Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, May 3, 2012

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 12T/92/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8808010549
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Havírová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2012:8808010549.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrei Havírovej a

prísediacich R.. B. Y. a J. T. na hlavnom pojednávaní dňa 03. mája 2012 vo Vranove nad Topľou takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

Y. Ď., nar. XX. R. XXXX v Q., trvale bytom Ď. č. XX, okr. Vranov nad Topľou, nezamestnaný

sa u z n á v a za v i n n é h o, ž e

v presne nezistenom čase v období od 7. marca 2006, teda od prepustenia mal. detí Ď. a to Y., nar.
XX.X.XXXX, mal. R., nar. XX.X.XXXX, mal. Q., nar. XX.X.XXXX a mal. V., nar. XX.X.XXXX zo Špeciálnej
základnej školy internátnej T., T.Í., Ul. Y. XX do 18. apríla 2007, teda do umiestnenia mal. detí Y. Ď., nar.
XX.XX.XXXX, mal. Y. Ď., nar. XX.XXXX, mal. R. Ď., nar. XX.X.XXXX, mal. Q. Ď., nar. XX.X.XXXX a mal.
V. Ď., nar. XX.X.XXXX v Pro Famílii, X., T. X, opakovane sexuálne zneužíval svoje maloleté deti Q..Ď..,
nar. XX.X.XXXX a mal. V.. Ď.., nar. XX. D. XXXX, obe trvale bytom Ď. č. XX, v súčasnosti umiestnené
v Detskom domove sv. X., Y., Q. č. X na základe rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo

dňa 17.9.2007 č,.k. 7 P 115/2007-38, a to tým spôsobom, že obom maloletým deťom prikladal pohlavný
úd k ich pohlavným orgánom, pričom v prípade mal. Q.. dával jej pohlavný úd do vaginálneho otvoru,
dával prsty do jej vaginálneho otvoru a ohmatával je prsníky a zadnú časť tela a v prípade mal. V.. dával
pohlavný úd do jej vaginálneho otvoru, prsty do jej análneho otvoru a nútil dotýkať sa jeho pohlavného
údu.

t e d a

osoby mladšie ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil a čin spáchal na chránenej osobe

č í m s p á c h a l

zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 201 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zákona pri neexistencii poľahčujúcich okolností
podľa § 36 Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona trest odňatia slobody
v trvaní 8 ( osem ) rokov a 8 ( osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaraďuje do Ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry vo Vranove nad Topľou podal na obžalovaného Y. Ď. obžalobu pre
vyššie uvedený skutok, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako zločin sexuálneho zneužívania podľa

§ 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Tr.
poriadku. Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný.

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 11.3.2009 č.k. 12 T 92/2008- 254 bol

obžalovaný uznaný za vinného zo skutku tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, za čo mu
bol v zmysle ust. § 201 ods. 2, § 38 ods. 4, § 37 písm. m/, § 36 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody
v trvaní 8 rokov a 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.10.2009 č.k. 5 To 23/09-272 bol uvedený rozsudok v
celom rozsahu zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na znovu prejednanie a rozhodnutie.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, splnomocnenkyne
poškodenej Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou R.. J. T., svedkov I. Ď.Q., R.. Ľ.
Ž., R.. J. R., Y.. Q. Ž., znalcov PhDr. K. Š., PhDr. R. X., MUDr. Y. Š. a po opätovnom vrátení veci súdu
prvého stupňa výsluchom znalkyne MUDr. E. A. - Š., svedkýň mal. V.. Ď.., opätovne R.. Ž. ako aj R..

E. ako aj opätovne znalkyne PhDr. K.. Š., oboznámením obrazovo - zvukového záznamu z výsluchu
mal. V.. Ď.. a mal. Q..Ď.. na technickom zariadení v prípravnom konaní, prečítaním výpovedí svedkov
ml. Y. Ď., mal. R.. Ď. a mal. Y.. Ď., ako aj ďalšími dôkazmi uvedenými v texte, na základe čoho mal súd
skutkový stav za preukázaný tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný Y. Ď. tak na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní spáchanie skutku v celom
rozsahu poprel. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že o svoje maloleté deti sa staral od ich
útleho detstva. V roku 2006 sa jeho deti vrátili z Detského domova zo T., pričom u neho doma boli asi
11 mesiacov. V čase, keď bol s maloletým Y. u lekára, prišla sociálna pracovníčka P. a zobrala všetky
deti preč. Ďalej vypovedal, že keď si prišiel po maloletú Q.. Ď.. do Detského domova vo T., tak sa hodila

na zem a kričala, že nechce ísť domov. Zdalo sa mu, že mal. Q.. Ď.. v tom čase bola nejaká inakšia.
Ďalej poznamenal, že syn Y. Ď. prichytil mal. Y. s mal. Q.. Ď.. ako sú nahí prikrytí dekou, pričom syn
Y. ležal na posteli a mal. Q.. Ď.. bola na ňom. Uviedol, že jeho dcéra maloletá Q.. Ď.. už vtedy vedela
rozprávať a používala výrazy, že ženy majú „ pizdu“ a chlapci majú „ pipíka“. Na jeho otázku, kde sa
naučila také výrazy mu povedala, že v ústave. Ďalej uviedol, že maloletá V.. Ď.. bola v tomto čase

kľudná. Obžalovaný ďalej vypovedal, že maloletá Q.. Ď.. mala zo všetkých jeho detí najhoršie správanie
sa a že maloletá V.. Ď.. bola najrozumnejšia. Potvrdil, že vie o tom, že maloletá Q.. Ď.. hovorila, že jej
dával prsty do „ pičule“, dával jej „ pipíka do pičule „ a že jej dával injekcie do „ pičuľky“ , keďže jeho
syn Y. mu povedal, že mu to maloletá Q.. Ď.. povedala. Vypovedal, že syn Y. vykričal maloletú Q..Ď..,
že prečo takéto veci o ňom rozpráva s tým, že keď bude to naďalej rozprávať dostane sa do ústavu, na

čo mu mala maloletá Q.. Ď.. povedať, že ona chce ísť do ústavu. Ďalej vypovedal, že maloletá V.. Ď..
nemohla rozprávať také veci, že jej dával ruky na zadok, že ona ho mala hladkať, že jej „ strkal prsty
tam, kde kakáme „ a že jej „ strčil pipíka do pišule „.Obžalovaný ďalej poprel, že by mal nejaký konflikt so
svojím synom Y. Ď.. Na záver svojej výpovedi uviedol, že svoje maloleté deti niekedy pobozkal, niekedy
pohladkal, ale len vtedy, ak boli oblečené v pyžame a pobozkal ich ako otec. Takisto vo svojej výpovedi v

prípravnom konaní poprel, že by mal pohlavný styk s mal. Q..Ď.. a mal. V..Ď.., že mal. deti nikdy nechytal
po pohlavných orgánoch a nepozeral s nimi porno filmy.

Splnomocnenkyňa poškodeného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou R.. J. T.
vypovedala na hlavnom pojednávaní, že rodina obžalovaného je v evidencii problémových rodín od roku

1998, pričom prvá ústavná starostlivosť nad mal. deťmi obžalovaného bola nariadená v roku 2002 a
maloleté deti boli umiestnené do Detského domova vo T.. Rozhodnutím Okresného súdu Vranov nad
Topľousp.zn.7P256/05zodňa12.1.2006bolazrušenáústavnástarostlivosťavšetkydetisavrátilispäť
k otcovi niekedy vo februári 2003 a následne vykonávali monitoring tejto rodiny. Stará matka maloletých
detí p. Z.Á. dňa 9.8.2004 dala podnet na trestné stíhanie otca z dôvodu, že počas hosťovského pobytu

mal. Q.. Ď.. u otca na Veľkonočné sviatky nadobudla presvedčenie, že obžalovaný maloletú Q.. Ď..zneužíval. Trestné stíhanie bolo zastavené z dôvodu, že skutok nebol spáchaný. Následne vykonávali
monitoring tejto rodiny a posledná návšteva bola vykonaná dňa 28.3.2007, keď bol uskutočnený pohovor
s maloletými deťmi, pri ktorom sa maloleté deti sťažovali na starostlivosť svojho otca, pričom maloletá

Q.. Ď.. im povedala, že obžalovaný jej strká ruku do nohavičiek. Následne maloleté deti na ďalšie
otázky neodpovedali, boli nepokojné a nechceli sa ďalej rozprávať, pričom mali obavu, že budú nejak
potrestané. Na základe predbežného opatrenia vydaného Okresným súdom vo Vranove nad Topľou
maloleté deti umiestnili v Pro Famílii v X. dňa 18.4.2007 a podali trestné oznámenie na obžalovaného.
Dňa 9.11.2007 boli maloleté deti umiestnené v detskom domove v Y. s tým, že maloletý Y. bol umiestnený

v Reedukačnom centre X. P. Q..

Svedkyňa I. Ď., manželka obžalovaného, ktorá v prípravnom konaní využila svoje právo a odoprela
vypovedať, na hlavnom pojednávaní svoje právo nevyužila, výslovne sa ho vzdala a vo svojej výpovedi
uviedla, že s obžalovaným žije 3 roky a že obžalovaný sa dobre stará o svoje deti. Uviedla, že maloleté
deti Ď. nadávali obžalovanému, že je hlupák a že kvôli nemu musela ísť matka preč. Uviedla, že ona do

toho nezasahovala, keďže nie je ich matka. Poprela, žeby sa obžalovaný dopustil konania kladeného
mu obžalobou za vinu. Výslovne uviedla, že svojim deťom neubližoval, inak by ho bola sama oznámila
orgánom činným v trestnom konaní. Maloletá Q.. Ď.. sa podľa jej vyjadrenia skamarátila s „ Č.“ a
potom sa pchala maloletému Y. do postele a to tak, že si k nemu išla ľahnúť a chytala ho. Povedala to
obžalovanému, ktorý kričal na mal. Q..Ď.., že to nesmie robiť. Ďalej vypovedala, že obžalovaný maloleté

deti neukladal do postele a že ich kúpal, len keď bola v nemocnici. Maloletá V.. Ď.. jej pomáhala, ale
maloletá Q.. Ď.. sa jej vyhrážala, hovorila jej, že je „ kurva“ a že obžalovaný je „ debil „ a že by ona mala
ísťzdomupreč.Nevidela,abysaobžalovanýdotýkalmaloletejV..Ď..alebomaloletejQ..Ď..Obžalovaný
nebil ani maloletú Q.. Ď.. ani maloletú V..Ď.., len niekedy zakričal na maloletú Q.. Ď.. Poprela, že by
povedala maloletej V..Ď.., že obžalovaný má ísť do väzenia, že ich zavrie do pivnice a vyslovila názor,

že ju na to nahovorila mal. Q.. Ď.. Ďalej vo svojej výpovedi uviedla, že maloletá Q.. Ď.. ich mohla niekedy
zazrieť pri pohlavnom styku a keď pozerali porno film, takisto tento mal. Q.. Ď.. mohla sledovať, pričom
na ňu zakričala, aby to nerobila. Vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že keď sa maloleté deti vrátili zo T.
správali sa dobre, boli poslušné. Správanie mal. Q.. Ď.. sa však zmenilo, keď sa narodil ich spoločný
syn J. a to dňa XX.X.XXXX, pričom maloletá Q.. Ď.. jej povedala, že ona sa jej o dieťa starať nebude

a že jej bolo lepšie v Detskom domove vo T..

Mladistvý Y. Ď. na hlavnom pojednávaní využil svoje zákonné právo ako syn obžalovaného a odmietol
vo veci vypovedať. V prípravnom konaní vo svojej výpovedi zo dňa 15.11.2007, ktorá bola vykonaná
zákonným spôsobom a pri ktorej po osobitnom poučení sa vzdal práva odoprieť vypovedať uviedol, že

priamo toho, aby obžalovaný obťažoval niektorú z jeho sestier maloletú Q.. alebo maloletú V.. nikdy
nevidel. Mal. Q. Ď.. raz večer prišla k nemu s plačom do postele a povedala mu, že obžalovaný jej večer
nedá spať, nedá jej pokoj, že nemôže spať, lebo otec si ľahá ku nej do postele, vyzlieka ju, chytá ju po
tele a keď príde k nej, tak si vyberá pipíka a strká ho ku nej. Mal. Q.. mu ďalej povedala, že obžalovaný
si ľahal aj k mal. V.. a volal ich obidve aj k sebe do postele, pričom sa to opakovalo viackrát. Uviedol, že

raz obžalovanému povedal, aby to dievčatám nerobil, vtedy ho obžalovaný udrel a povedal mu, aby sa
do toho nestaral. Svedok Y. Ď.C. bol vo veci vypočutý ešte dňa 14.11.2007, avšak po poučení podľa §
130 ods. 1, ods. 2, Tr. poriadku svojho práva vypovedať sa výslovne nevzdal a preto na túto výpoveď
súd neprihliadal.

Pri konfrontácii s obžalovaným vykonanej v prípravnom konaní dňa 4.11.2008 ml. Y. Ď. odmietol
vypovedať.

Svedkyňa R.. Ž., sociálna pracovníčka Detského domova v Y., ktorá bola na hlavnom pojednávaní
vypočutá na správnosť a úplnosť zápisnice a na spôsob akým bol výsluch mal. Q.. a mal. V. vykonaný,

ako aj na spôsob akým tieto vypočúvané osoby vypovedali v zmysle § 135 ods. 2 Tr. poriadku uviedla,
že vyšetrovateľ maloletú Q.. Ď.. a maloletú V.. Ď.. primerane poučil, pričom ona sa snažila poučenie
vzhľadom na mentálnu retardáciu maloletých bližšie vysvetliť. Maloletá V.. a mal. Q.. po riadnom
poučení o práve odmietnuť vypovedať, bez nátlaku a dobrovoľne vypovedali tak, ako je zaznamenané
na obrazovo - zvukovom zázname prehratým na hlavnom pojednávaní na technickom zariadení. Ďalej

uviedla, že keďže maloletá Q.. bola neposlušná, jej výsluch ukončili.

Svedkyňa PhDr. Q. Ž., pracovníčka Reedukačného domova X. P., v ktorom je umiestnený ml. Y. Ď.
uviedla na hlavnom pojednávaní, že ml. Y. Ď. má vo vzťahu k obžalovanému ako aj k matke zmiešanépocity. Obžalovaného má rád, keďže ho vybral z detského domova. Ďalej uviedla, že mladistvý Y. Ď.
nechce uveriť tomu, že obžalovaný mohol urobiť to, z čoho je obžalovaný. Obžalovaného na jednej
strane obhajuje, myslí si, že to urobil, verí sestrám a viní seba z toho, že sestry nedokázal ochrániť. Ml.

Y. Ď. sa pred ňou vyjadril, že mu sestry povedali, že ich obžalovaný obchytkával.

Svedkyňa Mgr. J. R., detská psychologička občianskeho združenia Pro Família, vo svojej výpovedi na
hlavnom pojednávaní uviedla, že všetky maloleté deti Ď. zo začiatku popierali akékoľvek zneužívanie
alebo nevhodné správanie sa zo strany otca. Ostatné maloleté deti potvrdili, že ml. Y. Ď. na nich vyvíjal

nátlak, aby o ničom nerozprávali, keďže mal medzi nimi dominantné postavenie a deti ho rešpektovali.
Svedkyňa uviedla, že mal. V.. Ď.. a mal. Q.. Ď.. mali slabší rečový prejav, predovšetkým mal. Q..Ď.., ktorá
trpí rečovou vadou. Maloletá Q.. Ď.. sa pri psychologickom vyšetrení vyjadrila, že nemôže nič povedať,
lebo by dostala od Y.. Neskôr maloletá Q.. Ď.. uviedla, že ju obžalovaný „ bunguje“, pričom si ľahla na
posteľ, roztiahla nohy ukázala, že otec jej nad ňou, pričom predviedla kopulačný pohyb. Maloletá Q.. Ď..
jej povedala, že obžalovaný pozeral porno filmy, následne išiel za mamou alebo za ňou a chcel, aby

mu lízala pipíka, pričom ona to nechce. Ďalej uviedla, že obžalovaný do nej pchá pipíka, niekedy veľmi
silno. Maloletá Q.. Ď.. počas celého rozhovoru hovorila o sebe v tretej osobe, tak isto opakovane kreslila
postavy otca a seba ako ležia na posteli, pričom seba ukázala ako leží na posteli, má roztiahnuté nohy,
nad ňou je obžalovaný a predviedla pohyby panvou. Maloletá Q.. Ď.. pred ňou ďalej uviedla, že jej mama
povedala, že keď ide spať, že si má dať nohavice aj tričko, ale obžalovaný stále za ňou chodí. Poukázala

ďalej na to, že v čase príchodu do ich zariadenia to maloletá Q.. Ď.. mala v čerstvej pamäti a preto to
dokázala opísať. U maloletej V.. Ď.. sa po príchode do ich zariadenia prejavovali sexualizované spôsoby
správania sa a to v reči ako aj napríklad v tom, že vyšla z izby v osuške zhodila ju a do kúpelne išla nahá.
Takisto chodila ku mal. Q.. Ď.. do postele, pričom nejaká jej kolegyňa sa vyjadrila, že maloleté dievčatá
na sebe ležali a robili nejaké pohyby. Maloletá V.. Ď.. zo začiatku vyšetrenia nechcela rozprávať, pričom

na jej priamu otázku jej povedala, že Y. J.ej povedal, že keď niečo povie, tak ju zbije. Maloletá V.. Ď.. sa
pri hre s domčekom a bábikami uvoľnila a rozprávala, že obžalovaný ju aj maloletú Q.. Ď.. zavolal do
postele a „ bungoval“ ich. Na ženskej bábike pritom predviedla to, že bábike roztiahla nohy, na ňu položila
mužskú bábiku a predviedla kopulačné pohyby. Maloletá V.. Ď.. neviedla presne uviesť koľko krát to
bolo. Ďalej uviedla, že Y. prišiel za otcom, zbil ho a že otec ráno zbil Y.. Ďalej uviedla, že sa obžalovaný

postavil za ňu, dal jej ruku do zadu a ona ho hladkala, pričom celú situáciu predviedla. Takisto uviedla,
že jej obžalovaný strkal prsty tam, kde kakáme a niekedy ju to bolelo. Vo svojej výpovedi ďalej uviedla,
že maloletý Y.. a maloletý R.. niekoľko krát obchytkával dievčatá v ich zariadení, pričom maloletá Q..
raz nakreslila ležiace postavy, použila výraz „ bunguje a na jej otázku, čo to je, sa usmiala a ľahla
si na posteľ, roztiahla nohy a ukázala, že na nej leží otec, pričom jednoznačne predviedla kopulačné

pohyby. Maloletý R..Ď.., ktorý bol najviac mentálne postihnutý, ktorého celkový rečový prejav bol na
nízkej úrovni, pričom zo začiatku odmietol sa s nami rozprávať, neskôr uviedol, že obžalovaný prišiel k
dievčatám, ľahol s k nim do postele a „ bungoval ich „ a to najprv maloletú Q..Ď.. a potom maloletú V..
Ď.. Popísal to tak, že mal. Q.. Ď.. ležala na posteli a obžalovaný bol nad ňou, pričom mal. Q. Ď.. kričala
a odtískala ho od seba rukami. Následne išiel zobudiť brata Y. Ď. a ten obžalovaného zbil. Ďalej uviedol,

že mama o tom vedela, keďže jej to mal. Q..Ď.. a mal. V.. Ď.. hovorili, on to však videl iba raz. Na záver
svojej výpovede uviedla, že si myslí, že mal. V..Ď.. a mal. Q..Ď.. si nemohli zmýliť realitu s tým, čo videli
v televízii a vedeli pred ňou opísať to, čo reálne prežili.

Znalkyňa PhDr K. Š., znalkyňa z odboru psychológie, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že

obžalovanývzhľadomnaľahkýstupeňmentálnejretardáciejeschopnýrozpoznať čojedobréačojezlé.
Obžalovaný potrebuje svoje potreby uspokojiť ihneď okamžite, pričom má zníženú schopnosť oddialiť
uspokojenie svojich primárnych potrieb, pričom následky svojho konania racionalizuje a bagetalizuje.
Vyjadrila svoj názor, že pokiaľ sa obžalovaný nejakým spôsobom vyhecoval, napríklad pozeraním
porno filmov alebo požitím alkoholických nápojov tak v prípade neprítomnosti svojej manželky si mohol

nachádzať náhradný objekt, aj vzhľadom na zníženú schopnosť oddialiť uspokojenie svojich sexuálnych
potrieb, čiastočne aj vplyvom mentálnej retardácie. Osobnosť obžalovaného posúdila ako málo
diferencovanú, veľmi jednoduchú, cholerického temperamentu, málo sebakritickú, pričom obžalovaný
je sugestívny a ovplyvniteľný, čo v spojení s jeho mentálnou retardáciou znižuje vierohodnosť jeho
výpovede. Potvrdila, že obžalovaný vzhľadom na skutočnosť opätovného výsluchu si svoju výpoveď

čiastočne zapamätal a preto na nej zotrvával. Zotrvala takisto na svojom pôvodnom znaleckom posudku.

Znalkyňa PhDr. R. X., znalkyňa z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí, na hlavnom
pojednávaní vypovedala, že mal. Q..Ď.. a mal. V.. Ď.. sa jej pri psychologickom vyšetrení pomernejasne a presne vyjadrovali tak, že medzi nimi a obžalovaným dochádzalo k pohlavnému styku. Obe
maloleté použili výraz „ bungovať“, s ktorým sa ešte nestretla, pričom týmto výrazom a gestami -
pichanie ukazováka do dlane svojej ruky s poukázaním na svoje pohlavné orgány mali určite na mysli,

že medzi nimi a obžalovaným dochádzalo k pohlavnému styku. Mal. Q.. Ď.. sa vyjadrila, že obžalovaný
jej dával „ prsty do pičule „, že jej „ dával pipíka do pičuľky „, pričom mal. Q..Ď.. si pri vyšetrení ľahla
na zem a ukázala, že na nej leží obžalovaný. Mal. Q.. Ď.. spontánne niekedy povedala, že „ že nerob
to, „ nemám ho rada“, „ robí to každý deň“, pričom z jej vyjadrenia bolo jasné, že to hovorila ona.
Poznamenala, že mal. Q..Ď.. bola mentálne na horšej úrovni ako mal. V..Ď.., pričom sa domnieva, že aj

dôsledky sexuálneho zneužívania boli u nej závažnejšie ako v prípade mal. V.. Ď.. Vyjadrila názor, že
maloletá Q.. Ď.. bola častejšou obeťou ako mal. V.. Ď.. V prípade mal. V.. Ď.. skonštatovala hraničné
pásmo inteligencie, čiže bola na to lepšie ako mal. Q.. Ď.. Mal. V.. Ď.. vedela verbálne lepšie opísať
dianie v ich rodine, aj keď zo začiatku musela porušiť zákaz, ktorý dostala od obžalovaného ako aj
od brata Y., že pôjde do väzenia a že ju zoberú zlí čierni ľudia. Mal. V.. Ď.. ukázala, ako obžalovaný
chytal na zadku ju aj mal. Q..Ď.., pričom maloletú Q.. Ď.. chytal na hrudi pri srdiečku ako aj na riťke

a potom ukázala gesto - pichanie prstom ukazováka pravej ruky do dlane ľavej ruky. Maloletá V..
Ď.. ukazovala predovšetkým neverbálne ako sa jej otec dotýka, ale takisto uviedla, že obžalovaný jej
„ strčil pipíka do pišule a hýbal sa“. Mal. V.. Ď.. jej takisto povedala, že kričala na macochu, načo
macocha prišla a povedala obžalovanému, že pôjde do väzenia alebo ho zavrie do pivnice. Obe maloleté
pri opise uvedených úkonov uvádzali, že ich to bolelo a že mali fyzické ťažkosti, napríklad mal. V..

Ď.. uviedla, že ju bolela ruka a že si pritom udrela nohu. Znalkyňa ďalej uviedla, že obidve maloleté
V.. Ď.. a Q.. Ď.. nemali problém ukazovať sa a chytať sa na intímnych miestach, pričom pre deti v
predškolskom veku je to neprirodzené a tieto deti sú prirodzené hanblivé. Mal Q.. a mal. V.. pri opisovaní
uvedených okolností boli rozrušené, dostali sa do nejakého tranzu, možno teda predpokladať, že pri
opätovnom opise uvedeného správanie dochádzalo k znovuprežívaniu traumatického zážitku. Ďalej

uviedla, že sexualizované správanie sa maloletých, ktoré boli obeťami sexuálneho obťažovania, sa
prejavuje detskou masturbáciou, odhaľovaním sa, ukazovaním intímnych častí svojho tela pred inými a
takéto deti majú sexuálne provokatívne správanie sa, pričom pre obdobie 5 - 6 rokov až 10- 11 rokov je
charakteristické obdobie sexuálnej latencie. Dôsledkom sexuálneho zneužívania je aj potreba sexuálnej
blízkosti. Špecifickú vierohodnosť výpovede mal. V.. Ď.. ako aj mal. Q.. Ď.. považovala znalkyňa za

dostatočnú, keďže nie sú natoľko bystré, žeby si to mohli vymyslieť. Aj keď mal. V.. Ď.. nedokázala
časovo lokalizovať zneužívanie, domnieva sa, že to, čo opísala aj v skutočnosti prežila. Inteligenčnú
úroveň mal. Q.. Ď.. posúdila ako nižšiu, takisto aj v jej prípade dospela k záveru, že maloletá nemá
dostatočnúinteligenciunato,abysimohlaniečotakévymyslieť.Tátoznalkyňatakistozotrvalanasvojom
znaleckom posudku.

Znalec MUDr. Y. Š., znalec z odboru psychiatrie, vypovedal na hlavnom pojednávaní, že sexualita
obžalovaného je primerane diferencovaná a zameraná na dospelé ženské objekty. Vyjadril sa, že v
prípade, ak sa obžalovaný dopustil skutku, išlo o surogátne ( náhražkové správanie sa ) pri nemožnosti
realizovať sexuálny styk s dospelou ženou. Obžalovaný sa pri znaleckom vyšetrení vyjadril, že v

sexuálnej aktivite je pasívny, správal sa čudne a vyjadril sa, že sexuálnej aktivite sa podrobuje na prianie
svojej manželky. Vyjadril sa takisto, že pokiaľ žena nemá záujem o pohlavný styk, tak ju nemúti. Ďalej
uviedol, že u obžalovaného nezistili žiadnu vážnejšiu chybu pudov ani známky sexuálnej deviácie. V
prípade obžalovaného ako jedinca s ľahkou mentálnou retardáciou v pásme debility sú plne zachované
rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, pričom je schopný ovládať a regulovať svoje pudové správanie

sa.

Maloletý R. Ď. v prípravnom konaní využil svoje zákonne právo a vo veci odmietol vypovedať.

U maloletého Y. Ď., pre jeho mentálnu retardáciu a narušenú schopnosť dorozumievania sa,

neschopnosť chápať samotný zmysel vyšetrovacieho úkonu, neschopnosť orientácie v čase ani v
priestore a celkovú negramotnosť, bolo upustené od jeho výsluchu.

Z videonahrávky mal. Q.. Ď.. prehratej na hlavnom pojednávaní na technickom zariadení vyplýva, že
obžalovaný mal biť mladistvého Y. Ď., pričom do neho mal hodiť papuču a neskôr mal mladistvý Y. Ď.

biť obžalovaného, pretože to nemal robiť. Na otázku, že čo obžalovaný nemal robiť, svedkyňa uviedla,
že obžalovaný im robil zlosť, že ich bil, pričom obžalovaný zobral na mladistvého Y. Ď. palicu a bil ich,
potom zobral papuču mladistvý Y. Ď. ako aj mal. Y.. a mal. R.., pričom mal. V.. Ď.. ako aj ona zobrali
všetky papuče a hodili ich na obžalovaného. Mal. Q.. Ď.. ďalej uviedla, že obžalovaný ju chytal všade,pričom rukami ukázala na celé svoje telo. Uviedla, že obžalovaný volal do postele ju, mal. V.. Ď.. ako
aj mamu. Uviedla, že to bolo 1,2,3,4,5-krát. Ďalej vypovedala, že obžalovanému povedal mladistvý
Y. Ď., aby im nerobil zlosť, lebo od neho dostane a vzal palicu a vyhodil ho do obžalovaného, pričom

obžalovaný následne spadol.

Mal. V.. Ď.. na videonahrávke prehratej na hlavnom pojednávaní v zmysle ust. § 270 ods. 2 Tr. poriadku
uviedla, že obžalovaný ju, ako aj mal. Q.. volal do postele, pričom ich tam obchytkával a ukázala na
svoje pohlavné orgány. Uviedla, že to bolo 2-krát, pričom jej sestru, mal. Q.., mal obchytkávať 3-krát.

Uviedla, že obžalovaný ich zbil, lebo povedali bratovi, tomu veľkému, že ich obchytkával.

Znalci MUDr. Y. Š. a MUDr. E. A., znalci z odboru psychiatrie a sexuológie vo svojom znaleckom
posudku uviedli, že u obžalovaného prítomnosť sexuálne deviácie nezistili, jeho sexualita je primerane
diferencovaná, heterosexuálna, zameraná na dospelé ženské objekty. Ak sa skutku dopustil, šlo o
surogátne ( náhražkové správanie), napr. pri nemožnosti realizovať sex s dospelou ženou. Obžalovaný

je pri svojej sexuálnej aktivite skôr pasívny, sexuálnym aktivitám sa podrobuje skôr na prianie manželky.
U obžalovaného známky duševného ochorenia v najvlastnejšom slova zmysle nezistili a nezistili ani
prítomnosť duševnej poruchy majúcej vplyv na konanie obžalovaného. Zhodnotili, že obžalovaný je
muž s ľahkou mentálnou retardáciou, s nízkou úrovňou vzdelania a sociálneho statusu, jeho osobnosť
je submisívna, emočná labilná, so známkami neuroticizmu, slabo diferencovaná. Skonštatovali, že v

čase spáchania skutku jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli neporušené, plne zachované.
U obžalovaného nezistili prejavy psychiatrického ochorenia, jeho správanie zodpovedá osobe s
mentálnym defektom, úroveň jeho rozumových schopností je v pásme mentálneho defektu, jeho konanie
však nemá chorobný charakter. Obžalovaný nevykazuje známky duševnej choroby ani poruchy, ktorá
by spôsobila, že jeho pobyt na slobode by bol pre spoločnosť nebezpečný.

Znalkyňa MUDr. E. A. vo svojom doplnku znaleckého posudku vypracovaného v súdnom konaní
uviedla, že aj heterosexuálne orientovaný muž si môže ako náhražkové sexuálne objekty zvoliť detské
objekty. Dôvodom môže byť ľahšia dostupnosť, dieťa si môže ľahšie získať napr. hračkami, cukríkmi,
pozornosťou.Pretoniejevylúčené,žeajdospelýmužsamôžebeztoho,abytrpeldeviáciou,kontaktovať

s deťmi. Vzhľadom na poruchy intelektu, mentálnu retardáciu, má obžalovaný k deťom bližšie, ich
správanie a prejavy sú pre neho zrozumitešnejšie a aj jeho prejavy voči deťom môžu byť ústretovejšie,
čo môže niekedy u pozorovateľov vyvolať dojem pedofilnej orientácie. U obžalovaného nezistili prejavy
hypersexuality či sexuálnej nezdržanlivosti. Ďalej uviedla, že dieťa môže byť náhražkovým sexuálnym
objektom v čase, kedy nie je dostupná alebo sa nedá získať dospelá žena. Sexuálneho kapacita

obžalovaného je na nízkej úrovni, jeho záujme o sex je podpriemerný a ak vychádzali z predpokladu, že
deti sú náhražkovými objektmi, kontakt s deťmi môže mať skôr komunikatívny ako vyslovene sexuálny
záujem. Vyšetrením u obžalovaného prítomnosť sexuálnej deviácie nezistili, pričom samotná mentálna
retardácia neznamená, že mentálne retardovaný sa bude neviazane sexuálne správať, znamená to skôr,
že jeho sexualita bude nezrelá a nekultivovaná. Uviedla, že obžalovaný je schopný oddialiť uspokojenie

svojich sexuálnych potrieb podľa situácie. Sexualita obžalovaného je nezrelá, jeho sexuálny scenár je
jednoduchý, málo kultivovaný, pričom jeho sexuálne systémy neobsahujú poruchy voči norme, ani čo
sa týka obsahu ani chýbania niektorých zložiek sexuálnych systémov, pudov. Je na primeranej úrovni
schopný vytvoriť párovú väzbu.

Znalkyňa PhDr. R. X., znalkyňa z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí, vo svojom
znaleckom posudku vo vzťahu k mal. Q.. Ď.. uviedla, že táto maloletá má rozumovú úroveň asi 6-
ročného dieťaťa, pričom jej správanie je poruchové, ťažko zvládnuteľné, nemala vytvorené puto na
materskú osobu, trpela hladom, zlým zaobchádzaním a dlhodobo s najväčšou pravdepodobnosťou
i sexuálnym zneužívaním zo strany otca a nie je vylúčené, že i zo strany bratov. Impulzívnosť,

agresivita a sexualizované spôsoby správania, afekty hnevu a zlosti, neschopnosť podriadiť sa
pravidlám a prispôsobiť sa detskému kolektívu, nízka frustračná tolerancia a ďalšie tvoria znaky
CAN a CSA syndrómu ( syndróm týraného, zanedbávaného a zneužívaného dieťaťa).V znaleckom
popísala uviedla ako všeobecne sa prejavujú následky zlého zaobchádzania ako aj typické prejavy
sexuálne zneužívanej osoby. Uviedla, že vzhľadom na defektný intelekt mal. Q.. Ď.. je jej všeobecná

vierohodnosť nedostatočná, ale špecifická vierohodnosť týkajúca sa faktov sexuálneho zneužívania je
nespochybniteľná - opakovane hovorí : „ Oco dával prsty do pičule“ a „dával pipíka do pičulky“ a „nemám
ho rád, robí to každý deň“ a aj neverbálne ( jednoznačnými gestami, predvádzaním polohy a ukazovaním
prstom na svoje pohlavné orgány), vyjadruje to, že zo strany otca došlo k opakovaným incestnýmsexualizovaným násilným aktivitám ( susp. až k penilnej penetrácii) na jej tele, na jej intímnych miestach.
Nedokázala časovo lokalizovať začiatok zneužívania ani určiť frekvenciu, ani opísať vlastné pocity,
okrem strachu z bitky za prezradenie, ktorou ju zastrašuje starší brat Y.. Vzťah mal. Q.. k obžalovanému

označila ako ambivalentný, i keď strach a hnev prevažuje.

Vo vzťahu k mal. V.. Ď.. znalkyňa PhDr. R. X. vo svojom znaleckom posudku uviedla, že v prípade
tejto maloletej je v popredí dôraz na uspokojovanie momentálnych biologických potrieb a impulzov,
nestálosť emócii a podľa opisu jej správania sa, u menovanej sú znaky nedostatočného emocionálneho

sýtenia a výchovného zanedbávania v rodine - uvoľnené správanie, bez rešpektu k autoritám. Jej
správanie vykazuje znaky dieťaťa s CAN a CSA syndrómu - dieťaťa zanedbávaného, týraného a
sexuálne zneužívaného, pričom k zanedbávaniu, týraniu a sexuálnemu zneužívaniu dochádzalo s
pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou zo strany jej otca. Keďže rodina, v ktorej mal. V..Ď.. žila
nesie znaky incestnej rodiny, je pravdepodobné, že k zneužívaniu dochádzalo zo strany starších a
silnejšíchakoona.Rovnakoopísalavšeobecnetypicképrejavysexuálnezneužívanejosoby.Všeobecnú

vierohodnosť tejto svedkyne s ohľadom na jej vek a hraničné intelektové schopnosti zhodnotila ako
zníženú, ale špecifickú vierohodnosť považovala za dostatočnú na to, aby jej výpoveď mohla byť použitá
vtrestnomkonaní.Ikeďmal.V..Ď..bolazastrašovaná,opisokolnostítrestnéhočinujenespochybniteľný
a aj keď mal. V.. nedokáže presne určiť, ako dlho a ako často k sexuálnemu zneužívaniu dochádzalo,
je zjavné, že k nemu dochádzalo a opakovane. Skonštatovala, že mal. V.. Ď.. si k nikomu nevytvorila

bezpečnú pevnú väzbu a preto nie je schopná dôverovať a vytvárať vzťahy doposiaľ. Zdá sa, že určitý
vzťah má k sestre mal. Q..Ď.., s ktorou doma zdieľala posteľ i trápenia a rešpekt má k bratovi Y.. Naučila
sa prežívať v ohrozujúcom prostredí, lebo bola bezmocná a k otcovi má ambivalentný vzťah, bola na
ňom závislá. Mal. Q.. Ď.. vykazuje znaky týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa vo všetkých
charakteristikách jej osobnosti aj v jej správaní. Je nespochybniteľné, že dochádzalo k jej sexuálnemu

zneužívaniu otcom tak, ako to opísala, že otec sa postavil za ňu, dal jej ruku dozadu a ona ho hladkala,
ale potom povedala, nerob to, tak prestal a ďalej na otázku povedala, že otec strkal do nej prsty, tam
kde kakáme a niekedy ju to bolelo, ďalej, že oco prišiel, bol celkom holý, zobral ich obidve pod pazuchy
a odniesol do postele, tam ich chytal na zadku, mal. Q.. Ď.. chytal aj na hrudi pri srdiečku, aj na riťke a
potom robil a hovorila, že jej strčil pipíka do pišule a hýbal sa.

Podľa lekárskej správy MUDr. E. B.N. z 11.10.2007 mal. Q.. uvádzala dotyky na rodidlách, údajne otcom
a vyjadrila sa, že hymenálne okraje boli bez porušenia. Z lekárskej správy na mal. V.. vyplýva, že mal.
V..Ď.. neudávala v minulosti žiadny kontakt, dotyk na rodidlách a takisto skonštatovala, že hymenálne
okraje sú neporušené a známky pohlavného zneužitia nie sú prítomné.

Uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 16.4.2007, č. k. 8PPom/1/2007-7, bolo
predbežným opatrením nariadené, aby mal. deti Ď.Q. boli predbežne zverené do Detského krízového
centra OZ Pro Familia, T. X, X.. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 17.9.2007 č.k.
7 P 115/2007-38 bola nariadená ústavná starostlivosť u maloletých detí Y., Y., R., mal. Q.. a mal. V.. Ď.

s tým, že mal. Y. Ď. bol umiestnený v Reedukačnom domove pre deti a mládež v Q. - X. P. a ostatné
maloleté deti boli umiestnené v Detskom domove sv. X., Q. Č.. X, Y..

Podľa správy Pro Famílie zo dňa 25.6.2007 u všetkých mal. detí Ď. sú prítomné známky výchovnej
i sociálnej zanedbanosti, dlhodobej emocionálnej deprivácie, nedostatočnej stimulácie a absencie

kvalitného výchovného vedenia zo strany rodičov, resp. otca a nevlastnej matky. Mgr. J. R., detská
psychologička Pro Famile, takisto vypracovala správy z psychologických vyšetrení a záznamy z
výpovede mal. Q.. zo dňa 25.4.2007, mal. V.. zo dňa 1.5.2007, ako aj mal. R.. Ď. zo dňa 23.4.2007.

Z oznámenia Špeciálnej základnej školy internátnej T. vyplýva, že mal. deti Ď. boli prepustené z ich

zariadenia dňa 7.3.2006, pričom mal. deti v ich zariadení boli umiestnené od 10.2.2003.

Podľa rodných listov sa mal. V.. narodila dňa 11.8.1999 a mal. Q.. 25.9.1997.

Znalkyňa MUDr. A. - Š. na ďalšom hlavnom pojednávaní vypovedala, že hospitalizácia obžalovaného

v roku 1983 v Psychiatrickej liečebni E. bola v dôsledku porúch správania sa obžalovaného počas
prezenčnej vojenskej služby. Imbecilita je stredne závažná porucha intelektu, pri ktorej osoba ňou trpiaca
je nesamostatná, závislá, nevzdelateľná, nevychovateľná, neusmerniteľná, čo znamená, že takáto
osoba nie je schopná žiť v bežných civilných podmienkach. Osoby ňou trpiace sú často umiestňovanédo ústavov s režimovou liečbou, pretože potrebujú opateru a dozor inej osoby. Obžalovaný, vychádzajúc
z jej psychiatrického vyšetrenia vykonanom spoločne so znalcom MUDr. Š., trpí poruchou intelektu v
oblasti ľahkej debility, rozhodne nie na úrovni imbecility. Túto skutočnosť potvrdzuje vychovateľnosť,

chudobná, ale obsahovo zrozumiteľná voľnotvorba, jednoduchý ale mysleniu primeraný úsudok a
schopnosť riešiť základné životné situácie zrozumiteľne a samostatne. V súvislosti s hodnotením
obžalovaného psychiatrami v E. uviedla, že obžalovaný počas vojenskej prezenčnej služby nebol
nijako motivovaný, aby podal v testových skúškach dobrý výkon. Obžalovaný trpí aj zjavne vážnou
poruchou reči, čo tiež mohlo prispieť k tomu, že mohol pôsobiť zaostalejším dojmom, ako v skutočnosti

je. Obžalovaný však aj pri vážnej poruche reči je schopný primeraným spôsobom, zrozumiteľne
reagovať na otázky a odpovedať na ne. Pri imbecilite človek položeným otázkam spravidla nerozumie,
neodpovedá na ne alebo odpovedá neprimerane, prípadne sa mu musí otázka zjednodušiť až na
úplne bazálnu úroveň, na ktorú odpovedá iba slovami áno alebo nie. Imbecilný človek nie je schopný
súvislej reči. U obžalovaného psychiatrickosexuologickým vyšetrením nezistili prítomnosť sexuálnej
deviácie. U obžalovaného pritom nedošlo k žiadnemu zníženiu rozpoznávacím a ovládacích schopností.

V súvislosti so sexuálnou aktivitou obžalovaného sa vyjadrila, že sexuologické vyšetrenie pozostáva z
dvoch častí. Prvá časť je sexodiagnostická, pri ktorej sa zisťuje, kedy obžalovaný začal so sexuálnym
životom, koľko sexuálnych partneriek mal za život, ako často dochádza k sexuálnym aktivitám, na
podnet koho a ako znáša sexuálnu abstinenciu. Uvedeným vyšetrením sa zisťuje sexuálna kapacita
vyšetrovaného. Existuje aj falometrické vyšetrenie, ide o objektivizujúce sexuálne vyšetrenie prístrojom,

ktoré však neskúma sexuálnu kapacitu vyšetrovaného, ale skôr sexuálne zameranie muža, jeho
sexuálnu orientáciu v podobe reagovania na statické erotické obrázky. Uvedenú metódu nevyužila z
dôvodu jeho nedostupnosti v čase vyšetrenia. Vyjadrila sa všeobecne, že alkoholické nápoje uvoľňujú
zábrany, avšak muž väčšinovej sexuality sa sexuálne deviantného správania pod vplyvom alkoholu
nedopúšťa často. Pozeranie pornografického diela má u dospelého muža len charakter eroticko-

sexuálny v úvodných fázach sexuálneho vzrušenia. Všeobecne sa vyjadrila, že jedinec v detstve
sexuálnezneužívanýbudesámvbudúcnostizneužívaťatakéhozneužívaniemôžemaťrôznepsychické
následky. V odbore sexuológie sú názory, že v detstve zneužívané osoby sa v dospelosti stávajú sami
zneužívateľmi v percentuálnom vyjadrení 20 % a podľa iných názorov v percentuálnom vyjadrení 60 %.

Mal.V..Ď..nahlavnompojednávanívypovedala,žeobžalovanýsaknímsprávalhrozne,bilich.Spoločne
s mal. Q.. Ď.. ich volal do postele. Potom im pipíka dával do pišuľky a pipíka jej dával aj tam, kde sa
kaká. Vyjadrila sa, že ju to veľmi bolelo. Túto skutočnosť spoločne so sestrou Q.. povedala bratom a
to predovšetkým bratovi Y. Ď. ml., ktorý zbil obžalovaného. Vyjadrila sa, že obžalovaný pozeral filmy,
v ktorých chlapci dávali dievčatám pipíka do úst. Nevedela sa vyjadriť k tomu, ako sa jej otec dotýkal.

Uviedla, že k obžalovanému sa nechce vrátiť, lebo jej robil zle.

Svedkyňa Mgr. Ľ. Ž., prítomná výsluchu mal. svedkýň V.. Ď.. a Q.. Ď.. prostredníctvom technického
zariadenia určeného na záznam zvuku a obrazu dňa 23.10.2008 v prípravnom konaní, na hlavnom
pojednávaní uviedla, že prehratá videoprojekcia presne zaznamenala výpovede týchto mal. svedkýň.

Mal. svedkyne boli zo strany vyšetrovateľa poučené primerane ich rozumovej vyspelosti. Poučenie
následne aj ona obom svedkyniam vysvetlila čo najjednoduchšie, keďže tieto svedkyne ju predtým
poznali. Výsluch mal. svedkýň prebiehal ohľaduplne, nebol na nich vyvíjaný žiaden nátlak a obe
svedkyne vypovedali podľa svojich možností a schopností, čo si pamätali. Vyjadrila sa, že mal. Q..
Ď.. bola v čase rozhodovania súdu hospitalizovaná v Detskej psychiatrickej liečebni X. a to na akútnu

schizoformnú psychotickú poruchu a mentálnu retardáciu stredne ťažkého stavu spojenú s poruchami
správania sa s predpokladanou dobou hospitalizácie v trvaní 1 a pol roka. Vzhľadom na jej zdravotný
stav nie je možné vykonať výsluch maloletého dieťaťa.

Svedkyňa Mgr. R. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v čase výsluchu mal. Q..Ď.. a mal. V..Ď..

v prípravnom konaní dňa 6.6.2007 pracovala ako sociálny pracovník v zariadení Pro Família v X..
Spomenula si, že maloleté svedkyne zo začiatku nechceli vypovedať a preto ju vyšetrovateľ požiadal,
aby opustila výsluchovú miestnosť. Na bližšie okolnosti tohto výsluchu si vôbec nepamätala, pričom si
nebola istá ani tým, či v predmetnej veci ju vyšetrovateľ požiadal, aby opustila výsluchovú miestnosť.
Pamätala si len to, že v danom prípade išlo o sexuálne zneužívanie a maloleté deti boli zo zaradenia

Pro Família premiestnené do Detského domova v Y.. Nevedela si spomenúť ani na to, či bola prítomná
počas poučovania maloletých svedkýň vyšetrovateľom.Z výpovede znalkyne z odboru psychológie PhDr. K. Š. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že jej
vyjadrenie, že v správaní sa obžalovaného dominujú primitívne pudové tendencie, znamená, že
obžalovaný dokáže oddialiť uspokojenie svojich potrieb, pokiaľ na to nie je vhodná situácia. V prípade

ľahkej mentálnej retardácie ako u obžalovaného, však dominuje táto pudová stránka správania sa a
prevažuje nad racionálnou vzhľadom na intelektuálnu úroveň týchto osôb. Takéto osoby niekedy konajú
situačne bez toho, aby domysleli dôsledky svojich činov. Vyjadrila sa, že aj s prihliadnutím na anamnézu
obžalovaného, keď podľa svojho vyjadrenia bol v detskom až dospievajúcom veku zneužívaní inými
obyvateľmi ústavu, v ktorom bol umiestnený a aj vzhľadom na svoj nízky intelekt, mohol obžalovaný

nadobudnúť dojem, že to, čo robí, nie je prípustné. V prípade, keď sa obžalovaný vybudil sexuálne,
napríklad pozeraním pornografického diela a nebol dostupný vhodný objekt na uspokojenie sexuálneho
pudu, mohol si obžalovaný zvoliť aj iné náhradné objekty na uspokojenie pudovej stránky alebo
masturbáciu. Zdôraznila, že pudovú sexuálnu stránku mohol obžalovaný uspokojovať nielen koitálne ale
aj nekoitálne. Vzhľadom na to obžalovaný nemusel stále voliť náhradné objekty na uspokojenie svojich
potrieb, ale mohol ich voliť niekedy. Vyjadrila sa, že v minulosti ešte ako pracovníčka Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny sa rozprávala v rámci svojej práce s oboma maloletými svedkyňami. Uvedené
svedkyne jej ukázali presné opisy toho, čo s nimi robil obžalovaný, čo nemali možnosť odpozorovať z
televízie. Z vyjadrení týchto svedkýň totiž vyplynulo, že u obžalovaného došlo k orgazmu a výstreku
semena. Vzhľadom na jej predchádzajúci pohovor s maloletými svedkyniam sa vyjadrila, že pri podávaní
znaleckého posudku na obžalovaného bola nezaujatá. Dodala, že v trestných veciach často podáva

znalecké posudky ako na obete trestných činov tak aj na páchateľov trestných činov. V súvislosti so
sexuálnoustránkouobžalovanéhosavyjadrila,ževprípadepotencovaniasapozeranímtelevízie,požitia
alkoholických nápojov, či v prípade neprítomnosti vhodného objektu na uspokojenie sexuálnych potrieb
môže dôjsť k podceneniu racionálnej stránky pudového správania sa a celej situácie a obžalovaný svoju
potrebu jednoducho vykoná. Vyjadrila sa, že obžalovaný bagatelizuje svoje správanie sa, keďže bol v

minulosti zneužívaný. Obžalovaný podľa jej názoru vie, že nerobí dobre, ale podceňuje následky svojho
správaniasaatovzhľadomnajehomentálnuúroveňakoajsvojuosobnosť,vďakaktorejsvojesprávanie
považuje za prijateľné.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne, považoval

súdzajednoznačnepreukázané,žeobžalovanýY.Ď.sadopustilskutkutak,akojeuvedenévovýrokovej
časti toto rozsudku.

Zo spáchania skutku je obžalovaný usvedčovaný výpoveďou mal. svedkýň Q..Ď.. z prípravného konania
a mal. V..Ď.. ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní. V zhode s ich výpoveďami

vyznievajú aj svedecké výpovede splnomocnenkyne poškodeného Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Vranov nad Topľou R.. J. T., znalkyne PhDr. R. X., ktorá psychologicky vyšetrila obe maloleté
svedkyne, svedkyne Mgr. J. R., svedka Y. Ď. ml. v spojení s výpoveďou svedkyne PhDr. Q.. Ž.. Pri
hodnotení osobnosti obžalovaného a predovšetkým pri posudzovaní jeho trestnoprávnej zodpovednosti
súdvychádzalzoznaleckéhodokazovaniazodvetviapsychiatrieasexuológieznalcovMUDr.Š.aMUDr.

A. - Š. ako aj znalkyne z odboru psychológie PhDr. Š..

Výpovede mal. svedkýň Q..Ď.. a V.. Ď.. boli na hlavnom pojednávaní opakovane vykonané v súlade s
ust. § 270 ods. 2 Tr. poriadku v spojení s ust. § 135 ods. 3 Tr. poriadku projekciou videonahrávky. Mal. Q..
Ď.. vzhľadom na výraznejšiu mentálnu retardáciu ako aj rečovú vadu, nedokázala hodnoverne popísať

správania sa obžalovaného voči nej. Mal. V..Ď.., ktorá podľa vyjadrení znalkyne je mentálne na lepšej
úrovni a zároveň lepšie sú aj jej vyjadrovacie schopnosti, dokázala obsahovo zrozumiteľnejšie popísať
správania sa obžalovaného voči nej. Mal. V..Ď.. v prípravnom konaní výslovne uviedla, že obžalovaný
ju aj mal. Q.. Ď.. volal do postele a obchytkával ich na pohlavných orgánov. Z jej výpovedi ako aj z
výpovedi mal. Q.. Ď.. zároveň vyplýva, že medzi obžalovaným a ich bratom, ml. Y. Ď., došlo ku konfliktu

v súvislosti so správaním sa obžalovaného k nim. Sociálna pracovníčka Mgr. Ľ. Ž., ktorá bola pribratá
k výsluchu týchto maloletých svedkýň, vo svojej výpovedi potvrdila správnosť a úplnosť zápisnice o
ich výsluchu ako aj zákonnosť spôsobu vykonania tohto výsluchu. Poukázala na skutočnosť, že mal.
Q..Ď.. bola pri výsluchu nepokojná a preto v jej prípade došlo aj k ukončeniu jej výsluchu. Mal. V..Ď.. na
hlavnom pojednávaní, po primeranom poučení o práve odoprieť vypovedať a po výslovnom prejavení,

že vo veci chce vypovedať, za účasti svedkyne Mgr. Ž., s výrazným časovým odstupom od spáchania
skutku, bližšie okolnosti správania sa obžalovaného voči nej ako aj sestre mal. Q..E.. nevedela uviesť.
Následne však uviedla, že obžalovaný po jej zavolaní k nemu do postele, jej dával pipíka do pišuľky a
pipíka jej dával aj tam, kde sa kaká. Vyjadrila, sa, že takéto násilné konanie svojho otca oznámila svojimbratom a to predovšetkým bratovi Y. Ď., ktorí z toho dôvodu zbil obžalovaného. Na hlavnom pojednávaní
táto mal. svedkyňa potvrdila, že obžalovaný sledoval pornografické snímky Mal. svedkyňa, totožne ako v
prípravnomkonaní,uviedla,žepociťovalabolesť,keďobžalovanýnanejvykonávalsexuálneaktivityaže

nemá záujem sa vrátiť k obžalovanému, lebo jej robil zle. Mal. V..Ď.. vypovedala na hlavnom pojednávaní
súvisle a je zrejmé aj z výsledkov psychologického vyšetrenia, že jej mentálne postihnutie nie je natoľko
výrazné a netrpí ani žiadnou výraznou poruchou reči.

V prípade mal. Q.. Ď.. súd nevykonal jej opätovný výsluch vzhľadom na skutočnosť, že táto mal.

svedkyňa je už dlhodobo psychiatricky liečená. Opierajúc sa o správu pracovníčky Detského domov
sv. X. v Y., táto maloletá svedkyňa trpí nielen mentálnou retardáciu stredne ťažkého stupňa spojenou
s poruchami správania sa, ale aj akútnou schizoformnou psychotickou poruchou, pričom napriek už
vykonanej psychiatrickej liečbe je naďalej potrebná jej psychiatrická hospitalizácia v trvaní pol roka s
tým, že vzhľadom na je zdravotný stav ani nie je možné vykonať jej výsluch.

V súvislosti s pôvodným trestným stíhaním obžalovaného za sexuálne motivovaný trestný čin a to
konkrétne za trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 242 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona účinného do
31.12.2005 a za trestný čin súlože medzi príbuznými podľa § 245 Tr. zákona účinného do 31.1.2005
bolo zistené, čo uviedla vo svojej výpovedi aj splnomocnenkyňa poškodenej, že uznesením Okresného
riaditeľstva PZ Vranov n.T. zo dňa 19.11.2004 pod sp. zn. ČVS : ORP-291/OdV-VT-2004 bolo uvedené

trestné stíhanie za skutok, že počas veľkonočných sviatkov roku 2004 malo dôjsť v rodinnom dome
obžalovaného k pohlavnému styku s mal. Q.. Ď.. zastavené, lebo bolo nepochybné, že sa nestal skutok,
pre ktorý sa trestné stíhanie viedlo.

Súd poznamenáva, že tieto mal. svedkyne poskytli obsahovo významnú výpoveď pri svojom výsluchu

vykonanom v prípravnom konaní dňa 23.10.2008 za pomoci technického zariadenia určeného na
prenos zvuku a obrazu. Vzhľadom na skutočnosť, že mal. Q..Ď.. a mal. V..Ď.. neboli vôbec náležite
poučené pri svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 6.6.2007 a s prihliadnutím na to, že súd
mal k dispozícii obsahovo dostatočne významné výpovede týchto svedkýň zo dňa 23.10.2008, súd
ani nepristúpil k vykonaniu tohto dôkazu. Súd vo veci vypočul sociálnu pracovníčku Mgr. E., ktorá

sa zúčastnila predmetných výsluchov zo dňa 6.6.2007. Uvedená svedkyňa si vôbec nepamätala na
okolnosti výsluchu týchto mal svedkýň a to s ohľadom na odstup času a množstvo výsluchov, ktorých
sa ako pracovníčka zariadenia Pro Família zúčastnila. Uvedená svedkyňa vypovedala, že vyšetrovateľ
PZ je vyzval na opustenie výsluchovej miestnosti z dôvodu, že zo začiatku mal. svedkyne nechceli
vypovedať. Zároveň pritom uviedla, že vôbec ani nevie potvrdiť, či práve pri výpovediach týchto svedkýň

bola vyzvaná vyšetrovateľom na opustenie vypočúvajúcej miestnosti. Nespomenula si ani to, či mal.
svedkyne boli pred výsluchom náležite poučené. Za takýchto okolností musel súd dôkaz prečítaním
týchto svedeckých výpovedi odmietnuť. Je potrebné zdôrazniť, že tieto mal. svedkyne bolo následne
vypočuté dňa 23.10.2008 a mal. V..Ď.. aj na hlavnom pojednávaní, pričom vykonanie tohto dôkazu by
zrejme, aj vzhľadom na jeho obsah, nemalo zásadný vplyv na zistenie skutkového stavu veci.

Skutočnosť, že obžalovaný sa voči mal. Q..Ď.. a mal. V..Ď.. dopúšťal sexuálneho násilia preukazuje aj
výpoveďznalkynePhDr.X.,ktorávosvojomznaleckomposudkudospelakzáveru,žeobemal.svedkyne
vykazujú znaky CAN a CSA syndrómu, t.j. syndrómu týraného, zanedbávaného a zneužívaného dieťaťa.
Vychádzajúc z vyjadrení oboch mal. svedkýň pri znaleckom vyšetrení uviedla, že ako mal. Q.. Ď.. tak

aj mal. V.. Ď.. sa napriek nízkemu veku a mentálnej zaostalosti podrobne a jasne vyjadrovali, že medzi
nimi ako aj obžalovaným dochádzalo k sexuálnemu kontaktu, na označenie ktorého používali výraz
„ bungovať „. Uvedený výraz sa pritom snažili znázorniť gestami, a to pichaním ukazováka do dlane
svojejruky,pričomukazovalinasvojepohlavnéorgányMal.Q..Ď..pripsychologickomvyšetreníuviedla,
že obžalovaný jej „ dával prsty do pičule „, že „ jej dával pipíka do pičuľky“. Mal. Q.. Ď.. si takisto ľahla na

zem a ukazovala, že na nej leží otec, pričom mal. Q.. Ď.. v čase vyšetrenia nemala vytvorené ešte svoje
jadro ( self ), samu seba vnímala ako objekt. Poukázala na skutočnosť, že mal. Q.. Ď.. bola mentálne na
tom horšie ako mal. V.. Ď.. Dospela k záveru, že vzhľadom na následky sexuálneho zneužívania, ktoré
u nej spozorovala, bola častejšie obeťou sexuálneho zneužívania Znalkyňa PhDr. R. X. na hlavnom
pojednávaní ďalej uviedla, že mal. V.. Ď.. bola na tom mentálne lepšie ako jej sestra mal. Q.. Ď.. Maloletá

V.. Ď.. jej pri vyšetrení jednoznačne uviedla, že obžalovaný chytal ju ako aj mal. Q.. Ď.. na zadku, mal. Q..
Ď.. chytal aj na hrudi pri srdiečku aj na riťke a následne ukázala gesto - pichanie ukazováka pravej ruky
do dlane ľavej ruky. Maloletá V..Ď.. predovšetkým neverbálne ukazovala dotyky obžalovaného na jej
tele, ale takisto sa vyjadrila, že obžalovaný „ jej strkal pipíka do pišule a hýbal sa“. Pri nakreslení mužskejpostavy jednoznačne zvýraznila pohlavný úd. Poukázala takisto na skutočnosť, že k takýmto kontaktom
medzi obžalovaným a ňou ako aj mal. Q.. Ď.. dochádzalo v čase, keď sa v domácnosti nezdržiavali
ostatní jej členovia - manželka obžalovaného a ich súrodenci. Znalkyňa takisto uviedla, že oba mal. deti

ako mal. Q.. Ď.. tak aj mal. V.. Ď.. požívali výrazy „ bungovať „ a význam tohto výrazu predviedli pichaním
ukazováka do dlane druhej ruky. Obe mal. deti, mal. Q.. Ď.. ako aj mal. V.. Ď.., poukazovali aj na určitú
fyzickú bolesť, ktorú pri tom pociťovali.

Znalkyňa sa vyjadrila aj všeobecne k správaniu sa mal. deti - mal. V.. Ď.. a mal. Q..Ď.., pričom poukázala

na skutočnosť, že správanie sa zneužívaných detí je sexualizované, pričom uviedla aj príklady takéhoto
správania sa, a to sexuálne provokatívne správanie sa, odhaľovanie sa, či ukazovanie intímnych častí
svojho tela pred inými. Zároveň v súlade so závermi svojho znaleckého posudku týkajúceho sa okolností
majúci vplyv na vierohodnosť výpovede mal. Q.. Ď.. a mal. V..Ď.. uviedla, že ich špecifická vierohodnosť
týkajúca sa okolností sexuálneho zneužívania je dostatočná. Uviedla, že mal. Q.. Ď.. a mal. V.. Ď..
nie sú dostatočné inteligentné na to, aby si skutočnosť sexuálneho zneužívania vymysleli, pričom

poukázala na existenciu implicitnej pamäti, v ktorej sú fixované zážitky ohrozujúce život a zdravie, ktorá
nesúvisí s inteligenciou, pričom pocit znovuprežívania vychádza z implicitnej pamäti, ktorá nemá súvis
s krátkodobou pamäťou. Výslovne poprela možnosť ovplyvnenia rozprávania mal. V.. Ď.. a mal. Q.. Ď..
televíznymi reláciami či možnosť vymyslenia si opisu udalostí svedkyňami a to vzhľadom na ich nízky
intelekt a vylúčila aj motív žiarlivosti mal. Q.. Ď.. na spoločného syna obžalovaného s manželkou I. Ď..

Skutočnosť, že medzi obžalovaným a mal. Q.. Ď.. a mal. V.. Ď.. dochádzalo k nevhodným intímnym
stykom potvrdzovala aj svedecká výpoveď pracovníčky občianskeho združenia Pro Família. Vo svojej
výpovedi svedkyňa Mgr. J. R. uviedla, že obe mal. deti, mal. V.. Ď.. ako aj mal. Q..Ď.. mali slabší rečový
prejav, pričom mal. Q.. Ď.. trpela rečovou vadou. Uvedená svedkyňa vypovedala, že mal. Q.. Ď.. pri

psychologickom vyšetrení vykonanom v zariadení Pro Família, v ktorej boli mal. deti obžalovaného
umiestnené, uviedla, že obžalovaný ju „ bunguje „ a názorne uvedený styk s obžalovaným aj predviedla
tak, že si ľahla na posteľ, roztiahla nohy a ukázala, že otec je nad ňou a ukázala kopulačný pohyb,
pohyb panvou. Poukázala na skutočnosť, že mal. Q..Ď.. v čase príchodu do zariadenie Pro Famílie
mala uvedené okolnosti skutku ešte čerstvo v pamäti. U mal. V.. Ď.. spozorovala sexualizované spôsoby

správania sa prejavujúce sa napr. tým, že vyšla v izbe v osuške, zhodila ju zo seba a do kúpeľne
išla nahá. Mal. V.. Ď.. pri hre s bábikami sa uvoľnila a výraz, že obžalovaný ju aj sestru mal. Q.. „.
bunguje „ predviedla na bábikách tak, že ženskej bábike roztiahla nohy, na ňu položila mužskú bábiku
a jednoznačne ukázala kopulačné pohyby. Takisto uviedla, že obžalovaný sa za ňu postavil, dal jej ruku
dozadu a ona ho mala hladkať, pričom túto situáciu aj predviedla. Mal. V.. Ď.. pri jej vyšetrení opísala,

že obžalovaný jej dával prsty tam, kde kakáme a túto situáciu aj názore ukázala. Táto svedkyňa ďalej
uviedla, že svedkom zneužívania mal. Q.. Ď.. a mal. V.. Ď.. mal byť aj mal. R. Ď., ktorý napriek výraznej
mentálnej retardácii, slabému rečovému prejavu, negativizmu a hostilite ako aj jeho vyjadreniu, že nemá
záujem o niečom rozprávať, pretože obžalovaný bude potrestaný, uviedol, že bol svedkom toho, ako
obžalovaný prišiel k mal. Q.. Ď.. a k mal. V..Ď.., ľahol si k ním do postele a „ bungoval ich „, najprv mal.

Q.. Ď.. a potom mal. V.. Ď.. Popísal, že mal. Q.. Ď.. ležala na posteli a obžalovaný nad ňou, pričom
mal. Q.. Ď.. kričala a odtískala ho od seba rukami. Takisto poukázala na skutočnosť, že mal. Y. Ď.C. a
mal. R. Ď. v ich zariadení obchytkávali dievčatá, pričom poznamenala, že ml. Y. Ď. bol najviac citovo
naviazaný na obžalovaného.

Z výpovede splnomocnenkyne poškodeného Úradu práce, soc. vecí a rodiny Mgr. J. T. pritom vyplýva,
že pri pravidelnej kontrole rodiny obžalovaného, a to dňa 28.3.2007, sa mal. deti Ď. sťažovali na
nedostatočnú starostlivosť svojho otca - obžalovaného, pričom mal. Q.. Ď.. im povedala, že jej otec strká
ruku do nohavičiek, pričom na ďalšie otázky mal. deti nechceli odpovedať. Poukázala na skutočnosť, že
stará matka mal. deti Z. počas hosťovského pobytu mal. Q.. Ď.. u otca na veľkonočné sviatky nadobudla

presvedčenie, že obžalovaný mal. Q..Ď.. zneužíva. Uviedla, že trestné stíhanie voči obžalovaného
vedené ešte v roku 2004 bolo vyšetrovateľom zastavené z dôvodu, že bolo nepochybné, že sa nestal
skutok, pre ktoré sa viedlo trestné stíhanie. Špeciálna základná škola, ktorú navštevovala mal. Q..Ď.., im
oznámila, že v správaní mal.. Q.. Ď.. došlo k zmenám, keďže je utiahnutá, komunikuje inak a rozpráva
sa sama so sebou. Následne vykonala potrebné vyšetrenie psychologička a mal. deti obžalovaného

boli umiestnené v zariadení Pro Famílie v X. a neskôr v Detskom domove v Y.. Vzhľadom na ich
presvedčenie, že obžalovaný mal Q.. Ď.. a mal. V.. Ď.. zneužíva, na bližšie okolnosti zneužívania sa
mal. detí nepýtali.Spáchanie skutku obžalovaným preukazuje aj výpoveď svedka ml. Y. Ď.Q., ktorý vypovedal, že nebol
priamym svedkom toho, aby obžalovaný zneužíval jeho sestry, mal. Q..Ď.. a mal. V..Ď.., ale mal. Q..
Ď.. mu raz večer s plačom povedala, že obžalovaný jej nedá večer spať, nedá jej pokoj, ľahá si k nej do

postele, vyzlieka ju, chytá ju po tele, keď k nej príde, tak si vyberá pipíka a strká ho ku nej. Obžalovaný vo
svojejvýpovedinahlavnompojednávanípotvrdil,žeml.Y.Ď.mupovedal,žemal.Q..Ď..samusťažovala
na takéto správanie sa obžalovaného a vo svojom vyjadrení sa k prečítanej svedeckej výpovedi tohto
svedka, ktorý na hlavnom pojednávaní využil svoje zákonné právo a odmietol vo veci vypovedať, potvrdil
pravdivosť jeho výpovede. Uviedol, že mal. Q.. Ď.. sedela na posteli pri ml. Y. Ď., poprel iba tvrdenie

tohto svedka, že by ho bol udrel.

Konanie obžalovaného mal súd za preukázanie aj s ohľadom na závery znaleckého dokazovania MUDr.
Y. Š. a MUDr. E. A., znalcov z odboru psychiatrie a sexuológie, vrátene doplnku vypracovaného
oboma znalcami, z ktorých vyplýva, že obžalovaný je heterosexuálne orientovaný, zameraný na dospelé
ženské objekty a na zvádzanie dospelými ženami dokáže reagovať. Znalkyňa MUDr. A. - Š. na

hlavnom pojednávaní, v zhode so závermi ich znaleckého posudku vo vzťahu k ustáleniu príčetnosti
obžalovaného sa vyjadrila, že obžalovaný trpí poruchou intelektu zodpovedajúcou ľahkej debilite.
Dospeli k záveru, že obžalovaný nedosiahol úroveň mentálnej retardácie v pásme imbecility. Vyjadrili
sa, že ich záver, že u obžalovaného ide len o ľahkú debilitu potvrdzuje jeho vychovateľnosť, chudobná,
ale obsahovo zrozumiteľná voľnotvorba, jednoduchý, ale mysleniu primeraný úsudok a schopnosť riešiť

životné situácie zrozumiteľne a samostatne. V súvislosti s výpoveďou obžalovaného ako v prípravnom
konaní tak aj na hlavnom pojednávaní, táto znalkyňa poukázala na skutočnosť, že obžalovaný je
schopný pochopiť a primerane reagovať na položené otázky a je zároveň schopný na ne odpovedať.
Pri poruche intelektu v pásme imbecility by jednotlivec trpiaci touto poruchou položeným otázkam
nerozumel a neodpovedal by na ne alebo neprimerane, prípadne by sa mu musela otázka úplne

zjednodušiť a odpovedal by na ňu iba slovami áno alebo nie. Človek trpiaci imbecilitou teda nie je
vôbec schopný súvislej reči. Z vyjadrenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní pritom jednoznačne
vyplýva, že obžalovaný bol schopný súvislej výpovede, pri kladení otázkach im rozumel a na ne aj
primerane, aj keď jednoducho, odpovedal. Znalci skonštatovali, že u obžalovaného nedošlo k žiadnemu
zníženiu jeho rozpoznávacích a ovládacích schopností. Znalkyňa MUDr. A. - Š., pokiaľ ide o závery

psychiatrickej liečebni v E., podľa ktorej u obžalovaného ide o mentálnu retardáciu - ťažkú debilitu až
imbecilitu sa vyjadrila, že obžalovaný bol v uvedenom ústave vyšetrovaný v čase vojenskej prezenčnej
služby a obžalovaný tak nebol motivovaný, aby v testových skúškach podal dobrý výkon. Obžalovaný
zároveň trpí zjavnou poruchou reči, čo mohlo spôsobiť, že obžalovaný budil dojem zaostalejšieho ako
v skutočnosti bol. Obaja znalci dospeli k záveru, že u obžalovaného teda nedošlo k žiadnemu zníženiu

rozpoznávacích a ovládacích schopností.

Uvedení znalci rovnako skonštatovali, že u obžalovaného nezistili prejavy deviantného sexuálneho
správania sa, pričom jeho preferovanými objektmi sú dospelé ženy. Znalci potvrdili, že aj heterosexuálne
orientovaný muž si za istých okolností môže ako náhradné sexuálne objekty zvoliť detské objekty. Znalci

uviedli, že obžalovaný vzhľadom na mentálnu retardáciu má bližšie k mal. deťom, čo sa môže javiť
ako pedofilná orientácia a že aj v prípade, že jedinec nie je proceptívny na detské objekty, môže byť
mal. dieťa náhražkovým ( surogátnym ) sexuálnym objektom v prípade nedostupnosti dospelej ženy.
Poukázalinaskutočnosť,žeuobžalovanéhonezistiliprejavyhypersexualityčisexuálnejnezdržanlivosti.
Uvedený záver súd posúdil v kontexte so samotnou výpoveďou obžalovaného, že sexuálny styk s

manželkou, svedkyňou I. Ď., nemá v prípade, pokiaľ manželka o neho nemá záujem. Je potrebné
poukázať aj na skutočnosť, že manželka obžalovaného nemohla byť dostupná na realizáciu pohlavného
styku minimálne v období posledného štádia tehotenstva a v čase svojej hospitalizácie z dôvodu pôrodu
ich spoločného syna mal. J. Ď., ktorý sa narodil dňa XX.X.XXXX. Z výpovedí znalkyne PhDr. X. vyplýva,
že mal. Q.. Ď.. sa vyjadrila, že s manželkou obžalovaný nemôže mať stále pohlavný styk, keďže v takom

prípade je tehotná ( „ narastená „ ).

Znalkyňa MUDr. A. - Š. na hlavnom pojednávaní pritom uviedla, že pri závere, že obžalovaný
je v sexuálnych aktivitách pasívny a sexuálnemu kontaktu sa podriaďuje najskôr na želanie
manželky vychádzali predovšetkým zo sexodiagnostického vyšetrenia a teda z odpovedí obžalovaného

na nimi kladené otázky. Druhé vyšetrenie, falometrické, teda objektivizujúce sexuálne vyšetrenie
prístrojom, pri ktorom sa zisťuje sexuálne zameranie muža, jeho sexuálna orientácia a koordinácia
sexuálnychsystémov,vzhľadomnanedostupnosťtohtovyšetrenianevykonali.Vsúvislostisosexuálnym
správaním sa obžalovaného je potrebné poukázať na vyjadrenie sa obžalovaného ako pri znaleckompsychologickom tak aj psychiatrickom vyšetrení, ktoré potvrdil aj na hlavnom pojednávaní, že v detskom
a dospievajúcom veku bol opakovane sexuálne zneužívaný v ústavoch, kde bol umiestnený. Znalkyňa
MUDr. A. - Š. sa vyjadrila, že v oblasti sexuológie sú názory, podľa ktorých sexuálne zneužívané obete v

detstve sa sami stanú v dospelosti zneužívateľmi v percentuálnom vyjadrení 20 % a podľa iných názorov
až v 60 % prípadoch. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že podľa názoru viacerých sexuológov
( MUDr. Q.) asi desatina páchateľov sexuálneho zneužívania detí sú skutoční pedofili a podľa rôznych
sexuologických štúdií dokonca len v rozpätí od 2 do 10 percent. V prípade sexuálnych zneužívaní ide
často o nepravú, situačnú, príležitostnú alebo incestnú pedofíliu. Podľa názorov niektorých sexuológov

vo väčšine prípadov incestu medzi otcom a dcérou je otec často situačným páchateľom a nie skutočným
pedofilom. Treba zdôrazniť vyjadrenie znalkyne z odboru psychológie, že obžalovaný si uvedomuje
nesprávnosť svojho konania, ale následky svojho konania bagatelizuje a racionalizuje, keďže sám bolo
v minulosti obeťou sexuálneho zneužívania a teda takémuto správaniu neprisudzuje také následky, aké
v skutočnosti môžu nastať.

Obžalovaný v priebehu celého trestného stíhania popieral spáchanie skutku, kladenému mu obžalobou
za vinu. Potvrdil skutočnosť, že mal vedomosť o tom, že mal. Q.. Ď... povedala jeho synovi Y. Ď., že ju
obťažuje. Uviedol, že ml. Y. Ď. kričal na mal. Q..Ď.., aby takéto veci o obžalovanom nerozprávala, lebo v
opačnom prípade pôjde do ústavu. Poprel, že by mal. V.. Ď.. niekedy uvádzala, že jej dával ruku na zadok
a aby od nej vyžadoval, aby masturbovala jeho pohlavný úd, aby jej strkal prsty do análneho otvoru,

príp. vykonával s ňou pohlavný styk. Obžalovaný niekoľkokrát uviedol, že o svoje mal. deti sa príkladmo
staral od ich útleho detstva, keďže matka mal. detí Ď. od nich odišla, umýval ich, keďže nemali základné
spoločenské návyky a prejavoval im len rodičovskú lásku v podobe letmých pohladení či letmých bozkov.
Tvrdil, že o intímny život sa už veľmi nezaujíma, že k nemu dochádzalo sporadicky, pričom v prípade
nezáujmu manželky ju k sexuálnemu styku nenútil.

Za účelom posúdenia vierohodnosti a dôveryhodnosti výpovede obžalovaného bola vypočutá aj
znalkyňa z odboru psychológie, PhDr. K.Š. Š., ktorá na hlavnom pojednávaní zotrvala na
záveroch svojho znaleckého posudku vypracovaného v prípravnom konaní, v ktorom charakterizovala
obžalovaného ako jednoduchú osobnosť, málo diferencovanú, s nedostatkom širšieho rozhľadu, v

správaní ktorého dominujú primitívne pudové tendencie, momentálne uspokojovanie jeho potrieb,
pričom skonštatovala, že obžalovaný má zníženú schopnosť oddialiť uspokojovanie svojich primárnych
potrieb, vrátane sexuálneho pudu a v jeho prípade ide o nedostatok racionálnej kontroly pudovej stránky
sexuálneho správania sa. Vo vzťahu k črtám osobnosti, ktoré by mali mať vplyv na vierohodnosť jeho
výpovede uviedla, že jeho osobnosť je psychopaticky štrukturovaná, nesebakritická, egocentrická, s

dominanciou pudových reakcií a zníženou racionálnou kontrolou vlastného správania sa. Na hlavnom
pojednávaní ďalej uviedla, že je málo sebakritický, sugestívny, ovplyvniteľný a to v spojení s mentálnou
retardáciou má vplyv na vierohodnosť jeho výpovede.

Výpoveď obžalovaného čiastočne potvrdzovala len jeho manželka, svedkyňa I. Ď.C., ktorá v prípravnom

konaní odmietla vypovedať, ale na hlavnom pojednávaní svoje právo odoprieť vypovedať po osobitnom
zákonompoučenívzmysleust.§130ods.1,ods.2Tr.poriadkunevyužilaavovecivypovedala.Poprela,
že by sa obžalovaný dopostil skutku a že by mal. Q.. Ď.. alebo mal. V.. Ď.. nejakým spôsobom zneužíval.
Poukázala na skutočnosť, že medzi ňou a ostatnými mal. deťmi Ď., predovšetkým vo vzťahu k mal. Q..,
sa nepodarilo vytvoriť puto obdobné materskému vzťahu. Vypovedala, že medzi ňou ako aj mal. Q.. Ď..

dochádzalo k nezhodám, keďže všetky deti obžalovaného nadávali obžalovanému, a to predovšetkým
mal. Q..Ď.. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že svedkyňa je manželkou obžalovaného a že vo svojej
výpovedi zdôraznila skutočnosť, že nie je matkou mal. detí obžalovaného. Jej výpoveď však poprela
tvrdenieobžalovaného,žekzmenesprávaniasaumal.Q..Ď..došlopopríchodezoŠpeciálnejzákladnej
školy internátnej vo T., t.j. 7. marca 2006. Výslovne uviedla, že po návrate mal. detí z Detského domova

vo T. bolo ich správania dobré a mal. deti boli poslušné. Svedkyňa vypovedala, že k zmene správania
došloumal.Q..Ď..ažponarodeníichspoločnéhosyna,mal.J.,tedadňa26.5.2006,t.j.ažcca2mesiace
po opätovnom umiestnení mal. detí Ď.A. u obžalovaného. Takúto výpoveď svedkyne súd vyhodnotil
ako nevieryhodnú, motivovanú snahou pomôcť obžalovanému, ktorý je jej manželom a ktorého ujmu
by právom pociťovala ako ujmu vlastnú. Je potrebné poukázať predovšetkým na tvrdenie svedkyne

na hlavnom pojednávaní, z ktorého jednoznačne vyplýva, že medzi ňou a mal. deťmi obžalovaného
nedošlo k vytvoreniu nejakého bližšieho citového vzťahu. Uvedená svedkyňa takisto nepotvrdila tvrdenie
obžalovaného o jeho ukladaní mal. detí do postele a ich kúpaní. Svedkyňa uviedla, že mal. deťom
obžalovaného poskytovala celkovú starostlivosť, pričom obžalovaný chodil predovšetkým na nákupy.Vzhľadom na to, že svedkyne mal. Q.. Ď.. a mal. V.. Ď.. podľa vyjadrenia znalkyne PhDr. R.Á. X. nie
sú schopné vzhľadom na nízky intelekt nimi uvádzané okolnosti si vymyslieť a vylúčila aj možnosť

ovplyvnenia televíziou či snahou ublížiť obžalovanému motivovanú žiarlivosťou na spoločného syna
obžalovaného s manželkou I. Ď., súd uveril výpovediam týchto svedkýň a to aj s prihliadnutím na
skutočnosť, že obžalovaný podľa výsledkov znaleckého dokazovania z odboru psychológie na jeho
osobu následky svojho konania racionalizuje a bagatelizuje. Podľa vyjadrenia znalcov z odvetvia
psychiatrie síce obžalovaný netrpí deviáciou, títo znalci však poukázali na možnosť surogátneho

( náhražkového ) sexuálneho styku obžalovaného s mal. deťmi v prípade nedostupnosti dospelej ženy.

V uvedenom prípade súd teda dospel k záveru, že závery znaleckého dokazovania z odvetvia
detskej psychológie na mal. Q.. Ď.. a na mal. V..Ď.., závery znaleckého dokazovania z odvetvia
psychiatrie a sexuológie, závery znaleckého dokazovania z odboru psychológie na obžalovaného,
svedecké výpovede svedkov I. Ď., ml. Y. Ď.Š. a predovšetkým svedecká výpoveď splnomocnenkyne

poškodeného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou Mgr. J. T., svedkyne Mgr.
J. R. v kontexte s výpoveďami svedkýň mal. Q..Ď.. a mal. V.. Ď.. s prihliadnutím na ich vek ako aj
mentálnu retardáciu preukazujú konanie obžalovaného tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia, nepripúšťajúc iný záver. Preto súd obhajobe obžalovaného neuveril a považoval ju za
účelovú, prezentovanú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona, keďže obžalovaný sa takéhoto konania
dopúšťal voči chránenej osobe a to voči svojim maloletým deťom. Po objektívnej stránke obžalovaný
naplnil skutkovú podstatu uvedeného trestného činu tým, že v prípade oboch mal. detí im prikladal

pohlavný úd k ich pohlavným orgánom, pričom v prípade mal. Q.. Ď.. mal za preukázané, že jej dával
prsty ako aj pohlavný úd do vaginálneho otvoru a ohmatával jej prsníky ako aj zadnú časť tela a v prípade
mal. V.. Ď.. jej dával pohlavný úd do vaginálneho otvoru, prsty do análneho otvoru a nútil dotýkať sa
jeho pohlavného údu.

Objektom uvedené trestného činu je záujem na ochrane mravného a fyzického vývinu detí mladších ako
pätnásť rokov pred akýmkoľvek útokmi proti ich pohlavnej nedotknuteľnosti.

Subjektívna stránka konania obžalovaného bola daná minimálne vo forme nepriameho úmyslu podľa §
15 písm. b) Tr. zákona, keďže obžalovaný vedel, že svojim konaním môže porušenie alebo ohrozenia

záujmu na mravnom a fyzickom vývine svojich deti spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým
uzrozumený.

Súd, opierajúc sa predovšetkým o závery znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatrie, mal za
preukázané, že obžalovaný sa skutku dopustil ako plne trestne zodpovedný subjekt. Znalci z odvetvia

psychiatrie jednoznačne skonštatovali, že u obžalovaného ide o mentálnu retardáciu v pásme ľahkej
debility a že v čase spáchania skutku boli jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti neporušené, plne
zachované. Opakovaným znaleckým vyšetrením sa na rozdiel od záverov psychiatrov v Psychiatrickej
liečebni E. ešte v roku 1983 potvrdilo, že obžalovaný trpí mentálnou retardáciu v pásme ľahkej debility.
Znalci vierohodne vysvetlili, že obžalovaný sa vzhľadom na svoj celkový slovný prejav ako aj schopnosť

samostatného života bez odkázanosti na pomoc iných osôb nemôže nachádzať v pásme ťažkej debility
či až imbecility. Z uvedeného dôvodu nedošlo ani len k čiastočnému zníženiu jeho rozpoznávacích
a ovládacích schopností. Súd preto ani nezvažoval, že by sa obžalovaný skutku dopustil v stave
zmenšenej príčetnosti. Zmenšená príčetnosť je otázkou právnou, ale súd musí vychádzať predovšetkým
zo znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatrie. Znalci psychiatri v danom prípade nedospeli k

záveru, že by sa v nejakej miere z kvalitatívneho alebo kvantitatívneho hľadiska duševná porucha
obžalovaného v podobe mentálnej retardácie na úrovni ľahkej debility priblížila k vymiznutiu jeho
schopnosti rozpoznávacej a ovládacej. Znalci - psychiatri naopak skonštatovali, že nedošlo k žiadnemu
zníženiu oboch vyššie uvedených zložiek potrebných na posúdenie príčetnosti obžalovaného.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy ( § 34 ods. 4 Tr. zákona ).Obžalovaný je z miesta trvalého bydliska hodnotený kladne.

Z odpisu registra trestov ako aj z pripojených spisov Okresného súdu Vranov nad Topľou súd zistil, že

obžalovaný bol v minulosti odsúdený trestným rozkazom sp.zn. 1 T 177/2006 zo dňa 19.9.2006 pre
pokračujúci trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.1.2005, za čo mu bol
uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú
dobu 18 mesiacov. V prípade uvedeného odsúdenia sa však obžalovaný osvedčil a na uvedené
odsúdenie sa teda už neprihladia. Obžalovaný bol odsúdený aj trestným rozkazom tunajšieho súdu sp.

zn. 2 T 135/2011 zo dňa 14.9.2011 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Tr. zákona za skutok,
ktorýspáchaldňa11.6.2011.Zauvedenýprečinmuboluloženýtrestodňatiaslobodyvtrvaní2mesiacov,
výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka. Uvedený trestný rozkaz
nadobudol právoplatnosť dňa 12.10.2011 a teda skúšobná doba podmienečného odsúdenia mu uplynie
až dňa 12.10.2012.

Je teda zrejmé, že obžalovaný druhý trestný čin zo dňa 11.6.2011 spáchal po vyhlásení odsudzujúceho
rozsudku súdom prvého stupňa za prvý trestný čin dňa 11.3.2009, ktorý bol uznesením Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 5 To 23/09 zo dňa 14.10.2009 zrušený, teda ešte pred právoplatnosťou tohto
rozsudku, a teda nemôže ísť ani o recidívu ani o súbeh trestných činov. Vzhľadom na skutočnosť, že
trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 2 T 135/2011 bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odložený, k výkonu tohto trestu teda nedošlo, neprichádza do úvahy ďalší trest odňatia
slobody v zmysle ust. § 43 Tr. zákona, ale obžalovanému bolo potrebné uložiť len samostatný trest
odňatia slobody.

Obžalovaný bol síce pred spáchaním predmetného trestného činu už odsúdený trestným rozkazom

tunajšieho súdu sp.zn. 1 T 177/2006, avšak v danom prípade platí fikcia neodsúdenia. V prípade
odsúdenia tunajším súdom sp.zn. 2 T 135/2011, k odsúdeniu došlo v roku 2011 a to za trestný
čin spáchaný v roku 2011. U obžalovaného tak nebola zistená priťažujúca okolnosť v podobe
predchádzajúceho odsúdenia pred spáchaním súdeného trestného činu ( § 37 písm. m/Tr. zákona ).
Žiadne poľahčujúce okolnosti v prípade obžalovaného takisto súd nezistil.

Za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2 Tr. zákona možno páchateľovi uložiť trest odňatia
slobody v rozpätí od sedem rokov do dvanásť rokov. Keďže u obžalovaného neboli zistené žiadne
poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti, súd pri ukladaní trestu v zmysle ust. § 38 ods. 2 Tr. zákona
vychádzal z tejto základnej výmery.

Súd dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného bude možné dosiahnuť trestom odňatia slobody v
prvej tretine tejto trestnej sadzby. Súd v prípade obžalovaného nevzhliadol žiadne mimoriadne okolnosti,
na ktoré by bolo potrebné v zmysle ust. § 39 Tr. zákona prihliadnuť. Zneužívanie obžalovaného v
detstve nemal súd za preukázané a je potrebné uviesť, že mimoriadne okolnosti odôvodňujúce zníženie

trestu pod dolnú hranicu je potrebné posudzovať vždy v kontexte aj s okolnosťami prípadu. V danom
prípade sa obžalovaný konania dopúšťal voči svojim dvom mal. dcéram dlhodobo a z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplynulo, že správanie sa obžalovaného si pravdepodobne osvojili aj ostatní
jeho mužskí potomkovia a to predovšetkým R. a Y. Ď., ktorí podľa vyjadrenia pracovníčky zariadenia Pro
Família Mgr. R. obchytkávali dievčatá umiestnené v tomto zariadení a mal. Y. Ď. dokonca aj pracovníčky

uvedeného zariadenia. Zo správy svedkyne Mgr. Ž. vyplýva, že mal. Q.. Ď.. okrem vrodenej mentálnej
retardácie už v súčasnosti trpí aj akútnou schizoformnou psychotickou poruchou, pričom nie je vylúčené,
že prípadná táto porucha vznikla v dôsledku konania obžalovaného. Zo znaleckého posudku PhDr.
X. vyplýva, že čím skôr začne zneužívanie, čím trvá dlhšie, čím vážnejším spôsobom sa deje, čím
bližšou osobou je páchateľ, tým závažnejšie sú dlhodobé dôsledky. Podľa odbornej literatúry viac ako

polovica v detstve zneužívaných žien príbuznou osobou má dlhodobé až trvalé následky. V súvislosti
práve s mal. Q.. Ď.. sa znalkyňa vyjadrila, že traumy zažívané od ranného detstva zvyknú zanechať
trvalé ireverzibilné ( nezvratné ) poruchy osobnosti. Uvedená znalkyňa sa pritom vyjadrila, že rodina
obžalovaného vykazuje znaky incestnej rodiny. Nie je teda vylúčené, že aj prípadní mužskí jedinci
uvedenej rodiny a to Y., R. prípadne aj Y. Ď. si v budúcnosti, v dospelosti, môžu osvojiť a prebrať spôsob

sexuálneho správania sa obžalovaného, budú ho považovať za niečo prirodzené, čím môže dôjsť k
zopakovaniu sexuálneho zneužívania ďalších maloletých detí. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto
považoval za trest naplňujúci účel trestu v zmysle ust. § 34 Tr. zákona, trest odňatia slobody v trvaní
8 rokov a 8 mesiacov.S prihliadnutím na ust. § 49 a 51 Tr. zákona, podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody v súlade
s ust.§ 49 ods. 1 Tr. zákona neprichádzal do úvahy.

Keďže obžalovaný v posledných desiatich rokov nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho v zmysle
ust. § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia sa.

Poškodený Úrad práce, soc. vecí a rodiny si neuplatnil nárok na náhradu škody, preto o nároku na
náhradu škody nebolo rozhodované.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od oznámenia rozsudku
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,

oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka a poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody. Odvolanie nemôže podať osoba, ktorá sa ho výslovne vzdala.