti Slovenskej republike z 2.9.1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci
Öztürk proti SRN z 21.2.1984, číslo sťažnosti 8544/79; vo veci Čandy proti Slovenskej republike zo
16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99, atď.) vyplýva, že priestupky a správne delikty sú vecami trestného
charakteru. Pre posúdenie otázky, či sa na účely Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách

(publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) protiprávne konanie kvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné
kritériá: a/ či text právnej normy definujúci protiprávne konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme
príslušného štátu do trestného práva, b/ či povaha protiprávneho konania, c/ povaha a stupeň prísnosti
sankcie, ktorej uloženie hrozí príslušnej osobe. Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania
na trestné a správne delikty je iba relatívny. Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho

konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho
konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne:
na to, aby sa článok 6 Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné
protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobemohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“
sféry. Na základe toho konanie o správnom delikte zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“, a preto
sa naň vzťahuje článok 6 Dohovoru.

33.DohovorpublikovanývZbierkezákonovČSFRpodč.209/1992Zb.dňa15.5.1992jemedzinárodnou
zmluvou o ľudských právach a základných slobodách, ratifikovanou a vyhlásenou spôsobom
ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti Ústavy SR, t.j. pred 1.10.1992. Z časového
hľadiska jej ratifikácie má táto medzinárodná zmluva prednosť pred zákonmi SR, len ak zabezpečuje

väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Prednosť pred zákonmi SR znamená ústavný príkaz adresovaný
súdu a orgánu verejnej správy aplikujúcemu právo použiť ex offo na konkrétny prípad priamo relevantné
ustanovenia medzinárodnej zmluvy za splnenia podmienok uvedených v čl. 154c ods. 1 Ústavy SR.
Súčasťou medzinárodne akceptovaného štandardu ľudských práv a základných slobôd nie sú iba práva
a slobody v podobe, v ktorej ich výslovne zakotvujú medzinárodné zmluvy, ale aj rozhodnutia príslušných
orgánov dotvorených v ich rozhodovacej činnosti (judikatúre), ktoré túto medzinárodnú zmluvu vykladajú

a možno ich tiež kvalifikovať ako prameň práva SR s prednosťou pred zákonmi. Inými slovami, nielen
Dohovor bude mať prednosť pred zákonmi SR, ak zabezpečuje viac ústavných práv a slobôd ako
zákony SR, ale aj rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá Dohovor vykladá.
Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva majú deklaratórny charakter, a teda majú účinky,
podobne ako rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v prejudiciálnych otázkach, ex tunc.

34. Vzhľadom na skutočnosť, že Dohovor v čl. 6 zabezpečuje obvinenému zo správneho deliktu viac
práv ako Správny poriadok z hľadiska špecifikácie skutku vo výroku rozhodnutia identifikáciou miesta,
času, spôsobu spáchania správneho deliktu a ďalších znakov umožňujúcich odlíšiť ho od iných deliktov,
tak aby sa zabránilo porušeniu zásad prezumpcie neviny, ne bis in idem, res iudicata, a podobne, je

nevyhnutné jeho aplikáciu uprednostniť pred Správnym poriadkom pri vyššie uvedených aspektoch.
Správny súd dospel k záveru, že výrok napadnutého rozhodnutia žalovaného tieto požiadavky spĺňa
a podrobne opisuje miesto a čas (verejné obstarávanie na uskutočnenie stavebných prác „Vodorovné
dopravné značenie a retroflexné dopravné gombíky“ zverejnené dňa 9.6.2016 na webovej stránke
www.eks.sk pod č. Z201614574) aj spôsob spáchania správneho deliktu (žalobca

použil nesprávny postup na zadávanie zákazky, a to postup pre zadávanie podlimitných zákaziek s
využitím elektronického trhoviska podľa § 109 až § 112 zákona č. 343/2015 Z.z., hoci mal správne použiť
postup zadávania podlimitných zákaziek bez využitia elektronického trhoviska v zmysle § 113 až § 115
zákona č. 343/2015 Z.z., čím sa vyhol povinnosti uzatvoriť zmluvu spôsobom ustanoveným zákonom
č. 343/2015 Z.z.).

35. Skutková podstata správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a/ zákona č. 343/2015 Z.z. sa skladá
zo subjektu, objektu a objektívnej stránky. Subjektívna stránka sa u správnych deliktov právnických
osôb neskúma, teda je právne irelevantné, či právnická osoba spáchala delikt vedome alebo nevedome,
prípadne s úmyslom alebo nedbanlivosťou; podstatným je samotné porušenie zákona. Inými slovami, na

spáchanie správneho deliktu postačuje naplnenie formálnych znakov skutkovej podstaty s prihliadnutím
na fakt, že skutková podstata správneho deliktu nezahŕňa materiálny prvok.

36. Subjektom správneho deliktu je verejný obstarávateľ, objektom je záujem chránený zákonom č.
343/2015 Z.z., teda dodržanie postupov vo verejnom obstarávaní ustanovených zákonom č. 343/2015

Z.z. Objektívnou stránkou správneho deliktu je potom v zmysle § 182 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona
uzatvorenie zmluvy spôsobom upraveným zákonom č. 343/2015 Z.z. s tým, že medzi týmto porušením a
vyhodnotením ponúk alebo výberom záujemcov alebo uchádzačov je priama príčinná súvislosť. Všetky
znaky skutkovej podstaty správneho deliktu musia byť naplnené kumulatívne, inak nemožno hovoriť o
spáchaní správneho deliktu a nemožno ho ani sankcionovať.

37. V konaní bolo preukázané, že žalobca zverejnil dňa 9.6.2016 o 16:44 hod. na webovej
stránke www.eks.sk pod identifikátorom č. Z201614574 zadanie podlimitnej zákazky na uskutočnenie
stavebných prác „Vodorovné dopravné značenie a retroreflexné dopravné gombíky“, a využil
elektronické trhovisko podľa § 109 až § 112 zákona č. 343/2015 Z.z. Žalobca určil v postupe zadávania

zákazky požiadavky, ktoré súvisia s preukazovaním technickej spôsobilosti uchádzača, a to doslovnou
citáciou ustanovení zákona č. 343/2015 Z.z.:

- § 34 ods. 1 písm. a/ (vyžadovanie predloženia referencií),- § 34 ods. 1 písm. j/ (vyžadovanie údajov o strojovom, prevádzkovom alebo technickom vybavení
predloženia referencií),

- § 35 a § 36 (predloženie certifikátu systému manažérstva kvality a certifikátu, ktorým sa potvrdzuje
splnenie požiadaviek noriem na systém environmentálneho manažérstva).
Žalobca následne uzavrel s úspešným uchádzačom rámcovú zmluvu na štyri roky.
Nemožno nechať bez povšimnutia lehotu na predkladanie ponúk, ktorá v predmetnom prípade
predstavovala 96 hodín (z toho 48 hodín pripadlo na sobotu a nedeľu). Záujemcovia si vzhľadom na

povinnosť predložiť účastníkovi konania všetky relevantné doklady do 24 hodín od doručenia informácie
o uzavretí zmluvy museli byť pred predložením ponuky vedomí skutočnosti, že na zhromaždenie
relevantných dokladov a ich predloženie účastníkovi konania budú mať najviac päť dní (z čoho dva dni
pripadli na víkend). Pre podlimitný postup bez využitia elektronického trhoviska zákon č. 343/2015 Z.z.
predpokladá minimálnu lehotu na predkladanie ponúk 25 dní.

38. Kľúčovým pre posúdenie veci je vyhodnotenie požiadaviek žalobcu pri zadanom verejnom
obstarávaní, či patria do rámca zadávania zákaziek cez elektronické trhovisko.

39. Elektronické trhovisko je pri zadávaní podlimitných zákaziek (okrem iného na stavebné práce)
založené na anonymite a automatickom uzatváraní zmlúv. Na základe toho záujemcovia do uzavretia

zmluvy nevedia, kto je verejným obstarávateľom a aké bude presné miesto dodania, pričom proces
predkladania ponúk pozostáva len z jednoduchého zadávania číselných hodnôt, ktoré systém vzájomne
porovnáva a za víťaznú ponuku označí tú, ktorá je najnižšia. S tým sa spája nemožnosť vysvetľovania
súťažných podmienok ako aj nemožnosť vyhodnocovania podmienok účasti, resp. splnenia požiadaviek
na predmet zákazky a podávanie námietok. Elektronické trhovisko je vhodné na zadávanie zákaziek

jednoduchej povahy, v rovnakej podobe, rovnakým spôsobom komukoľvek. Jedinými statusovými
požiadavkami, s ktorými právna úprava počíta pri obchodovaní na elektronickom trhovisku, je zápis
v zozname hospodárskych subjektov podľa § 152 a nasl. zákona č. 343/2015 Z.z. S úspešným
uchádzačom môže verejný obstarávateľ uzatvoriť rámcovú zmluvu na maximálne 12 mesiacov, a
to práve s ohľadom na jednoduchosť a nenáročnosť obstarávaných stavebných prác. Pri zadávaní

zákaziek cez elektronické trhovisko možno použiť len prvú časť zákona č. 343/2015 Z.z.

40.Akbymalverejnýobstarávateľzáujemobstarávaťstavebnépráce,ktoréniesújednoduchejpovahya
pri ktorých žiada preukázať odbornú znalosť problematiky na ich vykonanie a aj preukázanie kvalifikácie,
musel by vynechať elektronické trhovisko a musel by postupovať podľa § 113 až § 115 zákona č.

343/2015 Z.z., zadať požiadavku na odbornosť uchádzača a jej preukázanie, materiálovú a technickú
kapacituuchádzača.Zuvedenéhodôvoduzákonč.343/2015Z.z.určujeajdlhšielehotynapredkladanie
ponúk ako pri elektronickom trhovisku - 25 dní do dňa odoslania výzvy na predkladanie ponúk
na uverejnenie vo vestníku a oprávňuje uchádzačov žiadať od verejného obstarávateľa vysvetlenie
požiadaviek obstarávanej zákazky a podávania námietok. Na základe takto uskutočneného verejného

obstarávania by bol verejný obstarávateľ oprávnený uzatvoriť s úspešnými uchádzačmi zmluvu najviac
na štyri roky. Na tento postup verejného obstarávania možno aplikovať ustanovenia prvej aj druhej časti
zákona č. 343/2015 Z.z., a teda vyžadovať splnenie kvalitatívnych a kvalifikačných predpokladov na
obstaranie zadávanej zákazky.

41. Podľa názoru správneho súdu žalobca skombinoval dva procesy verejného obstarávania -
elektronické trhovisko (§ 109 až § 112 zákona č. 343/2015 Z.z.) a proces zadávania podlimitnej
zákazky bez využitia elektronického trhoviska (§ 113 až § 115 zákona č. 343/2015 Z.z.), keď na jednej
stranepožadovaloduchádzačovpredloženiereferencií,preukázanieúdajovostrojovom,prevádzkovom
alebo technickom vybavení predloženia referencií, a predloženie certifikátu systému manažérstva

kvality a certifikátu, ktorým sa potvrdzuje splnenie požiadaviek noriem na systém environmentálneho
manažérstva. Zaujímal sa teda o kvalitatívne informácie, ktoré môže vyžadovať len pri zadávaní
podlimitnej zákazky bez využitia elektronického trhoviska podľa § 113 až § 115 zákona č. 343/2015
Z.z. a nie pri elektronickom trhovisku podľa § 109 až § 112 zákona č. 343/2015 Z.z. S úspešným
uchádzačom žalobca uzatvoril rámcovú zmluvu na obdobie štyroch rokov, čo je tiež prípustné pri

verejnom obstarávaní bez využitia elektronického trhoviska a nie pri využití elektronického trhoviska (v
takom prípade mohol uzatvoriť s úspešným uchádzačom zmluvu na maximálne 12 mesiacov). Žalobca
bol zrejme motivovaný krátkosťou procesu verejného obstarávania s použitím elektronického trhoviska
a tento postup aj formálne identifikoval, no v realite postupoval od začiatku až do ukončenia postupuverejného obstarávania (žiadal kvalitatívne informácie o technickej zdatnosti a kvalifikácii uchádzačov,
s úspešným uchádzačom uzatvoril rámcovú zmluvu na štyri roky) ako keby zadal zákazku bez vyžitia
elektronického trhoviska a aplikoval § 113 až § 115 zákona č. 343/2015 Z.z.

42. Zákon č. 343/2015 Z.z. neumožňuje vzájomnú kombináciu podmienok zadávania podlimitných
zákaziek bez využitia elektronického trhoviska s využitím elektronického trhoviska a aj ich systematicky
oddeľuje v ustanoveniach § 109 až § 112 (elektronické trhovisko) a v § 113 až § 115 (bez využitia
elektronického trhoviska). Napokon, v § 108 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z. je expressis verbis

uvedené,ževerejnýobstarávateľmôžepoužiťbuďelektronickétrhoviskoalebomôžezadaťzákazkubez
použitia elektronického trhoviska, nie však súčasne. Ak tak žalobca urobil a skombinoval oba spôsoby
verejného obstarávania s tým, že z elektronického trhoviska využil krátke lehoty na predkladanie ponúk
a nemožnosť žiadať vysvetlenie a podať námietky a z verejného obstarávania podlimitných zákaziek
bez využitia elektronického trhoviska využil kvalitatívne požiadavky na obstaranie predmetnej zákazky
a dlhšie časové obdobie, na ktoré uzatvoril zmluvu s úspešným uchádzačom, porušil tým jednak

ustanovenia § 108, § 109 až § 112 a jednak ustanovenia § 113 až § 115 zákona č. 343/2015 Z.z.

43. Na základe uvedeného skutkového stavu a citovaných právnych predpisov správny súd dospel
k záveru, že žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 182 ods. 1
písm. a/ zákona č. 343/2015 Z.z., teda že správny delikt spáchal verejný obstarávateľ - žalobca, tým

že neprípustne použil postup pre zadávanie podlimitných zákaziek s využitím elektronického trhoviska
podľa § 109 až § 112 zákona č. 343/2015 Z.z., hoci mal použiť postup bez využitia elektronického
trhoviska podľa § 113 až § 115 citovaného zákona, čím sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu spôsobom
alebo postupom upraveným zákonom č. 343/2015 Z.z.

45. Uložená sankcia v sume 174.000,- € zodpovedá zákonnej sadzbe vyjadrenej v § 182 ods. 1 písm.
a/ zákona č. 343/2015 Z.z., a to 5% zo zmluvnej ceny. Zákon neumožňuje orgánu verejnej správy v
tomto type sankcie použiť správnu úvahu, keďže určuje fixnú sadzbu pokutu bez škály rozpätia od -
do a používa priamo slová: „úrad uloží verejnému obstarávateľovi ... pokutu vo výške 5% zmluvnej
ceny“. Orgán verejnej správy by mohol použiť správnu úvahu na uloženie konkrétnej sumy pokuty len

v prípade, ak by zákonodarca formuloval ustanovenie tak, žeby určil jej hornú hranicu (uloží pokutu až
do 5% zmluvnej ceny), čo sa v tomto prípade nestalo. Odhliadnuc od uvedeného, správny súd považuje
výšku uloženej pokuty za primeranú a plniacu represívnu, preventívnu aj výchovnú funkciu v tom smere,
že žalobca sa v budúcnosti zdrží obdobného konania a bude postupovať podľa príslušných ustanovení
zákona č. 343/2015 Z.z. v takých situáciách, ktoré tento zákon upravuje.

46. Podľa názoru správneho súdu rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu zodpovedá
ustanoveniam § 46 a § 47 SP a obsahuje zrozumiteľné odôvodnenie výroku napadnutého rozhodnutia.

47. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov právny súd dospel k záveru,

že žalovaný riadne zistil skutkový stav veci, správne právne vec posúdil a vo veci rozhodol v súlade
so zákonom č. 343/2015 Z.z. a Správnym poriadkom. Správny súd preto zamietol žalobu žalobcu ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP.

48. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešným žalovaným nepriznal
náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné spravodlivo od žalobcu
požadovať ich náhradu.

49. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).