Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 20, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/254/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201463
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1017201463.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov
senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobkyne: Mgr.
W. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom v M., G. XXX/XX, zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Kusom,
so sídlom v Michalovciach, Námestie osloboditeľov 10, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-

OLVS-15/2017/OPK zo dňa 27.6.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.
KM-OLVS-15/2017/OPK zo dňa 27.6.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému
na ďalšie konanie.
Žalobkyni sa p r i z n á v avoči žalovanému plná náhrada trov konania.
Žalovanému sa právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej polície
Sobrance rozhodnutím č. PPZ-HCP-SO-Šk-59-012/2012 zo dňa 13.11.2012 priznalo žalobkyni náhradu
za stratu na služobnom plate od 1.1.2012 v sume 49,72 € mesačne podľa § 21 ods. 1 zákona č. 328/2002
Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 328/2002 Z.z.); nedoplatok na náhrade za stratu na služobnom
platezamesiacejanuáražnovember2012vúhrnnejsume 546,92€jejmalbyťvyplatenýdo15.12.2012.

Žalobkyňa pracovala ako policajtka a bola uznaná invalidnou v dôsledku choroby z povolania
(tuberkulóza pľúc, diagnóza A 15.0), k pravdepodobnému infikovaniu došlo pri plnení jej služobných
úloh po kontakte s infikovaným nelegálnym migrantom. Rozhodnutím Lekárskej komisie Ministerstva
vnútra SR č. SPC-OZ-PL-KE-128/2010 jej bola stanovená zdravotná klasifikácia D - nespôsobilá na

výkon štátnej služby v Policajnom zbore podľa § 223 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
SlovenskejrepublikyaŽelezničnejpolícievzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlenzákonč.73/1998Z.z.),
preto bola personálnym rozkazom viceprezidenta Policajného zboru č. 10 zo dňa 26.10.2011 prepustená
zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. Žalobkyňa bola neschopná
výkonu štátnej služby od 13.10.2010 do jej prepustenia zo služobného pomeru dňa 31.12.2011 a jej

liečba naďalej trvá. Po prepustení zo služobného pomeru jej bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok
s účinnosťou od 1.1.2012 v sume 340,30 €, jej schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie
bola znížená o 30%.Žalobkyňa dňa 23.4.2012 požiadala o dávku úrazového zabezpečenia za chorobu z povolania podľa §
234 zákona č. 73/1998 Z.z., ku ktorej doložila znalecký posudok a lekársky posudok. Predložila čestné

prehlásenie, že nepoberá žiadny príjem zo zárobkovej činnosti, zo závislej činnosti, podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, z kapitálového majetku ani podporu v nezamestnanosti.
Vzhľadom na to, že žalobkyňa pri určenej 30% zníženej miere schopnosti vykonávať primerané civilné
zamestnanie môže vykonávať iné civilné zamestnanie, je pre účely vyčíslenia výšky náhrady za stratu na
služobnom plate potrebné poznať výšku minimálnej mzdy za príslušný kalendárny rok, ktorá sa považuje

za príjem v prípade, ak nepracuje u žiadneho zamestnávateľa, hoci jej priznaná invalidita umožňuje
zamestnať sa. Výška minimálnej mzdy za rok 2012 bola v sume 327,20 € mesačne. Žalobkyni by potom
patril príjem minimálnej mzdy a priznaného invalidného výsluhového dôchodku za január 2012 spolu v
sume667,50€.Príjmom,ktorýsapodľa§21ods.1zákonač.328/2002Z.z.hodnotíakorozhodnýpríjem
pre výpočet náhrady za stratu na služobnom plate, je aj výška invalidného výsluhového dôchodku, ktorý
bol žalobkyni priznaný v januári 2012 v sume 340,30 € a výška minimálnej mzdy v prípade, že žalobkyňa

má schopnosť vykonávať iné civilné zamestnanie, a tým poberať príjem zo zárobkovej činnosti, ale tento
príjem nepoberá, sa pre účely vyčíslenia náhrady za stratu na služobnom plate považuje za jej príjem
zo zárobkovej činnosti minimálna mzda za kalendárny rok 2012 v sume 327,20 €; iné príjmy žalobkyňa
v tomto období nepriznáva.

Výška náhrady za stratu na služobnom plate po odpočítaní invalidného výsluhového dôchodku (340,30
€) a minimálnej mzdy (327,20 €) od čistého služobného platu, ktorý žalobkyňa poberala v rozhodnom
období (717,22 €), predstavuje sumu 49,72 €.

2. Žalovaný rozhodnutím č. SLV-PS-PK-166/2012 zo dňa 24.1.2013 zamietol odvolanie žalobkyne proti

prvostupňovému rozhodnutiu č. PPZ-HCP-SO-Šk-59-012/2012 zo dňa 13.11.2012 a toto rozhodnutie
potvrdil.

3. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S/57/2013-62 zo dňa 7.8.2014 zamietol žalobu žalobkyne
protirozhodnutiužalovanéhoč.SLV-PS-PK-166/2012zodňa24.1.2013,pretoženapadnutérozhodnutie

považoval za vecne a právne správne.
4. Najvyšší súd SR, konajúc o odvolaní žalobkyne, rozsudkom sp. zn. 9Sžso/76/2014 zo dňa 28.6.2016
zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/57/2013-62 zo dňa 7.8.2014, zrušil rozhodnutie
žalovaného č. SLV-PS-PK-166/2012 zo dňa 24.1.2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd
SR uviedol, že policajtovi postihnutému chorobou z povolania vzniká podľa zákona č. 73/1998 Z.z. voči

služobnému úradu náhrada škody, ktorá bola chorobou z povolania spôsobená. Takáto škoda sa potom
nahrádza prostredníctvom viacerých inštitútov, medzi ktoré patrí tiež náhrada za stratu na služobnom
plate upravená v ustanoveniach § 20 a § 21 zákona č. 328/2002 Z.z. - ide o nárok na náhradu skutočnej
majetkovej škody, jej cieľom však nie je akékoľvek odškodňovanie nemajetkovej ujmy. Škodou, ktorá
sa nahrádza v danom prípade, je suma, o ktorú sa znížil príjem bývalého policajta v dôsledku choroby

z povolania. Predpokladmi vzniku nároku policajta na náhradu za stratu na služobnom plate je podľa
§ 20 ods. 1 písm. a/ bod 2 zákona č. 328/2002 Z.z. vznik choroby z povolania, škoda a príčinná
súvislosť medzi chorobou z povolania a vzniknutou škodou. Skutočnosť, že žalobkyňa trpí chorobou
z povolania, nebola v konaní sporná a vyplýva z administratívneho spisu. Je tiež zrejmé, že žalobkyni
sa po prepustení zo služobného pomeru príjem znížil. Bolo potrebné vyriešiť otázku, či zníženie príjmu

žalobkynejeodškodniteľnévrámcináhradyzastratunaslužobnomplate.Spornýbolvýkladustanovenia
§ 21 ods. 1 prvá veta zákona č. 328/2002 Z.z. Pre vznik zodpovednosti služobného úradu za škodu
musia byť kumulatívne splnené tieto podmienky: (1) pracovný úraz alebo choroba z povolania, (2) vznik
škody, (3) príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom / chorobou z povolania a vznikom škody.
Zodpovednosť za škodu je založená na objektívnom princípe. Zákonodarca vychádzal z predpokladu,

že bývalý policajt bude naďalej zárobkovo činný v tzv. civilnom zamestnaní a že náhrada za stratu na
zárobku mu bude patriť v zásade len vtedy, ak príjem z takejto činnosti v súhrne s invalidným výsluhovým
dôchodkom bude nižší ako služobný plat v rozhodnom období. Podmienku zamestnania nemožno
vyžadovaťibavtedy,aksapreukáže,žebývalýpolicajtniejezárobkovočinnýlenzdôvodu,ževovýkone
civilného zamestnania mu bráni práve zníženie schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie.

Zníženie príjmu z dôvodu, že policajt sa nemôže zamestnať v primeranom civilnom zamestnaní, ktoré
by zodpovedalo jeho pracovným úrazom zníženej pracovnej schopnosti len pre nedostatok pracovných
miest, nie je podľa názoru Najvyššieho súdu SR v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, ale súvisí
so situáciou na trhu práce. Nedostatok vhodných pracovných príležitostí je objektívnou okolnosťou apostihuje všetkých zamestnancov bez ohľadu na to, či ich pracovná spôsobilosť bola znížená pracovným
úrazom alebo z iných príčin. V takom prípade nemožno na dôvod nezamestnanosti prihliadať. Okolnosť,
žebývalýpolicajtmázníženýpríjem,keďniejezárobkovočinný,možnozohľadniťlenvtedy,akdôvodom

nezamestnanosti je práve a jedine pokles jeho schopnosti vykonávať civilné zamestnanie. Taká okolnosť
musí byť v správnom konaní preukázaná. Žalobkyňa má po prepustení zo služobného pomeru a priznaní
invalidného výsluhového dôchodku znížený príjem. Je však tiež potrebné poukázať na skutočnosť, že u
nej nedošlo k viac ako 49% poklesu schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie, tento pokles
je u nej 30%. Žalobkyňa je teda schopná vykonávať primerané civilné zamestnanie a nemožno bez

ďalšieho tvrdiť, že skutočnosť, že nepracuje, je adekvátnym dôsledkom choroby z povolania. Nebolo
preukázané ani to, z akého dôvodu žalobkyňa nepracuje, teda či je dobrovoľne nezamestnaná, resp. či
je evidovaná na úrade práce, či jej bolo ponúknuté primerané zamestnanie, ktoré je schopná vykonávať
na plný alebo skrátený pracovný úväzok. Správny orgán je pritom povinný riadne a úplne zistiť skutočný
stav veci v rozsahu potrebnom na posúdenie uplatneného nároku, čo podľa názoru Najvyššieho súdu
SR žalovaný neurobil.

5. Žalovaný v ďalšom konaní vydal rozhodnutie č. KM-OLVS-15/2017/OPK zo dňa 27.6.2017 a
zmenil prvostupňové rozhodnutie č. PPZ-HCP-SO-Šk-59-012/2012 zo dňa 13.11.2012 tak, že žiadosť
žalobkyne zamietol a náhradu za stratu na služobnom plate jej podľa § 20 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona
č. 328/2002 Z.z. nepriznal. Žalobkyňa v ďalšom konaní predložila rozhodnutie Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny Pezinok č. PK2/RPPKAPC/SOC/2014/41013 zo dňa 23.4.2014, ktorým vyhovel jej žiadosti
o vyhotovenie preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, lekársky posudok posudkového
lekára Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 15.4.2014 stanovujúci mieru jej funkčnej
poruchy na 60%, znalecký posudok MUDr. Petra Jaroša, CSc., č. 6/2012 zo dňa 12.9.2012 a znalecký
posudok Mgr. MUDr. Petra Jankecha MPH č. 1/2011 zo dňa 12.12.2011. Okrem uvedených

dôkazov žalovaný zabezpečil lekársku správu posudkového lekára odboru zdravotníctva SPSČ MV
SR č. SPC-OZ.PL-60/2012 zo dňa 23.2.2012, v zmysle ktorej mala žalobkyňa zníženú schopnosť
vykonávať primerané civilné zamestnanie o 30%, záznam Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR č.
UPS/US1/SSZODSS/BEZ/2017/10201 zo dňa 8.3.2017 a oznámenie Sociálnej poisťovne, ústredie, č.
35278-2/2017-BA zo dňa 12.4.2017. Z čestného prehlásenia žalobkyne z mája 2012 vyplýva, že nemala

ku dňu vydania napadnutého prvostupňového rozhodnutia okrem priznaného invalidného výsluhového
dôchodku žiadny príjem zo zárobkovej činnosti, zo závislej činnosti, podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti, z prenájmu, z kapitálového majetku ani podporu v nezamestnanosti.

Vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu SR a zo skutočnosti, že žalobkyňa nemá zníženú

schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie o viac ako 49%, ale len 30%, možno predpokladať,
že je schopná zamestnania aj po prepustení zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru.
Žalobkyňa nebola v rozhodnom období vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a Sociálna
poisťovňa neevidovala jej dočasnú pracovnú neschopnosť; dočasná pracovná neschopnosť žalobkyne
teda trvala len do 31.12.2011. Od 1.1.2012 až do vydania napadnutého rozhodnutia jej v podaní

žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebránila žiadna prekážka. Po skončení
služobného pomeru neprejavila záujem zamestnať sa, resp. byť evidovaná na úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny, čím u nej neboli vytvorené predpoklady na aktívne sprostredkovanie zamestnania podľa §
32 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Žalobkyňa je dobrovoľne nezamestnaná a jedinou
príčinou, pre ktorú v rozhodnom období nepracovala, bol jej pasívny postoj k hľadaniu si vhodnej práce.

Podklady, ktoré žalobkyňa predložila v odvolacom konaní, nesúvisia s predmetom tohto konania.
Pre posúdenie nároku na priznanie náhrady za stratu na služobnom plate je podľa § 20 ods. 1
písm. a/ bod 3 zákona č. 382/2002 Z.z. je určujúcou miera poklesu schopnosti vykonávať primerané
civilné zamestnanie. Rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 23.4.2014

o vyhovení jej žiadosti o vyhotovenie preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím bolo vydané
neskôr ako napadnuté prvostupňové rozhodnutie, preto naň nemohol prihliadať. Zmeny skutkových
okolností prípadu po vydaní rozhodnutia nemôže mať vplyv na zákonnosť posudzovaného rozhodnutia,
keďže ide o okolnosti, ktoré v čase vydania tohto rozhodnutia ešte neexistovali a nijako nesúvisia s
posudzovaným nárokom. Obdobne to platí aj v prípade lekárskeho posudku posudkového lekára Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 15.4.2014 o miere funkčnej poruchy žalobkyne v rozsahu
60%.Žalovaný dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán pred vydaním napadnutého rozhodnutia
nedostatočne zistil skutočný stav veci, keď nepreveril a následne ani neprihliadal na dôvody, pre ktoré
nemala žalobkyňa po skončení jej služobného pomeru okrem invalidného výsluhového dôchodku iný

príjem o závislej činnosti, resp. inej zárobkovej činnosti. Na základe nedostatočne zisteného stavu veci
dospel k nesprávnemu právnemu záveru o vzniku nároku na náhradu za stratu na služobnom plate v
sume 49,72 € mesačne. Nepreverením skutočných príčin absencie príjmu žalobkyne došlo k takej vade,
ktorá mala vplyv na zákonnosť a vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

II. Žaloba

6. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. KM-OLVS-15/2017/OPK zo dňa 27.6.2017, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č.
PPZ-HCP-SO-Šk-59-012/2012 zo dňa 13.11.2012 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa
na ďalšie konanie. Namietala, že výklad § 21 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. je v rozpore s čl.

152 ods. 4 Ústavy SR. Jej zdravotný stav je tak vážne poškodený, že je nemožné, aby sa niekde
zamestnala, a toto je jediným dôvodom, pre ktorý nepracuje. Poukázala na rozhodnutie Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Pezinok č. PK2/RPPKAPC/SOC/2014/41013 zo dňa 23.4.2014, v ktorom
je miera funkčnej poruchy stanovená v rozsahu 60%. Žalobkyňa teda patrí medzi osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím. V praxi si možno ťažko predstaviť, aby žalobkyňa požiadala zamestnávateľa o

prácu a ten jej vydal nejaký písomný doklad, že ju nemôže zamestnať v dôsledku poškodenia jej zdravia
chorobou z povolania. Je nemožné, aby oboznamovala zamestnávateľov s tak citlivými informáciami,
akými sú údaje z jej zdravotnej dokumentácie, pretože by došlo k porušeniu zákona o ochrane osobných
údajov, antidiskriminačného zákona a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

7. Poukázala tiež na znalecké posudky Mgr. MUDr. Petra Jankecha č. 1/2011 zo dňa 12.12.2011
a MUDr. Františka Jaroša č. 6/2012 zo dňa 12.9.2012, v ktorých je podrobne rozpísaný rozsah
poškodenia jej zdravia chorobou z povolania. Ochorenie jej výrazne zasiahlo do života, mala 35 rokov,
a rozhodnutím lekárskej komisie ministerstva vnútra zo dňa 6.10.2011 bola uznaná za nespôsobilú
pre výkon štátnej služby policajta, bol zastavený jej odborný rast a bola prepustená zo služobného

pomeru, pretože dlhodobo stratila zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v
Policajnom zbore; má aj obmedzený výber povolania. Výrazne je obmedzená i jej mimopracovná činnosť
a súkromný život, pre ťažkosti s dýchaním má obmedzenú fyzickú námahu, športovanie, turistiku,
prácu v záhrade a v domácnosti, zdravotný stav si vyžaduje doživotné lekárske kontroly a sledovanie.
Prílohou znaleckého posudku je aj lekársky posudok Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb

a hrudníkovej chirurgie Vyšné Hágy, v ktorom sa uvádza, že má viacorgánové postihnutie organizmu
tuberkulóznou infekciou (postihnutie pľúc, pohrudnice s prítomným pohrudničným výpotkom). Z ďalších
lekárskych správ vzťahujúcich sa na rozhodné obdobie od 1.1.2012 do 30.1.2013 vyplýva, že v dôsledku
poškodenia zdravia chorobou z povolania bolo nemožné, aby sa niekde zamestnala, preto nebola
evidovaná ani na príslušnom úrade práce. Keďže nepriaznivý zdravotný stav jej neumožňuje zamestnať

sa, požiadala správny orgán o priznanie náhrady za stratu na služobnom plate policajta.

8. Napokon, aj v personálnom rozkaze č. 10 zo dňa 26.10.2011 sa konštatuje, že zo zdravotných
dôvodov nie je spôsobilá vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore. Poukázala na to, že v
Policajnom zbore možno vykonávať aj akékoľvek iné administratívne práce v kancelárii, a žalovaný v

personálnomrozkazedospelkzáveru,ženiejespôsobilávykonávaťanitietočinnosti.Žalovanýsipotom
v personálnom rozkaze a v napadnutom rozhodnutí odporuje, keď v jednom rozhodnutí tvrdí, že nie je
schopná vykonávať ani administratívne práce v Policajnom zbore a v druhom rozhodnutí tvrdí, že je
schopná vykonávať prácu. Rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu sú podľa jej
názoru vydané v rozpore s § 21 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., pričom tvrdenie žalovaného, že v

odvolacom konaní neboli zistené žiadne dôvody na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia,
sú v rozpore s obsahom spis a skutkovým a právnym stavom.
III. Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach odkázal na odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia a doplnil, že znalecké posudky Mgr. MUDr. Petra Jankecha MPH a MUDr.
Františka Jaroša, CSc., síce potvrdzujú, že vzhľadom na zdravotný stav má žalobkyňa obmedzený
výber povolania a má obmedzenú aj mimopracovnú činnosť a súkromný život, no nevyplýva z nich,
že jej nepriaznivý zdravotný stav nedovoľuje zamestnať sa; okrem toho boli relevantné pre vydanierozhodnutia vo veci náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia a nie priznania
náhrady za stratu na služobnom plate. Túto skutočnosť nevyvracia ani rozhodnutie Úseku sociálnych
vecí a rodiny, pracovisko Senec Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok č. PK2/RPPKAPC/

SOC/2014/41013 zo dňa 23.4.2014.

10.Žalobkyňaanirazneuviedlazáujemzamestnaťsa.Ničjejnebránilo,abysauchádzalaozamestnanie
v rezorte Ministerstva vnútra SR (aj v Policajnom zbore) ako civilný zamestnanec, hoci jej dočasná
pracovná neschopnosť trvala len do 31.12.2011. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa neprejavila

záujem po skončení služobného pomeru zamestnať sa, resp. byť evidovaná na príslušnom úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny. Jediným dôvodom, pre ktorý nepracovala, bol jej pasívny postoj k hľadaniu si
vhodnej práce.

11. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadrila.

IV. Rozhodnutie krajského súdu a najvyššieho súdu

12. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2S/203/2017-109 zo dňa 1.8.2018 zrušil rozhodnutie
žalovaného č. KM-OLVS-15/2017/OPK zo dňa 27.6.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, žalobkyni
priznal právo na plnú náhradu trov konania voči žalovanému. Správny súd v odôvodnení rozsudku

uviedol, že „žalovaný bol v odvolacom konaní viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR ohľadom
zamestnania žalobkyne po skončení služobného pomeru u Policajného zboru a zisťoval dôvody, pre
ktoré nebola v rozhodnom období zamestnaná. Dospel k záveru, že jediným dôvodom, pre ktorý
žalobkyňa v rozhodnom období nepracovala, bol jej pasívny postoj k hľadaniu zamestnania, hoci jej
zdravotný stav umožňoval pracovať (mala zníženú pracovnú schopnosť o 30%). Žalobkyňa naopak

tvrdila, že jej zdravotný stav neumožňoval zamestnať sa a poukázala na znalecké posudky aj personálny
rozkaz o skončení jej služobného pomeru.
Podľa názoru správneho súdu sa žalovaný v odvolacom konaní nedostatočne zaoberal rozhodnutím
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok č. PK2/RPPKAPC/SOC/2014/41013 zo dňa 23.4.2014
o vyhovení žiadosti žalobkyne o vyhotovenie preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,

lekárskym posudkom posudkového lekára Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa
15.4.2014 stanovujúcim mieru jej funkčnej poruchy na 60%, znaleckým posudkom MUDr. Petra Jaroša,
CSc., č. 6/2012 zo dňa 12.9.2012 a znaleckým posudkom Mgr. MUDr. Petra Jankecha MPH č. 1/2011
zo dňa 12.12.2011.
Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobkyňou predložené dôkazy nemajú

vplyv na rozhodnutie vo veci, pretože niektoré z nich boli vydané až po rozhodnutí prvostupňového
správneho orgánu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na jednotnosť administratívneho konania v
prvom a druhom stupni. Správny poriadok v § 59 ods. 1 umožňuje odvolaciemu orgánu aj v odvolacom
konanívykonaťdokazovanieazohľadniťajrozhodnutiaainédôkazypredloženépovydanínapadnutého
prvostupňového rozhodnutia. Ak sa žalovaný obmedzil na ničím nepodložené tvrdenie, že rozhodnutie

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok č. PK2/RPPKAPC/SOC/2014/41013 zo dňa 23.4.2014
je vydané až po prvostupňovom rozhodnutí, a preto naň neprihliadol, tento jeho názor nezodpovedá
ustanoveniam Správneho poriadku, najmä § 59 ods. 1 SP v spojení s § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002
Z.z. Nemožno opomenúť, že citované rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok určuje
zvýšenie miery funkčnej poruchy žalobkyne na 60% (nie 30%).

Pre rozhodnutie vo veci je nevyhnutné dôsledne skúmať zdravotný stav žalobkyne a s tým aj jej
schopnosť pracovať. Žalobkyňa správne poukázala na personálny rozkaz viceprezidenta Policajného
zboru o jej prepustení zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. z
dôvodu, že stratila dlhodobo vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore zo zdravotných dôvodov.
Inými slovami, stratila schopnosť vykonávať prácu policajta aj prácu civilného zamestnanca alebo

administratívneho zamestnanca (menej náročnú prácu ako práca policajta). Žalovaný nevysvetlil, prečo
žalobkyňu na jednej strane považoval za neschopnú vykonávať aj menej náročnú prácu (napríklad
administratívnu prácu) v Policajnom zbore alebo v rezorte Ministerstva vnútra SR a na druhej strane
tvrdí, že jej zdravotný stav nebránil hľadať a nájsť si prácu u iného zamestnávateľa.
Znalec Mgr. MUDr. Peter Jankech, MPH v znaleckom posudku č. 1/2011 zo dňa 12.12.2011 konštatuje,

že žalobkyňa trpela dvoma ochoreniami - pľúcnou a mimopľúcnou tuberkulózou - ktoré majú závažný
zdravotný a sociálny dopad vzhľadom na zdravotné komplikácie, vek a výrazné obmedzenie žalobkyne
uplatniť sa v živote a spoločnosti. So základnými ochoreniami (TBC pľúc a TBC pleury) súvisia aj
ďalšie diagnózy: atelektáza pľúc, embólia pľúc, poškodenie pečene liekmi, pleuropulmonmálne adhézie,chronická obštrukčná choroba pľúc, akneiformná dermatitída polieková, ľahká pľúcna hypertenzia,
asthenia somatica s únavovým syndrómom. Tieto diagnózy komplikovali priebeh a liečbu základného
ochorenia; v prípade zrastov v pohrudničnej dutine a obštrukčnej choroby pľúc ide o trvalé následky.

Znalec MUDr. František Jaroš, CSc., v znaleckom posudku č. 6/2012 zo dňa 12.9.2012 sa stotožnil so
závermi znalca Mgr. MUDr. Petra Jankecha MPH. Súhlasil aj so záverom o výraznom ovplyvnení života
žalobkyne chorobami TBC pľúc a TBC pleury, do ktorého nepochybne patrí aj možnosť zamestnať sa
a schopnosť vykonávať prácu.
Žalovaný tvrdí, že Sociálna poisťovňa neevidovala v rozhodnom období dočasnú pracovnú neschopnosť

žalobkyne, a preto bola od 1.1.2012 práce schopná a mohla si nájsť vhodnú prácu. Z obsahu
administratívneho spisu vyplýva, že Sociálna poisťovňa listom č. 35278-2/2017-BA zo dňa 12.4.2017
žalovanému oznámila, že neeviduje dočasnú pracovnú neschopnosť žalobkyne, pretože zákon č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa na policajtov nevzťahuje.
Z uvedeného dôvodu nie je Sociálna poisťovňa vecne príslušná na vypracovanie odpovede pre
žalovaného a odporučila mu, aby sa obrátil na služobný úrad, ktorý žalobkyni vyplácal služobný príjem

počas trvania služobného pomeru (§ 79, § 80 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.). Podľa
názoru správneho súdu nemožno toto oznámenie vyhodnotiť bez ďalšieho tak, že žalobkyňa nemala
na Sociálnej poisťovni evidovanú dočasnú pracovnú neschopnosť, preto bola práce schopná a mala si
nájsť prácu, tak ako to urobil žalovaný. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplýva, či zisťoval
túto skutočnosť aj u iného orgánu sociálneho zabezpečenia ako je Sociálna poisťovňa.

Správny súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že žalovaný nedostatočne zistil
skutkový stav, zákonným spôsobom sa nevysporiadal s dôkazmi, ktoré v odvolacom konaní predložila
žalobkyňa, nevysvetlil, prečo mala byť žalobkyňa práce schopná, hoci sám ju v tom čase odmietol
zamestnať na výkon menej náročnej pracovnej činnosti vo svojom rezorte, a či zisťoval u iného orgánu
sociálneho zabezpečenia evidenciu dočasnej pracovnej neschopnosti žalobkyne, keďže Sociálna

poisťovňa na to u policajtov nemá kompetenciu. Uvedené pochybenia negatívne ovplyvňujú zákonnosť
napadnutého rozhodnutia žalovaného.“

13. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 7Sžsk/36/2019 zo dňa 30.9.2020 zrušil rozsudok Krajského
súdu v Bratislave č.k. 2S/203/2017-109 zo dňa 1.8.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že

rozsudok správneho súdu je nedostatočne odôvodnený. Najvyšší súd uviedol, že: „z ustanovení § 20
ods. 1 písm. a/ a § 21 ods. 1 prvá veta zákona č. 73/1998 Z.z. vyplýva povinnosť služobného úradu
na základe jeho objektívnej zodpovednosti nahradiť len takú škodu, ktorá vznikla policajtovi v priamej
príčinnej súvislosti s chorobou z povolania. Náhrada za stratu na služobnom plate predstavuje jeden z
inštitútov, prostredníctvom ktorého dochádza v zmysle zákona č. 73/1998 Z.z. k náhrade škody, ktorá

bola policajtovi spôsobená chorobou z povolania. Škodou, ktorá môže vzniknúť policajtovi v dôsledku
choroby z povolania, je aj strata na služobnom plate, ku ktorej dochádza z dôvodu, že schopnosť
bývalého policajta vykonávať primerané civilné zamestnanie bola v dôsledku tejto choroby podstatne
znížená. Zákonnou podmienkou pre vznik nároku na náhradu za stratu na služobnom plate podľa §
20 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 73/1998 Z.z. je tak kumulatívne splnenie zákonných predpokladov,

ktorými sú choroba z povolania, resp. služobný úraz, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Z
obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa mala v dôsledku choroby z povolania zníženú schopnosť vykonávať
primerané civilné zamestnanie o 30%. Písomnou žiadosťou zo dňa 23.4.2012 požiadala o priznanie
a výplatu dávky úrazového zabezpečenia - náhradu za stratu na služobnom plate - za chorobu z
povolania. k žiadosti priložila znalecký posudok a lekársky posudok vo veci posúdenia jej zdravotného

stavu. Medzi účastníkmi konania nie je sporná príčina vzniku choroby z povolania počas výkonu služby
dňa 22.11.2007 na Obvodnom oddelení PZ Sobrance, pri výkone štátnej služby a plnení služobných
úloh vyplývajúcich z funkcie žalobkyne. Žalobkyňa dňa 7.5.2012 doručila (na žiadosť senátu škodovej
komisie) čestné prehlásenie, že nepoberá žiadny príjem zo zárobkovej činnosti, zo závislej činnosti,
z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z nájmu, z kapitálového majetku a nepoberá

ani podporu v nezamestnanosti. Zároveň predložila aj rozhodnutie o priznaní invalidného výsluhového
dôchodku a jeho výške. Vychádzajúc zo záväzného právneho názoru Najvyššieho súdu SR vyjadreného
v rozsudku sp. zn. 9Sžso/76/2014 zo dňa 28.6.2016 je zrejmé, že až následne po vyvinutí úsilia
zamestnať sa, je možné hodnotiť dôvody, pre ktoré nedošlo k vzniku niektorého z druhov pracovných
pomerov a v prípade, že tieto dôvody v následkoch poškodenia zdravia chorobou z povolania, je

potrebné na ne pri rozhodovaní o priznaní náhrady za stratu na služobnom plate prihliadnuť. Žalovaný
správny orgán v novom konaní doplnil dokazovanie okrem iného tým, že zabezpečil stanovisko Ústredia
práce, sociálnych vecí a rodiny SR ku skutočnostiam, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie
vo veci priznania náhrady za stratu na služobnom plate. Krajský súd žalovanému vytýkal, že sanedostatočne zaoberal rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 23.4.2014,
ktorým bola stanovená miera funkčnej poruchy na 60%. S poukazom na vyššie uvedené uvádzané
skutočnosti najvyšší súd má za to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu v jeho

podstatnej časti je nesúladné s právami podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V danej súvislosti najvyšší súd
dáva do pozornosti krajského súdu rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v zmysle ktorého je
neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu

k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za
takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv
účastníka konania. (...) V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu opätovne sa vecou dôsledne
zaoberať, vyjadriť sa k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na prejednávanú vec, posúdiť zákonnosť
rozhodnutia a postupu žalovaného v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho
orgánu a vo veci opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť.“

Verejné vyhlásenie rozsudku

14. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol rozsudkom, ktorý

verejne vyhlásil podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobkyňa výslovne v žalobe nepožiadala o nariadenie
pojednávania a ani žalovaný nežiadal o nariadenie pojednávania vo veci.

15. Okrem uvedeného súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj
len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle

ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie
bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú
do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku
zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2)
zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen

proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť
iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich
vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní
sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia,
teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie

právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákona č. 328/2002 Z.z., preto aj v tomto konaní možno
postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania.

V. Relevantné právne predpisy

16.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 20 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 328/2002 Z.z. policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi,
ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa
§ 29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá,
náhrada za stratu na služobnom plate, ak bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu

alebo choroby z povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane
výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku je nižší ako
služobný plat, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru.

18. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. náhrada za stratu na služobnom plate policajta

alebo služobnom príjme profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby pri uznaní invalidity
sa poskytuje v takej výške, aby sa spolu so služobným platom policajta, služobným príjmom
profesionálneho vojaka, príjmom zo zárobkovej činnosti, výsluhovým príspevkom, výsluhovým
dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom rovnala služobnému platu policajta alebo služobnémupríjmu profesionálneho vojaka dosahovaným pred skončením služobného pomeru a u vojaka prípravnej
služby služobného príjmu, ktorý by dosiahol pri výkone základnej funkcie, na ktorú sa štúdiom alebo
výcvikom pripravuje, zníženú o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie,

výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie, preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z
funkčných požitkov. Na príjem zo zárobkovej činnosti sa neprihliada, ak policajt alebo profesionálny
vojak bol uznaný za invalidného, pričom miera schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie je
znížená o viac ako 49%.

19. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. ak sa podstatne zmenia pomery poškodenej, ktoré boli
rozhodujúce pre určenie výšky náhrady za stratu na služobnom plate, možno vydať nové rozhodnutie
vo veci.

20. Podľa § 42 zákona č. 328/2002 Z.z. na invalidný výsluhový dôchodok podľa § 40 má nárok policajt
alebo profesionálny vojak, ktorého schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená

podľa § 44 najmenej o 20%.

21. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. na konanie o dávkach a službách sociálneho
zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov(ďalejlenSP)rozhodnutiemusíbyťvsúladesozákonmiaostatnýmiprávnymipredpismi,musí
ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať
predpísané náležitosti.

23. Podľa § 47 ods. 3 SP v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu
pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

24. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

25. Podľa § 202 ods. 2 prvá veta SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

26. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

VI. Posúdenie veci krajským súdom

27. Úlohou správneho súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.
5324/2/2015 zo dňa 14.10.2015, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie a zamietol žiadosť žalobkyne
o priznanie náhrady za stratu na služobnom plate a túto náhradu jej nepriznal.

28. Správny súd na úvod uvádza, že Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 7Sžsk/36/2019 zo dňa
30.9.2020 naznačuje, že je potrebné žalobu zamietnuť; nešpecifikuje však dôvody zamietnutia žaloby
a neuvádza v tomto smere právny názor. Rovnako najvyšší súd neuvádza konkrétne argumenty (a
to ani len príkladmo), ktoré podľa jeho názoru absentujú v odôvodnení rozsudku správneho súdu
č.k. 2S/203/2017-109 zo dňa 1.8.2018, resp. v čom je argumentácia správneho súdu nesprávna,

uvádza len všeobecne, že rozsudok správneho súdu je neodôvodnený a poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR č. R 103/2011 k neúčelnosti formálneho zopakovania administratívneho konania.
V tomto kontexte správny súd poukazuje na skorší rozsudok najvyššieho súdu vyhlásený v predmetnej
právnej veci sp. zn. 9Sžso/76/2014 zo dňa 28.6.2016, ktorým je tiež viazaný, ohľadom skúmania otázky
zamestnania žalobkyne po skončení služobného pomeru u Policajného zboru a zisťovania dôvodov, pre

ktoré nebola v rozhodnom období zamestnaná. Ide pritom o kľúčovú otázku, ktorá má vplyv na priznanie
alebo nepriznanie náhrady za stratu na služobnom plate podľa § 21 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. a
podľa názoru správneho súdu zostala nezodpovedaná po rozhodnutí žalovaného č. KM-OLVS-15/2017/
OPK zo dňa 27.6.2017 aj po rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 7Sžsk/36/2019 zo dňa 30.9.2020.Preto sa správny súd v predmetnej právnej veci vracia k záväznému právnemu názoru Najvyššieho súdu
SR vyplývajúcemu z rozsudku sp. zn. 9Sžso/76/2014 zo dňa 28.6.2016.

29. Žalovaný v rozhodnutí č. KM-OLVS-15/2017/OPK zo dňa 27.6.2017 dospel k záveru, že jediným
dôvodom, pre ktorý žalobkyňa v rozhodnom období nepracovala, bol jej pasívny postoj k hľadaniu
zamestnania, hoci jej zdravotný stav umožňoval pracovať (mala zníženú pracovnú schopnosť o 30%).
Žalobkyňa naopak tvrdila, že jej zdravotný stav neumožňoval zamestnať sa a poukázala na znalecké
posudky aj personálny rozkaz o skončení jej služobného pomeru.

30. Správny súd opäť dospel k záveru, že žalovaný sa v odvolacom konaní nedostatočne zaoberal
rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok č. PK2/RPPKAPC/SOC/2014/41013 zo
dňa 23.4.2014 o vyhovení žiadosti žalobkyne o vyhotovenie preukazu osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím, lekárskym posudkom posudkového lekára Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok
zo dňa 15.4.2014 stanovujúcim mieru jej funkčnej poruchy na 60%, znaleckým posudkom MUDr. Petra

Jaroša, CSc., č. 6/2012 zo dňa 12.9.2012 a znaleckým posudkom Mgr. MUDr. Petra Jankecha MPH č.
1/2011 zo dňa 12.12.2011, neporovnal ich s ním zadováženými dôkazmi a nešpecifikoval záver tohto
porovnania.

31. Ak sa žalovaný obmedzil na tvrdenie, že rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Pezinok č. PK2/RPPKAPC/SOC/2014/41013 zo dňa 23.4.2014 o zvýšení miery funkčnej poruchy
žalobkyne na 60% je vydané až po prvostupňovom rozhodnutí, a preto naň neprihliadol, jeho názor
nezodpovedá ustanoveniam Správneho poriadku, najmä § 59 ods. 1 SP v spojení s § 84 ods. 1 zákona
č. 328/2002 Z.z. Správny súd poukazuje na jednotnosť administratívneho konania v prvom a druhom
stupni, pričom Správny poriadok v § 59 ods. 1 umožňuje odvolaciemu orgánu aj v odvolacom konaní

vykonať dokazovanie a zohľadniť aj rozhodnutia a iné dôkazy predložené po vydaní napadnutého
prvostupňového rozhodnutia.

32. Žalovaný má v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/76/2014 zo dňa 28.6.2016
skúmať schopnosť žalobkyne pracovať po chorobe z povolania a s tým aj jej zdravotný stav.

Žalobkyňa správne poukázala na personálny rozkaz viceprezidenta Policajného zboru o jej prepustení
zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. z dôvodu, že stratila
dlhodobo vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore zo zdravotných dôvodov. Inými slovami,
stratila schopnosť vykonávať prácu policajta aj prácu civilného zamestnanca alebo administratívneho
zamestnanca (menej náročnú prácu ako práca policajta). Žalovaný nevysvetlil, prečo žalobkyňu na

jednej strane považoval za neschopnú vykonávať aj menej náročnú prácu (napríklad administratívnu
prácu)vPolicajnomzborealebovrezorteMinisterstvavnútraSRanadruhejstranetvrdí,žejejzdravotný
stav nebránil hľadať a nájsť si prácu u iného zamestnávateľa. Tejto otázke sa žalovaný venoval len v
kasačnej sťažnosti proti rozsudku správneho súdu č.k. 2S/103/2017-109 zo dňa 1.8.2018; nestačí však,
ak sú takéto dôvody uvedené napríklad vo vyjadrení žalovaného k správnej žalobe alebo v opravnom

prostriedku proti rozhodnutiu správneho súdu, prípadne ak len implicitne vyplývajú z administratívneho
spisu. Nie je úlohou správneho súdu, aby vyhľadával dôvody rozhodnutia za žalovaného, tieto musia
byť v zmysle § 47 ods. 3 SP špecifikované v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu.

33. Znalec Mgr. MUDr. Peter Jankech, MPH v znaleckom posudku č. 1/2011 zo dňa 12.12.2011

konštatoval, že žalobkyňa trpela dvoma ochoreniami - pľúcnou a mimopľúcnou tuberkulózou - ktoré
majú závažný zdravotný a sociálny dopad vzhľadom na zdravotné komplikácie, vek a výrazné
obmedzenie žalobkyne uplatniť sa v živote a spoločnosti. So základnými ochoreniami (TBC pľúc a
TBC pleury) súvisia aj ďalšie diagnózy: atelektáza pľúc, embólia pľúc, poškodenie pečene liekmi,
pleuropulmonmálne adhézie, chronická obštrukčná choroba pľúc, akneiformná dermatitída polieková,

ľahká pľúcna hypertenzia, asthenia somatica s únavovým syndrómom. Tieto diagnózy podľa znalca
komplikovali priebeh a liečbu základného ochorenia; v prípade zrastov v pohrudničnej dutine a
obštrukčnej choroby pľúc ide o trvalé následky.

34. Znalec MUDr. František Jaroš, CSc., v znaleckom posudku č. 6/2012 zo dňa 12.9.2012 sa stotožnil

so závermi znalca Mgr. MUDr. Petra Jankecha MPH. Súhlasil aj so záverom o výraznom ovplyvnení
života žalobkyne chorobami TBC pľúc a TBC pleury, do ktorého nepochybne patrí aj možnosť zamestnať
sa a schopnosť vykonávať prácu.35. Žalovaný tvrdí, že Sociálna poisťovňa neevidovala v rozhodnom období dočasnú pracovnú
neschopnosť žalobkyne, a preto bola od 1.1.2012 práce schopná a mohla si nájsť vhodnú prácu. Z
obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Sociálna poisťovňa listom č. 35278-2/2017-BA zo dňa

12.4.2017 žalovanému oznámila, že neeviduje dočasnú pracovnú neschopnosť žalobkyne, pretože
zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa na policajtov nevzťahuje.
Z uvedeného dôvodu nie je Sociálna poisťovňa vecne príslušná na vypracovanie odpovede pre
žalovaného a odporučila mu, aby sa obrátil na služobný úrad, ktorý žalobkyni vyplácal služobný
príjem počas trvania služobného pomeru (§ 79, § 80 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.). Podľa

názoru správneho súdu nemožno toto oznámenie Sociálnej poisťovne vyhodnotiť bez ďalšieho tak, že
žalobkyňa nemala na Sociálnej poisťovni evidovanú dočasnú pracovnú neschopnosť, preto bola práce
schopná a mala si nájsť prácu, tak ako to urobil žalovaný. Žalovaný mal uvedenú skutočnosť zisťovať u
iného orgánu sociálneho zabezpečenia ako je Sociálna poisťovňa, čo neurobil.

36. Správny súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že žalovaný nedostatočne zistil

skutkový stav, zákonným spôsobom sa nevysporiadal s dôkazmi, ktoré v odvolacom konaní predložila
žalobkyňa, nevysvetlil, prečo mala byť žalobkyňa práceschopná, hoci sám ju v tom čase odmietol
zamestnať na výkon menej náročnej pracovnej činnosti vo svojom rezorte, a či zisťoval u iného orgánu
sociálneho zabezpečenia evidenciu dočasnej pracovnej neschopnosti žalobkyne, keďže Sociálna
poisťovňa na to u policajtov nemá kompetenciu. Uvedené pochybenia spôsobujú nedostatočnosť

zisteného skutkového stavu a predčasnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
37. Vzhľadom na uvedené vady rozhodnutia žalovaného správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného
č. KM-OLVS-15/2017/OPK zo dňa 27.6.2017 podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa žalovaný riadne vysporiada s dôkazmi predloženými žalobkyňou
v odvolacom konaní, vyhodnotí ich jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi, zistí

zdravotnýstavžalobkynevovzťahukjejmožnostiaschopnostizamestnaťsavzmyslezáverovrozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/76/2014 zo dňa 28.6.2016 a svoje rozhodnutie odôvodní, tak aby
zodpovedalo požiadavkám určeným v ustanovení § 47 SP.

38. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v

ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym
názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom
rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu § 191 ods. 6 SSP).

39.Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolpodľa§167SSPaúspešnejžalobkynipriznalprávonanáhradu
trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

40. O náhrade trov kasačného konania správny súd rozhodol podľa 467 ods. 3 SSP v spojení s § 168
SSP a v kasačnom konaní úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože
nezistil dôvody, na základe ktorých to možno od žalobkyne spravodlivo požadovať; žalovaný nebol v
kasačnom konaní právne zastúpený advokátom.

41. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.

a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).