Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 3, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/121/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201090
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018201090.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey

Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobkyne: L. Y.Á.,
M..: XX.XX.XXXX, T.. D.Ů.Ž.B. XXXX/X, XXX XX U., Č. D., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci,
Kancelária Bratislava, Račianska 1523/71, P.O.BOX 18, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. KaBA 15001/2018 (8475/2016-KaBA) ČRZ: 95002/2018 zo dňa 13.07.2018,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Centrum právnej pomoci č. KaBA
15001/2018 (8475/2016-KaBA) ČRZ: 95002/2018 zo dňa 13.07.2018 zrušuje a vec vracia žalovanému

na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o
výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie a rozhodnutie správneho orgánu

1. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 16.05.2016 žalobkyňa doručila žalovanému

žiadosť o právnu pomoc v inom členskom štáte EU. V kolónke B.l. Povaha sporu (napr. rozvod,
starostlivosť o dieťa, zamestnanie, podnikanie, spotrebiteľ) uviedla „podvedenie - uvedenie v omyl. “
V kolónke B.3. Popis okolností sporu, vrátanie miesta a dátumu skutočností daného prípadu a všetky
dôkazy (napr. svedkovia) uviedla „ V Poprade mi pred niekoľkými rokmi p. B. ponúkol zaistenie práce v
USA. Ponúkol mi s vybavením víz pre celú rodinu, ale potom upustil od pomoci s vycestovaním. Náklady
na víza a pod. boli zbytočné a veľmi zhoršili situáciu mojej rodiny. Svedok: F.. L., U.. B., korešpondencia.
“ V kolónke C. Údaje o konaní uviedla „podala som nekvalifikované dovolanie k NS SR NcV 18/2016.“ K

žiadosti doložila čestné prehlásenie k výdavkom zo dňa 01.05.2016, lekársku správu zo dňa 17.09.2015,
oznámenie Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 17.12.2014, mzdový lístok I.. F. L. za mesiac
04/2016 vystavený personálnym oddelením spoločnosti SVITAP J.H.J., s.r.o, nájomnú zmluvu na byt
medzi nájomcom I.. F. L. a prenajímateľom spoločnosťou SVITAP J.H.J., s.r.o. zo dňa 30.12.2009,
výpis zo živnostenského registra S. L., e-mail zo dňa 05.01.2016 adresovaný F. L. I.. W. P. z finančného
oddelenia PORG - gymnázium a základná škola, o. p. s. spolu s bankovým dokladom o transakčnej
histórii, zmluvu o pôžičke zo dňa 20.11.2014 uzavretú medzi dlžníkom F. L. a veriteľom I. F. za účasti

svedka L. Y., dovolanie zo dňa 20.01.2016 proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 01.12.2015,
rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 14C/170/2011-113 zo dňa 23.01.2015, rozsudok Krajského súdu
v Prešove č. k. 5Co/328/2015-142 zo dňa 01.12.2015.2. Dňa 26.05.2016 vydal žalovaný rozhodnutie o prerušení konania č. 8475/2016-KaBa, ČRZ:
35386/2016 a žalobkyňu zároveň vyzval, aby doplnila potvrdenia o príjmovej a majetkovej situácii svojej
a spoločne posudzovaných osôb - manžela F. L. a syna T. F. L.. Rovnako bola žalobkyňa vyzvaná,

aby na preukázanie právnej stránky veci predložila všetky doklady, na základe ktorých by žalovaný
mohol vyhodnotiť, v akej právnej veci žalobkyňa žiada o poskytnutie právnej pomoci. Dňa 11.07.2016
žalobkyňa žalovanému doručila potvrdenie Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 22.06.2016
o výške invalidného dôchodku žalobkyne za obdobie 12/2015 - 06/2016, potvrdenie Úradu práce ČR
zo dňa 20.06.2016, čestné prehlásenie F. L. zo dňa 20.06.2016 spolu so mzdovým lístkom vystaveným

personálnym oddelením spoločnosti SVITAP J.H.J. za mesiac 11/2015, potvrdenie o štúdiu T. L. zo
dňa 11.02.2016, mzdové lístky I.. F. L. vystavené personálnym oddelením spoločnosti SVITAP J.H.J. za
mesiace 12/2015 - 05/2016.

3. Následne vydal žalovaný dňa 26.08.2016 rozhodnutie č. 8475/2016-KaBa, ČRZ: 56603/2016, ktorým
konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci zastavil z dôvodu, že žalobkyňa napriek výzve

nedoložila žiadne doklady k právnej stránke veci. Toto rozhodnutie bolo na základe odvolania žalobkyne
potvrdenéodvolacímorgánomžalovanéhorozhodnutímč.13022/2016-PO-DB,R.z.77597/2016zodňa
25.10.2016. Žalobkyňa podala na Krajský súd v Bratislave žalobu o preskúmanie zákonnosti uvedeného
rozhodnutia, o ktorej krajský súd rozhodol rozsudkom č. k. 1S/318/2016-23 zo dňa 05.10.2017, ktorým
rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu č. 13022/2016-PO-DB, R. z. 77597/2016 zo dňa 25.10.2016

ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne
odvolací orgán rozhodnutím č. PO 11304/2018, ČRZ: 51171/2018 zo dňa 18.04.2018 rozhodnutie
žalovaného č. 8475/2016-KaBa, ČRZ: 56603/2016 zo dňa 26.08.2016 o zastavení správneho konania
zrušil a vec vrátil žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie.

4. V novom konaní žalovaný rozhodnutím č. KaBa 15001/2018 (8475/2016) ČRZ: 74395/2018 zo dňa
01.06.2018 konanie opätovne prerušil a žalobkyňu vyzval na doplnenie potrebných podkladov. Dňa
18.06.2018 žalobkyňa žalovanému doručila oznámenie Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa
19.12.2017, rozsudok Obvodného súdu v Prahe 4 č. k. 21C/124/2017-30 zo dňa 28.06.2017 o rozvode
a čestné prehlásenia zo dňa 08.06.2018. Následne rozhodol žalovaný o žiadosti žalobkyne podľa §

10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o
zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č.
8/2005 Z.z. (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“) žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 24.02.2017,
ktorým nárok na poskytnutie právnej pomoci žalobkyni nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný

uviedol, že žalobkyňa bola v období od novembra 2017 do mája 2018 poberateľkou invalidného
dôchodku vyplácaného Českou správou sociálneho zabezpečenia, v dôsledku čoho jej priemerný čistý
mesačný príjem v tomto období predstavoval sumu 481,95 Eur, a teda presahoval 1,6 násobok sumy
životného minima ustanoveného zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, t. j. sumu 319,17
Eur platnú od 01.01.2017. Z uvedeného žalovaný vyvodil nesplnenie zákonom stanovenej podmienky

stavu materiálnej núdze podľa § 4 ods. 1 písm. i/ zákona č. 327/2005 Z. z. Žalovaný rovnako nevidel
existenciu podmienok na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou žalobkyne podľa § 6b ods. 2
zákona č. 327/2005 Z. z. Pod primeranými okolnosťami sa podľa žalovaného rozumejú také okolnosti
alebo skutkový stav a sociálna situácia žalobkyne, ktorá nasvedčuje tomu, že by neposkytnutie právnej
pomoci alebo neposkytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou malo vážne následky alebo spôsobilo

vážnu ujmu na živote, zdraví a právach žalobkyne. Žalovaný z dokladov predložených žalobkyňou
vyhodnotil, že žalobkyňa žiada o poskytnutie právnej pomoci v konaní o náhradu škody, pričom táto
právna vec nepatrí medzi prípady hodné osobitného zreteľa a nepriznanie nároku na poskytnutie
právnej pomoci nespôsobí vážne následky na živote, zdraví alebo právach žalobkyne alebo osôb
odkázaných výživou alebo starostlivosťou na žalobkyňu. Mal za to, že nepriznanie právnej pomoci ešte

neznamená neúspech v prípadnom súdnom konaní. Žalovaný konštatoval, že nesplnenie hoci len jednej
z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.
z. má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Z dôvodu nutnosti
kumulatívneho splnenie zákonom stanovených podmienok pri priznanie nároku na právnu pomoc sa
žalovaný posudzovaním ďalších podmienok nezaoberal.

II.
Žaloba5. Žalobkyňa považovala napadnuté rozhodnutie za nezákonné, žiadala ho zrušiť a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie. Namietala, že žalovaný pri posudzovaní jej ekonomickej a sociálnej
situácie nezobral do úvahy čestné prehlásenie o finančnom záväzku vo výške 469.200,- Kč, ktorý

žalobkyni vznikol v súvislosti so zabezpečením jej ťažko postihnutej matky a ktorý ako finančná záťaž
ovplyvňuje celkovú sociálnu situáciu žalobkyne. Táto skutočnosť vyplýva z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, v ktorom uvedené čestné prehlásenie nebolo zmienené.

6. Nesúhlasila so záverom žalovaného, že nepriznanie právnej pomoci neznamená neúspech v súdnom

konaní. Dôvodila, že jej zdravotný stav, najmä s ohľadom na onkologické a neurologické diagnózy,
žalobkyni neumožňuje aktívne sa zúčastňovať súdneho konania, takže bez právneho zastupovania
nemôže byť v súdnom konaní úspešná, čo bolo potvrdené v predchádzajúcich súdnych konaniach,
v ktorých súdy konštatovali pasivitu žalobkyne. V tejto súvislosti zároveň poukázala na to, že poberá
invalidný dôchodok najvyššieho stupňa a musí si platiť osobnú asistentku, ktorá jej pomáha s úkonmi,
ktoré žalobkyňa sama nezvláda.

III.
Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 30.08.2019, žalobu

považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia
riadne preskúmal doklady doložené k žiadosti žalobkyne a rozhodnutie riadne odôvodnil. Dôvodil,
že pri posudzovaní podmienky materiálnej núdze sa posudzujú príjmy žiadateľov, pričom výdavky sa
nezohľadňujú. Trval na svojom rozhodnutí o nepriznaní nároku, keďže príjmové pomery žalobkyne v
mesiaci podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci (máj 2018) presahovali zákonom stanovenú

hranicu 1,6 násobku životného minima, t.j. sumu 319,17 Eur (platnú od 01.07.2017 do 30.06.2018).
Mal za to, že pred vydaním rozhodnutia riadne vyhodnotil príjmovú a majetkovú situáciu žalobkyne
na základe ňou predložených dokladov. Uviedol, že pri rozhodovaní o priznaní nároku na poskytnutie
právnej pomoci posudzuje príjem žiadateľa za mesiac podania žiadosti a za 6 mesiacov spätne podľa
výšky súm životného minima ustanoveného zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime.

8. Poukázal na to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa zaoberal aj úpravou § 6b ods. 2
zákona č. 327/2005 Z. z., ktorá dáva žalovanému možnosť na základe vlastnej správnej úvahy priznať
nárok na poskytnutie právnej pomoci v prípadoch, keď je to primerané okolnostiam žiadanej právnej
pomoci, aj keď žiadateľ nespĺňa zákonnú podmienku stavu materiálnej núdze. Z dokladov predložených

žalobkyňou žalovaný vyhodnotil, že žalobkyňa žiada o poskytnutie právnej pomoci v dovolacom konaní
proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5Co/328/2015- 142 zo dňa 01.12.2015 v právnej veci
o náhradu škody. Náhrady škody vo výške 10.000,- Kč sa žalobkyňa domáha z dôvodu, že žalovaná
strana v spore p. D. B. podvodným spôsobom využila finančnú situáciu žalobkyne a nalákal ju na cestu
do USA za lepším životom, ktorá sa už následne neuskutočnila a žalovaná strana sa jej už následne

neozvala. Žalobkyni mala vzniknúť škoda v súvislosti s pôžičkami a platbami spojenými s vybavovaním
víz a cestu do Prahy na stretnutie so žalovanou stranou. Žalovaný vyhodnotil, že uvedená právna vec
nepatrí medzi prípady hodné osobitného zreteľa a nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci
žalobkyni alebo osobám odkázaným na žalobkyňu nespôsobí vážne následky na ich právach.

9. Žalovaný mal za to, že žalobkyňa nesplnila jednu z kumulatívnych podmienok poskytovania právnej
pomoci vymedzenú v § 6 ods. 1 písm. a/, § 6a ods. 1 a ani v § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z.
Zdôraznil, že nesplnenie podmienky materiálnej núdze podľa § 4 ods. 1 písm. i/ zákona č. 327/2005
Z. z. a rovnako nesplnenie čo i len jednej z kumulatívnych podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b/ a c/
uvedeného zákona automaticky vylučuje nárok žalobkyne na poskytovanie právnej pomoci.

IV.
Posúdenie veci

10. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP)

a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.11. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

14. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov

pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V

rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v
žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom,ktorámohlamaťvplyvnazákonnosťnapadnutéhorozhodnutia.Súdpreskúmavaajzákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu
podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom

predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto
konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

15. Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z. z. účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej

pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré
v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu
svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní o
administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní
o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo

inej protispoločenskej činnosti (ďalej len „protispoločenská činnosť“) alebo osobe, voči ktorej bola
pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu
vzniku právnych sporov.

16. Podľa § 2 zákona č. 327/2005 Z. z. tento zákon ustanovuje podmienky poskytovania právnej

pomoci, postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a
inštitucionálne zabezpečenie poskytovania právnej pomoci.

17. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z. na účely tohto zákona je právnou pomocou
poskytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním

jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane
sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní
pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým
spojených.

18. Podľa § 4 ods. 1 písm. i/ zákona č. 327/2005 Z. z. na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav,
keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem
fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie
právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.

19. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej
pomoci bez finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

20. Podľa § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4- násobok sumy
životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6- násobok uvedenej
sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie
právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20

% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b)
a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.

21. Podľa § 6b ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci,
môže centrum v prípadoch podľa § 6a ods. 1 poskytnúť právnu pomoc aj bez úhrady finančnej účasti.

22. Podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej
núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to
primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.

23. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci sa

začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti,
ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej
núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa,
jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote
určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na

poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí
doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a
fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.

24. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia

žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku
na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní
nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto
rozhodnutia.

25. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť

právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

26. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomité a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,

má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

27. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a

musí obsahovať predpísané náležitosti.

28. Zákonodarca v zákone č. 327/2005 Z. z. upravuje predmet a rozsah právnej pomoci, ako aj
podmienky jej priznania vo vzťahu k žiadateľom a pôsobnosť a úlohy orgánov verejnej správy pri
rozhodovaní o žiadosti na poskytnutie právnej pomoci. Zákon sa vzťahuje nielen na ochranu zdravých

fyzických osôb nachádzajúcich sa v materiálnej núdzi, ale z obsahu jeho právnej úpravy jednoznačne
vyplýva, že sa vzťahuje na sociálne odkázané fyzické osoby, ktoré za splnenia zákonnom ustanovených
podmienok sa nachádzajú v takej sociálnej, finančnej a majetkovej situácii, ktorá im neumožňuje
zabezpečenie právnej pomoci na ochranu ich práv a právom chránených záujmov, teda aj osobys ťažkým zdravotným postihnutím. Cieľom zákonodarcu je zabezpečiť reálny prístup k Ústavou SR
deklarovaným právam fyzických osôb a harmonizovať právo SR s právom Európskeho spoločenstva
všetkým fyzickým osobám, ktoré sa ocitli v materiálnej núdzi bez rozdielu, teda bez diskriminácie

založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické
alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok,
rod. alebo iné postavenie. Zákonodarca ustanovuje kritériá, podľa ktorých sa posudzuje oprávnenosť
žiadateľov o právnu pomoc, aby sa predišlo jej zneužívaniu neoprávnenými osobami. Kladie základy
inštitucionálneho zabezpečenia posudzovania žiadostí a samotného poskytovania právnej pomoci,

zakotvuje postup pri žiadaní o poskytnutie právnej pomoci, rozhodovanie o jej poskytnutí a možnosť
jeho preskúmania súdom. Materiálnu núdzu ustanovuje ako jednu z podmienok práva na poskytnutie
právnej pomoci tak, že hranicu materiálnej núdze ustanovuje na úrovni 1,4-násobku sumy životného
minima ustanoveného osobitným predpisom a jej ďalšiu podmienku, že žiadateľ si využívanie právnych
služieb nemôže zabezpečiť svojim majetkom. Štát žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do práva
na súdnu a inú právnu ochranu. Práve naopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom

v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, keďže by bolo neúnosné
poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých prípadoch, t.j. bez stanovenia hranice
odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí, v ktorých sa právna pomoc poskytuje (t.j. systémom
„každému a vo všetkom“). Pozitívny záväzok štátu, ktorý tento na seba dobrovoľne preberá, sa vzťahuje
na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej

pomoci v obmedzených prípadoch, (obdobne viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/66/2015
zo dňa 28.04.2016).

29. V prejednávanom prípade bolo úlohou súdu posúdiť, či žalovaný rozhodol správne, keď vzhľadom na
okolnostiprípadužalobkyninepriznalnároknaposkytnutieprávnejpomoci.Žalovanýnepriznalžalobkyni

nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že žalobkyňa preukázateľne nespĺňala zákonom
stanovenú podmienku materiálnej núdze. Žalovaný rovnako okolnosti prípadu žalobkyne nepovažoval
za dôvod na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou.

30. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa s obsahom

administratívneho spisu dospel súd k záveru, že žalobe je treba priznať úspech, pretože žalovaný
sa postačujúco a dostatočne neriadil základnými zásadami správneho konania vo veci, a to osobitne
zásadou vyjadrenou v § 3 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorej sú správne orgány povinné
postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkom konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli
svoje práva a záujmy účinne obhajovať. Účastníkovi konania musia správne orgány poskytovať pomoc

a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpel v konaní ujmu. Podľa názoru súdu sa
žalovaný v danom prípade neriadil postačujúco ani zásadou správneho konania vyjadrenou v § 3 ods.
4 správneho poriadku, a to svedomité a zodpovedne sa zaoberať každou vecou. Z uvedenej zásady
vyplýva povinnosť správneho orgánu konať jednak v súlade so zákonom a všeobecne záväznými
právnymi predpismi, čo znamená tzv. minimálny rozmer tejto zásady. Okrem neho je však súčasťou

tejto zásady aj to, aby samotný rozhodovací proces ako myšlienkové pochody zamestnanca správneho
orgánu boli logické a odôvodnené. Z uvedenej zásady pre správny orgán vyplýva povinnosť venovať
primeranú pozornosť nielen rozhodovaniu v merite veci, ale zodpovedne a svedomité sa zaoberať aj
inými vecami a procesnými úkonmi smerujúcimi k rozhodnutiu vo veci samej.

31. Orgán verejnej správy je teda povinný rešpektovať a materiálne napĺňať základné zásady správneho
konania, ako tieto vyplývajú z ust. § 3 správneho poriadku, ktoré sa stali pravidlami konania a ktorých
porušenie môže podľa závažnosti privodiť nezákonnosť vydaného rozhodnutia s následkom jeho
zrušenia v rámci preskúmavacieho konania správnym súdom. V danom prípade súd vzhliadol porušenie
uvedených zásad správneho konania, a to vo vzťahu k tomu, že žalovaný sa svedomité nezaoberal

predmetnou vecou a pri povahe konania, o ktoré ide, nebral do úvahy okolnosti prípadu žalobkyne.
Súd nespochybňuje, že žalobkyňa nespĺňa podmienku materiálnej núdze a v rozhodnom období jej
zdokladovaný príjem presahoval 1,6 násobok životného minima ustanoveného zákonom č. 601/2003 Z.
z. o životnom minime. Z okolností daného prípadu je však zrejmé, že žalobkyňa sama nemá dostatočné
právne povedomie a nie je schopná sama sa domáhať ochrany svojich práv. Žalovaný bol v súlade so

zásadou úzkej súčinnosti s účastníkom konania vyjadrenou v § 3 ods. 2 správneho poriadku povinný
kontaktovať žalobkyňu a detailnejšie sa oboznámiť s okolnosťami jej prípadu, predovšetkým s ohľadom
na predložené čestné prehlásenie o nepriaznivej finančnej situácii vyplývajúcej nielen z rozvodu, ale
aj z dlhu vzniknutého ako následok starostlivosti o ťažko chorú matku. Vzhľadom na okolnosti prípadužalobkyne a ňou tvrdené skutočnosti, ako napríklad dlh vo výške 469.200,- Kč, ktoré spôsobujú jej ťažkú
životnú situáciu, bolo povinnosťou žalovaného tieto preveriť a dôkladne posúdiť v kontexte možnosti
poskytnutia nároku na právnu pomoc s finančnou účasťou podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005

Z. z., a to aj napriek tomu, že žalobkyňa nespĺňa podmienku priznania nároku na bezplatnú právnu
pomoc (stav materiálnej núdze). Týmto postupom by žalovaný zachoval všetky práva žalobkyne na
spravodlivý proces a predovšetkým jej právo na prístup k orgánu verejnej správy. Takýto postup by
zároveň materiálne naplnil aj zásadu vyjadrenú v § 3 ods. 4 správneho poriadku spočívajúcu v povinnosti
konajúceho orgánu svedomité a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania a

využiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Žalovaný v zmysle uvedených
zásad nepostupoval, a teda v jeho konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánmi verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

32. Súd tiež poukazuje na to, že zo žiadneho ustanovenia správneho poriadku a ani zákona č. 327/2005
Z. z. nevyplýva, že žalovaný je povinný komunikovať s účastníkom konania len v písomnej forme.

Pre riadne a nielen formalistické naplnenie zásady úzkej súčinnosti v správnom konaní nevyplýva,
že túto zásadu je povinný správny orgán plniť len písomnou formou. Súd pripomína, že sa jedná o
súčinnosť koncipovanú na báze obligatórnosti, t.z. nie na možnosti, ale na povinnosti správneho orgánu
dostatočne kooperovať s účastníkom konania. Nebolo potom správne, už aj pri vedomosti žalovaného
o nedostatku právneho povedomia žalobkyne, ktoré mu muselo byť zrejmé, že ak žalovaný posudzoval

možnosť poskytnutia právnej pomoci s finančnou účasťou žalobkyne podľa § 6b ods. 2 zákona č.
327/2005Z.z.avtejtosúvislostiskúmalexistenciuprimeranýchokolnostíprípadu,taknechalžalobkyňou
tvrdené a preukazované okolnosti bez povšimnutia. Podľa názoru súdu je žalobkyňou poukazovaný dlh
a ťaživá životná situácia práve tou okolnosťou, ktorá mala byť zo strany žalovaného braná do úvahy
a vyhodnocovaná pri posudzovaní primeraných okolností prípadu žalobkyne z pohľadu jej nároku na

poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou. Tým, že žalovaný svoje rozhodnutie v tejto časti
obmedzil iba na posudzovanie povahy sporu, v ktorom žalobkyňa žiada o právnu pomoc, konal v rozpore
s uvedenými zásadami, na ktorých je správne konanie postavené a zaťažil svoje rozhodnutie vadou
nezákonnosti.

33. Súd záverom prisvedčil žalovanému, že otázka štátneho občianstva, ktorú žalobkyňa zdôrazňovala
v žalobe nie je pre posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci relevantné.

34. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto
rozhodnutie žalovaného ako nezákonné zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom

viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu bude postupovať v naznačenom smere.

35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1
SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobkyni tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP
o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným

uznesením.

36. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť
musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§
443 SSP, § 145 ods. 2 písm. c/ SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo

ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).