Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 17, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/65/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519201476
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2519201476.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:

JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci navrhovateľa: Z. I., nar. XX.X.XXXX,
bytomV.,A.C.,doručovaciaadresa:G.G.XXX/XXprotiosobeoprávnenejprijímaťvýživné:Z.Q.U.,nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom O., o zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 15Pc/26/2019-46 zo dňa 25. augusta 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti účinnosti zrušenia výživného p o t v
r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieprvýmvýrokomzrušilvyživovaciupovinnosťnavrhovateľa
voči osobe oprávnenej na výživné naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Piešťany pod č.k.
9P/31/2012 - 269 zo dňa 29. mája 2018 v sume 90,- eur mesačne, a to s účinnosťou od právoplatnosti
tohto rozsudku, druhým výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 33 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku, § 62 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, § 157 Civilného mimosporového poriadku, § 91 ods.

1 prvá veta zákona č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní, § 52 Civilného mimosporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že rozsudkom Okresného súdu Piešťany pod
č.k. 9P/31/2012 - 269 zo dňa 29.5.2018, právoplatného dňa 8.6.2018 súd zvýšil navrhovateľovi výživné
na osobu oprávnenú (dcéru navrhovateľa) na toto výživné na sumu 90,- € mesačne s účinnosťou od
1.3.2012. Z výsluchu osoby oprávnenej na výživné bolo zistené, že štúdium na strednej škole ukončila
dňa 21.5.2019, od septembra 2019 do mája 2020 pracovala v Krakovanoch, od júna 2020 pracuje na

pošte, toho času už neštuduje.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že osoba oprávnená na výživné riadne ukončila štúdium
na strednej škole dňa 21.5.2019, a to vykonaním maturitnej skúšky. V zmysle § 91 ods. 1 prvá veta
zákona č. 245/2008 (školský zákon) dňom nasledujúcim po dni, keď vykonal úspešne záverečnú skúšku,
t.j. dňom 22.5.2019 prestal byť žiakom školy. Ďalej bolo preukázané, že osoba oprávnená na výživné sa
po ukončení štúdiu zamestnala, zamestnaná je od septembra 2019 doposiaľ, čím podľa súdu nadobudla

schopnosť samostatne sa živiť, čo je skutočnosť odôvodňujúca zánik vyživovacej povinnosti povinnej
osoby. Súd preto návrh zrušenie vyživovacej povinnosti vyhodnotil ako dôvodný. Osoba oprávnená na
výživné už v ďalšom štúdiu nepokračuje. Ako už bolo súdom uvedené, k podstatnej zmene pomerov
odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine prišlo od 22.5.2019,navrhovateľovi tak v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine zanikla vyživovacia povinnosť. Na základe
uvedeného preto súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa, a to s účinnosťou od právoplatnosti
tohto rozsudku, nakoľko iný (žiadny) dátum zrušenia tejto povinnosti navrhovateľom uvedený nebol,

pričom súd je návrhom v tomto konaní viazaný.
Keďže v konaní vo veciach výživného plnoletých osôb zákon neustanovuje inak, súd o náhrade trov
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle § 52 CMP.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že nemal žiadne informácie o jej

prípadnom ďalšom štúdiu ani zamestnaní, pretože moja dcéra na moju písomnú výzvu nereagovala
napriek tomu, že bola povinná, mňa ako platiteľa výživného, informovať o týchto skutočnostiach. Z týchto
dôvodov neuviedol v návrhu presný dátum, ku ktorému vyživovaciu povinnosť zrušiť. Vychádzal som zo
skutočnosti, že okresný súd po vykonaní dokazovania stanoví zrušenie vyživovacej povinnosti podľa §
62 ods.1 Zákona o rodine k dátumu, kedy sa odporkyňa zamestnala a bola schopná sama sa živiť, čo
bolo od septembra 2019. Okresný súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa, a to s účinnosťou od

právoplatnosti rozsudku, nakoľko iný (žiadny) dátum zrušenia tejto povinnosti navrhovateľom uvedený
nebol, pričom súd je návrhom v tomto konaní viazaný. Odvolateľ je názoru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí, nakoľko vyživovacia povinnosť voči
dospelej osobe trvá do času, kým nie je schopná sama sa živiť. Navrhuje, aby súd zrušil vyživovaciu
povinnosť navrhovateľa k odporkyni určenú rozsudkom Okresného súdu Piešťany, č.k. 9P/31/2012-269

zo dňa 29.5.2018 a to spätne k dátumu, kedy sa odporkyňa zamestnala a bola schopná sama sa živiť,
čo je podľa dokazovania od 1.9.2019. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§

359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka použila zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. o zrušení vyživovacej povinnosti a v závislom výroku III. o

nároku na náhradu trov konania v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 Civilného sporového
poriadku) a bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím
na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil
(§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§
68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho
vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je v napadnutej časti a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania vecne správny, v
dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

7.Pretožeodvolacísúdvplnomrozsahupreberásúdomprvejinštanciezistenýskutkovýstav,nazáklade
ktoréhodospelksprávnymskutkovýmzáverom,pokiaľideoskutočnostiprávnerozhodnépreposúdenie
návrhom uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej
inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou

vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom
na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje správnosť jeho
dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani
s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti

záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

8. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu navrhovateľa na zrušenie
jeho vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére ako osobe oprávnenej prijímať výživné. Výživné
navrhovateľa na osobu oprávnenú prijímať výživné bolo ostatný krát určené na sumu 90 eur mesačne

rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 9P/31/2012-269 zo dňa 29.5.2018. Súd prvej inštancie
rozsudkom napadnutým odvolaním rozhodol o zrušení vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči jeho
plnoletej dcére stanovenej rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 9P/31/2012-269 zo dňa 29.5.2018
počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku a druhým výrokom rozhodol o nároku na náhradu trov konaniarozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Predmetom odvolacieho
prieskumu zostal napadnutý výrok o zrušení vyživovacej povinnosti od právoplatnosti rozsudku a závislý
výrok o nároku na náhradu trov konania rozsudku súdu prvej inštancie. Predmetom odvolacieho konania

s poukazom na dôvody navrhovateľa predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky
na zrušenie vyživovacej povinnosti od právoplatnosti rozsudku, keď odvolacie dôvody navrhovateľa
smerovali proti určeniu termínu, ku ktorému má dôjsť k zrušeniu vyživovacej povinnosti navrhovateľa vo
vzťahu k osobe oprávnenej prijímať výživné.

9. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku napadnutého odvolaním v napadnutej časti, konania jemu
predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový
stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne
odôvodnil, pričom zároveň sa vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
tvoriacimi základ pre rozhodnutie. Námietky navrhovateľa v odvolaní odvolací súd nepovažoval za

prijateľné a odôvodnené práve z dôvodov, že súd prvej inštancie vo veci vykonal náležité dokazovanie,
vec správne posúdil, pričom navrhovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé
ovplyvniť alebo zvrátiť výsledky doterajšieho dokazovania. Navrhovateľ vo svojom odvolaní zároveň
neuviedol žiadnu takú podstatnú skutočnosť, ktorá by mala za následok úvahu o prípadnej vade v
procesnoprávnom postupe súdu prvej inštancie alebo o prípadnej nesprávnosti rozhodnutia, pričom

odvolací súd preskúmaním veci takúto vadu ani nezistil.

10. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je
poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke
duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to

vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy
na jej budúce povolanie a podobne. Nárok na výživné má aj plnoleté dieťa, keďže Zákon o rodine
neviaže zánik vyživovacej povinnosti na vek dieťaťa, ale výlučne na jeho schopnosť samostatne sa živiť
(§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Základnou podmienkou pre existenciu vyživovacej povinnosti rodičov
k dieťaťu je neschopnosť plnoletého dieťaťa samostatne sa živiť. Štandardne vyživovacia povinnosť k

dieťaťu zaniká ukončením prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie. Pre trvanie zákonnej vyživovacej
povinnostirodičakdieťaťujetedarozhodujúceposúdenie,čidieťaje,aleboniejeschopnésamosaživiť.

11. V prejednávanom prípade nebolo medzi účastníkmi konania sporné zrušenie vyživovacej povinnosti
navrhovateľa vo vzťahu k osobe oprávnenej prijímať výživné, sporným bol termín zrušenia vyživovacej

povinnosti. Navrhovateľ v návrhu neuviedol odkedy žiada zrušiť vyživovaciu povinnosť. Súd
prvej inštancie vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k osobe oprávnenej prijímať výživné zrušil od
právoplatnosti rozsudku, nakoľko iný (žiadny) dátum zrušenia tejto povinnosti navrhovateľom uvedený
nebol, pričom súd je návrhom v tomto konaní viazaný.

12. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom časovo končí vtedy, keď sú samé schopné sa živiť. Veková
hranica 18 rokov má význam len z procesného hľadiska v tom zmysle, že do dosiahnutia plnoletosti
možno začať konanie vo veciach výživného aj bez návrhu, po dovŕšení plnoletosti iba na návrh. Kedy
nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory
nastranedieťaťapatríjehovek,zdravotnýstav,štúdium,schopnosťzamestnaťsa,schopnosťvykonávať

prácu, odôvodnené potreby a záujmy, majetkové pomery a podobne. Schopnosťou dieťaťa samostatne
sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné
životné náklady. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úloha rodiča viesť
dieťa k získaniu vzdelania a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa akcentuje štúdium.
Súdna prax vychádza z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Je na jednej strane

potrebné brať do úvahy i záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam, danostiam, aby získalo vhodné
predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie
uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu
negatívneho postoja k práci.

13. Zmena výšky výživného alebo jeho úplné zrušenie je možné najskôr od času, keď došlo k zmene
pomerov. V návrhu na zmenu rozhodnutia musí byť uvedené, od akého dňa sa navrhuje platiť zmenené
výživné. Pri plnoletých musí byť súčasťou petitu výrok o dni, od ktorého navrhovateľ žiada zvýšiť,
znížiť alebo zrušiť výživné, pokiaľ by uvedený nebol, súd ho nemôže doplniť, a potom by rozhodoltak, že by v rozsudku deň uvedený nebol a účinky rozsudku by sa viazali na deň jeho právoplatnosti
(zrušenie výživného nie je predbežne vykonateľné, nakoľko nejde o rozsudok odsudzujúci na plnenie
výživného, ale o rozsudok, ktorým sa výživné zrušuje) alebo deň vykonateľnosti (rozsudky, ktorými sa

ukladá povinnosť platiť všetky druhy výživného podľa Zákona o rodine), pretože platí, že pokiaľ nejde o
maloleté dieťa, potom je súd návrhom viazaný (pozri bližšie Zákon o rodine, Komentár, JUDr. Bronislava
Pavelková, PhD. C.H. Beck, 1. vydanie 2011).

14. Navrhovateľ v petite neviedol deň odkedy žiada zrušiť výživné, preto správne súd prvej inštancie

viazal účinky rozsudku na deň jeho právoplatnosti. Súd prvej inštancie nepochybil, nie je dôvodný
odvolací argument o nesprávnom právnom posúdení. Nie je správna úvaha odvolateľa, že súd mal po
vykonanom dokazovaní stanoviť zrušenie výživného od septembra 2019, pretože uvedené by bolo v
rozpore s viazanosťou návrhu súdom, pretože ide o plnoleté dieťa.

15. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej

za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku

účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS200/09apodobne).Naďalšiuirelevantnúargumentáciu,pretoodvolacísúdnepovažovalzapotrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

16. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zrušení
vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči osobe oprávnenej prijímať výživné v časti účinnosti takéhoto
zrušenia od právoplatnosti rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z
dôvodu vecnej správnosti potvrdil (vrátane rovnako správneho výroku o nároku na náhradu trov konania,
ktoré inak odvolaním ani spochybnené nebolo a v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné

dôvody jeho nesprávnosti).

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52
Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

18. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).