Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 10, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 29Sa/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3020200117
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Slušná

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3020200117.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v právnej veci žalobcu: AGS

spol. s r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom Priemyselná 14, Prievidza, IČO: 31 618 375, právne zastúpený:
WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O. so sídlom Dolná 6, Banská Bystrica, IČO: 47 257
164, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 0150331002020 zo dňa 06. apríla 2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia

žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočka Prievidza - Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zo dňa 17.02.2020 č.
0150331002020, ktoré bolo vydané na základe exekučného titulu - rozhodnutia č. 1010019520 zo dňa
10.01.2020, ktorým bolo žalobcovi predpísané poistné v sume 11.234,92 € za obdobie november 2019.

2. Žalobca v podanej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený
skutkový stav.

2.1. Uviedol, že Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 26.11.2019, zverejneným v
obchodnom vestníku č. 232/2019 dňa 02.12.2019 začal reštrukturalizačné konanie voči žalobcovi s
účinkamiod03.12.2019.OkresnýsúdTrenčínuznesenímzodňa27.12.2019zverejnenýmvobchodnom
vestníku č. 3/2020 dňa 07.01.2020 povolil reštrukturalizáciu žalobcu a ustanovil správcu, a to s účinkami
od 28.12.2019. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 10.01.2020 exekučný titul, ktorým predpísal
žalobcovi poistné a doručil žalobcovi prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalobcu upovedomil o začatí

vymáhania pohľadávok vyplývajúcich z exekučného titulu. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca
odvolanie, ktoré bolo žalovaným zamietnuté. Poukázal nato, že prechádza procesom reštrukturalizácie,
preto je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len
ZKR), ktorý má v tomto prípade špeciálnu povahu vo vzťahu k zákonu o sociálnom poistením. Mal za to,
že pôvodné rozhodnutia ani exekučný titulu nie sú spôsobilé na jeho posúdenie ako hmotnoprávneho
vzniku pohľadávky. Pohľadávka v podobe poistného vznikla podľa § 120 ods. 2 ZKR v okamihu, v
akom ho bolo možné prvýkrát plniť, nakoľko týmto okamihom žalobcovi vznikla povinnosť, resp. mu

je umožnené poistné Sociálnej poisťovni zaplatiť. Nakoľko pohľadávka preukázateľne vznikla pred
začatím reštrukturalizácie žalobcu, ide o tzv. „starú pohľadávku“, resp. „starý dlh“ žalobcu, ktorú je
potrebné prihlásiť do reštrukturalizácie prihláškou spôsobom uvedeným v
ZKR. Ak takto prihlásená nie je, jej vymáhateľnosť zaniká okamihom potvrdeniareštrukturalizačného plánu súdom. Pôvodné rozhodnutie je tak vydané v zjavnom rozpore so zákonom,
a to s § 240 ods. 3 zákona o sociálnom poistení a príslušnými ustanoveniami
ZKR. Rozhodujúcou skutočnosťou je právne posúdenie objasnenia problematiky

vzniku pohľadávky podľa ZKR. Rozhodujúcim kritériom pre uspokojovanie peňažných pohľadávok v
reštrukturalizácii je moment ich vzniku. Vzhľadom na obsah rozhodnutia, pôvodného rozhodnutia a
exekučného titulu je zrejmé, že skutkové deje, z ktorých pohľadávka vyplýva, nastali pred
začatím reštrukturalizácie, resp. reštrukturalizačného konania žalobcu. Žalovaný opomína skutočnosť,
že nemožnosť vymoženia pohľadávky neprihlásenej riadne do reštrukturalizácie sa viaže na samotnú

pohľadávku a jej vznik, a nie na konanie, ktoré dalo pohľadávke za vznik čo do presnej vyčísliteľnej
formy a právneho titulu vo forme rozhodnutia orgánu štátnej správy. Nakoľko moment vzniku pohľadávky
nastal preukázateľne pred začatím reštrukturalizácie žalobcu, pohľadávka sa spravuje režimom, kedy
je potrebné ju v prihlasovacej lehote podľa ZKR prihlásiť do reštrukturalizácie vrátane príslušenstva k
nej. Predpísané poistné sa vzťahuje na obdobie mesiaca november 2019, t.j. celkom
zjavne pred začatím reštrukturalizačného konania. Pohľadávka, ktorá nie je jej veriteľom prihlásená do

reštrukturalizácie spôsobom určeným ZKR sa v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom
stane naturálnou obligáciu. Tento právny účinok nastáva ex lege. Ak správny orgán vydal rozhodnutie
na takúto nevymáhateľnú pohľadávku a začne túto vymáhať, ide o nehospodárne konanie a v prípade
zákona o sociálnom poistení aj o konanie v zjavnom rozpore so zákonom. Pohľadávka vyplývajúca z
exekučného titulu mala byť prihlásená do reštrukturalizácie, ak nie ako

samostatná pohľadávka tak minimálne ako podmienená pohľadávka. Neprihlásením tejto pohľadávky
právo vymáhať tieto nároky voči žalobcovi zaniknú momentom potvrdenia reštrukturalizačného plánu;
pričom od okamihu potvrdenia reštrukturalizačného plánu nastávajú účinky podľa § 114 ods. 1 písm.
b) ZKR, a teda že pre takúto pohľadávku nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia. Žalovaný vo
svojom rozhodnutí opomenul, že pohľadávka vyplývajúca z exekučného titulu vznikla podľa § 120 ZKR

najneskôr dňa 01.12.2019 čo je deň, kedy bol žalobca oprávnený prvýkrát plniť svoj záväzok. Nakoľko
reštrukturalizačný plán žalobcu ešte nebol súdom potvrdený, právo vymáhať neprihlásené pohľadávky,
vrátane riadne neprihláseného príslušenstva k pohľadávke voči žalobcovi úplne nezaniklo, nemožno
však začať konanie o vymoženie pohľadávky podľa § 114 ods. 1 písm. b) ZKR a akékoľvek už začaté
konania sa podľa § 114 ods. 1 písm. b) ZKR prerušili a následne povolením reštrukturalizácie žalobcu

v zmysle § 118 ods. 3 ZKR sa zastavili. Poukázal na dôvodovú správu k zákonu č.
337/2016 Z.z., ktorým sa menil ZKR s účinnosťou od 01.03.2017, podľa ktorej splatnosť
pohľadávkyniejepodmienkouvznikupohľadávky,atedasprávnypostupprerozlíšeniestaréhoanového
dlhu sú výlučne skutkové okolnosti vzniku pohľadávky. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu
sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku. Mal za to, že pre vznik

pohľadávky nie je dôležité rozhodnutie, ktoré dá pohľadávke (predpísanému poistnému) formu, ale
dôležitý je skutkový vznik pohľadávky, a teda obdobie, za ktoré sa poistné platí (november 2019). ZKR
si ustanovuje vlastné pravidlá pre určenie vzniku pohľadávky, ktorými je potrebné podrobiť akúkoľvek
potenciálne uplatniteľnú pohľadávku voči žalobcovi, ktoré sú uvedené v § 120 ZKR. V zmysle uvedeného
ustanovenia vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, kedy

dlžník (žalobca) bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku, čo v prípade poistného predstavuje deň
nasledujúci po uplynutí obdobia, za ktoré sa poistné platí, t.j. v deň 01.12.2019. Nezákonne predpísané
poistné, ktoré malo byť prihlásené do reštrukturalizácie žalobcu nemá a nemôže mať oporu v platnom
práve, nakoľko celkom zjavne odporuje účelu ZKR. Účelom reštrukturalizácie je ozdravenie podniku
dlžníka a pomerné uspokojenie veriteľov pri zachovaní prevažnej časti podniku a podnikania

dlžníka. Preto rozhodnutia ako exekučný titul, rozhodnutie a pôvodné rozhodnutie sú celkom zjavne v
rozpore s legitímnym očakávaním, nakoľko v rozpore s právnymi predpismi stanovujú
povinnosť dlžníkovi uhrádzať pohľadávky neprihlásené do reštrukturalizácie, i keď
právne vznikli pred reštrukturalizáciou, a teda podliehajú režimu zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Konanie o predpísaní poistného ako osobitný druh konania nemôže mať ako také z titulu správneho

konania postavenie tvorcu hmotného práva, o ktoré sa opiera vznik pohľadávky s výsadou, že sa naň
ustanovenia ZKR a o účinkoch začiatku reštrukturalizácia a o účinkoch potvrdenia reštrukturalizačného
plánu súdom nevzťahujú.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza rozhodnutím

č. 700-1010019520-GC04/19 zo dňa 10.01.2020 predpísala žalobcovi ako zamestnávateľovi za obdobie
november 2019 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a povinné príspevky
na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné
na garančné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarityv sume 11.234,92 €. Proti predmetnému rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie do 15 dní od
jeho oznámenia. Žalobca pohľadávku neuhradil a nevyužil možnosť podať odvolanie proti tomuto
rozhodnutiu.Rozhodnutienadobudloprávoplatnosťavykonateľnosťdňa29.01.2020.PobočkaSociálnej

poisťovne preto v súlade s § 225c zákona o sociálnom poistení začala konanie vo veci vymáhania
pohľadávok v prospech pobočky voči žalobcovi na vymoženie pohľadávky v sume 11.234,92 € vydaním
rozhodnutia o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávok č. 0150331002020 zo dňa 11.02.2020.
Následne pobočka dňa 17.02.2020 zaslala žalobcovi upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok č.
0150331002020 prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke alebo pobočke zahraničnej banky s

výzvou, aby predmetnú pohľadávku zaplatil na účet pobočky do 8 dní od doručenia
predmetného upovedomenia. Žalobca predmetnú pohľadávku neuhradil a voči upovedomeniu o začatí
vymáhania pohľadávok podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Napadnuté odvolanie žalovaný
preskúmal, skonštatoval splnenie podmienok na začatie konania vo veciach vymáhania pohľadávok
v súlade s § 225a ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení, preto odvolanie žalobcu zamietol a
napadnuté rozhodnutie potvrdil. Poukázal na ustanovenia § 141 ods. 1, ods. 2, § 142 ods. 1, § 143 ods. 2

zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorých na splnenie zákonnej povinnosti zaplatiť a odviesť poistné
na sociálne poistenie je rozhodujúci dátum výplaty príjmov zamestnancom, ktoré sú ich vymeriavacím
základom a ktoré vypláca zamestnávateľ, od ktorého sa následne odvíja aj okamih vzniku pohľadávky
žalovanej voči zamestnávateľovi. Žalobca si povinnosť predložiť príslušnej pobočke výkaz poistného
a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v zmysle §

231 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení splnil dňa 10.12.2019 predložením mesačného výkazu
poistného a príspevkov za mesiac november 2019, v ktorom si určil dátum splatnosti poistného na
sociálne poistenie za mesiac november 2019 v deň 30.12.2019. Teda až dňa 10.12.2019 bola zrejmá
suma poistného a príspevkov. Poukázal na splnenie povinnosti žalobcu predložiť výkaz poistného a
príspevkov, z ktorého je zrejmá nielen splatnosť, ale aj suma poistného a príspevkov,

ktorá bola zrejmá až predložením tohto výkazu, teda až dňa 10.12.2020. Pohľadávka na poistnom na
sociálnepoistenievzniklajednoznačnepozačatíreštrukturalizačnéhokonania,tedapoddni02.12.2019.
Žalovaná pred dňom 30.12.2019 neevidovala žiadnu pohľadávku voči žalobcovi, ktorú by bolo možné
prihlásiť do reštrukturalizácie. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie
okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku. K oprávneniu, respektíve právu

žalobcu zaplatiť poistné na sociálne poistenie uviedol, že o práve možno hovoriť za splnenia určitých
podmienok, ktorými sú jasný adresát práva, resp. oprávnenia, teda ten, kto ho môže uplatniť (dlžník),
jasný obsah tohto práva (pohľadávka s konkrétnou dlžnou peňažnou sumou, ktorá je zrejmá najskôr
predložením mesačného výkazu poistného a príspevkov a vzniká až nesplnením zákonnej
povinnosti riadne a včas zaplatiť poistné na sociálne poistenie), existencia sankcie za porušenie práva

(penále), vynútiteľnosť práva. Podľa názoru žalovaného právo, ktorému korešponduje aj povinnosť
zaplatiť poistné na sociálne poistenie ako pohľadávku dlžníkom, nevzniká automaticky v
deň nasledujúci po skončení dotknutého obdobia, pretože v tento deň ešte nejde o pohľadávku a platiteľ
poistného na sociálne poistenie nie je v tomto okamihu dlžníkom. Nezaplatené poistné na sociálne
poistenie sa podľa názoru žalovaného stáva pohľadávkou najskôr dňom nasledujúcim po

dni určenom na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca po predložení výkazu
poistného a príspevkov na určenie správnej sumy poistného a príspevkov. Bez splnenia tejto povinnosti,
resp. nevyužitia práva, nie je možné automaticky plniť. Nezaplatenie poistného na sociálne poistenie
v deň nasledujúci po skončení dotknutého obdobia teda nie je možné do splatnosti poistného na
sociálne poistenie hodnotiť ako pohľadávku. Minimálne do predloženia mesačného výkazu poistného a

príspevkovzapríslušnýkalendárnymesiacniesúznámerozhodujúceskutočnostinahodnotenieplnenia
žalobcom za príslušný mesiac (počet zamestnancov, suma poistného a príspevkov do jednotlivých
fondov za zamestnanca a zamestnávateľa). V predmetnom prípade bol mesačný výkaz
poistného a príspevkov predložený žalobcom po začatí reštrukturalizačného konania. Platiteľ poistného
na sociálne poistenie nie je do splatnosti poistného na sociálne poistenie dlžníkom Sociálnej poisťovne,

pretože inak by platiteľ poistného na sociálne poistenie bol vždy za predchádzajúci mesiac od
prvého dňa nasledujúceho mesiaca odo dňa jeho splatnosti dlžníkom Sociálnej poisťovne, aj keď si
riadne a včas plní svoje zákonné povinnosti. Platiteľ poistného na sociálne poistenie sa nemôže stať
dlžníkom žalovaného skôr, než mu vznikne reálne oprávnenie, respektíve reálna povinnosť zaplatiť a
odviesť poistné na sociálne poistenie, teda nie skôr, než sa na základe mesačných výkazov

o vyplatených mzdách a výkazov poistného stane zrejmým, za ktorého zamestnanca a v akej výške
je zamestnávateľa ako platiteľ poistného na sociálne poistenie povinný platiť a odviesť jednotlivé druhy
poistného. Povinnosť platiť poistné, určiť jeho výšku a odviesť poistné za zamestnanca je povinnosťou,
ktorá sa viaže na existenciu vzniku a zániku pracovného pomeru a tiež na okolnosti podmieňujúce vzniknároku na mzdu, jej výšku a osobný stav zamestnanca ako platiteľa poistného. Uvedené konštatovanie
korešponduje s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 444/2015-19 zo dňa 29.07.2015,
ktorým bola odmietnutá sťažnosť vo veci obchodnej spoločnosti voči žalovanému v obdobnej veci, a

to určenia pohľadávky právneho zástupcu žalovaného ako pohľadávky proti podstate v konkurznom
konaní,keďKrajskýsúdvTrenčínerozsudkomsp.zn. 8CoKR/20/2012zodňa23.10.2013,podľaktorého
pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie za mesiac september 2009 vznikla po
vyhláseníkonkurzudňa20.10.2009.KrajskýsúdvTrenčínedospelkzáveru,žeaždosplatnostizáväzku
odviesť a platiť sociálne poistenie za mesiac september 2009 nemohla vzniknúť pohľadávka

(v právnom zmysle), ktorá by mohla byť evidovaná v účtovníctve. Pohľadávka žalovanej bola splatná
najneskôr 31.10.2009 až dňom 01.11.2009 nadobudla charakter pohľadávky, ktorú mohla objektívne
evidovať vo svojom účtovníctve, a preto nemohla byť uplatnená do konkurzu
v čase jeho vyhlásenia, pretože pohľadávka neexistovala a ktorej výška sa mohla iba predpokladať.
Žalovaný mal zato, že rovnaká argumentácia môže byť analogicky vyvodená aj vo vzťahu k vzniku
pohľadávky pri reštrukturalizácii. Ústavný súd poukázal na to, že ak je pohľadávka charakterizovaná ako

právo veriteľa požadovať od dlžníka určitú majetkovú hodnotu, vznik a zánik pohľadávky žalovaného
voči zamestnávateľovi možno posudzovať len na základe ustanovení zákona o sociálnom poistení, t.j.
na základe tých ustanovení zákona, ktoré zamestnávateľovi ukladajú povinnosť platiť a odviesť poistné
v zákonom ustanovenom čase a výške. Žalovaný mal zato, že predmetné poistné na sociálne poistenie
vzniklo ako pohľadávka a jednoznačne rovnako platiteľ poistného na sociálne poistenie sa stal dlžníkom

až po začatí reštrukturalizačného konania, teda s poukazom na uvedenú skutočnosť ide o
prednostnú pohľadávku, na ktorú v súlade s ustanovením § 120 ods. 2 ZKR nepôsobia účinky začatia
reštrukturalizačného konania, ani sa nezahŕňa do reštrukturalizačného plánu.

4. Žalobca v podanom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (replike) poukázal na ustanovenie

§ 120 ods. 1 a 2 ZKR, podľa ktorého právo vymáhať nároky v reštrukturalizácii
neuplatnené riadne a včas prihláškou potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. Vznikom
pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto
pohľadávku. Obmedzená aplikácia ustanovení zákona o sociálnom poistení žalovaným má závažné
následky vo vzťahu k žalobcovi, a to v rozpore s legitímnym očakávaním žalobcu

vyplývajúceho z ustanovení ZKR. Uviedol, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne o poistnom nemožno
považovaťzahmotnoprávnyzákladvznikupohľadávkyvpodobepoistnéhonaúčelyZKR.Podľažalobcu
je potrebné určiť, kedy vznikla dotknutá pohľadávka a podľa akého zákona sa bude vznik
pohľadávky spravovať. Zo ZKR je zrejmé, že vydanie rozhodnutia, ani splatnosť ani právoplatnosť nie
sú smerodajné a neurčujú vznik pohľadávky pre účely ZKR. Skutkové deje, ktoré dávajú pohľadávke za

vznik, nie sú dané samotným rozhodnutím. Pohľadávka v podobe poistného vznikla podľa § 120 ods.
2 ZKR v okamihu, v akom ho bolo možné prvýkrát plniť, nakoľko týmto okamihom žalobcovi vznikla
povinnosť, resp. mu je umožnené poistné Sociálnej poisťovni zaplatiť. Uvedené je vo vzťahu k lex
specialis v podobe ZKR významné, nakoľko z neho môže správca v reštrukturalizácii vo všeobecnosti
objektívne určiť správnosť výšky uplatnenej pohľadávky ako aj správnosť právneho dôvodu uplatnenej

výšky pohľadávky, čo je smerodajné pre správne zistenie, resp. popretie pohľadávky
podľa § 124 ZKR tak, aby bolo možné bez ďalšieho postup správcu považovať za postup s odbornou
starostlivosťou. Mal za to, že poistné na povinné príspevky za obdobie november 2019 bol žalobca
oprávnený plniť bez ďalšieho najneskôr dňa 01.12.2019, čo je podľa § 120 ods. 2 posledná veta ZKR
najneskorším okamihom vzniku pohľadávky a je možné takúto pohľadávku prihlásil do

reštrukturalizácie vrátane príslušenstva, avšak iba do dňa začatia reštrukturalizačného konania. Ďalej
uviedol, že skutkové deje, ktoré dali pohľadávke za vznik, započali dňa 01.11.2019 ako prvého dňa
mesiaca, za ktorý sa poistné, resp. povinné príspevky uhrádzajú, t.j. je nutné dospieť k záveru, že
pohľadávka z titulu poistného, respektíve ďalších povinných príspevkov v zmysle zákona o sociálnom
poistení vznikla už dňa 01.11.2019, nakoľko v tomto dni vznikla povinnosť žalobcu odviesť

poistné a ďalšie povinné príspevky v zmysle zákona o sociálnom poistení, avšak zákon o sociálnom
poistení takéto plnenie nahradzuje spoločným plnením za všetky dni v jednom mesiaci. Žalovaný
postupoval v rozpore so zásadou hospodárnosti, keď mal vedomosť o reštrukturalizácii
žalobcu a mal vedomosť o obsahu právnych predpisov, tieto však neaplikoval a nerešpektoval,
a svoju pohľadávku neprihlásil riadne a včas do reštrukturalizácie, ale vydal rozhodnutie, ktorým poistné

vyčíslil.Uvedenápohľadávkavyplývajúcazexekučnéhotituluspadádoobdobiaspredreštrukturalizácie,
v čoho dôsledku túto pohľadávku nemožno vymáhať. Žalobca mal zato, že rozhodnutie,
ako aj pôvodné rozhodnutie a exekučný titul sa neopierajú o oporu v platných a účinných všeobecnezáväzných právnych predpisoch Slovenskej republiky, v čoho dôsledku sú právne neudržateľné, preto
žiadal zrušiť rozhodnutia ako aj pôvodné rozhodnutie.

5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (v duplike) uviedol, že povinnosť platiť poistné na sociálne
poistenie včas a v správnej sume vyplýva žalobcovi zo zákona o sociálnom
poistením. Rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca a vymeriavacieho
základu zamestnávateľa je kalendárny mesiac, za ktorý títo platia poistné na sociálne poistenie. Podľa
§ 142 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa poistné platí na účet Sociálnej

poisťovne v štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Poistné,
ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré
sú vymeriavacím základom zamestnanca. Na splnenie vyššie uvedenej zákonnej povinnosti zaplatiť
a odviesť poistné na sociálne poistenie je teda rozhodujúci dátum výplaty príjmov zamestnancom,
ktoré sú ich vymeriavacím základom za kalendárny mesiac pozadu, teda nie za
jednotlivé dni, ktoré vypláca zamestnávateľ, od ktorého sa následne odvíja aj okamih

vzniku pohľadávky žalovanej voči zamestnávateľovi. Až v prípade nesplnenia predmetnej povinnosti
Sociálna poisťovňa predpíše poistné na sociálne poistenie vydaním rozhodnutia ak nebolo poistné
odvedené vôbec alebo v nesprávnej sume. Podľa § 231 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení
zamestnávateľ je povinný predkladať príslušnej pobočke výkaz poistného a príspevkov na starobné
dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného na

sociálne poistenie s uvedením dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom
zamestnanca. Žalobca si túto povinnosť voči pobočke splnil dňa 10.12.2019 predložením mesačného
výkazu poistného a príspevkov za mesiac november 2019, v ktorom si určil dátum splatnosti poistného
na sociálne poistenie za mesiac november 2019 deň 30.12.2019. Teda až dňa 10.12.2019 bola zrejmá
suma poistného na sociálne poistenie. V čase začatia reštrukturalizačného konania Sociálna poisťovňa,

pobočka Prievidza neevidovala a nemala žiadnu vedomosť ani o prípadnej pohľadávke
voči žalobcovi a nemala dôvod predpokladať, že tento si nesplní svoju zákonnú povinnosť zaplatiť a
odviesť poistné na sociálne poistenie vyplývajúcu mu zo zákona o sociálnom poistení a
to v ním určenom termíne dňa 30.12.2019. Tvrdenie žalobcu, že pohľadávka na poistnom na sociálne
poisteniezaobdobienovember2019vzniklauždňa01.11.2019neobstojí,nakoľkozákonomustanovené

rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu, ktorým je jeden mesiac, a preto žalobca dňa
01.11.2019 nemohol mať vedomosť o všetkých skutočnostiach ovplyvňujúcich určenie vymeriavacieho
základu v členení na jednotlivých zamestnancov za jednotlivé fondy na celý mesiac
november 2019. Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza predložením mesačného výkazu poistného a
príspevkov za mesiac november 2019 dňa 10.12.2019 získala rozhodujúce skutočnosti na hodnotenie

plnenia žalobcom za príslušný mesiac (počet zamestnancov, suma poistného do jednotlivých fondov
za zamestnanca a zamestnávateľa). Poukázala nato, že pohľadávka je právo
osoby - veriteľa, požadovať od inej osoby - dlžníka konanie či nekonanie, tzv.
plnenie v rámci záväzkovoprávneho vzťahu, ktoré je v určitej dohodnutej lehote splatné. Ide o reálne
plnenie s konkrétnou majetkovou hodnotou, kde podľa tretej vety § 120 ods. 2 ZKR nie je podmienkou

vzniku pohľadávky splatnosť a je jednoznačná. K právu dlžníka, ktorý bol prvýkrát oprávnený plniť
poistné na sociálne poistenie je potrebné splnenie určitých podmienok, a tými sú jasný adresát práva
(dlžník), jasný obsah tohto práva (pohľadávka s konkrétnou dlžnou peňažnou sumou, ktorá je zrejmá
najskôr predložením mesačného výkazu poistného a príspevkov a vzniká až
nesplnením zákonnej povinnosti riadne a včas zaplatiť poistné na sociálne poistenie), existencia sankcie

za porušenie práva (penále), vynútiteľnosť práva. Podľa žalovanej právo, ktorému korešponduje aj
povinnosť zaplatiť poistné na sociálne poistenie ako pohľadávku dlžníkom, nevzniká automaticky deň
nasledujúci po skončení dotknutého obdobia a už vôbec nie v prvý deň mesiaca, za ktorý sa poistné
na sociálne poistenie platí, pretože v tento deň ešte nejde o pohľadávku, platiteľ poistného na sociálne
poistenie nie je v tomto okamihu dlžníkom a nie je zrejmá ani výška poistného na sociálne poistenie,

ktorá sa stane pohľadávkou až nesplnením si zákonnej povinnosti. Nezaplatené
poistné na sociálne poistenie sa podľa názoru žalovanej stáva pohľadávkou najskôr dňom nasledujúcim
po dni určenom na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca po predložení výkazu
poistného a príspevkov na určenie správnej sumy poistného na sociálne poistenie. Preto
bez splnenia tejto povinnosti, resp. nevyužitia práva, nie je možné automaticky plniť. K nezaplateniu

poistného na sociálne poistenie v deň nasledujúci po skončení dotknutého obdobia teda nie je možné
do splatnosti poistného na sociálne poistenie hodnotiť ako pohľadávku. Minimálne do
predloženia mesačného výkazu poistného a príspevkov za príslušný kalendárny mesiac nie sú známe
rozhodujúce skutočnosti na hodnotenie plnenia žalobcom za príslušný mesiac. Platiteľ poistného nasociálne poistenie sa nemôže stať dlžníkom žalovanej skôr, než mu vznikne reálne oprávnenie, právna
povinnosť zaplatiť a odviesť poistné na sociálne poistenie, teda nie skôr, než sa na základe mesačných
výkazov o vyplatených mzdách a výkazov poistného stane zrejmým, za ktorého zamestnanca a v

akej výške je zamestnávateľ ako platiteľ poistného na sociálne poistenie povinný platiť a odviesť
jednotlivé druhy poistného. Povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie, určiť jeho výšku a odviesť
toto poistné za zamestnanca je povinnosťou, ktorá sa viaže na existenciu vzniku
a zániku pracovného pomeru a tiež na okolnosti podmieňujúce vznik nároku na mzdu, jej výšku a
osobný status zamestnanca ako platiteľa poistného na sociálne poistenie. K uvedenému konštatovaniu

korešpondujeajuznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky II.ÚS444/2015-19zodňa29.07.2015,
v ktorom súd uviedol, že ak je pohľadávka charakterizovaná ako právo veriteľa požadovať od dlžníka
určitúmajetkovúhodnotu,vznikazánikpohľadávkyžalovanejvočizamestnávateľovimožnoposudzovať
len na základe ustanovení zákona o sociálnom poistení, t.j. na základe tých ustanovení zákona, ktoré
zamestnávateľovi ukladajú povinnosť platiť a odviesť poistné v zákonom ustanovenom čase
a výške. Ak by účelom zákonodarcu bolo ustáliť okamih vzniku pohľadávky bez ohľadu na splatnosť,

aj pri pohľadávke z verejnoprávneho vzťahu, určite by túto skutočnosť vyjadril aj pre verejnoprávny
vzťah, teda pre oba vzťahy, či súkromnoprávny alebo verejnoprávny, bez rozlíšenia. Ohľadom návrhu
žalobcu zrušiť exekučný titul č. 1010019520 zo dňa 10.01.2020 poukázal na skutočnosť, že
posudzovanie otázok súvisiacich s predpisovaním poistného na sociálne poistenie nie je predmetom
konania vo veciach vymáhania pohľadávok podľa štvrtej časti zákona o sociálnom

poistení. Predmetom tejto žaloby je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 0150331002020
zo dňa 06.04.2020.

6. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o
podanej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 199 a nasl.

SSP, oboznámil sa s administratívnym spisom správnych orgánov, písomnými vyjadreniami účastníkov
konania a vo veci rozhodol za súhlasu účastníkov konania bez nariadenia pojednávania tak, že žalobe
nepriznal úspech a podľa § 190 SSP ju zamietol.

7. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“)

sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

7.1. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

7.2. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

7.3. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

8. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 0150331002020
zo dňa 06.04.2020, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza č. 0150331002020 zo dňa 17.02.2020 o upovedomení o začatí
vymáhania pohľadávok na základe rozhodnutia č. 1010019520 zo dňa 10.01.2020 podľa

§ 178 ods. 1 písm. a) bod 19 a § 225j ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

9. Z administratívneho spisu správnych orgánov predloženého žalovaným správny súd zistil nasledovné:

- Z obchodného vestníku č. 232/2019 vyplýva, že pod zn. K102113 Okresný súd Trenčín uznesením

sp. zn. 38R/4/2019 zo dňa 26.11.2019 začal v súlade s § 113 ods. 1 ZKR reštrukturalizačné konanie
voči dlžníkovi - žalobcovi. Uvedené uznesenie bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 02.12.2019
s účinkami od 03.12.2019.
- Z obchodného vestníku č. 3/2020 vyplýva, že pod K000954 Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn.
38R/4/2019 zo dňa 27.12.2019 povolil reštrukturalizáciu žalobcu, začal hlavné insolvenčné konanie

podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20.05.2015 o
insolvenčnom konaní, do funkcie správcu ustanovil I&R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s.,
správcovi uložil povinnosť bez zbytočného odkladu informovať známych veriteľov dlžníka - žalobcu, ktorí
majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v iných členských štátoch Európskej únieako v Slovenskej republike, veriteľov dlžníka vyzval na prihlásenie pohľadávok s tým, za deň povolenia
reštrukturalizácie sa považuje deň nasledujúci po zverejnení uznesenia o povolení reštrukturalizácie v
Obchodnom vestníku. Zároveň určil rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré podliehajú súhlasu správcu a

poučilveriteľovospôsobeprihlasovaniapohľadávok.Uvedenéuzneseniebolozverejnenévobchodnom
vestníku dňa 07.01.2020.
- Rozhodnutím č. 700-1010019520-GC04/20 zo dňa 10.01.2020 Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza
podľa § 144, § 152a zákona č. 461/2003 Z.z. a § 178 ods. 1 písm. a) 8. bod zákona v znení zákona
č. 43/2004 Z.z. predpísala žalobcovi poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie,

povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové
poistenie,poistnénagarančnépoistenie,poistnénapoistenievnezamestnanosti,poistnédorezervného
fondu solidarity spolu v sume 11.234,92 €. Proti uvedenému rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie
v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Žalobca možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu nevyužil,
preto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.01.2020.
- Rozhodnutím č. 0150331002020 zo dňa 11.02.2020 Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza rozhodla

podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 19 a § 225cz zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. k 2/2017
Z.z. o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávok na vymoženie pohľadávky voči žalobcovi v sume
11.234,92 € na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutia č. 1010019520
zo dňa 10.01.2020. Proti tomuto rozhodnutiu opravné prostriedky neboli prípustné.
- Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza vydala dňa 17.02.2020 upovedomenie o začatí vymáhania

pohľadávok č. 0150331002020, ktorým podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 19 a § 225j ods. 7 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 2/2017 Z.z. upovedomila žalobcu o začatí
vymáhania pohľadávok na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je
rozhodnutie č. 1010019520 zo dňa 10.01.2020. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že skutkové deje, z ktorých

pohľadávka vymáhaná na základe upovedomenia vyplýva, nastali pred začatím reštrukturalizácie
žalobcu a jedná sa o tzv. „starú“ pohľadávku spadajúcu do režimu, v ktorom je možné ju uplatniť výlučne
spôsobom upraveným v § 120 ZKR, teda jej prihlásením do reštrukturalizácie žalobcu.
- Na odvolanie žalobcu vydal žalovaný rozhodnutie č. 0150331002020 zo dňa 06.04.2020, ktorým v
súlade s § 218 ods. 1 zákona o sociálnom poistení preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a

podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a odvolanie žalobcu proti napadnutému upovedomeniu
o začatí vymáhania pohľadávok zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. V rozhodnutí poukázal nato,
že žalobca si povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení predložiť pobočke výkaz
poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za november 2019 splnil dňa 10.12.2019,
v ktorom si určil dátum splatnosti poistného na sociálne poistenie za mesiac november 2019 v deň

30.12.2019. Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 26.11.2019 zverejneným v obchodnom vestníku
č. 232/2019 dňa 02.12.2019 začal reštrukturalizačné konanie voči žalobcovi, následne Okresný súd
Trenčín uznesením zo dňa 27.12.2019 zverejneným v obchodnom vestníku č. 3/2020 dňa 07.01.2020
povolil reštrukturalizáciu žalobcu. S poukazom na deň splatnosti poistného na sociálne poistenie za
mesiac november 2019, ktorým bol deň 30.12.2019, pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie,

ktoré nebolo zaplatené včas v lehote splatnosti, vznikla jednoznačne po začatí reštrukturalizačného
konania a je prednostnou pohľadávkou, na ktorú nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania.

10. Podľa § 141 ods. 1, ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia (ďalej len zákona č. 461/2003 Z.z.) fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné

platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. Za zamestnanca
odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v
nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie,
poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré
je povinný platiť zamestnanec.

10.1. Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej
pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Zaplatením odplaty za
postúpenie pohľadávky na poistnom postúpenej podľa § 149 sa podmienka
zaplatenia poistného považuje na účely nároku na dávku za splnenú.

10.2.Podľa§143ods.2zákonač.461/2003Z.z.poistné,ktoréplatíaodvádzazamestnávateľ,jesplatné
v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto
príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné vdeň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je
taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci,
za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja,

poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.

10.3. Podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe
alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak
ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna

poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

10.4. Podľa § 231 ods. 1 písm. f) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. zamestnávateľ je povinný predkladať
pobočke výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za
príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné
dôchodkové sporenie s uvedením dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím

základom zamestnanca, v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné
poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie,
poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky
Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevkov na starobné
dôchodkové sporenie, s určením fyzickej osoby, ktorá plní povinnosti voči Sociálnej poisťovni.

11. Podľa § 114 ods. 1 písm. b) ZKR v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len
ZKR) začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii
uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok
patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú.

11.1. Podľa § 118 ods. 1, ods. 3 ZKR povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia.
Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení
reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku. Povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa §
114 ods. 1 písm. b) zastavujú. Ak v týchto konaniach už došlo k speňaženiu

majetku, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok po odpočítaní
trov konania sa vráti dlžníkovi.

11.2. Podľa § 120 ods. 1 ZKR Ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky
počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje

pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať
tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

11.3. Podľa § 120 ods. 2 ZKR pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného
konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v

ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v
reštrukturalizáciineuplatňujúprihláškou(ďalejlen"prednostnépohľadávky").Naprednostnépohľadávky
nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu,
ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih
vzniku práva na plnenie podľa § 488 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia.

Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený
plniť takúto pohľadávku.

11.4. Podľa § 155 ods. 2 ZKR zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká
právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto

pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na
majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.

12. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj
konania, ktoré mu predchádzalo, a to najmä pokiaľ ide o posúdenie, či žalovaný zákonne vydal

rozhodnutie č. 700-1010019520-GC04/20 zo dňa 10.01.2020 o predpísaní poistného žalobcovi v sume
11.234,92 € a následné rozhodnutia vo veci vymáhania tejto pohľadávky upovedomením Sociálnej
poisťovne, pobočka Prievidza č. 0150331002020 zo dňa 17.02.2020 o začatí vymáhania pohľadávok arozhodnutím žalovaného o odvolaní proti upovedomeniu č. 0150331002020 zo dňa 06.04.2020,
ktorým odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

13. Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. 38R/4/2019 zo dňa 26.11.2019 začal v súlade s § 113
ods. 1 ZKR reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi - žalobcovi. Uvedené uznesenie bolo zverejnené
v obchodnom vestníku dňa 02.12.2019 s účinkami od 03.12.2019. Žalobca predložil dňa 10.12.2019
v súlade s § 231 ods. 1 písm. f) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. pobočke Sociálnej poisťovne výkaz
poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za mesiac november 2019, v ktorom určil

dátum splatnosti poistného na sociálne poistenie za mesiac november 2019 deň 30.12.2019. Okresný
súd Trenčín uznesením sp. zn. 38R/4/2019 zo dňa 27.12.2019 v súlade s § 118 ods. 1 ZKR povolil
reštrukturalizáciu dlžníka - žalobcu. Uvedené uznesenie bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa
07.01.2020. Z dôvodu nezaplatenia splatného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie
za mesiac november 2019 žalobcom Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza vydala dňa 10.01.2020 v
súlade s § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutie č. 700-1010019520-GC04/20 o predpísaní

poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v sume XX.XXX,92 €. Následne Sociálna
poisťovňa, pobočka Prievidza vydala dňa 17.02.2020 v súlade s § 178 ods. 1 písm. a) bod 19 a § 225j
ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok č. 0150331002020 zo
dňa 17.02.2020, proti ktorému podal žalobca odvolanie. O tomto odvolaní rozhodol žalovaný podľa §
218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutím č. 0150331002020 zo dňa 06.04.2020 tak, že

odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Žalovaný ako veriteľ si pohľadávku voči
žalobcovi na poistnom a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie za mesiac november
2019 neuplatňoval prihláškou v reštrukturalizačnom konaní, nakoľko mal za to, že sa jedná o prednostnú
pohľadávku v zmysel § 120 ods. 2 ZKR, ktorá vznikla počas reštrukturalizačného konania, a teda na
ňu nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania. Žalovaný tvrdil, že pred dňom 30.12.2019

neevidoval žiadnu pohľadávku voči žalobcovi, ktorú by bolo možné prihlásiť do reštrukturalizácie a
žalobca ako platiteľ poistného sa nemohol stať dlžníkom žalovaného skôr, než mu vzniklo reálne
oprávnenie, resp. reálna povinnosť zaplatiť a odviesť poistné na sociálne poistenie, teda nie skôr, než sa
na základe mesačných výkazov o vyplatených mzdách a výkazov poistného stane zrejmým, za ktorého
zamestnanca a v akej výške je zamestnávateľ ako platiteľ poistného na sociálne poistenie povinný platiť

aodviesťjednotlivédruhypoistného.Žalobcamalzato,žepohľadávkavpodobepoistnéhovzniklapodľa
§ 120 ods. 2 ZKR v okamihu, v akom ho bolo možné prvýkrát plniť, čo bolo podľa neho 01.12.2019,
resp. za každý deň v mesiaci november od 01.11.2019. Vo veci je teda rozhodné právne posúdenie,
kedy pohľadávka vznikla.

14. Pohľadávka predstavuje subjektívne právo veriteľa požadovať od dlžníka určité plnenie, t.j.
aby niečo dal, niečo konal, opomenul alebo strpel. Dlh predstavuje naopak povinnosť dlžníka aby
veriteľovi poskytol určité plnenie. Vo všeobecnosti teda možno konštatovať, že veriteľ má voči dlžníkovi
pohľadávku (t.j. má právo), zatiaľ čo dlžník má voči veriteľovi dlh (t.j. má povinnosť).

15. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení II.ÚS 444/2015-19 zo dňa 29.07.2015 uviedol, že
zákon o sociálnom poistení nemá špeciálne ustanovenia o prihlasovaní pohľadávok v konkurznom a
reštrukturalizačnom konaní, a preto sa na prihlasovanie pohľadávok aplikujú príslušné ustanovenia
ZKR. Zároveň podotkol, že ak je pohľadávka charakterizovaná ako právo veriteľa požadovať od dlžníka
určitú majetkovú hodnotu, vznik a zánik pohľadávky Sociálnej poisťovne

voči zamestnávateľovi (v danom prípade úpadcovi) možno posudzovať len na základe ustanovení
zákona o sociálnom poistení, t.j. na základe tých ustanovení zákona, ktoré zamestnávateľovi ukladajú
povinnosť platiť (zaplatiť) a odviesť poistné v zákonom stanovenom čase a výške. S poukazom na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžso 5/2011 z 28.06.2012 a uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 2MCdo 30/2012 z 14.08.2013 Ústavný súd SR uviedol, že zamestnávateľ sa nemôže stať

dlžníkom Sociálnej poisťovne skôr, než mu vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné, teda skôr,
než sa na základe mesačných výkazov o vyplatených mzdách a výkazov poistného nestane zrejmým,
za ktorého zamestnanca a v akej výške je zamestnávateľ povinný platiť a odviesť jednotlivé druhy
poistného. Povinnosť zamestnávateľa platiť poistné, určiť jeho výšku a odviesť poistné za zamestnanca
je povinnosťou, ktorá sa viaže na existenciu vzniku a zániku samotného pracovného pomeru, ale aj na

okolnosti podmieňujúce vznik nároku na mzdu, jej výšku a osobný status zamestnanca
ako platiteľa poistného.16. Zákon č. 377/2016, ktorým sa menil a dopĺňal ZKR s účinnosťou od 01.03.2017 v § 120 ods. 2 ZKR
na konci pripojil vety: "Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie
okamih vzniku práva na plnenie podľa § 488 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, či už nastal

čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý
krát oprávnený plniť takúto pohľadávku.". Pohľadávka žalovaného na poistné a povinné príspevky na
starobné dôchodkové sporenie vyplýva z verejnoprávneho vzťahu a s poukazom na uvedené uznesenie
Ústavného súdu vznik a zánik pohľadávky žalovaného voči žalobcovi možno posudzovať len na základe
ustanovení zákona o sociálnom poistení, t.j. na základe tých ustanovení zákona, ktoré zamestnávateľovi

ukladajú povinnosť platiť (zaplatiť) a odviesť poistné v zákonom stanovenom čase a výške. Tvrdenie
žalobcu, že pohľadávka žalovaného vznikla za každý deň mesiaca november 2019 počnúc 01.11.2019
nie je dôvodné, nakoľko poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie sa v zmysle
§ 142 ods. 1 zákona č. 461/2003 platí na účet Sociálnej poisťovne za kalendárny mesiac pozadu, t.j. za
všetky dni predchádzajúceho mesiaca súhrnne, a zákon v tomto prípade neustanovuje ani len možnosť
v danom mesiaci zvlášť za každý deň daného mesiaca (prípadne za niekoľko dní z mesiaca) platiť v

danom mesiaci poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie.

17. Súd ďalej uvádza, že si nemožno zamieňať vznik sociálneho poistenia (§ 20 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z.z.) so vznikom povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie a vznikom pohľadávky
na poistnom. Povinnosť zamestnávateľa platiť poistné a stanoviť jeho výšku a odviesť poistné za

zamestnancajepovinnosťou,ktorásaviaženielennaexistenciuvznikuazánikusamotnéhopracovného
pomeru, ale aj na okolnosti podmieňujúce vznik nároku na mzdu, jej výšku a osobný status zamestnanca
ako platiteľa poistného. V tomto smere je preto určujúci deň splnenia povinnosti žalobcu ustanovenej
v § 231 ods. 1 písm. f) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. kedy predloží výkaz
poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac, a to v lehote

splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Do momentu
predloženia tohto výkazu pobočka Sociálnej poisťovne objektívne neeviduje voči zamestnávateľovi
žiadnu pohľadávku (a to ani nesplatnú), a preto bez objektívnej možnosti veriteľa (Sociálnej poisťovne)
mať vedomosť o jeho práve na plnenie od dlžníka nemožno založiť vznik povinnosti dlžník plniť voči
veriteľovi dlh. V zmysle § 142 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. má zamestnávateľ v priebehu mesiaca

povinnosť predložiť výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za predchádzajúci
kalendárny mesiac, a to v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné
dôchodkové sporenie s uvedením dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov. Uvedenú povinnosť predložiť
pobočke Sociálnej poisťovne výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za mesiac
november 2019 si mohol žalobca splniť najskôr dňa 01.12.2019, čím by pobočka Sociálnej

poisťovne získala vedomosť o tom, že má voči žalobcovi právo na zaplatenie a odvedenie poistného na
sociálne poistenie a žalobcovi by zároveň vzniklo právo prvýkrát plniť svoju povinnosť. Avšak vzhľadom
k tomu, že žalobca predložil pobočke Sociálnej poisťovne výkaz poistného a príspevkov na
starobné dôchodkové sporenie za mesiac november 2019 dňa 10.12.2019, až týmto dňom sa
pobočka Sociálnej poisťovne dozvedela o jej práve na zaplatenie a odvod poistného a príspevkov voči

žalobcovi a zároveň až týmto dňom vzniklo žalobcovi prvý krát právo plniť si povinnosť zaplatiť a odviesť
poistné na sociálne poistenie, a to do dňa určeného na výplatu príjmov (30.12.2019) s tým, že uplynutím
tohto dňa Sociálnej poisťovni vzniklo právo kontroly plnenia povinnosti odvodu poistného žalobcom
a v prípade zistenia neodvedenia poistného a príspevkov, resp. odvedenia v nesprávnej sume toto
poistné predpísať. Nakoľko uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38R/4/2019 zo dňa 26.11.2019

o začatí reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi - žalobcovi bolo zverejnené v obchodnom vestníku
dňa 02.12.2019 s účinkami od 03.12.2019, súd dospel k záveru, že pohľadávka
Sociálnej poisťovne na zaplatenie a odvedenie poistného a príspevkov na starobné dôchodkové
sporenie voči žalobcovi za mesiac november vznikla dňa 10.12.2019, teda počas reštrukturalizačného
konania, a preto je v zmysle § 120 ods. 2 ZKR prednostnou pohľadávkou, na ktorú nepôsobia účinky

začatia reštrukturalizačného konania a ani sa nezahŕňa do reštrukturalizačného plánu. Uplatňovanie
tejto pohľadávky pobočkou Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. 700-1010019520-GC04/20 zo dňa
10.01.2020 o predpísaní poistného a jej vymáhaním v konaní vedenom pod č. 0150331002020 je
oprávnené a súladné zo ZKR a zákonom č. 461/2003 Z.z..

18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že preskúmavané
rozhodnutie žalovaného vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v súlade so zákonom,
nakoľko má oporu vo vykonanom dokazovaní a v riadne zistenom skutkovom stave, ktorý správne
orgány náležite právne posúdili.19. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 190 SSP).

20. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 168 SSP, podľa ktorého žalovanému prizná správny
súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov
konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho
zastúpenia možno priznať len výnimočne.

21. V prejednávanom prípade krajský súd procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej
správy, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli
a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného
mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.