Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, July 21, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 18C/48/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114207037
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Hlistová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2020:1114207037.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobkyne v 1.

rade: G. L., XX.XX.XXXX, R.: C. XXXX/XX, XXX XX Ž., žalobkyne v 2. rade: Y. L., U.. XX.XX.XXXX, C.
XXXX/XX, XXX XX Ž., obe zastúpené: Mgr. Dr. Anton Kušnír, advokát, ul. Jána Reka 13, 010 01 Žilina,
IČO:31074863protižalovanému:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,Pribinova25,82496Bratislava,IČO:
35 792 752, zast.: JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava o neplatnosť právneho
úkonu a priznania finančného zadosťučinenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že zmluva o poskytnutí revolvingového úveru medzi žalobkyňou v 1. rade a žalobkyňou
v 2. rade a žalovaným, č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 23.05.2012 v článku 5 ods. 5.2 v znení "dlžník

svojím podpisom potvrdzujem, že v deň podpisu tejto zmluvy vystavil a odovzdal veriteľovi 1 vlastnú
blankozmenku, v ktorej texte nie sú uvedené nasledovné údaje: a) suma zmenky, b) údaj splatnosti
zmenky, zmenka je vystavená na rad veriteľa a na základe ktorej bola zo strany žalobkýň vystavená
blankozmenka zo dňa 23.05.2012 na zabezpečenie pohľadávky z o zmluvy o revolvingovom úvere zo
dňa 23.05.2012 je absolútne neplatná.
II. Súd určuje, že zmluva o poskytnutí revolvingového úveru medzi žalobkyňou v 1. rade, žalobkyňou v 2.
rade a žalovaným, č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 23.05.2012 v časti článok 5 ods. 5.1 podľa ktorej "záväzky

dlžníka vyplývajúce z tejto zmluvy budú zabezpečené záložným právom zriadením k nasledovnému
predmetu záložného práva: byt. č. XX, X. poschodie, vchod X, obytného domu, popis stavby - obytný
dom. súp. č. XXXX, postavený na parcele č. XXXX, (parcela XXXX pod stavbou je evidovaná na M.
Č.. XXXX), podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu: XX/XXXX, vo
vlastníctve: k XXX Č. Y. rodená G.Á., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, C. XX/XX Ž., PSČ XXX XX SR,
spoluvlastnícky podiel: 1/1 to všetko zapísané v katastri nehnuteľností vedenou správou katastra Ž.,
okres Ž., obec Ž., k. ú. Ž., na LV č. XXXX a na základe ktorej bolo zo strany žalobkýň zriadené záložné
právo žalobkyňou v 2. rade zo dna 23.05.2012, zapísané na LV č. XXXX, slúžiace na zabezpečenie

pohľadávky odporcu so zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 23.05.2012, je absolútne neplatná.
III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
IIII. Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresný súd v Žiline dňa 12.04.2013 sa žalobkyne domáhali určenia neplatnosti
zmluvy o poskytovaní revolvingového úveru č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 23.05.2012 vo vzťahu k
žalobkyni v prvom aj v druhom rade. Súčasne žiadali o určenie povinnosti žalovanému nahradiť
žalobkyniam za porušenie spotrebiteľských práv finančné zadosťučinenie vo výške 2000 Eur vo vzťahu

k žalobkyni v 1. rade a 1000 Eur vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade a v poslednom rade o určenie povinnosti
zdržať sa v zmluvách o spotrebiteľskom úvere uvádzania neprijateľných podmienok a priznania práva
žalobkyniam zverejniť výrok tohto rozsudku v denníku s celoštátnou pôsobnosťou.2. Oprávnenosť svojej žaloby žalobkyne odôvodnili tým, že žalobkyňa v 1.rade uzavrela dňa 25.05.2012
sožalovanýmzmluvuorevolvingovejpôžičkeč.XXXXXX-XXXXXpodľaust.§657anasl.O.Z.Žalovaný
cez svojho sprostredkovateľa stanovil žalobkyni ako podmienku poskytnutia pôžičky predloženie

živnostenského oprávnenia na podnikanie. Žalobkyňa do uzavretia zmluvy o pôžičke ale ani po jej
podpise nikdy nepodnikala. Finančné prostriedky zo zmluvy o pôžičke potrebovala žalobkyňa na úhradu
spoločných dlhov, ktoré vznikli v rámci spoločnej domácnosti so spoludlžníčkou Y. L., ktorá je jej
matkou.Bolinútenéokreminéhovyplatiťpovinnostivyplývajúcezexekúcievedenejsúdnymexekútorom
JUDr. Mariánom Jancom, pod č. k.: Ex 442/2012. Je teda dôvodné tvrdiť, že žalobkyňa uzavrela

predmetnú zmluvu v tiesni, o ktorej sprostredkovateľ žalovaného bol informovaný. Žalobkyňa nikdy
nemalazáujemprostriedkypoužiťnapodnikanie,privyhľadávanímožnostífinančnejpôžičkyvychádzala
z ponuky žalovaného, ktorú žalovaný zverejnil na internetovej stránke na ktorej tvrdí, že pôžičkou môže
záujemca financovať neúčelový úver a o využití financií rozhoduje "len a len klient". Vďaka tejto ponuke
mala odpadnúť zbytočná administratívna záťaž a klient svoje peniaze mal obdržať oveľa rýchlejšie.
Výnimku má tvoriť len financovanie nehnuteľností o čo sa v prípade žalobkýň nejednalo. Žalovaný teda

týmto spôsobom zastieral iný právny úkon, a to poskytnutie finančných prostriedkov formou zmluvy
nepodnikateľskej fyzickej osobe.

3. Žalovaný na uvedenej stránke neuvádza taký príklad výpočtu pôžičky, z ktorého by malo byť zjavné,
aké náklady bude povinný zaplatiť dlžník v prípade jej poskytnutia na konkrétnu sumu, obdobie za

konkretizovaných podmienok. Uvedené konanie žalovaného je porušením povinnosti podľa ust. § 3,4
zák. č. 129/2010 o informáciách v reklame. Sprostredkovatelia žalovaného navštívili žalobkyne pri
uzatváraní zmluvy u nich doma, pričom nevyplňovali žiaden dotazník, žiaden formulár žiadosti o úver,
bol im stanovený iba počet splátok, pričom navrhovateľka v 1. rade mala doporučené založenie
živnosti bez ohľadu na výber podnikateľskej činnosti. Sprostredkovateľky žalovaného neskúmali príjmy

tak žalobkyne v rade jedna, ako aj spoludlžníčky - jej matky. Žalobkyňa v rade jedna nebola ani
požiadaná o predloženie finančného plánu na založenú podnikateľskú činnosť a sprostredkovateľky
taktiež nevypracovali žiadnu finančnú analýzu skúmania schopnosti splácať pôžičku zo strany žalobkýň,
čo je obchádzaním povinnosti podľa ust. § 4 zak. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch. O možnosti
predčasného splatenia úveru boli žalobkyne poučené tak, že je to možné, avšak bez konkretizovania

podmienok. Sprostredkovateľky žalovaného žalobkyne nepoučili o možnosti odstúpiť od zmluvy v
zmluvne stanovenej lehote a táto skutočnosť nie je zahrnutá ani v samotnej zmluve o pôžičke. Žalobkyne
neboli ani informované o podstatnej skutočnosti, ktorú si žalovaný neskôr uplatnil v rámci vyplatenia
požičanej sumy a to o výške odmeny žalovaného, ktorá je v zjavnom nepomere k výške reálne
poskytnutej pôžičky, teda bez náležitej ekonomickej rovnováhy a v súlade s dobrými mravmi. O tejto

zmluvnej podmienke sa žalobkyne dozvedeli až po doručení zmluvy na podpis, avšak keďže boli vo
finančnej tiesni, predloženú nevýhodnú zmluvu podpísali a začali plniť. Vyplatenie reálnej požičanej
sumy bolo vykonané žalovaným v rozpore s ust. čl. 1, bod 1.1 zmluvy na účet spolu dlžníčky a nie na účet
dlžníčky tak, ako sa žalovaný zaviazal podľa zmluvy o poskytnutí úveru. Až po zaslaní zmluvy žalobkyňa
zistila, že v skutočnosti jej bude poskytnutá pôžička vo výške až 23 088 Eur, avšak z uvedenej sumy je

zmluvná odmena pre žalovaného 14 088 Eur a suma 9 000 Eur má byť poskytnutá na účet dlžníčky. Ani
táto suma však do dnešného dňa na účet žalobkyni rade jedna - dlžníčky poukázaná zo strany odporcu
nebola. Podľa bodu 2. zmluvy žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť 48. mesačných splátok po 481 Eur podľa
splátkového kalendára, čo predstavuje sumu 23 088 Eur, ktorý tvorí prílohu č. 1 zmluvy a podľa ktorého
žalobkyňa svoj dlh spláca.

4. Neposkytnutím pôžičky podľa zmluvy na účet žalobkyni v 1.rade žalovaný nesplnil zmluvnú povinnosť
podľa ust. § 657 O. Z., o zmluve o pôžičke, podľa ktorého zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby
veci rovnakého druhu. Žalovaný teda neprenechal žalobkyni v 1.rade v zmluvnom postavení veriteľky,

peniaze tak ako sa zaviazal, a preto je dôvodné tvrdiť, že zmluva o pôžičke medzi žalobkyňou v 1.rade a
žalovaným nevznikla a zároveň vzťah medzi žalobkyňou v 1.rade a žalovaným nie je možné subsumovať
pod zákonnú úpravu zmluvy o pôžičke podľa ust. § 657 O.Z.

5. Predmetnej zmluve o revolvingovej pôžičke nepredchádzalo zo strany žalovaného vyplnenie žiadnej

žiadosti alebo iného formulára o poskytnutí pôžičky, ktorý by obsahoval presnú špecifikáciu výšky
pôžičky, preukázanie spôsobilosti žalobkýň splácať, dobu trvania pôžičky, termín poslednej splátky,
výšku a počet splátok, termíny splátok a celkovú zaplatené sumu za pôžičku, resp. iné predjednané
podmienky. Uvedený postup žalovaného je v rozpore s povinnosťami podľa ust. § 4 zak. č. 129/2010o spotrebiteľských úveroch - poskytovanie informácii pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Tieto obvyklé zmluvné náležitosti nie sú riadne obsiahnuté ani v samotnej zmluve, čo je však zásadné
pochybenie na strane žalovaného, zmluva nezakotvuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN)

vôbec, čo je v rozpore s ust. S 39 O.Z, ust. S 9 zákona 129/2010 - (náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere). Bez stanovenia RPMN nie je možné posúdiť nákladovosť poskytnutej pôžičky, čo samo o sebe
spôsobuje poškodenie práv spotrebiteľa.

6. Napriek tomu, že zmluva neobsahuje stanovenie úrokov a poplatkov, stanovením zmluvnej odmeny

ako bezvýhradnej zmluvnej podmienky, bez náležitej ekonomickej rovnováhy a v rozpore § dobrými
mravmi dochádza k obchádzaniu zákona o spotrebiteľských úveroch v ust. § 9 ods. (2) písm. j. cit. zák.
Žalobkyne nežiadali žalovaného o poskytnutie revolvingovej pôžičky, typ zmluvy si bez vôle žalobkýň
zvolil žalovaný bez adekvátneho poučenia, aké práva a povinnosti predstavuje revolvingový úver pre
žalobkyne. Žalobkyne neboli poučené o možnosti odstúpenia od zmluvy v zákone stanovenej lehote a
túto možnosť neobsahuje ani zmluva samotná. Taktiež nebola poučená o povinnostiach pri odstúpení

od zmluvy, nakoľko tieto právne vzťahy žalovaný ignoroval a obchádza ich zaplatením jedno rázovej
odmeny v momente poskytnutia pôžičky, čím obchádza zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého
veriteľovi sa majú zaplatiť pri predčasnom splatení iba náklady, ktoré mu vznikli v poslednom roku
splácania, max. však 0,5 % z predčasne splatenej sumy, pri viac ako roku trvania zmluvy, max. 1 %
z celkovej sumy. Tento postup žalovaného je v rozpore s ust. § 9 ods. (2) písm. t) a písm. w), cit.

zák. Podľa čl. 4. zmluvy za poskytnutie pôžičky sa dlžníčky - žalobkyne zaviazali zaplatiť veriteľovi
zmluvnú odmenu vo výške 14 088 Eur ku dňu poskytnutia pôžičky z celkovej sumy pôžičky vo výške
23 088 Eur a to v rovnakej výške z každého revolvingu poskytnutého veriteľom. Túto sumu si podľa
čl. 9, ods. 9.1 zmluvy žalovaný započítal ako vzniknutú pohľadávku voči žalobkyni ku dňu poskytnutia
pôžičky, avšak žalobkyne o takej zmluvnej podmienke informované vopred neboli v záväzku vyplatiť

takúto zmluvnú odmenu sa nezaviazali a neboli o nej ani vopred informované. Táto zmluvná podmienka
je v zmysle § 53 ods. (1), ods. (4) písm. a), písm. h) O.Z. zjavne neprijateľnou zmluvnou podmienkou
a zároveň porušením informačne povinnosti odporcu ustanovenej § 3 a § 5 zák. o spotrebiteľských
úveroch a v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ust. § 53 ods. (6) a ods. (5) O.Z. zmluvná odplata
nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery

v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.
7. Ďalej žalobkyne poukázali na skutočnosť, že žalovaný si zabezpečil uvedený dlh voči žalobkyniam
zriadením záložného práva k bytu č. XX, X. poschodie, vchod X, obytného domu so súp. č.: XXXX,

postavený na pare. č.: XXXX, ktorá je evidovaná na LV č. XXXX, s podielom priestoru na spoločných
častiach a zariadeniach domu: XX/XXXX, vo vlastníctve žalobkyne v 2.rade - Y. L., A.. G., U..:
XX.XX.XXXX, bytom: C. XX/XX, Ž., XXX XX v spoluvlastníckom podiele X/X-ina. Byt je zapísaný na
LV č. XXXX, k.ú. Ž., obec Ž., Správa katastra Ž.. Podľa bodu X.X žalobkyňa v 1.rade zabezpečila
svoj dlh zo zmluvy vlastnou blankozmenkou, v ktorej nie je vyplnená suma zmenky a údaj splatnosti

zmenky. Túto zmenku žalobkyňa v 1. rade odovzdala žalovanému pri podpise zmluvy. V prípade, že sa
žalobkyňa v 1.rade dostane do omeškania s plnením záväzkov podľa zmluvy, je žalovaný v postavení
veriteľa oprávnený vyplniť blankozmenku na ľubovoľnú sumu zahŕňajúcu ale neprekračujúcu všetky
pohľadávky veriteľa z tejto zmluvy, vrátane zmluvných pokút g príslušenstva pohľadávky a uplatniť ju.
Zmenka bola avalovaná spoludlžníčkou - žalobkyňou v 2.rade.Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva

obchádza zákon o spotrebiteľských úveroch ako aj príslušné ustanovenia občianskeho zákona, sú
zmluvnézabezpečovacieúkonyvprospechžalovanéhovrozporesdobrýmimravmiabsolútneneplatné.

8. Zmluva v čl. 11 obsahuje súhlas žalobkyne, že v prípade porušenia povinnosti dlžníkom a vzniku
peňažnej pohľadávky je žalovaný za účelom ochrany jeho práv oprávnený odovzdať informácie o

tejto zmluve na spracovanie záujmovému združeniu právnických osôb SOUS, IČO: 37 935 984, so
sídlom: Rongenova 238, 851 01 Bratislava, ktorého má byť žalovaný členom. Táto právnická osoba
však podľa aktuálneho záznamu v OR neexistuje. Podľa uvedeného ustanovenia zmluvy dlžník vydaný
súhlas na postúpenie všetkých informácii môže odvolať až po uhradení všetkých svojich záväzkov voči
veriteľovi - žalovanému, pričom poskytnutie osobných údajov dlžníkom má byť zároveň dobrovoľné. Toto

ustanovenie zmluvy je v rozpore s ust. § 53 ods. (4), písm. b) O.Z., čo podľa ust. ods. f spôsobuje, že
táto neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná.9. Ďalej poukázali na § 53 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí
ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto

zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne, zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Taktiež podľa § 54 OZ Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní,
ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu
spotrebiteľa. Vzhľadom k vyššie uvedenej argumentácii žalobkyne žiadali aby súd žalobe vyhovel v
plnom rozsahu.

10.Žalovanýsakžalobepísomnevyjadrildňa08.05.2013.Vprvomradenamietolmiestnunepríslušnosť

s tým, že podľa jeho názoru miestne príslušný na konanie je Okresný súd Bratislava 1. Súčasne uviedol,
že podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a v rozpore s vlastným konaním žalobkýň. Ohľadne
podanej žaloby namietal neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Medzi
účastníkmi konania - žalobkyňou 1 ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola dňa 25.05.2012
uzavretá Zmluva o revolvingovej pôžičke číslo XXXXXX-XXXXX. Túto zmluvu uzavrela žalobkyňa 1 ako

podnikateľský subjekt, čomu zodpovedá najmä ale nielen označenie v časti označenia zmluvných strán,
predmet zmluvy v článku 1., ods. 1.1, obsah zmluvy týkajúci sa pozitívnych a negatívnych záväzkov.
Uvedenéčastizmluvysapojmovomôžuspájaťlenspodnikateľskýmzmluvnýmvzťahom.Žalobkyňav1.
rade v návrhu popiera vlastné konanie a uvádza tvrdenia, ktoré nie sú v súlade so skutočným skutkovým
stavom veci. Z celej zmluvy a okolností pred jej uzavretím je nesporné, že konala ako podnikateľ a takto

zmluvu aj uzatvorila. Žalobkyňa v 1.rade pred a pri uzavretí zmluvy neuviedla nič o žiadnych dlhoch.
V prípade spotrebiteľských právnych vzťahov žalovaný používa úplne odlišné formuláre obsahujúce
všetky zákonom predpísané údaje pre takéto vzťahy. Zákon č. 129/2010 Z. z. sa nevzťahuje na
podnikateľské právne vzťahy, teda ani na zmluvu o revolvingovej pôžičke číslo XXXXXX-XXXXX a
preto argumentácia žalobkýň je v celom rozsahu neopodstatnená. Preto žiadal, aby súd podanú žalobu

zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia.

11. Na základe vznesenej námietky miestnej nepríslušnosti Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa
09.12.2013 č.k. 9NcC 99/2013-48 rozhodol, že miestne príslušným na konanie v predmetnej veci je
Okresný súd Bratislava 1, ktorému bola vec následne postúpená na prejednanie a rozhodnutie.

12. Podaním zo dňa 26.11.2015 žalobkyne žiadali o pripustenie zmeny žaloby. Obsahom navrhovanej
zmeny bola zmena výroku ohľadom určenia neplatnosti revolvingovej zmluvy (výrok č.2,3. žaloby),
znenie výroku č.8 žaloby o určení povinnosti žalovanému zdržať sa v zmluvách dojednávania
neprijateľných zmluvných podmienok a v časti výroku 10 žaloby žalobu zobrali späť a konanie žiadali

zastaviť. K zneniu žalobného petitu sa vyjadrili aj na pojednávaní konanom dňa 22.03.2018, kedy
súčasne uviedli, že žalobu v časti o určenie povinnosti žalovanému zdržať sa v zmluvách o úveroch
uzavretých so spotrebiteľmi dojednávania neprijateľných podmienok (výrok č.5 až č.9 žaloby) berú späť
a konanie žiadajú zastaviť. Na základe návrhu žalobkýň súd pripustil v dotknutých výrokoch petitu žaloby
zmenu žaloby v nasledovnom znení.

"Súd určuje, že zmluva o poskytnutí revolvingového úveru medzi žalobkyňou v 1. rade a žalobkyňou
v 2. rade a žalovaným, č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 23.05.2012 v článku 5 ods. 5.2 v znení ..dlžník
svojím podpisom potvrdzujem, že v deň podpisu tejto zmluvy vystavil a odovzdal veritelovi 1 vlastnú
blankozmenku, v ktorej texte nie sú uvedené nasledovné údaje: a) suma zmenky, b) údaj splatnosti
zmenky, zmenka je vystavená na rad veriteľa (ďalej len blankozmenka) " na základe ktorej bola zo

strany žalobkýň vystavená blankozmenka zo dňa 23.05.2012 na zabezpečenie pohľadávky z o zmluvy
o revolvingovom úvere zo dňa 23.05.2012 je absolútne neplatná.
Súd určuje, že zmluva o poskytnutí revolvingového úveru medzi žalobkyňou v 1. rade, žalobkyňou v 2.
rade a žalovaným, č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 23.05.2012 v časti článok 5 ods. 5.1 podľa ktorej "záväzky
dlžníka vyplývajúce z tejto zmluvy budú zabezpečené záložným právom zriadením k nasledovnému

predmetu záložného práva: by t. č. XX, X. Poschodie, vchod 3, obytného domu, popis stavby - obytný
dom, súp.č. XXXX, postavený na parcele č. XXXX, (parcela XXXX pod stavbou je evidovaná na L
V č. XXXX), podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu: XX/XXXX, vo
vlastníctve: k XXX Č. Y. rodená G., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, C. XX/XX Ž., D. XXX XX E.,spoluvlastnícky podiel: 1/1 to všetko zapísané v katastri nehnuteľností vedenou správou katastra Ž.,
okres Ž., obec Ž., L.. Ú.. Ž., na L.V č. XXXX a na základe "ktorej bolo zo strany žalobkýň zriadené záložné
právo žalobkyňou v 2. rade zo dňa 23.05.2012, zapísané na LV č. XXXX, slúžiace na zabezpečenie

pohľadávky odporcu so zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 23.05.2012, je absolútne neplatná."

13. Podaním zo dňa 24.04.2018 žalovaný k predmetu žaloby uviedol, že tvrdenia žalobkýň o povahe
zmluvy o revolvingovej pôžičke ako o spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu odporujú ako obsahu zmluvy,
tak aj predzmluvným vzťahom. Úverový vzťah medzi stranami sporu na základe zmluvy o revolvingovej

pôžičke nie je spotrebiteľským, ale podnikateľským, uzatvoreným medzi podnikateľskými subjektmi.
Medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu žiadnej spotrebiteľskej zmluvy. Už zo znenia článku 1., ods.
1.1. Zmluvy o revolvingovom pôžičke č. XXXXXX - XXXXX (ďalej v texte aj ako "zmluva" v príslušnom
gramatickomtvare)vyplýva,ženazákladetejtozmluvyposkytujeveriteľ(tužalovaný)vprospechdlžníka
(tu žalobkyňa 1/) peňažné prostriedky pre účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Žalobkyne vo
svojich vyjadreniach uvádzajú, že sprostredkovatelia žalovaného im mali zámerne takýto typ zmluvy

odporučiť, nakoľko poznali ich situáciu, a vedeli, že sa nachádzali v tiesni a že neboli dostatočne
oboznámení a poučení o svojich práva a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy, čím sa dostali do
nevýhodného postavenia. Uvedené tvrdenia žalobkýň popiera v celom rozsahu ako nedôvodné, nakoľko
nemajú oporu v žiadnych konkrétnych skutkovo a právne relevantných okolnostiach, ktoré by boli
podloženéreálnymidôkazmi.Argumentyžalobkýňmajúlenhypotetickýcharakter. Žalovanýtrvánatom,

že žalobkyňa 1/ v čase podania žiadosti o poskytnutie pôžičky aj v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy
vystupoval ako podnikateľ - fyzická soba, pričom žalovaný konal na základe pokladov, ktorými svoje
postavenie podnikateľa deklaroval. Žalovaný zároveň trvá na to, že žalobkyniam bol pred uzatvorením
zmluvy poskytnutý dostatočný priestor na to, aby sa oboznámili s obsahom zmluvných dokumentov
a podmienkami poskytnutia pôžičky. Poukázal na to, že ani samotná právna ochrana spotrebiteľa (za

predpokladu, ak by išlo v tomto prípade o spotrebiteľský zmluvný vzťah) nie je bezmedzná, a preto aj
prípadná pasivita spotrebiteľa spočívajúca v nepreštudovaní ani len základných ustanovení akejkoľvek
zmluvy pred jej podpisom nepožíva žiadnu právnu ochranu.
V súvislosti s tvrdeniami žalobkýň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 81/2011,
podľa ktorého, cit: "Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv

vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov),
logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov
v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi,
aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k
vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom

tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Takto musí súd
postupovať súd aj v prípadoch, ak interpretujú účastníci vo svojich prednesoch alebo výpovediach v
priebehu konania zmluvné dojednanie odlišným spôsobom. Takáto situácia neznamená, že právny úkon
vyložiť nemožno, lebo záujmy a postoje účastníkov priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať
ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa

§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže byť považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už
urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby
obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený
v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania." Žalobkyne neuviedli žiadne
právne relevantné skutočnosti, pre ktoré by sa mal obsah ich slobodne a dobrovoľne vykonaného úkonu

interpretovať inak a spôsobom, ktorý je v rozpore s prejavom vôle. Žalobkyne sa svojimi tvrdeniami
domáhajú porušenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo považuje za neprípustné a v rozpore so
zákonom, nakoľko z obsahu zmluvy vyplýva, že žalobkyňa 1/ ju uzatvára ako podnikateľský subjekt
konajúci pod obchodným menom: G. L., so sídlom: C. XXXX/XX, XXX XX Ž., IČO: XXXXXXXX, zapísaný
v Živnostenskom registri Okresného úradu v Žiline, reg. č.: XXX-XXXXX.

Z ustanovenia článku 1., ods. 1.1 Zmluvy vyplýva Veriteľ poskytne Dlžníkovi na účely výkonu jeho
podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky (...)
A ďalej z ustanovenia článku 10., ods. 10.1 písm. a), c), a f) Zmluvy vyplýva Dlžník, Spoludlžník č.1 a
Spoludlžník č. 2 prehlasujú, že :
a) nezatajili Veriteľovi žiadne ručiteľské záväzky ani nesplnené záväzky voči orgánom štátnej správy a

samosprávy, peňažnému ústavu, súčasnému ani predchádzajúcemu zamestnávateľovi, fyzickej alebo
právnickej osobe splatné ku dňu podpisu tejto Zmluvy,
(c) nenachádza sa v úpadku ani v insolvencii, nie je účastníkom dohôd či dojednaní, ktorých plnenie by
bolo v rozpore s plnením záväzkov podľa tejto Zmluvy,(f) všetky údaje uvedené v tejto Zmluve a jej prílohách sú uvedené úplne a pravdivo.
Podľa článku 14., ods. 14.1 písm. a), b) Zmluvy Dlžník sa týmto Veriteľovi zaväzuje po celú dobu trvania
tejto Zmluvy

a) udržiavať v platnosti všetky licencie, súhlasy, registrácie alebo schválenia (vládne či iné) nevyhnutne
vyžadované v súvislosti s jeho obchodnou činnosťou, podnikaním alebo majetkom Dlžníka a rovnako i
uzatvorením plnením, platnosťou či vymožiteľnosťou tejto Zmluvy,
b) nevykonať nič, čím by ohrozil platnosť a účinnosť svojej existencie ako právnickej osoby, resp. fyzickej
osoby - podnikateľa, či vyvolal spochybnenie či zánik platnosti oprávnení alebo povolení, ktoré sú

potrebné pre výkon jeho činnosti alebo k tomu, aby držal, užíval a disponoval svojím majetkom.
Podľa článku 14., ods. 14.2 Zmluvy Neobmedzujúc ostatné záväzky a povinnosti Dlžníka podľa
tejto Zmluvy sa Dlžník zaväzuj informovať Veriteľa bez zbytočného odkladu o všetkých okolnostiach,
ktoré môžu mať vplyv na schopnosť Dlžníka splniť ktorýkoľvek z jeho záväzkov uvedených v tejto
Zmluve alebo vplyv na platnosť i vymožiteľnosť zabezpečenia alebo ktoré môžu v konečnom dôsledku
zapríčiniť alebo vyústiť v porušenie tejto Zmluvy. Rovnako zo Splátkového kalendára ku Zmluve o

revolvingovej pôžičke číslo č. 149279 - 32035 vyplýva označenie žalovaného uvedeným spôsobom a
nachádza sa v ňom rovnaká podpisová doložka. Pritom zmluva ako listina je preukázateľne podpísaná.
Pripojenie súhlasu na zmluvu vo forme podpisu znamená súhlas so všetkými jej ustanoveniami, počnúc
správnosťou údajov v označení strán, končiac potvrdením toho, k čomu sa chce konajúca osoba
zaviazať. Ust. § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka jednoznačne určuje že Prejav vôle sa môže urobiť

konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti
o tom, čo chcel účastník prejaviť. Odsek 2 navyše dopĺňa, že Právne úkony vyjadrené slovami treba
vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon
urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Podpísanie zmluvy, v ktorej sú obsiahnuté
ustanoveniaupravujúceobsahzmluvnéhovzťahu,saobjektívnepodľaust.§35Občianskehozákonníka

nedá vykladať inak, než že zmluvné strany s ním súhlasili.
Súdny dvor Európskej únie pri riešení výkladu únijného práva (smernica 93/13/ EHS) vo vzťahu k tomu,
aképostaveniemábyťpriznanéosobevystupujúcejodzačiatkuvovzťahukdodávateľoviakopodnikateľ
a ktorá až následne tvrdí, že je spotrebiteľom rozhodol takto: Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá
strana nie je spotrebiteľ nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD,

C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG).
Žalobkyne obsah uzavretej zmluvy ani následne po jej uzatvorení nespochybňovali, pričom za
dohodnutých podmienok pristupoval k splácaniu pôžičky. Správanie zmluvných strán po uzavretí zmluvy
jetiežurčitýmdôkazomotom,čostranypriuzavretízmluvyzamýšľali,sakýmipohnútkamidozmluvného
vzťahu vstupovali a čo jej uzavretím sledovali. Tvrdiť s odstupom času, že žalobca 1/ uzatvoril zmluvu

ako spotrebiteľský subjekt, je dôkazom o zavádzaní, a to buď v čase uzatvárania zmluvy (čo nepožíva
právnu ochranu, v zmysle vyššie uvedených rozhodnutí) alebo pre účely tohto konania. Ani v jednom
prípade však nejde o postup, ktorý by požíval právnu ochranu.
Na základe vyššie uvedeného považuje argumentáciu obsiahnutú v žalobe za nedôvodnú a bez opory
v skutočnom stave veci. Pred uzavretím predmetnej zmluvy, ako aj pri samotnom uzavretí zmluvy

jednoznačne žalobkyňa 1/ konala a vystupovala ako podnikateľ. Z tohto dôvodu zmluvný vzťah,
ktorý vznikol medzi ním a žalovaným je, resp. bol podnikateľským (obchodnoprávnym) vzťahom. V
nadväznosti na uvedené neobstojí akákoľvek argumentácia žalobkýň o porušení povinností žalovaného
podľa ustanovení § 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, o absencii obsahových
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.

alebo o prítomnosti neprijateľných zmluvných podmienok v predmetnej zmluve. Predmetný zmluvný
vzťah nemožno považovať za spotrebiteľský, a to bez ohľadu na to, že bol uzatvorený podľa §
657 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj s prihliadnutím na obsah právneho úkonu, ktorý je
jednoznačným preukázaním vôle žalovaného uzatvoriť zmluvný vzťah za účelom zabezpečenia výkonu
svojej podnikateľskej činnosti.

Žalovaný napáda ako nedôvodné a zavádzajúce tvrdenie o tom, že predmetná zmluva je neplatná,
nakoľko pôžička nebola žalobkyni 1/ poskytnutá v celej výške dohodnutej medzi stranami zmluvy. To,
že žalobkyni 1/ bola na jej bankový účet poukázaná nižšia suma, ako je uvedené v článku 1 ods. 1.1
Zmluvy o revolvingovej pôžičke, žalovaný nerozporuje.
V tejto súvislosti poukazujeme na ustanovenie článku 4. zmluvy, ktorej znenie je nasledovné:

"Za poskytnutie pôžičky sa Dlžník zaväzuje zaplatiť Veriteľovi zmluvnú odmenu. Zmluvná odmena
predstavuje 14 088 Eur a je splatná ku dňu poskytnutia pôžičky."
Zmluvné strany sa dohodli na vzájomnom započítaní vzájomných pohľadávok (podľa článku 9. zmluvy),
t. j. na jednej strane práve dlžníka na poskytnutie pôžičky a tomu zodpovedajúcemu právu veriteľa nadruhej strane požadovať zaplatenie dohodnutého úroku za jej poskytnutie formou započítania, pričom
žalobcovia za dohodnutých podmienok predmetnú zmluvu podpísali a pristupovali k splácaniu pôžičky.
Žalobkyne svoj záväzok uznali čo do dôvodu aj výšky, pričom suma zmluvnej odmeny bola rozpočítaná

do výšky jednotlivých mesačných splátok pôžičky. Suma 23 088 Eur plne korešponduje súčinu mesačnej
splátky 481 Eur a počtu 48 kalendárnych mesiacov (podľa článku 2. zmluvy).
Žalovaný trvá na tom, že žalobkyni 1/ ako dlžníkovi bola pôžička titulom predmetnej zmluvy poskytnutá
v dohodnutej výške, a tým bola splnená zákonná požiadavka podľa ustanovenia § 657 Občianskeho
zákonníka, a to odovzdanie peňažných prostriedkov dlžníkovi.

Dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok podľa článku 9. zmluvy je osobitný inštitút, ktorý je v
súlade so zákonom (podľa § 580 Občianskeho zákonníka) a v tomto prípade iba nadväzuje na primárny
záväzok vyplývajúci z článku 1. ods. 1.1. predmetnej zmluvy, t.j. záväzok veriteľa poskytnúť peňažné
prostriedky v dohodnutej výške dlžníkovi.
Z dôvodu právne opatrnosti poukazujeme na to, že špecifickým znakom občianskoprávnych
záväzkovýchvzťahovjezmluvnávoľnosťstrán.Tentoinštitútumožňujestranámzvoliťsi,vakomrozsahu

umožnia dispozíciu so vzájomnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo zmluvy. Zmluvné strany si
dohodli úrok v podobe zmluvnej odmeny - t.j. fixnej sadzby za poskytnutie pôžičky, čo bolo obsahom
slobodneprejavenejvôleobochzmluvnýchstrán.Poukazujemeajnatúskutočnosť,žežalobcoviaobsah
predmetnej zmluvy v čase jej podpisu nespochybňovali a neurobili tak ani v čase jej následného plnenia
(až do okamihu podania žaloby), pričom z poskytnutej pôžičky postupne uhradili značnú sumu.

K tvrdeniu žalobcov o tom, že žalobca 2/ nemal založenú živnosť, a preto nemohol so žalovaným
uzatvoriť predmetnú zmluvu uvádzame, že tento argument ako nedôvodný neobstojí, nakoľko žalobca
2/ k záväzku pristúpil ako spoludlžník.
Poukázal na to, že žalovaný 2/ v zmysle článku 5 ods. 5.8 zmluvy pristúpil na základe § 533
Občianskeho zákonníka k peňažnému záväzku žalovaného 1/ ako dlžníka spočívajúceho v úhrade

pôžičky ako aj jej príslušenstva, zmluvných pokút a všetkých ďalších peňažných záväzkov zo zmluvy.
Vzhľadom na skutočnosť, že ide o pristúpenie k obchodnoprávnemu záväzkovému vzťahu, nemožno
považovať žalobcu 2/ za spotrebiteľa. Na právne postavenie žalobcu 2/ preto tiež nie je možné aplikovať
ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Osoba pristupujúca k obchodnoprávnemu
záväzku nemusí byť zároveň podnikateľom a nemusí konať v rámci svojej podnikateľskej činnosti - z

toho dôvodu ani skutočnosť, že žalobca 2/ je na úvodnej strane zmluvy označený ako fyzická osoba
- nepodnikateľ, neobstojí. Žalovaný uzavrel zmluvu so žalobkyňou 1/ ako dlžníkom, ktorému poskytol
peňažné prostriedky vo forme pôžičky. Spoludlžník, t. j. žalobca 2/, pristúpil už k existujúcemu záväzku
žalobcu 1/.
Spoludlžník - žalobkyňa 2/ zabezpečuje splnenie záväzku dlžníka zo zmluvy o revolvingovej pôžičke.

Jeho postavenie nie je rovnaké ako postavenie dlžníka. Nemá napr. nárok na poskytnutie pôžičky, ktorá
patrí len dlžníkovi.
Vzhľadom na uvedené tvrdenia žalobcov popierame a žiadame, aby súd žalobu zamietol a súčasne
zaviazal žalobcov k náhrade trov právneho zastúpenia v celom rozsahu.

14. Na základe procesných úkonov žalobkýň smerujúcich k zmene žaloby a vyhlásenia uznesenia súdu
o jej pripustení, predmetom konania v zmysle výrokov č.1, č.2., č.3 zostalo určenie úplnej a čiastočnej
neplatnosti (bod 5.1., 5.2.) zmluvy o revolvingovej pôžičke č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 23.5.2012 a
posúdenie nároku na finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 Eur, každej so žalobkýň titulom náhrady
za porušenie spotrebiteľských práv a nakoniec rozhodnutie o zastavení konania v časti žaloby, ktorá

bola stranou žalujúcou vzatá späť.

15. Konanie pred súdom
Súd v poradí prvom rozhodnutí zo dňa 03.05.2018 č. k. 18C 48/2014-219 v spojení s doplňujúcim
rozsudkom zo dňa 21.06.2018 č.k.18C 48/2014-245 žalobu zamietol z dôvodu, že znenie určovacieho

petitu nie je v súlade s ustanoveniami nového procesného predpisu t. j.. zákona č. 160/2015 a
to § 137 ktorý explicitne stanovuje, kedy a za akých podmienok je možné sa domáhať určenia
neplatnosti právneho úkonu. V danom prípade, podľa názoru súdu bolo potrebné petit upraviť tak, aby
zodpovedal zákonnej úprave, nakoľko žaloba bola podaná pred prijatím novely zákona č. 129/2010
o spotrebiteľských úveroch, ktorá umožňovala priamo zo zákona (§ 11 ods.4 zák.č.279/2017 Z. z.)

domáhať sa neplatnosti právnych úkonov zo zmlúv o spotrebiteľských úveroch a Predmetné rozhodnutie
bolo v dôsledku odvolania strany žalujúcej zrušené rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave ako
odvolacieho súdu č. k. 5Co 106/2019-324 z dôvodu, že novela zákona o spotrebiteľských úveroch sastala účinnou od 01.01.2018 a teda podmienka prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. d) CSP bola v
čase vyhlásenia rozsudku splnená.

16. V novom konaní na pojednávanie stanovené na deň 21.07.2020 sa žalobkyne ako aj ich
právny zástupca nedostavili, neúčasť ospravedlnili a súčasne uviedli, že súhlasia aby súd konal v ich
neprítomnosti.

17. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými vyjadreniami a

prednesmi sporových strán, s predloženými listinnými dôkazmi (Žiadosť o poskytnutie pôžičky zo dňa
02.05.2012, Zmluva o revolvingovej pôžičke č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 25.05.2012, splátkový kalendár
k Zmluve, karta klienta - G. L., prehľad vykonaných splátok č.l. 341, doklady - príkazy na úhradu
a vklady v prospech účtu žalovaného na úhradu pôžičky za obdobie 7/2012 do 30.01.2015, výpis zo
živnostenského registra zo dňa 12.04.2013, výpoveď žalobkyni v 1.rade a písomná výpoveď žalobkyni v
2.rade č. l. 364, upovedomenia o začatí exekučného konania č. EX 442/12) a dospel k záveru že žaloba

je oprávnená.
Z predloženej Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 25.05.2012 z jej záhlavia
vyplýva, že zmluva bola uzatvorená podľa § 657 a nasl. Obč. zák. Na základe predmetnej zmluvy
žalovaný poskytol žalobkyni v 1.rade pôžičku pre účely výkonu jej podnikateľskej činnosti vo výške
23.088 Eur. Túto pôžičku žalobkyňa v 1.rade sa zaviazala splácať prostredníctvom 48 splátok vo výške

481 Eur mesačne. Podľa splátkového kalendára počiatok splácania bol stanovený dňom 25.06.2012 a
posledná splátka mala byť uskutočnená dňa 25.05.2016. ďalej z obsahu zmluvy súd zistil, že žalobkyni
boli vyplatené na účet uvedený v zmluve finančné prostriedky z dohodnutej pôžičky vo výške 9.000
Eur, zostatok finančných prostriedkov podľa bodu 4.zmluvy predstavovali odmenu, ktorú žalovaný
žalobkyni nevyplatil z dôvodu jej splatnosti v deň poskytnutia pôžičky V zmluve nie je bližšie definovaná

podnikateľská činnosť žalobkyne a ani účel pre ktorý pôžička bola poskytnutá, avšak z výpisu zo
živnostenského registra vyplýva, že žalobkyňa v 1.rade podnikala od 30.04.2012 do 05.06.2012 v oblasti
kúpytovarunaúčelyjehopredajakonečnémuspotrebiteľovi,čojevoľnáživnosť.Vžiadostioposkytnutie
pôžičky zo dňa 02.05.2012 je však uvedené, že pôžička má byť použitá pre účely rekonštrukcie bytu
nachádzajúceho sa na C. Z.. Č.. XX, Ž., čo je adresa trvalého bydliska žalobkýň. Taktiež v priebehu

konania bolo preukázané, že pôžička bola jednak poskytnutá na účet ktorý patril žalobkyni v 2.rade, t.j.
nie dlžníkovi ale spoludlžníkovi a rovnako bola splácaná spoludlžníkom na účet veriteľa. Uvedené
skutočnosti vyplývajú jednak z výpovede žalobkýň, z predložených listinných dôkazov (príkazu na
úhradu, vklady na účet žalovaného ) a v konečnom dôsledku neboli spochybnené ani žalovaným.
Súčasne záväzok žalobkyne v 1. rade ako dlžníčky bol zabezpečený blankozmenkou a zriadením

záložného práva na nehnuteľnosť patriacu žalobkyni v 2.rade. žalujúca strana v rámci výpovedi uviedla,
že o poskytnutie pôžička žalobkyňa požiadala za účelom splácania dlhov, ktoré boli od nej vymáhané
exekučne, o čom predložila upovedomenie o nariadení exekučného konania zo dňa 18.04.2012 sp.zn.
EX 442/12. Žalobkyne uhradili ku dňu podania žaloby 9.078 Eur, t.z. že žalovanému uhradili pôžičku vo
výške ktorá bola na základe zmluvy reálne poskytnutá.

18. K otázke právneho posúdenia charakteru zmluvného vzťahu.
Vzhľadom k námietkam žalobkyne v 1. a 2. rade sa súd, v súvislosti s posudzovaním oprávnenosti
podanej žaloby musel vysporiadať s otázkou právneho posúdenia zmluvného vzťahu sporových strán,
z hľadiska charakteru zmluvy o revolvingovom úvere. A súčasne ako predbežnú otázku posudzoval

aj otázku platnosti zmluvy. Z výsledkov vykonaného dokazovania nebola sporná otázka existencie
zmluvného vzťahu, sporná bola okolnosť, či žalobkyňa v 1.rade zmluvu o pôžičke uzatvárala ako
podnikateľský subjekt - živnostník, alebo sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú žalobkyňa v 1.rade
uzatvorila ako spotrebiteľ - občan. V zásade je potrebné rozlišovať medzi zmluvou o pôžičke a zmluvu
o úvere.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo
na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; " tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazanéhospotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona
alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného

predpisu, la) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu lh) a nezabezpečené
úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom
ustanovenia osobitných predpisov k) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté;
obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
Stranami zmluvy o pôžičke podľa § 657 OZ sú dlžník a veriteľ. Na strane dlžníka a veriteľa môžu

vystupovať fyzické alebo právnické osoby. Zmluva o pôžičke je zmluvou neformálneho charakteru,
to znamená, že strany môžu zmluvu o pôžičke uzavrieť akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim
pochybnosť o obsahu ich dojednania. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi peniaze alebo
inak druhovo určené veci a dlžník sa zaväzuje v dohodnutej dobe peniaze alebo iné druhovo určené
veci vrátiť. Zmluvou o pôžičke možno prenechať peniaze iba dlžníkovi (prípadne jeho zástupcovi).
Zmluva o pôžičke vznikne na rozdiel od zmluvy o úvere až plnením veriteľa. To znamená, že k vzniku

právneho vzťahu k pôžičke je potrebné odovzdanie veci dlžníkovi. Bez toho nedôjde k vzniku právneho
vzťahu pôžičky. Ak sa tak nestane, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne
( rozsudok NS SR z 30.6.2010, sp. zn. 3 Cdo 325/2009), a to aj keby všetky náležitosti tohto právneho
úkonu (vrátane náležitostí vôle) boli dané. Reálny charakter zmluvy o pôžičke má vplyv aj na vznik
zabezpečenia povinnosti dlžníka vrátiť pôžičku. K záveru o vzniku záložného práva zabezpečujúceho

pohľadávku z titulu pôžičky preto samo osebe nestačí vyvodenie toho, že došlo k dohode medzi
veriteľom (záložným veriteľom) a dlžníkom o poskytnutí pôžičky, pretože len v dôsledku takéhoto
uzavretia dohody pohľadávka veriteľa ešte nevznikne a tým nevznikne ani akcesorické záložné právo,
ktoré zabezpečuje takúto pohľadávku. Rozhodujúci je tu preto záver o tom, že na základe uzatvorenej
dohody o poskytnutí pôžičky došlo k prenechaniu (odovzdaniu) predmetu pôžičky (napr. peňažných

prostriedkov) dlžníkovi. Záložné právo potom tiež v takomto prípade vzniká a zabezpečuje pohľadávku
na vrátenie predmetu pôžičky v rozsahu, v akom skutočne vznikla, teda len v rozsahu skutočne
požičaných vecí určených podľa druhu s príslušenstvom. Len do takej výšky môžu byť totiž požičané
prostriedky vymáhané veriteľom späť a len do takej výšky môžu byť tiež zabezpečené záložným právom.
Osobitným právnym predpisom je potom zák. č 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú regulované tzv.
spotrebiteľské úvery, ktorými sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej
pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi, pričom zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom. Táto právna regulácia sa vzťahuje na poskytovanie úverov, pri ktorých je dlžníkom spotrebiteľ,
ktorým sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania s
výnimkou §1 ods. 3 zákona. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi úver výlučne spôsobom taxatívne uvedenom v zákone (bezhotovostným prevodom na

účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa).
Zmluva o spotrebiteľskom úvere na rozdiel od zmluvy o pôžičke je formálnou zmluvou, ktorá musí
obsahovať náležitosti explicitne uvedené §9 zákona o spotrebiteľskom úvere pod následkom neplatnosti
(§ 11 zákona o spotrebiteľskom úvere. Ďalším pojmovým znakom úveru je platenie úrokov, zatiaľ čo
v prípade zmluvy o pôžičke je takáto povinnosť len na základe výslovnej dohody (§ 658 ods. 1 OZ),

zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou (vzniká odovzdaním požičanej veci), zatiaľ čo zmluva o úvere je
konsenzuálnou zmluvou (vzniká už na základe uzavretej zmluvy o úvere).
V danom prípade bolo v konaní preukázané, že finančné prostriedky tvoriace predmet zmluvy o pôžičke
neboli poskytnuté do dispozičnej sféry žalobkyne v 1.rade ako dlžníkovi, ale na účet žalobkyne v 2.rade,
ktorá pôžičku aj splácala, i keď ako sama vo výpovedi uviedla z prostriedkov, ktoré jej poskytovala

žalobkyňa v 1.rade. Z uvedeného teda vyplýva, že v zmysle § 657 Občianskeho zákona nedošlo k
uskutočneniu právnych úkonov na základe ktorých by došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke.
Preto v tomto smere súd akceptoval argumentáciu žalujúcej strany, že daný právny vzťah nemožno
posudzovať z hľadiska jeho platnosti a nárokov podľa § 657 Občianskeho zákona. Taktiež pokiaľ ide
o postavenie dlžníka v danom právnom vzťahu, v zmluve o pôžičke sa síce uvádza, že pôžička sa

poskytuje dlžníkovi na podnikateľský účel, tento však nie je bližšie špecifikovaný a v samotnej žiadosti o
poskytnutie pôžička sa uvádza ako účel "rekonštrukcia bytu", čiže činnosť, ktorá nezodpovedá predmetu
podnikania uvedeného v živnostenskom oprávnení žalobkyne v 1. rade. Z výpisu zo živnostenského
registra navyše vyplýva, že podnikateľské oprávnenie trvalo od 30.04.2012 do 05.06.2012. Časovýrámec existencie živnostenského oprávnenia zodpovedá časovému rámcu podania žiadosti o pôžičku
(02.05.2012) a uzatvorenia zmluvy o pôžičke (25.05.2012), vzhľadom k čomu je možné na základe
okolností uzatvorenia právneho vzťahu dospieť k záveru, že sa v skutočnosti zastieral iný právny

úkon a to poskytnutie finančných prostriedkov nepodnikateľskej fyzickej osobe s cieľom dosiahnuť
výhody na úkor dlžníka. Pokiaľ pôžička bola poskytnutá fyzickej osobe, právny vzťah nadobúda
charakter spotrebiteľského vzťahu. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že zmluva nie je spotrebiteľská, svoje
tvrdenie nepreukázal. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t.j. spôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, pričom podľa názoru súdu bezpečným preukázaním nemôže

byť len všeobecný údaj o poskytnutí pôžičky na výkon podnikania, ktorý nepreukazuje konkrétny účel
a konkrétny súvis s podnikaním účastníka zmluvy a navyše, ak je tento údaj v zmluve len súčasťou
vopred pripraveného tlačiva a pokiaľ samotná žalobkyňa tvrdí, že úver nebrala v súvislosti s výkonom
podnikania. Súd v tomto smere taktiež poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I. ÚS 243/07 zo dňa 01. 09. 2008, z ktorého vyplýva, že ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy,
ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v prospech strany, ktorá zmluvu nenapísala,

v tomto prípade v prospech žalobkyne. Na základe uvedeného súd považuje uzatvorenú zmluvu za
zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
19. S poukazom na ustanovenie § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len "C.s.p.") súd zisťoval existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, neplatnosti zmluvy

o revolvingovej pôžičke. V tomto smere je možné konštatovať, že naliehavý právny záujem na určení,
či tu právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu
alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Podľa rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/1/2009 a tam konštatovaného záveru, že: "Naliehavý právny
záujem o určenie neplatnosti zmluvy o úvere alebo jej časti má spotrebiteľ, ktorý potrebuje mať vyriešenú

otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastkovej
neplatnosti zmluvy týkajúcej sa odplaty, úrokov a poplatkov... " je možné dospieť k záveru, že vzhľadom k
tomu, že žalobkyňa doposiaľ neuhradila celú výšku peňažných prostriedkov tvoriacich predmet zmluvy,
rozhodnutím o žalobe sa odstráni stav právnej neistoty žalobkyne spočívajúci v rozsahu jeho záväzkov
voči žalovanému. Takéto súdne rozhodnutie môže byť podkladom pre ďalšie riešenie prípadných sporov.

Žalobkyňa ako spotrebiteľ v pozícii slabšej zmluvnej strany má podľa názoru súdu naliehavý právny
záujem na tom, aby sa odstránil prípadný nezákonný stav spočívajúci v úhrade odmeny žalovanému.

20. Vzhľadom k vyššie uvedenému sa súd s zaoberal aj výškou odplaty dohodnutej zmluve. Výška
odplaty z hľadiska pomeru odplaty k poskytnutému úveru predstavuje 156 %, čo je v rozpore s §

53 ods. 6 Občianskeho zákonníka podľa ktorého v prípade, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov a ide o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úverov
odplatanesmiepodstatneprevyšovaťodplatuobvyklepožadovanúbankamizaspotrebnéúveryvmieste
bydliska spotrebiteľa a v čase uzatvorenia zmluvy. Je nepochybné, že neprimerane vysoká odplata
dojednaná v zmluve o spotrebiteľskom úvere je všeobecne považovaná za odporujúcu uznávaným

pravidlám správania sa a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského
poriadku a je v rozpore s dobrými mravmi. Dojednanie o odplate vo výške 14 088 Eur súd považuje
za dojednanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 OZ a v tejto súvislosti súd považuje
celú odplatu za poskytnutý úver za neprimeranú a neplatnú. Žalovaný svojím konaním navodzoval
dojem zmluvného ako vzťahu uzatvoreného medzi podnikateľmi a nie ako vzťahu spotrebiteľského čím

obchádzal zákon a znevýhodnil postavenie žalobkyne. Na základe vyššie uvedeného v súlade s § 30 OZ
súd dospel k záveru, že revolvingová zmluva je neplatná. Z uvedeného dôvodu sa nezaoberal splnením
zákonných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy. Keďže záložná zmluva a dohoda o blankozmenke majú
akcesorický vzťah k hlavnému záväzku, ktorým je zmluva o revolvingovom úvere, určenie neplatnosti
hlavného záväzkového vzťahu má za následok aj neplatnosť vedľajších záväzkových vzťahov, ktorými

bol hlavný záväzkový vzťah zabezpečený a ktorý týmto strácajú opodstatnenosť.

21. Ohľadom nároku na priznanie finančného zadosťučinenia súd žalobu v tejto časti zamietol z dôvodu,
že žalobkyňa v 1. a 2. rade v konaní neodôvodnili otázku primeranosti uplatneného nároku.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa zásady úspechu.
Žalujúca strana bola v konaní úspešná len čiastočne z pôvodných 10 uplatnených nárokov v súvislosti
so zmenami petitu po otvorení pojednávania súd rozhodoval o 4 nárokoch z v troch bola žalujúca strana
úspešná.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch
vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1

Civilného sporového poriadku).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.