Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 29, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/302/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715200906
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2715200906.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek

senátu JUDr. Zlatici Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v spore žalobcu: V. S., nar. XX. V. XXXX, trvalý
pobyt W. V. č. XXX, zastúpeného advokátom: JUDr. Juraj Dragún, usadený euroadvokát, Pod hájkom
1436/35, Skalica, proti žalovanému: V. D., nar. XX. V. XXXX, trvalý pobyt W. V.. XXX, zastúpenému
advokátom: JUDr. Ján Pekar, Potočná 191/39, Skalica, o odstránenie stavby a o vzájomnej žalobe
žalovaného o prikázanie stavby do vlastníctva vlastníkovi pozemku eventuálne o zriadenie vecného
bremena za náhradu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 25. septembra
2019, č.k. 7C/149/2015-411, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania o žalobe žalobcu v plnom
rozsahu a nárok na náhradu trov odvolacieho konania o vzájomnej žalobe žalovaného v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému na vlastné náklady odstrániť
stavbu oplotenia o celkovej výmere 4 m2, pozostávajúcej z drôteného pletiva, stĺpikov (oplotenie) a
z betónovej podmurovky, ktoré oplotenie je zrealizované na hranici medzi parcelou KNC č. 164/3,
záhrada, o výmere 17 m2, k. ú. W., a parcelou KNC č. 164/1, záhrada, o výmere 267 m2, k.ú. W.,

zapísané na LV č. XXX Okresného úradu Skalica, katastrálny odbor, a ktorá betónová podmurovka je
zrealizovaná na parcele KNC č. 164/3, záhrada, o výmere 17 m2, k. ú. W. a na parcele KNC č. 469/4,
zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 16 m2, k. ú. W., zapísané na LV č. XXX Okresného úradu
Skalica, katastrálny odbor (v rozsahu juhozápadnej časti oplotenie 0,54 m vrátane šírky podmurovky
0,25 m a severovýchodnej časti oplotenie na hranici s parcelou KNC 469/4 v šírke 0,71 m vrátane
podmurovky parcely 0,20 m), tak ako je vyznačené v prílohe č. 3 znaleckého posudku č. 6/2016 Ing.
Radovana Kamenského, znalca z odboru geodézia a kartografia, vyhotoveného 23.5.2016, v lehote

30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (I.). Znalecký posudok je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku
(II.). Súd prvej inštancie súčasne zamietol protižalobu žalovaného na prikázanie oplotenia do vlastníctva
protistrany (právnych predchodkýň žalobcu) a na zriadenie vecného bremena za náhradu (III.). Žalujúcej
strane bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% v konaní o žalobe (IV.) a tiež nárok na
náhradu trov konania 100% v konaní o vzájomnej žalobe žalovaného (V.). O výške náhrady trov konania
mal rozhodnúť súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku (VI.). Žalovanému bola uložená povinnosť
zaplatiť na účet súdu prvej inštancie trovy preddavkované štátom vo výške 321,44 eur v lehote 30 dní

od právoplatnosti rozsudku (VII.). Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 3 ods. 1, 118 ods. 1, § 119 ods.
1, 2, § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 135c ods. 1, 2, 3 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení
neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že právne predchodkyne žalobcu sa domáhali odstránenia
oplotenia ako podielové spoluvlastníčky nehnuteľností, ktoré nadobudli kúpnou zmluvou v roku 2010 odmatky právnej predchodkyne 2. (ktorá ich nadobudla kúpnou zmluvou od otca právnej predchodkyne 2. a
ten kúpnou zmluvou zo dňa 3.8.1999 od p. H.). V čase vlastníctva nehnuteľností právnych predchodcov
bola hranica ich pozemku v zadnej časti vymedzená oplotením. Žalovaný je výlučným vlastníkom

susedných nehnuteľností v obci W. V., ktoré nadobudol kúpnou zmluvou z 5.8.1993. Z dôvodu, že právne
predchodkyne žalobcu sa domáhali odstránenia oplotenia stojaceho na parcelách v ich vlastníctve a
žalovaný žiadal žalobu zamietnuť pre neúčelnosť odstránenia oplotenia v spojení s prikázaním oplotenia
do podielového spoluvlastníctva protistrany ako vlastníka pozemku (eventuálne zriadiť vecné bremeno
za náhradu), súd prvej inštancie sa musel vyporiadať s predbežnými otázkami: 1. či je žalovaný ako

nevlastník parciel, na ktorých stojí oplotenie a súčasne vlastník oplotenia, oprávnený žiadať prikázať
ním postavené oplotenie do podielového spoluvlastníctva právnych predchodkýň žalobcu za náhradu,
2. či je odstránenie oplotenia účelné, 3. v prípade zistenia neúčelnosti odstránenia oplotenia, či je možné
aplikovať postup v zmysle § 135 ods. 3 Občianskeho zákonníka formou zriadenia vecného bremena
navrhovaného žalovaným. Súd prvej inštancie konštatoval, že ustanovenie § 135c O. z. určuje poradie
spôsobu vyporiadania právnych vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku. Ak žalobca žaluje

odstránenie stavby a na odstránenie nie sú splnené podmienky, je možné prikázať stavbu vlastníkovi
pozemku len s jeho súhlasom. Právne predchodkyne žalobcu však s takýmto návrhom (protižalobou)
nesúhlasili, k čomu ich nebolo možné nútiť, protižaloba o prikázanie stavby oplotenia do vlastníctva
žalujúcej strany bola tak zamietnutá (žalovaný nebol ani aktívne vecne legitimovaný na podanie
protižaloby). Zo záverov predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu (uznesenie Krajského súdu

v Trnave č.k. 7C/149/2015-291 zo 4.1.2018) mal súd prvej inštancie ustálené, že žalovaný nepreukázal
vydržanie vlastníckeho práva k pozemku parc. č. 164/3 a že stavba oplotenia bola v celej svojej línii
postavená na mieste pôvodne stojaceho oplotenia. Medzi stranami sporu nebolo sporné odstránenie
pôvodného oplotenia konaním žalovaného a vybudovanie nového, bez geometrického zamerania hraníc
pozemkov, prípadne spoločného vytýčenia trasy oplotenia s právnymi predchodkyňami žalobcu. Bol

preukázaný posun nového oplotenia oproti pôvodnému oploteniu (žalovaný si sám zatĺkol tyč pri
studni a podľa toho naznačil čiaru na kopanie pre bagristu). Každý zo susedov užíval svoje pozemky
vymedzené plotmi, nikdy v minulosti nebol spor o hranicu pozemku. Pôvodné oplotenie nemalo betónový
základ po celej dĺžke, len stĺpiky boli v betóne. Žalovaný neprizval právne predchodkyne žalobcu na
odobrenie naznačeného nového oplotenia. Na obdobie do vybudovania nového oplotenia, žalovaný

vytvoril provizórne oplotenie medzi svojim pozemkom a pozemkami protistrany a v roku 2012 postavil
nové oplotenie na celobetónovom základe s betónovým múrikom, na železných stĺpikoch, na ktorých
je naviazané pletivo. Znaleckým posudkom č. 6/2016 bolo preukázané, že nové oplotenie postavené
žalovaným nestojí na vlastníckej hranici medzi stranami sporu, ale na hranici medzi dvoma parcelami
vo vlastníctve právnych predchodkýň žalobcu (parc. č. 164/3 a 164/1). Podmurovka k plotu stojí

taktiež na parcele č. 164/3. Vybudovaním nového oplotenia sa celá parcela č. 164/3 dostala do
dispozície žalovaného, pričom takýto stav doposiaľ pretrváva. Stavebné povolenie (ohlásenie) k stavbe
oplotenia žalovaný nepreukázal. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že
žalovaný informoval protistranu o svojom zámere odstrániť pôvodný plot a postaviť nové oplotenie,
deklarujúc stavbu oplotenia na mieste pôvodného plotu. Právne predchodkyne žalobcu neboli osobne

prítomné pri vytyčovaní nových hraníc priebehu nového oplotenia žalovaným. Žalovaný nepreukázal,
že ich k tomu prizval a svedkovia (príbuzní žalovaného) uviedli, že právne predchodkyne žalobcu pri
vytyčovaní hraníc prítomné neboli. Následne bolo postavené nové oplotenie a provizórne oplotenie
zlikvidované. Pred odstránením pôvodného oplotenia žalovaný so súhlasom právnych predchodkýň
žalobcu odstránil ich ovocné stromy stojace na pozemku. Vyššie označeným znaleckým posudkom súd

prvej inštancie mal tiež preukázané, že nové oplotenie zaberá na pozemku parc. č. 164/3 rozlohu 4
m2 a rozloha plochy medzi hranicou pozemku parc. č. 162/1 a parc. č. 164/3 po vybudovaní plotu
je 13 m2. Oplotenie však nestojí na vlastníckej hranici medzi žalobcom a žalovaným, ale na hranici
medzi dvoma parcelami žalobcu (parc. č. 164/3 a 164/1). Tolerancia povolenej odchýlky sa týka práve
týchto parciel. Podmurovka zrealizovaná na pozemku parc. č. 164/3 nezasahuje do pozemku parc.

č. 164/1. Studňa s priemerom 1,2 m2 sa nachádza na hranici medzi parcelami č. 164/3, 164/1 a
162/1 (leží v polovici na pozemku žalovaného parc. č. 162/6 a v polovici na pozemku žalobcu parc.
č. 164/1). Žalovaný nepreukázal žiadne konkrétne vyčíslenie hospodárskej straty, ktorá by mu mala
vzniknúť odstránením oplotenia, ako i protistrane. Označil žalobu za šikanóznu a rozpornú s dobrými
mravmi. Ponúkal právnym predchodkyniam žalobcu za odplatu 0,50 eur každej z nich, ktoré ju odmietali.

Uvedenú ponuku súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelovú z dôvodu, že plot bol bez vstupnej brány,
metráž za ním nebola vhodná na samostatný pohyb po ploche, či realizáciu výsadby stromov, čo mali
právne predchodkyne žalobkyne v pláne a za oplotením má žalovaný okrasné dreviny. Ohliadkou bolo
zistené zriadenie si skalky právnymi predchodkyňami žalobcu, ktorá skutočnosť nebola vyhodnotenásúdnom prvej inštancie za takú stabilizáciu pomerov, ktorá by mala žalujúcej strane odňať právo
nakladať so svojim pozemkom a zasadiť si tam stromy (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky ďalej len „NS ČR“ sp. zn. 22Cdo/432/2002). Súd prvej inštancie prihliadal i na to, či by

odstránenie oplotenia nebolo v rozpore s dobrými mravmi, či strany sporu reálne pozemky užívajú,
rozsah zastavaného pozemku, či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku, či staval v dobrej
viere, že mu pozemok patrí a ako dlho vlastníci pozemku vedeli o neoprávnenej stavbe žalovaného, i
kedy sa začali brániť. Pri skúmaní účelnosti odstránenia oplotenia malo by sa prihliadať aj na povahu
a rozsah hospodárskej straty, porovnávajúc ju s inými prípadnými stratami. Žalovaný ale nepreukázal

žiadne reálne výdavky na oplotenia, ktoré by sa mohli subsumovať pod pojem hospodárskej straty.
Právne predchodkyne žalobcu poukazovali na rozpor s dobrými mravmi, ak by nemohli užívať časť
svojej parcely oddelenej neoprávnenou stavbou oplotenia žalovaného na nimi zamýšľaný účel, na ktorý
pôvodne aj časť parcely slúžila. Žalovaný nepreukázal dobromyseľnosť pri stavbe oplotenia, preto na
jeho argumenty o dobromyseľnej stavbe súd prvej inštancie neprihliadal. V priebehu daného sporu
žalovaný odkúpil časť plochy, ktorou prechádzali právne predchodkyne žalobcu pri vstupe vlastnou

bránou na svoju nehnuteľnosť. Po postavení oplotenia v roku 2012 právne predchodkyne žalobcu síce
nenamietali, svoj pozemok podľa nového oplotenia užívali a v roku 2014 začali vec riešiť. Uplynulú dobu
dvoch rokov súd prvej inštancie nepovažoval za tak dlhé obdobie, pre ktoré by bolo možné vyhodnotiť
žalobu právnych predchodkýň žalobcu za neúčelnú. Vlastnícke právo je nedotknuteľné a nemožno ho
nikomu neoprávnene odňať. Stavbu oplotenia súd prvej inštancie vyhodnotil za obmedzenie právnych

predchodkýň žalobcu ako vlastníkov vo výkone ich vlastníckych práv (porov. rozhodnutie NS SR sp.
zn. 3Cdo/130/2011). Žalujúca strana mieni opäť na spornej ploche vysadiť ovocné stromy ako to bolo
v čase pred odstránením pôvodných drevín a má záujem mať prístup po obvode studne. Žalovaný
preukázateľne zriadil stavbu na cudzom pozemku bez právneho titulu. Nebolo možné prihliadať na
obranu žalovaného spočívajúcu v dobromyseľnosti pri stavbe oplotenia, keďže odvolací súd zaujal

jednoznačné stanovisko o absencii dobromyseľnosti na jeho strane. V záujme nastolenia spravodlivosti
bolo namieste vyhodnotiť odstránenie oplotenia za účelné. Podporne k uvedenému záveru súd prvej
inštancie poukázal na konanie žalovaného v priebehu sporu, spočívajúce v kúpe časti pozemku pred
vstupnou bránou na nehnuteľnosti právnych predchodkýň žalobcu. Pokiaľ by studňu využíval žalovaný
v zmysle jeho tvrdení a bola jeho výlučným vlastníctvom, navarená úchytka na poklope by bola len z

jeho strany. Preukázaný skutkový stav súd prvej inštancie subsumoval pod ustanovenie § 135c ods.
1 O. z., vyhodnotiac žalobu za dôvodnú a uložil žalovanému povinnosť odstrániť stavbu oplotenia. V
dôsledku toho zamietol protižalobu žalovaného o prikázaní stavby do vlastníctva protistrany a o uložení
protistranepovinnosťstrpieťoplotenievprospechkaždéhovlastníkapozemkuparc.č.162/1zanáhradu.
Súd prvej inštancie prihliadal aj na charakter oplotenia, jeho druh, rozsah a lokalizáciu (celková výmera

stavby oplotenia predstavovala 4 m2, pričom plot pozostáva zo stĺpikov v betónovej podmurovke a
pletiva na stĺpikoch, plocha vymedzená oplotením medzi parc. č. 162/1 a 164/3 je 13 m2). Pokiaľ by
súdy odobrili nedobromyseľným staviteľom (nepripustením odstránenia oplotenia pre neúčelnosť), ich
„posúvanie“ oplotení z dôvodu, že ide len o niekoľko pár metrov štvorcových a len o oplotenie, stratil
by sa cieľ dosiahnutia spravodlivého rozhodnutia. Vzhľadom na žalobný petit, ktorým bolo odkázané

na predmetný znalecký posudok, súd prvej inštancie vo výroku napadnutého rozhodnutia uviedol, že
znalecký posudok je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej
inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení
neskorších predpisov), v zmysle ktorého úspešnej žalujúcej strane priznal náhradu trov konania v plnom
rozsahu, v konaní o žalobe. Právne predchodkyne žalobcu boli úspešné aj v časti protižaloby, ktorá

bola zamietnutá v plnom rozsahu a preto aj v tejto časti im vznikol nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania mal rozhodnúť súd prvej inštancie v
zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia. Z dôvodu, že okrem zložených preddavkov
stranami konania bolo potrebné uhradiť znalečné priznané súdnemu znalcovi vo výške 262,19 eur (ktorá
suma bola vyplatená z rozpočtových prostriedkov súdu), ako aj svedočné svedka T. A. vo výške 59,25

eur (uhradené z rozpočtových prostriedkov súdu), súd prvej inštancie uložil povinnosť neúspešnému
žalovanému zaplatiť štátu na účet súdu prvej inštancie sumu 321,44 eur, s poukazom na článok 4 ods.
1, 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný v celom rozsahu, navrhujúc jeho zmenu

zamietnutím žaloby a vyhovením jeho vzájomnej žalobe, zriadením vecného bremena za náhradu
(uložením povinnosti strpieť predmetnú stavbu oplotenia o celkovej výmere 4 m2, pozostávajúcej z
drôteného pletiva, stĺpikov (oplotenie) a z betónovej podmurovky, všetko ako je vyznačené v prílohe
č. 3 znaleckého posudku č. 6/2016), k pozemku parc. č. 164/3, záhrada o výmere 17 m2, kat. úz.W., parc. č. 164/1, k pozemku parc. č. 164/1, záhrada o výmere 267 m2, kat. úz. W., k pozemku
parc. č. 469/4, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 16 m2, kat. úz. W., zapísané na LV č. XXX
v prospech každodobého vlastníka pozemku parc. č. 162/1, záhrada o výmere 367 m2, kat. úz. W.,

zapísaného na LV č. XXXX, a uložením povinnosti žalovanému zaplatiť žalujúcej strane za zriadenie
vecného bremena sumu 1 euro do 3 dní od právoplatnosti rozsudku). Odvolanie odôvodnil tým, že
súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, neboli vykonané
navrhnuté dôkazy potrené na zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. V konaní bolo preukázané, že právne predchodkyne žalobcu
mali možnosť cez priehľadnú časť provizórneho oplotenia vidieť, v ktorých miestach sa odstraňuje
staré a buduje nové oplotenie. Mohli tak jednoznačne namietať správnosť umiestnia nového oplotenia
už pri jeho výstavbe, s prihliadnutím na právnu zásadu vigilantibus iura scripta sunt (práva patria
bdelým) a všeobecnú zákonnú povinnosť predchádzať škodám. Mohli a mali upozorniť, že oplotenie je

podľa ich názoru v niektorom mieste nesprávne umiestnené. Prenos celej zodpovednosti pri budovaní
nového oplotenia na žalovaného, hoci právne predchodkyne žalobcu boli prítomné pri stavbe nového
oplotenia a konkludentne jeho polohu akceptovali, je v rozpore s označenou právnou zásadou. Došlo
tým k porušeniu zásady rovnosti strán. Dôvodom absencie námietok zo strany právnych predchodkýň
žalobcu bola skutočnosť, že nové oplotenie bolo postavené v mieste pôvodného oplotenia. Uvedená

skutočnosť vyplýva z listiny Štátny stavebný dohľad - Správa z výkonu štátneho stavebného dohľadu
zo dňa 13. októbra 2014, na ktorú súd prvej inštancie neprihliadol a tento dôkaz nevykonal. Súd prvej
inštancie svoj postup v tomto smere neodôvodnil. V tejto časti napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne
odôvodnené. V označenej listine je obsiahnuté vyjadrenie právnych predchodkýň žalobcu, že dreviny
boli nasadené takmer na hranicu pozemku preto, že pozemok č. 264 je veľmi úzky. Navrhované riešenie

p. D., ktoré ráta s vytvorením spoločného dvora v priestore medzi stavajúcou vstupnou bránou a novým
oplotením domu č. XXX v úrovni vstup do domu, akceptujú. Pokiaľ by právne predchodkyne žalobcu
pred zameraním pozemkov geodetom mali za to, že plot akýmkoľvek spôsobom žalovaný posunul,
túto skutočnosť by uviedli pri šetrení Štátneho stavebného dohľadu. Uvedomovali si, že zasahujú
do pozemku žalovaného svojimi okrasnými drevinami. Súd prvej inštancie uviedol, že so súhlasom

právnych predchodkýň žalobcu pred likvidáciou pôvodného oplotenia odstránil ich ovocné stromy. Je
preto zrejmé, že mali vedomosť o celom priebehu uskutočňovania nového oplotenia. Pokiaľ mali už v
roku 2012 za to, že došlo k posunu oplotenia, je nepochopiteľné z akého dôvodu nechali žalovaného
ďalej stavať oplotenie a vec riešili až v roku 2014. Súd prvej inštancie pri posudzovaní dobrých mravov
sa mal vysporiadať aj s uvedeným konaním. Konštatovanie o nepreukázaní vzniku hospodárskej straty

bolo irelevantné. Je zrejmé, že pri vybudovaní nového oplotenia boli uskutočňované úkony zbúranie
starého oplotenia, vyťahanie betónových stĺpov, výkopy, vybudovanie betónovej podmurovky, osadenie
drôteného pletiva, pri ktorom boli využité ľudské zdroje, stavebný materiál a strojová technika. V prípade
jeho odstránenia bude nutné opätovne použiť strojovú techniku. Následne bude potrebné vybudovať
novéoploteniemedzipozemkami.Existenciahospodárskejstratyjepretonielenpreukázanáaleizjavná,

pričom bude značná. Žalovaným zvolená suma 0,50 eur mala motivovať k určitému spôsobu zmierneho
vyriešenia veci, minimalizácii ďalších nákladov spojených s odstránením oplotenia a výstavbou nového
oplotenia. Irelevantná bola i argumentácia súdu prvej inštancie, že na oplotení absentuje bránka
umožňujúca prípadný prístup k ploche za oplotením. Ak by bolo prikázané oplotenie do vlastníctva
protistrane, mohla by si ju vybudovať. Aj v prípade ponechania oplotenia vo vlastníctve žalovaného, bolo

by finančne menej náročné bránku v budúcnosti vybudovať. Súd prvej inštancie prihliadal na údajný
zámer právnych predchodkýň žalobcu vysadiť stromy práve na časti pozemku za oplotením, a to bez
akéhokoľvek dôkazu. Poukazoval na záver odvolacieho súdu, že žalovaný nepreukázal dobromyseľnosť
pri stavbe oplotenia. Z rozhodnutia odvolacieho súdu však takéto hodnotenie nevyplývalo. Odvolací
súd posudzoval predpoklady pre vydržanie vlastníckeho práva k pozemku, na ktorom bolo postavené

oplotenie a konštatoval, že žalovaný nepreukázal totožnosť parcely č. 164/3 s plochou a jej ohraničením
vymedzeným pôvodným oplotením. Súd prvej inštancie preto nesprávne neprihliadal na argumenty
žalovaného týkajúce sa dobromyseľnosti. Žalovaný potvrdil, že v priebehu daného sporu kúpil od
obce časť plochy, ktorou právne predchodkyne prechádzajú k svojmu domu, ktorá však predstavuje
prístup aj k nehnuteľnosti žalovaného. Právnym predchodkyniam žalobcu žalovaný žiadnym spôsobom

neobmedzil prístup k ich nehnuteľnosti. Žalujúca strana vlastnícke právo k studni nepreukázala, napriek
tomu zabránila žalovanému v prístupe k nej (vybudovaním pevného oplotenia). Právne predchodkyne
žalobcu teda žiadnym spôsobom neobmedzoval v užívaní ich nehnuteľnosti, avšak jeho správanie
v súvislosti s kúpou časti pozemku od obce, bolo posúdené v jeho neprospech. Ide preto nielen onesprávne právne posúdenie, ale aj porušenie práva na spravodlivý proces, kedy konanie či nekonanie
právnych predchodkýň žalobcu bolo posudzované vždy priaznivejšie. Súd prvej inštancie neprihliadol
na argument žalovaného, keď právne predchodkyne v roku 2012 nič nenamietali, poukazom na

nedotknuteľnosť vlastníckeho práva a neuplynutie 10 rokov do podania žaloby. Nebola tak aplikovaná
právna zásada práva patria bdelým. Tento postup nebol vyhodnotený ani v nadväznosti na inštitút
dobrých mravov. Nebolo zrejmé, prečo bola zvolená ako určujúca lehota 10 rokov. Súd prvej inštancie
odkázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 22Cdo/432/2002 a na jednotlivé aspekty, na ktoré údajne
prihliadol, avšak okrem dobrých mravov sa k ostatným aspektom nevyjadril. Rozsudok súdu prvej

inštancie nie je preto dostatočne odôvodnený, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Neurčitý je rozsudok súdu prvej inštancie v odseku 46, v ktorom poukazuje na obmedzenie právnych
predchodkýň žalobcu v ich vlastníckom práve, s ohľadom na zámer vysadiť opätovne ovocné stromy a v
odseku43uvádza,žespornáplochaniejevhodnánapohybovanie,čivýsadbustromov.Nezrozumiteľne
vyznieva i zistenie súdu, že právne predchodkyne žalobcu mali záujem mať prístup po obvode celej
studne. Zo znaleckého posudku vyplýva, že studňa stojí v polovici na pozemku protistrany a v druhej

polovici na pozemku žalovaného. Nie je preto zrejmé akoby mohli mať prístup k studni po celom
jej obvode. Žalovaný poukázal k ostatnej argumentácii v odseku 46 napadnutého rozsudku na svoje
predchádzajúce vyjadrenia. Pozemok pred vstupnou bránou žalovaný kúpil len z dôvodu zamedzenia
prípadnému negatívnemu postupu právnych predchodkýň žalobcu voči nemu. Pozemok zlepšuje tiež
prístup k jeho nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že právne predchodkyne žalobcu

postavili oplotenie, aby mu zamedzili v prístupe k studni. Týmto konaním bolo preukázané, že vodu zo
studne využíval. Žalovaný poukázal na záver znaleckého posudku, kde sa uvádza, že z geometrického
plánu 241-2-2640-104/78, na základe ktorého príslušné nehnuteľnosti kupoval vyplýva, že studňa leží
v celosti na jeho pozemku. Hoci súd prvej inštancie konštatuje, že hodnotil vzájomné správanie strán,
sankcionoval len správanie žalovaného a nie právnych predchodkýň žalobcu (ktoré bolo preukázateľne

šikanózne, zamedzením prístupu k studni).

3. Žalovaný podaním doručeným 14. apríla 2020 (po uplynutí odvolacej lehoty), označeným ako dodatok
k odvolaniu proti rozsudku, uviedol, že pri úvahe o opatrení odstránenia stavby si musí súd vyžiadať
stanovisko príslušného stavebného úradu a prihliadať na ďalšie okolnosti (súd takto rozhodne najmä

vtedy,akstavebníkneboldobromyseľný,hrubýmspôsobomporušilsvojepovinnosti,ovlastníckeprávok
stavbenemázáujemanivlastníkpozemku,odstráneniestavbysajavíakoúčelné).Účelnosťodstránenia
neoprávnene zriadenej stavby je potrebné vždy hodnotiť s prihliadnutím na všetky okolnosti a povahu
každéhojednotlivéhoprípadu,najmämusísúdprihliadaťnato,čibyodstráneniestavbynebolovrozpore
s dobrými mravmi, povahu a rozsah hospodárskej straty, účel na ktorý bola stavba zriadená, či vlastník

stavby a jeho rodina v stavbe bývajú, rozsah a druh zastavaného pozemku, či stavba bráni vlastníkovi
pozemku v jeho využití, ohrozuje vlastníka pozemku, resp. jeho majetok, či vlastník stavby vedel, že
stavia na cudzom pozemku, na dôvody pre ktoré vlastník pozemku riadne nezakročil proti neoprávnenej
stavbe v čase jej realizácie, dobu ktorá uplynula od zriadenia stavby, ak vlastník o stavbe pozemku
vedel. Právnepredchodkynežalobcuboliprítomnépočasstavbyspornéhooplotenia,protijehovýstavbe

nenamietali niekoľko rokov po dokončení. Vo veci nebola skúmaná ani hospodárska strata, ktorá by
odstránením stavby vznikla. Nebola porovnaná so záujmom na ďalšom využití stavby. Nebolo vo veci
riešené, akým spôsobom by v prípade odstránenia sporného oplotenia boli susedné pozemky od seba
oddelené. Vyššie uvedené kritériá súd prvej inštancie nevyhodnocoval.

4. Žalujúca strana sa k odvolaniu nevyjadrila.

5. Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 14. decembra 2020 č. k. 10Co/302/2019-547 bola
pripustenázmenasubjektovnažalujúcejstranetak,ženamiestopôvodnýchžalobkýňvstúpildokonania
žalobca V. S., nar. XX. V. XXXX, z dôvodu, že v priebehu odvolacieho konania nastala právna skutočnosť

prevodu práv, ktoré sú predmetom sporu, na V. S., ktorý súhlasil so vstupom do konania v postavení
žalobcu. Podľa § 80 ods. 3 CSP ten kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.

6. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších
predpisov), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359

CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,
že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.7. Podľa § 135c ods. 1 O. z. ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže
súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil

(ďalej len „vlastník stavby“).

8. Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi
pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí (§ 135c ods. 2 O. z.).

9. Podľa § 135c ods. 3 O. z. súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom
stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho
práva k stavbe.

10. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka reguluje usporiadanie vzťahov medzi vlastníkom
pozemku a vlastníkom tzv. neoprávnenej stavby na cudzom pozemku. Za neoprávnenú stavbu sa v

zmysle citovaného ustanovenia považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez
toho, aby mal k tomu občianskoprávny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku (porov.
rozhodnutie NS SR sp. zn. 6NCdo/44/2012). Znamená to, že pre označenie stavby ako neoprávnenej
je rozhodujúce či stavebník mal hmotnoprávny titul na pozemku stavať. Pokiaľ stavebník nemá žiadne
právo k cudziemu pozemku, ide z jeho strany o neoprávnený zásah do vlastníckeho práva k pozemku,

ktorý je potrebné riešiť spôsobom určeným v ustanovení § 135c Občianskeho zákonníka a usporiadať
tak pomery medzi dvoma vzájomne si konkurujúcimi vlastníckymi právami.

11. Konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý
spôsob vyporiadania vzťahov medzi účastníkmi a kde teda súd nie je viazaný návrhmi účastníkov;

ak súd dospeje k záveru, že žalobcom navrhnuté vyporiadanie nie je prijateľné, musí upraviť vzťah
medzi účastníkmi iným spôsobom, vyplývajúcim z ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka (porov.
rozhodnutieNSČRsp.zn.R42/2001,rozhodnutieNSČRsp.zn.22Cdo/2223/2013).Súdprvejinštancie
vychádzal pri svojom rozhodovaní z nespornej skutočnosti, že k odstráneniu pôvodného oplotenia došlo
konaním žalovaného a tiež k vybudovaniu stavby nového oplotenia, bez geometrického zamerania

hraníc pozemkov, prípadne spoločného vytýčenia trasy oplotenia s právnymi predchodkyniami žalobcu,
pričom bol preukázaný posun nového oplotenia oproti pôvodnému oploteniu. Znaleckým posudkom
č. 6/2016 mal potom súd prvej inštancie za preukázané, že stavba nového oplotenia nestojí na
vlastníckej hranici medzi stranami sporu, ale na hranici medzi dvoma parcelami vo vlastníctve právnych
predchodkýň žalobcu (tohto času žalobcu) parcelné číslo KNC 163/3 a parcelné číslo KNC 164/1.

12.Súdprvejinštancienazákladevykonanéhodokazovaniadospelksprávnemuzáveru,žeodstránenie
stavby oplotenia (ktoré ako komplex je stavbou pevne spojenou so zemou v zmysle § 119 ods. 2
O. z.), predstavuje najúčelnejšie vyporiadanie neoprávnenej stavby zriadenej na cudzom pozemku.
Takéto vyporiadanie poskytuje ochranu vlastníckeho práva žalujúcej strany k pozemkom, na ktorých je

zriadená neoprávnená stavba, vzhľadom na lokalizáciu neoprávnenej stavby oplotenia (na hranici medzi
dvoma parcelami vo vlastníctve žalobcu), v dôsledku ktorého sa celý pozemok žalobcu parcelné číslo
KNC 164/3 dostal do dispozície žalovaného, ako aj s prihliadnutím na rozsah oplotenia, zohľadňujúc
obmedzenie vlastníka pozemku v zamýšľaných prácach (výsadba ovocných stromov ako v čase pred
odstránením pôvodných drevín). Spor medzi stranami konania súd prvej inštancie správne podradil

pod ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka. Zákonodarca v tomto ustanovení preferuje ako prvý
do úvahy prichádzajúci spôsob riešenia vzniknutej situácie odstránenie neoprávnenej stavby. Na tento
odsek nadväzuje odsek 2 citovaného ustanovenia, ktorý prichádza do úvahy až potom ako súd dospeje
k záveru, že vlastníkom pozemku navrhované riešenie v podobe odstránenia stavby nie je účelné.
Prikázanie vlastníctva stavby v prospech vlastníka pozemku je teda druhou možnou alternatívou, avšak

podmienkou pre tento spôsob vyporiadania je súhlas vlastníka pozemku s prikázaním stavby do jeho
vlastníctva, čo nebolo v prejednávanej veci splnené (nikomu nemožno vlastnícke právo vnútiť proti jeho
vôli). Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby v obidvoch prípadoch má výlučne vlastník pozemku.

13. Ako tretia možnosť usporiadania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, v ktorom

zákonodarca dáva súdu možnosť usporiadať pomery medzi nimi aj inak ako podľa predchádzajúcich
dvoch odsekov, za predpokladu, že nie sú splnené podmienky pre aplikáciu týchto odsekov, prichádza
do úvahy zriadenie vecného bremena za náhradu, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k
stavbe. Znenie odseku 3 neurčuje, ktorý z vlastníkov môže takýto návrh podať. Najvyšší súd Slovenskejrepubliky v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/410/2013 vyslovil záver, že žalobu podľa tohto odseku môže podať
aj vlastník stavby (keďže dochádza tu k stretu dvoch rovnocenných vlastníckych práv, s rovnakým
zákonným obsahom, pričom Ústavný súd SR viackrát zdôraznil, že konflikt vo vnútri systému základných

práv a slobôd treba riešiť prostredníctvom zásady ich spravodlivej rovnováhy, napr. PL ÚS 22/06, PL
ÚS 6/04, III. ÚS 34/07). Stret vlastníckych práv (vlastníka pozemkov a vlastníka stavby) musia súdy
rozhodovať s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu tak, aby pokiaľ to je možné zostalo zachované
každé z nich v čo najväčšej možnej miere a v prípade, že to nie je možné, treba dať prednosť tomu
z nich, ktoré za daných skutkových okolností sa javí ako spravodlivejšie. Vo svetle týchto princípov je

potom potrebné vykladať aj ustanovenie § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka (porov. rozhodnutie NS
SR sp. zn. 5Cdo/410/2013).

14. Vlastník pozemku má teda aktívnu legitimáciu k všetkým trom odsekom ustanovenia § 135c
Občianskeho zákonníka, kým vlastník stavby môže podať len žalobu v zmysle odseku 3 § 135c
Občianskeho zákonníka, za predpokladu, že žalobu v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka nepodá

vlastník pozemku (a domáhať sa tak, aby súd svojim rozhodnutím usporiadal pomery medzi ním a
vlastníkom pozemku iným spôsobom ako v odseku 1, 2, a to najmä zriadením vecného bremena, ktoré
je nevyhnuté na výkon vlastníckeho práva k stavbe za náhradu). Ustanovenia § 135c Občianskeho
zákonníka umožňuje zásah do práv vlastníka pozemku v podobe jeho obmedzenia zriadením vecného
bremena v prospech stavebníka rozhodnutím súdu, za predpokladu, že takéto obmedzenie je vzhľadom

na okolnosti prípadu dôvodné a primerané.

15. Záver o oprávnenosti stavby je pritom spojený výhradne s existenciou občianskoprávneho titulu
k výstavbe a nie so stavebným povolením či kolaudačným rozhodnutím, resp. s ich absenciou.
Rozhodnutie súdu o neoprávnenej stavbe nezasahuje žiadnym spôsobom do právomoci správnych

orgánov rozhodnúť o povolení takejto stavby, ani takéto rozhodnutie o povolení stavby nenahrádza
(rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/5780/2016). Občianskoprávna úprava nestanovuje pri rozhodovaní
o odstránení neoprávnenej stavby požiadavku súčinnosti so správnym orgánom.

16. Ústavný súd ČR v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 455/03 konštatoval, že pri posudzovaní prípadov

tzv. neoprávnených stavieb, ak k ich zriadeniu došlo úmyselným protiprávnym konaním stavebníka,
musí byť ochrana vlastníckych práv majiteľa pozemku prioritná. Pokiaľ tento princíp rešpektovaný
nebude, má to nielen dopad na samotného vlastníka, ale na celú spoločnosť, v ktorej sa vytvára
povedomie „o výhodnosti“ nedodržiavania práv ostatných so všetkými nežiaducimi dôsledkami. V
rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR publikovaného pod R 42/200 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk

bolo zdôraznené, že obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka pozemku, na ktorom bola neoprávnene
zriadená cudzia stavba, je zriadenie vecného bremena v prospech stavebníka mimoriadnym opatrením,
ktoré pripadá do úvahy len vo výnimočných prípadoch, tým skôr v prípade, ak ide o súkromný záujem
toho, kto do práva vlastníka zasiahol bez právneho dôvodu.

17. Pri riešení situácie, ktorá nastala v dôsledku zriadenia neoprávnenej stavby, je teda potrebné brať do
úvahy predovšetkým ochranu práv vlastníka pozemku, do ktorého práv bolo neoprávnene zasiahnuté,
čo vyplýva z článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, ústavný zákon FZ ČSFR č. 23/1991 Zb.
( vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na
základe zákona a za náhradu), ako aj z konštrukcie ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka (porov.

rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/5780/2016).

18. K prvej odvolacej námietke žalovaného, že protistrana mala možnosť (cez priehľadnú časť
provizórneho oplotenia) vidieť budovanie nového oplotenia a namietať umiestnenie nového oplotenia
(s poukazom na právnu zásadu práva patria bdelým) je potrebné uviesť nasledovné. Vykonaným

dokazovaním bol preukázaný neoprávnený zásah zo strany žalovaného do pozemku suseda, keďže
vybudovaním nového oplotenia sa celý pozemok parcelné číslo KNC 164/3, záhrada o výmere 17
m2, dostal do dispozície žalovaného, ktorý stav pretrváva. Výstavbu nového oplotenia a odstránenie
pôvodného plotu inicioval podľa svojej výpovede sám žalovaný, avšak na mieste pôvodného oplotenia,
s čím právne predchodkyne žalobcu súhlasili, ktorá skutočnosť bola v konaní nesporná (udeľujúc súhlas

žalovanému na odstránenie stromov stojacich na ich pozemku, aby žalovanému neprekážal koreňový
systém). Nebolo tiež sporné, že žalovaný realizoval stavbu nového plota bez geometrického zamerania
hraníc pozemkov alebo línie pôvodného oplotenia, prípadne spoločného vytýčenia trasy oplotenia s
právnymi predchodkyňami žalobcu. V dôsledku jednostranne stanovenej vlastníckej hranice žalovaným(postavením nového oplotenia) došlo k vytýčeniu línie novej hranice pozemkov (podľa odôvodnenia
rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 10Co/35/2018 zo dňa 27. marca 2017 žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno totožnosti línie pôvodného oplotenia a nového, a to nielen v niektorých miestach, na

začiatku či na konci, ale v celej jeho spornej dĺžke). Podľa záverov znaleckého posudku č. 6/2016 nové
oplotenie nestojí na vlastníckej hranici medzi stranami sporu, ale na hranici medzi dvoma pozemkami
právnych predchodkýň žalobcu, t. č. žalobcu (pozemok parc. č. KNC 164/3 a pozemok parc. č. KNC
164/1). Žalovaný stavbou na cudzom pozemku má neoprávnene vo svojej faktickej dispozícii plochu,
predstavujúcu pozemok parc. č. KNC 164/3, záhrada, o výmere 17 m2, vo vlastníctve protistrany.

19. Žalovaný bol oprávnený zásadne umiestniť stavbu plotu na vlastnom pozemku a nezasahovať
na pozemok suseda, aby nedošlo z jeho strany k protiprávnemu porušeniu vlastníckeho práva inej
osoby. Dohodu s právnymi predchodkyniami žalobcu pri výstavbe nového oplotenia výlučne na pozemku
v ich vlastníctve, žalovaný nepreukázal. Bez geometrického zamerania hraníc pozemkov alebo línie
pôvodného oplotenia, prípadného spoločného vytýčenia trasy oplotenia s právnymi predchodkyniami

žalobcu, sa mu nepodarilo preukázať postavenie nového oplotenia na mieste pôvodného plotu. Preto
nemožno akceptovať odvolací argument žalovaného, že právne predchodkyne žalobcu mali možnosť
cez priehľadnú časť provizórneho oplotenia rozpoznať nesprávnosť budovania nového oplotenia
a namietať to (už vôbec nemožno konštatovať, že boli prítomné pri stavbe nového oplotenia a
konkludentným spôsobom polohu nového oplotenia akceptovali). Žalovaný ako výlučný vlastník stavby

mal povinnosť postupovať v súlade s právnym poriadkom a preto niesol dôkazné bremeno, že stavbu
postavil oprávnene (teda na svojom pozemku, alebo na základe dohody s právnymi predchodkyniami
žalobcu na mieste pôvodného oplotenia), ktoré dôkazné bremeno neuniesol. Nedošlo preto k porušeniu
zásady rovnosti strán v konaní, ako to žalovaný v odvolaní namietal.

20. Nedôvodná bola potom aj ďalšia odvolacia argumentácia žalovaného, že tak ako v čase výstavby,
aj v roku 2014 si právne predchodkyne žalobcu boli vedomé toho, že nové oplotenie bolo postavené
v mieste pôvodného oplotenia a preto nenamietali polohu nového plotu, ktorá skutočnosť má vyplývať
z listín Štátneho stavebného dohľadu - správa z výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 13.
októbra 2014 (na ktorú listinu súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí neprihliadal). Vykonaným

dokazovaním však nebolo preukázané, že nové oplotenie bolo postavené na mieste pôvodného plotu.
Nebolo sporné, že právne predchodkyne žalobcu mali vedomosť o realizácii stavby nového oplotenia,
ktorú odsúhlasili žalovanému v líniu pôvodného oplotenia, nie však na hranici dvoch pozemkov v ich
vlastníctve. Sám žalovaný v odvolaní uvádza, že právne predchodkyne žalobcu začali vec riešiť až v
roku 2014, a to po uskutočnení Štátneho stavebného dohľadu (keď zistili, že žalovaný postavil oplotenie

s murovanými základmi na ich pozemku). Listina Štátneho stavebného dohľadu zo dňa 13. októbra 2014
teda predchádzala nadobudnutiu vedomosti právnych predchodkýň žalobcu o zásahu žalovaného do ich
vlastníckeho práva, preto by jej vykonanie bolo bez právneho významu na meritórne rozhodnutie súdu.

21. Pri voľbe spôsobu vyporiadania neoprávnenej stavby je potrebné vychádzať z poradia, ako je

uvedené v zákone. Základným spôsobom vyporiadania je teda odstránenie stavby. Pokiaľ odstránenie
stavby nie je účelné, prichádzajú do úvahy ďalšie spôsoby, a to predovšetkým prikázanie neoprávnenej
stavby vlastníkovi pozemku. Konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním, v ktorom z
právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi účastníkmi a kde teda súd nie
je viazaný návrhmi účastníkov; ak súd dospeje k záveru, že žalobcom navrhnuté vyporiadanie nie je

prijateľné, musí upraviť vzťah medzi účastníkmi iným spôsobom, vyplývajúcim z ustanovenia § 135c
Občianskeho zákonníka. Z dôvodu, že žalobu podľa ustanovenia § 135c O. z. podal vlastník pozemku a
súd prvej inštancie nebol viazaný jeho návrhom (pretože spôsob vyporiadania vyplýval z ust. § 135c O.
z.),vzájomnážalobažalovanéhoneboladôvodnáamuselabyťzamietnutá(prirozhodovaníožalobesúd
posudzuje aj spôsoby vyporiadania navrhnuté žalovaným, pričom vychádza zo zákonom stanoveného

poradia). Odôvodnenie spôsobu, ktorým súd usporiadal vzťahy medzi stranami konania, preto v sebe
zahŕňa posúdenie ostatných možností vyporiadania.

22. Účelnosť odstránenia neoprávnenej stavby v zmysle § 135c O. z. je potrebné vždy hodnotiť
objektívne, t. j. s prihliadnutím k všetkým okolnostiam a povahe každého jednotlivého prípadu. V rámci

tejto voľnej úvahy musí súd prihliadať podľa ustálených záverov súdnej praxe najmä k povahe a rozsahu
hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, k tomu, k akému účelu bola stavba zriadená
a aký je jej charakter, aký je rozsah zastavaného pozemku, prípadne nutného k riadnemu užívaniu
neoprávnenej stavby, za akých okolností bola stavba zriadená, či stavebník staval v dobrej viere, žemu pozemok patrí, či vlastník pozemku o stavbe vedel a či proti nej zakročil, aká doba od zriadenia
stavby uplynula.

23. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru aplikujúc ustanovenie § 135c ods. 1 Občianskeho
zákonníka, regulujúce primárny spôsob vyporiadania kolízie vlastníckeho práva vlastníka pozemku
a vlastníka neoprávnenej stavby. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odstránenie stavby v
prejednávanej veci nemožno považovať za neprimeraný postih, ale je dôsledkom jednostranne
stanovenej vlastníckej hranice pozemkov žalovaným, postavením nového oplotenia, čím došlo k

vytýčeniu novej línie hranice pozemkov, bez ich geometrického zamerania (prípadne spoločného
vytýčenia trasy oplotenia s vlastníkmi dotknutého pozemku). Korektív účelnosti v danom prípade
nebolodôvodnéuplatniťvneprospechžalujúcejstrany,vychádzajúcpredovšetkýmzďalšiehofunkčného
využitia neoprávnej stavby vlastníkom pozemku.

24. Nové oplotenie žalovaný nepostavil na hranici pozemkov právnych predchodkýň žalobcu a

žalovaného, ale na hranici dvoch pozemkov vo vlastníctve žalujúcej strany. Stavba nového plota
preto neplnila svoju prirodzenú funkciu rozhraničiť pozemky vo vlastníctve strán sporu (susedov). Súd
prvej inštancie správne zdôraznil aj tú skutočnosť, že novovybudovaným oplotením sa celý pozemok
parcelné číslo KNC 164/3 dostal do dispozície žalovaného, v dôsledku čoho vlastník pozemku nemôže
užívať predmet svojho vlastníckeho práva a využívať ho na zamýšľaný účel, ktorému v minulosti slúžil.

Odstránením stavby každá zo strán bude môcť realizovať všetky oprávnenia vlastníka svojho pozemku
a zanikne oplotenie, ktoré neplnilo svoju funkciu. Preto súd prvej inštancie opodstatnene poukázal na
účelnosť odstránenia oplotenia z hľadiska hospodárskeho využitia stavby.

25. V kontexte uvedeného hospodárska strata spojená s odstránením oplotenia nie je spôsobilá

naplniť kritérium neúčelnosti odstránenia stavby a ponechania oplotenia na dvoch cudzích pozemkoch,
prihliadajúc aj na rozsah odstraňovaného oplotenia. Žalovaný, ktorý v odvolaní poukazoval na
značnú hospodársku stratu, túto ani minimálnym spôsobom nekvantifikoval. S odstránením každej
stavby sú prirodzene spojené náklady, ktoré v prejednávanej veci nesie žalovaný v dôsledku svojho
jednostranného postupu. Jeho poukaz na v budúcnosti vzniknutú potrebu vybudovania nového oplotenia

medzi susednými pozemkami, s čím budú spojené taktiež určité náklady, nebol dôvodný. Lokalizácia
novéhooploteniabuderozhodujúcazhľadiskanaplneniaúčelurozhraničeniapozemkov,čopredpokladá
nielen ďalšie výdavky, ale aj jeho výstavbu na vlastnom pozemku alebo dohodu s vlastníkom susedného
pozemku o výstavbe oplotenia na hranici pozemkov.

26. Argumentácia žalovaného minimalizáciou ďalších nákladov v prípade prikázania neoprávnenej
stavby za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, nebola opodstatnená, vzhľadom na zákonnú
preferenciu odstránenia stavby v prípade účelnosti tohto postupu. Nebol daný dôvod posudzovať cenovú
ponuku žalovaného pri prikázaní oplotenia vlastníkovi pozemku, pokiaľ takáto ponuka nemotivovala
žalujúcu stranu k zmiernemu riešeniu veci. Ak súd prvej inštancie nebol viedol strany k zmiernemu

riešeniu veci, uvedená skutočnosť nemala vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

27. K odvolacej argumentácii žalovaného ohľadom podporných argumentov súdu prvej inštancie, je
potrebné uviesť, že súd prvej inštancie poukázal na protiprávny stav, v dôsledku ktorého právne
predchodkyne žalobcu nemohli užívať časť svojej parcely oddelenej neoprávnenou stavbou oplotenia na

nimi zamýšľaný účel, na ktorý pôvodne časť parcely slúžila. Poukaz na vhodnosť zámeru vybudovania
vstupnej brány bol bez právneho významu, vzhľadom na primárny spôsob vyporiadania predmetných
práv strán sporu.

28. Žalovaný dôvodne namietal spôsob akým súdu prvej inštancie interpretoval závery odvolacieho

súdu o nepreukázaní jeho dobromyseľnosti pri stavbe oplotenia. Spôsob akým žalovaný postupoval
pri výstavbe nového oplotenia však nespĺňal štandardy náležitej opatrnosti a prevencie, aby nedošlo k
zásahu do vlastníckeho práva inej osoby. Medzi kritéria účelnosti odstránenia stavby patria aj okolnosti
za ktorých bola stavba zriadená, teda či stavebník staval v dobrej viere, že mu pozemok patrí. V
dôsledku jednostranne stanovenej vlastníckej hranice pozemkov (bez geometrického zamerania alebo

spoločného vytýčenia trasy oplotenia s protistranou), žalovaný nepreukázal výstavbu nového oplotenia
na hranici susedných pozemkov, prípadne v línii pôvodného plotu. Akceptovanie svojvoľného stanovenia
hraníc pozemkov by smerovalo k výhodnosti nedodržiavania práv a tým aj k ochrane neoprávneného
stavebníka.29. Odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa iného konania oboch sporových strán (kúpa iného
pozemku žalovaným a zabránenie prístupu k studni vybudovaním oplotenia právnymi predchodkyňami

žalobcu), bola bez právneho významu na predmet sporu. Súd prvej inštancie vyhodnotil dobu dvoch
rokov (od roku 2012 do roku 2014), počas ktorej mali byť právne predchodkyne žalobcu, podľa názoru
žalovaného, nečinné, ako nevýznamne dlhú dobu, ktorá nebola spôsobilá ovplyvniť posúdenie účelnosti
odstránenia neoprávnenej stavby, ktoré hodnotenie je potrebné považovať za správne. Dobu dvoch
rokov do zistenia neoprávnenej stavby žalujúcou stranou, nemožno označiť za neprimeranú z hľadiska

namietaného súladu s dobrými mravmi a v zmysle označených právnych princípov a zásad v odvolaní.

30. Nedôvodná bola aj odvolacia argumentácia žalovaného o nedostatočnom odôvodnení jednotlivých
aspektov na ktoré súd prvej inštancie prihliadal vo svojom rozhodnutí, čím malo dôjsť k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Účelnosť odstránenia oplotenia súd prvej inštancie posudzoval na základe
viacerých kritérií, vychádzajúc z okolností a povahy danej veci, konkrétne vo vzťahu k hospodárskej

strate, účelu stavby a jej charakteru, okolnostiam zriadenia stavby, dobrej viere stavebníka, ako i
dobe uplynulej od zriadenia stavby. Zásadné dôvody pre ktoré žalobe súd prvej inštancie vyhovel, v
odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, preto nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

31. Opätovný zámer výsadby stromov a s tým spojené obmedzenie žalujúcej strany vo vlastníckom

práve, súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku spája s účelom, na ktorý pôvodne časť
parcely slúžila (pred stavbou oplotenia a odstránenia stromov). Na uvedené nemá vplyv neurčitosť
formulácie v inej časti odôvodnenia rozsudku. V súvislosti so záujmom právnych predchodkýň žalobcu
mať prístup po obvode celej studne, súd prvej inštancie zrozumiteľne formuloval argumentáciu, pre ktorú
na tento dôvod odstránenia oplotenia neprihliadal. Ďalšia argumentácia žalovaného týkajúca sa prístupu

kstudninebolaprávnevýznamná.Postavenienovéhooploteniananesprávnommiestebolopreukázané
znaleckým posudkom, preto posúdenie polohy plotu správnym orgánom v roku 2014 nemalo vplyv na
posúdenie predmetu sporu.

32. Z dôvodu, že podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (28. októbra 2019), nebolo možné
prihliadať a zaoberať sa odvolacou argumentáciou žalovaného v podaní doručenom 14. apríla 2020,
ktoré bolo podané po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Je potrebné uviesť, že rozhodnutím súdu
o neoprávnenej stavbe sa nezasahuje žiadnym spôsobom do právomoci správnych orgánov rozhodnúť
o povolení takejto stavby, ani takéto rozhodnutie o povolení stavby nenahrádza. Rozhodovanie o

neoprávnenej stavbe nie je rozhodnutím, či ide v zmysle stavebných predpisov o stavbu povolenú či
nie (porov. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 5780/2016).

33. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyhovení žalobe o
odstránení stavby a o zamietnutí vzájomnej žaloby ako vecne správne potvrdil.

34. Potvrdzujúci výrok odvolacieho súdu sa vzťahoval aj na závislý výrok rozhodnutia súdu prvej
inštancieotom,žeznaleckýposudokjeneoddeliteľnousúčasťourozsudku,výrokonáhradetrovkonania
a o tom, kto rozhodne o výške náhrady trov. Žalujúca strana bola v plnom rozsahu úspešná vo vzťahu
k rozhodnutiu o žalobe voči žalovanému o odstránenie stavby, ako aj vo vzťahu k vzájomnej žalobe

žalovaného. Vznikol jej preto nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (v konaní o žalobe, ako
aj o vzájomnej žalobe žalovaného). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

35. Žalovanému ktorý bol v spore neúspešný, bola uložená súdom prvej inštancie povinnosť zaplatiť

trovy konania štátu na účet Okresného súdu Skalica, v súlade s článkom 4 ods. 1 CSP, voči ktorému
výroku napadnutého rozsudku konkrétne odvolacie námietky vznesené neboli. Potvrdzujúci výrok
odvolacieho súdu sa preto vzťahoval aj na uvedený závislý výrok o náhrade trov štátu.

36. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení

s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v plnom rozsahu,
vznikol mu preto nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v odvolacom konaní neúspešnému.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo preto rozhodnuté tak, že žalobca má voči žalovanému nárok
na náhradu trov odvolacieho konania o žalobe a o vzájomnej žalobe v plnom rozsahu. Podľa § 262ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.