Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 15, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 7C/16/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221201093
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2021:1221201093.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobkyne: Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. E.F. XXXX/XX, C.,
zastúpenej spoločnosťou JUDr. Roman Hojer s. r. o. advokátska kancelária, so sídlom Šustekova 51,
Bratislava, proti žalovanému: A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. E.F. XXXX/XX, C., o uloženie povinnosti
a o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

„Žalovaný je povinný úplne sa zdržať akejkoľvek písomnej, telefonickej alebo elektronickej komunikácie
voči žalobkyni alebo akýmkoľvek iným spôsobom nekontaktovať žalobkyňu a to až do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Žalovaný sa nemôže približovať k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s výnimkou účasti na

procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré
bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch a
to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.”

II. V časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia, že žalovaný je povinný zdržať sa akéhokoľvek

konania, ktoré by mohlo spôsobiť morálnu či inú ujmu žalobkyni alebo by mohlo porušiť jej práva a
oprávnené záujmy, a že žalovaný je povinný nevstupovať do domu, alebo bytu, na pracovisko alebo
iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo, ktoré pravidelne navštevuje žalobkyňa ani sa k takému miestu
nepriblížiť na vzdialenosť najmenej 20 metrov súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o d
m i e t a.

III. Vo zvyšku súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 17.02.2021 domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd
rozhodol tak, že:
- žalovaný je povinný zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo spôsobiť morálnu či inú ujmu
žalobkyni alebo by mohlo porušiť jej práva a oprávnené záujmy,
- žalovaný je povinný nevstupovať do domu, alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva,

zdržiava sa alebo, ktoré pravidelne navštevuje žalobkyňa ani sa k takému miestu nepriblížiť na
vzdialenosť najmenej 20 metrov,
- žalovaný je povinný úplne sa zdržať akejkoľvek osobnej, písomnej, telefonickej alebo elektronickej
komunikácie voči žalobkyni alebo akýmkoľvek iným spôsobom nekontaktovať žalobkyňu,
- žalovaný sa nemôže približovať k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov.

2. Súčasne so žalobou sa žalobkyňa domáhala aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by
súd nariadil žalovanému zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo spôsobiť morálnu či inúujmu žalobkyni alebo by mohlo porušiť jej práva a oprávnené záujmy, zdržať sa akejkoľvek osobnej,
písomnej, telefonickej alebo elektronickej komunikácie voči žalobkyni alebo akýmkoľvek iným spôsobom
nekontaktovať žalobkyňu, ďalej sa domáhala, aby súd zakázal žalovanému vstupovať do domu, alebo

bytu,napracoviskoaleboinémiesto,kdebýva,zdržiavasaalebo,ktorépravidelnenavštevuježalobkyňa
ani sa k takému miestu priblížiť na vzdialenosť najmenej 20 metrov a aby súd zakázal žalovanému
približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, a to všetko až do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

3. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila, tým že žalobkyňa a žalovaný
tvorili pár. Približne pred rokom však vzťah ukončili. V čase, keď žalobkyňa a žalovaný ešte tvorili
pár si spoločne zaobstarali nehnuteľnosť v Českej republike. Úver, ktorý si brali na túto nehnuteľnosť
musela na seba vziať žalobkyňa a to z dôvodu, že žalovaný je dlhodobo v insolvencii. Následne
na rekonštrukciu tejto nehnuteľnosti žalobkyňa musela vziať na seba ešte ďalší úver. V súčasnosti
žalobkyňa tieto úvery spláca. Hneď po tom, ako žalobkyňa a žalovaný svoj vzťah ukončili uzatvorili

dohodu,žepredmetnúnehnuteľnosťnanehožalobkyňaprepíše,žalovanýjuvyplatíasúčasneuznásvoj
dlh, ktorý bude následne splácať. Žalovaný následne začal dohody meniť a odmietol pristúpiť na vopred
dohodnuté podmienky. Namiesto toho žalobkyňu začal vydierať, že zverejní jej intímne fotografie, ktoré
si zadovážil ešte za trvania ich spoločného vzťahu. Súčasne sa jej vyhráža zverejnením videa, na ktorom
jezachytenásúložmedzižalovanýmažalobkyňou.Totovideozhotovilžalovanýbezvedomiažalobkyne.

Žalovaný sa žalobkyni neustále vyhráža zverejnením fotografií a videa na internete a vytlačením týchto
fotografií, ktoré by následne rozdal v okolí bydliska žalobkyne a rodinným príslušníkom žalobkyne.
Žalobkyňa sa so žalovaným stretla za účelom uzatvorenia dohody. Žalovaný však túto situáciu využil a
pri tomto stretnutí žalobkyňu znásilnil. Žalovaný nútil žalobkyňu k tomu, aby na tomto stretnutí podpísala
papier,vktoromsúhlasísosexuálnymstykomsožalovaným.Akoodmenuzasúložjejžalovanýsľuboval,

ženáslednevymaževšetkyintímnefotografieavideážalobkyne.Žalobkyňasasožalovanýmodvtedyzo
strachu odmietla viac krát stretnúť. Žalovaný však neustále nalieha a núti žalobkyňu rôznymi vyhrážkami
k ďalším stretnutiam. Žalovaný neustále kontaktuje žalobkyňu, hlavne prostredníctvom SMS správ, či
sociálnej siete U.. Takéto konanie žalobkyňu znepokojuje a vzbudzuje v nej dôvodné obavy o jej život
a zdravie. V prípade, že žalobkyňa nereaguje na správy od žalovaného, žalovaný začne zvyšovať

frekvenciusvojichspráv.Žalobkyňabolanútenáobrátiťsasprosbouopomocnaorgányčinnévtrestnom
konaní a podala na žalovaného dňa 11.02.2021 trestné oznámenie. Konanie žalovaného voči žalobkyni
sa neustále stupňuje a žalobkyňa tak žije v neustálo strese a strachu o seba a svojich blízkych. Žalovaný
sa začal žalobkyni vyhrážať tiež spôsobením škody na jej majetku, ublížením na živote jej psov alebo
spôsobením bližšie nešpecifikovanej nehody v jej práci. Žalovaný začal dokonca žalobkyňu sledovať

a pohybovať sa v blízkom okolí jej obydlia a ďalších miesť, kde sa žalobkyňa zdržiava. Žalobkyňa je
dôvodne presvedčená o potrebe neodkladnej úpravy pomerov a o naplnení princípu opodstatnenosti, a
že uložením povinnosti alebo obmedzenia nepríde k neprimeranému zásahu do práv žalovaného.

4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa pripojila: screenshoty konverzácie medzi

žalobkyňou a žalovaným a trestné oznámenie zo dňa 10.02.2021.

5. Trestným oznámením zo dňa 10.02.2021, adresovaným Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru
Bratislava II, žalobkyňa podala trestné oznámenie na žalovaného z dôvodu podozrenia, že svojím
konanímnaplnilvšetkyznakyskutkovýchpodstáttrestnýchčinovvydierania,znásilnenia,nebezpečného

vyhrážania a nebezpečného prenasledovania.

6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.10. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala
osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

15.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

16. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

17. Podľa § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

18. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

19. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje

okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že
by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ neodkladného
opatrenia musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo
osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia
bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie

sa žalovaného, ktorým jej spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne
preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou
riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie
skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k

nemu doložených dôkazov. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP),
sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie
situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už
subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba
abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia

práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného
opatrenia.

20. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného
opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených dôkazov a skutkových okolností z

nich vyplývajúcich, ale aj podľa dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010). Pre nariadenie
neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosťnávrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené, pričom reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne
upraviť pomery je na posúdení súdu.

21. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len navrhovateľ
neodkladného opatrenia. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi stranami
sporu, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej
stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi

skutočnosťami.

22. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom musí zvažovať, či v
prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a
teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované
obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane navrhovateľa neodkladného opatrenia a nesmie

nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného.

23. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP postačuje,
ak je osvedčené konanie žalovaného, ktorým by mohla byť telesná integrita alebo duševná integrita
žalobkyne ohrozená. Osvedčenie takéhoto konania znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných

prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce). Hoci Civilný sporový
poriadok v § 325 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP taxatívne neuvádza aké druhy konania zákon predpokladá
pre nariadenie neodkladného opatrenia z ustálenej judikatúry je však zrejmé, že pôjde o každé konanie
formou ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku.
Ide o konanie keď jedna strana zneužije prevahu moci. Takéto konanie je každý čin, ktorého následkom

je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva
strach. Konanie žalovaného nemusí obsahovať fyzický kontakt so žalobkyňou, pretože zastrašovanie,
slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé
správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne
viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia.

24. Na základe obsahu spisu súd dospel k záveru, že v predmetnej veci v časti navrhovaného
neodkladného opatrenia, ktorým má súd nariadiť žalovanému zdržať akejkoľvek písomnej, telefonickej
alebo elektronickej komunikácie voči žalobkyni alebo akýmkoľvek iným spôsobom nekontaktovať
žalobkyňu a v časti, v ktorej má súd žalovanému zakázať približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť

menšiuako20metrov,zákonnépodmienkyprevyhovenienávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia
sú dané, pretože sú splnené podmienky, pre ktoré je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu.
Inštitút neodkladného opatrenia v súvislosti so zákazom priblíženia ako aj v súvislosti so zákazom
kontaktovania prichádza do úvahy využiť v prípade, keď dochádza napríklad k fyzickým útokom,
hrozbám fyzickým násilím, prenasledovaniu alebo inému závažnému zásahu do telesnej alebo duševnej

integrity, ktoré by bolo možné súdu preukázať napríklad lekárskymi správami, trestným oznámením, ale
aj inými dôkazmi osvedčujúcimi, že sú tu závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený život, telesná,
duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť osoby navrhujúcej neodkladné
opatrenie. Súd vychádzajúc z listinných dôkazov má za to, že žalobkyni sa podarilo osvedčiť skutočnosti
odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov a existenciu nebezpečenstva bezprostredne jej

hroziaceho, a to najmä s poukazom na trestné oznámenie zo dňa 10.02.2021, keďže ním je osvedčené,
že žalovaný je podozrivý z konania opísaného v trestnom oznámení. Súd má ďalej z písomnej
konverzácie medzi žalobkyňou a žalovaným za osvedčené, že žalovaný sa vyhráža žalobkyni, že
zverejní jej intímne fotografie ako aj video, na ktorom je zachytená súlož medzi stranami sporu na
internete ako aj rodinným príslušníkom žalobkyne. Súd má aj z týchto listinných dôkazov za osvedčené,

že žalovaný sa dopustil tak závažného konania, ktoré by mohlo ohroziť telesnú alebo duševnú integritu
žalobkyne v takej miere, že to osvedčuje potrebu vydania neodkladného opatrenia. Z uvedeného mal
súd preukázanú dôvodnosť podaného návrhu, nakoľko násilie či už fyzické alebo psychické nemôže byť
za žiadnych okolností tolerované, a to v žiadnom rozsahu. Neodkladné opatrenie môže súd vydať iba v
prípadoch, ktoré sú svojimi okolnosťami tak závažné, že vyvolávajú dôvodnú obavu, že bez nariadenia

neodkladného opatrenia by mohla byť ohrozená telesná alebo duševná integrita navrhovateľa. Súd je
toho názoru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko
žalobkyňa súdu osvedčila závažnosť situácie, a teda existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami, a preto v tejto časti nariadil neodkladné opatrenie.25. Naviac nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia bude pritom vytvorený len dočasný
stav. Navrhované dočasné obmedzenie žalovaného tak nevytvorí nenávratný stav, ale iba po určité

časové obdobie (počas trvania sporu vo veci samej) upraví pomery sporových strán tak, aby sa predišlo
prípadným ujmám. Hoci to nebolo navrhované, súd v časti, ktorou zakázal žalovanému približovať sa
k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, stanovil výnimku zo zákazu približovania, a to pre
prípady, keď bude potrebná účasť oboch strán pri úkonoch súdu (napr. v konaní vo veci samej) alebo
orgánov činných v trestnom konaní.

26. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala
rozhodnutia, že žalovaný je povinný zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo spôsobiť morálnu
či inú ujmu žalobkyni alebo by mohlo porušiť jej práva a oprávnené záujmy, a že žalovaný je povinný
nevstupovať do domu, alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo,
ktoré pravidelne navštevuje žalobkyňa ani sa k takému miestu nepriblížiť na vzdialenosť najmenej 20

metrov, odmietol. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v odmietnutej časti neobsahuje riadny,
vykonateľný a predovšetkým určitý petit návrhu na nariadenie neodkladného opatreniam, pretozˇe
neobsahuje riadnu sˇpecifika´ciu nehnutelˇností a miest, kam sa ma´ žalovanému ulozˇitˇ za´kaz vstupu
(ods. II. petitu neodkladného opatrenia) a neobsahuje ani informáciu akého konania je žalovaný
povinný sa zdržať (ods. I. petitu neodkladného opatrenia). Ust. § 325 ods. 2 písm. f) CSP, ktorého

znenie žalobkyňa prevzala do svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je samozrejme
formulované všeobecne, avšak v konkrétnom prípade navrhovateľ neodkladného opatrenia musí
konkrétne vyšpecifikovať nehnuteľnosti a miesta, kam sa ma´ žalovanému ulozˇitˇ za´kaz vstupu, inak
by bolo rozhodnutie nevykonateľné. Jedným z právnych prostriedkov ochrany osobnosti je návrh, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov, avšak aby výrok o povinnosti zdržať sa zásahov do osobnosti

fyzickej osoby, mal povahu podkladu pre súdny výkon rozhodnutia, je potrebné aby konkrétne činy boli
vo výroku presne špecifikované. V návrhu domáhajúcom sa uloženia povinnosti zdržať sa zásahov do
osobnostných práv žalobkyne sa má presne vyjadriť, akých činov sa má žalovaný zdržať. Iba vyjadrenie,
že žalovaný sa má zdržať konania, ktoré by mohlo spôsobiť morálnu či inú ujmu žalobkyni alebo by
mohlo porušiť jej práva a oprávnené záujmy nestačí, pretože výrok rozhodnutia sa nemôže týkať iných

zásahov, než ku ktorým už došlo. Uvedené platí pre rozhodnutia vo veci samej, ale rovnako aj pre
neodkladné opatrenia. Vykonateľnosť je taká vlastnosť rozhodnutia, ktorá spočíva v možnosti jeho
priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. V prípade nariadenia neodkladného
opatrenia v rozsahu, ako navrhla žalobkyňa, by táto skutočnosť splnená nebola. V zmysle ust. §
327 CSP sa na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nepoužijú ustanovenia o odstraňovaní

vád podania. Súd je názoru, že aplikácia § 327 CSP je prípustná v konaní o nariadení neodkladného
opatrenia, ktoré nie je podaním vo veci samej, pričom o podanie vo veci samej ide vtedy, ak to vyplýva
z povahy veci. Z povahy veci vyplýva, že neodkladné opatrenie je podaním vo veci samej vtedy, ak
smeruje k rozhodnutiu, ktoré nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej ochrany
a samotné nariadenie neodkladného opatrenia sa tak stáva vecou samou. V danom prípade je však

nesporné, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemá povahu veci samej, čo vyplýva jednak
zo samotnej formulácie návrhu, kde samotná žalobkyňa uviedla, že žiada o nariadenie neodkladného
opatrenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a jednak zo skutočnosti, že spolu s neodkladným
opatrením bola podaná aj žaloba vo veci samej. Vzhľadom k tomuto zákonnému ustanoveniu súd
nevyzýval žalobkyňu na odstránenie vád podania.

27. Súd návrh na nariadene neodkladného opatrenia zamietol v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala,
aby sa žalovaný zdržal akejkoľvek osobnej komunikácie voči žalobkyni, keďže mal za to, že toto jednak
nezodpovedáust.§325ods.2písm.g)C.s.p.,avšaknaviacjetoužzahrnutévčastizákazuakéhokoľvek
iného spôsobu kontaktovania žalobkyne, ako aj do istej miery aj v zákaze približovať sa k žalobkyni na

vzdialenosť menšiu ako 20 metrov.

28. Súd o nároku na náhradu trov konania nerozhodoval, keďže ide o návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorý bol podaný spolu so žalobou vo veci samej, a teda o trovách konania o nariadení
neodkladného opatrenia bude rozhodnuté spolu s rozhodnutím o trovách konania vo veci samej.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného
poriadku).

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného
poriadku).