Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, July 1, 2020

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8T/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519010353
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:8519010353.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudcom Mgr. Vladimírom Gurkom na hlavnom pojednávaní dňa

1.7.2020 v Starej Ľubovni v trestnej veci proti obž. S. H. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1 Trestného zákona takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný S. H., nar. X.X.XXXX v N. Y., trvale bytom Y. XXXX/XX, N. Y.,

j e v i n n ý , že

ako otec mal. O. H., nar. X.X.XXXX, bytom X. XX, okr. N. Y., ktorý je v osobnej starostlivosti matky S.

H., trvale bytom X. XX, okr. N. Y., v mieste trvalého bydliska a na iných miestach v období od januára
2019 až doposiaľ si neplnil pravidelne a v stanovenej výške svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu
mal. synovi O. H., hoci mu táto vyplýva priamo zo zákona o rodine, ako aj z rozsudku Okresného súdu
Stará Ľubovňa, sp. zn. 4P/114/2010 zo dňa 7.7.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.7.2010 a
ktorým bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu mal. O. H. mesačne sumou 100,- eur, vždy do
15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa S. H., a to aj napriek tomu, že vzhľadom
na svoje možnosti a schopnosti na výživu mal. dieťaťa prispievať mohol, čím mu za uvedené obdobie

vznikol dlh na výživnom voči mal. dieťaťu v sume najmenej 1 450,- eur,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2019.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa§207ods.1Trestnéhozákonaúčinnéhodo31.12.2019,zapoužitia§38ods.2Trestnéhozákona,
prizistenípoľahčujúcejokolnostipodľa§36psím.l/Trestnéhozákonaaprinezistenížiadnejpriťažujúcej
okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, trest odňatia slobody na 3 (tri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon uloženého trestu odňatia slobody obžalovanému
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu na 15 (pätnásť)
mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa
svojich schopností zaplatil zameškané výživné. o d ô v o d n e n i e :

1. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Starej Ľubovi podal na obžalovaného S. H. obžalobu pre skutok,
ktorý je uvedený v obžalobe, teda že obžalovaný si ako otec mal. O. H. neplnil svoju vyživovaciu

povinnosť od januára 2019 až do podania obžaloby. Právne bol tento skutok kvalifikovaný prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.

2. Za účelom náležitého zistenia skutkového stavu, právneho posúdenia veci, ustálenia otázky viny
obžalovaného a rozhodnutia o sankcii ako následku za protiprávne konanie obžalovaného súd vykonal
dokazovanie na hlavných pojednávaniach, a to výsluchom obžalovaného a zástupcu maloletého

poškodeného - S. H., listinnými dôkazmi, a to záznamom o podaní vysvetlenia z č.l. 62 - 63 spisu,
rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4P/114/2020 z č.l. 64 - 66 spisu, potvrdením o
návšteve školy z č.l. 67 spisu, oznámením o narodení z č.l. 68 spisu, rozsudkom Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 5To/28/2014 z č.l. 70 - 73 spisu, lustráciou zo Sociálnej poisťovne z č.l. 79 spisu,
správou z Okresného úradu Stará Ľubovňa, odbor živnostenského podnikania z č.l. 80 spisu, správou z

Okresného úradu Stará Ľubovňa, odbor katastrálny z č.l. 81 spisu, správou z ÚPSVaR v Starej Ľubovni z
č.l. 83 - 84 spisu, správou z Daňového úradu Stará Ľubovňa z č.l. 86 spisu, prehľadom platieb výživného
z č.l. 87 spisu, príjmovými pokladničnými dokladmi z č.l. 88 spisu, listinami predloženými obžalovaným
na hlavných pojednávaniach, a to poštovým poukazom, Smlouvou o provedení díla, zmluvou o dielo
č. 113/20/K zo dňa 18.3.2020, výpoveďou zmluvy o dielo 113/20/K zo dňa 26.3.2020, faktúrou č. 1/20

z 26.3.2020, listinou označenou ako opravená faktúra zo dňa 2.4.2020, potvrdeniami Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa (ďalej aj „ÚPSVaR“) predloženými zákonnou zástupkyňou mal.
poškodeného, správou Mestského úradu Stará Ľubovňa, lustráciami v databáze súdov, v Generálnej
prokuratúre SR, odpisom z registra trestov, lustráciou v centrálnej evidencii správnych deliktov a
priestupkov a registri právnických osôb.

3. Obžalovaný na pojednávaniach uviedol, že z toho, že nezaplatil výživné, sa cíti vinný, ale z morálnej
stránky sa necíti byť vinný, pretože rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4P/114/2010 je
právoplatnýprevšetkystranyasynaodapríla2019videlibadvakrát.Keďžeobžalovanýneodpovedalna
všetkyotázkykladenévzmysle§257ods.5Tr.poriadku kladne,súdneprijaljehovyhlásenie,žejevinný

zo skutku, ktorý je mu kladený za vinu a vykonal dokazovanie. Obžalovaný ďalej uviedol, že nepopiera
to, že neplatil výživné. Hlavným dôvodom bolo, že exmanželka rozsudok sp. zn. 4P/114/2010 absolútne
nedodržiava. To je asi najhlavnejší dôvod neplatenia výživného. Popísal tiež, ako mu nie je umožnený
styk so synom. K majetkovým pomerom uviedol, že je nemajetný. V čase, keď pracoval ako zámočník,
čo bolo do konca januára 2020, bol jeho príjem okolo 900 - 1000 eur v čistom, čo však záležalo od

odpracovaných hodín. Ako zámočník pracoval 3 roky. Od 1.2.2020 je bez práce, pričom na pojednávaní
dňa10.2.2020uviedol,žemáuzavretúzmluvunavýkonprácevNemecku,kdechcenastúpiť.Akodôkaz
predložil Smlouvu o provedení díla. K svojim pomerom uviedol, že žije s priateľkou v Starej Ľubovni,
mimo miesta trvalého bydliska. Otcovi prispieva 300 eur mesačne z dôvodu, že spláca dlh, ktorý má voči
otcovi. Jeho ďalšie výdavky sú spojené s platením exekútorov a všeličoho iného. Nevedel uviesť presné

sumy, ale výška dlhov sa pohybuje niekde okolo 20 000 eur. Vzhľadom na to, že nie je schopný splácať
splátky, aké požadujú rôzne spoločnosti, tak im platí len toľko, čo je schopný platiť, ale vďaka tomu jeho
dlh stále narastá. Na výživné okrem mesiaca september 2019 neuhradil žiadnu sumu, synovi zakúpil
diely na motorku vo výške asi 160 eur. Od januára 2019 bol so synom jeden deň v apríli 2019 a a asi pol
dňa, keď sme boli po diely na motorku, čo bolo asi septembri alebo októbri 2019. Na prvom pojednávaní

uviedol, že má nevyplatené nejaké faktúry, po ktorých výplate by bol schopný uhradiť dlžné výživné do
30 dní od prvého pojednávania. Na druhom hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že žiadne výživné
nezaplatil, pretože nemohol vycestovať do práce do Nemecka na základe zmluvy, ktorú predložil a musel
ju zrušiť, pretože mu Sociálna poisťovňa zamietla vydať formulár A1, ktorý bol potrebný k tejto zmluve.
Našiel si preto prácu mimo EÚ, kde nebol potrebný formulár A1. Táto zmluva bola od 5.2.2020 na prácu

do Švajčiarska, kde aj vycestoval, no bohužiaľ túto musel ukončiť okolo 25.2.2020, pretože tam bola
veľmi veľká jazyková bariéra, aj keď mu bolo povedané, že nemčinu tam nebude tak potrebovať. Vo
Švajčiarsku zarobil 141 švajčiarskych frankov, všetky náklady si tam však hradil sám. Potom sa vrátil,
nastúpil do spol. EUROKOV s.r.o. v Orlove, kde k 26.3.2020 musel ukončiť pracovný pomer v súvislosti
so šírením corona vírusu. Za prácu v tejto spoločnosti mu bolo vyplatených 374 eur. Odvtedy je bez

práce a nepoberá žiadne dávky, pretože údajne nespadá do žiadnej kategórie na vyplácanie nejakýchdávok. Z faktúr, ktoré spomínal na prvom pojednávaní a po uhradení ktorých chcel uhradiť dlžné výživné,
mu bola vyplatená sumu vyše 300 eur. Keď bol vo Švajčiarsku, jeho priateľka dala jeho synovi 30 eur.
On synovi nedal žiadne peniaze, dal mu materiálne veci, ako napr. karburátor na motorku, záhradné

náradie, pílky, sekery. Opakovane poukázal na to, že sa snažil nájsť si prácu, ale kvôli corona kríze nebol
úspešný. Keby ho neživila priateľka, možno by bol už po smrti. Na záver uviedol, že ho to mrzí a chcel
by to čím skôr vyrovnať, akonáhle si nájde prácu, čo je však v súčasnej dobe veľmi ťažké.

4. Zákonná zástupkyňa mal. poškodeného na pojednávaniach uviedla, že obžalovaný má dávať na

ich syna 100 eur, a to na základe rozsudku súdu, ktoré jej nedáva. Dňa 31.1.2019 zaslal 150 eur za
december 2018 a január 2019. Za február zaplatil výživné 100 eur, za marec nedal nič, v apríli dal 100
eur a potom poslal 4.10.2019 výživné za september 100 eur. To je všetko. Požiadala o náhradné výživné
a náhradné výživné dostala v decembri 2019 a v novembri za 4 mesiace vo výške 400 eur, teda spolu
500 eur. Maloletý O. netrpel počas neplatenia výživného núdzou. Peniaze obžalovaný synovi nedáva,
ak, tak mu peniaze dáva dedo. Dedo mu kúpil bicykel, na Vianoce mu kúpil autíčko na ovládanie, kúpil

mu botasky, tepláky, stravu mu platí dedo. K prispievaniu na výživné iným spôsobom uviedla, že syn mal
motorku, ktorú mu obžalovaný pomohol opraviť. Syn bol s obžalovaným po diely na motorku, podľa jej
odhadu však za tieto zaplatil max. 50 eur. A raz dal synovi v aute jedno euro. Inak sa o neho nezaujíma
a nestará. A keď volá synovi na mobil, tak syn sa s ním nechce rozprávať. Každý víkend ho posiela
k otcovi, ale syn nechce ísť, lebo sa u neho nudí a na záhradku ku nemu chodiť nebude a že má iné

záľuby. Súhlasila s návrhom obžalovaného, že vyrovná dlžné výživné v celej výške do 30 dní od prvého
pojednávania. Na druhom pojednávaní uviedla, že od posledného pojednávania obžalovaný doposiaľ
neuhradil žiadne výživné. V súčasnosti poberá náhradné výživné od ÚPSVaR. Na záver poznamenala,
že syn od septembra začne navštevovať strednú školu, s čím budú súvisieť zvýšené výdavky.

5. Súd po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel k
záveru, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, tento napĺňa všetky znaky prečinu zanedbania
povinnej výživy a spáchal ich obžalovaný, ktorý je trestne zodpovedný.

6. V zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Povinnosť zabezpečiť deťom
výživu teda vyplýva priamo zo zákona o rodine. Každý z rodičov je pritom povinný bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa (§ 62 ods. 3 zákona o rodine)
a výživné na mal. deti má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 zákona o rodine). V

prípade, ak rodiča maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo
schváli ich dohodu o výške výživného (§ 65 ods. 1 zákona o rodine).

7. Je nepochybné, že vzhľadom na vek maloletého syna obžalovaného jeho vyživovacia povinnosť trvá.
Vzhľadom na to, že obžalovaný nežije s matkou jeho mal. syna, vyživovacia povinnosť obžalovaného

bola určená rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn. 4P/114/2010 zo dňa 7.7.2010, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 16.7.2010 a ktorým bol obžalovaný zaviazaný povinnosťou prispievať na
výživu mal. O. H. mesačne sumou 100,- eur, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám
matky dieťaťa S. H..

8. Z vykonaného dokazovania, najmä z výpovede zákonného zástupcu mal. poškodeného, čo v
konečnom dôsledku potvrdil aj obžalovaný, mal súd preukázané, že od januára 2019 platil obžalovaný
výživné nepravidelne, prípadne ho neplatil vôbec. V januári 2019 uhradil výživné iba vo výške 50 eur,
ďalej uhradil výživné v plnej výške za mesiace február, apríl a september 2019. Za celý rok 2019 až do
vyhlásenia rozsudku vo veci samej, teda do 1.7.2020, uhradil výživné iba vo výške 350 eur. Z uvedeného

vyplýva, že obžalovaný od januára 2019 do konca júna 2020 neuhradil výživné za 14 celých mesiacov
a polovicu výživného za január 2019. Zákonnej zástupkyni mal. poškodeného začal ÚPSVaR v Starej
Ľubovni vyplácať náhradné výživné, a to v roku 2019 vo výške 600 eur (jún až september, november a
december 2019 po 100 eur) a v roku 2020 vo výške 700 eur (od januára do júla 2020 po 100 eur každý
mesiac). Samotný obžalovaný vo svojich výpovediach potvrdil, že výživné neplatil a toto nekompenzoval

nijakoinak(okremzakúpeniadielovnamotorku,ktorýchvýškuvšaksúdnemalpreukázanúaposkytnutia
nejakého náradia, pri ktorom však nie je zrejmé, či išlo o trvalé alebo dočasné poskytnutie).9. Trestného činu zanedbania povinnej výživy v zmysle § 207 ods. 1 Trestného zákona účinného do
31.12.2019, ktorý je v danom prípade potrebné aplikovať, sa dopustí ten, najmenej tri mesiace v období
dvoch rokov si neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného. Pre naplnenie tohto trestné činu teda stačí

neplatenie výživného 3 mesiace, pričom nemusí ísť o neplatenie tri mesiace po sebe, stačí neplatenie
v rôznych troch mesiacoch počas dvoch rokov. V danom prípade je nepochybné, že obžalovaný ku dňu
vyhlásenia rozsudku neuhradil výživné za celých 14 mesiacov a za polovicu jedného mesiaca.

10. Obžalovaný svoju obranu postavil jednak na tom, že neplatením výživného chcel exmanželku

donútiť, aby mu umožnila stýkať sa so synom a tiež tým, že nemá prostriedky na úhradu celého dlhu,
v súčasnosti z dôvodu, že je bez práce kvôli corona kríze.

11. K neplateniu výživného ako prostriedku na donútenie druhého rodiča mal. dieťaťa k splneniu
určitých jeho povinností súd udáva, že na splnenie povinnosti vyplývajúcej z rozhodnutia súdu slúžia
iné právne prostriedky (napr. výkon rozhodnutia). Je neakceptovateľné, aby splnenie určitej povinnosti

bolo vynucované porušovaním povinností druhej strany, zvlášť pri maloletých deťoch tým, že jeden z
rodičov neplatí výživné. To platí rovnako aj v prípade, ak skutočne jeden z rodičov neumožňoval styk
s mal. dieťaťom druhému rodičovi.

12. K obrane obžalovaného spočívajúcej v tom, že momentálne nie je schopný uhradiť dlžné výživné

naraz, pričom momentálne je bez práce a napriek jeho snahe sa mu nepodarilo prácu zabezpečiť súd
udáva, že do konca januára 2020 mal obžalovaný prácu, pričom podľa jeho vyjadrení zarobil v čistom
okolo 900 - 1 000 eur mesačne. Z takéhoto príjmu bolo podľa názoru súdu možné uhrádzať výživné vo
výške 100 eur mesačne. K dlhom, ktoré obžalovaný spomínal a ktoré má splácať, súd poukazuje na §
62 ods. 5 zákona o rodine, teda že výživné na mal. dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodiča.

Ani dlhy obžalovaného nemôžu byť preto argumentom pre neplatenie výživného. Aj keď v súčasnosti
skutočne môže byť problém s nájdením si práce, pričom súd mal preukázané z listín predložených
obžalovaných, že tento sa snaží nájsť si prácu, je potrebné poukázať na to, že už do času, kedy
obžalovaný ešte pracoval, t.j do konca januára 2020, naplnil už svojím konaním objektívnu stránku
prečinu zanedbania povinnej výživy, keď do konca januára 2020 neuhradil výživné za 8 a pol mesiaca,

teda nepochybne viac ako 3 mesiace. Už počas prípravného konania obžalovaný vedel o tom, že je
stíhaný za neplatenie výživného, pričom v tom čase jeho dlh bol podstatne nižší ako v čase vyhlásenia
rozsudku. Napriek tomu dlh na výživnom nezačal splácať, ani nezačal platiť bežné výživné, aj keď v tom
čase ešte pracoval. Obžalovaný na prvom pojednávaní dňa 10.2.2020 žiadal poskytnúť lehotu 30 dní
na úhradu dlžného výživného. Napriek tomu, že druhé pojednávanie sa kvôli pandémii corona vírusu

konalo až dňa 1.7.2020, teda po takmer 5 mesiacoch, obžalovaný neuhradil ani časť výživného, či už
bežnéhoalebodlžného.Obžalovanýpritomneuhrádzalaniminimálnevýživné,ktoréjepovinnýuhrádzať
každý rodič bez ohľadu na jeho pomery, teda aj v prípade, ak nemá príjem. Z príjmu obžalovaného
dosahovaného za 3 roky, kedy vykonával zámočníka, pritom mohlo byť a podľa názoru súdu aj bolo
v schopnostiach obžalovaného vytvoriť si aj určité finančné rezervy pre horšie časy, z ktorého by bol

schopný uhradiť aj výživné. Obranu obžalovaného preto súd nepovažoval za dôvodnú.

13. Súd konanie obžalovaného posúdil po právnej stránke ako pre prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona účinného odo 31.12.2019. Ako už bolo vyššie uvedené, z
vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania napĺňajúceho

objektívnu stránku tohto prečinu, keď neplatil výživné minimálne 3 mesiace v období od januára 2019
do konca júna 2020. Konanie obžalovaného smerovalo k porušeniu objektu chráneného uvedeným
prečinom, teda k porušeniu záujmu na zabezpečení výživy oprávnenej osobe podľa zákona o rodine.
Obžalovaný bol v čase skutku trestne zodpovedným subjektom, pričom po subjektívnej stránke konal
v priamom úmysle.

14. Pri rozhodnutí o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zásad upravených v § 34 ods. 4 Tr.
zákona. Následkom konania obžalovaného nebola núdza mal. dieťaťa, jeho syna, neplatením však
nepochybne exmanželke sťažil starostlivosť o jeho syna. Obžalovaný sa ku skutku priznal a oľutoval ho,
čo súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť. Súd nezistil u obžalovaného žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Zo správania obžalovaného je možno vyvodiť, že má snahu nájsť si prácu a prezentoval úmysel uhradiť
dlžné výživné čím skôr, aj keď prakticky počas celého trestného stíhania k tomu nepristúpil napriek
tomu, že minimálne do konca januára 2020 mal k tomu aj dostatok finančných prostriedkov. Zohľadniac
všetky tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzbyupravenej v § 207 ods. 1 Trestného zákona v trvaní 3 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu
na dobu 15 mesiacov je postačujúci tak na ochranu spoločnosti, ako aj na nápravu obžalovaného.
Zároveň súd uložil obžalovanému v zmysle § 50 ods. 2 Trestného zákona povinnosť, aby v skúšobnej

dobe podľa svojich schopností zaplatil zameškané výživné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa
do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému

zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný
účinok.

Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre
nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,

b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti

na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech
obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak
urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je
jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech

odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako
obžalovanému.