Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 29, 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 19Csp/91/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719205152
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Tagaj
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6719205152.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Tagajom, v právnej veci žalobcu: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. JUDr. Pavol Pospecha,
advokát, Lichnerova 23, 903 01 Senec, proti žalovanej: R. Z., S.. C., F.. XX.XX.XXXX, K. XXXX/XX, XXX
XX W., Z. J., o zaplatenie 1 516,57 Eur s prísl. a o zaplatenie zmluvnej pokuty, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná z a p l a t i ť žalobcovi zmluvnú pokutu v miere

0,04 % denne zo sumy 1 288,71 Eur od 11.12.2016 do 22.02.2017
0,04 % denne zo sumy 1 263,71 Eur od 23.02.2017 do 10.07.2017
0,04 % denne zo sumy 1 238,71 Eur od 11.07.2017 do 14.01.2019
0,04 % denne zo sumy 1 186,42 Eur od 15.01.2019 do 13.02.2019
0,04 % denne zo sumy 1 134,13 Eur od 14.02.2019 do 13.03.2019
0,04 % denne zo sumy 1 081,84 Eur od 14.03.2019 do 12.04.2019
0,04 % denne zo sumy 1 029,55 Eur od 13.04.2019 do 14.05.2019

0,04 % denne zo sumy 977,26 Eur od 15.05.2019 do 13.06.2019
0,04 % denne zo sumy 924,97 Eur od 14.06.2019 do 12.07.2019
0,04 % denne zo sumy 972,68 Eur od 13.07.2019 do 13.08.2019
0,04 % denne zo sumy 820,39 Eur od 14.08.2019 do 29.05.2020
a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.10.2019 domáhal od žalovanej zaplatenia
sumy1516,57Eurspolusozmluvnoupokutouvovýške0,04%denne aúrokuzomeškaniavovýške0,4
%ročnezosumy1516,57Eurod11.12.2016dozaplateniatak,žetentoúrokzomeškaniaatátozmluvná
pokuta spolu neprevýšia sumu 1 500 Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto

úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahnu sumu 1500 Eur, len 5 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 1 516,57 Eur do zaplatenia. Žalobca sa tiež domáhal nákladov spojených s mimosúdnym
uplatnením pohľadávky v sume 90,50 Eur ako aj náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia a
to všetko na tom skutkovom a právnom základe, že žalobca so žalovanou uzatvorili dňa 18.03.2016
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo
výške 1 500 Eur, ktorý mala žalovaná splácať v 42 mesačných splátkach vo výške 52,29 Eur/mesačne v

termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára (ďalej len ako „Zmluva o úvere“). Žalovaná sa dostala
do omeškania so splácaním splátok. Vzhľadom na omeškanie žalovanej s úhradou splátky č.5 o viac o
viac ako 3 mesiace a to napriek predchádzajúcemu upozorneniu na uplatnenie práva veriteľa podľa §565 Občianskeho zákonníka, došlo k uplatneniu tzv. straty výhod splátok. Oznámenie o uplatnení práva
podľa § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bolo žalovanej doručené dňa 23.11.2016. Celková
suma dlhu žalovanej voči žalobcovi predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené na

základe vyššie uvedených skutočností a ktoré predstavujú spolu sumu 1 516,57 Eur. Žalovaná do
dňa podania žaloby uhradila len sumu 679,61 Eur. V dôsledku omeškania žalovanej si žalobca uplatňuje
aj zmluvnú pokutu (0,04 % denne) podľa čl. 8 ods. 8.1 (pozn. súdu - správne má byť bod 11 ods. 11.1)
Zmluvy o úvere a časť úrokov z omeškania (0,4 % ročne) tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná
pokuta spolu neprevýšia sumu 1 500 Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto

úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahnu sumu 1 500 Eur, len 5 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 1 516,57 Eur do zaplatenia.

2. K žalobe podanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu priložil žalobca listinné dôkazy :
Splnomocnenie; Zmluvu o úvere; Splátkový kalendár k Zmluve o úvere; Všeobecné obchodné
podmienky pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere (nepodpísané); doklad o poslaní platby 1 500 Eur

žalovanej; prehľad platieb od žalovanej ku dňu 17.11.2019; Oznámenie o zosplatnení zo dňa 30.10.2016
s dokladom o odoslaní a Pokus o zmier zo dňa 14.12.2016.

3. Žalovaná prevzala žalobcu s jej prílohami, poučeniam a výzvou súdu na vyjadrenie sa k žalobe dňa
07.02.2020, napriek tomu sa k žalobe písomne v určenej lehote nevyjadrila.

4. Na výzvu súdu (č.l. 42) žalobca oznámil súdu dňa 21.02.2020, že spolu s návrhom na začatie
konanie bolo na súd zaslané Oznámenie o omeškaní (príloha č.1), ktoré veriteľ adresoval dlžníkovi
spolu s doručenkou o jej prevzatí. V predmetnom oznámení veriteľ dlžníka upozornil, v akom omeškaní
a v prípade neuhradenia v príslušnej lehoty si uplatní právo na zosplatnenie celého nesplateného

záväzku zo zmluvy o revolvingovom úvere v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka. Nakoľko bol dlžník v
omeškanísosplátkouč.5oviacakotrimesiaceveriteľsiuplatnilprávonazosplatneniecelejpohľadávky.
Ododňanasledujúcehopodoručeníoznámenia(dňa23.11.2016)plynuladlžníkovilehota15dní,vktorej
mal možnosť dobrovoľne uhradiť omeškané splátky pred tým, ako veriteľ pristúpi k oprávneniu zosplatniť
celý dlh. Nakoľko v príslušnej lehote 15 dní bol dlžník naďalej v omeškaní, dostal sa do omeškania

so splátkou úveru (s dátumom splatnosti 15.8.2016) o viac ako tri mesiace, uplatnil si veriteľ právo na
zosplatnenie úveru.

5. Dňa 05.03.2020 súd vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby s poukazom na ust. § 54a a § 103
Občianskeho zákonníka, nakoľko mal za to, že právo žalobcu je premlčané. V podaní doručenom

súdu dňa 19.03.2020 žalobca oznámil, že napáda dôvodnosť vznesenej námietky premlčania, nakoľko
oprávnenie žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka žiadať žalovaného o zaplatenia celej svojej
pohľadávky z dôvodu straty výhod splátok - t.j. zosplatnenie úveru nastalo dňa 11.12.2016, pričom
žaloba bola podaná dňa 22.10.2019, teda v priebehu plynutia zákonnej premlčacej doby. Premlčacia
doba sa počíta odo dňa, kedy vzniklo právo podať žalobu a domáhať sa žalovaného nároku. Právnu

úpravu všeobecnej premlčacej doby je potrebné pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej doby v tomto
prípade vykladať v súvislosti s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré v záujme ochrany
spotrebiteľa modifikuje možnosť uplatnenia práva veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky v prípade, ak ide o plnenie v splátkach v rámci spotrebiteľského zmluvného
vzťahu. Žalobca v predmetnej právnej veci využil svoje právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie splátok úveru na základe výzvy na plnenie s upozornením o možnosti zosplatnenia úveru,
označenej ako „Oznámenie o zosplatnení“. V tom čase bol žalovaný v omeškaní s plnením najstaršej
splátky 75 dní. V uvedenej výzve bol žalovaný v súlade s § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka
upozornený, že v prípade, ak sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek z uvedených splátok o
viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky

zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti, čím žalovaný stratí výhodu splátok a cely dlh
bude povinný zaplatiť naraz. Spomenutá výzva bola žalovanému doručená dňa 23.11.2016. V súlade s
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k uplatneniu práva žalobcu ako veriteľa podľa § 565 Občianskeho
zákonníka nastala dňa 11.12.2016 a k omeškaniu, teda aj vzniku práva podať žalobu na súde, došlo dňa
12.12.2016. V zmysle uvedeného žalobca trvá na tom, že vykonal všetky úkony potrebné pre úspešné

podanie žaloby včas, a to v priebehu plynutia všeobecnej premlčacej doby. Žalovaný si ani po doručení
spomenutej výzvy podľa ustanovenia § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka nesplnil svoje záväzky riadne
a včas, preto ku dňu 12.12.2016 vzniklo žalobcovi podľa § 565 Občianskeho zákonníka právo domáhať
sa splnenia celej pohľadávky žalovaným, a teda došlo k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátokpodľa článku 13.,ods. 13.1., písm. a) Zmluvných dojednaní predmetnej Zmluvy. Z uvedeného
vyplýva, že až okamihom zosplatnenia celej pohľadávky vzniklo právo žalobcu domáhať sa splanenia
žalovaného nároku, pretože do okamihu zosplatnenia mohol žalobca žiadať žalovaného ako svojho

dlžníka o zaplatenia len jednotlivých splátok úveru. Odo dňa 11.12.2016, kedy došlo k zosplatneniu
úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka, vznikla možnosť a oprávnenie žalobcu žiadať žalovaného
o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, a to odo dňa 12.12.2016 aj podaním
žaloby o plnenie, prostredníctvom ktorej by sa domáhal splnenia žalovaného nároku. Od uvedeného
dňa sa teda právo žalobcu mohlo vykonať po prvý raz a začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie

žalovaného nároku pred súdom. Žaloba bola v predmetnej právnej veci podaná na príslušnom
súdu dňa 22.10.2019, teda v čase, kedy ešte všeobecná premlčacia doba plynula. Z uvedeného vyplýva,
že všeobecná premlčacia doba bola v tomto prípade zachovaná a vznesená námietka premlčania
neobstojí.

6. Dňa 29.05.2020 sa v predmetnej veci konalo pojednávanie a to v neprítomnosti oboch sporových

strán - žalobca a jeho právny zástupca svoju neprítomnosť ospravedlnili a súhlasili s prejednaním a
rozhodnutím veci v ich neprítomnosti. Pre prípad nedostavenia sa žalovanej na pojednávania žiadali
vydať rozsudok pre zmeškanie. Žalovaná predvolanie na pojednávanie neprevzala v odbernej lehote
(č.l. 81).

7. Podľa § 151 ods. 1 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako „CSP“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

8. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné

pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

9. Podľa § 299 ods. 1 CSP, ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť tento
rozsudok vydaný v neprospech spotrebiteľa.

10. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Obč.Z.“) v znení neskorších
predpisov, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 1 Obč. Z v znení neskorších predpisov, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 2 Obč. Z v znení neskorších predpisov, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Obč. Z v znení neskorších predpisov, za neprijateľné podmienky uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.14. Podľa § 53 ods. 6 Obč. Z. neskorších predpisov, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,

kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

15. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Nariadenie Vlády SR), odplatu
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné

plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené
s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri
výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas
a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v
spotrebiteľskej zmluve.

16. Podľa § 3a ods. 1 Nariadenia Vlády SR, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných
prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy
zverejnenú podľa osobitného predpisu 2a) pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov
ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za

rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

17. Podľa § 3a ods. 2 Nariadenia Vlády SR, za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z
omeškania,zmluvnépokutyaakékoľvekinéplneniazaomeškaniespotrebiteľasosplácanímpeňažných
prostriedkov.

18. Podľa § 3a ods. 3 Nariadenia Vlády SR, ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých
peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných
prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.

19. Podľa § 39 ods. 1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20.Podľa§9ods.9Zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomdo30.04.2018,
od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú

ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

21. Podľa § 9a ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o
ochrane spotrebiteľa“), od spotrebiteľa nemožno požadovať úhradu nákladov vymáhania pohľadávky vo

výške prevyšujúcej skutočné náklady, ktoré vznikli osobe, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene
vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy.

22.Podľa§544Obč.Z.vzneníneskoršíchpredpisov,akstranydojednajúpreprípadporušeniazmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o
zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom
(penále).

23. Podľa § 879v Obč. z., konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej
zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

24. Podľa § 54a Obč. Z. v znení účinnom od 05.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy
nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť

obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho
vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel25. Podľa § 100 ods. 1 prvá veta Obč. Z. v znení neskorších predpisov, právo sa premlčí, ak sa
nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).

26. Podľa § 101 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

27. Podľa § 103 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína
plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo

splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky.

28. Podľa § 122 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý
nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.
Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním

alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň
v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne
na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

29. Podľa § 53 ods. 9 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,

ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

30. Podľa § 565 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o

zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. Súd nepovažoval za sporné medzi stranami žiadne skutkové tvrdenia, nakoľko žalovaná žiadne
skutkové tvrdenia žalobcu účinne nepoprela. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že medzi stranami
sporu (najmä) nie je sporné, že :
34.1 dňa 14.03.2016 uzavreli žalobca a žalovaná Zmluvu o úvere (žalobca nesprávne uvádza dátum

18.03.2016), predmetom ktorej bol úver vo výške 1 500 Eur, z ktorého žalovaná doposiaľ uhradila sumu
679,61 Eur;
34.2 nakoľko žalovaná napriek výzve a upozorneniu v zmysle § 53 ods. 9 Obč. Z. nesplácala svoje
splátky riadne a včas, pre neuhradenú splátku č. 5 (splatnú 15.08.2016) žalobca úver k 11.12.2016
predčasne zosplatnil v súlade s čl. 10 Zmluvy o úvere;

34.3 žalobca a žalovaná v bode 11 ods. 11.1 (žalobca nesprávne uvádza bod 8 ods. 8.1) dojednali
pre prípad omeškania žalovanej so splácaním (splátok resp. predčasne zosplateného úveru) zmluvnú
pokutu v miere 0,04 % denne.

35. Sporné skutkové tvrdenia medzi stranami sporu neboli.

36. Súd vykonal dokazovanie Listinnými dôkazmi - Zmluvou o úvere, Splátkovým kalendárom k Zmluve
o úvere; nepodpísanými Všeobecnými obchodnými podmienkami pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
dokladom o poslaní platby 1 500 Eur žalovanej; prehľadom platieb od žalovanej ku dňu 17.11.2019;
Oznámením o zosplatnení zo dňa 30.10.2016 s dokladom o odoslaní; Pokuso o zmier zo dňa 14.12.2016

a v zmysle § 295 CSP aj Prehľadom úrokových sadzieb za rok 2016 podľa webovej stránky NBS.

37. Vzhľadom na spotrebiteľských charakter Zmluvy o úvere (§ 52 Obč. Z.) súd konštatuje, že nepopretie
skutkových tvrdení žalobcu zo strany žalovanej nezbavuje súd povinnosti podrobiť predmetnú Zmluvuo úvere kontrole (a) z hľadiska dodržania jej zákonných náležitostí v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch (§ 9 a § 11) a ako aj (b) z hľadiska prípadných neprijateľných zmluvných
podmienok. Súd je takisto povinný prihliadať na (c) absolútnu neplatnosť právnych úkonov aj z ostatných

dôvodov (napr. podľa § 39 Obč. Z.) a na (d) zákonné následky bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
(§ 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch), pričom s účinnosťou od 05.12.2018 je súd povinný ex offo
prihliadať aj na premlčanie nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy (§54a Obč. Z.), a to tak v prospech ako
aj v neprospech veriteľa.

38. Po právnom posúdení veci a po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobe v prevažnej
časti nie je možné vyhovieť.

39. Podľa dôvodovej správy (vo vzťahu k 54a Obč. Z.), pri subjektívnych majetkových právach zo
spotrebiteľskej zmluvy je opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali „ex
lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný

stav trhovej ekonomiky, niet v zásade z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore
vynucovania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom
inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku. Základným cieľom
navrhovanej právnej úpravy je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli
vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho

donúteniazaplatiťdlh,vovzťahukuktorémuuplynuloznačnéčasovéobdobie,vdôsledkučohobymohla
byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo spotrebiteľskej
zmluvysauplynutímpremlčacejdobytakexlegedostávadopolohynaturálnehozáväzku,ktoréjemožné
splniťdobrovoľnepovinnýmsubjektom,avšaktotoprávonemožnovymáhaťprotivôlipovinnéhosubjektu
(dlžníka). V tomto prípade sa vylučuje kondikcia, t. j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného

dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie
súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto
rizika bude oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr. Dôvodová správa

k schválenému zákonu považuje za vymáhanie premlčaného práva nielen exekučné konanie, ale aj
(základné) súdne konanie.

40. K rovnakému záveru dospelo dňa 20.03.2019 aj občianskoprávne kolégium Krajského súdu v
Banskej Bystrici, ktoré konštatovalo, že „vzhľadom na to, že účelom novely OZ bolo, aby sa subjektívne

majetkové práva zo spotrebiteľskej zmluvy po uplynutí premlčacej doby dostali „ex lege“ do polohy
naturálnych záväzkov, z povahy ktorých vyplýva, že ich nemožno vymáhať, potom bez ohľadu na to, že
uvedené ustanovenie stiera rozdiel medzi premlčaním a preklúziou, súd by mal prihliadať na premlčanie
uplatňovanej pohľadávky ex offo. Novela OZ sa vzťahuje na obe strany spotrebiteľského vzťahu, na
spotrebiteľa aj na dodávateľa. Poukazujeme na prechodné ustanovenie § 879v OZ“.

41. Na rozdiel od protiústavného ustanovenia § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., vychádza § 54a Obč.
Z. z predpokladu, že súd prihliada (ex offo) na premlčanie nárokov nielen v neprospech veriteľa, ale aj
v jeho prospech.

42. Žalobca v priebehu sporu opakovane tvrdil (č.l. 2 a 53), že k zosplatneniu úveru došlo pre omeškanie
splátky č. 5, splatnej dňa 15.08.2016. Oprávnenie žalobcu zosplatniť úver bolo dojednané v bode 10.1
Zmluvy o úvere. Podľa bodu 5 Zmluvy o úvere boli splátky splatné k 15. D
ňu v mesiaci. V zmysle § 103 Obč. Z. odo dňa splatnosti splátky č. 5, t.j. dňa 15.08.2016 začala plynúť
trojročná premlčacia doba (§ 101 Obč. Z.), ktorej koniec pripadol v zmysle § 122 Obč. Z. na 15.08.2019

(štvrtok).Nakoľkobolažalobapodanánasúd(i)aždňa22.10.2019,tedapouplynutí3-ročnejpremlčacej
doby a (ii) za účinnosti § 54a Obč. Z., súd v zmysle citovaného ustanovenia § 54a Obč. Z., v spojení s
§ 103 Obč. Z. a § 879v Obč. Z. nemohol nárok žalobcovi na zaplatenie uplatnenej istiny s prísl. priznať
a preto v tejto časti žalobu zamietol (výrok II.).

43. Na podporu správnosti svojho záveru o premlčaní nároku (§ 103 Obč. Z.) súd poukazuje na závery
vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41Co/42/2019-176 zo dňa 26.06.2019
a z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41Co/69/2019-188 zo dňa 15.08.2019., v zmysle
ktorých vyplýva, že „z ustanovenia § 103 druhá veta Obč. Z. je zrejmé, že zákon viaže začiatokpremlčania na dátum zročnosti tej nesplatenej splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal zročným celá dlh
(pozn. súdu - v predmetnej veci splátky splatnej 15.08.2016). V prípade, že sa jedná o spotrebiteľskú
zmluvu má dodávateľ povinnosť v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka čakať s uplatnením

práva na predčasné zosplatnenie úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka ešte tri mesiace od
omeškania so zaplatením splátky, čo však nič nemení na skutočnosti, že premlčacia doba sa aj v
takomto prípade počíta odo dňa zročnosti omeškanej splátky. Je pravdou, že takouto právnou
úpravou zákonodarca de facto skrátil premlčaciu dobu o 3 mesiace, keďže prvé 3 mesiace omeškania
dlžníka s danou splátkou dodávateľ nemôže zosplatniť celý dlh, pretože by tým porušil ustanovenie §

53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, avšak premlčacia doba nie je fixný inštitút a je právom zákonodarcu
ustanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne, ale len za predpokladu, že takto stanovená
premlčaciadobajedostatočnánauplatnenieprávteda,žetakýmtostanovenímpremlčacejdobynedôjde
k znemožneniu, respektíve k podstatnému sťaženiu možnosti veriteľa uplatňovať svoje práva. Veriteľ
mal dostatok času uplatniť svoj nárok na plnenie celého predčasne splateného dlhu na súde.

44. Na podporu svojich záverov súd ďalej poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn
4Co/410/2016 zo dňa 21.09.2017, v ktorom odvolací súd skonštatoval, že „V zmysle § 103 Občianskeho
zákonníka začína plynúť premlčacia doba pri využití práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka už
splatnosťou nezaplatenej splátky a nie samotným vyhlásením mimoriadnej splatnosti, resp. doručením
žalovanému (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Trojročná premlčacia doba v dôsledku zosplatnenia

preto neuplynula splatnosťou poslednej splátky, pre ktorú žalobca vyhlasoval mimoriadnu splatnosť,
ale splatnosťou najstaršej omeškanej splátky, pre ktorú využíva veriteľ právo na zosplatnenie. Pri
využití práva na zosplatnenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka nemôže veriteľ ihneď pristúpiť po
omeškaní splátky k zosplatneniu, ale toto právo mu patrí až po tom, čo uplynie lehota troch mesiacov od
nezaplatenia splátky. Túto lehotu poskytuje zákon spotrebiteľovi, aby si zaobstaral peňažné prostriedky

na zaplatenie dlhovanej sumy a až po jej uplynutí nastáva strata výhody splátok. To však nemá vplyv
na počiatok plynutia premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť
zročnosťou nesplnenej splátky.

45. Totožné závery vyplývajú taktiež aj z rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co/26/2017 zo dňa

28.06.2018, rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/385/2016 zo dňa 04.10.2017, rozsudku
Krajského súdu v Žiline č.k. 9Co/40/2018 zo dňa 19.04.2018, rozsudku Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 25Co/668/2015 zo dňa 05.04.2017 a z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 19Co/211/2016
zo dňa 13.10.2016.

46. Súd zároveň konštatuje, že nebolo možné žalobcovi priznať ani nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania z dlžnej istiny, ktoré v dôsledku nesplatenia istiny dlhu narastali a plynuli v čase, nakoľko
počiatok plynutia premlčacej doby úrokov z omeškania je totožný s počiatkom plynutia premlčacej doby
samotného peňažného dlhu, teda úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky zdielajú právny
osud samotnej (premlčanej) pohľadávky. V dôsledku omeškania dlžníka nevzniká medzi účastníkmi

záväzkovo-právneho vzťahu nový vzťah (nové právo), ale dochádza len k zmene pôvodného vzťahu a
to tak, že popri hlavnom záväzku (na zaplatenie istiny) je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi aj vedľajší
záväzok (úroky z omeškania). Nie je preto možné prijať záver, že za každý deň omeškania vzniká
veriteľovi nové a nové právo na zaplatenie úrokov z omeškania a to až do splatenia istiny, pričom
každé jednotlivé právo na úroky z omeškania by sa malo premlčovať osobitne v samostatnej 3-ročnej

premlčacej dobe, nakoľko by sa tým poprela samotná podstata úrokov z omeškania ako príslušenstva
hlavnej pohľadávky a tiež by sa tým popieral inštitút premlčania ako taký. Pre vznik povinnosti dlžníka
platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, keď došlo k omeškaniu so
splnením dlhu. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 1Cdo/157/2009 z 29.06.2010 dospel k rovnakému
záveru, keď uviedol, že povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň

trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením záväzku
a týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok.
K rovnakým záverom dospel Najvyšší súd SR aj v rozsudkoch sp. zn. 5Sžf/40/2015, 5Sžf/52/2014 a
5Sžf/66/2014 a 4Co/222/2005 (z 27.03.2008). Taktiež k rovnakým záverom dospel napr. aj Krajský súd
v Košiciach v uznesení sp.zn. 17CoE/1/2017 z 07.06.2017, keď uviedol, že najneskôr sa všetky úroky

z omeškania premlčia spolu s pohľadávkou a iný výklad by mal za následok, že napriek premlčaniu
práva na splnenie hlavného záväzku by bol dlžník prostredníctvom vedľajšieho záväzku na zaplatenie
úrokov z omeškania po dobu časovo neobmedzenú donucovaný na plnenie hlavného záväzku, čím by
sa negovali právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania a súčasne by sa nerešpektoval jeden zozákladných princípov súkromného práva „bdelým patrí právo“. K podobným záverom dospel aj Krajský
súd v Prešove v uznesení 23CoE/72/2012 z 21.03.2014, keď uviedol, že prijatie argumentácie, že nárok
na úroky z omeškania prináleží veriteľovi 3 roky spätne pred podaním žaloby a to napriek premlčaniu

istiny pohľadávky, by znamenalo, že vždy bude existovať „trojročný blok úrokov z omeškania“, ktorý
by existoval izolovane a v podstate by bolo na vôli oprávneného, kedy by sa domáhal ich zaplatenia,
pričom takáto „nadčasová“ povaha nie je právne udržateľná, nakoľko by znamenala nepostihnuteľnosť
istej časti úrokov z omeškania inštitútom premlčania.

47. Súd žalobcovi takisto nepriznal ani uplatnený nárok v sume 90,50 Eur z titulu nákladov spojených
s mimosúdnym uplatnením pohľadávky. Súd v prvom rade konštatuje, že žalobca tento nárok v žalobe
vôbec neodôvodnil (neuviedol, na základe akého právneho titulu tieto náklady požaduje) a k žalobe
nepriložil žiadne dôkazy o tom, že by mu tieto náklady vznikli (ani len neodkázal na prílohy žaloby, naviac
pokiaľ ide o Všeobecné obchodné podmienky, ak by sa tam aj tieto náklady uvádzali, nie sú podpísané).
Podľa § 9 ods. 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať plnenia,

ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 9a ods.
2 Zákona o ochrane spotrebiteľa, od spotrebiteľa nemožno požadovať úhradu nákladov vymáhania
pohľadávky vo výške prevyšujúcej skutočné náklady, ktoré vznikli osobe, ktorá v mene veriteľa alebo
vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy. Dôkazy preukazujúce
skutočne vynaložené náklady neboli žalobcom v spore predložené a preto aj v tejto časti súd žalobu

zamietol (výrok II.).

48. Zvyšnú časť uplatneného nároku predstavovala zmluvná pokuta, ktorú si žalobca uplatnil od
zosplatnenia úveru (11.12.2016). Nebolo sporné, že úver bol predčasne zosplatnený a ku dňu
zosplatneniu bola žalovaná v omeškaní s platením úveru. Nárok zo zmluvnej pokuty je samotnou

pohľadávkou, pričom Občiansky zákonník na platné dojednanie vyžaduje písomnú formu, určenie výšky
pokuty (alebo spôsobu jej určenia), pričom zmluvná pokuta predstavuje sankciu za porušenie zmluvnej
povinnosti. Tieto formálne náležitosti zmluvná pokuta dojednaná v bode 11.1 Zmluvy o úvere spĺňa.
Súd hodnotil dojednanie zmluvných strán aj v kontexte prípadných neprijateľných zmluvných podmienok
(najmä § 53 ods. 4 písm. k) Obč. Z.), pričom súd nezistil, že dojednanie o zmluvnej pokute, vzhľadom

na limitovanie je maximálnej výšky v súlade s § 3a ods. 1 Nariadenia Vlády SR a vzhľadom na
výšku zabezpečovaného plnenia (istina 1 500 Eur) je v hrubom nepomere v neprospech žalovanej ako
spotrebiteľa. Podľa názoru súdu nič nebránilo žalovanej zmluvu nepodpísať, ak by so zmluvnou pokutou
nesúhlasila. Súd teda dojednanie o zmluvnej pokute nevyhodnotil ako neplatné pre neprijateľnosť
zmluvnej pokuty.

49. Žalobca si zmluvnú pokutu uplatnil v miere 0,04 % denne zo sumy 1 516,57 Eur, ktorá suma
predstavovala súčet neuhradených splátok (vrátane úrokov). Súd však nepriznal predmetnú zmluvnú
pokutu v celom rozsahu, ale (a) len z dlžnej istiny, pričom (b) zohľadnil čiastkové platby žalovanej, ktoré
vykonala v prevažnej časti aj po zosplatnení úveru - prevažná časť úhrad žalovanou bola v roku 2019,

tak ako to vyplýva z listinného dôkazu na č.l. 13. Žalobca pritom pri uplatnení nárokov (zmluvná pokuta a
úroky z omeškania) v žalobnom petite na jednotlivé čiastkové úhrady žalovanou aj po zosplatnení úveru
vôbec nereflektoval. Súčasne (c) súd nepriznal žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu po dni vyhlásenia
rozsudku.

50. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že Zmluva o úvere je v časti týkajúcej sa výšky
úrokov neplatná pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Obč. Z. a § 3 ods. 1 Obč. Z.). Nezodpovedá
všeobecneuznávanýmvzťahommedziľuďmi,abydlžníkposkytovalveriteľovineprimeranéažúžernícke
úroky. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu,
jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval. Predovšetkým však treba porovnať dojednaný úrok s úrokovou

mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. Zn. 1Cdo/57/2005, ZSP 35/2010). Občiansky zákonník a ani iné právne
predpisy výslovne nestanovia, do akej výšky je možné pri peňažnej pôžičke dojednať úroky, z
tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov
zmluvy o pôžičke, nakoľko i tu platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne
považované za odporujúce uznávaným pravidlom správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a
mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Pri dojednávaníúrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný
úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade
s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu

na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej
istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška
úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru

vdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbám,uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo 26/2011
zo dňa 26.04. 2012). Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda
nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy,
ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

51. V predmetnej veci súd zistil (č.l. 6 a č.l. 83), že výška dojednaných úrokov (22,96 %) bola takmer 3
-násobkom priemernej (obvyklej) úrokovej mieru v danom období (8,64 %) a teda v zmluve dojednaná
výška úrokov podstatne a v rozpore s dobrými mravmi prevyšuje obvyklú výšku úrokov na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.

52. Podporne súd poukazuje na v zásade konštantnú rozhodovaciu prax (najmä odvolacích) súdov,
ktoré skonštatovali, že vo veciach tzv. nebankových subjektov sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo
všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky. Rozhodne nie však viac ako 100% oproti priemeru bank
a musia sa zohľadniť aj osobitosti prípadu .... je neobhájiteľné viac ako stopercentné navýšenie ceny

úveru oproti priemeru bánk. (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co 313/2010 z
9.11.2010, rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/112/2017, sp.zn. 17Co/26/2015, sp.zn.
3cO/105/2014, sp.zn. 3Co/151/2013, sp.zn. 3Co/151/2013, sp.zn. 17Co/26/2015, sp.zn. 3Co 3/2011 z
12.10.2011).

53. Aj keď výška dojednaných úrokov neprevyšuje maximálnu prípustnú výšku odplaty podľa § 53 ods.
6 Obč. Z. v spojení s § 1a Nariadenia Vlády SR,. je potrebné rozlišovať pojem „úroky“ a pojem „odplata“,
nakoľkopojem„odplata“jepodstatneširšíakopojem„úroky“.Odplatousavzmysle§1 ods.1Nariadenia
vlády rozumie nielen úrok, ale aj poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú
dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov

alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov (napr. náklady na doplnkové služby). Je teda
logické, že tolerovaná výška „odplaty“ je vyššia ako tolerovaná miera samostatných „úrokov“, ako len
jednej z viacerých zložiek „odplaty“. Rozpor s dobrými mravmi sa môže týkať aj plnenia, ktoré je v
súlade s právnymi predpismi, a teda aj pokiaľ by takto dojednaný úrok bol v súlade s § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka, môže byť v rozpore s dobrými mravmi (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove

sp.zn. 23Co/276/2015 z 20.02.2017).

54. Súd v tejto súvislosti osobitne poukazuje na Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
15Co/276/2018 zo dňa 13.03.2019, v ktorom sa konštatuje, že: „Odplata za úver je vyjadrením skutočnej
ceny spotrebiteľského úveru, zahŕňajúcej nielen úrok z úveru, ale aj všetky poplatky a akékoľvek náklady

účtované veriteľom spotrebiteľovi v súvislosti s poskytnutím úveru...... Niet pochýb, že odplata je pojem
širší než úrok z úveru. Úrok z úveru je iba jednou zo zložiek, ktorá vstupuje do výpočtu odplaty za
úver (RPMN).“ ... „Právnym názorom, ako zastáva odvolací súd, sa riadil pri rozhodovaní aj okresný
súd, keď úrokovú sadzbu dohodnutú medzi účastníkmi, ako jednu zo zložiek, ktorá síce vstupuje do
výpočtu RPMN (odplaty za úver), hodnotil osobitne a to s prihliadnutím na Národnou bankou Slovenska

zverejňované priemerné úrokové miery z úverov...“ Pripustiť výklad o úrokovej sadzbe a RPMN, aký
zastáva žalobca, nie je správny, a vo svojej podstate by bolo možné ho hodnotiť ako obchádzanie
zákona, či nekalú obchodnú praktiku veriteľa. Napr. v danom prípade by sa žalobca mohol uchýliť k
úrokovej sadzbe až vo výške 45,7% ročne a podľa jeho názoru by stále išlo o sadzbu primeranú a
prijateľnú, lebo je v zhodne, resp. neprevyšuje RPMN. Neuvádzať iné náklady pri výpočte RPMN ako

úrokovú sadzbu, resp. nulovou hodnotou, môže byť zámer veriteľa, ktorý do úrokovej sadzby schováva
aj ďalšie náklady s cieľom získať nezákonné výhody aj na úkor dlžníka - spotrebiteľa (napr. v prípade
uplatňovania úroku z omeškania veriteľom z tzv. kapitalizovaných úrokov, kedy v úroku by mohli byť
zahrnuté aj poplatky a iné náklady, ktoré ale úročiť úrokom z omeškania nemožno“).55. Z uvedeného dôvodu preto súd priznal žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu len z výšky neplatenej
istiny úveru - ku dňu 11.12.2016 predstavovala neuhradená istina sumu 1 288,71 Eur a následne sa táto

istina čiastkovými úhradami zo strany žalovanej (č.l. 13). ponižovala - súd na rozdiel od žalobcu teda
zohľadnil aj pribežné čiastkové platby žalovanej po zosplatnení úveru. Zmluvnú pokutu súd nepriznal
„až do zaplatenia“, ako žiadal žalobca, ale len do dňa vyhlásenia rozsudku (výrok I.) a to s poukazom
na ust. § 217 ods. 2 CSP, ako aj na súdnu prax - napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
3Mcdo 12/2011 z 14.6.2012, Uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 32Cdo/1432/2010 z 30.03.2011,

Uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23Cdo 4799/2010 z 26.4.2011 - v zmysle ktorej súdnej praxe
zmluvnú pokutu nie je možné priznať do budúcna, teda za obdobie po vyhlásení rozsudku, nakoľko
zmluvná pokuta je samostatným nárokom (pohľadávkou) a nejde o opakujúce sa dávky ani splátky a
ani o príslušenstvo pohľadávky (úroky z omeškania). V časti uplatneného nároku na zmluvnú pokutu za
obdobie po 29.05.2020 preto súd žalobu taktiež zamietol (výrok II.)

56. Pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách konaniach, žalovaná mala v spore väčší pomerný úspech
(žalobca si uplatnil v zásade 4 druhy nárokov - neuhradené splátky, úroky z omeškania, zmluvnú pokutu
a náklady spojené s mimosúdnym uplatnením pohľadávky, z ktorých bol úspešný len v jednom nároku
- na zmluvnú pokutu a aj to len čiastočne) a preto by jej v zmysle § 255 CSP mal prislúchať nárok
voči žalobcovi na náhradu trov konania (100%). Nakoľko však žalovanej preukázateľne v spore žiadne

trovy nevznikli, súd jej v zmysle § 257 CSP nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal
(výrok III.). V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018
z 28.02.2018, podľa ktorého „ak podľa obsahu spisu strane žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl.
17 základných princípov CSP (procesná ekonómia) rozhodnúť tak, že sa jej náhrada trov konania
nepriznáva.“

57. Záverom súd poukazuje na to, že žalobca žiadal pre prípad nedostavenia sa žalovanej na
pojednávanie vydať rozsudok pre zmeškanie, čo v danom prípade, vzhľadom na spotrebiteľských
charakter sporu (žalovaná je spotrebiteľom), v zmysle § 299 ods. 1 CSP nie je možné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Zvolen, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 362 CSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo
v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť adopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.