Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 5, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/314/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417212283
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1417212283.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a
členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu:
EIS Bratislava s.r.o., IČO: 46 519 335, Kalinčiakova 12, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou
LEGATE s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému: EIS Bratislava, o.z., IČO: 31 806
457, Matejkova 3520/30, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti

uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 14. septembra 2017, č.k. 25C 47/2017-95, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zamietnutí návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia voči žalovanému p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhal nariadenia žalovanému zdržať sa akéhokoľvek prevodu a prechodu práv

zriaďovateľa Súkromnej základnej školy EISB, IČO: 42 364531 na adrese Kalinčiakova 12, Bratislava, a
Súkromného športového gymnázia EISB, IČO: 42 268877 na adrese Kalinčiakova 12, Bratislava (ďalej
len „obe školy“) na tretiu osobu, a uloženia povinnosti Ministerstvu vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava,
zdržať sa vyplácania príspevkov žalovanému podľa nar. vl. SR č. 630/2008 Z.z., ktorým sa ustanovujú
podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia, a to
až do právoplatného rozhodnutia o žalobe, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáha určenia, že je

zriaďovateľom oboch vyššie uvedených škôl, vedených v Centrálnom registri škôl, školských zariadení,
elokovaných pracovísk a zriaďovateľov SR vedenom Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu
SR, a pre prípad, že by súd požadovanému určeniu nevyhovel, alternatívne určenia, že žalobca je
oprávnený vykonávať práva zriaďovateľa oboch uvedených škôl.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia odôvodnil tým, že na základe zmluvy o prevode práv a povinností zriaďovateľa školy zo dňa
11.04.2007 (ďalej len „zmluva“) došlo z jeho strany v zastúpení jeho konateľom H.. E. H. (ďalej len
„konateľ“) k spornému prevodu jeho práv a povinností zriaďovateľa na žalovaného, zastúpeného tou
istou osobou, teda jeho konateľom. Poukázal na to, že dňa 07.04.2017 udelil jeho konateľ H.. E. H.Č.
plnomocenstvo spoločnosti GARANT PARTNER legal, s.r.o. na zastupovanie žalobcu v konaní, v ktorom
malo dôjsť k vykonaniu zmien v sieti škôl a školských zariadení. Následne dňa 22.06.2017 rozhodlo

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR tak, že zmenilo sieť škôl a školských zariadení SR,
pričom zmena spočíva v zmene zriaďovateľa vyššie uvedených škôl. Rozhodnutím jediného spoločníka
žalobcu zo dňa 30.05.2017 bol konateľ H.. E. H. odvolaný z funkcie štatutárneho orgánu žalobcu a
zároveň boli menovaní noví konatelia žalobcu. Žalobca v návrhu tvrdil, že konateľ mu pri odvolaní
z funkcie vedome zamlčal vykonanie krokov smerujúcich k vydaniu rozhodnutia o zmene v sieti škôl
a školských zariadení, a zároveň konateľom splnomocnený právny zástupca žalobcu spol. GARANT

PARTNER legal, s.r.o. napriek vedomosti o odvolaní konateľa a vymenovaní nových konateľov sa bez
dodatočného prerokovania s novými konateľmi vzdal práva na podanie rozkladu voči vyššie uvedenémurozhodnutiu ministerstva o zmene v sieti škôl a školských zariadení. Žalobca v návrhu uviedol, že
voči rozhodnutiu ministerstva podal dňa 02.08.2017 rozklad (ktorý následne doplnil), v ktorom namietal
zákonnosť rozhodnutia a zároveň v súvislosti s prevodom práv a povinností zriaďovateľa podal dňa

01.08.2017 trestné oznámenie. Podľa názoru žalobcu išlo v prípade konania jeho konateľa v súvislosti
s prevodom práv a povinností zriaďovateľa o priamy konflikt záujmov konateľa, pričom mal za to, že
k prevzatiu práv a povinností v zmysle zmluvy s odkazom na ust. § 531 Obč. zák. nedošlo. Napriek
konštatovaniu ministerstva v predmetnom rozhodnutí o splnení podmienok na jeho vydanie zastával
názor, že zmluvný prevod práv a povinností zriaďovateľa zákon neumožňuje a akýkoľvek takýto prevod

ako singulárna sukcesia je nezákonný, a teda neplatný. Žalobca poukázal tiež na to, že konateľ v
mene žalobcu a žalovaný zastúpený konateľom žalobcu uzatvorili dňa 14.04.2017 aj zmluvu o finančnej
kompenzácií prevodu práv a povinností zriaďovateľa oboch škôl, ktorou sa žalovaný zaviazal uhradiť
žalobcovi 1.080.000 eur do 31.12.2026, pričom vyjadril pochybnosť, že žalovaný, ktorý spadá do
neziskového sektora, bude v budúcnosti schopný tento záväzok plniť. Vyjadril obavu, že žalovaný v
budúcnosti zmluvne prevedie zriaďovateľské kompetencie na tretiu osobu v záujme predídenia exekúcii

príjmov vyplývajúcich z nezákonne získanej funkcie zriaďovateľa škôl.

3. Vec posúdil právne podľa ust. § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2 písm. d) a § 328 ods. 1 C.s.p.
a dospel k záveru, že pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené predpoklady, keďže
žalobca neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov procesných strán.

Vo vzťahu k navrhovanému neodkladnému opatreniu voči žalovanému poukázal na to, že žalobca
vyjadril na jednej strane obavu, že ďalší prevod zriaďovateľských kompetencií zo strany žalovaného
na tretiu osobu vyvolá právnu neistotu, spôsobujúcu stav nezvratných následkov v podobe možnej
obrany tretej osoby ako dobromyseľného nadobúdateľa zriaďovateľských práv a povinností v zmysle
zmluvného prevodu, a na druhej strane pritom samotný žalobca považuje akýkoľvek zmluvný prevod

práv a povinností zriaďovateľa za nezákonný a neplatný. Vyhodnotil, že žalobca svoju obavu z ďalšieho
prevodu práv a povinností zriaďovateľa nijak neosvedčil, keďže takýto zámer žalovaného osvedčený
nebol.Akžalobcaargumentovaltým,žesabudúcehozmluvnéhoprevoduprávapovinnostízriaďovateľa
žalovaným obáva z dôvodu, že žalovaný tak bude konať v záujme predídenia exekúcií príjmov
vyplývajúcich z nezákonne získanej funkcie zriaďovateľa škôl, s touto argumentáciou sa nestotožnil, keď

vysvetlil, že samotné prípadné príjmy žalovaného z funkcie zriaďovateľa škôl sú viazané práve na jeho
zotrvanie v tejto pozícii. V tejto súvislosti tiež uviedol, že je v pôsobnosti ministerstva rozhodnúť, či dôjde
k zmene v sieti škôl a školských zariadení SR. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca
domáhal uloženia povinnosti Ministerstvu vnútra SR zdržať sa vyplácania príspevkov žalovanému podľa
nár.vl.SRč.630/2008Z.z.vyhodnotilakonedôvodné.Spoukazomnaust.§193a§194ods.1a2C.s.p.

zdôraznil, že prihliadol tiež na skutočnosť, že o zmene v sieti škôl a školských zariadení spočívajúcej
v zmene zriaďovateľa oboch škôl existuje v súčasnosti právoplatné rozhodnutie Ministerstva školstva,
vedy, výskumu a športu SR č. 2017-8466/23758:2-10HO zo dňa 22.06.2017, pričom vysvetlil, že je
žiaduce, aby súd v zásade vychádzal z rozhodnutí kompetentných orgánov a len ako ultima ratio v
odôvodnených prípadoch prikročil ku korekcii ich záverov. Záverom uviedol, že o nároku na náhradu

trov konania rozhodne v konečnom rozhodnutí o veci samej.

4. Proti tomuto rozhodnutiu v časti zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči
žalovanému podal žalobca včas odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a
navrhnuténeodkladnéopatrenievočižalovanémunariadiť.Malzato,žerozhodnutiesúduprvejinštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd prvej inštancie nesprávne posúdil
hrozbu vzniku nezvratného stavu na jeho strane a mieru možného zhoršenia jeho postavenia, ktorá
by vylúčila súdnu ochranu v ďalšom priebehu konania v prípade ďalšieho prevodu práv zriaďovateľa
zo žalovaného na tretiu osobu. Vyjadril názor, že riadne preukázal okolnosti, z ktorých vyvodzuje
opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia, a to, že medzi stranami existuje sporný právny

vzťah zo zmluvy o prevode práv a povinností zriaďovateľa škôl, že H.. E. H. ako jeho vtedajší konateľ
vedome a úmyselne konal v rozpore s jeho záujmami s cieľom poškodiť ho a zvýhodniť žalovaného,
pričom strany sporu boli v čase uzatvorenia zmlúv personálne prepojené prostredníctvom konateľa, že
žalovaný nadobudol postavenie zriaďovateľa na základe nezákonného konania konateľa (žalobcu), a že
v súčasnosti inicioval trestné konanie, ktoré je vedené na ORPZ Bratislava III pod sp. zn. S.-XXX/VS-L.-

XXXX. K záveru súdu prvej inštancie, že neosvedčil zámer žalovaného previesť zriaďovateľské práva
a povinnosti na tretiu osobu, uviedol, že nemá možnosť poznať aktuálne vnútorné pohnútky H.. E. H.
ako štatutárneho orgánu žalovaného, a preto považoval argumentáciu súdu za neprijateľnú, keďže jeho
zámer alebo úmysel previesť v budúcnosti práva a povinností zriaďovateľa škôl nie je možné objektívnepreukázať. Mal za to, že v tejto súvislosti mohol argumentovať len dôkazmi o jeho konaní ako jeho
vtedajšieho konateľa, ktoré bolo evidentne v rozpore s jeho záujmami a v prospech žalovaného. Uviedol,
že ďalšie rovnaké konanie H.. E. H. spôsobí stav nezvratnosti a zmarí priebeh konania. Vyjadril názor, že

práve nenariadením neodkladného opatrenia hrozí, že ďalším prevodom práv a povinností zriaďovateľa
škôl zo žalovaného na tretiu osobu žalovaný stratí pasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní, čím bude
konanie zmarené a jemu bude upreté právo na spravodlivé rozhodnutie o veci samej, a tiež vznikne
nezvratný stav, keďže tretia osoba, ktorá nadobudne práva a povinností zriaďovateľa škôl od žalovaného
bude môcť argumentovať dobromyseľnosťou. Domnieval sa tiež, že súd prvej inštancie pochybil, keď

nedospel k záveru, že existencia dôvodne vedeného trestného konania je s ohľadom na preukázané
skutočnosti dostatočným dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti mal za
to, že práve navrhovaným neodkladným opatrením sa aspoň čiastočne zabráni H.. E. H. v páchaní
ďalšej potenciálnej trestnej činnosti. K odvolaniu priložil svoj podnet zo dňa 05.09.2017, adresovaný
Ministerstvu vnútra SR, na rozpustenie občianskeho združenia EIS Bratislava, o.z. (žalovaného) a v
súvislosti s ním argumentoval hrozbou, že žalovaný z obavy pred rozpustením prevedie zriaďovateľské

kompetencie na tretiu osobu.

5. Žalobca následne (dňa 21.11.2017) doručil odvolaciemu súdu rozhodnutie Ministerky školstva,
vedy, výskumu a športu SR č. 2007/13100:5-59AA zo dňa 08.11.2017, ktorým zrušila vyššie uvedené
právoplatné rozhodnutie ministerstva č. 2017-8466/23758:2-10HO zo dňa 22.06.2017. V súvislosti s

týmto rozhodnutím poukázal žalobca na to, že je založené na zhodných argumentoch aké predniesol
v tomto konaní. Na odvolaní zotrval poukazujúc na skutočnosť, že rozhodnutie ministerky ešte
nenadobudlo právoplatnosť.

6. Žalovaný sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu žalobcu v lehote určenej

odvolacím súdom (10 dní od ich doručenia) nevyjadril. Návrh a odvolanie spolu s upovedomením o
možnosti sa vyjadriť žalovaný prevzal dňa 16.11.2017.

7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,

žeodvolaniežalobcujeniedôvodné.Uzneseniesúduprvejinštancievnapadnutejčasti,ktoroubolnávrh
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému zamietnutý, je vecne správne, preto ho
podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Keďže sa odvolací súd stotožnil aj s odôvodnením napadnutého
uznesenia, obmedzí sa v odôvodnení potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov,
uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. a k odvolacím námietkam žalobcu.

8. Podľa ust. § 324 ods.1 C.s.p. súd môže pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa ust. § 325 ods.1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa ust. § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13.Podľaust.§329ods.2C.s.p.preneodkladnéopatreniejerozhodujúcistavvčasevydaniauznesenia

súdu prvej inštancie.

14. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodovnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

15. Citované zákonné ustanovenia upravujú neodkladné opatrenie ako inštitút procesného práva,
ktoréhoúčelomjerýchladočasnáúpravaprávnychpomerovstránsporu.Preúspešnéuplatnenienároku
nanariadenieneodkladnéhoopatreniavyžadujezákonosvedčeniedôvodnostiatrvanianároku,ktorému
sa má poskytnúť ochrana, ako aj naliehavosť potreby takejto dočasnej úpravy pomerov strán, teda
osvedčenie, že bez úpravy právnych pomerov by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia, v

tomto prípade žalobcu, ohrozené, pričom hrozba musí byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady
musia byť naplnené súčasne, inak nie je možné návrhu vyhovieť. Základnou podmienkou nariadenia
neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Musí teda ísť o
taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu
súdnu ochranu. Vždy je potom potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa neodkladného opatrenia
osvedčený, a či je neodkladné opatrenie potrebné. Existenciu vyššie uvedených skutočností je povinný

osvedčiť jeho navrhovateľ, v posudzovanej veci žalobca. Súd prvej inštancie potom postupoval správne,
keď skúmal podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd po preskúmaní návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, žaloby žalobcu, napadnutého uznesenia ako i súdneho spisu
taktiež nezistil žiadny dôvod, na základe ktorého by bola predbežná úprava pomerov medzi sporovými
stranami súdom naliehavo potrebná.

16. V prvom rade dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, a to, že žalobca nepreukázal
naliehavú potrebu dočasne upraviť pomery sporových strán ním navrhovaným neodkladným opatrením,
keď ničím neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne a reálne mu hroziacej ujmy, nakoľko neosvedčil
žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že žalovaný práve vykonáva, alebo má reálne v úmysle

a mieni vykonávať nejaké úkony smerujúce k prevodu alebo prechodu práv zriaďovateľa Súkromnej
základnej školy EISB a Súkromného športového gymnázia EISB, ktoré na základe vyššie uvedeného
právoplatnéhorozhodnutiaministerstvač.2017-8466/23758:2-10HOzodňa22.06.2017právezískal,na
tretiu osobu. S argumentami žalobcu, uvedenými v tejto súvislosti v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, sa vysporiadal už súd prvej inštancie a odvolací súd sa s jeho závermi stotožňuje.

17. Žalobca v odvolaní len zopakoval všetky okolnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť nariadenia
neodkladného opatrenia. Odvolací súd považuje v súvislosti s argumentáciou žalobcu za potrebné
poukázať na to, že hoci žalobca na jednej strane v odvolaní tvrdil, že nenariadením neodkladného
opatrenia hrozí, že ďalším prevodom práv a povinností zriaďovateľa škôl zo žalovaného na tretiu osobu

(odvolací súd zdôrazňuje, že takýto zámer žalovaného žalobca neosvedčil) stratí žalovaný pasívnu
vecnú legitimáciu v tomto konaní, čím bude konanie zmarené a jemu bude upreté právo na spravodlivé
rozhodnutie o veci samej, a na strane druhej uviedol, že dňa 05.09.2017 podal Ministerstvu vnútra SR
podnet na rozpustenie občianskeho združenia EIS Bratislava, o.z. (teda žalovaného), z čoho možno
vyvodiť, že sám žalobca mieni svojím aktívnym konaním dosiahnuť rozpustenie žalovaného, a jeho

cieľom potom zrejme nie je prejednanie žaloby a rozhodnutie vo veci samej, ale zastavenie súdneho
konania z dôvodu neodstrániteľného nedostatku jeho podmienky, keď neodstrániteľným nedostatkom by
malbyťnedostatokspôsobilostižalovanéhobyťstranousporu.Akžalobcavtejtosúvislostiargumentoval
hrozbou, že žalovaný by z obavy pred rozpustením mohol previesť zriaďovateľské kompetencie na
tretiu osobu, odvolací súd uvádza, že ide len o ďalšiu ničím nepodloženú domnienku žalobcu. Odvolací

súd vyhodnotil, že žiadna zo žalobcom uvedených (rôzne podmienených) okolností, doposiaľ jednak
nenastala a nebolo ani osvedčené, že by nastať mala alebo bezprostredne mohla, pričom ani sám
žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani v odvolaní neuviedol žiadnu skutočnosť,
na základe ktorej by sa javilo aspoň ako pravdepodobné, že žalovaný práve zamýšľa práva a povinností
zriaďovateľa škôl prevádzať (na tretiu osobu), či inak nimi disponovať. I keď, ako uviedol žalobca

v odvolaní, úmysel H.. E. H. ako štatutárneho orgánu žalovaného previesť v budúcnosti práva a
povinností zriaďovateľa škôl nie je možné objektívne preukázať, odvolací súd zastáva názor, že
neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť výlučne len na základe subjektívneho názoru žalobcu,
že žalovaný by mohol konať presne tak, ako sa on domnieva, ak predloženými dôkazmi neosvedčil
žiadne skutočnosti, ktoré by práve túto obavu odôvodňovali. Naopak, ak chcel žalobca dosiahnuť

nariadenie neodkladného opatrenia, bol povinný osvedčiť, že bez úpravy právnych pomerov je nejaké
jeho konkrétne právo ohrozené, pričom hrozba musí byť bezprostredná a reálna. Je potom namieste
konštatovať, že žalobca svoju subjektívnu obavu, že zo strany žalovaného hrozí nejaké nakladanie s
právami zriaďovateľa smerujúce k ich prevodu alebo prechodu, ničím, teda žiadnym listinným dôkazom,resp. iným navrhovaným dôkazom (okrem vlastných teoretických úvah, čo by mohlo nastať, ak by sa
žalovaný rozhodol konať tak, ako sa obáva), neosvedčil, preto je možné uzavrieť, že jeho tvrdenie
zostalo len v rovine jeho vnútorného presvedčenia. Keďže žalobca ničím neosvedčil, že mu v dôsledku

nejakého konkrétneho konania žalovaného reálne a bezprostredne hrozí ujma, rozhodol súd prvej
inštancie správne, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanému zamietol.

18. Ak žalobca v odvolaní ďalej tvrdil, že už existencia dôvodne vedeného trestného konania je s
ohľadom na preukázané skutočnosti dostatočným dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia,

odvolací súd vyhodnotil túto jeho odvolaciu námietku za nedôvodnú. Nepovažoval ani za potrebné sa
ňou bližšie zaoberať, pretože žalobca neosvedčil svoje tvrdenie o vedení trestného konania. Z ním
predložených dôkazov totiž vyplýva jedine to, že podal trestné oznámenie, ktoré môže podať každý,
kto má podozrenie o tom, že bol spáchaný trestný čin. Podanie trestného oznámenia však nemôže byť
dôvodom pre nariadenie ním požadovaného neodkladného opatrenia.

19. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že už neosvedčenie bezprostredne hroziacej ujmy je
dôvodom pre zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez toho, aby bolo potrebné
skúmať splnenie ďalšieho predpokladu pre jeho nariadenie, a to osvedčenie dôvodnosti a trvania
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Napriek tomu sa v tejto súvislosti žiada uviesť, že medzi
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by malo mať v posudzovanej veci dočasný

charakter (do skončenia konania vo veci samej), a žalobou vo veci samej musí byť vecná súvislosť, čo
znamená, že vzťah, ktorý sa dočasne upraví neodkladným opatrením, bude s definitívnou platnosťou
vyriešený rozhodnutím vo veci samej, pričom nárok na nariadenie neodkladného opatrenia by sa
mal opierať o spravdepodobnenie nároku vo veci samej, a aspoň o jeho osvedčenie. Zo žaloby
vo veci samej odvolací súd zistil, že žalobca sa voči žalovanému domáha určenia, že žalobca je

zriaďovateľom oboch vyššie uvedených škôl vedených v Centrálnom registri škôl, školských zariadení,
elokovaných pracovísk a zriaďovateľov Slovenskej republiky vedenom Ministerstvom školstva, vedy,
výskumu a športu SR, a pre prípad, že by súd požadovanému určeniu nevyhovel, alternatívne navrhol
určenie, že žalobca je oprávnený vykonávať práva zriaďovateľa oboch vyššie uvedených škôl vedených
v centrálnom registri škôl, školských zariadení, elokovaných pracovísk a zriaďovateľov Slovenskej

republiky vedenom Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR. Odvolací súd dospel vzhľadom
na znenie požadovaných výrokov vo veci samej k záveru, že zatiaľ, a výlučne pre účely rozhodovania
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, žalobca neosvedčil pravdepodobnosť dôvodnosti
žalobou uplatneného nároku, keďže ním žalobou uplatnený petit nie je prípustný a požadovaný výrok
je vadný. Zo žaloby totiž vyplýva, že žalobca sa voči žalovanému domáha určenia, že je zriaďovateľom

oboch vyššie uvedených škôl, a alternatívne, pre prípad, že by súd požadovanému určeniu nevyhovel,
určenia, že je oprávnený vykonávať práva zriaďovateľa oboch vyššie uvedených škôl. Odvolací súd
konštatuje, že v posudzovanej veci ide o z procesného hľadiska neprípustnú a zmätočnú formuláciu
žaloby a jej žalobných návrhov (petitov), pretože uplatniť nárok na súde podmienene, ako to urobil
žalobca, nie je možné ani prípustné. Naviac, alternatívny petit (rovnako aj eventuálny petit) nemá v

rámci určovacej žaloby miesto. Čoho, teda akého konkrétneho určenia sa žalobca bude žalobou o veci
samej (po jej oprave, ktorá je nevyhnutná) domáhať, či bude mať vôbec súd prvej inštancie na konanie
právomoc,ačisavzťahmedzistranami,ktorýžalobcanavrholdočasneupraviťneodkladnýmopatrením,
vyrieši rozhodnutím o veci samej, nie je možné v súčasnosti posúdiť. Odvolaciemu súdu potom zostáva
len konštatovať, že pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné predpoklady.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1
a 2 C.s.p. potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.).

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).